Ojehecha hag̃ua hekopete, Daniel capítulo once pe versículo diez guive veintitrés peve, opavave oñembojoaju capítulo peteĩteĩvagui pe versículo cuarenta rehegua tembiasakue ñemiguándi. Versículo cuarenta oguereko pe tembiasakue ary 1989 guive versículo cuarenta y uno peve. Capítulo once pe versículo peteĩ ha mokoĩ oñepyrũ 1989-pe, ha ohechauka Donald Trump rembiapo peteĩha presidencia rehegua campaña-pe ary 2015 guive 2020 peve, upe jave pe elección oñemonda Trump-gui pe mymba ñarõ ateísmo rehegua rupive. Umi mokõi versículo ohechauka pe ñorairõ oñepyrũva Trump “omýi jave opavave Grecia retãme”.
Trump rembiapo ñepyrũ omoñepyrũ peteĩ ñorairõ ohasáva opaite iprimer presidencia pukukue. Pe Cámara de Representantes omoĩ hese acusación política diciembre 2019-pe, ha upéi ojapo jey upéva enero 13, 2020-pe. Mokõivéva kásope pe Senado omboyke Cámara rembiapo’ã. Upéicharõ jepe, ha’e añoite pe mburuvicha guasu Tetã peteĩ reko Amérika retã rembiasakue pukukue javeve ojehusgáva mokõi jey. Pe globalismo oñemombarete kuri.
Ha ko'ág̃a aikuaaukáta ndéve pe añetegua. Péina, opu'ãta gueteri mbohapy mburuvicha guasu Persia-pe; ha pe irundyha hetaiteve rico-ta opavave ha'e kuéragui: ha imbarete rupi, iñakãrapu'ãme oguerekóva rehe, omýita opavavépe Grecia retãre. Daniel 11:2.
Mokõiha ñemoñe’ẽicha, pe ñe’ẽryru mokõiha oheja avei ñemiasãi peteĩ tembiasakue kañymbygua Trump ñemoñepyrũ peteĩha guive ha itérmino mburuvicháramo, opa vaʼekue 20 jasypakõi 2021-pe. Upe áragui 2021-pe, pe ñe’ẽryru mbohapy peve, upépe Alejandro el Grande oñemoinge vaʼekue Naciones Unidas rehegua símbolo ramo (ha’éva pe reino porundyha maranduhai marangatúpe), pe tembiasakue pe ñemombyky guive 2021-pe pe léi domingo peve, upépe pe joaju mbohapyvegua oñemopyenda, oñete hag̃ua peteĩ tembiasakue kañymbygua. Pe tembiasakue kañymbygua ñe’ẽryru cuarenta ha ñe’ẽryru mokõihagua mokõivéva oguahẽ pe léi domingo peve ha opávo upépe.
Pe versíkulo diez ñanembojeguerujey ára paha pe 1989-pe, oiko haguéicha pe versíkulo peteĩme, ha mokõivéva ohechauka pe añetegua testimónio pahaite pe versíkulo cuarenta-pe, jepémo gueteri oĩ tembiasakue pe pahaite ojejuhúva versíkulo cuarenta-pe ha pe léi dominical oguahẽmbotávo mbytépe. Ohechauka hag̃uáicha añoite’ỹre pe 1989, pe versíkulo diez oiko pe yave ramo ombyaty hag̃ua mbohapy testígo pe tembiasakue rehegua versíkulo cuarenta-pe, ha upéva omoĩ porã pe papado rembiapo ha ipu’aka hag̃ua oipurúva hekoviáramo, Tetã peteĩ reko Amérika, oñondive hag̃ua ombogue hag̃ua Unión Soviética-pe pe 1989-pe. Umi mbohapy testígo omopyenda peteĩ mba’e iñimportánteva pe estructura profética pe versíkulo cuarenta rehegua, pe 1989 guive pe léi dominical peve.
Pe estructura profética histórica peteĩ ñorairõgua peteĩ mburuvicha yvate gotyopegua ha peteĩ mburuvicha ñemby gotyopegua apytépe, upépe pe mburuvicha yvate gotyopegua oitysyrývo ha ohasávo, ojehechakuaa pe versíkulo irundypa-pe, ha avei pe versíkulo diez-pe.
Pe estructura profética histórica oñembojoapy pe testimónio gramatical reheve, péva he’íva “ojehykuévo ha ohasávo”, pe mburuvicha yvate gotyogua ojapóva pe mburuvicha ñemby gotyogua rehe, ha’eha pe ñe’ẽjoaju hebreo peteĩchagua mokõive versíkulope, ha upéicha avei pe mbohapyha testígope ojejuhúva Isaías kapítulo ocho, versíkulo ocho-pe.
Pe téra diez-pe, mburuvicha yvategua “oúta katuete, ha ojerépa hag̃uaicha osyryry, ha ohasáta”; ha téra cuarenta-pe, mburuvicha yvategua “osyryrýta ha ohasa ári.” Isaías arýpe ocho, téra ocho-pe, mburuvicha yvategua “osyryrýta ha ohasáta.” Ko mbohapy ñe’ẽjoaju ha’e peteĩchaite hebreo, oñembohasáva michĩmi iñambuévaicha, jepe upéicha omantene hag̃ua peteĩchaite he’iséva. Mburuvicha surgua téra diez-pe ha’e va’ekue Egipto Ptolemaico; ha katu téra cuarenta-pe, mburuvicha surgua ha’e va’ekue Egipto espiritual, ateísmo ruvicha, Unión Soviética; ha Isaías-pe, Judá réino surgua ha’e va’ekue mburuvicha surgua. Katuetehápe, mburuvicha yvategua ha’e va’ekue Imperio Seléucida, upéi papado, ha Isaías-pe ha’e Asiria.
Mokõi umi mbohapy peteĩchagua versíkulogui, pe tenda pe mburuvicha yvate pegua ñorairõ oikeha opa hag̃ua ojehechauka porãite. Pe versíkulo diez-pe opa pe “mbaretehápe”, ha upéva oñemoañete vaʼekue tembiasakue ryepýpe umi Seléusida-kuéra omohuʼã ramo guare iñorairõ Egipto rembeʼýpe, pórke pe Ñeʼẽ maranduhára heʼi vaʼekue pe mburuvicha yvate pegua “oúta añetehápe, ojahoʼíta, ha ohasáta: upéi ojevýta, ha oñemokyreʼỹta, jepe peve imbareteha”. Pe “mbareteha” ohechauka Egipto, upéva niko hína ikatuha ichupekuéra reino tavusu hag̃ua.
Isaías ocho-pe, Senaquerib “oikóta Judá rupive; oipysóne ha ohasáne, oguahẽne pe ajúra peve”. Pe “táva guasu”, pe “mburuvicha guasu” ha pe “akã” hína opaite símbolo ojuehe ombohasakuaáva, oñemopyendáva mokõi testígo ári pe pasáhe voipe, upépe Senaquerib ojupi ramo guare Jerusalén gotyo.
Sýria akã ha’e Damasco, ha Damasco akã ha’e Rezín; ha sesenta ha cinco áño ryepýpe Efraín oñembyai hag̃uáicha ndaha’éi hag̃ua peteĩ tetã. Ha Efraín akã ha’e Samaria, ha Samaria akã ha’e Remalías ra’y. Peẽ ndaperoviáiramo, añetehápe ndapeikóta hatã. Isaías 7:8, 9.
Siria hína pe tetã, Damasco pe táva guasu itavusuha, ha Rezín pe mburuvicha guasu; ha pe táva guasu itavusuha ha pe mburuvicha guasu ojepuru oñemoambue hag̃uáicha ta’ãnga ramo. Pe táva guasu itavusuha ha pe mburuvicha guasu mokõivéva hína “akã”. Sennacherib ou ramo guare Judá ári “ajúra peve”, oguahẽ Jerusalénpe ha upépe opyta; opyta haguére pe “akã”pe, ojejokóva pe “ajúra” rehe. Seleúcida-kuéra ou ramo guare Ptolemeo rehe, opyta pe “mbaretépe”, ha pe “mbarete” hína Egipto retã.
Daniel 11 pehẽngue pa versíkulo, ha Isaías 8 pehẽngue pa versíkulo, Isaías 7 pehẽngue ocho ha nueve versíkulo contexto-pe, ohechauka mokõi testígo ojekuaa vaʼekue, Daniel 11 pehẽngue cuarenta versíkulope “oñohẽmba ha ohasáramo” mburuvicha guasu yvate gotyogua mburuvicha guasu sur gotyoguáre ary 1989-pe, akã, tetãva haʼe vaʼekue táva guasu ñembyasýva pe tetãnguéra sur pegua kapitál ramo (Rusia), opyta hag̃ua oñemboʼýva.
Pe “mbaretépe” oĩva versíkulo diez-pe ha’e pe clave ojehechakuaa hag̃ua pe ñorairõ ko’ág̃agua Ucrania-pe, ha avei pe añetegua Rusia osẽtaha ijetu’ỹ hag̃uáicha. Upéicharõ jepe, pe aplicación profética omoañetéva ko añetegua oĩ joaju hag̃uáicha ha oñemopyendaite hag̃ua umi versíkulo añete hag̃ua peteĩchaite umi oñemboty’ỹ va’ekue Hiram Edson-pe g̃uarã, umi oñepublikáva Review and Herald artíkulo-kuérape ary 1856-pe. Umi artíkulo ohechauka pe “siete tiempos”, Levítico veintiséis-pegua.
2023 jasypokue guive, Judá ñemoñare León ohechauka umi peteĩchagua versículo-kuéragui, mokõivéva umi profecía dos mil quinientos veinte ary rehegua, ojapóva yvate gotyo ha ñemby gotyo reino-kuéra rehe, ndohechaukái peteĩ ñemosarambi ára añónte, ha katu avei omyesakã Cristo rembiapo tee, omohu’ãvo pe joaju Divinidad ha humanidad apytépe. Upéva pe revelación-pe ojehechauka pe “akã” ha’eha yvypóra rekotevẽ yvatevéva. Pe “akã” ha’e pe “mbaretépe oñeñongatuha” pe templo humano-pe, Sister White ohenóiva pe ánga táva guasu imbaretevéva. Peteĩ táva guasu imbaretevéva ha’e peteĩ mbaretépe oñeñongatuha.
Upévare oñemopyenda porã Daniel capítulo once, versíkulo diez-pe pe “mborayhu renda” okapeguáva, avei ohechauka hag̃ua peteĩ “mborayhu renda” hyepýguáva. Ucraína-pe oñepyrũ ramo guare pe ñorairõ (okapeguáva) ary 2014-pe, umi ñembo’e satanás rehegua oguahẽva “yvýgui guýpe” ha Gales-gui (hyepýguáva) oike hag̃ua Future for America movimiento-pe, ha pe ñembotysýi rembiporavo og̃uahẽ ambue etapa-pe. Ary 2020 peve, mokõivéva, pe cuerno Republicano ha pe cuerno Protestante, oñejuka pe táva guasu kallekuérape, upépe avei ñande Ruvicha ojejuka kuri.
Ary 2020-pe, Donald Trump ndojejavykuri iñemboguata mokõiha tetã ruvicha-rãme, ha og̃uahẽ vaʼekue umi pa arykuña tardoha ára. Ary 2022-pe, Trump oñepyrũkuri oficialhápe iñemboguata mbohapyha tetã ruvicha-rãme, ha iñemboguata peteĩha ogana vaʼekue tetã ruvicha-rãme ohechauka ipaháva. Ary 2023-pe, peteĩ “ñeʼẽ yvy marãme guive” oñepyrũ oñeʼẽ umi kangue piru omanóva rehe.
Umi mbohapy guive umi po peve, omombe’u tembiasakue oikótava Ucrania ñorairõ rire Putin rupive, jepe pe jejapo porã noipytyvõmo’ãi chupe, Rusia ombojevy jey haguére Napoleón Bonaparte rembiasakue.
Napoleón ñeñemosẽ ha ipahakue ojehechauka vaʼekue mburuvicha guasu Uzías ñeñemosẽ ha ipahápe, haʼe avei noñemombaretéi vaʼekue iñorairõ ñevictóriakuéra rupive, ha omboykekuaa vaʼekue avei Ptolomeo IV-pe, umi versíkulo once ha doce-pegua, mokõivéva noñemombaretéi vaʼekue iñorairõ ñevictóriakuéra rupive. Mokõivéva, Uzías ha Ptolomeo IV, oheka vaʼekue ojapo hag̃ua ofrénda témplope, ha ojokóramoʼã chupekuéra ani hag̃ua ojapo upéva. Mburuvicha guasu Uzías oñenupã vaʼekue lepra rehe ipýva renondépe, ohaʼã ramo guare ojapo hag̃ua upéva. Pe marca ipýva renondépe, ndahaʼéi añónte ohechaukáva pe mymba ñemarka, ha katu avei otypifika vaʼekue pe mburuvicha yvy gotyo guigua peteĩha ary 1989-pe, haʼe avei oike vaʼekue peteĩ ñeñemosẽ joguápe, haʼe (Gorbachev) osẽrõ guare Unión Soviética-gui oiko hag̃ua Naciones Unidas pehẽngue. Mburuvicha guasu Uzías reheguáicha, Gorbachev oguereko vaʼekue peteĩ marca tuicháva ipýva renondépe. Mburuvicha guasu Uzías, mburuvicha guasu Ptolomeo IV, Napoleón ha Gorbachev opavave otypifika Putin paha. Opavave irundyvaʼekue mburuvicha kuéra yvy gotyo guigua, ha omohuʼãvaʼekue peteĩteĩ idinastía tee, otypifikáva Putin Rusia paha.
Upéi umi versíkulo trece guive quince peve oikuaauka pe testimonio oñepyrũva’ekue ary 200 a.C. pe, ha upéva ohechauka pe mbohapyha ha paha periodo Donald Trump rehegua, ha’éva pe táva republihano ratĩ rehegua ñemombe’u. Pe versíkulo catorce ohechauka araka’épa pe papado oñepyrũ opurahéi hag̃ua i-purahéi kuéra tekovai rehegua, Tiro kuña rekovéicha; ha pe versíkulo quince ohechauka pe línea pe ratĩ protestánte apóstata rehegua joajuha pe historia Macabeo kuéra rehe. Umi mbohapy versíkulo oguereko mbohapy línea profética.
Macabeokuéra rembiasakue ndaha’éi kañyháicha pe versíkulo mokõi paha guive pe versíkulo mbohapy peve, térã pe versíkulo irundy hag̃ua guive pe versíkulo irundy hag̃ua peteĩ peve, ha katu pe línea, sa’ivevéva jepe, iñypytũmimi ñehesa’ỹijo peteĩha rupive. Upéicharõ jepe, upe marandu profétiko somewhat ndojehechakuaaporãiva ryepýpe oñemoĩ tenonde gotyo judíokuéra joaju Roma ndive, ha upéva ohechauka pe mymba ñarõ ra’anga ñemoheñói. Pe mymba ñarõ ra’anga ñemoheñói avei ojetypifika pe tembiasakue kañymby Daniel kapítulo mokõihápe, upépe Nabucodonosor orekóva’ekue peteĩ kérape, ndaikatúiva imandu’a hese, ha Daniel, mano kyhyje guýpe, oñeikotevẽ va’ekue ointerpreta hag̃ua, oikuaa’ỹre pe kérape. Daniel ha umi mbohapy kuimba’e porã ñembo’e pe kapítulo mokõihápe ohechauka pe ñembo’e tesape okapegua rehegua omoirũva Daniel kapítulo porundyhára ñembo’e ñemoambue hyepypegua rehegua.
Macabeokuéra ñemoñare ojoaju Daniel mokõiha kapítulo pe kañymby ñemiguandúpe. Daniel mokõi pe ñemiguandu ome’ẽ peteĩha testimónio profético pe enigma profético rehegua, pe poapyha oúva umi siete apytégui, ha upéva oipytyvõ Apocalipsis once-pe umi mokõi testígo ñemoingove jey jehechaukarãme. Umi mokõi testígo ñemoingove jey, ojoajúvo pe poapyha oúva umi siete apytégui rehe, omopyenda hag̃ua, pe tembiasakue joja Millerita-kuéra ha cien cuarenta y cuatro mil rehegua apytépe, umi Millerita-kuéra jeguerova hag̃ua hapykuévo Laodicea gotyo, ojoja umi cien cuarenta y cuatro mil oguerova hag̃ua Laodicea-gui Filadelfia gotyo.
Pe Maccabeo kuéra reindy iñypytũva ha Nabucodonosor kerayvoty kañymbyre oñemboty porãmbaitéma vaʼekue upe mokõi testígo ñemopuʼã jevy rape oñepyrũ mboyve rire 2023-pe. Ojepeʼa upe mbotyha upe “yvyraty guasu” aravo mboyve, upéva ohechaukáva grásia ára ñemboty Adventista del Séptimo Día-kuérape g̃uarã. Pe prueba umi Adventista ohasavaʼerã Tupã sello ohecharamo mboyve ha grásia ára oñemboty mboyve, haʼe pe prueba ojoajúva mymba guasu raʼanga ñemoheñóire.
Pe ñemoñare Macabeokuéra rehegua, Nabucodonosor képe guare ñemimby, mba’e apañuãi pe poapyha ha’éva umi siete-gui rehegua, ha mymba yvýpe guápe mokõi hatĩ rehegua, opavave oipytyvõ pe ñeha’ãrã rapepe oñemboguapývape mymba ra’anga oñemoheñóirõ guare. Ko’ã línea ojekuaa hag̃ua añeteguakuéra ramo, ha profétikamente peteĩ hendáicha “añetegua ñemiguáva” ramo, upéva voi ohechauka ha omboajeha ha’eha umi añeteguakuéra León Judá ñemoñaregua ko’ág̃a oipe’áva.
Pe ojepe’a hag̃ua umi mokõi testígo rekoñemombe’u, umi ohechaukáva umi mokõi hatĩ republicano ha protestánte pe mymba yvypegua Apocalipsis trece-pe, oñondive pe añetegua reheve peteĩteĩ hatĩ oguataha ojoja hag̃ua pe ambuéva ndive, ha avei peteĩteĩ hatĩ oguerekoha ipype mokõi tekovegua mokõive, omoñepyrũ pe ojepe’aha Apocalipsis Jesucristo rehegua. Pe añetegua ojepe’áva oike avei oñepe’a hag̃ua pe tembiasakue ñemiguáva umi siete trueno rehegua, ha avei pe ñe’ẽ hebreo “Añetegua” he’iséva.
Ojekuaa ramo pe período paha umi siete truénogui ohechauka hag̃ua umi mbohapy hito pe ñembotavy peteĩha rehegua, upéi oñemoirũva pe marandu Midnigth Cry rehegua, ha upéi oñemohu’ãva pe ñembotavy guasúpe, ojoajúvo pe ñe’ẽ hebreo “Truth” ndive, upérõ oñemopyenda pe jehechauka omarkáva 18 de julio de 2020, ha’éva pe ñemboguata porãite pe marandu Midnight Cry rehegua ogueraháva pe léi dominical peve.
Umi siete aratiri ojehechakuaámava’ekue julio, 2023 mboyve, peteĩ historia paralela ramo pe primer ángel rembiapo guasu ha pe tercer ángel rembiapo guasúpe, ha katu upe periodo paha mbohapy paso rehegua ndaikatúi gueteri upe jave oñeconsidera peteĩ periodo específico ramo ojehechaukáva umi siete aratiri ramo. Koʼág̃a upe reconocimiento oñemopyenda “Añetegua” ramo.
Jesucristo Revelación ojepe’aite pe tiempo de gracia oñembotýta mboyve, ha upéva oguereko Apocalipsis capítulo once-pe oĩva mokõi testígope. Jesucristo Revelación oguereko avei umi siete trueno rembiasakue ñemiháme oĩva. Jesucristo Revelación oguereko avei pe mba’e ijetu’úva he’íva: “pe poapyha ou umi siete-gui”, ha upéva katu ohechauka umi Millerita-kuéra ohasáva Laodicea-pe, peteĩchaitehápe umi ciento cuarenta y cuatro mil ohasávo Filadelfia-pe. Pe poapyha, oúva umi siete-gui, ohechauka avei peteĩ ñe’ẽ profétika pe mymba ra’anga prueba rehegua, pórke mokõive asta, republicana ha protestante, oguahẽ ipahápe pe asta republicana ojapo jave peteĩ mymba ra’anga polítika, ojoavyhápe ha oñorairõhápe pe asta protestante añeteguándi, omopyendáva Cristo ra’anga, ha upérõ umi ojehupi pe señál-rãicha.
Koʼã añetegua oñepyrũ ojeipeʼa hag̃ua ipype oĩva julio paha, ary 2023-pe, ha koʼã añetegua maymaite ohechauka tembiasakue profético ojeporúva tembiasakue ñemiguápe, ha upéva hína “pe kytĩmby profesía Danielpegua rehegua, omombeʼúva umi ára paháre.”
Upévare oreko peteĩ estructura profética pe tembiasakue kañymby versíkulo cuarenta pegua rehegua, pe ára paha guive ary 1989-pe, pe léi dominical versíkulo cuarenta y uno peve, ome’ẽva ñandéve mbyta hag̃ua versíkulo peteĩ ha mokõi Daniel kapítulo once pegua hi’ári. Upéi ikatu ñamoĩ versíkulo diez guive quince peve peteĩchagua línea ryepýpe. Upéi ikatu jajapyhy pe línea umi Macabeos rehegua, oñentende porãramo, oñepyrũva versíkulo trece-pe ha osegíva versíkulo veintitrés peve, upe misma línea ryepýpe. Ikatu avei jajapyhy pe línea mokõi testígo Apocalipsis kapítulo once pegua, versíkulo siete guive doce peve, upe misma línea ryepýpe. Umi mokõi testígo Daniel ha Apocalipsis pegua rupive, oreko peteĩ estructura pe tembiasakue kañymby versíkulo cuarenta pegua rehegua.
Áño 1989-pe, Unión Soviética oñemonguʼe hag̃ua peteĩ joaju rupive papado ha ijehérsito proxy, Estados Unidos, apytépe. Unión Soviética oñembyaipa jave Gorbachev rupive, og̃uahẽ arakaʼe paha pe cien cuarenta y cuatro mil-pe g̃uarã. Ronald Reagan haʼe vaʼekue pe tenondegua mburuvicha guasu profético Estados Unidos-pe arakaʼe paha guive; Reagan, peteĩ republicano protestante apóstata, ojehechauka hag̃ua rréi Darío rupive, upéi ou Ciro, upéi mbohapy ambue rréi, ha upéi pe irundyha rréi oguerekóva heta mbaʼerepy.
Mburuvicha Ciro ohechauka Bush peteĩha, peteĩ republicano globalista he’íva ijehe upéicha; upéi ou rire demócrata globalista Clinton; upéi katu Bush pahápe, peteĩ republicano globalista he’íva ijehe upéicha; upéi rire demócrata globalista islámico Obama; ha ipahápe ou opavave umíva apytégui pe mburuvicha iplatavevéva, peteĩ republicano protestante apóstata, Donald Trump.
Áño 2014-pe oñepyrũ pe ñorairõ ucraniano Rusia ha papado rembijokuái ehérsito proxy nazi apytépe, ha pe proxy ehérsito yma guare papado rehegua (Estados Unidos) ome’ẽ pytyvõ pe proxy ehérsito ucraniano-pe. Áño 2014-pe, pe movimiento Future for America oñembyai ha oike pype umi tekombo’eha dragón rehegua rembijokuái rupive, ha año 2015-pe, Donald Trump oñepyrũ pe peteĩha mbohapy campaña presidencial-gui ojapótava. Ha’e ogana va’ekue icampaña peteĩhápe, péro icampaña mbytegua oñemonda chugui, ha icampaña pahápe oganata jey. Áño 2020-pe, mokõivéva, pe asta republicana ohupyty peteĩ herida mortal pe elección oñemonda rupi, ha pe asta protestante añetegua ohupyty avei peteĩ herida mortal oikuaaukávo peteĩ predicción japu, oguerúva peteĩ hendáicha pe infiltración oñepyrũva’ekue 2014-pe, ha upéva omonda pe marandu omoingévo hetaichagua aplicación profética japu.
Ary 2020-pe, peteĩ jeiporavo ha peteĩ marandu profético oñemonda, ha mokõive hatĩ oñejukava’ekue simbólikamente dragón rembijokuái rupive. Jeiporavo oñemonda alianza mokõi hendáicha reheve, umi globalista republicano he’íva ijehe ha umi demócrata globalista reheve, oipytyvõva peteĩ medio de propaganda globalista ha umi comerciante globalista. Marandu oñemonda peteĩ kuñataĩ michĩva, ndorekóiva ména, oúva yvy gotyo guive, ha peteĩ mitãkaria’y michĩva divorciado oúva Gales-gui, ikatu hag̃uáicha omoinge ha omokyre’ỹ pe agenda gay, ha ojerure hag̃ua ñyrõ “kuimba’e angaipápe”. Future for America ruvicha ogueraha opaite culpa pe infiltración satánica rehe, péva ha’e va’ekue iñangarekohára hag̃ua pe movimiento rehe, ha katu hetaiterei oñemoĩ hag̃uáicha oheja mensajero-kuéra noñemomarangatúiva oike hag̃ua tendota rendápe. Donald Trump avei oĩ culpa rehe pe jeiporavo oñemonda haguére, umi ha’e oiporavo va’ekue oike hag̃ua ipoder ryepýpe ha’e va’ekue oitypa hag̃ua hembiapo ha’e ojapyhy va’ekue.
Ary 2022-pe, Donald Trump oñepyrũ ikampáña mbohapyha, ha ary 2023-pe peteĩ “ñe'ẽ osapukáiva pe desiértope” oñepyrũ omondo peteĩ marandu umi iglésiakuérape. Nda'aréi peteĩ “ita” (“ahechakuaaháicha” he'iséva umi oĩva “añetegua ko'ág̃agua” okápe osapukáiva), ha ikatu hag̃uáicha ha'e hína pe apytu'ũ hãimbevéva ko'ág̃aite pe teko político rehegua jehechaukarã públikape, he'i heta añetegua hesakã porãva. Héra hína Victor Davis Hanson, ha nde rehapykuehóramo umi mba'e oikóva nde jerére ha rembojojáramo umi mba'e oikóva Hendy marandu ñe'ẽme he'íva rehe, upéicharõ Victor Davis Hanson ha'e peteĩ umi “ita” apytégui, ombohýikuehína upe maranduete nde ikatuhápe reime rehesa'ỹijo hína.
“Tupã oipota ñahesa’ỹijo umi mba’e oikóva ñande jerére, ha ñambojoja chupekuéra Itẽe’ẽ marandu’ypy reheve, ikatu hag̃uáicha ñantende jahasaha ko’ã ára pahápe. Jaipota ñande Biblia, ha jaikuaase mba’épa ojehai ipype. Umi ojepy’amongetáva kyre’ỹme marandu’ypy rehe oñeme’ẽta chupekuéra jehechauka hesakãva añetegua rehegua, Jesús he’i haguére: ‘Nde Ñe’ẽ ha’e añetegua.’” Signs of the Times, 1 de octubre de 1894.
Peteĩ ñomongeta oñemoherakuã vaʼekuépe @FreyjaTarte rupive X.com-pe, Hanson oñepyrũ heʼívo: “Haʼekuéra [Demócrata-kuéra] omaña Trump rehe peteĩ vampíroicha.” Upéi haʼe oñeʼẽ Demócrata-kuéra kyhyje rehe Donald Trump ojeporavo jey hag̃ua. Ndarekói mbaʼeveichagua razón aguerovia hag̃uáicha Hanson oikuaa hague Apocalipsis kapítulo once heʼiháicha, Trump oñemoingove jeyha (peteĩ vampíroicha), ha upe mbaʼe oiko rire, umi yma ovyʼa vaʼekue imano rehe okyhyjetaha. Upéicharõ jepe, upéva voi haʼe ohechauka opaite icomentário ryepýpe.
Ha mbohapy ára ha mbyte rire, Tupãgui ou hag̃ua’ekue pe Espíritu de vida oike hese kuéra, ha opu’ã hikuái ipy ári; ha peteĩ tuicha kyhyje oguejy umi ohecháva’ekue hese kuéra ári. Apocalipsis 11:11.
Rombohováta ko estudio pe artíkulo oúvape.
“Ñaguahẽma pe ára oñemomarandúva koʼã Escritúrape. Oguahẽma paha ára, umi marandu tee profétakuéra rehegua oñeikuaa jeýma, ha ijekyhyjehaetevaʼekue ñemomarandu ñande rapereko ñande Ruvicha ou hag̃ua mimbipápe hiʼag̃uietéma hag̃uáicha.
“Umi hudío-kuéra ombohasa vai ha oiporu vai Ñandejára ñe’ẽ, ha ndoikuaái vaʼekue hiʼára oñevisita hague chupekuéra. Umi ary Cristo ha I apóstol-kuéra ministerio-pe guarã—umi iporãiterei ha pahaitépegua ára gracia rehegua tavayguakuéra poravopyrévape guarã—ombohasapa hikuái oñemoĩ hag̃ua ombyaipa hag̃ua Ñandejára remimboukuérape. Yvy arigua mbaʼepota oguereko hag̃ua chupekuéra ipoguýpe, ha pe ñekuaveʼẽ tetã mburuvicha guasu espiritual rehegua oguahẽ chupekuéra rei. Péicha avei ko árape ko yvy arigua mburuvicharã oguereko yvypóra-kuéra remiandu, ha haʼekuéra ndohechakuaái umi profesía pyaʼe oñekumplíva ha umi techaukaha Ñandejára rréino pyaʼe ou hag̃uáva rehegua.
“‘Péro peẽ, che ryke’ykuéra, ndapeĩri pytũmbýpe, upe ára pendejuhu hag̃uáicha mondaháicha. Peẽ maymáva peẽ tesape ra’ykuéra ha ára ra’ykuéra: ndaha’éi ñande pyharegua, ni pytũmbypegua.’ Jepémo ndajaikuaái va’erã ñande Ruvicha jejujey ára ha aravo, ikatu jaikuaa hi’aguĩha. ‘Upévare ani ñake, ambuekuéra ojapoháicha; síno ñañangareko ha jaiko ñande akãguapýpe.’ 1 Tesalonicenses 5:4-6.” The Desire of Ages, 235.