Oñemopyenda heta testígo rupive tembiasápe ha profecíape Roma akóinte osẽha poapyha ha haʼeha umi siete apytégui. Ko símbolo mbaʼeporandu profético haʼe peteĩ parte umi mbaʼe Judá ñemoñare León oipeʼáva mbeguekatu pe tiempo de gracia oñemboty mboyve. Cristo arakaʼeve ndoikói ambue hag̃ua, ha pe Primer ha Gran Decepción-kuérape, tembiasakue Millerita-pe, Haʼe oikuaauka peteĩ añetegua omyesakãva pe decepción remimysterio.
Peteĩha Ñembyasy Guasu rire historia Millerita-pe, Ha’e oipe’a Ipo peteĩ jejavýgui oĩva algunos umi cifra-kuéra ojehechaukávape pe kuatia’anga 1843-pegua ári. Pe jejavy orrepresenta pe marandu’ỹ profético omoheñóiva pe Ñembyasy Guasu. Umi Millerita ipahápe oñemotenonde jeroviaha peteĩ aty ñehesakãme, omopyenda mbaretépe pe ára ñepyrũ umi mokõi mil trescientos ára rehegua. Oguerekóvo peteĩ ñepyrũha mbarete, oñemopyendáva tenonderãite pe kurusu arýre, upéi ohecha hikuái pe evidencecia profética peteĩchagua oipurúva’ekue hikuái ohechauka hag̃ua 1843, añetehápe ohechauka ndaha’éi año 1844, ha katu pe áraite voi 22 jasypa 1844.
Mokõiha ha upe tuicha ñembotavy rire, Ñandejára ohechauka jeýma peteĩ añetegua ombohováiva opaite apañuãi profética oúva’ekue iñemoherakuã vai rupi, he’ívo 22 jasypa 1844ha Cristo Jeju Mokoiháva. Ñandejára omyesakã pe Santuario rehegua, ha umi añeteguáva ipype oñembojoajúva, ha pe Tuicha Ñembotavy oñemyesakã.
“Peteĩ tetãicha, ñandeva’erã jaikuaa porã hag̃ua maranduhendapyre; ndajahejava’erãi pe añeteguáva jahupyty peve kuaapy porã pe santuario rehegua, oñemyesakãva Daniel ha Juan visión-kuérape. Ko mba’e omyesakã tuicha ñande ñemoĩha ko’ág̃agua ha ñande rembiapo, ha ome’ẽ ñandéve prueba hesakã porãva Ñandejára ogueraha hague ñandéve ñande jehasa asykue rupi yma. Omyesakã ñande ñembyasy guasu ary 1844-pe, ohechaukávo pe santuario oñemopotĩva ndaha’éi hague yvy, ñande roimo’ã haguéicha, ha katu Cristo upérõ oike hague pe pehẽngue imarangatuvévape pe santuario yvagapeguápe, ha upépe ojapo hína ipa pahápe hembiapo pa’i rehegua, oñemoañetévo umi ñe’ẽ pe ánhel he’iva’ekue maranduhára Daniel-pe: ‘Mokõi mil trescientos ára peve; upéi pe santuario oñemopotĩta.’”
“Ñande jerovia, umi marandu peteĩha, mokõiha ha mbohapyha ánhel rehegua rehe, oĩ porã vaʼekue. Umi tuicha techaukaha ñande jahasáva ndaikatúi oñemboguejy. Jepe aña atykuéra oñehaʼãramo jepe oity hag̃ua umíva iñepyrũha guive, ha ovyʼáramo jepe pe apytuʼũme okuʼe hague, upéicharamo jepe ndoikói. Koʼã yvyra guasu añetegua rehegua opyta mbarete opa ára guive yvytykuéra opaʼỹvaicha, ndojegueroviaséi opa yvypóra ñehaʼã oñondive Satanás ha iñorairõhára atykuéra ndive. Ikatu ñaaprende heta mbaʼe, ha tekotevẽ ñaime meme jahesaʼỹijo hag̃ua Ñandejára Ñeʼẽ, jahecha hag̃ua koʼã mbaʼe upéicha piko. Ñandejára tavayguakuéra koʼág̃a omohenda vaʼerã hesa kuéra pe tupaópe yvágape, upépe oikohápe ñane Paʼi Guasu guasu rembiapo pahápe pe juicio rembiapópe,—upépe haʼe oñemboʼe hag̃ua itavayguakuéra rehe.” Review and Herald, November 27, 1883.
Umi disípulo-kuéra ñembyasýpe pe kurusúre oñekrusifika ramo guare, oñemopyenda vaʼekue peteĩ entendimiento jejavýpe rehe pe reino Cristo omopyendátava kurusúpe. Juan el Bautista ha apóstol Pablo ministeriokuéra oike avei pe tembiapópe ojekuaa hag̃ua pe dispensación Israel literal rehegua ha pe santuario literal yvy arigua rehegua ohasaha Israel espiritual-pe ha pe santuario espiritual yvágape guápe. Pe León Judá ñemoñaregua akóinte omyesakã pe ñembyasy umi “arandúvape” g̃uarã. Pe marandu ñemimby profético Roma rehegua, ha’éva “pe poapyha, péro osẽ umi siete-gui”, ha’e peteĩ parte pe tembiapo León de Judá ojapóva omyesakã hag̃ua pe ñembyasy 18 de julio de 2020 rehegua.
Umi Millerita-kuéra ohechakuaa Róma ha’eha pe irundyha mburuvicharenda maranduhai profetikuérape he’iháicha, ha ohechakuaa avei pe joavy paganismo ha papalismo apytépe, péro ndaikatúi ohecha Róma papal ha’eha pe poha mburuvicharenda maranduhai profetikuérape he’iháicha. Mbykymi rire 1844-gui, umi pionéro-kuéra ohechakuaa Tetã Unidos ha’eha pe mburuvicharenda oúva tenonde gotyo maranduhai profetikuérape he’iháicha.
Pe jehechakuaa ojejapo hag̃ua pe 1850gua pionero kuatiachaguépe, ha katu ikatupyry hag̃ua ohechakuaa hag̃ua pe ta’anga kompletoite umi mburuvicharenda kuéra rehegua profecía bíblicape, ojehechaháicha Apocalipsis capítulo diecisiete-pe, ohasáma va’ekue iñakãrapu’ãrãgui ikatu hag̃uáicha oikũmby, pórke oñepyrũ oguata hag̃ua Laodicea ñu rupi, oheja rire “umi siete tiempos” ary 1863-pe.
Israel yma guare rembiasakue yma guare ha’e peteĩ ta’anga mbarete ohechaukáva mba’éichapa ohasa va’ekue yma pe aty Adventista. Tupã omboguata Ipuéblo pe movimiento adventope, ha’e hag̃uáicha omboguata va’ekue Israel ra’ykuérape Egíptogui. Pe ñembyasy guasúpe ijerovia oje’echa mba’éichapa oje’echa va’ekue hebreokuéra jerovia Mar Rojope. Ojeroviáta gueteri rire pe po oguerahávare, oĩ va’ekue hendivekuéra iñemiasãrã yma guarépe, ha’ekuéra ohecháta mo’ãkuri Tupã ñepysyrõ. Opa umi omba’apo va’ekue joajúpe tembiapópe ary 1844-pe, omoneĩ va’ekue rire pe mbohapyha ánhel marandu ha omombe’u va’ekue Espíritu Santo pokatu rupi, Ñandejára omba’apóta mo’ãkuri tuichaite hag̃ua hendivekuéra iñeha’ãme. Tesape tuicháva oñehẽta mo’ãkuri yvy ape ári. Heta ary mboyve ko yvy arigua oikóva oñemomarandúta mo’ãkuri, pe tembiapo paha oñembotýta mo’ãkuri, ha Cristo ou va’erãmo’ãkuri Ipuéblo pysyrõrã.
“Ndaha’éi Tupã rembipota Israel oguata hag̃ua cuarenta ary desiértope; Ha’e oipotákuri ogueraha chupekuéra pya’e hag̃ua Canaán retãme ha omopyenda chupekuéra upépe, peteĩ tavaygua marangatu ha vy’apavẽ. Péro ‘ndaikatúi oike hag̃ua hikuái, jerovia’ỹ rupi.’ Hebreos 3:19. Ijehegui ojepe’a ha oho hag̃ua apostasiápe, omanókuri hikuái desiértope, ha ambuekuéra oñemopu’ã oike hag̃ua Yvy Oñeme’ẽ Va’ekuépe. Péicha avei, ndaha’éi Tupã rembipota Cristo ou jey hag̃ua péicha puku hag̃uáicha oñembotapykuévo, ni Ita’ýra tavaygua opyta hag̃uáicha heta ary ko múndo angaipa ha ñembyasýpe. Péro pe jerovia’ỹ omboja’o chupekuéra Tupãgui. Ha’ekuéra ndojaposevéigui pe tembiapo Ha’e omoĩ va’ekue chupekuéra, ambuekuéra oñemopu’ã marandu hag̃ua pe ñe’ẽmondo. Mborayhupópe ko yvy rehe, Jesús ombotapykuévo Ijujey, angaipáva kuéra oguereko hag̃ua pa’ũ ohendu hag̃ua pe ñe’ẽñemo’ẽ ha ojuhu hag̃ua Ipype peteĩ ñemo’ã, Tupã pochy oñeñohẽ mboyve.” The Great Controversy, 458.
Santiago ha Ellen White mokõivéva ohechakuaa pe movimiento ohasaha Laodicea movimiento-pe ary 1856-pe, ha pe jehasáva mboyvegua-pe ha’e he’i porã “opa umi omba’apova’ekue peteĩ ñe’ẽme pe tembiapópe ary 1844-pe, orresivírire pe tercer ángel marandu ha omoherakuã rire upéva Espíritu Santo pokatu reheve, Ñandejára omba’apóta kuri tuichaite hag̃ua hendivekuéra rembiapo.” Upéi he’i: “Péicha avei,” pe “jeheja vai ha apostasía” Israel yma guare ohechaukava’ekue, ojapo Israel yma guarépe hag̃ua “omanóma pe desiértope.” Pe jehasáva ohechauka Adventismo Laodiceagua oñepyrũ hague oguata pe desiértope upe tiempo-pe, umi omosarambíva’ekue pe Pyhare Mbyte Sapy’a Marandu gueteri oikove aja.
Ko árape peve umi teólogo-kuéra (umi arandúva) ohechakuaa heta mba’éichapa ikatu ojeporu Apocalipsis kapítulo diecisiete, ha umíva térã osẽ pe metodología futurismo-gui, umi jesuita-kuéra omoheñóiva’ekue, térã pe teología rembiporu oñembyaíva protestantismo apóstata rehegua-gui. Umi símbolo Apocalipsis diecisiete-pe oĩva ningo isãsõiterei. Rohechakuaa umi símbolo tekotevẽva, upévare jajevýta umi mburuvicha guasu kuéra ojehechaukáva upépe rendápe ha ñamohendáta umíva Daniel kapítulo mokõi-pe oĩva mburuvicha guasu kuéra ndive, Jesús akóinte ohechaukágui peteĩ mba’e paha, iñepyrũ reheve.
Ha oĩ siete mburuvichakuéra: po oityma, peteĩ oĩ koʼág̃a, ha ambue ndouporã gueteri; ha ou vove, sapyʼaitérõnte opytavaʼerã. Ha pe mymba, oĩ vaʼekue ha koʼág̃a ndaipóri, haʼe voi pe ochoha, ha osẽ umi sietegui, ha ohóta ñehundípe. Ha umi diez hatĩ rehecháva, haʼe diez mburuvichakuéra, noñemeʼẽi gueteri chupekuéra mburuvicharenda; upéicharõ jepe, oguerohory puʼaka mburuvichakuéraicha peteĩ aravo pe mymba ndive. Apocalipsis 17:10–12.
Mbohapy tres-pe, Juan ojegueraha espiritualhápe ary 1798-pe. Upe távagui tembiasakue ryepýpe, oñembo’e chupe oĩha po mburuvicharenda oitymava’ekue. Umi mburuvicharenda ha’e va’ekue Babilonia, Medo-Persia, Grécia, Roma pagana ha Roma papal. William Miller ndaikatúi ombohesakã ko pasáhe capítulo diecisiete-pe, ndohechakuaái rupi Roma papal ha’eha peteĩ mburuvicharenda iñambuéva Róma pagánagui. Upéicharõ jepe, pe joapy oñeñe’ẽ hese Apocalipsis capítulos doce ha trece-pe, pe dragón capítulo doce-pegua ohechauka rupi Róma pagána, pe mymba osẽva mar-gui capítulo trece-pe ha’e rupi papado, ha pe mymba yvýgui osẽva ha’e Estados Unidos. Hermana White ombohéra ko’ã mbohapy mymbápe pe dragón, pe mymba ha pe proféta japuha ramo. Ome’ẽvo hekojerure, ha’e omombe’u umi mburuvicharenda joapy, ha upe joapy oñemoĩ porã pe ñemyesakã ndive jajapóva Apocalipsis diecisiete rehe.
“Peteĩ dragón pytã guasu, peteĩ mymba jaguarete-icha, ha peteĩ mymba hatĩ ovecha ra’y-icha rehegua símbolo guýpe, umi gobierno yvy arigua, iñimportantevéva oñemoĩ hag̃ua Tupã léi rehe opyrũ hag̃ua ha ojejuka hag̃ua Ipuéblo, oñepresenta vaʼekue Juánpe. Pe ñorairõ oiko meme ára paha peve. Tupã puévlo, peteĩ kuña marangatu ha imembykuéra rupive oñesimbolisáva, ojehechauka vaʼekue tuichaite ojepapapyha saʼieterei ramo. Umi ára pahápe peteĩ hembýva añoite oĩ gueteri vaʼekue. Koʼã rehe Juan heʼi: ‘umi oñangarekóva Tupã mandamiéntore, ha oguerekóva Jesucristo testimónio.’”
«Paganismo rupive, ha upéi Papado rupive, Satanás ohechauka ipokatu heta siglo pukukue peteĩ ñeha’ãme ombogue hag̃ua ko yvy ape ári Ñandejára testígo jerovia hag̃ua. Pagano ha papista-kuéra omýi va’ekue peteĩchagua mbói guasu espíritu rupi. Iñambue hikuái añoite pe Papado, ojapóvo gua’u oserviha Ñandejárape, ha’e hague iñañavéva ha ipochýva enemigo. Romanismo rembiapo rupive, Satanás ojapyhy ipópe ko mundo. Tupao oñemombe’úva Ñandejára mba’éva oike hag̃ua ko japu atýpe, ha hetave mil áño pukukue Ñandejára tavayguakuéra ohasa asy pe mbói guasu pochy guýpe. Ha oúvo pe Papado, ojepe’águi ichugui ipokatu, ha oñembojepokuaávo opytu’u hag̃ua jejopy vaígui, Juan ohecha peteĩ py’aguasu pyahu osẽva ojeheja hag̃ua pe mbói guasu ñe’ẽ, ha omotenondévo pe tembiapo peteĩchaite ivai ha ñemongarai’ẽva. Ko pokatu, pe paha oikótava oñorairõ Tupao rehe ha Ñandejára léi rehe, oñesimbolisa va’ekue peteĩ mymba salváhe hatĩ ovecha ra’angaichagua reheve.»
“Péro katu profétiko lápis rehegua trazo hatã ohechauka peteĩ ñemoambue ko escena py’aguapýpe. Pe mymba orekóva hatĩ ovecha-rajyicha oñe’ẽ peteĩ dragón ñe’ẽme, ha ‘ojapo opa mbarete pe mymba peteĩha renondépe.’ Pe profecía he’i ha’e he’itaha umi oikóvape yvy ape ári ojapóvo hag̃ua peteĩ ta’anga pe mymbápe, ha ‘ombokaru opaite tapicha, michĩ ha tuicha, ipirapire hetáva ha imboriahúva, isãsóva ha tembiguáiva, oguereko hag̃ua peteĩ marca ipo akatúape térã isyváre; ha avave ndaikatumo’ãi ojogua térã ovende, ndaha’éiramo pe oguerekóva pe marca, térã pe mymba réra, térã héra papapy.’ Péicha pe protestantismo ojapo umi py rapykuéri pe papadore ojapova’ekue.” Signs of the Times, 1 de noviembre de 1899.
Pe párrafo peteĩha pe pasáhe pahápe, Hermana White omombe’u Roma pagána, Roma papál ha Tetã peteĩ reko Amérika-pegua ha’eha “goviérno yvýpeguáva”. Pe mokõiha párrafope omombe’u umi goviérno oiko hague peteĩ rire ambue, he’ívo: “paganismo rupive, ha upéi Papado rupive”, ha “ha’e jave pe Papado, oñemonda hag̃ua ichugui imbarete, oñembopy’a tarova hag̃ua opytu’u hag̃ua jejopy vaígui, Juan ohecha peteĩ pu’aka pyahu osẽva hag̃ua ombojoavy’ỹ hag̃uáicha mbói ryapu, ha omotenonde hag̃ua pe tembiapo vai ha ñe’ẽreity jojaite.” Péro ndojokói upépe, pe mbohapyha párrafope omombe’úgui Tetã peteĩ reko Amérika-pegua ombojerure va’erãha ambue rréino opaite yvóra ári. He’i: “Pe mymba hatĩ ovecha joguáva oñe’ẽ mbói ñe’ẽme, ha ‘oiporu pe mymba peteĩha mbarete ha pu’aka tuichakue henondépe.’ Pe profesía he’i porã ha’e he’itaha umi oikóvape yvy ári ojapo hag̃ua ta’anga pe mymbápe guarã.”
Apocalipsis, capítulos doce ha trece, ohechauka Roma pagana, Roma papal, Estados Unidos ha pe ta’anga mundial mymba guasúgui, omoñepyrũva Estados Unidos. Pe ñe’ẽ “ta’anga mymba guasu rehegua” he’iséva hína Tupão ha Estado ñembojoaju, ha ko yvy ape ári tuichakue oñemoñepyrũ hag̃ua peteĩ ta’anga mymba guasu rehegua, he’iháicha voi upe ñe’ẽ, ojekuaa porãha ipahápe ára peteĩ gobierno mundial añoite oñembojepokóta opa yvy ape ári. Upe reino oguerekóta peteĩ Estado ha peteĩ Tupão, ha Tupão oguerekóta poguýpe pe joaju. Apocalipsis, capítulos doce ha trece, ohechauka irundy reino ojoapýva peteĩ ambue rehe, ha umi reino añetehápe avei ojehechauka capítulo diecisiete-pe, ha avei Daniel capítulo mokõime.
Áño 1798-pe, Juan ohecha vaʼekue Biblia marandu profético-pe umi peteĩha cinco rréino ojekytíma hague, ha upéva 1798-pe peteĩ rréino oĩha gueteri upérõ. Pe rréino Biblia marandu profético-pegua oñepyrũ vaʼekue 1798-pe, haʼe vaʼekue pe yvy mymba Apocalipsis 13-pegua, oñepyrũvaʼekue ovecha raʼyicha, péro ipahápe oñeʼẽ dragónicha. Estados Unidos haʼe pe sexto rréino mokõi hatĩva Biblia marandu profético-pegua, oúva pe quinto rréino Babilonia espiritual rapykuéri, upe ohupytývaʼekue peteĩ herida omano hag̃uáicha. Pe quinto rréino haʼe vaʼekue Babilonia espiritual, ojehechauka vaʼekue pe peteĩha rréino Babilonia literal rupive. Pe sexto rréino mokõi hatĩva ojehechauka vaʼekue pe plata jyva mokõigui.
Áño 1798-pe, oĩ vaʼerã peteĩ rréino oĩ hag̃uáicha gueteri tenonderãme, pórke 1798-pe, “ambue ndoúi gueteri”. Upe séptimo rréino oike vove tembiasakuepe, “oikove” hag̃ua vaʼerãnte “michĩ hag̃uáicha”. Pe poha rréino oguereko peteĩ herída oporojukáva, pe poteĩha rréino oguereko mokõi hatĩ, ha pe séptimo rréino ohasa hag̃ua añoite peteĩ aravo mbykymi. Pe pasáhe ryepýpe ojekuaaukáva pe séptimo rréino ojehechauka hag̃ua “pa rréi” rupive, pórke umi “pa rréi” oiko vove peteĩ rréino ramo, ogoverna hag̃uante “peteĩ aravo” pukukue, ha peteĩ “aravo” haʼe peteĩ “paʼũ” mbykymi. Umi “pa rréi” ogoverna jave, oñondive ogoverna hikuái upe “peteĩ aravo” aja mymbaguasu ndive.
Ha umi akãratĩ pa rehecháva hína pa mburuvicha guasu, ndoguerekóiva gueteri mboruvicharenda; ha katu ojogua pokatu mburuvicha guasu ramo peteĩ aravo aja pe mymbaguasu ndive. Apocalipsis 17:12.
“Pa umi hatĩ” hína pe poteĩha reino, ha katu ogoverna oñondive pe mymbakuéra ndive “peteĩ aravo” aja. Pe “peteĩ aravo” hína pe período ojejapóvape pe arapokõindy léi apañuãi, oñepyrũva pe arapokõindy léi hi’aguĩva Estados Unidos-pe. Ha’ekuéra omoneĩ ogoverna hag̃ua pe mymbakuéra ndive, péva ojejapógui tekotevẽ hag̃uáicha pe mburuvicha guasu rupi, ha’éva Estados Unidos. Hermana White, pe jehasa ñe’ẽ jahechaukava’ekuépe, omombe’u porã pe ipahaguéva pokatu opersegíva Ñandejára retãyguakuérape ha’eha pe yvy mymbakuéra.
“Juan ohecha peteĩ puʼaka pyahu osẽva hag̃ua ombojoapy hagua dragón ñeʼẽ, ha omotenonde hag̃ua pe tembiapo peteĩchaite vaietereíva ha ñemongaraiʼỹ rehegua. Ko puʼaka, pe pahaite oñorairõtava tupao ha Ñandejára léi rehe, oñesimbolisa kuri peteĩ mymbaguasu hatĩ ovecha raʼy joguaha reheve.” Signs of the Times, 1 de noviembre de 1899.
Pe rréino pahá oĩva profecía bíblica-pe oñemopuʼã pe ñembotavy ojapóva Estados Unidos, pe Proféta Japu ramo. Pe rréino oñepyrũkuri peteĩ ovecha raʼyicha ary 1798-pe, ha umi ára pahápe ombojerovia mbaretépe ko yvy ape ári oikóvape omoneĩ hag̃ua taʼanga mundial pe mymba pegua, ha upéva heʼise voi, hembiecharãramo, peteĩ joaju Iglesia ha Estado rehegua, peteĩhápe Iglesia oguerekóvo poguýpe upe joaju. Upéva pe rréino avei ojekuaa peteĩ joaju mbohapyve hag̃ua.
“Estados Unidos pegua protestántekuéra oĩta tenonderã ipo omyasãivo yvýra puku rupi ojapyhy hag̃ua Espiritualísmo po; ohasáta pe yvykua pypuku ári ojopói hag̃ua pe mbarete romano ndive; ha ko mbohapy joaju rehegua pu’aka guýpe, ko tetã osegíta Roma pyporekuéra rupi opyrũ hag̃ua tekopotĩme oĩva deréchore.” The Great Controversy, 588.
Pe jejuajúva mbohapyvegua ha’e pe dragón, pe mymba vai ha pe maranduhára japu joaju, ha upéva Apocalipsis kapítulo dieciséis-pe osẽ umi mburuvichakuérape yvy arigua rendápe ha ogueraha ko yvy pukukue Armagedón-pe.
Ha ahecha mbohapy espíritu ky’a jukycha ka’i kuéra ojapóva dragón jurúgui, mymba vai jurúgui ha proféta japu jurúgui. Ha’ekuéra ningo aña kuéra espíritu, ojapóva techaukaha hechapyrã, osẽva yvy ruvicha kuéra rendápe ha opa ko yvy ape ári oikóva rendápe, ombyaty hag̃ua chupekuéra upe ñorairõ guasúpe, Ñandejára Ipu’akapáva guasu ára pegua. Apocalipsis 16:13, 14.
Pe “poder romano” ha’e hína pe papado, pe mymba ha pe potee poha peteĩha marandu’ypy Bibliapegua oguerekova’ekue peteĩ ai omanova’erãva. Umi “Protestante” ohechauka Tetã peteĩ rekovéva Estados Unidos-pe, pe marandu’ypy japuha, pe potee poteĩha ha pahaite Biblia marandu’ýpe. “Espiritualismo” ha’e Naciones Unidas, pe dragón ha pe potee oñemoĩva peteĩ ñe’ẽme oisãmbyhy hag̃ua peteĩ aravo pukukue pe mymba ndive. Pe mbohapy joaju oñemboguata upe “peteĩ aravo” aja, ha’éva pe “aravo” pe “yvyryrýi tuicháva” Apocalipsis capítulo once-pe, ha upéva hína pe ley domingo oñemboajetaitéva hag̃ua pya’e.
“Peteĩ decreto omoañetéva Papado ñemopyenda, Ñandejára léi rehe ojejavyhápe, ñane retã ojepe’áta hekopotýgui peteĩchaitépe. Protestantismo omboipyso vove ipo yvykuápe oĩva rupi ojapyhývo Roma pokatu po, oñembohasávo pe yvykua pypuku ári ojopói hag̃ua Espiritualismo ndive, ha ko mbohapy joaju influencia guýpe, ñane retã omboyke vove opaite principio hembiapoukapy rehegua, peteĩ gobierno protestánte ha republicano ramo, ha ome’ẽ vove tenda oñemyasãi hag̃ua umi japu ha ñembotavy papal rehegua, upéicharõ ikatu jaikuaa og̃uahẽma hague ára ojekuaauka hag̃ua Satanás rembiapo hechapyrãva ha paha hi’aguĩmaha.” Testimonies, volúmen 5, 451.
Daniel capítulo mokõihápe, Babilonia, pe peteĩha mburuvichaguasu profecía bíblica rehegua ojehechaukáva pe akã órova rupive, ha’e peteĩ ta’anga ombojojáva Babilonia espiritual ndive, pe poháha mburuvichaguasu profecía bíblica rehegua. Pe mokõive joajúva Medos ha Persas retãnguéra, umi ati’y ha jyva plátava, pe mokõiha mburuvichaguasu profecía bíblica rehegua Daniel capítulo mokõihápe, ohechauka pe mymba yvy rehegua mokõi hatĩva, Estados Unidos, pe poteĩha mburuvichaguasu profecía bíblica rehegua. Pe kuáre pe ta’anga Daniel capítulo mokõipegua rehegua, orepresentáva Grecia, pe mbohapyha mburuvichaguasu profecía bíblica rehegua, orepresenta Naciones Unidas, pe akã pokõiha ohóva tenonderã “una hora” pukukue, ha omoneĩva omboty hag̃ua peteĩ tenda pe mbohapyve joajupeguápe dragón, pe mymba ha proféta japu apytépe.
Pe rréino de fiérro de Daniel kapítulo mokõi, pe irundyha rréino profesía bíblica-pe, ohechauka pe poapyha rréino, upéva ha’éva umi siete-gui. Roma pagana literal, pe irundyha rréino, ohechauka Roma moderna, ha’éva peteĩ rréino oñemohenda hag̃ua Iglesia ha Estado joajúpe, ha Iglesia oisãmbyhy upe joaju ári. Upe rréino ha’e mbohapyete ijeheguínte, pe mburuvicha guasu umi “diez reyes”-gui ha’égui pe poteĩha rréino, upéva ha’éva pe mymba yvy rehegua. Pe poteĩha rréino ha’e Acab, omendáva Jezabel ndive. Pe poteĩha rréino, ojehechaukárõ ijoaju mbohapyetepe, ha’e Roma moderna, upéva oúmava mboyve pe pohaha rréino, ha’éva Roma papal, ha upéva mboyve oĩkuri pe irundyha rréino, Roma pagana.
Umi Millerita-kuéra ohechakuaa Roma añoiteha pe irundyha ha paha rréino. Oikuaa hikuái pe rréino mokõive tekove rehegua, ha upéicharõ jepe ndaikatúi ohecha ambue yvy arigua rréino oúva hapykuéri. Pe irundyha rréino haʼe vaʼekue Roma pagana, omotenondéva Roma papal-pe, pe poha rréino, ha upéi oseguíva Roma moderna, pe poteĩha rréino. Pe poteĩha rréino haʼe pe mbohapyha umi mbohapy manifestasión Romagua apytépe.
Pe joaju mbohapyha guigua—mbói guasu, tymba vai ha maranduhára japu—ha’e mokõivéva Roma ko’ag̃agua ha avei Babilonia Guasu, imbarete vai omano hag̃uáicha ojejapi va’ekue ojekuera jeýva. Tetã peteĩ reko Amérikagua, Naciones Unidas ha Tiro kuña ñaña ohechauka pe poteĩha ha paha rréino; upéicharõ jepe, umi mbohapyve ha’e joajuha kuéra pe joaju mbohapyha guigua poteĩrundyha rréinopegua, ha upéva hína pe paha mbarete “ñorairõ hag̃ua tupão ha Ñandejára léi rehe.”
Tetã peteĩ rekojoja Joaju Estados Unidos ha’e mbohapyapy pehẽngue peteĩva pe sexto rréino-gui. Naciones Unidas, peteĩ pehẽngue ramo pe joaju mbohapyveguápe, ha’e avei mbohapyapy pehẽngue peteĩva pe sexto rréino-gui, ha pe papado avei ha’e mbohapyapy pehẽngue peteĩva pe sexto rréino-gui. Ko nivel-pe pe papapy Tetã peteĩ rekojoja Joaju Estados Unidos-pe g̃uarã ha’e SEIS, ha pe papapy Naciones Unidas-pe g̃uarã ha’e SEIS, ha pe papado papapy ha’e SEIS. Pe joaju mbohapyvegua ohechauka peteĩ kuimba’e papapy, pe “kuimba’e angaipa rehegua”, ha ipapapy ha’e SEIS-SEIS-SEIS.
Ko’ápe oĩ arandu. Pe oguerekóva kuaapy toipapa mymbaguasu papapy; ha’e niko peteĩ kuimba’e papapy; ha ipapapy ha’e seisientos sesenta ha seis. Apocalipsis 13:18.
Pe poteĩha ha pahápe oñemboja’o hag̃uáicha reino ha’e Estados Unidos, ha katu ombotavy yvy tuichakue, pórke ha’e Proféta Japu.
Ha’e oiporu pe mymba ñarõ peteĩha pu’aka tuichakue hese renondépe, ha ombojerovia yvy ha umi upépe oikóva pe mymba ñarõ peteĩhápe, pe ikatúva omano hag̃ua pe ai vaiete rupive, ha upéi okuera jeýva. Ha ojapo mba’e hechapyrã guasu, péicha peve ogueru tata yvágagui yvýpe yvypóra renondépe, ha ombotavy umi yvy ape ári oikóvape umi milágro rupive, umi ojapo hag̃ua oguerekóva pu’aka pe mymba ñarõ renondépe; he’ívo umi yvy ape ári oikóvape ojapo hag̃ua ta’anga pe mymba ñarõme guarã, pe oñeherida va’ekue kysepuku rupive, ha opyta jeýva oikove. Apocalipsis 13:12–14.
“Mbaretépe oguerekóva pe mymba peteĩha renondépe”, he’ise pe mbarete oñeme’ẽva’ekue papadope Europa ruvicha guasukuéra rupive, oñepyrũvo Clovis rehe ary 496-pe. Tetã peteĩ reko Amérikagua oipuru imbarete militar, ojekupytýva imbarete económico rehe, ombotavy ha ombohovái hag̃ua ko yvy ape ári. Tetã peteĩ reko Amérikagua ombojerovia ko yvy ape ári papadope, domingo ñemomba’e rehegua oñembojeporuka rupive. Tetã peteĩ reko Amérikagua ojapo hechapyrã tuicháva oguerúvo tata, (marandu ra’ãnga), yvágagui oguejy hag̃ua, ha upéva oñemboguata va’erã pe Tape Marandu Super-Hi’águi rupive, upéva ohechauka apytu’ũ jejohéi ha propaganda ñembotuichaite, ha’éva hipnósis jehechauka ko’ãgagua. Islam oguerúva’ekue ko yvy ape ári pe apañuãi ojupi ohóvo rupi, ha’ekuéra omyenyhẽ aja hembiaporã tetãnguéra mbopochýpe, ko yvy ape ári oñembotavy omoneĩ hag̃ua sistema mundial oparupigua tupão ha Estado joaju rehegua, oikéva pype pe dragón, pe mymba ha pe proféta japu.
Apocalipsis trece pe versíkulo dieciocho he’i jave toñeñeha’ã pe mymba papapy, pe papapy ha’e umi mbohapy mbarete oñondive oúva ombohape hag̃ua pe sexto ha paha reino. Upe reino 666 oñemoĩmbávo, upéva ha’éta pe ñe’ẽñemi profétika ñembyaty, pe mburuvicha poapyha ouha umi siete-gui, ñemohu’ã. Upe ñe’ẽñemi profétika ha’e pe añetegua ojeipe’áva apytépe, Judá ñemoñare León oipe’a jave Jesucristo Revelación.
Upévare pe reino paha pahaʼỹva, haʼéva pe mbohapy jevyha sexto reino, ha avei Babilonia espiritual ojepyta hag̃uáicha ñemimoʼãme setenta áño simbólico aja, ha haʼéva Roma moderna, ha avei pe mymba raʼãnga opavave yvy ape ári guáva, ojehechauka vaʼekue ñepyrũrã pe primer reino de Babilonia rupive, ha pe cuarto reino de Roma pagana rupive, oguereko mokõi testimónio pe jehechakuaa rupive ojeʼeha umi “arandu” añoite ontendétaha ko añetegua; pe enigma 666 rehegua ningo oñemopyenda umi oguerekóva arandu ári, peteĩchaite avei pe enigma pe rey poapýha rehegua, haʼéva umi siete apytégui.
Ko’ápe oĩ arandu. Toipapa umi mba’e guasu número pe orekóva ñemyesakã; ha’e hag̃ua peteĩ kuimba’e número; ha inúmero ha’e seiscientos sesenta ha seis. Apocalipsis 13:18.
Ha koʼápe oĩ pe apytuʼũ oguerekóva arandu. Umi siete akã hína siete yvyty, hiʼári pe kuña oguapy. Apocalipsis 17:9.
Pe Jesucristo Revelación ojepe’a hag̃ua oikuaa “iarandúva”, ndaha’éi umi iñañáva. Mokõivéva ñe’ẽryru iñarandu rehegua oĩva Apocalipsis-pe oñe’ẽ umi oguerekóva “entendimiento” rehe, ha pe oikuaáva umi “iarandúva” hína pe “arandupy yvatekue”. Pe “arandupy yvatekue” ha’éva Jesucristo Revelación hína pe revelación ohechaukáva pe poapyha rréino, ha’éva pe mbohapy jeygua rréino 666 rehegua, avei ojehechauka Daniel capítulo mokõi-pe, pórke umi ita jeguaka Miller képe ojekuaauka vaʼekue omimbi vaʼerãha pa jey hag̃uénte iporãve umi ára pahápe.
Jasegíta ko estudio pe artíkulo oúvape.
“Pe Revelación-pe ojehechauka Tupã remimbyasy pypukuete. Pe téra voi oñeme'ẽva umi kuatiañe'ẽ iñe'ẽngaraietéva-pe, ‘pe Revelación’, ombotovéva pe je'e ko'ãva rehegua ha'eha peteĩ aranduka oñembotyva'ekue. Peteĩ revelación ha'e mba'e ojehechaukáva. Ñandejára voi ohechauka hembiguái-pe umi temimimby oĩva ko arandúpe, ha Ha'e oipota opyta hag̃ua jehechapyrãrã opaite tapicha ohesa'ỹijóva rupive. Iñañetegua oñe'ẽ umi oikovévape ko yvy rembiasakue ára pahápe, ha avei umi oikova'ekue Juan ára-pe. Oĩ umi ta'ãngamýi ojehechaukáva ko profesíape oikova'ekue yma, oĩ ambue ko'ág̃a oikóva; oĩva ogueru ñande renondépe pe ñorairõ guasu paha pytũmbýva pokatu ha yvágaguy Ruvicha apytépe; ha oĩva ohechaukáva umi ojesalváva pu'aka ha vy'a pe yvy pyahúpe.”
“Avave toimoĩ hag̃ua, ndaikatúigui omyesakã opa ta’anga he’iséva pe Apocalípsis-pe, ndovaléiha chupekuéra oheka ko lívro oikuaase hag̃uáicha pe añetegua he’iséva oguerekóva. Pe Oikuaaukáva ko’ã mba’e kañymby Juan-pe ome’ẽta pe ohekáva añetegua kyre’ỹme peteĩ techaukarã yvagapegua mba’égui. Umi orekóva ipy’a jepe’a añetegua ñemoguahẽrãme ikatúta ontende iñembo’éva, ha oñeme’ẽta chupekuéra pe jehovasa oñeprometéva umi ‘ohendúva ko profesía ñe’ẽ, ha ojapóva umi mba’e ojehaíva ipype.’”
“Pe Apocalípsispe opaite kuatiañe’ẽ Bíbligui ojotopa ha oñemohu’ã. Ko’ápe oĩ Daniel kuatiañe’ẽ mokõiháva. Peteĩva ha’e peteĩ profesía; ambue katu peteĩ revelación. Pe kuatiañe’ẽ oñembotýva ndaha’éi Apocalípsis, síno upe pehẽngue Daniel profesíagui oñe’ẽva ára paháre rehe. Pe ánhel he’i va’ekue: ‘Ha nde, Daniel, emboty umi ñe’ẽ, ha emomboty pe kuatiañe’ẽ, opa pe ára peve.’ Daniel 12:4.” Hechos de los Apóstoles, 584, 585.