Aranduka The Keys of This Blood: The Struggle for World Dominion Between Pope John Paul II, Mikhail Gorbachev, and the Capitalist West, ohai vaʼekue Malachi Martin, ha oñemoherakuã ypy vaʼekue ary 1990-pe. Martin ohesaʼỹijo Papa Juan Pablo II rembiapo peteĩ tapicha omoambuévaicha política ha diplomacia mundial-pe siglo 20 mbyte riregua pukukue javeve. Haʼe oñeʼẽ Papa rembiapére Comunismo hoʼapa hag̃ua Europa Kuarahyresẽ gotyopegua-pe. Ko aranduka ohechauka peteĩ perspectiva católica umi dinámica rehegua ogueru vaʼekue Daniel capítulo 11, versículo 40, oñekumpli hag̃ua ára paha-pe ary 1989-pe.
Martin ohesa’ỹijo hag̃ua Unión Soviética ryepýpe oikóva Mikhail Gorbachev poguýpe, ko’ýte oñecentra hag̃ua Gorbachev rembiapokue “glasnost” (jehechauka hag̃uaiterei) ha “perestroika” (ñemyatyrõ jey rehe. Ha’e oñe’ẽ Unión Soviética ombohováiva apañuãikuéra rehe ha Gorbachev ñeha’ã rehe omoambue hag̃ua sistema Comunista. Ha’e ohesa’ỹijo umi tensión geopolítica ha ñorairõ pokatu rehegua oĩva Unión Soviética apytépe (mburuvicha guasu yvy gotyopegua — dragón), Tupao Katóliko apytépe (mburuvicha guasu yvate gotyopegua — mymba ñarõ), ha upe ha’éva omoherakuãva Occidente capitalista ramo (mburuvicha guasu yvate gotyopegua rembiguái ehérsito — proféta japu). Ha’e oñe’ẽ umi conflicto ideológico rehe, ñemigua ñehesa’ỹijo rehe, ha tembiapo kañymby rehe ohechaukáva Guerra Fría ára, ha ohesa’ỹijo opaichagua actor ñeha’ã omoheñói hag̃ua ko yvy ape ári arapytu’u.
Martin omomba’e pe tuicha mba’eha catolicismo peteĩ mbarete ramo política ha diplomacia mundial-pe. Ha’e he’i pe Iglesia Católica, Papa Juan Pablo II poguýpe, oreko hague peteĩ tembiapo ijojaha’ỹva omoheñóivo tape ohasátava historia ko período aja ha oinfluívo Guerra Fría rembiapokue pahápe. Ha’e omoĩ Juan Pablo-kuéra influencia pe contexto-pe umi aparición mariana Fatima, Portugal-pe guare, ha ohechauka mba’éichapa Fatima influencia oguereko umi acontecimiento mundial rehe ha pe Iglesia Católica rembiapo omoheñóivo tape ohasátava historia. Martin oime’ẽ Fatima-pe oikova’ekue oguerekoha tuicha mba’e profético ha geopolítico rehegua, ko’ýte Guerra Fría época contexto-pe.
Martin ohesa’ẽ umi mbohapy ñemimby Fátima-pegua rehe, oñembo’éva Virgen María omombe’u hague mbohapy mitãrusu ovecha ñangarekóvape Fátima-pe ary 1917-pe. Ha’e he’i pe mbohapyha ñemimby, oñeñongatu vaʼekue ñemíme Vaticano rehegua ha upéi añoite oñemyesakãva ary 2000-pe, oguereko hague marandu apocalíptico ñemongyhyje rehegua Iglesia Católica ha arapýra renonderã rehe. Martin oñemoĩ hag̃ua umi mbaʼe oikovaʼekue Fátima-pe, oikehápe umi jehechauka ha umi marandu ombohasáva Virgen María, oreko hague tuicha mba’eporã yvy tuichakue javeve política rehegua ha pe ñorairõ comunismo ha capitalismo apytépe Guerra Fría aja.
Martin omomba’e Papa Juan Pablo II rembiapo peteĩ mba’e guasuetéva ramo Fátima profesía-kuéra oñekumpli hag̃ua. He’i Juan Pablo II ohechaha ijehe pe “obispo ao morotĩme” ramo oñeñe’ẽva Fátima ñemimby mbohapyha-pe, ha ohechaha ipapado peteĩ tembiaporã ramo ojovake hag̃ua tekoaña mbarete-kuérape ha omombarete hag̃ua ñembopyahu espiritual Iglesia Católica ryepýpe ha tekoha tuichakue javeve.
Martin he’i pe marandu Fatimagua omomba’eguasu hague pe ñorairõ espiritual mba’eguasueteha ha tekotevẽha Tupao Katólikape ombohovái mbaretépe umi mbarete vai, Tupao ryepýpe ha okápe avei. Ha’e oikuaauka umi mba’e ojehúva’ekue Fátimape ome’ẽ hague peteĩ kuaapy espiritual ha tekoporã rehegua ryru ojekuaa ha oñembohovái hag̃ua umi apañuãi ohasáva yvypórape ko arapy moderno-pe. Umi marandu Fatimagua ohechauka pe marandu satánico omboheko hag̃ua Katolicismo-pe omoneĩ hag̃ua Satanáspe Cristo ramo, ha’e “oñemondévo” Cristo ramo pe léi domingo hi’aguĩma ouvape.
“Satana ojapóta milágro ombotavy hag̃ua umi oikóva yvy ape ári. Pe espiritismo omba’apóta ojapo hag̃ua oñemoha’anga umi omanóva. Umi aty religioso ndoipotái ohendu Ñandejára marandu ñemomarandu rehegua oĩta peteĩ ñembotavy mbarete guýpe, ha ojoajúta pokatu civil ndive omosarambi hag̃ua jejopy vai umi santo ári. Umi tupão protestánte ojoajúta pokatu papal ndive ojopy vai hag̃ua Ñandejára tavayguakuéra oñangarekóva hembiapoukapy rehe. Kóva hína upe pokatu omoheñóiva pe sistema tuicháva jejopy vai rehegua, oiporútava tiranía espiritual yvypóra konsiénsia ári.”
«“Oreko mokõi hatĩ ovecha ra’ýicha, ha oñe’ẽ mbói guasúicha.” Jepe he’i hikuái ha’eha Tupã Ovecha Ra’y rapykuerigua, yvyporakuéra oñemyenyhẽ mbói guasu espíritu rehe. He’i hikuái imba’eha py’aguapy ha ñemomirĩ, ha katu oñe’ẽ ha omboaje léi Satanás espíritu reheve, ohechaukávo hembiapópe ha’ekuéraha pe oje’évagui ipu’akave hag̃ua. Ko pu’aka ovecha ra’ýicha ojoaju mbói guasúndi oñorãirõ hag̃ua umi oñongatúva Tupã mandamiento ha orekóva Jesucristo remimombe’u. Ha Satanás oñoirũ protestántekuéra ha papistakuérape, omba’apóvo hendivekuéra peteĩ ñe’ẽme ko yvy ruichaicha, oikuaaukávo yvyporakuérape ku ha’e kuérare ojeporandúva, ku imburuvicha guasu retãyguaicha, ikatu hag̃uáicha ojeporu, oñemboguata ha oñeñangareko hesekuéra ha’e oipotaháicha.»
“Yvypóra noñemoĩrirõ apyrãme oipyru hag̃ua py guýpe Tupã mandamiéntokuéra, pe dragón espíritu ojekuaauka. Oñemoinge chupekuéra kárselpe, oñegueraha consejo kuéra renondépe ha oñemulta. ‘Ha’e ojapo maymávape, michĩva ha tuichávape, imboriahúva ha rico-kuérape, isãsóva ha tembiguáivape, toñeme’ẽ hag̃ua peteĩ marca ipo akatúape térã isyváre’ [Apocalipsis 13:16]. ‘Ha oguereko pu’aka ome’ẽ hag̃ua tekove pe mymba ra’ãngápe, ikatu hag̃uáicha pe mymba ra’anga oñe’ẽ ha ojapo tojejuka hag̃ua opa umi ndoadoráiva pe mymba ra’ãngape’ [versículo 15]. Péicha Satanás oipe’a Jehovágui umi prerrogativa imba’éva. Pe kuimba’e angaipa rehegua oguapy Tupã guapyhápe, oñemoherakuãvo ijehegui ha’eha Tupã, ha ojapóvo mba’e Tupã ári.” Manuscript Releases, volumen 14, 162.
Anticristo ha’e peteĩ símbolo mokõivéva rehegua: Roma pápare ha Satanás rehegua avei, Roma pápa ningo ha’e Satanás rembijokuái yvy ariguápe. “Upéicha Satanás ojeporeka hag̃ua Jehová prerrogativa rehe. Pe kuimba’e angaipa rehegua oguapy Tupã guapyhápe, he’ívo ijehe ha’eha Tupã, ha oikóvo Tupã ári.” Satanás oguereko hag̃ua pe intención oisãmbyhy hag̃ua ko yvy tuichakue oguerekóvo pu'aka hese, ha upéicha omandáta “kuimba’ekuérape ha’ete ku oĩva hikuái imburuvicha guasu retãgua yvýpe, oñeñangarekóvo, oñesãmbyhývo ha ojejokóvo chupekuéra ha’e oipotaháicha.” Oguereko hag̃ua peteĩ tenda guasu religioso oisãmbyhy hag̃ua guive, ha’e omoheñói pe Iglesia Católica, ha oguereko hag̃ua peteĩ tenda guasu político oisãmbyhy hag̃ua guive, ha’e omoheñói pe Naciones Unidas.
“Ko ñemoĩ peteĩcha paganuísmo ha cristianísmo apytépe ogueru pe ‘kuimba’e angaipa rehegua’ oje’e va’ekue profesíape, oñemoĩva Tupã rehe ha omomba’eguasúva ijupe Tupã ári. Pe sistema tuichaitereíva religión japu rehegua ha’e peteĩ tembiapokue porãite Satanás pokatu rehegua—peteĩ mandu’arã itaicha hembiapo rehegua, oñeha’ãvo oguapy hag̃ua guapyhápe mburuvicha guasu ári ogoverna hag̃ua yvy hembipota he’iháicha.” The Great Controversy, 50.
Pe milágro Fátima-pegua, ha iprofesía satánica, ha’e umi mba’e Satanás oiporúva ombosako’i hag̃ua peteĩ escenario profético oporombyatýva katolicismope pya’e hag̃ua ome’ẽ ijglesia ipoguýpe, ha’e ojechauka vove ha ojoguaha Cristope. Ijoguaháramo Cristo rehe oñepyrũ pe léi domingo og̃uahẽmbaitétavape, ojehechaukáva pe versíkulo dieciséis, versíkulo veintidós, versíkulo treinta y uno ha versíkulo cuarenta y uno-pe, Daniel kapítulo once-pe.
“Pe léi omoañetéva omombarete hag̃ua pe Papado institución, Ñandejára léi rehe ojejapóva ñembyai rupive, ñane retã ojepe’átaite tekojoja-gui. Protestántismo omyasãi vove ipo pe yvyku’i rupi ojapyhy hag̃ua pe po Romano pokatu rehegua, ha ombohasa vove ipo pe yvykua pypuku ári ojepopyhy hag̃ua Espiritualismo ndive, ha ko mbohapy joaju influencia guýpe ñane retã omboykévo opaite principio Constitución-pe oĩva, peteĩ tetã protestánte ha republicána ramo, ha ome’ẽvo lugar pe papal japu ha jejavykuéra ñemyasãirã, upéicharõ ikatúta jaikuaa og̃uahẽma hague pe ára oñemomba’eguasuhápe Satanás rembiapo hechapyrãva, ha pe paha hi’aguĩma.” Testimonies, volúmen 5, 451.
Pe léi dominical ojejapóramo Estados Unidos-pe, “og̃uahẽma pe ára Satanás rembiapo hechapyrãva guarã”. Apocalipsis capítulo trece, versículo once-pe, Estados Unidos “ñeʼẽ” mbói guasu ramo; ha upéi versículo trece-pe, ojehechaukáva mante mbaʼépa oiko Estados Unidos “ñeʼẽ” jave, ojejapóvo pe léi dominical, Satanás ojehechauka ohenoiháicha tata oguejy hag̃ua yvágagui.
“Temimbiguái Tupã rehegua, hovákuéra hesakãva ha omimbi hag̃ua oñembojeroviávo marangatúpe, pya’e ohasáta peteĩ hendágui ambuépe omombe’u hag̃ua pe marandu yvágagui ouva. Hetaiterei ñe’ẽ rupive, yvy tuichakue javeve, oñeme’ẽta pe ñemomarandu. Ojejapóta milagrokuéra, hasýva okueráta, ha techaukaha ha mba’e hechapyrãva oho hag̃ua umi ogueroviáva rapykuéri. Satanás avei omba’apo, mba’e hechapyrã japúpe, oguerúvo jepe tata yvágagui yvypóra renondépe. Apocalipsis 13:13. Péicha rupi yvy ape ári oikóva oguahẽta oipyso hag̃ua ijyke.” The Great Controversy, 611, 612.
Fátima marandu kuéra oñemoneĩ peteĩ milágrore, upéva rehe ateokuéra rembiapokuéra kuatiañe’ẽnguéra gubernamental oĩva’ekue upe atyhápe omombeʼu hag̃ua, oho rire upépe ombotovévo umi heʼíva pe hérava María Virgen ojehechauka hague umi mbohapy mitãme jasy pukukue ára pahápe, ary 1917-pe, mayo guive pe milágro oiko peve 13 jasypateĩme. Opa marandu aty ateo oĩva’ekue Fátimape upe milágro jave omoneĩ upe oikovaʼekue. Haʼe vaʼekue peteĩ milágro añetetéva (Satanás mbaʼe).
Malaquías Martín oikuaaukaháicha he arandukape, Papa Juan Pablo ojehapejoko vaʼekue iñemomorãrupi María de Fátima-pe. Fátima ñeʼẽngatupyry ñemiguáva, ndojekuaaukáivaʼekue pe ary 2000 peve, haʼe vaʼekue, añetehápe, peteĩ ñeʼẽngatupyry satánica; ha umi ára pahápe Jesús ojapo jey umi ára ñepyrũme ojejapovaʼekue. Pe aranduka itujavéva Biblia-pe, pe aranduka peteĩha Moisés ohai vaʼekue, haʼe Job aranduka, ha upépe ojehechauka Job, ombojeguarúva umi cien cuarenta y cuatro mil-pe, opaite ñeʼẽngatupyry niko oñekumpli hag̃ua iporãvévaicha umi ára pahápe. Satanás, Job rembiasakuepe, ojehejáva ombogueru hag̃ua mano ha ñehundi Job ári, ikatu hag̃uáicha oñehaʼã Job. Umi milagro Satanás-pe ojehejáva ojapo hag̃ua umi ára pahápe, haʼe milagro añeteguáva. Haʼekuéra niko milagro satánica, péro Tupã oheja vaʼekue Satanás-pe ojapo hag̃ua iñembiapo ijyvatevéva, upe tembiaporãrã peteĩchagua reheve oheja haguéicha Satanás-pe ohaʼã hag̃ua Job-pe.
“Heta oĩ oñeha'ãva omyesakã hag̃ua umi jehechauka espirituál oimeraẽva, omoĩmbaite hag̃ua ijapytepe mbotavyha ha pohã ñembosarái umi médium rembiapópe. Péro, añetehápe jepe umi mba'e osẽva ñembotavygui heta jey oñembohasákuri jehechauka añeteguáicha, upéicha avei oĩkuri techaukarã hesakã porãva pu'aka yvypóra ári ohasávagui. Umi ñembota kañymby rehegua, upévare oñepyrũ va'ekue espiritismo moderno, ndaha'éikuri yvypóra ñembotavy térã arandu kañy rembiapo, ha'e va'ekue katu añánga vai kuéra rembiapo directo, ha péicha omoinge hikuái peteĩva umi jejavy oñehundíva hag̃ua álma, oho porãvéva apytégui. Heta oñemoñuhãta ojeroviágui espiritismo ha'eha peteĩ ñembotavy yvypóra rembiapóntemínte; ha oguahẽvo hikuái jehechauka renondépe ndaikatumo'ãi hesarái hag̃ua ha'eha mba'e yvypóra ári ohasáva, oñembotavýta hikuái, ha ojejokóta hag̃ua omoneĩ umi mba'e pe tuichaitéva Tupã pu'akáramo.”
“Ko’ã tapicha ndohechái Ñandejára Ñe’ẽ he’ẽmbyre omombe’úva umi mba’e hechapyrã Satanás ha iñemba’epohára kuéra ojapóva rehe. Pytyvõ satanikorupi Faraón pajehára kuéra ikatu vaʼekue ojoguaraha Ñandejára rembiapo. Pablo he’i porã Cristo jeju mokõiha mboyve oĩtaha upeichagua jehechauka kuéra pokatu satanikogua. Ñandejára jeju mboyve oúta ‘Satanás rembiapo reheve opa pokatu, ha techaukaha ha mba’e hechapyrã japúva, ha opa teko añetegua’ỹ omoñuhãvape.’ 2 Tesalonicenses 2:9,10. Ha apóstol Juan, omombe’úvo pe pokatu ojapóva milagro ojehechaukátava ára pahápe, he’i: ‘Haʼe ojapo mba’e hechapyrã guasu, ikatu hag̃uáicha ogueru tata yvága guive yvy ári yvypóra renondépe, ha ombotavy umi oikóva yvy ári umi milagro rupive haʼe ikatúva ojapo.’ Apocalipsis 13:13, 14. Ko’ápe ndaha’éi oñeñe’ẽva ñembotavy reínte rehe. Yvypóra kuéra oñembotavy umi milagro Satanás rembiguái kuéra ikatúva ojapo rupive, ndaha’éi umi ha’ekuéra he’ínte ojapotaha rupive.” The Great Controversy, 553.
Umi marandu Fatima rehegua, Malachi Martin arandukápe, oñehechauka catolicismo ñemomarandu profétikova peteĩ estructura ramo ára pahápe guarã, peteĩ ñorairõ hyepypegua tupão ryepýpe rehegua ndive joajúpe, ikatúva oñemboheko pe papa iporãva oñorairõha pe papa ivaívare térã pe papa conservador oñorairõha pe papa liberal rehe. Pe conservador, ha Martin omoñe’ẽháicha pe milagro, pe papa iporãva, omopyenda iñentendimiento Concilio Vaticano Primero ári, ojekuaáva avei Vaticano I ramo, oikóva’ekue 8 jasypakõi 1869 guive 20 jasypokõi 1870 peve, Papa Pío IX ombyatýva, ha iñepyrũrãite va’ekue omyesakã hag̃ua pe dogma infalibilidad papal rehegua ha oñembohovái hag̃ua opaichagua tema teológico ha doctrinal Iglesia Católica ombohováiva upe jave. Pe Concilio Vaticano Segundo, jepive ojekuaáva Vaticano II ramo, ojejapo heta ary rire, 11 jasypa 1962 guive 8 jasypakõi 1965 peve. Papa Juan XXIII niko ombyaty, ha Papa Pablo VI omotenonde hag̃ua oñemano rire Juan XXIII.
Catolicismo ára paha, Martin heʼiháicha, ohechauka pe ñorairõ oĩva iglesia de Roma infalibilidad ha primacía apytépe, oñemohendaháicha Vaticano I-pe, ha pe liberalismo koʼág̃a ojehechaukáva Francisco, pe “woke-pope”, rehe, ha ojejeguáva Vaticano II kuatia hag̃uame. Martin heʼi ko mokõi tape oñehaʼãva oguereko hag̃ua control iglesia rehe apytépe, osẽ ñorairõ guasu mbohapyha, ha Jesús ojevy, oguejy yvy ári ha omoĩ ijehovasa pe papa porã ári ha oguapy Iglesia Católica guapyhápe.
Umi mbohapy guive umi papapy quince peve, Daniel once-pe, pe tembiasakue oĩva pya’eite pe léi domingo rehegua oĩva papapy dieciséis-pe mboyve, omombe’u pe ñorairõ mbohapyha ha paha umi ñorairõ por substitución rehegua. Upéva hína pe ñorairõ oúva Putin pu’aka rire umi papapy once ha doce-pe, ha umi mbohapy papapy mbytepe, pe papapy catorce ohechauka araka’épa catolicismo oike umi ára pahápegua rembiasakuepe.
Isaías he’iháicha, Roma kuña heko vaiha ojehesarái pe simbólico setenta ary poguýpe oguapy aja pe sexto reino marandu ñemoñe’ẽmegua Bibiliagua. Peteĩha jey pe papado oñemopyenda yvy ári ary 538-pe, pe techaukaha omotenondéva iñemopyenda ha’e pe decreto Justiniano mba’éva ary 533-pe.
Umi tembiasakue ojeréva Justiniano rembiapoukapýre ohechauka porã Justiniano oheka hague omombarete ha ombojoaju hag̃ua ipoguýpe iguive hag̃ua ipoguýpe irréino, omohuʼãvo pe ñorairõrã jeroviapy rehegua omoingóva sarambi pe rréino pukukue. Upe ñorairõrã haʼe vaʼekue kóva: pe tupão Constantinopla pegua, kuarahyreike gotyo, térã pe tupão Roma pegua, kuarahyresẽ gotyo, mávapa pe akã pe oñehenóivare tupão cristiano. Pe versíkulo trece-pe, pe mburuvicha guasu pahague Tetã Joajupegua ojuhúta peteĩ controversia ombojeruréva chupe ombojoja hag̃ua hembiasakue Justiniano rembiapokue rehe, ha toikuaaukávo pe tupão katóliko haʼeha umi tupãokuéra akã, ha umi hereje-kuéra moakãratĩhára, ikatu hag̃uáicha omopyenda pe pytyvõ polítiko tekotevẽva ombojoaju ha omombarete hag̃ua ipokatu.
Ndovaleiva’erã ni peteĩ jerovia mba’eveichagua umi marandu pytũ Satanás rehegua Fátima peguáre, ha katu tekotevẽ ñama’ẽ umi mba’e ojehechaukáva Tupã Ñe’ẽme. Ñepyrũrã siglo XX-pe, mokõivéva yvy mymba rakã mokõi oikéma hikuái iñemoñare mbohapyha-pe, ha upéva hína pe ñemoñare ñemoĩporã hag̃uáicha. Pe rakã Republicano ome’ẽ ijapyka financiera umi banco mundial po guýpe, umi oñepyrũva hikuái pe óga Escudo Pyta guive, umi Rothschild, ha ijoaju kañymby reheve pe Illuminati ndive, Masonería, sociedad secreta-kuéra ha pe orden Jesuita. Hermana White omomarandu hag̃ua ko’ã entidad rehe katuete. Upe ajaite, Adventismo Laodicense, ramo Protestante ramo, ome’ẽ ijinstitución tekombo’e ha jerovia rehegua ko yvy sãmbyhyme.
Upérõ upe tiémpope, pe ñemburuvicha pyahu yvy gotyo oñepyrũ iñarandupy ryepýpe pe Revolución Rusa reheve, ha pe ñemburuvicha pyahu yvate gotyo oñepyrũ iñarandupy ryepýpe pe milagro de Fátima reheve. Ohechauka hag̃uáicha Malachi Martin ikuatiañe’ẽme, pe ñorairõ hyepypegua pápa iporãva ha ivai vaíva apytépe ári, umi marandu Fátimagua ohechauka pe ñorairõ catolicismo rehegua pe ateísmo rehe, peteĩcha hag̃uáicha, ha katu hesakãvéva hag̃uáicha pe ateísmo Rusiagua rehe. Pe mba’e ñemiguáva pe pápa 1917-pe ojejapo va’erãva oguereko va’ekue pe ñe’ẽme’ẽ (satánico), péva: pe pápa ohenóiramo peteĩ cónclave ha omomarangatúramo Rusia-pe pe Virgen María-pe, ndoguerekomo’ãiha peteĩ mokõiha guerra mundial. Avei ohechauka va’ekue pe pápa ombotovéramo, Rusia omyasãitaha ifilosofía mombyry ha peteĩhápe, ha upérõ oúta jeyha peteĩ ambue guerra mundial.
Mokõiha ñorairõ guasu oguereko ipype Catolicismo ñorairõ Rusia Comunismo rehe. Catolicismo rembijokuái ñorairõhára upe ñorairõme ha’e va’ekue Alemania Nazi. Papado tapiaite oiporu ñorairõhára rembijokuáiramo. Ary 1933-pe Tupao Católica, Cardenal Pacelli rembiapo rupive, omboaje peteĩ concordato Adolph Hitler ndive, upéva ome’ẽ va’ekue Hitler-pe poder omboguata hag̃ua Alemania; ha Hitler voi he’i haguéicha, upe contrato (concordato) ha’e va’ekue upe ombohapéva chupe osolusiona hag̃ua pe porandu judía. Umi Nazi-kuéra ha’e va’ekue papado rembijokuái Rusia atea rehe Ñorairõ Guasu Mokõihápe, ha pe mokõiha ñorairõ proxy-kuéra ñorairõme, ko’ág̃a ojejapóva Ucrania-pe, ojejapo hína ambue ñorairõhára rembijokuái Nazi rupive.
Ko estudio ñambojoapyta pe artíkulo oúvape.
“Mokõi jejavy guasu rupive, pe ánga omanói’ỹha ha domingo marangatúramo ñemomba’e, Satanás oguerúta tavayguakuérape iñembotavy guýpe. Pe peteĩha omoĩ yvýra rapo espiritualísmorã, ha pe ambue omoheñói peteĩ joaju ñandu porã rehegua Roma ndive. Umi protestánte Estados Unidos-pegua tenondetéta oipyso hag̃ua ipo yvykua ruguáicha oĩva ári ojapyhývo espiritualísmo po; ohasáta pe yvykua pypuku ári ojokupyty hag̃ua po pe pokatu romano ndive; ha ko mbohapy joaju pu’aka guýpe, ko tetã oho hag̃ua Roma pyporére oipyso hag̃ua ipy tesãi’ỹre tekopotĩ rehegua derécho ári.”
“Espiritualismo ojoguaiterevévo ko ára pe kristianismo nominal-pe, tuichavéva ipoder ombotavy ha oñembohyru hag̃ua. Satanás voi oñekonverti, ko’ág̃a rupi oikóva orden moderna he’iháicha. Ha’e ojehechaukáta peteĩ ánhel tesape rehegua rekópe. Espiritualismo rembiapokue rupive ojejapóta milágro, umi hasýva oñemongueráta, ha heta mba’e hechapyrã ndaikatúiva oñembotove ojejapóta. Ha umi espíritu oikuaaukágui ogueroviaha la Biblia, ha ohechaukágui omomba’eha pe tupao institución-kuérape, hembiapo oñemoneĩta peteĩ jehechauka poder divino rehegua ramo.
“Pe línea ombojoavy rehegua kristiáno ramo ojehechaukáva ha umi iñaña apytépe koʼág̃a hasýma jahechakuaa hag̃ua. Tupao peguakuéra ohayhu pe yvy arigua ohayhúva ha oĩma oñembojoaju hag̃uáicha hendivekuéra, ha Satanás ojepytaso ombojoaju hag̃ua chupekuéra peteĩ tetépe ha péicha omombarete hag̃ua icáusa ombyatypa rupi opavavépe espiritísmo ñorairõhára atýpe. Umi papista, oñemombaʼeguasúva milágro rehe peteĩ techaukaha añetéva ramo pe tupao añetéva rehegua, pyaʼe hag̃uáicha oñembotavyta ko puʼaka ojapóva hechapyrãva rupi; ha umi protestánte, omombo rire añetegua escúdo, avei oñembotavýta. Umi papista, protestánte ha umi yvy arigua peteĩchaite omoneĩta pe Tupã rayhu hag̃uáicha raʼãnga, ipuʼakaʼỹre; ha ohecháta ko joajuha peteĩ mbaʼe guasu ramo omoconverti hag̃ua ko yvy ariguápe ha omoñepyrũ hag̃ua pe milénio ymaite guive oñehaʼarõva.”
“Espiritismo rupive, Satanás ojechauka yvypóra ñemoñare pytyvõhára ramo, omonguera hag̃ua tavayguakuéra mba’asykuéra, ha he’ívo ogueruha peteĩ sistema pyahu ha ijyvatevéva jerovia rehegua; ha upe jave peteĩcha omba’apo peteĩ mba’evai apoha ramo. Iñemongakuaakuéra ogueraha heta tapichápe ñehundíme. Jeiko jejokopyre’ỹ omboguevi akãguapy; teko vai rembipota, ñorairõ ha tuguy ñohẽ ou upéi. Satanás ovy’a ñorairõre, pórke omokyre’ỹ pype pe ánga rembipota ivaivéva ha upéi ogueraha opa ára hag̃uápe umi ho’áva ipópe, oñapytĩmbáva angaipa ha tuguy rehe. Ha’e rembipota ha’e omokyre’ỹ hag̃ua tetãnguéra oñorairõ hag̃ua ojuapytépe, péicha ikatu hag̃uáicha omboriahu pe tavayguakuéra apytu’ũ pe tembiapo ñembosako’i rehegua hag̃ua ikatu hag̃uáicha oñembo’y Tupã ára guasúpe.”
“Satana omba’apo avei umi elemento rupive ombyaty hag̃ua i-kosecha umi ánga naimbyatýivape guarã. Ha’e oikuaa porã naturáleza laboratorio-kuéra ñemimby, ha oiporu opa ipokatu oisãmbyhy hag̃ua umi elemento pe Tupã ohejáhame peve. Ojeheja ramo guare chupe ombohasa asy hag̃ua Job-pe, mba’e pya’etepa oñehundi hag̃ua ovecha aty, vaka aty, tembiguái, óga, ta’ýra ha tajýra; peteĩ jehasa asy oúvo ambuéva rapykuéri, ku sapy’aitépe guáicha. Tupã voi niko upe omo’ãva Hembiapokue ha omoĩva ijerére korapy pe ohundisévape ipokatúgui. Péro pe mundo kristiáno ohechauka ñemomba’eguasu’ỹ Jehová léi rehe; ha Ñandejára ojapóta katuete upe Ha’e he’íva ojapotaha—Ha’e oipe’áta Ijehovasa yvýgui ha omomombyrýta Iñangareko ñemo’ãva umi opu’ãvagui Hembiapoukapy ha mbo’epy rehe, ha ombojeruréva ambuévape ojapo hag̃ua upéicha avei. Satana oguereko poguýpe opa umi Tupã noma’ẽ porãite’ỹvape. Ha’e omomba’eporãta ha ombohekopyta porãta peteĩteĩme omotenondévo hag̃ua imba’erã voi, ha oguerúta jehasa asy ambuévape ári ha ombotavýta yvypórape oguerovia hag̃uáicha Tupãha upe ombohasáva chupekuéra asy.” The Great Controversy, 588, 589.