Daniel kapítulo 11 versíkulo 40 oñepyrũ ára pahápe, hákatu upe versíkulo ohechauka mokõi ára paha ha, upévare, oheja pe profesía rehe oñemoarandúvape omohenda ojojoykére ára paha peteĩha ha ára paha mokõiha. Ojeporu jave péicha, pe milleríta rembiasakue rape oñepyrũva'ekue 1798-pe oho ojojoykére Tetã peteĩ reko Amérikagua rembiasakue 1989-pegua ndive. Ko'ã mokõi rape ohechauka Apocalipsis kapítulo 13-pegua yvy pegua mymba ñarõ ratĩ protestánte añetegua rape ha hatĩ republikáno rape. Mokõive rape oñepyrũ ára pahápe 1798-pe, ha ára paha 1989-pegua omoĩmbánte ha ome'ẽ peteĩ testígo mokõiha umi añetegua rape rechaukaha upe versíkulope iñembotyha ojepe'áva rehegua.

Tupã remimbou mbohapyha ñemongu'e og̃uahẽ 1844 jasypa 22-pe, ha katu oñembotapykue pe ñepu'ã pokõi ary pukukue oiko va'ekue 1856 guive 1863 peve rupi. Tupã remimbou mbohapyha og̃uahẽ jey 2001 jasyporundy 11-pe. 1863 ary ra'ãnga profétika ha'e va'ekue Israel ymaguare ñemohenda peteĩha Kadesh-pe ha umi pa pyrague ñepu'ã, ha 2001 jasyporundy 11 ra'ãnga profétika ha'e va'ekue Israel ymaguare ñemohenda paha Kadesh-pe ha Moisés ñepu'ã. 1863-pe oiko va'ekue ñepu'ã ohechauka pe ñepu'ã peteĩha Kadesh-pe; upe ñepu'ã rupi oñekondena chupekuéra omano hag̃ua yvy ojeiko'ỹháme. 2001 jasyporundy 11-pe oiko va'ekue ñepu'ã ohechauka pe ñepu'ã paha Kadesh-pe, omoheñói va'ekue pe Adventismo Laodicea rehegua sãmbyhyhára aty ñemano.

Pe ánhel oguejyva’ekue 11 jasypoteĩ 1840-pe, omoñepyrũva’ekue pe ñemongu’e 1840 guive 1844 peve, pe ermána White ohenóiva’ekue peteĩ jehechauka mimbipáva Tupã pu’aka rehegua, ohechauka hag̃ua peteĩ ta’ãnga hag̃ua 11 jasyporundy 2001 ha oikuaaukáva peteĩ jehechauka mimbipáva Tupã pu’aka rehegua.

“Pe ánhel ojoajúva oñemboherakuãvo mbohapyha ánhel marandu ndive ohesape hag̃ua opa ko yvy tuichakue heko mimbipa reheve. Ko’ápe oñemombe’u peteĩ tembiapo oguerekótava alcance mundial ha peteĩ pu’aka ndaipóri va’ekueicha. Pe advento ñemongu’e ary 1840–44-pe ha’e va’ekue peteĩ jehechauka hechapyrãva Tupã pu’akagui; peteĩha ánhel marandu ogueraha opa misión renda ko yvy ape ári, ha oĩ va’ekue peteĩhendáicha tetãnguérape pe tuichavéva interés religioso ojehecha va’ekue oimeraẽ tetãme pe Reforma siglo XVI guive; hákatu ko’ã mba’e ojehechaukavétava pe ñemongu’e mbarete guasu reheve pe pahápegua ñe’ẽmondo mbohapyha ánhelgua guýpe.” The Great Controversy, 611.

Mbohapy peteĩha ángel mbohapyháva guive 22 jasypa 1844-pe (pe peteĩha Cades), ou vaʼekue omohuʼã hag̃ua tembiapo, ha katu Tupã tavaygua oiporavo hag̃ua peteĩ mburuvicha pyahu ha ojevy hag̃ua Egíptope. Ary 1863 peve, haʼekuéra “omopuʼãjey Jericó”, Tupã rembiapópe oike rangue ogueru hag̃ua Jericó murálla hoʼa. Upévare oñemaldesi chupekuéra, omanóva hag̃ua yermope.

Ha Josué ojurá chupekuéra upe jave, heʼívo: Toñemaldesi pe kuimbaʼe Ñandejára renondépe, opuʼã ha omopuʼã jeýva ko táva Jericó; itaʼýra ypykue rehe omoĩta huguapy, ha itaʼýra pahaguépe omoñemboʼytáta hokẽnguéra. Josué 6:26.

Yma Israel yma guare yma Kades peteĩha guápe, ombotovéva Josué ha Caleb marandu, upéicha avei Israel moderno ñepuʼã peteĩha Kadespe (1863), ogueru hiʼári Josué ñeʼẽvai. Pe mbohapyha ánhel ojevy jave 11 jasyporundy 2001-pe (Kades paha), oñepyrũ tembiapo paha, Tupã ogueru mboyve Jericó ha ijyke hag̃ua.

1844 jasypa 22 ára ohechauka pe ánhel mbohapyha og̃uahẽha, ha upéicha avei ohechauka pe arateĩ rehegua léi pyaʼe oútava og̃uahẽha ára pahápe. 1863 ohechauka opaha pe ánhel mbohapyha rehegua ñehaʼã arapaʼũ oñepyrũvaʼekue 1844 jasypa 22 ára. Upévare, 1863 haʼe pe arateĩ rehegua léi pyaʼe oútava techaukaha, Jesús akóinte ohechaukágui pe paha pe ñepyrũ rupive. 1863-pe, pe tetã oñembojaʼo mokõi atýpe, ha upéicha avei, arateĩ rehegua léi og̃uahẽ vove, ojehechaukáta mokõi aty.

Miller rapykueriguakuéra rembiasápe, Tupã remimbou mbohapyha ñeha'ã arapa'ũ oñepyrũ 1844-pe ha opa 1863-pe, ha iñepyrũ ha ipaha mokõive ohechauka umi ára paha arateĩ rehegua léi. Pe tembiasápe, iñepyrũ (1844) ha ipaha (1863) mbytépe, oĩ Miller rapykueriguakuéra ñemongu'e ñepu'ã (1856). Upéicha, ko arapa'ũ oguereko “Añetegua” reraguapy. Kadesh-pe jevy mokõiha, 2001 ary jasyporundy 11-pe, ohechauka oñepyrũha Tupã remimbou mbohapyha ñeha'ã rape, oñemohu'ãtava arateĩ rehegua léi og̃uahẽmbotávape, 1863 omoha'anga haguéicha.

Pe léi dominical guive peve yvyporakuéra prueba hu’ã peve, Jericó ha i-murallakuéra oñemombóta yvýpe, oñemohenda hag̃ua pe juicio ejecutivo oñemoĩmava Babilonia kuña reko vai ári, ha upéva ojehechauka pe tembiasakuepe. Pe versíkulo cuarenta oñepyrũ 1798-pe, ha opa pe léi dominical oúta hag̃uápe pya’etéma pe versíkulo cuarenta y peteĩme. Pe ára paha 1798-pe ohechauka Tupã iglesiape g̃uarã pe línea interna, oñepyrũvo umi Millerita-kuéra reheve pe peteĩha ánhel rembiapo guive, pe mbohapyha ánhel rembiapo peve ha umi cien cuarenta y cuatro mil peve. Opa mba’e peteĩ versíkulo añóntepe.

Pe ñorairõ yvate gotyogua mburuvicha guasu ha ñemby gotyogua mburuvicha guasu apytépe, oñepyrũ va’ekue 1798-pe ñemby gotyogua mburuvicha guasu ohupytyrõ guare pokatuve, oñemohu’ã 1989-pe, ipu’akárõ guare ñemby gotyogua mburuvicha guasúre pe joaju oĩva Biblia profesíape oñemombe’úva rréino poha ha poteĩha apytépe. Pe ñorairõ yvate gotyogua mburuvicha guasu ha ñemby gotyogua mburuvicha guasu apytépe, oñepyrũ va’ekue 1798-pe, milleritakuéra ohechakuaa va’ekue ha’eha peteĩ ñorairõ Róma rehe, ha chupekuéra g̃uarã Róma ha’e va’ekue umi mokõi pokatu oporohundíva añónte: paganísmo ha papalísmo. Opárõ guare pe ñorairõ 1989-pe, umi mbohapyve pokatu oporohundíva oĩ kuri ipype, ha upéva ohechauka oñepyrũ hague pe profesía ñemoha’ãnga ohechaukáva umi mbohapy pokatu oguerahaha múndo Armagedón gotyo, oñemoha’ãngáva peteĩ tenda yvy ape arigua rupive Daniel kapítulo pateĩha versíkulo irundypa pohápe.

Umi versíkulo irundypa guive irundypa po peve ohechauka umi mbohapy pu’aka ñemongu’e profétiko ogueraháva pápape ipahápe, umi yguasu ha pe yvyty marangatu omimbipáva apytépe. Oñentende porãramo, pe tembiasakue profétiko ojehechaukáva versíkulo irundypa peteĩme ogueroike umi versíkulo irundypa peteĩ guive irundypa irundy peve.

Upévare, ñañepyrũvo pe ára paha 1989-peguágui, 1798 rehegua testígo mokõiha ndive, ha jahechakuaávo ñemby ruvicha guasu ha yvate ruvicha guasu ñorairõ ñepyrũ ha ipaha, umi versíkulo irundypa peteĩ guive irundypa irundy peve ohechauka peteĩ papádo iñekytĩ oporojukáva oñemonguerámava ñembojoaju mbohapy pehẽngue rehegua, ha versíkulo irundypa pópe ha'e og̃uahẽ ipahápe. Ko'ã versíkulo, oñehesa'ỹijóramo ko jehecha rupive, ohechauka peteĩ tembiasakue oikóva Tupã iglésia okápe, ojehechaukaháicha avei Apocalipsis arandukápe umi pokõi séllo ha umi pokõi iglésia apytépe oĩva joaju rupive.

Pe línea tembiasakue maranduhára rembiasakue rehegua ojehechaukáva 1798-pe oguerovia tenonderãite pe juicio investigativo, ha pe línea oñepyrũva upe punto guive 1989-pe oguerovia tenonderãite pe juicio ejecutivo. 1798 omomba’e tenonderãite pe tembiapo mensajero ombosako’íva tape pe Mensajero del Pacto-pe g̃uarã, ha 1989 omomba’e tenonderãite pe tembiapo pe mensajero Elías rehegua.

1798 ary guive, ojeipe'árõ guare Daniel aranduka ñembotyha, okakuaave ñane mba'ekuaa pe tembiasakue profétiko rehegua, Cristo oguerahahápe Hetãyguápe peteĩ ñe'ẽme'ẽmegua joajúpe omoañetéva Tupã reko ha yvypóra reko joaju opa ára g̃uarã. Upe ára pahapegua ñe'ẽme'ẽ ojehechauka jey jey Ñandejára Ñe'ẽme.

Péina, oguahẽta ára, he’i Ñandejára, ajapóta hag̃ua peteĩ ñe’ẽme’ẽ pyahu Israel róga ndive, ha Judá róga ndive: ndaha’éi pe ñe’ẽme’ẽ ajapo va’ekue itúva-kuéra ndive, upe árape ajapyhy ramo guare chupekuéra ipo rehe aguahẽ hag̃ua chupekuéra Egipto yvýgui; ha’ekuéra niko omboja’o pe che ñe’ẽme’ẽ, jepe che ha’e va’ekue iména hag̃ua chupekuéra, he’i Ñandejára. Ha ko’ãva hína pe ñe’ẽme’ẽ ajapótava Israel róga ndive; umi ára rire, he’i Ñandejára, amoĩta che léi ipypekuéra, ha ahaita ipy’ápekuéra; ha che ha’éta Ijára kuéra, ha ha’ekuéra hína che retãyguakuéra. Ha avave ndohekombo’evemo’ãi ihógape guápe, ni peteĩteĩ ipehẽnguépe, he’ívo: “Eikuaa Ñandejárape”; opavave niko chekuaáta, michĩvévagui tuichavévape peve, he’i Ñandejára; che aperdonáta rupi hembiapo vaikuére, ha iñangaipa ndachemandu’avemo’ãi hese. Jeremías 31:31–34.

Maymáva proféta ohechauka umi ára pahápe rehe, ha pe ñe’ẽje’e “ára pahápe”, marandu profesiápe, ohechauka pe ára pukukue huísio rehegua. Pe peteĩha ánhel og̃uahẽkuri ary 1798-pe, ára paha jave, omombeʼu hag̃ua huísio ñepyrũrã ary 1844-pe, upéva avei haʼe umi ára pahápe ñeguahẽ. Umi ára pahápe haʼe Jeremías “ára” oútava, Tupã “operdonáta” hag̃ua pe “tekovai” ha “ndoguerekomoʼãvéima manduʼápe” iñangakuéra hembiporavokuéra rembiapo vai. Upéva Cristo ojapo, Saserdóte Guasu ramo, pe ára antitípico moñyrõ rehegua jave, “umi ára pahápe”.

Millerita Adventismo oseguerire vaʼekue jerovia rupi oguata hag̃ua pe tesape oñemotenondéva mbohapyha ánhel oguerúva 22 jasypa 1844-pe, upéicharõ haʼekuéra oĩmavaʼerãmoʼãma hógape opa ára g̃uarã Jesús ndive. Kóva heʼise Jeremías heʼívo: “umi ára rire”. “Umi ára” haʼe umi período profético ogueraháva 1844-pe ha upépe opa vaʼekue. Umíva hína umi “ára” Daniel kapítulo doce oñeʼẽha hesekuéra.

Ha nde rapére reguata pe pahá peve: nde repytáta hag̃ua pytuʼúpe, ha repuʼãta nde rérarãme ára paha apýrape. Daniel 12:13.

“Ára pahápe”, térã Jeremías he’iháicha, “umi ára rire”, Cristo omohenda omoĩ hag̃ua Hembiapoukapy Itavayguakuéra pype, ha ohai hag̃ua Hembiapoukapy korasõ ári. Umi “pype” he’iséva pe teko yvýpeguáva, térã Pablo ohenóiháicha, pe to’o; ha pe korasõ katu he’ise pe teko yvatevéva. Pe pacto opromete ome’ẽtaha Itavayguakuérape peteĩ apytu’ũ pyahu iñekonversiónpe, ha peteĩ tete pyahu Jeju Mokõihápe. Yvypóra ho’a Adán ndive, upe ojejapóva’ekue Tupã ra’ãngáicha, ha ojejapóva’ekue peteĩ teko yvatevéva ha peteĩ teko yvýpeguáva reheve. Cristo pacto niko ñepyrũrã ojogueraha hag̃ua yvypórape, heko mokõivéva reheve, angaipa ñe’ẽmbyasygui.

“Ko yvy rembiasakue pahápe, Tupã ñeme’ẽ ñembopyahu va’erã umi ijeheguigua hembiapoukapy rehegua ndive. ‘Upe árape ajapóta hendivekuéra peteĩ ñe’ẽme’ẽ mymbakuéra ñúmegua ndive, ha guyra yvágapegua ndive, ha umi mba’e oñemongu’éva yvýre ndive; ha amopẽta yvy ári arco, kyse puku ha ñorairõ; ha ajapóta chupekuéra opytu’u hag̃ua tekorosãme. Ha rome’ẽta chéve ne rembirekorã opa ára g̃uarã; heẽ, rome’ẽta chéve ne rembirekorã tekojoja, huísio, mborayhu porã ha poriahuvereko reheve. Ha rome’ẽta chéve ne rembirekorã jerovia hag̃ua; ha reikuaáta Ñandejárape.’”

“‘Ha oikóta upe árape, che ahendúta, he’i Ñandejára, ahendúta yvágape, ha ha’e kuéra ohendúta yvýpe; ha yvy ohendúta trígope, vínope ha aséitepe; ha ha’e kuéra ohendúta Jezreel-pe. Ha che añotỹta chupe che rérape yvýpe; ha aiporiahurerekóta upe ndohupytýiva’ekue poriahuvereko; ha ha’éta umi ndaha’éiva’ekuépe che retãgua: Nde hína che retãgua; ha ha’e kuéra he’íta: Nde hína che Jára.’ Oseas 2:14-23.”

“‘Upe árape,... umi hembýva Israel-gua ha umi okañýva Jacob róga pegua,... opytáta Ñandejára rehe, Israel Marangatu, añetetépe.’ Isaías 10:20. ‘Opa tetã, ha ñemoñare, ha ñe’ẽ, ha tavayguakuéragui’ oĩta umi vy’ápe ombohováiva pe marandu: ‘Pekyhyje Tupãgui, ha peme’ẽ chupe mborayhuete; pe huísio aravo oguahẽma rupi.’ Ohejátane opa ta’ãnga gua’u ombojoajúva chupekuéra ko yvýre, ha ‘omyasãi joáta pe ojapóva yvága, ha yvy, ha yguasu, ha yvu ykua.’ Ojepe’áta hikuái opa mba’e ojokóva chuguikuéra, ha opu’ãta ko yvy arigua renondépe Tupã poriahuvereko mandu’arãicha. Oñemoĩvo opa mba’e Tupã ojeruréva poguýpe, umi ánhelkuéra ha avakuéra oikuaáta chupekuéra umi ‘oguerekóva Tupã rembiapoukapy, ha Jesús jerovia.’ Apocalipsis 14:6–7, 12.”

“‘Péina, og̃uahẽta ára, he’i Ñandejára, pe arador ohupytytaha pe mbytyhárape, ha pe uva pyrũhára pe ñemitỹhárape; ha umi yvyty osyryryta káguĩ he’ẽ asýva, ha opa umi cerro oñemboykéta. Ha ambou jeýta che retã Israelgua ñembyasy; ha ha’ekuéra omopu’ãta umi táva oñehundíva, ha oikóta ipypekuéra; oñotỹta parral, ha o’úta hi’aguĩ; ojapóta avei huerta, ha ho’úta hi’a. Ha che añotỹta chupekuéra ijyvýpe, ha araka’eve ndojehekýimo’ãvéi ijyvýgui ame’ẽ va’ekue chupekuéra, he’i Ñandejára nde Jára. Amós 9:13–15.’” Review and Herald, 26 de febrero de 1914.

Jeremías heʼívo “umi ára rire”, umi “ára” ohasa vaʼekue pe tembiapo Cristo og̃uahẽvo sapyʼa Itémplope omopotĩ hag̃ua omohaʼangáva mboyve haʼe vaʼekue umi tiémpo profétiko opa vaʼekue 1798 ha 1844-pe. Umi ára profétiko (tiémpo) paha ohechauka vaʼekue umi irundypa poteĩ ary Cristo omopuʼã haguépe pe témplo milleríta, ha Haʼe og̃uahẽrõ guare sapyʼa 1844 jasypa 22-pe, omoañete hína kuri Malaquías kapítulo mbohapy, omoañete haguéicha avei omopotĩrõ guare pe témplo Iministério ñepyrũme ha ipahápe.

“Omopotĩvo pe témplo umi ojoguáva ha ovendéva ko yvy ariguáigui, Jesús oikuaauka Imba’apoha omopotĩ hag̃ua pe korasõ angaipágui oñemongy’ávagui,—umi mba’e ojeipotáva ko yvy arigua, umi tembiapoukapy jeheguigua, umi jepokuaa vai, omongy’áva pe ánga. Malaquías 3:1–3 oñecita.” The Desire of Ages, 161.

Ha “umi ára rire,” Cristo orekókuri hembipotápe omopotĩ pe témplo Haʼe omopuʼãvaʼekue, ohechaukáva hembiapo omopotĩvo ipuévlo korasõ angaipa kyʼágui, térã, Jeremías heʼiháicha, ohaívo iléi ikorasõ ha ipyʼapýpe.

Oikuaávo hesekuéra jejavy, he’i: Péina, oguahẽta ára, he’i Ñandejára, ajapóta hag̃ua peteĩ ñe’ẽme’ẽ pyahu Israel róga ndive ha Judá róga ndive; ndaha’éi pe ñe’ẽme’ẽ ajapo va’ekue itúva kuéra ndive upe árape ajapyhy ramo guare chupekuéra ipo rehe aguaha hag̃ua chupekuéra Egipto yvýgui; ha’ekuéra ningo ndoikovéi va’ekue che ñe’ẽme’ẽme, ha che namomba’éi chupekuéra, he’i Ñandejára. Kóva hína pe ñe’ẽme’ẽ ajapótava Israel róga ndive umi ára rire, he’i Ñandejára; amoĩta che léi kuéra imanduʼápe, ha ahaita ipyʼapýpe: ha che ha’éta chupekuéra Tupã, ha ha’ekuéra che retãta hag̃ua. Hebreos 8:8–10.

Pe’ẽnguéra “umi ára” ha’e kuri Daniel rembiasa “umi ára paha”, opa va’ekue 1798 ha 1844-pe. Pe línea pe hatĩ protestánte rehegua oñepyrũva 1798-pe, Daniel 11, versíkulo 40-pe, omomba’eguasu pe joaju ñe’ẽme’ẽ rehegua oñemopyendáva umi cien cuarenta y cuatro mil ndive. Pe ñe’ẽ hebreo “suerte” he’ise peteĩ ita michĩva ojeporúva ojekuaa hag̃ua maymáva destino. Daniel-pe oñeñe’ẽ va’ekue toho ha topytu’u hag̃ua (mano-pe), peve “umi ára paha”, upérõ, 1844-pe, pe huísio oñepyrũta ha idestino ojedetermináta.

Ha nde reho nde rape rupi pe pahá peve; nde ningo repytáta repytuʼúvo, ha repuʼãta ne rérãme ára pahápe. Daniel 12:13.

Pe “arakuéra paha” rehegua umi “ára” ohechauka umi profesía ára rehegua opa vaʼekue 1844-pe, upe rire ndaiporimoʼãvéigui ára profétiko. Umi mokõisu mbohapysa ary, haʼéva pe mareh techauka, heʼiséva Cristo ojechauka sapyʼaha Isantuáriope, opa upe jave, ha opa avei umi mokõisu posa mokõipa ary pochy paha rehegua, opa haguéicha umi ára pochy peteĩha rehegua pe ára pahápe, 1798-pe. Upe rire Pablo oñeʼẽ pe ñeʼẽ “Umi ára rire” Jeremías oiporu vaʼekue rehe. Pablo mokõi jey imanduʼa Jeremías ñeʼẽ “umi ára rire” rehe, Pablo ndahaʼéigui oñeʼẽnteva pe ñeʼẽmeʼẽ oñemopyendátava “umi ára rire” rehe, ha katu ohechauka avei Cristo rembiapo Paʼi Guasúramo, ha upéva tuichave mbaʼe.

Peteĩ ofrénda rupive ha’e omboaguije opa ára guarã umi oñembosanto va’ekuépe. Ha Espíritu Santo avei otestifika ñandéve; he’íma rire voi: Kóva hína pe pacto ajapótava hendivekuéra umi ára rire, he’i Ñandejára, Amoĩta che léi kuéra ipy’akuérape, ha ikuérape ahaitéta umi léi; ha hembiapo vai ha heko añáva na che mandu’avemo’ãi hese kuéra. Ko’ág̃a, moõhápe oĩ ramo ko’ãva jeheja, ndaipórivéima ofrénda angaipa rehe guarã. Upévare, che ryvy kuéra, ñande py’a guasu hag̃ua jahike hag̃ua pe Lugar Santísimo-pe Jesús ruguy rupive, peteĩ tape pyahu ha oikovéva rupive, ha’e omomarangatu va’ekue ñandéve guarã pe ao ñemokañy rupi, péva he’iséva, hete; ha jaikóvo peteĩ Pa’i Guasu reheve Tupã róga ári. Hebreos 10:14–21.

Umi mokõisa mokõipa ary ombojoajúva Cristo jehechauka rehegua visión mareh profesía pe tembiasakue profétiko rehegua visión chazon profesía mokõi su posa mokõipa ary rehegua ndive, oñapytĩ oñondive, térã ombojoaju, umi mokõi arapa’ũ profétiko ñepyrũ peteĩ joaju simbóliko rupive, ohechaukáva yvypóra reko ha Tupã reko ñembojoaju; péva ha’e pe tembiapo Cristo omotenondéva pe ñemopotĩme, oikóva pe ánhel mbohapyha ñemongu’e aja, ha upéva rupi oiko pe pákto Ha’e ojapóva umi sa irundypa irundy su ndive.

Pe chazon rehegua jehechauka, ohechaukáva tupao ñepyrũmba, haʼe hína jehechauka yvyporakuéra rehegua, oñepyrũmba vaʼekue angaipa rupi Adán opuʼã guive Edén yvotytýpe; ko jehechauka ha pe marah rehegua jehechauka, ohechaukáva Cristo rembiapo tupao omoĩjey hag̃ua hekoitépe ha omopotĩ hag̃ua, oñekumpli mokõivéva 1844 jasypa ára 22-pe. Oĩ mokõi profesía Ñandejára pochy rehegua, peteĩteĩ 2.520 ary pukúva, ohechaukáva ñorairõhára aty ha tenda marangatu ñepyrũmba.

Mokõivéva profecía ohechauka yvypórape oñembohory ha oñemombu, upéva ojejey hag̃ua oñemyatyrõ pe visión marah rupive. Mokõi upe ñeñandu vai Tupãgui Itavayguakuéra rehe ohechauka upe ñeñandu vai oguejýva yvypóra hoʼapývare, ha upéva ikatu hag̃uánte oñesalva ha oñemyatyrõ Cristo rembiapo rupive, omoñepyrũjey ha omopotĩvo pe tupao hoʼapýva.

Umi mokõi ñeko'õi ohechauka yvypóra reko yvatevéva ha heko yvyivéva. Adán ho'árõ guare, teko yvyivéva oñemoĩ teko yvatevéva ári ha ipu'aka hese, ha Cristo rembipota yvyporakuérape g̃uarã ha'eva'ekue teko yvatevéva oisãmbyhy teko yvyivéva. Adán ho'árõ guare, teko yvatevéva ho'a teko yvyivéva rembipota vai poguýpe, ha Ñandejára rembipota oñembojere. Upéva hína he'iséva “ñemoambue” Bíbliape. Ñemoambue he'ise teko yvatevéva oñemoĩ jeyha hendápe oisãmbyhy hag̃ua teko yvyivéva. Ñemoambue he'ise ñembojere, térã ñemoĩ iñakã yvývo.

Pe pochy peteĩha pe rréino yvate gotyoguáre ha'e va'ekue pochy pe teko yvyivévare, omoĩva'ekue ipoguýpe pe teko yvatevéva yvypóra ho'árõ guare angaipápe. Upe pochy ou raẽ, Cristo oñemoĩgui ojapo pe ñepysyrõ rembiapo upe oñepyrũ ypy haguepete, ha oñepyrũ pe teko yvyivéva rembipota vai reheve, ha'éva karu rembipota vai. Cristo omoñepyrũ Hembiapo okaru'ỹvo irundypa ára pukukue.

“Cristo oikuaa porã hague, pe plan de salvación oñemotenonde hag̃ua hekopete, ha’e tekotevẽha omoñepyrũ tembiapo yvypórape ojepysyrõ hag̃ua upe tendaite guive oñepyrũhágui ñehundi. Adán ho’a tembi’u potareípe ojejepytasógui. Ikatu hag̃uáicha ojehechauka yvypórape hembiaporã teeha oñeñe’ẽrendu hag̃ua Tupã léipe, Cristo omoñepyrũ hembiapo jeguerujey rehegua omoambuévo yvypóra rete jepokuaa. Tekoporãgui jeguejy ha yvypóra ñemoñañuã vai tuicha hag̃uáicha oiko, hetave mba’ére, tembi’u pota vai oñemomorã rupi.” Testimonies, volúmen 3, 486.

Pe pochy mokõiha oĩva'ekue pe teko yvatevéva rehe, oñemoha'angáva pe ñemby gotyogua tavetã rupive, oĩhápe Jerusalén, ha'éva pe táva Tupã oiporavova'ekue omoĩ hag̃ua ipype Héra. Ary 1844 jasypa ára 22-pe, pe tembiapo Cristo ojaposeva'ekue, ha pe tembiapo Ha'e ko'ág̃a omotenondéva, oñemoha'anga umi mokõi yvyra pehẽngue Ezequiel mba'éva rupive.

Ezequiel mokõi yvyra oñembojoajúvo peteĩnte yvýrape opa ára g̃uarã, upéva ohechauka pe ñemoĩmby oĩhápe Cristo oipe’a angaipa Itavayguakuéragui opa ára g̃uarã, ha pe teko yvatevéva ha pe teko iguývéva oñemoĩjey hendápe, hekopete peteĩ mburuvicharãicha ñemohenda rupi, ha kuimba’e kuéra oiko jey oñondivepaite. Pe tekojevy’ỹme, pe teko iguývéva yvypóra rehegua, ojehechaukáva pe pochy peteĩha rupive, ogoverna pe teko yvatevéva yvypóra rehegua ári, ojehechaukáva pe pochy pahague rupive. Upévare, pe pochy peteĩha oĩkuri pe mburuvichakuéra retã yvategua rehe, oĩva yvy ape ári “ári” pe mburuvichakuéra retã ñembyguágui.

Umi mokõisa mokõipa ary ombojoajúva umi mokõi visión marah ha chazon rehegua Tupã reko ha yvypóra reko ndive, iñepyrũnguéra oñondiveguápe, mokõivéva ojoaju peteĩ yvyra pehẽnguéramo Cristo omohu'ã vove pe mbohapyha ánhel rembiapo umi sa irundypa irundy su ndive. Pe profesía oñe'ẽva pe pochy paha ñemby gotyogua rréino rehe oñembohóivare hína pe ojoajúva pe profesía 1844-pe jehechauka rehegua ndive, pe ñe'ẽme'ẽ ome'ẽgui peteĩ apytu'ũ pyahu ojejere jave Tupã gotyo, ha katu pe tete pyahu (pe yvate gotyogua rréino) oñemoĩjey hekópe Jeju Mokõihápe añoite, peteĩ tesapirĩme.

Daniel kapítulo pateĩha versíkulo irundypaha oikuaauka ára paha mokõivéva ha, upévo, ombojekuaa porã tembiasakue profétiko rape hyepypegua ha okapegua, Apocalipsis kapítulo paapyhápe ojehechaukáva yvýgui osẽva mymba ñarõ rembiasakue aja. Umi añetegua ko versíkulope iséllo ojepe'áva ohechauka añetegua rape mokõivéva, hyepypegua ha okapegua, Cristo ouva'ekue oikuaauka ha omoañete hag̃ua Ipuévlo ryepýpe. Pe añetegua he'íva yvypóra reko Tupã rekóndi oñembojoajúva ndojapóiha angaipa ojehechauka pe tesape oñembojoajúvape mba'ekuaa séllo jepe'a omoheñóiva rehe, ha ohechauka Tupã puévlo añetegua hyepypegua umi ára pahápe. Pe tesape ojehechaukáva umi pokatu ogueraháva ko múndo Armagedón gotyo apytépe oikóva ñorairõ rupive ha'e Tupã puévlo añetegua okapegua umi ára pahápe.

Jaguatakéta ko ñamoĩve hag̃ua ko ñehesa’ỹijo pe artículo oúvape.

Ha upéi ou jeýma chéve jeyu hese, he'ívo: Avei nde, yvypóra ra'y, ejapyhy peteĩ yvyra, ha ehai hi'ári: Judá rehehápe, ha Israel ra'ykuéra iñirũnguérape guarã; upéi ejapyhy ambue yvyra, ha ehai hi'ári: José rehehápe, Efraín yvyra, ha opa Israel róga iñirũnguérape guarã; ha embojoaju peteĩre ambuéndi, peteĩnte hag̃ua; ha oikóta peteĩnte nde pópe. Ha ne retãyguakuéra ta ndeporandu vove, he'ívo: Nerehechaukamo'ãi piko oréve mba'épa he'ise ko'ãva? Ere chupekuéra: Péicha he'i Ñandejára Tupã; Péina, che ajapyhýta José yvyra, oĩva Efraín pópe, ha Israel ñemoñarekuéra iñirũnguéra, ha amoĩta hendive, Judá yvyra ndive, ha ajapóta chuguikuéra peteĩ yvyra, ha ha'éta peteĩnte che pópe. Ha umi yvyra rehápe rehai va'ekue oĩta nde pópe hesakuéra renondépe. Ha ere chupekuéra: Péicha he'i Ñandejára Tupã; Péina, che ajapyhýta Israel ra'ykuérape umi tetã ambue apytégui, moõpa oho hikuái, ha ambyatýta chupekuéra opa lado guive, ha aguerúta chupekuéra ijyvýteépe: Ha ajapóta chuguikuéra peteĩ tetã pe yvýpe, Israel yvytýru ári; ha peteĩ mburuvicha guasu añoite oikóta mburuvicha guasu chupekuéra opavavépe; ha ndoikovéimo'ã mokõi tetã ramo, ha noñemboja'ovéimo'ã mokõi rréino ramo araka'eve: Ndoikovéimo'ã avei oñemongy'a ta'ãnga rei rupive, ni mba'e jeguaru hag̃ua rupive, ni peteĩve hembiapo vai rupive; ha che aipe'áta chupekuéra opa hendágui oiko hague, moõpa opeka hikuái, ha amopotĩta chupekuéra; upéicha ha'éta hikuái che retãygua, ha che ha'éta itupã. Ha David, che rembiguái, oikóta mburuvicha guasu hi'árikuéra; ha opavave oguerekóta peteĩ pastor añoite: oguatáta avei che rembiapoukapykuérape, ha oñatende che léipe, ha ojapóta umíva. Ha oikóta hikuái pe yvýpe che ame'ẽ va'ekue Jacob, che rembiguáipe, pende ru ypykuéra oiko haguépe; ha oikóta upépe, ha'ekuéra, ha ita'yrakuéra, ha ita'yrakuéra ra'ykuéra opa ára guarã; ha David, che rembiguái, oikóta huvicha ramo hesekuéra opa ára guarã. Avei ajapóta hendivekuéra peteĩ py'aguapy ñe'ẽme'ẽ; ha'éta peteĩ ñe'ẽme'ẽ opa'ỹva hendivekuéra; ha amoĩta chupekuéra, ha ambohetavéta chupekuéra, ha amoĩta che tupaóga mbytepekuéra opa ára guarã. Che róga karanda'y guýpe oĩta avei hendivekuéra; heẽ, che ha'éta itupã, ha ha'ekuéra ha'éta che retãygua. Ha umi tetã ambue oikuaáta che, Ñandejára, amomarangatuha Israélpe, che tupaóga oĩ jave mbytepekuéra opa ára guarã. Ezequiel 37:15–28.