Mokõiha rréino profetiságui oĩva Bíbliare ha’e va'ekue Babilonia, ha Babilonia rehegua testimónio proféticape, mburuvichakuéra peteĩha ha pahaguáva ojeporu porã porã ha peteĩ mba’erãite rehehápe techaukaha profético ramo. Mokõihápe, Mèdo-Pérsia rréinope, oñemombe’u porã umi mokõi mburuvicha peteĩhaguáva, peteĩva ha’e pe mburuvicha ome’ẽ va’ekue peteĩha umi mbohapy decreto apytégui opermitíva Israel yma guarépe ojevy hag̃ua Jerusalénpe, ha umi mokõi mburuvicha oúva upe rire ome’ẽ va’ekue mokõiha ha mbohapyha decreto avei oñemombe’u porã. Péicha avei, pe mburuvicha mbarete oñetechaukáva Alejandro Magno rupive, ha umi general ha mburuvichakuéra oúva hapykuéri mbohapyha rréino Grécia rembiasápe, oñemombe’u porã va’ekue ñe’ẽ proféticope. Irundyha rréino, Roma pagana rehegua, omombe’u porãite umi governánte ha emperadorkuéra upe rréinopegua.

Opaite mburuvichakuéra Israel-pegua, mokõivéva pe teta ñemby ha yvate pegua, ojekuaa porãkuri, ha opavave ha’e símbolo Tupã ñe’ẽ marandu hag̃uamegua ryepýpe; péicha avei Asiria ruvichakuéra ha Egipto Faraón-kuéra. Pe apytu’ũrã Tupã ñe’ẽ marandu hag̃uamegua añetehápe oñe’ẽtaha Tetã peteĩ reko Amérika pegua mburuvicha guasu-kuéra rehe ikatu ojehecha mombyryeterei umi oguerekóvape tesa, ha katu ndaikatúi ohechakuaa, ha apysa, ha katu ndaikatúi ontende. Ha upéicharõ jepe, añetehápe tuichave absurda oimo’ãvo Tupã noñe’ẽmo’ãiha yvy mymba Ñandejára Ñe’ẽme’ẽ Revelación trece pegua mburuvicha guasu-kuéra rehe, ha’e hag̃uére pe punto principal de referencia marandu hag̃ua umi ára pahápe guarã.

Tetã peteĩ reko peteĩháramo opytátava Estados Unidos-pe, marandu herakuã yvagapegua remikotevẽ rupi, ojehechauka vaʼerã kuri chupe Estados Unidos retã ruvicha peteĩha rupive. Republikáno pahaguéicha, marandu herakuã yvagapegua remikotevẽ rupi, ojehechauka vaʼerã kuri chupe republikáno peteĩha rupive. Haʼe haguére pe paháva pe ñemyatyrõ rembiapo paha rembiasakue ryepýpe, ojehechauka avei chupe pe aranduka marandu yvagapegua arange peteĩha retã ruvicha rupive. Haʼe haguére pe tetã ruvicha oisãmbyhýtava pe ñorairõ guasu paha ha mbohapyha yvy ape ári aja, ojehechauka avei kuri chupe umi tetã ruvicha oisãmbyhy vaʼekue ñorairõ guasu peteĩha ha mokõiha aja.

Umi mbohapy ñorairõ guasu oikóva enterovéva historia americana-pe ohechauka peteĩ aplicación profética mbohapýva. Pe mbohapyha ñorairõ guasu, Joe Biden ko’ág̃a omotenondéva yvy ape ári, ojejoguapyma’ekue Ñorairõ Guasu 1 ha Ñorairõ Guasu 2 rupive. Upe javeitépe Biden omotenonde avei Estados Unidos-pe peteĩ mokõiha Ñorairõ Tetãygua. Umi jasyporundy oútavape, umi movimiento profético ojoajúva pe mokõiha Ñorairõ Tetãygua rehe ha pe mbohapyha ñorairõ guasu rehe, oñembotuichavéta añoite, kuña memby’asyháicha.

Pe ñe’ẽ ojegueromandu’áva ojehecharamovéva, oúva pe apañuãi ojepyvavéva Guerra Mundial Mokõi aja guive, Martin Niemoller rehegua, peteĩ teólogo alemán ha pastor luterano, he’i kóicha: “Tenonderã, ou umi socialista-kuérape g̃uarã, ha che ndañe’ẽi kuri—ndaha’éigui che peteĩ socialista. Upéi ou umi sindicatopegua-kuérape g̃uarã, ha che ndañe’ẽi kuri—ndaha’éigui che peteĩ sindicatopegua. Upéi ou umi judío-kuérape g̃uarã, ha che ndañe’ẽi kuri—ndaha’éigui che peteĩ judío. Upéi ou cherehe hag̃ua—ha ndaipóri véima avave oñe’ẽ hag̃ua cherehe.” Aravo ohasávo tenonderã gotyo, ñama’ẽ jeýta ko tembiasakue ko’ág̃agua rehe ha jahechakuaáta umi tembiapo ko’ág̃a oikóva ha’e hague añetehápe umi jejapo ñepyrũrã marandu’ypy rembiasakue ñorairõ pahaite rehegua.

Pe período profético ojejoguáva 1776 guive 1798 peve, pe Declaración de Independencia, pe Constitución ha pe Alien and Sedition Acts ohechauka hag̃ua umi tape rechaukaha ramo, ojejoguáva hína pe tembiasakue 11 jasyporundy 2001 guive pe Estados Unidos oñeʼẽ meve dragónicha. Pe 11 jasyporundy 2001 haʼe vaʼekue peteĩ punto de inflexión, ha pe Declaración de Independencia oñembojoja upe ára rehe. Pe Declaración de Independencia avei omarka pe Guerra Revolucionaria, ha ohechauka pe Patriot Act ary 2001-pe omoñepyrũha peteĩ jevyjey espiritual upe ñorairõ rehegua. Pe ñeʼẽ “revolución” heʼise ojapo peteĩ círculo completo.

Pe ára guive 1776 guive 1798 peve, Ñorairõ Revolusionário omboyke Inglaterra ruvicha guasu pokatu, ha opaichagua mburuvichakuéra pokatu avei. Léi Guasu omoĩ jejoko ndaha’éi añoite mburuvicha guasu pokatu ári, síno upéichaite avei pokatu papista ári. Año 1798 peve, pe círculo (revolución) oñemohu’ãma léi oñemoĩva’ekue rupive ome’ẽva mburuvicha guasu autorida peteĩ presidente-pe.

Pe Léi Patrióta rehechauka peteĩ revolución (peteĩ rueda) oguahẽva pe mymba yvy rehegua oñe’ẽvo dragónicha peve, upépe avei oñemyatyrõ jeýva pe pokatu papal. Pe primera rueda, 1776 guive 1798 peve, ohechauka peteĩ revolución profética ogueraháva mburuvicha guasu reko pokatu ñemyatyrõ jey peve; ha pe revolución ha’e omoheñóiva ta’anga ohechauka avei peteĩ revolución ogueraháva pe pokatu papal ñemyatyrõ jey peve. Pe mokõiha Ñorairõ Revolucionaria oiko hína 11 jasyporundy ary 2001 guive. Mba’ére piko ambue hendáicha oñembohérakuaa “Pe Léi Patrióta”?

Mboyve jañepyrũ hag̃ua pe ñorairõ oikóva pe tembiasakue pe mburuvicha paha rehegua, ñambojoapyta ñañe’ẽ hag̃ua umi mba’e profético rehe ohechaukáva pe mymba ra’ãnga. Tuicha mba’e jaikuaa hag̃ua pe jeikohápe oĩva pe mymba ra’ãnga ñemoheñóipe, pe mburuvicha pahápe. Upe mburuvicha katuete va’erã peteĩ mburuvicha republicano oĩva peteĩ ñorairõme umi mbarete ndive ojoajúva pe mbói guasu pokatu rehe. Ha’eva’erã pe pahaite, ha upévare pe mburuvicha poapyha peteĩ ára pukukue oĩhague poapy mburuvicha. Mokõi ára ñepyrũme Estados Unidos rehegua, umi mokõi Congreso Continental-pe, mokõivéva ára ojehechauka va’ekue poapy mburuvicha rupive, ha mokõivéva ára omomba’e peteĩva umi poapy mburuvicha apytégui peteĩva umi siete-gua ramo. Upévare, mokõi testígo ári ñepyrũme, pe mburuvicha paha katuete va’erã pe mburuvicha poapyha, ha’éva peteĩva umi siete-gua.

Donald Trump añoite oikovéva koʼã mbaʼe profétikova. Oñentende hag̃ua porã pe tekoha profétika Donald Trump oútava ohupyty, tekotevẽ ñañentende profétikamente umi mokõi ñeorairõ guasu peteĩha ha mokõiha oñerepresentaha pe Ñeorairõ Guasu Mbohapyháme, ha umi mbaʼetee profétika umi ñeorairõgua avei oñeʼẽ pe tekoha rehe Trump oútava ohupyty. Upéicha ramo jepe, koʼág̃a gueteri ndajajaplikái pe aplicación triple umi mbohapy Ñeorairõ Guasu rehe.

Pe ñorairõ oúva Islamgui ha umi apañuãi viru rehegua osẽva upégui ha’e pe medio rupive Islam, pe mbohapyha aipo rehegua, omyenyhẽha pe maranduhára japu rembiaporã mymba ra’ãnga ñemoheñóipe Estados Unidos-pe. Pe “mburika”, ha’éva pe maranduhára japu Islam rehegua, ogueraha pe maranduhára japu Estados Unidos-gua “Jerusalén”-pe, pe mburika ogueraha haguéicha Cristo-pe Jerusalén-pe. Upe tape pukukue jave oñemoheñói peteĩ tekopyrã marandupyrã rehegua omboguatáva yma guaréva ñe’ẽmondo ñemyenyhẽ. Áño 1798-pe umi Alien and Sedition Acts oñeñe’ẽma’ekue pe yvy mymba rembiasakue ñepyrũetepe, upe mymba oñepyrũ va’erãva ovecha ra’yicha, ha opávo oñe’ẽ dragónicha. Oĩkuri irundy léi ojehechaukáva umi Alien and Sedition Acts-pe.

Léi de Naturalización: Ko léi ombotuicha jey pe mba’ejerure oikotevẽva tekove hag̃ua tetãygua americano-rã.

Pe Léi Amígo Pytagua rehegua: Ko léi ome’ẽkuri mburuvichavetépe pokatu omosẽ hag̃ua tetãygua’ỹva ojehechávape “ipeligrosóva Estados Unidos py’aguapy ha tekorosãrãme” arapýpe py’aguapy jave. Ome’ẽkuri gobierno-pe pokatu ojoko ha omosẽ hag̃ua tetã ambuegua kuérape ani hag̃uáicha ojejapo hesekuéra pe proceso legal hekopete.

Léi de Enemígo Extranjérokuéra rehegua: ko léi omoneĩva pe mburuvicha guasúpe ojokóvo ha omosẽ hag̃ua tetãgui oimeraẽ kuimba’e ciudadano peteĩ tetã iñañáva guive ára ñorãirõ aja.

Léi de Sedisión: Pe léi iporãvéva polémika umi irundy apytépe, pe Léi de Sedisión ojapo vaʼekue peteĩ tembiapo vaiha omoherakuãvo kuatiajehaipy reíva, ñemotĩrãva térã aña rembiapóva Tetã peteĩ rekoha Estados Unidos rehe térã umi mburuvicha kuéra rehe. Añetehápe, omoĩ vaʼekue tekovai ramo gobierno rehe jejahéi.

Donald Trump rembiapo jegueraha oñemopyenda hetave hag̃ua ipromésa rehe omohuʼã hag̃ua “ojapo hag̃ua pe murálla”, haʼe omoñepyrũvaʼekue itérmino mboyvegua présidenteramo. Haʼe heʼi vaʼekue pe ñemosẽ tuichavéva tembiasakue yvypórape oikótaha ojeporavóramo ichupe ary 2024-pe. Trump oguereko peteĩ teko tee ijojahaʼỹva ambue político-kuéra rehegua política estadounidense ryepýpe. Haʼe oñangareko, térã michĩvéramo jepe oñehaʼã oñangareko, ipromésa kampañagua rehe. Alien and Sedition Acts ohechauka léi-kuéra oĩmbaitéva joajúpe hendaitépe ipromésa ñemosẽ rehegua ndive.

Peteĩva umi tuichavéva acusasión Trump remombe’úva pe establecimiento político oñembohysýiva DC-pe, haʼe ombohérava “pe yvytyrusu ñanandy” (“the swamp”), opaite ipypegua político ikorróvape, tekovaíva ha oñembojoajupa hag̃uáicha, burócrata profesional, agencia-kuéra alfabética ha financiista-kuéra billonario ndive, haʼe pe “marandu japu” ojejapóva pe jehechauka moderno Hitlérgui pe Reich Ministry of Public Enlightenment and Propaganda rehegua rupive, ha ko árape ojeheróva MSM, Mainstream Media. Umi Alien and Sedition Acts ohechauka léi-kuéra oñemoĩporãmbaitéva ijaʼe’ỹ “marandu japu” rehe. Jesús akóinte ohechauka peteĩ mba’e paha peteĩ mba’e ñepyrũ rupive.

Peteĩha mburuvicha tenondegua Republicano oñembojepokuaa vaʼekue ombohovái hag̃ua peteĩ Ñorairõ Civil Buchanan, pe demócrata oĩva Lincoln mboyve, omoheñói vaʼekue. Péicha ojapóvo, Lincoln omboyke hag̃ua pe derecho hérava habeas corpus. Habeas corpus haʼe peteĩ principio jurídico oñangarekóva peteĩ tapicha derécho rehe ikatu hag̃uáicha ombohovái ikatupyryrã térã iñemboty kotýpe. Kóva haʼe peteĩ derecho jurídico iñimportanteetereíva oaseguráva peteĩ tapicha ndaikatuiha oñeñongatu tembipysópe peteĩ mbaʼe rehegua léi rupiveʼỹ. Oñepresentávo peteĩ mandamiento de habeas corpus peteĩ oñembotýva rehehápe, upéva ojerure gobierno-pe tomeʼẽ hag̃ua peteĩ ñeñemoañete iñemboty rehegua peteĩ tekojoja renondépe.

Pe Guerra Civil Amerikagua jave, Lincoln ombohovái’ỹkuri pe recurso de habeas corpus heta hendápe Estados Unidos ryepýpe peteĩ medida de guerra ramo. Ñepyrũrã ombohovái’ỹ habeas corpus Maryland-pe abril de 1861-pe, ha upéi ombotuicha pe suspensión peteĩva’ekue Medio Oeste rehegua peteĩhendápe. Ko tembiapo ojejapókuri oñeñangareko hag̃ua tekoporã ha oñembogue hag̃ua umi ñe’ẽngue ojueheguáva umi tenda oĩháme mbarete porã umi ñeñanduka oñemondoséva térã Confederación rehegua simpatía (Demócratas), ha ani hag̃ua ojejoko pe ñeha’ã ñorairõ rehegua Unión mba’éva.

Lincoln ojokóva haguére pe *habeas corpus* jehekýi ojapo heta ñembohovái ha omoñepyrũ porandu tuicháva tekoguatarekópe, pórke upéva ogueru peteĩ sapy’ami jejoko peteĩ tekosãso civil iñimportantevévagui, ojejokóva Tetã peteĩ rekojoja ypykue Estados Unidos-pegua rupive. Pe Constitución oheja ojejoko hag̃ua pe kuatia *habeas corpus* “oĩ jave peteĩ ñemoĩmbyre térã peteĩ jeike mbaretépe, tekorosã opavave rehegua upéicha oikotevẽramo” (Artículo I, Sección 9).

Lincoln oñemoĩ hembiapo rehe ha he'i umíva tekotevẽha Unión ñongatu hag̃ua ha tetã py’aguapy ha jerovia hag̃ua ñorairõ aja. Congreso omoneĩ Habeas Corpus Suspension Act ary 1863-pe, ha upéicha ome’ẽ mborayhu rire guarã autorización Lincoln rembiapópe omboykévo habeas corpus, ha avei omohenda ciertos procedimiento detención militar rehegua. Habeas corpus oñembopyahu mbeguekatúpe umi ary oúva Guerra Civil rire, pe conflicto oguahẽvo ipahápe ha pe tetã ojevy jeyvo peteĩ teko py’aguapýpe.

Áño 1871-pe, Mburuvicha Ulysses S. Grant (Partido Republicano-gua) avei omboyke habeas corpus poapy ha peteĩ tetãvoreme Carolina del Sur-pe, Ku Klux Klan (Partido Demócrata-gua) omongyhyjehápe ñembyahýi jave pe Época de la Reconstrucción-pe. Ko jejoko ojejapo vaʼekue oñeñorãirõ hag̃ua pe mbaretépe ojejapóva ha oñeñangareko hag̃ua umi derecho civil rehe umi afroamericano pyahu osãso vaʼekuéva rehe.

Ary 1942-pe, Mburuvicha Franklin D. Roosevelt (Partido Demócrata-gua), Mokõiha Ñorairõ Guasu aja, omboheraguapy Orden Ejecutiva 9066, ome'ẽva pokatu ojegueraha hag̃ua mbaretépe ha oñeñongatu hag̃ua internamiento-pe umi japonés-americano oikóva Costa Oeste-pe. Jepémo técnicamente ndojejokói upéva habeas corpus, upéicharõ jepe ogueru detención umi japonés-americano rehe peteĩ proceso legal hekopete'ỹre, ha iñemoañete hag̃ua iderécho legal-kuéra oñembyai vaieterei.

Upéi, ary 2001-pe, Bush pahaguáva (peteĩ republicano globalista), umi ataque terrorista 11 jasyporundy rire, omoneĩ oñembotove hag̃ua Guantanamo Bay ha ambue tenda-kuérape umi ojehechakuaáva enemigo ñorairõhára ramo. Ko’ã tapicha ñembotove ha iñemoĩ porã legal oiko habeas corpus rehegua ñe’ẽme’ẽ juridikokue ñeha’ãrõ legal mba’e.

Upéi, ary 2021-pe, umi juicio Pelosi guigua (demócrata) rehegua, enero 6-pegua, omotenondeve pe concepto oñembotove hag̃ua pe habeas corpus, ha oñembogue hag̃ua pe debido proceso, ha oñemoĩ hag̃ua internamiento ndaha’éiva constitucional. Umi juicio Pelosi 2021-pegua oreko upe mba’e ohechauka hag̃uáicha ha’eha peteĩha jey umi derecho legal ciudadano-kuéra Estados Unidos-pegua oñemboykéva oñondive hag̃uánte mba’érepa política rehehápe. Opa ambue jey katu oĩ vaʼekue peteĩ ñorairõ térã puʼaka joavy añetegua omombeʼúva porã mávapa umi enemigo específico. Umi enemigo umi juicio Pelosi-pe haʼe kuri añoite umi enemigo umi globalista kuéra dragón-gui oñemonguʼéva rehegua. Tuicha mbaʼe jahechakuaa hag̃ua pe tendencia profética umi asunto ojoajúva Constitución oñemboykévo ndive; koʼãva niko umi mbaʼe ohechaukáva pe taʼanga mymba ñarõgua oñemoheñóihína, upéva hína pe prueba guasu Tavayguakuéra Tupãme guarã.

Ndorekói mba’eve Pelosi ha’e ramo nde kuña py’aguapyhára, térã Trump nde ñorairõhára; mba’e iñimportánteva niko rehechakuaa hag̃ua pe apañuãi oguahẽmbotáva ha rejapo hag̃ua pe ñembosako’i tekotevẽva. Umi ojekuaaukáva ipu’akaha pe apañuãi oútavape hína umi yvagagua Jerusalén retãyguakuéra, ha opa umi pokatu ojehekýiva’ekue Ñandejára léigui oĩmbaitéma oñembojoaju hag̃uáicha, oiko haguéicha peve umi Saduceo-kuéra (Democrats) ha Fariseo-kuéra (Republicans) oñondive Ñandejára ra’ykuéra jeroviaha rehe, pe mymba ra’ãnga oñemoheñóiramo guare.

Pe tembiapo ñembotavy rehegua, taha’e proféta japu Islam rehegua Estados Unidos-pe térã protestantismo apóstata ko yvy ape ári, upéva hína oguerúva Tupão ha Estado joaju. Hermana White ohechauka oĩtaha ambue Guerra Civil, ha upéva oguerúta umi bankerokuéra mundial ha umi multimillonariokuéra, ha’éva Babilonia moderna ñemuha, ha profétikamente peteĩ mbyte umi mbarete dragón rehegua representantekuéra. Ambue mbyte hína umi polítiko profesional-kuéra, abogado-kuéra, mburuvichakuéra ha governante-kuéra.

“Índiape, Chínape, Rúsiape ha umi táva Amérika-pegua ryepýpe, heta kuimba'e ha kuña omanóma ñembyahýigui. Umi kuimba'e iplátava, oguerekógui pu'aka, oisãmbyhy mercado. Ojogua hepy michĩ hag̃uáicha opaite ikatúva ohupyty, ha upéi ovende hepyeterei hag̃uáicha. Kóva he'ise ñembyahýi umi imboriahuvévape ĝuarã, ha oguerúta peteĩ ñorairõ civil.” Manuscript Releases, volúmen 5, 305.

Ñorairõ Guasu-Revolusionario haʼe vaʼekue peteĩ ñorairõete, ha katu ohechauka vaʼekue peteĩ ñorairõ polítikova oñepyrũ vaʼekue 11 jasyporundy 2001-pe. Koʼág̃a Estados Unidos haʼe peteĩ tetã oñembojaʼóva mokõi partido político apytépe, péro Tupã Ñeʼẽ arakaʼeve ndojejavýi, ha Iñeʼẽ ohechauka Trump ojeporavojeytaha 2024 jeiporavo kuérape. Peteĩ Ñorairõ Tetãyguáva, opa mbaʼére ha’éta ikatúva hag̃uáicha oñepyrũma vaʼekue, oñepyrũta añetetépe sapyʼami rire ijeiporavojey, oiko haguéicha Lincoln ndive, pe presidente republicano peteĩha. Pe lógica pypuku pe Ñorairõ Tetãyguáva oguerekótava haʼe oñemoheñóitaha umi banquero global ha umi comerciante multimillonario rupive, umi ambue mbaʼe apytépe ombaʼapóva opytuʼuʼỹre hag̃ua ojepeʼa hag̃ua inmigración masiva ndojejokóiva opa rupi ko yvy ape ári, omokyreʼỹ hag̃ua ijehupytyrã hetave ganancia financiera, ha iñimportantéva hag̃uáicha, hag̃ua ombogue hag̃ua pe clase media. Umi comerciante Babiloniagua ohekahína omoheñói hag̃ua peteĩ sistema mokõi clase rehegua, umi ipirapire hetaitereíva ha umi imboriahu eterei hag̃ua.

Trump oikóta pe mburuvicha guasu omyakãtava ñamoñepyrũ hag̃ua pe mymba ra’anga, ha pe maranduhára japu Islamgua voi ojejapóta hag̃ua upe ta’anga oñemopu’ã; ha umi oguerekóva tesa, ha ikatúva ohechakuaa, ha apysa, ha ikatúva ontende, pe ataque 7 de octubre de 2023-pe Islam ojapova’ekue pe mbohapyha ñembyasy guasu rehegua Israel añeteguáre, pe Yvy Porã Yma Guare, ha’e peteĩ ñemoañete hesakã porãva pe tembiapo providencial maranduhára japu Islamgua rehegua.

Pe partido Demócrata, omopuʼãva ijehekuéra “Diversidad, Equidad ha Inclusión” rehegua partido-ramo, koʼág̃a omonoʼõ hína umi yva pe filosofía satánica haʼekuéra omokyreʼỹ vaʼekue. Arakaʼe guive 7 jasypa 2023 guive, pe ñeʼẽjoavy anti-Israel ha pro-Israel apytépe oikytĩmba hína iparty mbarete político ojaárõvo pe elección ary 2024-pe. Pe joavy ogueru hague ñorairõ hyepypegua umi oikóva hapykuéri apytépe, peve umi imáquina electrónica de votación oñembyaíva ikatu hag̃uáicha ndaikatuvéima ombohasa térã ombotavy hetaite voto hag̃uáicha omoĩ hag̃ua yvate umi voto añeteguáva oñemeʼẽtava Trump-pe. Pe ñorairõ pe profeta japu Islamgua rehegua omoheñói hína umi circunstancia omboelehíva Trump-pe presidente poapyha-ramo, pe oúva umi siete apytégui, pe ára paha guive ary 1989-pe, pe mymba yvy rehegua ojapóvo peteĩ taʼanga pe mymba yguasu reheguápe.

Pe filosofía satánica “Diversidad, Equidad ha Inclusión” ha’e peteĩva umi plataforma ojeporúva hag̃ua oñemboheta jey hag̃ua Sodoma ha Gomorra pu’aka, pe omotenondéva agenda LGBTQ+ reheve.

Upéicha avei, oiko haguéicha Lót árape; haʼekuéra hoʼu, hoʼuʼu, ojoguá, ovende, oñoty ha omopuʼã; ha pe áraite Lót osẽ hague Sodómagui, oky tata ha asufre yvágagui, ha ohundi opavavépe. Péichaite avei oikóta upe ára ojehechauka vove Yvypóra Raʼy. Lucas 17:28–30.

Pe agenda LGBTQ+, ojehechauka avei Gay Pride ramo, ha péicha rupi ohechauka pe ho’a paha tekokatupegua mymbakuéra yvy rehegua rehe, ha upéi pe mundo tuichakue.

Tape porã umi heko jojáva rehegua niko ojei hag̃ua ivaígui; pe oñangarekóva hapére oñongatu iñe'ẽme. Jejopy rehegua oho tenondépe ñehundígui, ha peteĩ espíritu jejapóva peteĩ ho'águi mboyve. Iporãve niko oñemomirĩ hag̃ua umi imboriahúva ndive, hag̃ua oñemboja'o hag̃ua umi mba'e ojeipe'áva umi oñemomba'eguasúva ndive. Proverbios 16:17–19.

Ñembotuicha oñemotenonde peteĩ ho’a hag̃ua ha ñembotuicha oñemotenonde ñehundipa. Tetãygua apostasia ogueru tetãygua ñehundipa, ha globalista-kuéra ñembotuicha ra’ãnga ha’e Sodoma ha Gomorra ñepu’ã ra’ãnga. Pe Ñe’ẽme’ẽ ombojoja pe arapokõindy ára léi hi’aguĩmava ou hag̃ua Lot barely osẽva’ekue Sodoma, Gomorra ha ñupegua táva-kuéra ñehundipágui, mba’érepa Lot ñemoñarekuéra (Amón ha Moab) hína umi ojehechauka hag̃ua símbolo ramo umi okañýva papado po guýgui pe arapokõindy ára léipe.

Haʼe oike avei pe yvy porãmbaitépe, ha heta tetã oñehundíta; péro koʼãva okañýta ipo guýgui, Edom, Moab, ha umi tenondegua Amón raʼykuéragui. Daniel 11:41.

Pe partido Demócrata ko’ág̃a oñembyaihína ijehegui voi. Ndajepy’apýi política rehe; ambojoja añónte ko’ág̃agua tembiasakue marandu profético ndive. Pe partido Demócrata omba’apo kane’ỹre ojepe’a hag̃ua umi frontera ko yvy ape ári, upéicha rupi oheja oike peteĩ hetaite ha ndaipórihaicha control guasu tavayguakuéra rehegua. Umi ysyry rokẽ ojepavẽma ko yvy ape ári umi globalista dragón omongu’éva rupive.

Ha pe mbói osẽ hag̃ua ijuruégui y kuéra peteĩ ysyrýicha kuña rapykuéri, ikatu hag̃uáicha ogueraha chupe pe ysyrýpe. Ha yvy oipytyvõ pe kuñáme, ha yvy oavri ijuru, ha omokõmba pe ysyry pe dragón osẽ vaekue ijuruégui. Ha pe dragón ipochy pe kuñándi, ha oho oñorairõ hag̃ua umi hembýva heñóigui ndive, umi oñangarekóva Tupã rembiapoukapy rehe, ha oguerekóva Jesucristo ñemombe’u. Apocalipsis 12:15–17.

Pe “hembýva” ha’e umi cien cuarenta y cuatro mil, ha pe cien cuarenta y cuatro mil rembiasakue ha’e pe tembiasakue oñepyrũva’ekue 11 jasyporundy ary 2001-pe. Upe guive, pe mbói guasu pokatu oiko “omboývo y osẽ hag̃ua ijurúgui, peteĩ yy guasuicha” opa hendáicha. Y orrepresenta tavayguakuéra.

Ha he’i chéve: Y kuéra rehe rehecháva, pe kuña rekovéva oguapýva hína, ha’e tavayguakuéra, aty guasu, tetãnguéra ha ñe’ẽnguéra. Apocalipsis 17:15.

Ha’e pe dragón mbarete rehegua yvy arigua representantekuéra (globalistakuéra) oipe’áva umi y osyry hatãva rokẽ kuéra inmigración ilegal-pe g̃uarã, pe tiempo de sellamiento-pe umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua. Umi “ysyry guasu” dragón rehegua opa rupi ko yvy ape ári ohechauka Ñandejára oimemaha omopu’ã hag̃ua pe poyvi, pe léi domingo og̃uahẽmbotávo. Umi ysyry guasu dragón rehegua Apocalipsis doce-pe, yvy mymba omokõ va’ekue Estados Unidos ñepyrũme; ha ko’ág̃a umi ysyry guasu dragón rehegua ojevy jeyma, upévare ome’ẽ hag̃ua peteĩ ñemomarandu pe crisis léi domingo og̃uahẽmbotáva rehe, pe enemigo oike jave peteĩ ysyry guasuicha, upépe Tupã omopu’ã Istandárte.

Oñembohasávo ha ijapu hag̃ua Ñandejára rehe, ha ojei mombyry ñande Jára-gui, oñe’ẽ hag̃ua jejopy vai ha pu’aka’ỹ rehe, oñemoheñóivo ha oñemoñe’ẽ hag̃ua korasõgui ñe’ẽ japu. Ha tekojoja oñemomombyry tapykue gotyo, ha hustísia opyta mombyry; añetégui ho’a tape mbytépe, ha tekojojaite ndaikatúi oike. Héẽ, añete opa; ha pe ojeíva ivaívagui ojapo hag̃ua ijehegui mymba ojeporaháicha: ha Ñandejára ohecha upéva, ha ndoguerohorýi chupe ndaipóriha tekojoja. Ha ohecha ndaipóriha avave, ha oporomondýi ndaipórihaguére peteĩ oñeintereséva; upévare ijyva tee ogueru chupe pe pysyrõ; ha hekojoja voi omombarete chupe. Oñemonde niko hekojoja rehe pyti’a jopyháicha, ha iñakã ári oguereko akão pysyrõ rehegua; ha oñemonde ñemyrõ ao rehe, ha oñeao mbarete kyre’ỹme ahoja ramo. Hembiapokuéra he’iháicha, upéicha voi ome’ẽ jevyta, pochy hekopegua umi iñenemigokuérape, myengovia umi hese ija’e’ỹvape; ypa’ũme voi ome’ẽta myengovia. Upéicha okyhyjéta Ñandejára réra rehe kuarahyreikégui, ha heko mimbipa kuarahyresẽgui. Oúrõ pe enemigo y osyry atãvaicha, Ñandejára Espíritu omopu’ãta hendáre peteĩ poyvi. Ha pe Pysyrõhára oúta Sión-pe, ha umi ojeívape hembiapo vaikuegui Jacob-pe, he’i Ñandejára. Che katu, kóva ha’e che ñe’ẽme’ẽ hendivekuéra, he’i Ñandejára; Che Espíritu oĩva nde ári, ha che ñe’ẽ amoĩ va’ekue nde jurupe, noñembohasamo’ãi nde jurúgui, ni ne ñemoñare jurúgui, ni ne ñemoñare ñemoñare jurúgui, he’i Ñandejára, ko’ág̃agui opa ára guarã. Isaías 59:13–21.

Pe ñe’ẽmbojáramo oñemopu’ãva iñenemígo oike ramo ysyry guasúicha ha’e pe techaukaha, ha upéva avei ha’e peteĩ techaukaha Ñandejára Ñe’ẽme. Pe ára oĩva pe léi domingo og̃uahẽmbotaitévape mboyve, umi ysyry inmigrasión ilegal rehegua ha’e peteĩ techaukaha ohechaukáva pe gracia ára oñembotýta hag̃uáma. Pe tekohápe Isaías omombe’úva oñeñe’ẽvo pe techaukaha oñemopu’ã rehe, omyesakã peteĩ aravo ndaiporihápe léi, pórke he’i: “justice is turned away backward, and justice standeth afar off: for truth is fallen in the street, and equity cannot enter. Yea, truth faileth; and he that departeth from evil maketh himself a prey: and the Lord saw it, and it displeased him that there was no judgment. And he saw that there was no man, and wondered that there was no intercessor.” Pe anarquía oñembopirapireva’ekue kuimba’ekuéra George Soros-icha rupive, ha umi polítiko Demócrata ohejareíva’ekue, oñemombe’u porãiterei Hermana White rupive joajúpe pe pasáhe Isaías guigua ndive.

“Justísia róga ikorrúpto. Mburuvichakuéra omýi mba’epota viru rehegua ha mborayhu tavy’a hetepegua rehe. Mokoĩháicha jeikove hag̃ua’ỹ omboguepa umi katupyry hetaitépe, upéicha hag̃uáicha Satanás oreko hag̃ua hese kuéra peteĩ control haimete hag̃uaite. Letradokuéra ojepia’ỹ, oñembotavy, oñembohory virúpe. Ka’u, vy’arã vai, mba’epota pochy, akãrasy’ỹ, teko añetegua’ỹ opaichagua, ojehechauka umi omboguatáva léi apytépe. ‘Justísia opyta mombyry: añetegua ho’a tape rupi, ha tekojoja ndaikatúi oike.’ Isaías 59:14.” The Great Controversy, 586.

Inmigrasión ilehál, ñemongu’e anárkiko Antifa (antifasista) ha ñemongu’e vaieterei Black Lives Matter-icha, oñemopyendáva pe tembiasakue rembiasakue oñembyaíva guive, ha’éva pe Critical Race Theory, ojeipytyvõ ha oñemotenonde mburuvicha polítiko dragón rehegua rupive, umi oñemomýiva pirapire rayhúgui; ha umi tekojoja renda ivaíva ha juez-kuéra oñemboyke añetegua pe tapére, upe mokõi testígo ojejukahague pe Apocalipsis capítulo once-pe. Upe tape oĩ va’ekue pe táva ateísmo rehegua (Egipto) ha tekoñaña rehegua (Sodoma)-pe, ha’éva pe dragón ha hemimboukuéra táva. Pe tekoha ojehechaukáva Partido Demócrata rembiapokue yvávare oñemboheko marandu proféticamente ysyry guasu ramo; ha Satanás, Tupã enemigo ramo, oipe’ávo y osyryha rokẽngue, upéva ha’e techaukaha Tupã poyvi ojehupi hag̃uãma.

Ko estudio ñambosykue hag̃ua pe artículo oútavape.

“Ko mundo-pe mba’éichapa oĩ ko’ág̃a ohechauka ára jehasa asýva og̃uahẽmbotaitéma hague ñande ári. Kuatiahaipyre ára ha ára osẽva henyhẽ techaukaha peteĩ ñorairõ tuichaitereíva hi’aguĩetéva rehegua. Jepe’a py’aguasúva oiko jepi. Mba’apohára ñorairõ ha py’a vai oñembyaty jepivegua. Mondaha ha jejuka ojejapo opa hendárupi. Kuimba’e kuéra añáre ojepokuaáva oipe’a tekove kuimba’e, kuña ha mitã michĩnguéragui. Kuimba’e kuéra oñembotavy vaipe, ha opaichagua mba’evai ojepyso. Ñande Ru’ã oikekuaa ombyai hag̃ua tekojoja ha omyenyhẽ hag̃ua yvypóra kuéra korasõ tekopotĩ’ỹva poguýpe viru jehupyty hag̃ua ijeheguinte. ‘Tekojoja oĩ mombyrygui: añetegua ho’a tape pytepe, ha joja ndaikatúi oike.’ Isaías 59:14. Táva guasu kuérape oĩ heta tapicha oikóva mboriahúpe ha jehasa asýpe, hi’aguĩetéma tembi’u, óga ha ao’ỹre; ha umi táva guasu peteĩchape oĩ avei umi orekóva ikorasõ oipota hag̃uáicha hetave, oikóva tekove hepyetereívape, oiporúvo ipláta óga porãite oñemohendapávape, hete jeguakarãme, térã ivaivéva, hete rembipota vai ñembovy’ápe, káña, petỹ ha ambue mba’ére ombyaíva apytu’ũ mbarete, omokangýva akã ha omongy’áva ánga. Yvypóra iñembyahýiva sapukái ojupi Tupã renondépe, ha upéicha avei opaichagua jejopy ha ñembotavy rupive yvypóra kuéra ombohetave hína virueta tuichaitereíva.”

“Pyharekue ajehenói chéve ahecha hag̃ua óga oñemopu’ãva peteĩ piso ári ambue piso yvágape peve. Ko’ã óga oje’e va’ekue ndohapymo’ãiha tatápe, ha oñemopu’ã hikuái omomba’eguasu hag̃ua umi jára ha umi omopu’ãva. Yvateve ha yvateve ko’ã óga ojupi kuri, ha ipypekuéra ojeporu umi mba’e iporãvéva ha hepyetereíva. Umi ko’ã óga mba’éva ndojerurei ijehekuéra: ‘Mba’éicha piko ikatu ñamomba’eguasu porãve Ñandejárape?’ Ñandejára ndaipóri kuri iñapytĩme.”

“Koʼã óga yvate guasu oñemopuʼã aja, umi ijára ovyʼa tavyguasu mbaʼepota reheve, ohechaukávo oguerekoha viru oiporu hag̃ua oñemyangekói hag̃ua ijehe ha omoñemoakãrasy hag̃ua iñirũnguérare envídia. Heta pe viru haʼekuéra péicha omohepymeʼẽvaʼekue ohupytykuri jejopy rupive, imboriahúvape oñembyahýi ha oñembohasa asy rupive. Haʼekuéra hesarái vaʼekue yvágape oñeñongatuha peteĩ kuatiañeʼẽ peteĩteĩva ñemurã ha ñemu hag̃ua rehegua rehe; opa ñemurã hekojojávaʼỹ, opa tembiapo mbotavy rehegua, upépe ojehai. Oguahẽta pe ára, ijapu ha iñemoarrogánsia rupive yvypóra ohupytytaha peteĩ punto Ñandejára ndohejamoʼãi hag̃ua ohasa, ha upérõ oikuaáta hikuái oĩha peteĩ límite Jehová ñepyrũ hag̃ua hag̃uare.”

“Upe mba’e ojechauka vaekue chéve upe rire ha’e vaekue peteĩ tata guasu ñemondýi. Kuimba’ekuéra oma’ẽ umi óga yvate ha oñeimo’ãva ndohapýimo’ãiha hese, ha he’i: ‘Ko’ãva oĩ porãite ha ndaikatúi tata ohundi chupekuéra.’ Péro umi óga ohundi hag̃ua ojehapýkuri ku pichí guáicha. Umi máquina ogueraháva y hag̃ua tata mbogue hag̃ua ndaikatúi ojapo mba’eve ohoko hag̃ua pe ñehundi. Umi omboguejýva tata ndaikatúi omba’apo umi máquina rehe.” Testimonies, volúmen 9, 12, 13.