Pe Partido Democrático rundi Estados Unidos-pe ha’e peteĩ tema específico profecía bíblica rehegua. Ha’e peteĩva umi característica profética oñembojoajúva mburuvicha guasu poapyha ha pahaguéva Estados Unidos-pegua ndive. Oñembojoaju umi dinámica profética rehegua ojapóva mburuvicha guasu poapyha, ha’éva umi siete apytégui, ta’anga mymba guasu pegua akãramo. Ta’anga mymba guasu pegua ko yvy ape ári ha’e mokõiháicha, upéicharõ jepe mbohapyháicha. Ha’e mokõiháicha pórke orrepresenta peteĩ joaju Iglesia ha Estado rehegua; ha katu ha’e mbohapyháicha, pórke oñemohenda hese pa rei (tembiapo estatal), ha upéva oisãmbyhy mburuvicha guasu tenondetéva (tembiapo eclesiástico). Upe mymba guasu ojehupi hi’ári ha oñesãmbyhy peteĩ akã rupive; upéva hína pe akã poapyha, ha’éva umi siete apytégui.
Pe mymba Estados Unidos-pe oñemoambue mokõi hendáicha, ha upéicharõ jepe mbohapy hendáicha avei. Haʼe mokõi hendáicha, pórke ohechauka peteĩ joaju iglésia ha estado rehegua; ha mbohapy hendáicha, pórke oñemopyenda peteĩ kórno republicano apóstata rehe (gobierno rembiapo), upéva ojeporure ha oñemotenonde peteĩ kórno protestante apóstata rupive (iglesia rembiapo). Upe mymba ári ojeupi ha oñesãmbyhy peteĩ akã año rehegua; ha upéva hína pe akã poapyha, pe oúva umi siete apytégui.
Pe akã, mokõivéva kásope, ha’e peteĩ mburuvicha guasu mbarete jepivegua. Pe jeikoha ipype ojehechauka porã hag̃ua idiktadúra ha’e pe tembiasakue rape pe mymba yvygui osẽva oñe’ẽ jave dragónicha, pórke “ñe’ẽ” ha’e pe mymba yvygui osẽva rekove rechaukaha tenondegua. Ha’e oñe’ẽkuri ary 1776, 1789, 1798, 1863, 2001, 2021-pe ha oĩma hag̃uáicha oñe’ẽ jey pe ta’ãnga oñemoheñóipa vove pe arapokõindy pytu’u ára léi hi’ag̃uimbaitévape.
Pablo árape, tembiapo vai ñemimby, ha'éva pe pokatu papál, oĩma vaʼekue ombaʼapóvo; upéicharõ jepe, oñembokojávaʼekue mbói guasu Roma pagana rupive. Áño 1798 ha 1799-pe, pe mbói guasu oipeʼa pe kuimbaʼe angaipa rehegua pokatúgui; péro 1989-pe, Roma pára pápá ogana pe mbói guasu Unión Soviética guápe. Mayma tembiasakue profético, opa peve, ohechauka pe papado oĩha ñorairõme pe mbói guasu ndive. Roma pára pápá haʼe pe mburuvicha pyʼahatã oñemopuʼãtava akãramo pe joaju aña guasúpe guare pe mbohapyve joaju pahápe, pe mbói guasu, pe mymba ha pe proféta japu rehegua ára pahápe. Hermana White heʼi vaʼekue: “peteĩ akã guýpe, pe pokatu papál”; ha pe Salmista avei ohechauka umi diez rréi omopuʼãha pe poapyha akã, ha'éva umi siete apytégui.
Pórke, ehecha, nde ruvicha’ỹva ojapo peteĩ sarambi; ha umi nde rayhu’ỹva omopu’ã iñakã. Ha’ekuéra ojapo ñemoĩ ñemiguáva nde tavayguakuéra rehe, ha oñomongeta umi nde remiñemíva rehe. He’i hikuái: Peju, ha jaikytĩ chupekuéra ani hag̃ua oiko tetã ramo; ani hag̃ua Israel réra ojeherove mandu’arã. Salmos 83:2–4.
Umi Tetã peteĩ rekojoja ojejapóramo pe mymba ra'anga, upéva ta'ekuéta mbohapy hendáicha, ha avei mokõi hendáicha. Ha'éta peteĩ joaju mokõivegua tupaogua pokatu ha Estado rembiapokatu rehegua, ha katu upe sistema polítiko oñesãmbyhýta peteĩ akã rehe. Pe presidente poapýva oñesãmbyhy ha oguata pe mymba ra'anga ári. Pe presidente poapýva, ha'éva umi siete presidente mboyvegua apytégui, ha'e pe paháva “pe poteĩha” mburuvichagua profecía bíblica rehegua, ha oguereko va'ekue ijejuka hag̃uáicha ojekutíva “pe poteĩha” presidente ramo.
Kuimba'e angaipa profétikova oĩ vaekue ñorairõme dragón ndive opa iñarandupy pukukue javeve. Donald Trump hína pe mburuvicha guasu imba'ehetáva omopu'ãva dragón globalismo rehegua, ha'e ha oĩ kuri guive peteĩ ñorairõme polítiko, social ha filosófico umi pokatu dragón rehegua ndive guive peteĩhaite oikuaaukárõ guare hembipota oñemoĩ hag̃ua mburuvicharã ramo ára 16 jasypoteĩ 2015-pe, Trump Tower-pe Táva New York-pe, upe távaite voi ho'a haguépe umi Twin Towers ára 11 jasyporundy 2001-pe, ha pe táva ojejokópe Freedom Tower, omyengoviáva umi Twin Towers, oñemboaje haguépe ára 3 jasypateĩ 2014-pe.
Pe léi pya’e oútavape pe léi domingogua, oñemohu’ã pe ñemenda Cristo ha umi cien cuarenta y cuatro mil apytépe, ha oñemohu’ã avei pe tekorei pe kuña rekovaí Romagua ha yvy arigua mburuvichakuéra apytépe peteĩ ñemenda japúvaicha. Upe léi domingogua jave, mokõi institución oúva Edén yvotýgui oñemopu’ã mokõivéva, ha upekuévo oñeattacka avei peteĩ mba’e japúgui. Umi mokõi institución ha’e pe ñemenda ha pe sábado ára sieteha.
“Upe rire umi fariséokuéra oporandu vove Chupe divorcio ojehejápa hag̃ua léipe he’iháicha, Jesús ombojevy umi ohendúvape matrimonio ñemoĩmbyrãme, oñemopyenda va’ekue apopyrãme. ‘Pende py’ahatãgui,’ he’i, Moisés ‘oheja peẽme pemondo hag̃ua pende rembirekokuérape: ha iñepyrũmby guive ndaha’éi upéicha.’ Mateo 19:8. Ha’e omondo chupekuéra Edén ára jehovasapyrekuérape, Tupã he’i haguépe opa mba’e ‘iporãitereiha.’ Upérõ matrimonio ha sábado oguereko iñepyrũ, mokõi temimoĩmby ikõiva Tupã mborayhupyrã ha yvyporakuéra porãve hag̃uarã. Upérõ, Momoheñóiva omojoaju ramo guare umi mokõi imarangatuva po ñemendápe, he’ívo, peteĩ kuimba’e ‘ohejátaha itúva ha isýpe, ha ojaýtaha hembirekóre: ha mokõivéva oikóta peteĩete’ (Génesis 2:24), Ha’e omombe’u porã matrimonio léi opa Adán ra’ykuérape guarã, ára paha peve. Upe Túva Opa Ára Guaréva voi he’i va’ekue iporãha, ha’eva’ekue pe léi oguerúva jehovasa tuichavéva ha ñemoakãrapu’ã yvypórape guarã.” Thoughts From the Mount of Blessings, 63.
Joaju peteĩháicha, protestantísmo apóstata, espiritismo ha catolicismo ojopóiva ijupekuéra po léi domingo-pe, ha’e peteĩ mba’e japóva pe ñemenda Edénpeguápe, upépe “Mbohekoha ombojoaju pe mokõi marangatu po ñemendápe.” Lé i domingo-pe umi mokõi institución Mellizas, Ñemenda ha Arapokõindy, oñemopu’ã yvate ha upe jave avei oñemboyke marangatúgui. Pe tembiasakue pe sellamiento rehegua oñepyrũ kuri umi Torres Gemelas ho’a jave, ha upe tembiasakue opa umi mokõi institución Mellizas, Ñemenda ha Arapokõindy, oñemopu’ã yvate jave. Mbytepe upe tembiasakuégui, pe Freedom Tower oñemboyke hag̃ua 2014-pe, ha Trump omokyre’ỹvo globalismo oñepyrũ Trump Tower-pe ary 2015-pe.
Mokõi torre gemela oñemboguejy peteĩ ñemboja’o ramo umi globalista-kuéra viru rayhúre, ha pe Torre de la Libertad ha’e peteĩ techaukaha Nimrod pu’akáre Tupã Yvágagui rehe ha pe juicio Ha’e ogueruva’ekue pe y oñehundi guasúpe, péicha avei pe Torre de la Libertad ha’e peteĩ símbolo Tupã juicio rehe ojapóva’ekue 11 jasyporundy ary 2001-pe.
“Peteĩ jey, aime jave Táva New York-pe, pyharekue añehenói ahecha hag̃ua óga ysajáva ojupíva piso ári piso peve yvágape. Ko’ã óga oñemombe’u va’ekue ha’eha tata ndoikéiva hese, ha oñemopu’ã hikuái omomba’eguasu hag̃ua ijára ha umi omopu’ãvape. Yvateve ha yvateveve ojupi ko’ã óga, ha ipypekuéra ojeporu va’ekue umi material hepyetereíva. Umi ko’ã óga mba’éva ndaiporandúi ijupekuéra: ‘Mba’éichapa ikatu porãve ñamomba’eguasu Tupãme?’ Ñandejára ndoĩri va’ekue ijepy’amongetápe.”
Che aime: “¡Ah, umi oiporúva hína upéicha hembiporu ikatu hag̃uáicha ohecha hikuái tape ohoha Ñandejára ohechaháicha! Haʼekuéra ombyaty hína óga porãiterei, ha mboýpa tavy ha ndaiporãi Aranduete opa ko arapy Jára renondépe umi mbaʼe oñemoĩva ha ojepyʼamongetáva hikuái. Ndojepyʼamongetái hikuái ikorasõ ha iñakãmbaretekuéra reheve, mbaʼéichapa omombaʼeguasúta Ñandejárape. Oheja reíma hikuái ko mbaʼe, yvypóra rembiaporã peteĩha.”
“Koʼã óga yvateitéva oñemopuʼã aja, ijára kuéra ovyʼa peteĩ ñemombaʼeguasu jejopy reheve, oguerekógui viru omoĩ hag̃ua ijeheguigua vyʼarã ha omoheñói hag̃ua ñembyaihogua iñirũnguéra pype. Heta upe viru haʼekuéra omoĩ vaʼekue péicha ojegueru vaʼekue jejopy rupi, mboriahúpe jejopy hatã rupi. Hesarái hikuái yvágape oñeñongatuha peteĩ kuatiañeʼẽ opaite ñemuhã ha tembiapo ñemu rehegua rehe; opaite trato hekopeʼỹva, opaite tembiapo ñembotavy rehegua, upépe ojehai. Hiʼára og̃uahẽta, iñembotavy ha iñemoĩmbaretepe, yvypóra kuéra oguahẽtaha peteĩ tenda Ñandejára ndohejamoʼãi hag̃ua ohasa, ha oikuaáta hikuái Jehová paciencia ndorekoihaʼéivaʼerã peteĩ límite.” Testimonios, tomo 9, 12.
Pe ñemoĩmbyre ojehechauka vaʼekue Nimrod rógaguasu rupive oĩkuri Tupã ñehusgakue pyahúva, pe Y ojahoʼipa vaʼekue rehe; ha upéva omohechauka vaʼekue umi viru renda rupive ombaʼapóva globalista-kuéra ñemoĩmbyre pe ñehusgakue pyahúva Tupãgui rehe. Sãso, globalista-kuéra ñeʼeryru heʼiháicha, oĩ porãite ndojokupytýi hag̃ua pe sãso bíblico rehe. Sãso, dragón ñeʼeryru-pe, heʼise tekovaí rekoviaʼỹ, oñembojeguáva pe tekovaíme oñemoherakuã vaʼekue Revolución Francesa-pe.
“‘Táva guasu’ ojejukahápe umi testígo, ha opytahápe hetekuéra omanóva, ha’e ‘espirituálmente’ Egipto. Opa tetãnguéra ojehechaukáva Biblia rembiasakuepe, Egipto ipy’aguasuvéva oñembotovévo Tupã oikovéva oĩha ha oñemoĩ hag̃ua Iñe’ẽmondo rehe. Avave mburuvicha guasu ndaipy’aguasúi vaekue peteĩ ñepu’ã hesakã ha jejopy reheve yvágape guáicha ojapova’ekue Egipto ruvicha. Ojegueru ramo guare chupe pe marandu Moisés rupive, Ñandejára rérape, Faraón oñembojerovia hag̃uáicha ombohovái: ‘Máva piko Jehová, ahendú hag̃uáicha Iñe’ẽ ha amondo hag̃ua Israel? Che ndakuaái Jehová, ha upéicha avei namondomo’ãi Israel.’ Éxodo 5:2, A.R.V. Kóva ha’e ateísmo, ha pe tetã ojehechaukáva Egipto rupive ome’ẽta iñe’ẽ peteĩ ñembotove ojoguávape Tupã oikovéva derecho rehe, ha ohechaukáta peteĩ espíritu peteĩcha pegua jerovia’ỹ ha ñemoĩ rehegua. ‘Táva guasu’ avei oñembojoja, ‘espirituálmente,’ Sodoma rehe. Sodoma ñembyaikuéra Tupã léi rehe oñembyai hag̃uáicha ojehechauka porãiterei vaekue tekoñaña hag̃ua. Ha ko angaipa avei oikóta peteĩ tekokuaa tenondegua tetã omboajeva’erã pe ohai hag̃uáicha ko Ñandejára Ñe’ẽme.”
“Upéicha rupi, maranduhára ñeʼẽ heʼiháicha, arakaʼe 1798 mboyvemi peteĩ pu'aka ñepyrũ ha teko Satana rehegua opuʼãta hag̃ua oñorairõ hag̃ua Biblia rehe. Ha upe yvýpe, Tupã mokõi testígo ñeʼẽrenduhára rembiapokue péicha oñemokirirĩhápe, ojehechaukáta Faraón ateísmo ha Sodoma teko vai oporomoĩsẽ hag̃uáicha.”
“Ko profesía oñemohu’ã peteĩ exactitu ha mba’ehechapyrã iporãitereívape Francia rembiasápe. Revolución aja, ary 1793-pe, ‘yvy ape ári, peteĩha jey, ojehendu peteĩ aty kuimba’ekuéra rehegua, heñoiva’ekue ha oñembo’éva’ekue civilización-pe, ha oguerekóva gua’u derecho ogoverna hag̃ua peteĩva Europa retãnguéra iporãvévagui, omopu’ãha hikuái peteĩ ñe’ẽ joajúpe oñembotove hag̃ua pe añetegua iporãvéva yvypóra ánga omoguahẽva, ha peteĩ ñe’ẽme ohejáha jerovia ha ñemomba’e peteĩ Tupã rehe.’—Sir Walter Scott, Life of Napoleon, vol. 1, ch. 17....”
“Fránsia ohechauka avei umi mba’e ohechaukáva, ko’ýte, Sodóma-pe. Pe Revolución aja ojehechauka porã peteĩ tekopy vai ha tekoañarã ñembyai ojoajúva pe ojapova’ekue ñehundipa umi táva ñupegua ári. Ha pe historiadór omoĩ oñondive Francia rehegua ateísmo ha tekoaku vai, profecía-pe oñeme’ẽháicha: ‘Ko’ã léi ombohováiva religión-pe ndive oĩ porãite ojoajúva upe omboguejýva matrimonio joaju —pe ñe’ẽme’ẽ imarangatueve yvypóra ikatúva ojapo, ha hi’are hag̃ua omombaretevéva sociedad ñemopyenda— peteĩ kontráto civil añónte ramo, peteĩ carácter sapy’agua rehegua, oimeraẽ mokõi tapicha ikatuhápe oike ha upéi oheja rei oipotaháicha…. Aña kuéra oñemoĩrire omba’apo hag̃ua ojuhúvo peteĩ tape ikatuháicha iñefectivovéva oñehundi hag̃ua opa mba’e venerable, porã ha pukuva tekove ogayguápe, ha upekuévo ojehupyty hag̃ua peteĩ garantía pe ivaíva ha’ekuéra oipotáva omoheñói hag̃ua opytataha peteĩ generación-gui ambuépe, ndaikatúi araka’eve oinventávo peteĩ plan iñefectivovéva pe matrimonio ñemongy’a-gui…. Sophie Arnoult, peteĩ actriz herakuãva umi ñe’ẽ arandu he’íva rehe, omombe’u va’ekue pe matrimonio republicano ha’eha “adulterio sacramento.”’”—Scott, vol. 1, ch. 17.” The Great Controversy, 269, 270.
Pe Tórre de la Libertad táva Nueva York táva, oñembojegua vaʼekue ary 2014-pe, ndahaʼéi ohechaukánteva Nimrod rógayvate ñemoĩmbyre añónte, síno avei haʼe hína umi globalista-kuéra heʼiséva libertad rehegua raʼanga, ojehechaukáva pe movimiento licencioso LGBTQ+ ñemotenondépe, upéva ohechaukáva ñepuʼã Tupã léi rehe. Pe libertad añeteguáva ningo ijojahaʼỹite upe pe tórre ohechaukávagui; hákatu peteĩ tembiapo yma guaréva ñembotavýpe ojeporúva dragón rapykuehóre, haʼe hína ñeʼẽ ha ñeʼẽjoaju-kuéra jehechakuaa pyahu hag̃ua, ikatu hag̃uáicha ojehupyty ñemohuʼã vai. Pe dragón hína pe abogado ymaite guive, ha haʼe pe ñeʼẽ apohare ombojere vaíva ñeʼẽ hag̃ua osẽ hag̃ua ipohýiha. Hákatu pe ñeʼẽ “libertad” heʼiséva añetéva ndahaʼéi pe libertad ojehechaukáva Antifa reko sarambi rupive, térã pe licenciosidad ojehechaukáva pe revolución Francia peguápe.
“Mayma ánga oñemeʼẽséi Tupãme oĩ ambue mbarete poguýpe. Ndahaʼéi imbaʼe tee. Ikatu oñeʼẽ sãso rehe, hákatu oĩ tembiguái rasyvévape. Ndojehejái chupe ohecha añetegua porãite, ipórke iñakã pyʼapy oĩ Satanás poguýpe. Haʼe oñembotavy jave oimoʼãvo oseguiaha iñarandúgui osẽva, añetehápe ojapo pytũ ruvicha rembipota. Cristo ou omopẽ hag̃ua ánga guive angaipa rembiguái rysýi. ‘Pe Taʼýra pendejapóramo sãsóre, añetehápe peẽta sãso.’ ‘Tekove Espíritu léi Cristo Jesúspe’ ñanemosãso ‘angaipa ha ñemano léigui.’ Romanos 8:2.”
“Pe tembiapo ñesãso rehegua ndaipóri ñembojere. Ndojeporúi mba’eveichagua mbarete okapegua. Tupã Espíritu poguýpe, yvypóra ojeheja sãso oiporavo hag̃ua mba’épepa omba’apóta. Upe ñemoambue oikóva ánga oñeme’ẽ jave Cristo-pe, upépe oĩ pe tekosãso ijyvatevéva. Angaipa ñemosẽ ha’e pe ánga rembiapo tee. Añetehápe, ndajajarekói mbarete ñañemosãsóvo ñandejehegui Satanás poguýgui; hákatu jaipotáramo ñañemosãso angaipágui, ha ñane remikotevẽ guasúpe jasapukái peteĩ mbaretére osẽva ñandehegui ha ñande ári oĩvape, upérõ ánga pokatu oñemyenyhẽ Espíritu Santo mbarete Tupãguápe, ha umi pokatu ohendu voluntad rembipota, ojapo hag̃ua Tupã voluntad.” The Desire of Ages, 466.
Pe sãso ojehechaukáva Freedom Tower, ha’e va’ekue pe tekoñaña ojepoitáva pe Revolución Francesa-pe ha pe pu’aka’ỹrõ Nimrod rembipu. Upéi pe ary oúvape, Trump Tower-pe, pe mburuvicha guasu iplatavéva ary 1989 guive omombe’u iñemoĩha kandidátoramo, upéva omoñepyrũta hag̃uáicha peteĩ jehe’a umi globalista apytépe. Upe arýpe avei oñemoneĩ matrimonio homosexual nivel federal-pe Estados Unidos-pe, ojejapo haguéicha pe revolución aja Francia-pe, ha’ekuéra omoambue ramo matrimonio “peteĩ contrato civil añoite, tekove mbykymíva rehegua”.
Ñorairõ oñemoñepyrũ vaʼekue pe dragón ha pe mburuvicha guasu ipirapirehetavéva apytépe. Pe mokõi torre gemela ñehundi Tupã puʼaka pokópe ohechauka vaʼekue pe ñesella ára ñepyrũ ha pe mymba yvykua pypukúgui osẽva, Islam rehegua, ouha. Pe Freedom Towers ñemokyreʼỹ jave, upe tembiasakue profético mbytépe, ojehechauka pe mymba yvykua pypukúgui osẽva, Ateísmo rehegua, ouha. Koʼág̃a, pe mokõi institución gemela, sábado ha matrimonio, oñemopyenda vaʼekue Edén yvotytype, hoʼáramo, ohechauka pe ñesella ára paha ha pe mbohapyha mymba católico yvykua pypukúgui osẽva ouha.
3 jasypakõime 2020-pe, Trump orresivi peteĩ herida polítika omanóvaicha, papado orresivi haguéicha peteĩ herida omanóvaicha ary 1798-pe. Pe herida oñeme’ẽkuri Francia tee rupive ary 1798-pe, ha Francia espiritual rupive ary 2020-pe.
Ha oikopa hag̃ua hikuái he’ẽasakue, pe mymba ojupi hag̃uáva pe yvykua pypukúgui ojapóta ñorairõ hesekuéra, ha ipuʼakáta hesekuéra, ha ojukáta chupekuéra. Ha hetekuéra omanóva opytáta pe tape guasúpe pe távaguasu guasúpe, espirituálmente hérava Sodoma ha Egipto, upépe avei ñande Ruvicha ojejuka kurusúre. Apocalipsis 11:7, 8.
Pe libro The Great Controversy-pe, Hermana White omombeʼu Francia haʼeha “pe táva guasu ñande Ruvicha ojejuka hague kurusúre”.
“Proféta ñe’ẽ he’iháicha, upéicharõ, ary 1798 mboyve michĩmi opuʼãta mokõi mbaʼe oúva Satanás-gui ha oguerekóva heko satánico, hag̃ua oñorairõ hag̃ua Biblia rehe. Ha pe tetãme, Tupã mokõi testígo rembiapokue oñemokirirĩhápe upéicha, ojehechaukáta Faraón ateísmo ha Sodoma tekovai.” The Great Controversy, 270.
Pe léi dominikal oútava vove Estados Unidos-pe ta’ãngamýi mymba ñarõgua rehegua oñemoheñóita henyhẽmba hag̃uáicha, ha umi omoheñóiva’ekue henyhẽmba hag̃uáicha Cristo ra’ãngamýi oñemopu’ãta Tupã poyvi-rãicha. Poyvi-rãicha, ha’ekuéra omomba’eguasúta ára pokõiha sábado, ha ohechaukáta mundo-pe Cristo tekojoja. Cristo tekojoja oñemboguata añónte Tupãrekópe oñembojoajúvo yvypóra rekóndi, ha ko añeteguasu tuichaitépe, oñemombe’úva peteĩ misterio ramo, matrimonio ñemopyenda oñemopu’ã. Pe poyvi ohechauka sábado ha imokõi hag̃ua pe matrimonio ñemopyenda.
Ména ha’e kuimba’éva iñakã, hembirekóva ári, Cristo ha’éicha avei pe iglesia akã; ha’e voi hína pe rete Pysyrõhára. Upévare, pe iglesia oñemoĩ hag̃ua Cristo poguýpe, upéicha avei tahembirekokuéra toñemoĩ iména kuéra poguýpe opa mba’épe. Kuimba’ekuéra, pehayhu pene rembirekokuérape, Cristo avei ohayhu haguéicha pe iglesia ha ome’ẽ ijehe hag̃ua hese; ikatu hag̃uáicha omomarangatu ha omopotĩ chupe y ñembojohéi rupive, ñe’ẽ reheve, ikatu hag̃uáicha ogueru chupe ijehepe g̃uarã iglesia mimbipa, ndorekóiva ky’a, térã cha’ĩ, térã mba’e upéichagua; síno hag̃ua marangatu ha marã’ỹ. Upéicha avei kuimba’ekuéra oikuaa va’erã ohayhu hembirekokuérape hete teeicha. Pe ohayhúva hembirekópe, ijehe voi ohayhu. Avave niko araka’eve ndaija’éi he’o tee rehe; síno omongaru ha oñangareko hese, Ñandejára ojapo haguéicha pe iglesia rehe: ñande niko ha’e rete miembro, hó’o ha ikãnguegui. Upévare kuimba’e oheja va’erã itúva ha isýpe, ha ojoaju hembirekóre, ha mokõivéva oiko peteĩ so’ópe. Kóva ha’e peteĩ temimbe’u guasu; che katu añe’ẽ Cristo ha pe iglesia rehe. Efesios 5:23–32.
Pe estandárte ha’e peteĩ símbolo umi mokõi institución-pe g̃uarã, ha’éva pytu’u ára marangatu ha Matrimonio, ha pe matrimonio ohechauka Tupã rekove joaju yvypóra ndive. Pe misterio upe matrimonio rehegua ohechauka Itupao, ha’éva hína Itemplo.
«Pe tórre ha’e va’ekue peteĩ símbolo témplogui». The Desire of Ages, 596.
Pe ñemboty ára ñepyrũme, umi Mokõi Óga Yvate hoʼa; pe ñemboty ára mbytépe, mokõi “óga yvate”, ohechaukáva mokõi aty ñemombyta rape (mokõivéva hatĩ rehehápe), ojekuaa; ha pe ñemboty ára pahaitepe, umi Mokõi Óga Yvate Tupã tupaópe ha sábadope guare oñemopuʼãta techaukaháramo umi tetã ambuévape g̃uarã.
Rojapóta ñamoguahẽta ko ñehesa’ỹijo pe artíkulo oúvape.
Pe Ñandejára ehérsito-kuéra ára oúta opa umi oñemomba'eguasu ha yvate hag̃ua, ha opa umi oñemopu'ãva rehe; ha oñemomirĩta chupekuéra. Ha opavave Líbano ygary yvate ha oñemopu'ãva rehe, ha opavave Basán roble-kuéra rehe, ha opavave yvyty yvate rehe, ha opavave cerro oñemopu'ãva rehe, ha opa torre yvate rehe, ha opa murálla mbarete rehe, ha opavave Tarsis ygara-kuéra rehe, ha opa ta'anga porã rehe. Ha yvypóra yvate hag̃ua oñemokarẽta, ha kuimba'e-kuéra jejerovia yvate oñemomirĩta; ha Ñandejára añoite oñemomba'eguasúta upe ára. Ha umi ta'anga-japu katuete ohundipapáta. Ha oike va'erã itakuára kuápe ha yvy itakotykuéra rykue gotyo, okyhyjégui Ñandejáragui, ha imba'eporã ha hekopete guasu mimbipágui, opu'ãvo omongu'e vai eterei hag̃ua yvy. Upe ára peteĩ kuimba'e omombo mombyryta umi ita'anga kuatia-pláta guigua ha umi ita'anga óro guigua, ha'e kuéra ojapova'ekue peteĩteĩ ijehegui hag̃ua omomba'e hag̃ua, topo'i ha mbopi-kuérape; oike hag̃ua umi ita vai kuápe ha umi ita pa'ũme, okyhyjégui Ñandejáragui, ha imba'eporã ha hekopete guasu mimbipágui, opu'ãvo omongu'e vai eterei hag̃ua yvy. Pejeheja rei yvypóragui, pórke ipytu oĩ itĩmbýpe; mba'épe piko ojehechakuaáta chupe? Isaías 2:12–22.
Che py’aporã ha che mbarete renda; che yvyty yvate ha che pysyrõha; che escúdo, ha pe aipytuhẽha hese; pe omoĩva che retãygua che poguýpe. Salmos 144:2.