Jehaipyre mboyveguápe, ñambojoaju pe arateĩ rehegua léi ou potaitéva ndive umi mba’e tee profétiko oguerekóva pe turu poha, ha’éva pe jehasa asy peteĩha. Jahecháramo pe turu poha umi mbohapy turu paha apytépe peteĩháramo, pe jehecha rape he’íva pe tenondegua ohechaukaha pe pahagua rupive, ñambojoaju Islam rembiapo profétiko pe jehasa asy peteĩhápe pe yvyryrýi Apocalipsis 11-pe oñemombe’úva ndive. Pe pytu’uha ára atyhápe ko jehaipyre rehe ñañomongeta hague ára rireguápe, og̃uahẽ chéve peteĩ ñe’ẽveve peteĩ che angirũgui, ha che angirũ oñeha’ã avei kuri ombojoaju pe turu poteĩha, ha’éva pe jehasa asy mokõiha, pe arateĩ rehegua léi ou potaitéva ndive. Kóva ha’e peteĩ jehecha rape hekopete, umi mbohapy turu paha ha’égui mbohapy jehasa asy.

Ha ahecha ha ahendu peteĩ ánhel oveháicha yvágare mbyte rupi, heʼíva hatã vozpe: ¡Ái, ái, ái umi yvy ári oikóvape g̃uarã, umi mbohapy ánhel turu puʼaka ambuéva rehe, umi gueteri opútavare! Apocalipsis 8:13.

Umi mbohapy puhatĩrõ ipahapegua ha’e peteĩ símbolo oñembojoavýva umi siete puhatĩrõ apytépe, peteĩchaite avei umi mbohapy tupao ipahapegua oñembojoavyháicha umi irundy peteĩhagui, ha umi mbohapy sello ipahapegua oñembojoavy umi siete sello apytégui. Ko añetegua profétika oñemomarandu jepi heta áño aja pukukue. Pe tesape ojehupytýva oñehesa’ỹijóvo pe peteĩha ha mbohapyha ñembyasy peteĩ símbolo alfa ha omega ramo ndive, tekotevẽ avei ñahesa’ỹijo umi mbohapy ñembyasy peteĩ aplicación triple ramo pe profesía rehegua.

Peteĩ profecía rembojehe’a mbohapy jey rehegua ohechauka opaite umi característica profética pe ñembyasy peteĩha ha mokõihagua oĩtaha pe ñembyasy mbohapyhaguape. Pe ñembyasy peteĩha vaʼekue haʼe vaʼekue Arabia pegua Islam, ha pe ñembyasy mokõihagua vaʼekue haʼe vaʼekue Turquía pegua Islam. Pe ñembyasy peteĩha oñemoĩ vaʼekue “ombyasývo” hag̃ua, ha pe ñembyasy mokõihagua “ojuka” hag̃ua peteĩ tercio umi kuimbaʼégui.

Ñembyasýi pe Ñenupãha Peteĩha rehegua

Ha’e kuérape oñeme’ẽkuri ani hag̃ua ojuka chupekuéra, síno oñembyasývo hag̃ua po jasy aja; ha iñembyasy katu ojogua peteĩ alakrán ombopochýramo peteĩ kuimba’épe. … Ha oguereko hikuái huguái alakrán-icha, ha huguáipe oĩva’ekue hu’y; ha ipokatu va’ekue oipy’ara’ã hag̃ua umi kuimba’épe po jasy aja. Apocalipsis 9:5, 10.

Mano’asy Mokõiha Guive hag̃ua hag̃ua’ẽ hag̃ua

Ha umi irundy ánhel ojepoi hag̃ua opáma hag̃ua, umi oĩva preparádo peteĩ aravo, peteĩ ára, peteĩ jasy ha peteĩ áñope g̃uarã, ojuka hag̃ua yvyporakuéra mbohapyha pehẽngue. … Ko’ã mbohapy rupive ojejuka yvyporakuéra mbohapyha pehẽngue, tata rupive, tatatĩ rupive ha asufre rupive, osẽva ijurúgui. Apocalipsis 9:15, 18.

Yvyporakuéra mokõi mbohapyha ndojejukái vaʼekue noñearrepentíri.

Ha umi kuimba’e hembýva, umi mba’asy guasúpe ndojejukáiva, noñembyasýi gueteri ipo rembiapokuére, ani hag̃ua omomba’e anhangakuérape ha ta’angakuéra óroguigua, plátaguigua, vrónseguigua, itaguigua ha yvyra guigua, ndaikatúiva ohecha, ohendu térã oguata; ha noñembyasýi avei ijapoharekuéragui, ipohã ñana hag̃uaguigua, iñekuãairekuéragui, ni imonda hag̃uagui. Apocalipsis 9:20, 21.

Pe siete trompéta ohechauka umi siete pahague paha paha, ha pe versíkulo veinte-pe umi trompéta oñembohéra pahague. Estados Unidos ha’e peteĩ tercio pe unión mbohapyetepegua dragón, mymba ha proféta japu rehegua, ha oñejuka chupe pe sexto reino ramo pe léi dominical-pe. Imano ogueru va’ekue pe ñemomba’e gua’u rupi, ojehechaukáva “umi tembiapo ipopegua” rupive, pe “ñemomba’e” “aña ha ta’ãnga óro rehegua, pláta rehegua, vrónse rehegua, ita rehegua ha yvyra rehegua”, avei “jejuka”, “pohã ñana rehegua”, “tekovai” ha “monda” rupi.

Ñemomba'eguasu japu, oñemoha'angáva arateĩme ñemomba'eguasu rupive, ha'e pe “mba'e omoñepyrũva”, ha hese oñembyasy va'erã hikuái; ha katu noñembyasýi, upévare pe “mba'e oúva chugui” ha'e pe jehasa asy ha ñemano oguerúva Islam tukukuéra. Jepémo yvyporakuéra mbohapy vorégui peteĩ, Estados Unidos, ojejuka oñemoĩvo léi arateĩ rehegua, umi ambue mokõi vore noñembyasýi.

Aikóre ha Ángel-kuéra

Pe peteĩha ha mokõiha ñembyasy ojoja pe ángel peteĩha ha mokõiha ndive pe tembiasakue Millerita-pe, ha upéva tembiasakue ojerejeyta peteĩteĩ letra peve umi cien cuarenta y cuatro mil rembiasakue-pe. Umi cien cuarenta y cuatro mil rembiasakue ha’e pe ángel mbohapyha rembiasakue ha ojoja pe ñembyasy mbohapyha ndive. Ojejapoháicha jey umi tape rechaukaha pe tembiasakue Millerita-gua umi cien cuarenta y cuatro mil rembiasakue-pe, upéicha avei, umi tape rechaukaha pe ñembyasy peteĩha ha mokõiha rehegua ojejapojeyta pe ángel mbohapyha rembiasakue-pe.

“Peteĩha ha mokõiha marandu oñeme’ẽ vaʼekue 1843 ha 1844-pe, ha koʼág̃a ñande jajuhu pe mbohapyha marandu jeikuaaukápe; upéicharõ jepe, umi mbohapy marandu gueteri ojeikuaauka vaʼerã. Koʼág̃a avei, yma guaréichaite, tekotevẽiterei oñembojevy jey umi marandu umi añetegua rekávo oĩvape. Hai ha ñeʼẽ rupive ñambohyapu vaʼerã pe jeikuaaukáta, jahechaukávo iñemohenda, ha umi profesía ñemboheko oguerúva ñandéve pe mbohapyha ángel marandu peve. Ndaikatúi oĩ pe mbohapyha ndaipóri rire pe peteĩha ha pe mokõiha. Koʼã marandu ñameʼẽ vaʼerã ko yvy ape ári opa tetãme kuatiañehai rupi, ñeʼẽmondo rupi, jahechaukávo profesía rembiasakue rape rehe umi mbaʼe oikóma vaʼekue ha umi oikótava.” Selected Messages, aranduka 2, 104.

Ore rembiapo maranduhára marandupy rehegua temimbo’erãicha niko ñambojoaju hag̃ua pe ángel peteĩha ha mokõiha marandu pe ángel mbohapyha marandúpe. Umi mokõi marandu tenondegua’ỹre ndaikatúi oĩ peteĩ marandu mbohapyha, “ndaikatúigui oĩ mbohapyha peteĩha ha mokõiha’ỹre.” Kóva añete “joapypórape” guarã, peteĩha ha mokõiha ndaipóriramo, upéicharõ pe mbohapyha ha’e añetehápe peteĩha. Avei añete “tetepýpe” guarã, pe peteĩha ha mokõiha marandu marandupykuaaha rehegua techaukaha omombe’úgui pe mbohapyha rembiporu techaukaha. Papapy rupive ndaipóri mbohapyha peteĩha ha mokõiha’ỹre, ha marandupy rehegua rupive ndaipóri tape rechaukaha pe ángel mbohapyhápe, pe peteĩha ha mokõiha tape rechaukaha ojehejáramo okápe.

“Tupã ome'ẽma Apocalipsis 14 marandu kuérape hendaguã marandupy rysýipe, ha hembiapo ndopytamo'ãi yvy rekove rembiasakue paha peve. Peteĩha ha mokõiha ánhel marandu gueteri hína añetegua ko ára guarã, ha oikova'erã joja hag̃ua upe ouva ndive upe rire. Mbohapyha ánhel omombe'u iñe'ẽmondýi ñe'ẽ hatãme. ‘Ko'ã mba'e rire,’ he'i Juan, ‘ahecha ambue ánhel oguejy yvágagui, oguerekóva tuicha pokatu, ha yvy henyhẽ tesakã hag̃ua igloria reheve.’ Ko tesape mboyképe, opa mbohapy marandu resape oñembojoaju.” The 1888 Materials, 803, 804.

Ore rembiapo ha’e ohechauka hag̃ua “marandu asy ñemombe’upy rehegua línape umi mba’e oikova’ekue” umi Millerita kuéra ñemongu’épe, “ha umi mba’e oikótava” umi cien cuarenta y cuatro mil ñemongu’épe.

“Ñandejára oiméma oikóvo ombopochy hag̃ua ko yvy ape ári guápe heko añáme rehe. Ha’e oiméma avei ombopochy hag̃ua umi aty religioso-kuérape, omboykére hikuái pe tesape ha pe añetegua oñeme’ẽ vaʼekue chupekuéra. Pe marandu guasu, ombojoajúva peteĩháicha pe ángel peteĩha, mokõiha ha mbohapyha marandu, oñeme’ẽva’erã ko yvy ape ári guápe. Kóva va’erã hína ñane rembiapo rembiapo tenondegua.” The Seventh-day Adventist Bible Commentary, volume 7, 950.

Pe peteĩha ha mokõiha ánhel marandu oñembojoajúvo hína upe omyesakãva yvy tuichakue pe ánhel Apocalipsis 18-gua oguejy jave. Haʼe heʼi vaʼekue: “ ‘Koʼã mbaʼe rire,’ heʼi Juan, ‘ahecha ambue ánhel oguejyha yvágagui, oguerekóva puʼaka guasu, ha yvy oñemyesakã iñemimbipa reheve.’ Ko tesape rendápe, umi mbohapy marandu tesape oñembojoaju.” Pe “tesape” oñembojoajúva “yvy” rehe, ha “oñemyesakã” hag̃ua, ojejapo jave “umi mbohapy marandu tesape oñembojoaju.” Pe tembiapo oñembojoaju hag̃ua línea ári línea, umi mbohapy marandu, ogueru rupi oñembojoja hag̃ua historia Millerita pe historia cien cuarenta y cuatro mil reheve, upéicha avei ojejapovaʼerã umi mbohapy ñeñembyasýpe.

Babilonia ho’a, mokõiha ánhel oguerahaukaháicha, ndaikatúi oñemboja’o pe peteĩha ánhel rembiasakuegui. Pe peteĩha ánhel marandu ohechauka va’ekue Cristo Jeju Mokõiha 1843-pe, ha upe marandu ndojehupytýirõ guare, pe marandu rembiapo ogueru umi tupão protestánte ho’a hag̃ua. Pe rembiapo va’ekue pe mokõiha ánhel; pe mba’érehegua va’ekue pe peteĩha ánhel marandu ndaikatúi ojeporavo porã hague. Noĩrire ra’e pe peteĩha ánhel, ndaiporimo’ãi kuri Babilonia ho’a, pe mokõiha ánhel oguerahaukaháicha. Pe mba’e ombojoajúva pe mba’érehegua ha pe rembiapo ha’e va’ekue “ára”. Pe “ára” (1843) ndojehupytyi, ha upe jejavy oguenohẽ pe “rembiapo”. Pe “mba’érehegua” va’ekue pe jejavy ojejuhúva pe mbohapy profesía Miller ojepy’amongeta va’ekue vai hag̃uáicha opa hag̃uáicha 1843 rupi. Umi mbohapy profesía 1335, 2300 ha 2520 ary rehegua, Miller oguerovia va’ekue opa va’erãha Cristo ou vove arai ári 1843-pe. Umi profesía ára rehegua Miller ontende vai va’ekue ndojehupytýi rupi, ome’ẽ umi protestántepe pe mba’ére oheja hag̃ua pe peteĩha ánhel marandu, ha pe mokõiha ánhel og̃uahẽ. Pe peteĩha ánhel va’ekue pe “mba’érehegua” ha pe mokõiha pe “rembiapo”.

Pe ánhel peteĩha marandu ha pe ánhel mokõiha marandu ndaikatúi oñembojei ojuehegui, oñembojoaju rupi profesía ryepýpe ára profétiko rupive. Pe jehasa asy peteĩha ha pe jehasa asy mokõiha avei oñembojoaju profesía ryepýpe “ára” rupive. Pe jehasa asy peteĩha ára rehegua profesía, ohechaukáva ñembohasa asy ipukúva sa popa ary, opa upe oñepyrũhápe voi pe jehasa asy mokõiha oporojukáva ára rehegua profesía, oñe’ẽva mbohapysa porundypa peteĩ ary ha papo ára rehe. Pe profesía ára rehegua ombojoaju pe jehasa asy peteĩha ha pe jehasa asy mokõiha, ha avei pe ánhel peteĩha marandu ha pe ánhel mokõiha marandu.

Pe oñekumpli hague aravo marandu profétikokuéra pe peteĩha ha mokõiha ñembyasy guasu rehegua ome’ẽ mbarete pe marandu peteĩha ánhel reheguápe ha ogueru pe ánhel Apocalipsis diez-pe oĩva oguejy hag̃ua ohesape hag̃ua ko yvy iñemimbipa reheve. Oñeñe’ẽvo pe peteĩha ánhel rehe, Hermana White ohaiva’ekue oje’e hague chupe “hembipota ha’e va’ekue ohesape hag̃ua yvy iñemimbipa reheve ha oñemomarandu hag̃ua yvypórape Tupã pochy oútavare.” Upéva hína pe tembiapo peteĩchaite pe mbohapyha ánhel Apocalipsis dieciocho-pe guare rehegua.

“Pe ánhel ombojoajúva pe marandu mopẽhára mbohapyha marandu ñemombe’úpe ohesape hag̃ua ko yvy tuichakue hekomimbipa reheve. Ko’ápe oñemombe’u peteĩ tembiapo ohasáva opa tetã rupi ha ipokatu hag̃uáicha ndahechaukáiva jepi. Pe jeju rehegua ñemongu’e ary 1840–44 pegua ha’e vaekue peteĩ jehechauka gloriosa Tupã pokatu rehegua; pe peteĩha ánhel marandu oguahẽ opa tenda misionérope ko yvy ape ári, ha oĩ vaekue ambue tetãme pe tuichavéva interés rrelihióso ojehecháva’ekue mba’eveichagua tetãme pe Reforma siglo dieciséis guive; hákatu ko’ã mba’e ojehasáta pe ñemongu’e mbarete guasu rupive pe ñemomarandu paha guýpe pe mbohapyha ánhel rehegua.

“Pe tembiapo ojoguáta upe Pentekostés Árape oikovaʼekuépe. Pe ‘ama ypykue’ oñemeʼẽ haguéicha, pe Espíritu Santo oñehẽvo pe evangelio ñepyrũme, ojapo hag̃ua hiʼakỹ hag̃ua pe taʼỹi hepyetéva, upéicha avei pe ‘ama pahague’ oñemeʼẽta ipahápe, ñemonoʼõ hiʼaju hag̃ua. ‘Upéicharõ jaikuaáta, jajapose ramo jaikuaa hag̃ua Ñandejárape: haʼe osẽha oĩma oñembosakoʼipyre koʼẽjuicha; ha oune ñande rendápe amaicha, ama pahague ha ama ypykueicha yvy ári.’ Oseas 6:3. ‘Pevyʼa upéicharõ, peẽ Sión raʼykuéra, ha pevyʼa Ñandejára pende Jára rehe: haʼe omeʼẽgui peẽme pe ama ypykue tekojoja reheve, ha omboguejyta peẽme ama, pe ama ypykue ha pe ama pahague.’ Joel 2:23. ‘Umi ára pahápe, heʼi Tupã, ahẽíta che Espíritu gui opa soʼo ári.’ ‘Ha oikóta, opavave ohenóiva Ñandejára réra oñesalváta.’ Hechos 2:17, 21.”

“Pe tembiapo guasu marandu porã rehegua ndopáiramo vaʼerã ipokatu Tupã mbaʼéva ojehechaukaʼiveʼỹ reheve umi ohechaukáva iñepyrũrãme. Umi profesía oñekumplíva pe ama tenondegua oñehẽ jave marandu porã ñepyrũme, upéicha avei oñekumpli jeýta pe ama pahaguápe ipahápe. Koʼápe oĩ ‘umi ára piroʼy’ rehegua, apóstol Pedro omañáva tenonderãme heʼívo: ‘Peñearrepenti hag̃ua, upévare, ha pejere hag̃ua, pende angaipa oñembogue hag̃ua, oguahẽ vove umi ára piroʼy Ñandejára renondégui; ha haʼe omondóta Jesúspe.’ Hechos 3:19, 20.” The Great Controversy, 611.

Umi profesía ára rehegua oñeʼẽva pe peteĩha ha mokõiha jehasa asýre oñekumpli haguére, pe ánhel oguejy 1840-pe ohesape hag̃ua yvy heko mimbipápe, ha upéicha omombarete pe ánhel peteĩha marandu; ha pe mbohapyha jehasa asy oñekumpli haguére, pe ánhel oguejy 9/11-pe ohesape hag̃ua yvy heko mimbipápe, ha upéicha omombarete pe ánhel mbohapyha marandu. Yvy oñehesape oñembojoajúvo umi mokõi ñemonguʼe ha ojeporúvo joykére—peteĩ rysýi ambue rysýi ári. Umi mbohapy jehasa asy marandu hína pe omombaretéva umi mbohapy ánhel marandu. Oñeñopẽ ojuehe mokõi rysýicha: peteĩ hyepypegua ha ambue okapegua. Umi mbohapy ánhel ohechauka Ñandejára retãygua rembiapo, ha hembiapo oñemombarete oñekumplívo umi mbohapy jehasa asy. Pe okapegua haʼe Islam ha hembiapo profesía rehegua, ha pe hyepypegua katu haʼe Cristo oĩva Hetãygua pype—pe teko mimbipa rehegua temiraʼarõ. Upévare, Judá oñeñapytĩ mburikáre Jacob profesíape, oñeʼẽva umi pakõi itaʼýra heʼisévare techaukaháramo umi ára pahápe.

Ha Jacob ohenói ita'ýrape, ha he'i: Peñembyaty, amombe'u hag̃ua peẽme mba'épa oikóta penderehe ára pahápe. Peñembyaty, ha pehendúke, Jacob ra'ykuéra; ha pehendu Israel, pende ru. … Judá, nde hína upe ne ryvykuéra omomba'éta; nde po oĩta nde enemigo kuéra ajúrare; nde ru ra'ykuéra oñesũta ndéve renondépe. Judá ha'e peteĩ león ra'y; che ra'y, rejupi jeýma remboguejy rire nde rembipota guive; oñemoĩ yvýre, oñenohẽ peteĩ leónicha, ha peteĩ león tujacháicha; máva piko omoingevýta chupe? Pe mburuvicha yvyra ndohóimo'ãi Judágui, ni pe omoĩva léi ipy mbytéguio, pe Shiloh ou peve; ha hese oñembyatýta umi tetãnguéra. Oipokua ita'yrami vaka ra'y pe parral rehe, ha imburika ra'y pe parral iporãvéva rehe; ojohéi ijao vínope, ha ao rehegua parrál ryguýpe: Hesa pytãta vínogui, ha hãi morotĩ kambýgui. Génesis 49:1, 2, 8–12.

Cristo ha’e pe León Judá ñemoñaregua, ojohéiva ijao tuguype, ha ha’éva “la parra poravopyre”, proféticamente oñeñapytĩva “mburika ra’y” rehe. Pe marandu okapegua umi mbohapy ñembyasy rehegua oñeñapytĩ pe marandu hyepypegua umi mbohapy ánhel rehegua ndive. Pe peteĩha ha mokõiha ánhel oguata joja mbohapyha ánhel ndive, ha pe peteĩha ha mokõiha ñembyasy katuete oguata joja va’erã mbohapyha ñembyasy ndive.

Pe Llave

Pe ñorairõ Nineve rehegua hína pe “mba’eve clave” oguerúva Islam pytũmby yvy tuichakue ári, pe Romanokatolisísmo ñekytĩ oporojukáva oñemboguatajeývo pe léi araka’eve’ỹma oútava domingo rehegua rupive, ha upéva hína pe yvyryrýi Apocalipsis 11-pe, upépe pe mbohapyha ñembyasy ou sapy’aitépe. Upéva ou pe yvyryrýi “ára” aja.

Ha upe aravópe voi oiko peteĩ yvyryrýi guasu, ha pe táva rehegua décima parte ho’a; ha pe yvyryrýipe omanóma yvyporakuéra apytégui siete mil; ha umi hembýva okyhyjeterei, ha ome’ẽ mborayhu ha ñemomba’e Tupã yvágapeguápe. Pe mokõiha jehasa asy ohasáma; ha péina, pe mbohapyha jehasa asy ou pya’e. Apocalipsis 11:13, 14.

Arateĩ rehegua léi omoñepyrũ pe mymba ñarõ ra'anga rehegua ñeha'ã ára yvórape g̃uarã, ha Nínive ñorairõ ha'e pe ñavẽ ohechakuaaukáva pe rréino poteĩha ñemoĩ poguýpe, oñemandu'ávo Tiro kuña heko vaívare ha'e oñepyrũ jave opurahéi ipurahéikuéra, oñekumplívo Isaías mokõipa mbohapýpe oje'éva. Pe mymba ñarõ ra'anga rehegua ñeha'ã ha'e pe ñeha'ã oñembopytahápe peteĩ tapicha renonderã opa ára g̃uarã, ha upéva oñembopyta pe grásia ára oñemboty mboyve. Pe grásia ára oñemboty yvórape g̃uarã Miguel opu'ã vove. Pe mymba ñarõ ra'anga rehegua ñeha'ã ára yvórape g̃uarã, oñemombe'úva Apocalipsis kapítulo paapýpe, versíkulo pakõi ha umi upe rireguápe, oñemoha'anga raẽ pe mymba ñarõ ra'anga rehegua ñeha'ã ára Tetãvore Joapykuérape g̃uarã rupive.

“Amérika, pe tetã ome’ẽva sãso jerovia rehegua, oñembojoajúta vove Papado ndive opoko hag̃ua tekopy apytu’ũ rehe ha ombohape hag̃ua yvypórape omomba’e hag̃ua pe sábado japu, opa tetãygua ko yvy ape ári ojehóta ojapo hag̃ua hembiecharãicha.” Testimonies, volumen 6, 18.

Pe mymba ra’anga prueba aravo Estados Unidos-pe omboyke ha osella umi cien cuarenta y cuatro mil Apocalipsis siete-peguápe, ha pe mymba ra’anga prueba aravo mundo-pe g̃uarã osella pe aty guasu Apocalipsis siete-peguápe.

“Umi tetã ambue osegíta Estados Unidos ehémplo. Jepémo ha’e tenonderã osẽ, upéicharõ jepe pe apañuãi peteĩchagua oúta ñande puévlo ári opa hendáicha ko yvy ape ári.” Testimonies, volúmen 6, 395.

Pe lláve ojehechaukáva Nínive ñorãirõ rupive ohechauka yvóra pegua ta’ãngápe ñehesa’ỹijo ára ñepyrũ, ha upekuévo avei ohechauka pe ta’ãngápe ñehesa’ỹijo ára paha Tetã peteĩ reko Amérikape g̃uarã. Peteĩ lláve ojehechaukáva Nínive ñorãirõ rupive oipe’a pe yvykua pypuku’ỹva oguerúva islam ysyry guasu, ojehechaukáva tukuicha yvórape. Upe lláve pyhare mbyte sapukái pahápe oñemoha’anga peteĩ lláve rupive oipe’áva upe yvykua peteĩchaguaite Tetã peteĩ reko Amérikape pyhare mbyte sapukái ñepyrũme.

Pe rokẽpe'aha oĩva Estados Unidos-pe oñehechauka Levítiko mokõipa mbohapýpe turu ñembopu arete ramo, ojejora jave pe mburika pe pyharepyte sapukái ñemoherakuã ñepyrũme. Upe rokẽpe'aha oñembojere og̃uahẽ vove Nashville-pegua tata apu'akuéra. Turu ñembopu arete ha Nashville rehe ñetaky, ojejora jave Islam, ha'e arateĩ rehegua léi jave oikóva Nínive ñorairõ ra'anga tenondegua.

Arateĩ rehegua léi omohu'ã pe “pyharepyte” sapukái ñemoherakuã, upérõ upe sapukáigui oiko rupi pe sapukái “hatã”, ha, profesía ojerureháicha, upe arapa'ũ ñepyrũ ohechauka va'erã katuete ipaha. Pe ñembyasy peteĩhápe, Islam ombohasa asy va'erãkuri Roma ñorairõhára atykuérape, ha'éva Estados Unidos ra'anga, sa popa ary pukukue. Pe lláve (Nínive ñorairõ) ohechauka pe pyharepyte sapukái ñemoherakuã ñepyrũ, ohechaukaháicha avei trompéta arete. Levítico mokõipa mbohapyha kapítulope oĩ papo ára trompéta arete ha Pentecostés apytépe, ha'éva avei Tapỹikuéra arete. Umi papo ára, oĩva mymba ñarõ ra'anga rehegua ñeha'ã arapa'ũme Estados Unídospe, ojokupyty umi sa popa ary ñembohasa asy rehegua ndive pe ñembyasy peteĩhápe. Papo ha'e sa popa diésmo.

Umi papo ára (sa popa ary) opa oñepyrũ jave umi mbohapysa porundypa peteĩ ary ha papo ára. 1844 jasypa 22 guive, pe ára profétiko ndaikatuvéima ojeporu; upévare, umi sa popa ary jehasa asy rehegua ha'e peteĩ techaukaha umi papo ára Levítico mokõipa mbohapýpe oĩva rehegua: umíva oñepyrũ turukuéra aretépe, ha po ára rire oiko pe poyvi jejupi, ha upéi po ára rire oiko pe Ñemoĩporã Ára huísio, ha upe rire ohasa po ára Pentekostés rehegua ñeñohẽ peve.

Upépe oñepyrũ pe “aravo, ha peteĩ ára, ha peteĩ jasy, ha peteĩ arýpe, ojuka hag̃ua yvyporakuéra mbohapýha pehẽngue”. Pe “aravo” ha’e pe aravo yvy ryryi guasúpe g̃uarã, upéva hína pe arapokõindygua léi. Pe “ára” ha’e Ñandejára ñemyengovia ára, Laodiceapegua Iglesia Adventista del Séptimo Día oñemosẽ jave Ñandejára jurúgui.

Haʼekuéra niko peteĩ tetã ñeʼẽtekuaaʼỹva, ha ndaipóri ipypekuéra arandu. ¡Mbaʼéichaite piko oikóne peteĩ tekómarangatu, oikuaávo ko mbaʼe, ha ojepyʼamongetávo hikuái hogaite rehe! Mbaʼéicha piko peteĩ año omuña vaʼerã mil, ha mokõi omoñani vaʼerã paʼũrã mil, ndahaʼéiramo Ita guasu omeʼẽ hague chupekuéra, ha Ñandejára omboty hag̃ua chupekuéra? Pórke haʼekuéra ita guasu ndahaʼéi ñande Ita Guasuicha; umi ñane enemigo tee voi ohechakuaa upéva. Pórke hiʼupyrã yva haʼe Sodoma parralgui, ha Gomorra ñúgui; ijyva haʼe pyʼaro yva, ha hiʼatỹnguéra hovyʼỹ. Ikaʼu haʼe mbói guasu pohã vai, ha mbói jarara pohýi ñarõ. Ndahaʼéi piko koʼã mbaʼe oñeñongatu vaʼekue che ndive, ha oñembotyvaʼekue che mbaʼeeta apytépe? Chéve che mbaʼe tee hína jehepymeʼẽ ha ñemyengovia; ijypykuéra otyryrýta hiʼára peve; pórke hiʼaguĩma ipochy ára, ha pyaʼe oúma umi mbaʼe oúta hiʼári. Pórke Ñandejára ohusgáta hetãygua kuérape, ha oporoporiahúta hembiguái kuérape, ohechávo ipuʼaka opa hague, ha ndaiporiha avave oñembotyvaʼekue térã oñeheja hag̃uáicha. Ha heʼíta: Moõpa oĩ pende tupãnguéra, pe ita guasu pejepytaso hague hese? Deuteronomio 32:28–37.

Pe “ára” yvyryrýi ha’e “i mba’easy ára”. Ha’e pe juicio umi oĩvape Adventismo-pe ndorekóivape entendimiento pe conocimiento ojepysóva ára pahápe. Ha’ekuéra oiporavo peteĩ ita japu omopu’ã hag̃ua hoga hi’ári, ha añetépe, ijita hína yvyku’i.

“Pe ñemomarandu oúma: Mba’eve ndojehejava’erã oike hag̃ua omyakãratĩ hag̃uáicha pe jerovia pyenda, hi’ári ñamopu’ã hague ñande rembiapo ypy guive pe marandu ou hague guive ary 1842, 1843 ha 1844-pe. Che aikéma kuri ko marandúpe, ha upe guive aime aĩva yvy tuichakue renondépe, añemombaretévo pe tesape Ñandejára ome’ẽ va’ekuépe oréve rehe. Noroñemoĩri ore pyguýi hag̃ua pe aty guasúgui ore pype oñemoĩ hague, ára ko’ẽre roheka aja Ñandejárape ñembo’e kyre’ỹme, roheka hag̃ua tesape. Peẽpa peimo’ã ikatuha aheja rei pe tesape Ñandejára ome’ẽ va’ekue chéve? Upéva oikova’erã Araka’e Ita guáicha. Upéva che reraha ha che sambyhy raka’e guive oñeme’ẽ hague chéve.” Review and Herald, 14 de abril de 1903.

Pe “jasy” ohechauka pe jasy peteĩha.

Pevyʼa hag̃ua, upéicharõ, peẽ Sión raʼykuéra, ha pevyʼa pendejára Tupãme; haʼe niko omeʼẽ peẽme ama tenondegua peteĩ medida hekoitépe, ha omboguejyta peẽme ama, ama tenondegua ha ama pahaguéva, jasy peteĩhápe. Ha pe mbyatyha rendakuéra henyhẽta trígogui, ha pe ryrukuéra osyryryta vínogui ha aséitegui. Ha che amoĩjeyta peẽme umi áño pe tukú oguʼu vaʼekue, pe ysóva, pe tuguái, ha pe yso guasu, che ehérsito tuicháva amondo vaʼekue pende apytépe. Ha peẽ pekarúta heta, ha pehupytyta pene renyhẽ, ha pejererohorýta Ñandejára pendejára réra, haʼe ojapo haguére penendive mbaʼe hechapyrãva; ha che retãgua ndojejahymoʼãi arakaʼeve. Ha peikuaáta che aimeha Israel mbytépe, ha cheha Ñandejára pendejára, ha ndaiporiha ambue; ha che retãgua ndojejahymoʼãi arakaʼeve. Joel 2:23–27.

Arateĩ rehegua léi “aravópe”, pe mbohapyha ái rehegua Islã oñeha'arõ'ỹre oporonupã, ha Laodicea rehegua adventísmo otĩ, ojerovia haguére pe mbói ita rehe. Upérõ, jasy peteĩháme, oñeñohẽ pe ama pahagua peteĩ tetã oñemopotĩmava ári. Upévo ojejuka Tetãvore Joapykuéra, Nashville guive oikóva ñembohasa asy rire. Oñepyrũ pe ñembohasa asy, ha'éva umi táva ñehundi, ha arateĩ rehegua léi aravópe Tetãvore Joapykuéra opa (ojejuka) pe Biblia profesíape oĩva tavetã poteĩháramo, omoñepyrũvo ko yvy ape ári g̃uarã pe mymba ñarõ ra'anga rehegua ñeha'ã ára, opáva tavetã poapyha og̃uahẽvo ipahápe, avave pytyvõ'ỹre (ojejuka).

Éufrates

Ysyry Éufrates oñembojoaju simbólikamente Islam ndive, ha Éufrates he’ise: “hi’a porãva”, térã “osẽ mbarete hag̃uáicha”. Mokõiha ñembyasy guasúpe, umi irundy yvytu oñeñapytĩva Éufrates-pe ojeheja hag̃ua.

Ha pe ánhel ombopu, ha ahendu peteĩ ñe'ẽ osẽva irundy hatĩgui pe altar óro pe oĩva Tupã renondépe, he'íva pe ánhel peteĩha seisva oguerekóvape pe turu: Embojera umi irundy ánhel oñeñapytĩva pe ysyry guasu Éufratespe. Ha umi irundy ánhel oñembojera, umi oñembosako'íva peteĩ aravópe g̃uarã, peteĩ árape g̃uarã, peteĩ jasýpe g̃uarã ha peteĩ áñope g̃uarã, ojuka hag̃ua yvypóra mbohapy voregui peteĩ vore. Apocalipsis 9:13–15.

Éufrates ohechauka pe Yvy Ñe'ẽme'ẽmby rembe'y kuarahyresẽ gotyo, ha Islam ha'e hína “kuarahyresẽ yvygua ra'ykuéra” maranduhápe. Ikarakter profétikova ha'e ojejoko ha ojeheja jeyha chupekuéra, oñepyrũvo Hagar oñeñapytĩ haguére Sara rupi.

Ha Tupã he'i: Nde rembireko Saraete imembýta ndéve peteĩ ta'ýra; ha reromoĩta héra Isaac. Ha che amopyendáta che ñe'ẽme'ẽ hendive, peteĩ ñe'ẽme'ẽ opa'ỹva ramo, ha iñemoñare ndive hapykuéri. Ha Ismael rehe katu, ahendúma nde jerure: péina, ahovasáma chupe, ha ajapóta ichupéva hi'a hetáva, ha ambohetaitereíta chupe; doce mburuvicha guasu omoñareta, ha ajapóta ichugui peteĩ tetã guasu. Génesis 17:19, 20.

Ismael oñemoingo hag̃ua hi’a porã hag̃uáicha, ha Éufrates he’ise hi’a porãva. Peteĩ ciento cincuenta ary peve ogueropu’akava’ekue peteĩha aña hag̃ua pe marandu hag̃ua paha gotyo, oñepyrũ pe profesía peteĩ aravo, peteĩ ára, peteĩ jasy ha peteĩ ary rehegua, Islam oñemosãso rupi ojuka hag̃ua mbohapy voregui peteĩva yvyporakuérape. Pe léi domingo-pe, ojejuka pe poteĩha mburuvicharenda profesía bíblica-pe, ha upéva ha’e peteĩ mbohapy voregui peteĩva Roma moderna-gui. Islam ojejoko va’ekue 11 jasypoapy 1840-pe, oñemombarete jave pe peteĩha ánhel marandu; ha oñemosãso pe mbohapyha ánhel marandu oñemombarete jave 9/11-pe.

9/11-pe oñepyrũ oñemoĩ techaukaha umi sa irundypa irundy su rehe, opakuévo umi omanómava ñembojovake, ha oñepyrũ umi oikovéva ñembojovake. Islam mbohapyha jehasa asy rehegua oñemosãsórõ 9/11-pe, pya'e voi ojejoko techaukaha ñemoĩ aja.

“Ko visión oñeme’ẽkuri ary 1847-pe, umi ermáno adventista apytépe sa’i eterei oĩrõ guare umi oñangarekóva sábado rehe, ha ko’ãvagui sa’i eterei oimo’ãva pe iñemboguataha orekoha importancia suficiente omboja hag̃ua peteĩ línea Tupã tavayguakuéra ha umi ndogueroviáiva mbytépe. Ko’ág̃a oñepyrũma ojehecha upe visión ñekumplimiénto. ‘Pe ñepyrũrã upe tiempo de angustia rehegua,’ ko’ápe oñeñe’ẽva, ndojepytaséi pe tiempo rehe umi plága oñepyrũta hag̃ua oñeñohẽ, síno peteĩ mbyky periodo rehe upe mboyve, Cristo oĩ aja pe santuario-pe. Upe jave, pe tembiapo salvación rehegua oñembotýramo ohóvo, pe yvy ári outa apañuãi, ha umi tetãnguéra ipochyta, upéicharõ jepe ojejokóta ani hag̃uáicha ojoko pe tercer ángel rembiapo. Upe jave pe ‘ama paha,’ térã pytu’u pyahu Ñandejára renondégui, outa ome’ẽ hag̃ua pokatu pe tercer ángel ñe’ẽ hatãme, ha ombosako’i hag̃ua umi marangatu ikatu hag̃uáicha opyta mbarete upe periodo-pe oñeñohẽta jave umi siete pahague plága.” Early Writings, 85.

Pe “mbykyha ára” omoag̃uíva pe gracia ñemboty gotyo ha’e pe período “Cristo oĩhína pe santuariope” “ombotývo” pe “tembiapo salvación rehegua.”

“Pe sistema típicope, ha’éva peteĩ ta’ãnga Cristo jejuka ha ipa’i marangatu rembipota rehegua, pe ñemopotĩ santuario rehegua ha’eva’ekue pe tembiapo paha pa’i guasu ojapóva ary pukukue ministerio jere rehe. Kóva ha’eva’ekue pe tembiapo ombotýva pe expiación—peteĩ jeipe’a térã ñemomombyry angaipa Israel apytégui. Upéva ohechauka va’ekue pe tembiapo paha ñane Pa’i Guasu rembiapope yvágape, pe jeipe’a térã jeipe’aite hag̃ua Itavayguakuéra angaipa, umi ojehai hag̃uáva yvága kuatiañe’ẽnguérape. Ko servicio oike ipype peteĩ tembiapo jehechakuaa rehegua, peteĩ tembiapo juicio rehegua; ha upéva pya’e omotenonde Cristo ñeguahẽ yvága arai kuérape pu’aka ha mimbipa guasúpe; pórke Ha’e ou vove, opa káso oñedecidiámava. He’i Jesús: ‘Che rembiapoukapy oĩ Che ndive, ame’ẽ hag̃ua káda peteĩme hembiapokue he’iháicha.’ Apocalipsis 22:12. Ko tembiapo juicio rehegua voi, oĩva pe jeju mokõiha mboyve pya’e, ha’e pe oñemomarandúva pe peteĩha ánhel marandupe Apocalipsis 14:7-pe: ‘Pekyhyje Tupãgui, ha peme’ẽ chupe mimbipa; pórke oguahẽma Ijuicio aravo.’” El Conflicto de los Siglos, 352.

Pe “ojeipe’a hag̃ua Ipuévlo angaipa” oiko umi oikovéva juicio aja.

Peñearrepenti hag̃ua, upévare, ha pejevy hag̃ua, pene angaipa hag̃ua hag̃uáicha oñemboguepaite, oguahẽ vove umi ára piro’y ha py’aguapy rehegua Ñandejára renondégui; ha ha’e omondo hag̃ua Jesucristo, upe ymaite guive oñemombe’u va’ekue peẽme: upe yvágape oñemoguahẽva’erã pe restitución ára peve opa mba’e rehegua, umi mba’e Tupã he’i va’ekue opa imarangatu maranduhára kuéra jurúre ypy guive. Hechos 3:19–21.

Ojeñembyasý hag̃ua, tekotevẽ peteĩ tapicha oikove hag̃ua, ha pe ñembyasýrõ Pedro ko’ápe omombe’úva ipypeguápe oñemoañete vove umi “ára piro’y” og̃uahẽvo. Pe pytu’u ha pe piro’y hína pe ama pahápe, oñepyrũva’ekue pe ánhel mbarete oĩva Apocalipsis dieciocho-pe oguejýramo omyesakã hag̃ua yvy Hembikórape. Pe ánhel mbarete upéva avei hína pe ánhel peteĩha 11 de agosto de 1840-pegua oguejýva’ekue Islam oñeñapytĩrõ guare, ha upe ánhel “ndaha’éi peteĩ tapicha ambuéva Jesucristo-gui.” Pe “piro’y” ha umi “ára oñemyatyrõmba hag̃ua opa mba’e” oñepyrũ Islam ojeheja jey ramo ombopochy hag̃ua tetãnguéra, ha upéi oñeñapytĩ jey aja umi cien cuarenta y cuatro mil oñesegella hag̃ua. 9/11 omarkaha umi ára piro’y ha pytu’u rehegua, ha upéva hína pe ama pahápe, ha avei omarkaha pe ára “oñemyatyrõmba hag̃uáicha opa mba’e.” Pe oñemyatyrõva hína tupão, ha’éva, 1863-pe pe ñemoĩ hag̃ua guive, oiko va’ekue tupão ñorairõháicha, péro oikóta tupão ipu’akapáva pe ára sellado-pe umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua.

Tupãno'õ oñorairõva ha'e trígo ha ñana vai jehe'a, ha tupãno'õ ipu'akáva katu ha'e pe trígo ñemono'õ ypykue oñekuave'ẽva Pentekostés-pe. 9/11-pe Balaam oinupã peteĩha jey pe vúrro, ha Balaam (Tetãvore Joapykuéra) omoñepyrũ peteĩ ñorairõ terrorismo rovái yvy tuichakue javeve, pe ñepu'ã oñeha'arõ'ỹva riremi. Balaam rymba vúrro omoha'anga umi mbohapy jehasa asy oñondive ha'éva pe mbohapyha jehasa asy ha ohóva ojojoykére umi mbohapy ánhel marandu ndive. Upévare, profesía reheguápe, umi mbohapy jehasa asy oñesãmbyhy umi mbohapy ánhel mbohapy pyrũ rupive. Upévare, Balaam oinupãvo mokõiha jey pe vúrro, upéva ha'e peteĩ ñemomokõi, oikoháicha tapiaite pe pyrũ mokõihápe. Yvy hekomimbipáva ymaguare ha literál ha yvy hekomimbipáva ko'ag̃agua ha espíritu rehegua mokõi parralty pa'ũme, Islam oinupã Israel-pe 2023 ary jasypa ára 7-pe, ha upepete oñemoĩ peteĩ jejoko Gaza ári, ha upéi Islam oinupãta Nashville-pe.

Nashville-pe oikóva atáke haʼe pe mokõiha umi mokõi atáke oñehaʼarõʼỹva apytépe, Balaam testimóniope oikóva parraltykuéra paʼũme. Nashville ohechauka pe profesía rape rechaukaha, pyharepyte sapukái marandu oñembojoajuhápe pe ánhel mokõiháre. Pyharepyte sapukái marandu oñepyrũ Cristo remimboʼe mokõi (ohechaukáva pe ánhel mokõiha marandu) ojorávo pe vúrro pe jeike puʼaka reheve ñepyrũme. Upe jegueroguata ipahápe ogueraha kurusúpe, ohechaukáva pe arateĩ rehegua léi og̃uahẽ potaitéva yvyryrýi, upépe Romagua kuña heko vaíva ipuʼaka Biblia profesíape oĩva rréino poteĩháre, Tetãvore Joapykuéra rembiasakue aja tesaráipe opyta rire.

Pe kuña rekovai oñepyrũ vove opurahéi ipurahéikuéra arateĩ rehegua léi oñemoĩ jave, Nínive ñorairõ ojehu jeýtama ha oñembojerepátama pe rokẽ peʼaha ohechaukáva oñepyrũha ko yvy ape ári pe mymba ñarõ raʼanga rehegua ñehaʼã arapaʼũ. Nínive ñorairõ haʼe pe pyharepyte sapukái ñemoherakuã ñemohuʼã, ha upéi ko ñemoherakuãgui oiko pe mbohapyha ánhel sapukái hatã. Upe arapaʼũ ñepyrũ, ojehechaukáva Nashville rehe ojejapótava atáke oñehaʼarõʼỹva rupive, oñemohaʼanga raẽtama avei Nínive ñorairõme, Jesús, Alfa ha Omega ramo, akóinte ohechaukágui pe paha pe ñepyrũ rupive. Profesía ojerureháicha, Nashville rehe ojejapótava atáke oguerekóta katuete umi mbaʼe oĩva peteĩ puʼakápe Róma ohupytýva Pérsia rehe, ha upe puʼaka oheja Islam omyenyhẽ yvy pytũgui. Donald Trump haʼe Róma raʼanga rechaukaha, upévare ipuʼakáta Nínive ñorairõme ojoajúva Nashville rehe ojejapótava atáke rehe, ha katu upérõ g̃uarã opátama pe imbarete oguerekóva oñemoĩ hag̃ua Islam ysyry guasúre.

Pe ñorairõ Ronald Reagan ipuʼakakuaa hague ary 1989-pe haʼe vaʼekue peteĩ ñorairõ roʼy oñepyrũ vaʼekue Yvóra Ñorairõ Mokõiha opávo. Trump ñorairõ roʼy haʼe Panium ñorairõ, ha upéva ogueraha Yvóra Ñorairõ Mbohapyhápe arateĩ rehegua léi oñemoĩ vove; upéva oñembohaʼangáma vaʼekue Actium ñorairõ ha avei Nineveh ñorairõ rupive. Trump ñorairõ roʼy, oñehechaukáva Panium ñorairõ rupive, ogueraha oñemonguʼi hag̃ua pe “tápia” oĩva Léi Guasúpe ha ombojaʼóva ojuehegui tupão ha tetã, oñembohaʼanga haguéicha Berlin “tápia” ñemonguʼi rupive ary 1989-pe.

Nashville oha'anga pe sapy'a Balaam rymba vúrro ojopy ha ombyaihápe Balaam py pe tápia rehe, péicha ohechaukávo peteĩ ñemoñepã pe tápia ypýpe. Pe pyharepyte sapukái arapa'ũ oñepyrũ peteĩ mba'e ojehúvape, oñembotáva pe Léi Guasúpe oĩva ñemopa'ũ tápia rehe, péicha ohechaukávo mymba ñarõ ra'anga ñemopu'ã ñepyrũ (tupão ha Tetã joaju) peteĩ tape rechaukaha rupive, oha'angáva pe ñemopa'ũ tápia ñehundi mymba ñarõ ra'anga ñemopu'ã opakuévo. Donald Trump oñe'ẽta profesía rekópe peteĩ Tetã Ruvicha rembiapoukapy rupive, oha'angáva pe ñe'ẽ arateĩ rehegua léi jave, umi 1798-peguare Pytaguakuéra ha Ñepu'ã rehegua Leikuéra oha'anga haguéicha. Ha'e upépe ipu'akáta Partído Demokráta pegua globalístakuérare ha umi ijaveguáre, Partído Republikáno pegua RINO globalístakuérare. Pe ipu'aka umi hese oñemoĩva rehe, ha'éva umi Persia oha'angáva Nineveh ñorairõme, ohejáta pe ñorairõ polítiko mokõive yképeguápe ikangypa, ndoguerekovéivo pe mbarete oñekotevẽva oñemoĩ hag̃ua umi Islam tukukuéra rehe, oñasãitava pe yvy tuichakue javeve. Trump py ojejopy ha oñembyaíva ha'e pe tápia oĩva pyharepyte sapukái ñemoherakuã ñepyrũme, ogueraháva pe ipahápe oĩva tápia peve.

Rombojoaju ko’ẽ mbohapy jehasa asýre ñañemongeta hag̃ua pe artíkulo oúvape.