“Apocalipsis-pe opaite Biblia aranduka ojotopa ha opaha. Ko’ápe oĩ Daniel aranduka moĩmbaha.” Hechos de los Apóstoles, 585.
Pe añetegua Juan ohenóiva “Jesucristo Ñeikuaauka”, Judá ñemoñarepegua Leõ oipeʼáva ohóvo isellokuéra hetãyguakuérape g̃uarã ary 2023 jasypokõi guive, oñemog̃uahẽ hekoaguyjépe oñembojoajúvo Daniel kuatiañeʼẽ Apocalipsis kuatiañeʼẽ ndive. Daniel kuatiañeʼẽ kapítulo mokõi ohechauka pe ánhel mokõiha marandu, umi ára paha mymba ñarõ raʼanga rehegua ñehaʼã ryepýpe. Upéva ohechauka peteĩ ñehaʼã rapereko ha peteĩ arapaʼũ oñemohendapyréva ñehaʼãrã.
Pe arapaʼũ ha pe tembiaporape oñemombeʼúva Daniel aranduka kapítulo mokõihápe, oñeraʼãngáva umi pokõipa ary Daniel oiko hague ñapytĩmbýpe rupive, haʼe vaʼekue protestántekuéra ñehaʼã arapaʼũ raʼãnga profétika milleríta rembiasakuépe. Protestántekuéra osẽ vai pe ñehaʼã rapépe ha oiko chuguikuéra Roma rajykuéra. Profesía ñeʼẽme, peteĩ tajýra haʼe isy raʼãnga; ha Roma haʼe peteĩ mymba ñarõ profétiko. Pe osẽ vai hague hikuái ha upe rire oiko hague chuguikuéra Roma rajykuéra haʼe pe mymba ñarõ raʼãnga rehegua ñehaʼã raʼãnga profétika koʼag̃agua ñane rembiasápe, oñemoambue rupi hikuái pe mymba ñarõ raʼãngáramo. Upévare, ñane ñehaʼã rape koʼag̃agua oñeraʼãnga umi pokõipa ary Daniel oiko hague ñapytĩmbýpe rupive, ha avei pe ánhel mokõiha marandu rembiasakue rupive, milleríta ñemonguʼe aja.
Mokõiha ángel marandu rembiasakue-pe, oñepyrũva’ekue 11 jasyporundy ary 2001-pe, oĩ peteĩ ára ha peteĩ jehechapyra rape ojehechauka hag̃ua simbólikamente Nabucodonosor ra’anga-képe ha mymba kuéra rehegua kerayvoty rupive; peteĩ tetã ningo marandu hag̃ua Biblia profecía-pe ha’e avei peteĩ mymba. Nabucodonosor ha umi caldeo kuéra religión rehegua mburuvichaite ohechauka umi ohasa’ỹvape pe prueba, ha Daniel ha umi mbohapy imarangatuetéva ohechauka umi ohasa porãvape pe prueba. Ikatu hag̃uáicha ojehecha ambue hendáicha, Nabucodonosor jejavy oñemoneĩ Daniel capítulo mbohapy-pe.
Pe ñeha’ã ñemboguatápe, oñemoha’ãngáva Daniel kuatiañe’ẽ kapítulo peteĩhápe ha mokõihápe, oĩ taperechaukaha profétiko tee ojokupytýva umi añetegua nda’aréi oñeikuaauka va’ekue Apocalipsis kuatiañe’ẽme. Kapítulo peteĩhápe, “pa ára” omoha’ãnga pe ñeha’ã arapa’ũ, ha upéva rupi Daniel ohechauka peteĩ ta’anga iporãvéva ha ikyravéva, ho’u haguére tembi’u yvagagua, pe eunúko aty ambue katu ohechauka umi mburuvicha guasu rembi’u ho’u va’ekue ra’anga. Profesía ñe’ẽme, peteĩ mburuvicha guasu ha’e peteĩ tavetã, ha profesía ñe’ẽme peteĩ mburuvicha guasu térã peteĩ tavetã ha’e avei peteĩ mymba ñarõ. Umi hováre ojehecha va’ekue mba’épa ogueru mburuvicha guasu rembi’u je’u ohechauka pe mymba ñarõ ra’anga.
Daniel kapítulo mokõihápe, Daniel oñembo’e oikuaa hag̃ua pe “ñemimby” kañymby Nebucodonosor ta’ãnga-ke’ẽgui. Tekotevẽ kuri oikuaa mba’épa pe ke’ẽ, ha avei mba’épa he’ise. Ha’e ohechauka umi ára pahápe ohekáva oikuaa hag̃ua umi ñemimby ojoajúva Jesucristo Revelación ojeipe’ávo rehe; pórke Jesucristo Revelación ojeipe’a hína pe “ñemimby” profético pahague ojeipe’áva pe probation oñemboty mboyve. Maymáva proféta, Daniel jepe, ohechauka hína umi ára pahápe guarãva. Daniel ñeha’ã oikuaa hag̃ua pe “ñemimby” ha’eva’ekue peteĩ ñeha’ã tekove térã ñemano rehegua, upéicha avei pe ta’ãnga mymba rehegua prueba Ñandejára tavayguakuérape guarã umi ára pahápe.
“Pe Ñandejára ohechauka chéve hesakã porãhápe pe mymba ra’anga ojejapotaha mboyve pe gracia ára oñembotýva; péva rehe ha’e va’erã pe prueba tuichavéva Tupã tavayguakuérape ĝuarã, upévare oñemboaje haĝua hikuái moõpa ohóta opa árape ĝuarã.” Manuscript Releases, volume 15, 15.
Daniel ñembo’e, ohekávo ontende hag̃ua pe “misterio”, ohechauka peteĩ señal de camino específico Tupã tavayguakuéra rembiasakuepe ipahápe ára. Daniel kuatiañe’ẽ ome’ẽ mokõi testígo omopyendáva pe señal de camino “ñembo’e” rehegua ipahápe ára. Upéva oĩ pe tiempo pahápe ojehechaukáva káda línea de reforma marandu mokõiha rupive.
Mokõive ñemboʼe oñemohenda, profesía reheguápe, umi pokõipa áño tembiguái rekópe jeiko ryepýpe, ha koʼã áño, taʼanga ramo, ohechauka umi “pokõi jey” Levítico mokõipa poteĩmegua. Daniel mokõiha kapítulope, pe versíkulo peteĩháme, pe téra “Nabucodonosor” ojehai mokõi jey, ha Ñandejára Ñeʼẽme peteĩ ñeʼẽ ojehai mokõi jey ramo, upéva haʼe pe ánhel mokõiha marandu raʼanga.
Ermána White rembihaikuérape, heta hendápe ojehechauka Daniel aranduka kapítulo mbohapyha ha'eha arateĩ rehegua léi ra'ãnga. Daniel aranduka kapítulo peteĩha oguereko opaite tekotee orekóva ánhel peteĩha marandu, ha ojeikuaauka ñandéve ndaikatuiha ojeguereko marandu mbohapyha (Daniel aranduka kapítulo mbohapyha) ojeguereko'ỹre marandu peteĩha ha mokõiha.
Pe mba’e ra’anga ñembosarái rehegua jehechauka Ellen White omyesakãramo pe ñeha’ã jajasa va’erãha ñemohu’ã mboyve ñane prueba ára, ha ñandejehe ójehuva’erã ñembyai’ỹrã mboyve. Pe purahéi osẽ jave Daniel aranduka mbohapyhápe, pe prueba ára oñembotýkuri ta’ãngaháicha, pe mbohapyha kapítulo ohechauka rupi pe arapokõindy ára léi. Nabucodonosor purahéi ohechauka pe melodía pe Tiro kuña reko vaiha upérõ oñepyrũ opurahéi hag̃ua yvy ruvicha kuérape, umi pokõi pa ary ta’ãngaha paha rire, ha’e oñeñembyesarái hague rire.
Ha oikóta upe árape, Tiro rehe oñembyesaráita setenta ary pukukue, peteĩ mburuvicha guasu áraicha; ha setenta ary opa rire, Tiro opurahéita kuña rekovai ramo guaréicha. Ejapyhy peteĩ árpa, eguata tavaguasu rupi, nde kuña rekovai oñembyesaráiva; embopu porã, epurahéi heta purahéi, ikatu hag̃uáicha ñanemandu'a jey nderehe. Ha oikóta setenta ary opa rire, Ñandejára oikuaaukáta jey Tírope, ha ha'e ojevýta hepykue rendápe, ha oporomoakãratĩta opa yvy arigua mburuvichakuéra ndive ko yvy ape ári. Isaías 23:15–17.
Ermána White ohechauka umi mbohapy ánhel marandu ha’eha mbohapy ñeha’ã.
“Heta oho hag̃ua osẽva'ekue ombohovái haguã Noviope peteĩha ha mokõiha ánhel mensáhe guýpe, omboyke pe mbohapyha, pe ipahaite porandu hag̃uáicha mensáhe oñeme'ẽva'erãva ko yvy ape ári; ha peteĩ ñemohenda ojoguáva upeichaitéva oñemoĩta avei pe pahaitéva ñehenói ojejapo vove.” Review and Herald, 31 de octubre de 1899.
Heta testígo ñe’ẽ rehe oñemopyendávo, Daniel aranduka kapítulo mokõiha ha’e pe ánhel mokõiha marandu. Pe ánhel peteĩhápe pokatu oñeme’ẽ hague guive pe ñembojovake pevegua tembiasakue ha’e pe tembiasakue ojehechaukáva umi pokõipa ary Daniel oiko hague pokuapýpe rupive. Pe kapítulo mokõihápe oĩva Daniel ñembo’e oñemohenda umi pokõipa ary ryepýpe, ha upe ára pukukue ha’e umi “pokõi ára” rechaukaha.
Pe ñemboʼe oĩva kapítulo porundýpe oñepyrũ imanduʼávo hesakã porã umi pokõipa arýre. Mokõive ñemboʼe rekoha profétiko peteĩnte. Umíva ohechauka peteĩ ñemboʼe año rehegua henda ojoavýva, ha katu mokõivéva oñemohenda “pokõi ára” rekoha peteĩetépe, ha mokõivéva ojoaju pe “ñemboʼe” rehegua tape rechaukaha ndive, oĩva umi ára paha pegua sa irundypa irundy su rembiasakuépe.
Daniel oñembo’évo kapítulo porundyhápe, oĩ peteĩ profesía rehegua “jehasa arapa’ũme”, Babilonia tavetãgui medokuéra ha persakuéra tavetãme. Upe jehasa ára ha’e avei peteĩ tape rechaukaha, ha ojokupyty avei mbohapyha ánhel ñemongu’épe oĩva jehasa áraite ndive, Tupã retãyguakuéra omano jave tapére “Laodiceayguakuéra” ramo, ha osẽ tyvýgui “Filadelfiayguakuéra” ramo. Peteĩha ánhel ñemongu’e rehegua jehasa ára ojokupyty Daniel jehasa ára ndive ha avei mbohapyha ánhel ñemongu’e ndive, ha mbohapyve ojoaju tee Levítico mokõipa poteĩme oĩva “pokõi tiémpo” ndive. Milleríta ñemongu’épe, Filadélfiagui Laodicéape jehasa oiko 1856-pe og̃uahẽvo “tesape pyahu” “pokõi tiémpo” rehegua, ha upéi, 1863-pe, oñemboykepaitévo “pokõi tiémpo”. Daniel kapítulo porundyhápe, peteĩha ánhel ñemongu’e milleríta arakuépe, ha mbohapyha ánhel ñemongu’e ñande arakuépe, mbohapyve oguereko jehasa ára ojokupytýva oñondive, ha umi mbohapy jehasa ára oñemohenda umi mba’e “pokõi tiémpo” rehegua ryepýpe.
Pe proceso de prueba rembiasakuépe, Daniel ohechauka pe mensahéro oñeme’ẽva chupe pe tesape, ha upéva con primeramente ombohasa hag̃ua imbohapy irũnguérape; upéicha rupi ha’e ohechauka hag̃ua pe tembiaporã maranduhára “Elías” rehegua, ha’éva pe “ñe’ẽ osapukáiva desiértope”.
Pe “sekréto” oĩva Daniel kapítulo mokõi-pe ohechauka pe poapyha mburuvicharã Biblia profesía rehegua ha’eha “umi siete-gui” mburuvicharã. Ha’égui pe tenondegua ta’ãnga umi mburuvicharã Biblia profesía rehegua rehegua, upévare ojoaju pe pahaitegua ta’ãnga umi mburuvicharã Biblia profesía rehegua ojejuhúva Apocalipsis kapítulo diecisiete-pe. Pe poapyha mburuvicharã, ha’évo “umi siete-gui” mburuvicharã ymavegua, oñe’ẽ pe jehasaha rehe omopyendáva Babilonia moderna pe joaju mbohapyvegua dragón, mymba ñarõ ha proféta japu rehegua. Pe ta’ãnga-kéra Nabucodonosor rehegua, ipahápe, ohechauka pe poapyha mburuvicharã yvy arigua tembiasakue profesía rehegua.
Peteĩ rréino ha’e peteĩ mymba profecía bíblica-pe; upévare, pe añetegua ojehechaukáva Nabucodonosor ta’ãnga-képe, ha’e pe ñe’ẽpy peteĩha pe mymba paha rehegua, ojeikuaaháicha avei Apocalipsis kapítulo diecisiete-pe. Upévare, Nabucodonosor képe, ipahápe, ha’e pe ta’ãnga-képe pe mymba poapyha ha paháva rehegua. Ha’e pe képe “pe mymba ra’anga” rehegua.
Upéva voi omoañete tuicha mba’eha jahechakuaa pe jehasa renda oĩva mbohapyha ánhel ñemongu’épe, ha katu pe “ñemimby” avei ha’e pe okẽpe’aha ombojoajúva ha omopyendáva heta mba’e umi artíkulo mboyvegua ohechauka ohóvagui 2020 jasypokõi 18 riregua tembiasakue rehe. Umi artíkulope, ojehechauka akóinte peteĩchagua téma oguerekoha umi irundy tape rechaukaha oĩva umi ñemyatyrõ rehegua ñemongu’e marangatu peteĩteĩvape, oñemoha’angáva umi pokõipa ary Daniel oiko hague ñeñapytĩmbýpe rupive.
Umi irundy tape rechaukaha Cristo ára peguare oñemohenda “ñemano ha jeikove jey” ryepýpe. Pe tape rechaukaha peteĩha, ohechaukáva pu’aka ñeme’ẽ pe marandu peteĩháme, ha’e Cristo ñemongarai, ñemano ha jeikove jey ra’anga. Pe tape rechaukaha mokõiha, ohechaukáva pe ñeha’arõ ñembyai peteĩha upe tembiasakuépe, ha’e Lázaro ñemano ha ijeikove jey. Pe tape rechaukaha mbohapyha ha’e pe jeike Jerusalénpe jerohoryhápe, ohechaukáva Pyharepyte Sapukái. Cristo oho hína kuri omanóvo ha oikove jeývo, ha Lázaro, ñemano ha jeikove jey rechaukaha oikovéva, omoakã pe jeguata. Lázaro avei ohechauka porã, Pyharepyte Sapukái oñemoherakuã aja, Tupã retãyguakuéra “oñemosélloha”.
“Ko milágro ipahápegua, Lázaro jeikove jevy, omboapysẽvaʼerã kuri Ñandejára selló Iporavopyre ári ha heʼíva heseha Tupã.” The Desire of Ages, 529.
Pe mba’e irundyha juicio rehegua ha’e pe kurusu, ha upéva avei ha’e vaekue peteĩ mano ha peteĩ jeikove jevy. Umi irundy mba’e rechaukaha periodo oñerepresenta Daniel rembiasápe umi setenta ary ñembyaty rekopegua rupive.
Millerítakuéra rembiasápe, pe téma ha’eva’ekue pe “peteĩ ára peteĩ ary rehe” prinsípio, ha 1840 ary jasypoapy 11 ára ha’eva’ekue upe prinsípio ñemoañete. Ñembyasy peteĩha oiko ojeporu vai haguére pe peteĩ ára peteĩ ary rehegua prinsípio. Pyharepyte Sapukái ha’eva’ekue pe peteĩ ára peteĩ ary rehegua prinsípio ñemoĩporãmba, ojoajúvo pe mokõisu mbohapysa ary rehegua profesía ha pe mokõisu posa mokõipa ary rehegua profesía rehe, ha upéi oñepyrũ pe Ñembojovake Ñehesa’ỹijo rehegua, oñekumplírõ guare umi peteĩ ára peteĩ ary rehegua profesía 1844 ary jasypa 22-pe. Millerítakuéra rembiasápe, pe “peteĩ ára peteĩ ary rehe” prinsípio ha’eva’ekue téma umi irundy tape rechaukaha opavavépe. Umi irundy tape rechaukaha ára pukukue oñemoha’ãnga umi pokõipa ary Daniel oĩ hague tembiguái rekópe rupive.
Mburuvicha guasu David árape, pe téma ha’e va’ekue “Ñandejára árka”. David-pe oñeme’ẽrõ guare pu’aka, upémarõ ha’e odesidi oguerutaha pe árka David távape.
Ha David osegui oguata ha tuicha ohóvo, ha Ñandejára Tupã de los ejércitos oĩ hendive. 2 Samuel 5:10.
Pe ñembyasy peteĩha oiko Uzzah ojapórõ guare angaipa opokóvo pe karameg̃uáre. Pe tape rechaukaha mbohapyha oiko David ohechakuaárõ guare Ñandejára ohovasa hague Obededom Gatgua róga, oñeñongatu haguépe pe karameg̃ua Uzzah ñepu'ã guive. Upéi David oho ogueru jey pe karameg̃ua oike hag̃ua Jerusalénpe ipu'akáva ramo (ha katu hembireko ohechauka pochy hekope'ỹ ha “ñembyasy” David jeike rehe). Umi irundy tape rechaukaha peteĩteĩ oñemoha'ãnga pe karameg̃ua rupive. Umi irundy tape rechaukaha arapa'ũ oñemoha'ãnga umi pokõipa ary Daniel oiko hague tembiguáiramo rupive.
11 jasyporundy ary 2001-pe, Islam pe “mbaʼe vaiha mbohapýha” rehegua ojeheja hag̃ua osẽ, ha upe rire ojoko jey. 18 jasypokõi ary 2020-pe, oiko peteĩ marandu vaiete ojejavy vaʼekue Islam rembiaporã rehe. Pe marandu omoingove jeýva umi kangue piru omanóva ou “irundy yvytúgui”, ha umíva haʼe peteĩ techaukaha Islam rehegua ha orrepresenta pe marandu Pyharepyte Sapyʼa rehegua. Pe tetãgua ñehundi ouvaʼerã pe tetãgua apóstasia rire, arapokõindy léi rehegua Estados Unidos-pe, ogueru Islam pe “mbaʼe vaiha mbohapýha” rehegua. Pe aravo umi irundy techaukaha rehegua ojehechauka Daniel pokõipa ary jejapyhy aja rupi.
Peteĩha ánhel rembiapo ohechauka mbohapyha ánhel rembiapópe, ha pe Marandu Pyhare Mbytegua historia Milleríta-pe ha’e va’ekue peteĩ ñemyatyrõ pe yvypóra remimo’ã vai rehegua oguerúva’ekue pe ñembyasy peteĩha.
“Umi oñembotavy vaʼekue ohechakuaa hag̃ua Escritúra rupi haʼekuéra oĩ hague pe ára oñemboaretehápe, ha tekotevẽ hague ohaʼarõ pyʼaguapýpe pe visión ñekumplimiento. Peẽ evidencia umi mboyve ogueraha vaʼekue chupekuéra ohaʼarõ hag̃ua Ijára ou 1843-pe, upéva avei oguerovia hag̃ua chupekuéra outaha 1844-pe.” Early Writings, 247.
Upe mba’e ohechaukáva peteĩ ñepu’ã islamgua Nashville rehe, upéva voi ha’e pe mba’e ohechaukáva peteĩ ñepu’ã Nashville rehe, oikótava oñembohováivo pe arateĩme tupãitũ jejapouka. Profesía Espíritu jehaipyrekuéra araka’eve ndojavýi. Profesía Espíritu jehaipyrépe oñemombe’u oñepu’ãtaha Nashville rehe. Nashville rehe oje’éva oikotaha oñekumplíta, ha katu pe ñemombe’u he’íva oñepu’ãtaha Nashville rehe oñemopyendáta pe ñemombe’u upe mboyve noñekumplíri va’ekue ñemyatyrõre, oiko haguéicha millerítakuéra rembiasakuépe. Péva oñekumpli pe taperechaukaha irundyhápe, ha’éva pe taperechaukaha ohechaukáva “ñembojovake”.
Jesús akóinte omyesakã pe paha pe ñepyrũ rupive, ha pe tape rechaukaha peteĩha, ary 2001 jasyporundy 11-pegua, haʼékuri peteĩ atáke Islã ojapovaʼekue, upévare, pe arateĩ rehegua léi huísio jave, oĩta peteĩ atáke islámiko Nashville rehe. Ikatuete voi oĩ avei ambue ojeatakátava, péro Pyharepyte Sapukái marandu haʼe pe marandu omyatyrõva pe marandu omoheñóivaʼekue pe ñembyasy peteĩha. Pe omoheñóivaʼekue pe ñembyasy peteĩha haʼékuri pe angaipa ojejapovaʼekue ojeporúvo pe ára rehegua eleménto pe mbaʼe ojeʼevaʼekue oikotaha rehe, ndahaʼéi Ellen White ñeʼẽnguéra.
Tuicha mbaʼe jahechakuaa umi irundy tape rechaukaha oñepyrũva marandu peteĩhápe “puʼaka ñemeʼẽ” guive (Daniel-pe upéva oiko oñepyrũvo umi pokõipa ary simbóliko) oĩha tapiaite peteĩchagua téma poguýpe. Regueroviáma ramo 2001 jasyporundy 11-pe oñekumpli hague peteĩ profesía, profesía heʼiseháicha, reʼúma “pe aranduka kañymby”. Mbovyeterei tapicha hoʼu añetehápe upe añetegua, ha katu oĩ umi, Daniel rupive ojehechaukáva, omoĩva ipyʼápe noñemongyʼái hag̃ua Babilonia rembiʼúpe. Upéicharamo jepe, oĩ umi heʼíva ogueroviaha 2001 jasyporundy 11-pe oñekumpli hague peteĩ profesía, ha katu heʼíva ndahaʼéi hague Islam, haʼe hague guei Bush rogaygua, térã globalistakuéra, térã hesuitakuéra, térã CIA, térã peteĩ ñembojeheʼa umi tapicha ha aty jepigua koʼag̃agua konspirasiõ rehegua teoría apoharakuéra oipurúvajepigui. Alfa ha Omega ramo, Jesús ohechauka pe paha pe ñepyrũ rupive; upévare, jajavýramo jahechakuaávo mbaʼépa ojehechaukavaʼekue profesía rupive 2001 jasyporundy 11-pe, ñahundi hína ñande katupyry ñambojaʼo hekopete hag̃ua pe “añetegua” Ñeʼẽ profétiko.
Pe “mbaretekuéra” ñe’ẽmondo peteĩha rehegua tembiasakue Millerita-pe ha’e va’ekue Islam mokõiha Aĩ rehegua, ha upéva ohechauka va’ekue pe mbaretekuéra oñeme’ẽva’ekue 11 jasyporundy 2001-pe, oguerúva’ekue Islam mbohapyha Aĩ rehegua.
Islam oĩva peteĩha tape rechaukahápe ohechakuaauka Islam oĩva tape rechaukaha pahápe. Tape rechaukaha paha ohechauka ñembojovake, ha Tetã peteĩ reko Amérikagua oñembojovake arateĩ rehegua léi jave. Ezequiel kapítulo mbohapypa pokõimegua marandu mokõiha hína omoingove jeýva umi omanóvape, ha upe marandu ha’e tape rechaukaha mbohapyha marandu, ha’éva pe Pyharepyte Sapukái. Upéva hína pe marandu omoĩva séllo, oñemoha’anga haguéicha Cristo oike ramo guare pu’akápe peteĩ “vúrro” ári, ha’éva Islam rechaukaha. Pe Pyharepyte Sapukái marandu omoĩva séllo ojegueraha Islam rupive.
Pejeʼe Sión rajýpe: “Ma’ẽke, nde Rréi ou ndéve, imarangatu ha oguapy peteĩ mburika ári, ha peteĩ ra’y rusu, mburika memby ári”. Mateo 21:5.
Ezequiel profesía mokõiha ou umi “irundy yvytu”gui, ha'éva avei Islam rechaukaha. Tekotevẽterei hesakã porã ñandéve ko añetegua, pe marandu ha'éva Pyharepyte Sapukái ha'égui pe marandu ohechaukáva pe Ái mbohapyha rehegua Islam ha'eha pe pu'aka oguerúva Estados Unidos ári ñehusga oñemoĩ jave arateĩ rehegua léi ha omoheñóiva tetã ñehundi oúva upe apoukapy rire.
Pe Revelación-pegua Siete Trompeta kuéra ha’eva’ekue Tupã rembiapoukapy ñembojeko rehegua domingo ñemomba’eguasu ñemboguatare, mokõivéva Roma pagána ha Roma papál rupive.
-
Irundy ñeʼẽhatã peteĩha oñemoĩ vaʼekue Roma pagána rehe Constantino ombojerure mbarete rire pe peteĩha léi domingo rehegua áño 321-pe.
-
Pe trompéta ha seisha (ha’éva avei Islam rembiasakue peteĩha ha mokõiha), ha’e va’ekue Tupã juicio Roma papal rehe, domingo papal léi oñemoañetéva’ekue Concílio de Orléans-pe, ary 538-pe.
-
Pe séptimo Trompeta (ha’éva Islam mbohapyha Aipo), ha’e pe juicio oguerúva Estados Unidos ári, omoañetévo arete domingo jerure ñemomba’e guasu hag̃ua ko’ág̃arõite hag̃ua.
Jehasa Asy mbohapyha rehegua Islam ohechauka tape rechaukaha peteĩha, 2001 jasyporundy 11 rehegua. Pe oje'e va'ekue Islam ojapotaha peteĩ atáke Nashville rehe 2020 jasypokõi 18-pe, ha noñañetéi va'ekue, ohechauka ñembyasy peteĩha, tape rechaukaha mokõiha. Pe marandu Islam “irundy yvytu” rehegua, ojehechaukaháicha Ezequiel profesía mokõihápe, kapítulo mbohapypa pokõime, ohechauka Pyharepyte Sapukái, tape rechaukaha mbohapyha, ha upéi ou tape rechaukaha irundyha, oñañetévo, arateĩ rehegua léi jave, pe oje'e va'ekue 2020 jasypokõi 18 rehe ha noñañetéi va'ekue. Umíva hína umi irundy tape rechaukaha profesía rehegua ojehúva umi sa irundypa irundy su rembiasakue profesía reheguápe, ojehechaukaháicha Daniel oĩ hague tembiguáiramo pokõipa ary pukukue rupive.
Pe ñemoañete pe marandu Pyharepyte Sapukái rehegua ha’e peteĩ mba’e tenondegua pe “ñemimby” ojehechauka va’ekuépe ta’ãngamýiramo Daniel-pe, ha’e oñembo’e jave oikuaa hag̃ua Nabucodonosor ta’anga-kérape. Iñembo’e ha’e peteĩ techaukaha oĩva pe mbyte guive ñemano mbohapy ára ha mbyte paha opávo umi mokõi testígo Apocalipsis capítulo once-pegua rehe. Daniel ñembo’e Levítico mokõipa poteĩgua, ojehaíva capítulo nueve-pe, oiko va’ekue Darío áño peteĩhápe. Kóva omoĩ iñembo’éta umi punto de transición-pe.
Pe punto jehasa oikóva historia Millerítape haʼe vaʼekue 1856-pe, upe jave pe movimiento Millerita ojere Filadelfiágui Laodicéape, heʼiháicha James ha Ellen White. Upe aryetepe ou “tesape pyahu” pe “siete tiempo” rehegua Hiram Edson rembiapokuépe Review and Herald-pe, péro 1863-pe (“siete tiempo” rire), pe “siete tiempo” oñemboyke hag̃uaite. Daniel oñemboʼe “pe ñemboʼe” ojekuaa hag̃ua “pe pohã” ramo pe “ñemosarambi” rehegua pe “siete tiempo” rehe, pe punto jehasa mbytépe peteĩha ha mokõiha mburuvichagua profecía bíblica rehegua.
Mbohapy ha mbyte niko peteĩ símbolo umi mil doscientos sesenta arypegua, ha ko’ãva katu peteĩ símbolo “siete tiempos” rehegua. Árape 18 jasypokõi 2020-pe, pe movimiento laodicense hérava Future for America ohechauka peteĩ ñemopu’ã Tupã mandamiento rehe, ha’éva ani hag̃ua araka’eve ojepytaso jey peteĩ marandu profético tiempo ári. Upérõ pe movimiento oñe’ẽ hag̃ua “ojuka” ha “oñemosarambi” pe calle oje’évape Apocalipsis once-pe, pe ohasáva Ezequiel ñu umi kangue omanóva ha ipirúva rupive. Pe “ñemosarambi” ára paha-pe, ha’éva avei pe “espera tiempo” pe parábola umi diez vírgenes rehegua, ko’ág̃a ohenóihína chupekuéra osẽ hag̃ua ijyvýgui peteĩ “ñe’ẽ osapukáiva” rupive, osẽva pe “desierto” ryepýgui umi “mbohapy ha mbyte” ára aja.
Umi Miller reheguakuéra ohechakuaa haguéicha ipahápe upérõ oĩha pe “ñeha'arõ árape” oñemombe'úva Mateo kapítulo mokõipa pópe ha Habacuc kapítulo mokõime, péicha avei umi “mokõi testígo omanóva” ohechakuaava'erã moõpa oĩ pe “ñe'ẽ oĩva tave'ỹme” osapukái vove. Ohechakuaava'erã “isarambiha”. Upe jehechakuaa ha'e peteĩ ñehenói “ñembo'épe”, ha katu ndaha'éi ñembo'e reínte; ha'e peteĩ ñehenói Daniel ñembo'épe, pe Levítico kapítulo mokõipa poteĩ reheguávape. Ndojejapóiramo upe ñembo'eite, ndaipóri ñemoingove jey. Pe ñemoingove jey ohechauka pe ára ojehasaha Laodicéagui Filadélfiape ha omoheñói ko mba'ejehu profétiko: pe poapyha ha'e umi pokõi rehegua, Daniel kapítulo mokõime oĩva Nabucodonosor ra'anga omoañeteháicha.
Upe ñembo’e ñembyasy ha jevy ñemombe’u ojejapopa rire, pe ñe’ẽme’ẽ he’i Tupã upéi imandu’ataha Iñe’ẽme’ẽre ha ombyatytaha Ipu’akaipyre isarambipávape. Ezequiel marandu ypy ombyaty va’ekue kanguekuéra, ha upéi imarandu “irundy yvytu” rehegua omoambuéva pe “Filadelfiayguakuérape” oñemoheñóiva ramoite peteĩ ehérsito mbaretépe… peteĩ ehérsito mbarete, Apocalipsis 11 he’iháicha, upémarõ oñehupítava’erã “yvága peve” peteĩ “araí ángelkuéra reheve”. Ha’ekuéra upémarõ hína Ñandejára “poyvi”.
Pe “mba’e ñemi” Daniel mokõimegua, Judá ñemoñare pegua Leõ ko’ág̃a oikuaaukaháicha, omoañete pe mba’e ojehecháva “pe poapyha ha’eha umi pokõi apytepegua” rehegua…ha opaite ambue mba’e oĩva Daniel mokõi profesíape ojoaju umi mokõi testígo Apocalipsis pateĩmegua rehe ojeprofetisáva rysýi ndive. Umi mokõi testígo Apocalipsis kapítulo pateĩmegua “ojehupi poyvíramo” upe “aravópe” voi oiko vove pe léi arateĩ rehegua, ojehupígui hikuái oiko vove pe “yvyryrýi guasu” Apocalipsis kapítulo pateĩmegua. Pe “yvyryrýi guasu” ohundi peteĩva umi pa pehẽngue pe táva peguágui, ha Estados Unidos ha’e pe mburuvicha guasu tenondegua umi “pa mburuvicha guasu” apytépe, Francia ha’e haguéicha avei, pe “yvyryrýi” Francia Ñepu’ãguasu rehegua ohundipárõ guare Francia, oñemoañetévo Apocalipsis kapítulo pateĩme he’íva.
Upe yvyryrýi oñekumpli hekoitépe pe mymba ñarõ “yvy” reheguáre, ha pe arateĩ rehegua léi mymba ñarõ yvy rehegua rréinope omoheñói peteĩ ñemboryrýi. Apocalipsis pateĩmegua “yvyryrýi” ñekumpli hekoitepegua haʼe pe arateĩ rehegua léi, upe mymba ñarõ “yvy” rehegua “oñemboryrýi” ha tetã oheja ijerovia ha hapykuéri ou tetã ñehundi jave. Upe aravópe, umi mokõi testígo “oñehupi poyvíramo”. Haʼekuéra “ojupi yvágape araikuérape”, Cristo ojupi haguéicha yvágape pe jey ipahaitévape. Umi ñeʼẽ paha heʼi vaʼekue hemimboʼekuérape, orrepresentáva taʼangáramo Ñandejára tavayguakuéra ára paha peguápe, oñehupivaʼerãva avei yvágape poyvíramo, ojehai Hechos kuatiañeʼẽme.
Ha he’i chupekuéra: Ndaha’éi pene mba’e peikuaa hag̃ua umi ára térã umi aravo, pe Túva omoĩva’ekue ijeheguigua pu’akápe. Péro peẽ pehupytyta pu’aka Espíritu Santo ou vove pende ári; ha peẽ peikóta che rehegua testígo, Jerusalénpe, opa Judea pukukue javeve, Samáriape, ha pe yvy apy peve. Ha he’ívo ko’ã mba’e, ha’ekuéra omaña aja hese, ha’e ojegueraha yvate; ha peteĩ arai omokañy chupe hesakuéragui. Hechos 1:7–9.
Umi oikótava’erã pe “poyvi” ramo, ojei’íva’erã mombyry “ára ha aravo” jeheguígui, ikatu hag̃uáicha ohupyty Espíritu Santo pu’aka omohu’ã hag̃ua pe tembiapo pe “poyvi” rehegua.
Pe “ñemi” Daniel-pe ojeikuaaukava’ekue kapítulo mokõihápe ha’e pe Jesucristo Rrevelasión rehegua ñemi, iséllo ojepe’áva grásia ára oñemboty mboyvemi. Upe “ñemíme” oike umi “Pokõi Arasunu” rehegua “tembiasakue kañymby”. Upe tembiasakue oñemopyenda pe ñe’ẽ evréo rehe, oñemoheñóiva oñembojoajúvo achegety evréo tai peteĩha, paapyha ha paháva. Oñembojoaju vove umi tai, omoheñói hikuái pe ñe’ẽ evréo “añetegua”. Jesús ha’e pe “añetegua”, ha’éva avei pe Ñepyrũha ha pe Paháva. Umi mbohapy tai ohechauka opaite ñemongu’e guasu ñemyatyrõ rehegua ñemohenda, ohechaukágui umi ánhel peteĩha, mokõiha ha mbohapyha. Ohechauka hikuái pe ñemopotĩ rape mbohapy etápape oikóva, Daniel ohechaukáva kapítulo pakõihápe “oñemopotĩva, oñemomorotĩva ha oñemoha’ãva” ramo. Future for America oikuaaukáma upe ñemoha’ã ha ñemopotĩ rape mbohapy etápape oikóva mokõipa ary rasa pukukue, ko’ág̃a katu ojehechakuaa ohechaukaha peteĩ “tembiasakue kañymby” umi ñemyatyrõ rysýi marangatu ryepýpe. Upe “tembiasakue kañymby” omoañete hekopete umi “Pokõi Arasunu” oñembotyva’ekue séllo reheve ko’ág̃a peve, grásia ára oñemboty mboyvemi.
Yma arekuri ojeikuaa porã hague umi Siete Trueno ohechauka “peteĩ delineación de acontecimientos oikova’ekue pe marandu peteĩha ha mokõiha ánhel guýpe”, ha avei ohechauka hague “mba’e oikótava tenonderãme ojehechaukátava iórdenpe.” Ko’ág̃a ojehechauka ñandéve pe Revelación rupive “añetegua”, pe mbohapy waymark paha peteĩ línea de reforma rehegua ha’eha pe “tembiasakue ñemiguáva” umi Siete Trueno rehegua. Umi waymark oñepyrũ pe “tenonderã” ñembyasy reheve ha opa pe “paha” ñembyasype. Pe waymark mbytegua ha’e pe Midnight Cry. Pe ñembyasy peteĩha omarka pe ñepyrũ pe “tiempo de espera” rehegua, opa peve pe Midnight Cry-pe. Pe marandu pe Midnight Cry rehegua opa pe “juicio”-pe, upépe oñemarka pe ñembyasy paha.
Daniel aranduka kapítulo mokõihápe, ñehaʼarõ ñembyai peteĩha haʼe Daniel ohechakuaa hague oñemoĩ hague chupe peteĩ “jejuka rehegua tembiapoukapy” poguýpe. Upéi haʼe ojerure “ára”, ha péicha ohechauka oñepyrũha pe “ñemboare ára”. Upéva rupive oikũmby pe “mbaʼe ñemi”, haʼéva Pyharepyte Sapukái marandu, upéi oñemoĩva Nabucodonosor renondépe ikatu hag̃ua haʼe “ohusga” Daniel marandu.
Nabucodonosor “huísio” pegua pe sueño ha pe interpretación Daniel opresentáva ohechauka mbohapyha umi mbohapy señal-gui ombohechaukáva pe “tembiasakue kañymby” umi Siete Truenos rehegua. Upe huísio avei oñembojevy Daniel capítulo mbohapy-pe, upépe ojehechauka pe principio mbaretehápe ojeporúva Daniel ha Apocalipsis kuatiakuérape, ha upe principio ha’e “jey ha tuichave”.
Ñahesaʼỹijóta kapítulo mbohapyha pe jehaipy oúvape, ha katu iporã jahechakuaa koʼápe pe ñembojovake taperechaukaha mbohapyha rehegua oĩva kapítulo mbohapyhápe ohechaukaha pe ñembyasy paha, orekóva itaʼãnga profétikaramo pe ñembyasy peteĩha. Umi Pokõi Arasunu “tembiasakue kañymby” ohechauka mbohapy taperechaukaha, peteĩ ñembyasýpe oñepyrũ ha peteĩ ñembyasýpe avei opa. Daniel kapítulo mokõihápe pe ñembyasy peteĩha ojoaju peteĩ “jejuka apoukapy” Nebuchadnezzar omeʼẽ vaʼekuére, ha kapítulo mbohapyhápe pe ñembyasy paha ojoaju ambue “jejuka apoukapy” Nebuchadnezzar omeʼẽ vaʼekuére.
Pe “tembiasakue kañymby” umi “mokõi testígo”-gui, ohechaukáva pe movimiento Future for America, ohechauka pe ñembyasy guasu 18 jasypokõi 2020-pe. Upérõ oñepyrũ pe “aravo oñeha’arõva”, ojehechaukaháicha “mbohapy ára ha mbyte” rupive Apocalipsis kapítulo once-pe. Pe ñemombáy ha jeikovejey umi “ojejukáva tape rupi” pe mymba ojupíva “yvykua pypuku’ỹva” guive rupive, oñemyesakã porã Ñandejára ñe’ẽ profética-pe; ha katu peteĩ nivel isensíllovape, umi mokõi testígo opáy ramo, ontende pe “ñemimby” ojehechaukáva Daniel kapítulo mokõi-pe.
Upe “ñemimby” haʼe pe Pyharepyte Sapukái marandu, haʼekuéra omyasãiva upéi Daniel kapítulo mbohapy peve, og̃uahẽ vove pe arateĩ rehegua léi og̃uahẽ potaitémava ha oiko pe ñehaʼarõ ñembyai paha. Pe ñehaʼarõ ñembyai peteĩha ohasa umi oñehechaukáva “Daniel” ramo, 2020 jasypokõi 18-pe. Pe ñehaʼarõ ñembyai paha ohasa pe “pa rréi” omoakãva, haʼéva Estados Unidos, pe apostasía tetãgua oguerúgui tetã ñehundi Islam rupive.
Ñamohu'ãmbáta pe ñemombyky ha pe ñemohu'ã Daniel kapítulo mokõi rehegua pe artíkulo oúvape.
“Satana oguereko ko yvy ape ári ojejapyhy hag̃ua. Ha’e omoinge peteĩ sábado ta’ãnga rehegua, ha ohechaukaicha chupe tuicha mba’eha. Ha’e omonda pe temimbotuicha mundo cristiano-gua ome’ẽva’ekue Ñandejára Sábadope, ome’ẽ hag̃ua ko sábado ta’ãnga reheguápe. Ko yvy ape ári oñesũ peteĩ tradición renondépe, peteĩ mandato yvypóra ojapóva renondépe. Nebucodonosor omoĩ haguéicha iñanga óro guigua Dura ñuime, ha upéicha omomba’eguasu ijupe, upéicha avei Satana omomba’eguasu ijupe ko sábado japupe, upévare ha’e omonda va’ekue yvága ao rechaukaha.” Review and Herald, March 8, 1898.