Pe sellamiento oñepyrũkuri 11 jasyporundy 2001-pe, pe ánhel mbarete Apocalipsis capítulo dieciocho-pegua oguejy ramo. Iguejy ojehechauka hag̃ua vaʼekue pe ánhel Apocalipsis diez-pegua oguejy haguére 11 jasypoapy 1840-pe, ha avei Espíritu Santo oguejy haguére Cristo ñemongarai jave. Cristo ñemongarai ohechauka tenonderã gotyo pe ama pahápeguápe oguejýtaha, Nueva York táva guasu óga tuichakuéra oñemboguejy jave. Pe pokatu yvate guive oñepyrũkuri, ha upe jave avei pe pokatu yvýgui guýpegua (yvykua pypukuʼỹre) ojehechaukáta vaʼekue, Ñandejára Ñeʼẽ arakaʼeve ndojavy moʼãi hag̃uére.
Cristo oñemongarai rire, pya’evoi oike ñu meguápe ha ojapo ayuno cuarenta ára pukukue; upéi Satanás ombohasa chupe mbohapy ñemo’ã. Umi mbohapy ñemo’ã peteĩteĩ ohechauka umi tekotevẽ tee peteĩteĩva umi mbohapy pokatu ogueraháva ko yvy Armagedón-pe. Umi mbohapy ñemo’ã niko vaʼekue ñemomba’eguasu, dragón rembiapo tee; jekaru remimbota, mymba pochy rembiapo tee; ha jejapose rei, maranduhára japu rembiapo tee. Ñemomba’eguasu ha jehupi yvate hag̃ua ijehegui voi ojehechauka Lucifer rupive Isaías ñe’ẽme’ẽ yma guarépe.
Mba'éichaite reikúi yvágagui, Lucífer, ko'ẽmbyte ra'y! mba'éichaite reity yvýre, nde remokangyva'ekue tetãnguérape! Nde ningo ere va'ekue nde py'apýpe: Ajupi va'erã yvágape, amopu'ãta che guapyha Tupã mbyjakuéra ári; aguapýta avei aty guasu yvyty ári, yvate gotyo kuarahyresẽ'ỹme; ajupíta arai yvatekue ári; ajoguaséta pe Yvatetévape. Upéicharõ jepe, reñemomboíta añaretãme, yvykua pypukukue gotyo. Umi nde recháva omañáta nderehe porãite, ha oikundaháta ne rehe he'ívo: “Kóva piko pe kuimba'e omongu'eva'ekue yvy, omboryrýiva'ekue mburuvichakuéra retãnguéra?” Isaías 14:12–16.
Po ára Lucifer he’i ipy’apýpe: “Ajapóta.” Satanás, yma hérava “mba’e rendy rerahaha” (Lucifer), ko’ág̃a ogueraháva añoite pytũ, ha’e pe “omongu’éva tetãnguéra”. Maranduháicha oñembojoaju chupe “tetãnguéra” rehe, ha’e hag̃uére pe mburuvicha pe ñembyaty añáva tetãnguéragui, ha avei pe ñembyaty ñemuha kuéra rehegua ojehechakuaáva Apocalipsis kapítulo 17 ha 18-pe.
“Mburuvicha guasu ha mburuvicha kuéra ha governadór kuéra omoĩ hi’ári kuéra pe anticristo marca, ha ojehechauka chupekuéra dragón ramo ohóva oñorairõ hag̃ua umi santo ndive—umi oñongatúva Tupã mandamiénto ha oguerekóva Jesús jerovia.” Testimonies to Ministers, 38.
Cristo ñemongarai jave, Espíritu Santo oguejy hi’ári, ohechauka hag̃ua mba’éichapa oiko va’erã September 11, 2001 rire. Iñemongarai rire, Satanás oityvyro Cristo-pe ome’ẽ hag̃ua chupe pe pokatu Satanás oipurúva ogoverna hag̃ua yvy arigua rréino-kuérape; Adán ho’a ramo guare, Satanás ojepyta va’ekue yvy arigua rréino-kuéra ruvicha ramo.
Ha pe añáme, ojupi hag̃ua chupe peteĩ yvyty yvate ári, ohechauka chupe opa umi mburuvicharenda ko yvy arigua peteĩ sapy’aitépe. Ha pe añáme he’i chupe: Ne mboja’óta ko’ãmba’e pokatu ha hesakã porãite, cheme’ẽmbyre hag̃ua; ha ame’ẽ chupe che aipota hag̃uápe. Nde, upévare, reñesũramo che renondépe, opa mba’e ne mba’éta. Ha Jesús ombohovái ha he’i chupe: Eho che renondégui, Satanás; ojehaígui: “Tupã nde Jára rehe añoite reñesũ va’erã, ha chupe añoite remomba’e guasu ha remba’apo va’erã.” Lucas 4:5–8.
Mokõi tekotevẽ tee Roma papal rehegua (mymba) ha’e iñemonda kuña rekopegua ha umi “tembi’u” ha mba’yru ojeporavóva oñembohyru vaíva omyasãiva.
Upéicharamo jepe, areko mbovymi mba’e nde rehe ajeruréva, rehejágui pe kuña Jezabel, ohenóiva ijehe peteĩ kuña maranduhára ramo, ombo’e ha ombotavy hag̃ua che rembiguáipe hag̃ua oiko tekovai hag̃ua ha ho’u hag̃ua mba’e oñekuave’ẽva ta’angágui. Apocalipsis 2:14.
Pe “tembi’u” ha pe mba’e’y’u o ome’ẽva ha’e hína iñembo’eapýra japu.
“Pe tuicha anga ojeapítava Babilonia rehe hína ha’eha ‘omboy’u opa tetãme hekovai pochy rysýigui.’ Ko kagua ka’uha reheve ome’ẽva mundo-pe ohechauka umi mbo’epy japu ha’e oguerovia va’ekue iñembojoaju ndoikóiva rupi umi yvy arigua mburuvicha guasukuéra ndive.” The Great Controversy, 388.
Pe catolicismopegua ombotavy avei yvy arigua hembiporu paje rupive, ha upéva jevy jey peteĩ mba’e oñemongu’éva hyepýpe.
Ha aratiri peteĩ vela rehegua nohesapevéimo’ãite nde pype; ha pe ñe’ẽ omendatáva rehegua ha pe omendátava rehegua noñehenduvéimo’ãite nde pype; nde ñemuhára kuéra niko yvy arigua kuimba’e guasuete vaekue; nde paje kuéra rupive opa tetã nguéra oñembotavy. Apocalipsis 18:23.
Pe ñe’ẽ griego oñembohasáva “pohã ñe’ẽngatu” ramo ha’e *pharmakeia*, he’iséva pohãnguéra. Pe káso óro oĩva ipope, ndaha’éi añoite peteĩ káso oñemboy’u hag̃ua víno, ha avei pe káso oñembosako’i ha oñeme’ẽhápe ipohãngatupyry pohãmbyky. Ko yvy ape ári ko árape, umi pohãmbyky oñeme’ẽ jey hag̃ua juru’i rupive, ndaha’éi tuichaiterei káso rupive. Satanás ojehechauka vove pe léi arateĩ oútava pya’e rire, ha’e ojapóta mba’eporã ñepohano rehegua. Umi milagro ojoajúva umi pohãmbyky ha umi mbo’epy japu papado rehegua ndive, ojehechauka kuri Satanás he’ívo Cristo-pe tojapo peteĩ milagro omoambuévo ita mbujape ramo.
Pe tembiasakue maranduhára arapokõindy mboyve ha rire pe léi arateĩgua rehegua oguereko umi mba’ekuaarã peteĩchagua. Pe arapokõindy ñehesa’ỹijo pe ta’ãnga mymba ñarõhára rehegua Adventismo-pe g̃uarã, ogueraháva peve pe léi arateĩgua Tetã peteĩ rekovéme, ohechaukarã pe arapokõindy ñehesa’ỹijo pe ta’ãnga mymba ñarõhára rehegua opaite yvy ape ári g̃uarã. Upévare ñañemomarandu: “upe jehasa asy peteĩcha oguahẽta ñande tavayguakuérape opaite hendápe ko yvy ape ári.”
Umi milagrokuéra pohã sataniko rehegua ojapóva Satanás pe léi domingo rire, ohechauka umi “pohã ñepohãno” hérava péicha pe pohãnohára rembiporu oñemomba’eguasúva pe tembiasakue oñepyrũva 11 jasyporundy 2001 guive jave. Jesús he’i va’ekue: “ndaha’éi mbujape año rehe oikovéva yvypóra, ha katu opa Tupã ñe’ẽ rehe.” Pe “tembi’u” Roma rehegua ha’e tradición ha jepokuaa, omoĩva ha’e Tupã Ñe’ẽ ári.
“Umi movimiento koʼág̃a ojepysóva Estados Unidos-pe, oñehaʼã hag̃uáicha iglesia remimoĩmby ha jepokuaa kuéra oguereko hag̃ua Estado pytyvõ, umi protestánte oho hína umi papista pyporére. Ha ndahaʼéi upéva añoite; haʼekuéra oipeʼa hína okẽ papadope ikatu hag̃uáicha ojey jey supremasía oguerekovaʼekue América Protestántepe, pe oheja vaʼekue Mundo Tuja-pe. Ha pe omeʼẽva tuichave heʼiséva ko movimiento-pe haʼe ko añetegua: pe mbaʼe tenondegua ojehechaukáva haʼe domingo ñemboaje hag̃ua; peteĩ jepokuaa oñepyrũ vaʼekue Roma-gui, ha haʼe voi heʼi upéva haʼeha ichugui autoridad rechaukaha. Haʼe pe espíritu papadopegua—pe espíritu omoĩ hag̃ua yvypóra jepokuaa ko yvy arigua rehegua, ha pe omombaʼe hag̃ua yvypóra tradición Tupã mandamiénto ári—pe oike ha ojapyhyva umi iglesia protestántepe ha ogueraha chupekuéra ojapo hag̃ua pe tembiapo peteĩcha, domingo momorãha rehegua, pe papado ojapóma vaʼekue hesekuéra mboyve.” The Great Controversy, 573.
Tekome’ẽ ha jepokuaa hína pe “tembi’u” mbo’epy rehegua mymba vai omoambuéva Tupã Ñe’ẽ rendaguépe, ikatu hag̃uáicha omopu’ã yvate hag̃ua iñemomba’eguasu ta’anga paganokuéra rehegua.
“Mba’éicha pe Tupao Romano ikatu oñemopotĩ pe jehechauka oje’éva heseha ta’anga ñemomba’e, ndorohechakuaái. Añetehápe, ha’e he’i omomba’eha Tupã ko’ã ta’anga rupive; péicha avei ojapo vaekue israelgua-kuéra oñesũrõ guare pe vakara’y óroguigua renondépe. Ha Ñandejára pochy hendy hesekuéra, ha heta ojejukapa. Tupã omoĩva’ekue hesekuéra pe ñe’ẽ ohechaukáva ha’ekuéraha ta’anga ñemomba’e vaiapóva ha hekoañáva; ha upe kuatiañe’ẽ peteĩchaite oñeñongatu ko árape yvágape umi aranduka-kuérape umi omomba’éva umi santo ra’anga ha umi oje’éva kuimba’e marangatu hag̃ua rehe.”
“Ha kóva hína pe religión umi Protestánte oñepyrũma ohecha hese tuicha mba’e porãme, ha ipahápe oñembojoajúta Protestantísmo ndive. Ko joaju katu ndoguerekomo’ãi Catholiscísmope peteĩ ñemoambue rupive; Roma niko araka’eve ndemoambuéi. Ha’e oñembo’e ijehe ha’eha ndaikatúiva ojavy. Protestantísmo voi pe oñemoambuetáva. Pe oñemoneĩ haguére iñakãme umi idea liberal oguerúta chupe pe tenda ikatuhápe ojepopyhy Catholicísmo rehe. ‘La Biblia, la Biblia, ha’e ñande jerovia pyenda’, upéva va’ekue Protestánte kuéra sapukái Lutero ára-pe, ha umi Católico osapukái: ‘Umi Túva kuéra, jepokuaa, tradición’. Ko’ág̃a heta Protestánte ohecha hasyha ohechauka hag̃ua idoktrína kuéra la Bíbliagui, ha upéicharõ jepe ndoguerekói py’a guasu moral omoneĩ hag̃ua pe añetegua oguerúva kurusu; upévare pya’e ohóma hikuái umi Católico yvýpe, ha oipurúvo umi argumento iporãvéva oguereko hag̃ua pe añetegua jeheja, omoĩ hikuái túva kuéra testimónio, ha umi jepokuaa ha tembiapoukapy yvypóra rehegua. Heẽ, umi Protestánte siglo XIX-pegua pya’e oñemboja hína umi Católico rehe ijerovia’ỹme Ñandejára Ñe’ẽporã kuatiañe’ẽnguérape guare. Péro ko árape gueteri oĩ peteĩ yvykuaa pypuku guasu Roma ha pe Protestantísmo Lutero, Cranmer, Ridley, Hooper, ha pe mártir kuéra aty marangatu mbytépe, peteĩchaite pe oĩ haguéicha umi kuimba’e ojapo ramo guare pe protesta ome’ẽ va’ekue chupekuéra pe téra Protestánte.”
“Cristo ha’e va’ekue peteĩ protestánte. Ha’e oñemoĩ va’ekue pe judío retãgua kuéra ñemomba’eguasu yvytimbo rekovére, omboykéva’ekue Tupã consejo ijehekuéra rehegua. Ha’e he’i chupekuéra ombo’éha doctrina ramo yvypóra kuéra mandamiénto, ha ha’ekuéraha ñembotavyhára ha tekovai rovakuaahára. Ta’ãngamýi oñemopotĩvaicha okáguio, porã hikuái okápe; hyepýpe katu henyhẽ ky’águi ha ñembyaígui. Umi Reformadór kuéra ypykue og̃uahẽ Cristo ha apóstol kuéra peve. Ha’ekuéra osẽ ha oñemboja’o peteĩ religión peteĩchagua téra ha ceremonia guive. Lutero ha umi hapykuéri oguatáva ndohupytypyahu mo’ãi pe religión reformada. Ojeguerovia hag̃uánte pe ojehechaukáva’ekue Cristo ha apóstol kuéra rupive. La Biblia oñeme’ẽ ñandéve guía suficiente ramo; péro pe papa ha umi omba’apóva hendive oipe’a chugui tavayguakuérape, peteĩ mba’e vai ramo guáicha, ohechauka rupi iñembotavyha ha omoñe’ẽ rupi ikatu’ỹva iñembo’e ta’ãngamýi rovake.” Review and Herald, June 1, 1886.
Umi milagrokuéra pohãno rehegua, omoheñóiva espiritismo remimo’ãrã, ha’e hína hembiapo tee ha ojepuru hag̃uáicha.
Heta oĩ oñehaʼã omyesakã hag̃ua umi jehechauka espiritual omoĩvo tuichakue japu ha po pyaʼe rehe umi médium rembiapópe. Péro, añetehápe umi mbaʼe osẽva ñembotavy rupive heta jey oñemoĩ hag̃ua jehechauka añetetéva ramo, upéicha avei oĩ kuri jehechauka hesakã porãva puʼaka sobrenatural rehegua. Umi ñembotaʼi hechapyrãʼỹva reheve oñepyrũ vaʼekue espiritualismo moderno ndahaʼéi vaʼekue yvypóra ñembotavy térã arandu vai rembiapo, síno umi ánhel aña rembiapo tee, ha péicha oike hag̃ua hikuái peteĩva umi ñembotavy oñehundi hag̃uáicha umi ánga, umi osẽ porãvéva apytégui. Heta oĩta oñembohysýiva pe jerovia rupi espiritualismo haʼeha añónte peteĩ ñembotavy yvypóra rehegua; oñembohováivo jehechauka ndikatúiva ohechakuaaʼỹ hag̃ua sobrenatural ramo, oñembotavýta hikuái, ha oñegueraháta omoneĩ hag̃uáicha umíva Tupã puʼaka guasu ramo.
“Koʼã tapicha oheja rei Ñandejára Ñeʼẽme oĩva testimónio Satanás ha hembiguái kuéra ojapóva hechapyrãva rehegua. Pytyvõ satánikore ae Faraón paje kuéra ikatu vaʼekue ojapo hag̃ua ñembohovái ramo Ñandejára rembiapo. Pablo ohechauka porã Cristo ou jeýta mboyve oĩtaha upéicha avei jehechauka kuéra puʼaka satánikogua. Ñandejára ou jey mboyve oikótava hína ‘Satanás rembiapo opa puʼaka, techaukaha ha mbaʼeporã guasu japu reheve, ha opa ñembotavy tekojojaʼỹ rehegua reheve.’ 2 Tesalonicenses 2:9, 10. Ha apóstol Juan, omombeʼúvo pe puʼaka ojapóva milagro ojehechaukátava ára pahápe, heʼi: ‘Haʼe ojapo techaukaha guasu, ikatu hag̃uáicha ogueru tata yvágagui yvy ári yvypóra renondépe, ha ombotavy umi oikóva yvy ári umi milagro rupive orekóva puʼaka ojapo hag̃ua.’ Apocalipsis 13:13, 14. Koʼápe ndojeʼéi mbaʼeve ñembotavy reínte rehegua. Yvypóra kuéra oñembotavy umi milagro rupive Satanás rembiguái kuéra oguerekóva puʼaka ojapo hag̃ua, ndahaʼéi umi oñemboʼe hag̃uánte ojapohague.” El Gran Conflicto, 553.
Umi doctrina japuiva oñemopu’ãva jepokuaa ha ñembo’e rape ypykue ári, umi jehechauka espiritista milagrokuéra rehegua, pe industria pohãnohára–industrial japuiva ha pe ñembojoaju tupaórape guare ha estado rape ndive, opa ko’ãva hína pe mymba Catholicismo rehegua rekokatu. Ñembotuicha ha’e peteĩ tekokatu dragón pokatu rehegua. Ñembotavy he’iséva jerovia peteĩva ijehegui ha’e pe proféta japu Protestantismo apóstata rehegua rekokatu.
Ha Jesús, henyhẽva Espíritu Santo-gui, oujey Jordán-gui, ha pe Espíritu ogueraha chupe desiértope, cuarenta ára aja oñeha’ã hag̃ua chupe Aña. Ha umi árape ndo’u mba’eve; ha opa rire umi ára, upéi okaruvai. Upérõ Aña he’i chupe: Nde ha’éramo Ñandejára Ra’y, ere ko ita-pe toiko mbujape. Ha Jesús ombohovái chupe he’ívo: Ojehai: Yvypóra ndovevemo’ãi mbujape añónte rehe, síno opa Ñandejára ñe’ẽ rehe. Lucas 4:1–4.
Ñemoĩ ha’e peteĩ téra tee ohechaukáva pe tembiapo térã mba’e oikóva peteĩ tapicha omoneĩ jave peteĩ mba’e añetetéva ramo, ndoguerekóigui prueba térã mba’e rechaukaha hekopete hag̃ua upéva. Upéva oike peteĩ tapicha ojapo hag̃ua peteĩ juicio térã oguenohẽ hag̃ua peteĩ conclusión marandu ndaiporipáivagui térã ndohupytýivagui. Pe ñemoĩ ikatu avei he’ise peteĩ nivel de jerovia peteĩ tapicha oguerekóva he’i hag̃uáicha pe ha’e omoneĩva, jepe upéva ndaha’éi hag̃ua opa mba’épe oñemboajéva hekopete.
Protestantísmo apóstata omoneĩ domingo Tupã ñemomba’eguasurã ára ramo, mba’eveichagua tekovekuaa’ỹre omopyenda hag̃ua upe idea vai Tupã Ñe’ẽgui; ha ojapo upéva oikuaávo voi he’iha hikuái ha’eha protestánte, ha ijapytépe hína pe ñe’ẽnguéra, “Tupã Ñe’ẽ añoite”, térã, Martin Luther omoherakuã haguéicha, “Sola Scriptura!” Ha’ekuéra oiporavo omoneĩ hag̃ua upéva pe iglesia romana ñemoĩmbyre ha jepokuaágui, térã ikatu hag̃uáicha peteĩ ñemoñare oñemoneĩmava itúva kuéra ypykuégui. Pe mbohapyha ánhel ñe’ẽ hatã guasu jave, pe añetegua ndaiporiha mba’eveichagua ñemopyenda hag̃ua kuarahy ñemomba’eguasu oúva hag̃ua la Bíbliagui ojekuaaukáta hesakã porã hag̃uáicha; upérõ umi oseguíva gueteri iñemoĩ vai rehe oguerekóta mymba ñaña marca.
“Oñepresentáramo ndéve añetegua resape, oikuaaukávo pe tembiapoukapy irundyha sábado, ha ohechaukávo ndaiporiha fundamento Tupã Ñeʼẽme domingo ñeñangarekorã, ha upéicharõ jepe reikóramo rejejokópe pe sábado japu rehe, remboykévo remomarangatu hag̃ua pe sábado Tupã ohenóiva ‘che ára marangatu’, upéicharõ reguereko pe mymba ñaña marka. Arakaʼépa péva oiko?—Nde nerendúramo pe tembiapoukapy heʼíva ndéve repytuʼu hag̃ua ne rembiapógui domingo-pe ha remombaʼe guasu hag̃ua Tupãme, ha reikuaa porãramo ndaiporiha peteĩ ñeʼẽnte jepe Biblia-pe ohechaukáva domingoha ambue mbaʼe peteĩ ára tembiapo hag̃uánteva rangue, nde reñemoĩ reasepta hag̃ua pe mymba ñaña marka, ha rembotove Tupã sello. Ñamoguahẽramo ko marka ñane syváre térã ñande pópe, umi juicio oñemoñeʼẽva umi naiñeʼẽrendúivare oúta ñande ári. Péro Tupã oikovéva sello oñemoĩ umi tapicha ári, pyʼaporãite reheve oñangarekóva Ñandejára sábado rehe.” Review and Herald, 27 de abril de 1911.
Partído Republicano rembiaykue ojeikuaáva jepi ikangyha niko hína ipy’a guasu hag̃uáicha oguerovia hag̃ua iñorairõha polítiko kuéra hekojojaha ha imarangatuha, péro Partído Demócrata rembiaykue heñóiva hesakã porã hag̃ua ha’ekuéraha túva japu memby. Jey hag̃ua ha peteĩcha meme, Republicano kuéra oguerovia iñorairõha polítiko kuéra ñe’ẽre, peteĩ ha ambue jey ojehechaukáramo jepe iñorairõhakuéra araka’eve ndojapóiha iñe’ẽ. Ha’ekuéra omoĩ tekove potĩ ha hembiapo añeteguáva umi ohechaukáva jey jey ndorekoiha mba’eve hag̃uaicha oñemopyenda hag̃ua umi Republicano remimo’ã vai, oha’arõva tekojoja ha jeroviaha. Añete avei heta Republicano ndopytáiha principio rehe ipirapire rembiapo rehehápe térã tekove ñemi ivaíva rehe, upévare ikatu hag̃uáicha oñemboguata ndahasýi; hag̃uaicha jepe, Partído Republicano mba’ekuaarã profétiko tenondegua niko hína pe oñemoĩreíva hag̃ua mba’eveve hag̃ua.
Pe ñemombaʼeguasu rehegua mbaʼeichagua ojehechauka hag̃ua marandu hag̃ua apóstata protestántekuérape, upéva ohejáva chupekuéra oñemboja hag̃ua ku omoguahẽ haguáicha hikuái peteĩ yvyvateve tekoporã ha polítikape, ha añetépe katu oheja rei iñangarekoha tetãygua rembiaporã, peteĩ ñehaʼã rei rupive ohaʼarõvo ipolítika iñamotareʼỹva omoañetetaha iñeʼẽ. Pe tekove akãnunduhápe ñemyesakã ojeipuruvéva niko jajapo jevy jevy hag̃ua upe mbaʼe peteĩchante, ha jahaʼarõ hag̃ua peteĩ osẽ ambuéva; upéicharõ jepe, umi Republicano heʼi umi Demócrataha umi ojejapyhýva akãnundúgui, ojehechaukaháicha upéva iñañeteʼỹ Trump rehegua ñemotareʼỹme.
Upéicharamo jepe, umi Republicano kuéra ñembotavy ojehechauka jey jey hague rehe, oñemoĩvo peteĩ ñe’ẽme’ẽme, oimo’ãvo pe ñe’ẽme’ẽha ha’eha tembiapo legislativo rape; ha katu iñe’ẽme’ẽ política, he’íva omopyendaha pe principio “pe proceso legislativo” ári, ojapo hikuái peteĩ aty ndive araka’eve noñemoĩriva ñe’ẽme’ẽme. Umi Demócrata kuéra ome’ẽ yvyra’i añoite pe proceso político-pe oñeñapytĩmbaitéramoite chupekuéra pe papapy oĩva hesekuéra. Araka’eve nome’ẽi hikuái techaukarã añetéva omba’apohague peteĩ mbyte gotyo pe proceso político rupive. Umi Republicano kuéra ñembotavy ha’e hína iha’arõ porã jey jeýva ambuekuéra rehe, ha upéva ndaipóri mba’eveichavérõ ñemomarangatu hag̃ua.
Hetavevérõite, umi oipytyvõva Donald Trump-pe omombeʼúta pe mbaʼe vaivéva Trump rehegua haʼeha hembipota oasepta hag̃ua kuimbaʼekuéra iñirũnguéra ramo haʼe omotenondéva rembipotápe, pe evidencia oĩva ningo ohechauka porãiterei haʼe hague peteĩ presunción añónte Trump-gui ojapo hag̃ua upéva. Pe presunción haʼe pe tekomeʼẽ profétika protestantismo apóstata rehegua. Satanás ombohovái Cristo-pe oiporúvo la Biblia, ha upéicha ojapóvo, Satanás omombojyvyra pe pasáhe omoambuévo chupe peteĩ jehechajey reiete ha ndahaʼéiva Escritúrape guarã.
Ha upéi ogueraha chupe Jerusalénpe, ha omoĩ chupe tupaópe yvatevehápe, ha he'i chupe: Nde ha'éramo Tupã Ra'y, eñemombo yvýpe ko'águi; ojehai niko: Ha'e he'íta heko hag̃ua iñángelkuérape nderehe, neñangareko hag̃ua; ha ipopekuéra nde reraháta, ani hag̃ua araka'eve nde py oñekutu itáre. Ha Jesús ombohovái ha he'i chupe: Oje'e: Ani reñeha'ã Tupã nde Jára rehe. Lucas 4:9–12.
Pe léi hi’aguĩma pe léi arapokõindygua rehegua, umi protestánte Tetã Unidos-pegua voi ojagarráta pe mandato bíblico he’íva oñepytu’u hag̃ua tembiapógui pe ára sábado-pe, ha ombojere hag̃ua pe mandamiénto ojeadora hag̃ua Tupãme pe sábado ára sietehápe, peteĩ mandádo gua’úva ramo he’íva añetehápe kuimba’e ha kuñanguéra ojeovliga hag̃ua omomba’e hag̃ua paganismo ára kuarahy rehegua. Ha’ekuéra ombojere joáta peteĩ pasáhe bíblico peteĩ prueba-pe ndorekóiva fundamento ha ndaha’éiva Escritura-pe guarã.
Romoñe’ẽta ko ñehesa’ỹijo rehe pe artíkulo oúvape.
“Ahecha pe mymba mokõi hatĩva oguereko hague dragón jurú, ha ipu’aka oĩha iñakãme, ha pe decreto osẽtaha ijurúgui. Upéi ahecha kuña sy oporomoakãratĩvakuéra rehegua; pe sy ndaha’éiha umi tajýra, ha oñemboja’óva ha ijojaha’ỹva chuguikuéra. Ha’e oguereko va’ekue hi ára, ha upéva ohasáma, ha itajyrakuéra, umi secta Protestante-kuéra, ha’e va’ekue umi ou hag̃ua upe rire escenario-pe ha ohechauka hag̃ua upe temimo’ẽ peteĩcha pe sy oguerekova’ekue oñemoĩrõ guare umi santo-kuéra rehe. Ahecha pe sy oguejyháicha ipu’akápe, umi tajyrakuéra katu okakuaa hague, ha pya’eterei omboguatáta hikuái pe pu’aka peteĩ ára oiporúva’ekue pe sy.”
“Ahecha tupão guigua héra rehegua ha Adventista héra rehegua, Judasicha, oreme’ẽtaha katuólikopekuérape ore rovake hag̃ua ha’e kuéra pytyvõ, oúvo añeteguáre oñorairõ hag̃ua. Upe ramo umi marangatu ha’éta peteĩ tetã ojehechakuaa’ỹva, michĩmi ojekuaáva katuólikopekuérape; katu umi tupao ha umi Adventista héra rehegua, oikuaáva ñande jerovia ha ñande jepokuaa (ndaija’éigui ore rehe pytu’u ára rehehápe, ndaikatúigui ombotove upéva), ome’ẽta marangatúpekuéra ñorairõrãme ha omombe’úta hesekuéra katuólikopekuérape peteĩvaicha umi omboykéva tavayguakuéra mba’e oñemoĩva; upéva he’ise, ha’ekuéra oñangarekótaha pytu’u árare ha omboykétaha arateĩ.”
“Upéi umi Católiko he’íta umi Protestántepe toho hag̃ua tenonderãme, ha omoĩta peteĩ decreto opavave ndoguerekóiva hag̃ua ára peteĩha arapokõindy pegua, ára séptimo rangue, tojejuka va’erãha. Ha umi Católiko, hetaitereíva, oĩta umi Protestánte ykére. Umi Católiko ome’ẽta ipu’aka mymba ñaña ra’ãngápe. Ha umi Protestánte omba’apóta isy ojapo haguéicha hesekuéra mboyve, ombyaipa hag̃uáicha umi marangatu. Ha katu mboyve idekréto ogueru térã ogueraha yva, umi marangatu oñemosãsóta Tupã Ñe’ẽ rupi.” Spalding and Magan, 1, 2.