Lógica de Jones
Jones rembijepy’amongeta, he’íva ndaikatuiha oñembojei Apocalipsis kapítulo parundypegua ánhel peteĩha umi mokõi ánhel hapykuéri oúvagui, oñemopyenda mbarete añete. Pe joaju iñemohenda rehegua ha’e ohechaukáva umi mbohapy ánhel ha umi ánhel trompéta ombopúva apytépe ndaikatúi mba’eveichavérõ oñembotove. Añetehápe, ha’e omotenondeve kuri umi mbohapy ánhel Apocalipsis kapítulo parundypegua, ha katu pe jepy’amongeta ojeporúva ojehecha hag̃ua chupekuéra “ndaikatúiva oñembojei ojuehegui” ramo upeichaite avei hekopete ojeporu opaite ánhel ha’ekuéra mboyve oúvare.
Ojesareko rupi umi mbohapy ánhel oĩvare Apocalipsis kapítulo parundýpe, nomog̃uahẽi ijepyʼamongeta rape tee huʼã pahaite peve. Ipahápe, upe jepyʼamongeta rapépe oipuruvaʼekue ombojoaju hag̃ua umi jehasa asy rehegua trompéta poha, poteĩha ha pokõiha umi mbohapy ánhel oĩva Apocalipsis kapítulo parundýpe ndive, oike avei tapykuévo jeho umi trompéta rysýire, og̃uahẽ meve umi pokõi ánhel trompéta oguerekóva apytépe tenondeguápe.
Ha ahecha umi siete ánhel oĩva Tupã renondépe; ha chupekuéra oñeme’ẽ siete trompéta. … Ha umi siete ánhel oguerekóva umi siete trompéta oñembosako’i ombopu hag̃ua. Apocalipsis 8:2, 6.
Umi ánhel rysýi oñepyrũ umi “pokõi” ánhel turu mbopuháragui, ha Apocalipsis kuatiañeʼẽme umi ánhel rysýi oñepyrũ pe turu peteĩhágui ha ojepysopa pe ánhel mbohapyha ñemomarandu mymba ñarõ márka rehegua peve. Jones hekoitépe ohechakuaa ojoavyha umi irundy turu tenondegua ha umi mbohapy turu paha jehasa asy rehegua, upe “irundy ha mbohapy” ñemohenda profesía rehegua oĩgui avei umi tupão ha umi séllope. Ko mbaʼe oñemopyendávo mbohapy testígo ári Apocalipsis kuatiañeʼẽme, umi ohechase ikatu ohecha pe papapy pokõi, símbolo ramo, oguerekoha avei ipype pe papapy irundy símbolo ramo ha pe papapy mbohapy símbolo ramo.
Peteĩ joaju Tupãgui hag̃uáicha
Ko’ã ára ohasaramóvape rohechakuaa ohóvo hína Apocalipsis parundy pegua peteĩha ha mokõiha ánhel oñemombareteha peteĩ profesía ára rehegua rupive, oñe’ẽva Islam rehe ha ojoajúva peteĩha ha mokõiha jehasa asýre, ha pe mbohapyha ánhel ñemombarete ojehupytyha pe mbohapyha jehasa asy oñemoañetévo 9/11-pe. Pe jeiporu Jones ojapóva ohechauka (jepémo ha’e nohechaukái pe che ahechaukáva) peteĩteĩ ánhel, Apocalipsis poapy pegua peteĩha ánhel turu mbopuhára guive Apocalipsis pateĩ pegua mbohapyha jehasa asy turu peve, ojoajuha Apocalipsis parundy pegua mbohapy ánhel ndive, ha ndaikatuiha ojeipe’a ojuehegui. Ha’ekuéra ha’e símbolo oĩva peteĩ profesía rysýipe. Tekotevẽ ojehechakuaa chupekuéra upéicha oñekũmby hag̃ua umi tembiaporã opaichagua peteĩteĩ ánhel ohechaukáva. Upéicharõ, umi pokõi iglésia, séllo ha turu ohechaukaháicha pe pokõi, ha avei pe irundy ha mbohapy rehegua símbolo pe pokõi (iglésia, séllo ha turu) rehegua simbolísmo tuichakue ryepýpe, pe ánhel rysýi, umi pokõi ánhel turu mbopuhára apytépe peteĩha guive pe mbohapyha ánhel peve, ojehechava’erã peteĩ mba’e añóramo. Kóva ohechauka peteĩ rysýi oĩhápe pateĩ ánhel.
Pe mbohapy ánhel Apocalipsis catorcepegua ohechauka umi Millerita-kuéra marandu ñe’ẽmondo momarandúva, omombe’úva juicio ñepyrũ; ha upéi, pe marandu ñe’ẽmondo momarandúva umi cien cuarenta y cuatro milgua, oikuaaukáva juicio ñembotý.
Pe umi siete trompéta ohechauka umi mbarete Tupã oipurúva iprovidénsia rupi ogueru hag̃ua juicio umi tetãnguéra ári ombohapéva kuarahy ñemomba’e guasu.
Umi irundy ñe’ẽturumpéta peteĩha guive irundyha peve ohechauka Kuarahyreikegua Róma ñehundi oñembotuichave ha oñemotenonde ohóvo, pe ary 476 peve.
Pe tembiporu porundy ha poteĩha ohechauka Roma Kuarahyresẽgua ñehundi 1449 guive 1453 peve.
Umi mbohapy trompéta paha oguerovia Islam-pe umi mbohapy ñembyasýpe.
Pe ánhel oĩva Apocalipsis 10-pe haʼe Cristo, oguejýva omombarete hag̃ua pe ñemonguʼe iñepyrũme, ha Haʼe oguejy jey Apocalipsis 18-pe omombarete hag̃ua pe ñemonguʼe ipahápe.
Turu pokõiha oñepyrũ ipu 1844 ary jasypa 22-pe, oñepyrũvo pe ñembojovake ha’éva pe Ñemoĩporãjey Ára antitípiko. Juviléo turu oñembopu va’erã kuri pe Ñemoĩporãjey Árape. Upévare, pe ñembojovake aja oñembopu mokõi turu: Juviléo turu ha turu pokõiha.
Upéi rembopu vaerã pe trompéta arete guasupegua séptimo jasy ára pahápe, pe décimo árape; pe ñemoĩ porã ára guasúpe pembopu vaerã pe trompéta opaite pene retã rupi. Ha pemomarangatu vaerã pe ary cincuenta, ha peikuaauka sãso opaite pe yvy tuichakue javeve opa umi henyhẽhávape g̃uarã: upéva ha’éta peẽme g̃uarã peteĩ jubileo; ha peteĩteĩta peyejey vaerã ijyvyrãme, ha peteĩteĩta peyejey vaerã hogayguakuérape. Pe ary cincuenta ha’éta peẽme g̃uarã peteĩ jubileo: ani peporoty, ani peñemono’õ umi ijehegui okakuaávagui upe ary pukukue, ni pembyaty umi parral oñeñangareko’ỹvagui hi’a. Levítico 25:9–11.
Pe konteksto ohechauka hag̃ua Israel ñemosarambi “siete tiempo” aja, oĩva pe kapítulo oúva upe rire Levítico-pe, oñemoĩ porã umi versíkulo ogueraháva pe mbo’epe hag̃ua oñembopu hag̃ua pe trompéta del jubileo pe Día de Expiación-pe.
Eñeʼẽ umi Israel raʼykuérape ha ere chupekuéra: Peikévo pe yvy che ameʼẽtavape peẽme, upe yvy toñongatu peteĩ pytuʼu ára marangatu Ñandejárape guarã. Poteĩ ary reñotỹta nde kokuépe, ha poteĩ ary reñangarekóta nde parral rehe, ha rembyatýta hiʼa. Ha pe séptimo áñope, toĩ peteĩ pytuʼu tuicháva yvýpe guarã, peteĩ sábado Ñandejárape guarã: ani reñotỹ nde kokuépe, ha ani reñangareko nde parral rehe. Pe nde ñemitỹgui heñóiva ijehegui, ani remonoʼõ; ha ani rembyaty umi uva nde parrálgui noñembyatypyréiva; mbaʼére, upéva haʼe peteĩ áño pytuʼu rehegua yvýpe guarã. Ha pe yvy pytuʼu omeʼẽtava, upéva toiko tembiʼurã peẽme guarã; ndéve, nde rembiguáipe, nde rembiguái kuñáme, nde mbaʼapohárape ojeporavopyrévape, ha pe pytaguápe oikóva nendive; ha avei ne mymbakuérape, ha umi mymba saitépe oĩvape nde yvýpe, opaite hiʼa toiko tembiʼurã. Ha reipapáta ndejehegui siete sábado ary rehegua, siete jey siete ary; ha umi siete sábado ary rehegua pukukue haʼéta ndéve cuarenta y nueve ary. Levítico 25:2–8.
Miller ohechakuaa ramo capítulo veintiséis-pe pe juicio oúva Israel ári yvy opytuʼu hag̃ua pe sábado rehegua oñembyai haguére, ombojoapy pe principio heʼíva peteĩ ára ogueroviaha peteĩ ary, ha ohechakuaa peteĩ aryha mbohapycientos sesenta ára, ha siete jey mbohapycientos sesenta haʼeha mokõi mil quinientos veinte ary ñembyasy hag̃ua pe pacto jejavy rehe. Kóva haʼe pe añetegua profética peteĩha haʼe ohechakuaáva. Haʼe hína pe fundamento umi añetegua apytépe omopyendáva pe fundamento Cristo omoĩva’ekue Miller rembiapo rupive. Pe trompeta Jubileo rehegua haʼe peteĩ marandu jepeʼa ha sãso rehegua.
Pe trompéta pokõiha hína Islam, mbohapyha ñembyasýgui.
Ha umi ára pe ánhel sietehá ñeʼẽme, haʼe oñepyrũ vove ombopu hag̃ua, Ñandejára remimimby oñemohuʼãta, heʼiháicha haʼe omombeʼu vaʼekue hembiguaikuéra maranduhára kuérape. Apocalipsis 10:7.
Pe séptimo trompeta Islam rehegua ha’e peteĩ añetegua profétika okapegua, ha pe trompeta Jubileo rehegua ha’e pe añetegua profétika hyepypegua ojustifikáva jerovia rupive—ñemosãsõ angaipágui, upéva, Sister White he’iháicha, ha’e pe mbohapyha ánhel añetetépe. Pe ára pukukue pe séptimo trompeta osapukái aja, pe misterio “Cristo pendepype, pe esperánsa glória rehegua” oñemohu’ãmbaitéta Cristo ombojoajúvo Idivinidad pe humanidad rehe pe cien cuarenta y cuatro mil rehegua ndive. Umi upérõ ohupytýva Tupã sellorã omombe’úta peteĩ marandu trompeta rehegua ñemongyhyjérã, ojehechaukáva pe mbohapyha aipo reheháicha ha avei pe ñemongyhyje mbohapyha ánhel reheguaicha. Pe mbohapyha aipo ome’ẽ mbarete pe marandu mbohapyha ánhel reheguápe pe ánhel, ndaha’éiva michĩvéva peteĩ tapicha-gua Jesús Cristo-gui, oguejy jave peteĩ marandu Ipope reheve.
Jajuhu hag̃ua ha’e hague peteĩ profesía ára rehegua pe mba’evai peteĩha ha mokõiha rehegua omombaretéva pe marandu ánhel peteĩha rehegua, ha peteĩ profesía pe mba’evai mbohapyha rehegua omombaretéva pe marandu ánhel mbohapyha rehegua, jahechakuaa umi trompéta ha’eha “huísio ojeguerúva Roma ári ára domingo ñemombarete rupi”. Umi huísio providensiál, ko’ýte umi mbohapy trompéta pahápegua mba’evai rehegua, oñemohenda ha ojojáva pe marandu ñe’ẽmondo reheve Apocalipsis catorcepegua mbohapy ánhel rehegua. Mokõi mba’evai ha mokõi ánhel pe tembiasakue Millerita-pe, ha pe mba’evai mbohapyha ha pe ánhel mbohapyha pe tembiasakue cien cuarenta y cuatro mil reheguápe. Ñepyrũrã pe tembiasakue ánhel peteĩha ha mokõiha reheguápe, pe marandu omombe’úva pe huísio ñepyrũ oñemombarete va’ekue peteĩ ñembyaty Islam rehegua pe mba’evai peteĩha ha mokõiha ñembyaty rupive. Paha pe tembiasakue ánhel mbohapyha reheguápe, pe marandu omombe’úva pe huísio ñemboty oñemombarete va’ekue peteĩ ñembyaty Islam rehegua pe mba’evai mbohapyha ñembyaty rupive.
Pe ñemombarete ñepyrũme ha pahápe ojehechauka kuri pe ánhel Apocalipsis 10 ha 18-pegua rupive, “ha’éva ndaha’éi va’ekue ambue tapicha Jesucristo-gui”. Islam ñe’ẽmondo okapegua ha pe juicio ñe’ẽmondo hyepypegua ha’e pe tercer ay trompéta okapegua, ha pe juicio ñe’ẽmondo hyepypegua ha’e pe tercer ánhel trompéta. Pe trompéta okapegua Islam rehegua ha’e pe profesía mokõi mil po cinco ciento veinte ary rehegua, ha pe trompéta hyepypegua pe tercer ánhel rehegua ha’e pe mokõi mil trescientos ary. Mokõivéva oguahẽ ha osapukái pe juicio omanóva rehegua ñepyrũme, ha mokõivéva oguahẽ jey pe juicio oikovéva rehegua ñepyrũme.
Pe ánhel Apocalipsis kapítulo diezpegua oguejy kuri 11 jasypoapy 1840-pe, oñekumpli hag̃ua profesía Islam rehegua; ha péicha ojapóvo, pe ánhel ohechauka mba’éichapa oguejy pe ánhel Apocalipsis kapítulo dieciochopegua peteĩ profesía Islam rehegua ñekumplíndive. Ñandejára juicio pe ñemboyke rehe pe léi domingopegua 321-pe, ha upéi jey 538-pe, ojehechauka umi seis trompéta peteĩha rupive; ha Ijuicio pe ñemboyke rehe pe léi domingopegua oúta hag̃uápe pya’e ojehechauka pe séptima trompéta rupive, ha’éva pe mbohapyha ai, ha avei pe mbohapyha ánhel. Pe marandu ñemongyhyje rehegua pe juicio ñepyrũ rehe 22 jasypa 1844-pe, ha pe marandu ñemongyhyje rehegua pe juicio umi oikovéva rehe 9/11-pe, mokõivéva oñemombarete pe séptimo ánhel rupive pe secuencia Jones omoĩ haguéicha. Oĩ seis ánhel trompétagua kapítulo ocho ha nueve-pe; upéi, kapítulo diez-pe, oguejy pe ánhel ndaha’éiva ambue tapicha Jesús Cristo-gui. Ha’e hína pe séptimo pe secuencia de ánhelpe, ha hapykuéri kapítulo once-pe oúva pe mbohapyha ai, ha’éva pe séptima trompéta oñepyrũva osuena 1844-pe, ha katu ha’e pe poapyha pe serie de ánhelpe ogueraháva pe porundyha, pa ha onceha ánhel Apocalipsis kapítulo catorce-pe.
Pe mensahéro mbohapyha marandu ndaikatúi oñemboyke pe peteĩha ha mokõiha ángel marandu-gui, ha katu avei ndaikatúi oñemboja’o Ñandejára remimboukuéra porundy porundyha juicio rehegua, apostasia ári. Pe irundy trompéta peteĩha juicio rehegua, Apocalipsis capítulo 8-pe, ohechauka Roma Kuarahyreikeguápe peñaha’ã mbeguekatúpe oguejyha ikangy hag̃ua, Constantine omoĩ rire pe peteĩha léi domingo rehegua ary 321-pe, ha oñepyrũkuri ha’e omboja’o rire pe imperio kuarahyresẽ ha kuarahyreike gotyo ary 330-pe.
“Ore tetã, umi aty legislativo-pe, omoĩta vove léi ojokóva kuimbaʼe kuñanguéra akãrapuʼã ha pyʼa ñeʼẽme ijoguaháva ijeroviapy rehegua derécho-kuérape, ombohováivo domingo ñemboarete, ha oguerúvo mbarete pohýi oñembopyrũ hag̃ua umi oñongatúva ára poapyha sábado rehe, Ñandejára léi, opa mbaʼe rehehápe ha añetépe, ojehecháta mbaʼeve hag̃uáicha ñane retãme; ha apostasía nacional rire oúta ñehundi nacional.” Review and Herald, December 18, 1888.
Pe prinsípio he'íva peteĩ tetã ohejáramo ijerovia ogueruha ijehe ñehundi oñemoañete Constantino retãme, oñepyrũvo umi irundy turu tenondeguáre, omohu'ãva Roma kuarahyreikepegua ary 476-pe g̃uarã. Roma kuarahyresẽpegua og̃uahẽ ipahápe ary 1453-pe, jepémo, profecía he'iháicha, opytáma kuri ipu'aka'ỹre ijehe tetãháicha ary 1449 jasypokõi 27-pe. Babilonia oñemongúi peteĩ pyharépente, Roma katu, kuarahyreikepegua ha kuarahyresẽpegua avei, oñemohu'ã mbeguekatúpe. Roma kuarahyreikepegua ñehundi umi irundy turu tenondegua poguýpe, ary 476-pe g̃uarã, ohechauka ta'angápe Estados Unidos ñehundi irundy turu poguýpe, ha upéva, peteĩ hendáicha ojehecháramo, ohechauka Estados Unidos-pegua umi irundy ñemoñare, oñepyrũva'ekue 1798-pe ha opáva arateĩ rehegua léi oñemoĩvo. Umi irundy ñemoñare ojogua Adventismo-pegua umi irundy ñemoñarépe, ha ko'ãva ojogua Apocalipsis mokõihápe oĩva umi irundy tupao tenondeguápe, Ezequiel kapítulo poapýpe oĩva umi irundy mba'e jeguarupy ojuehapykuéri ivaivévape ha Joel arandukápe oĩva umi irundy tuku aty ojuehapykuéri og̃uahẽvape.
Upéicha he’i Ñandejára Tupã: Mboyvevépa, ajapouka ramo che irundy juicio pohýi Jerusalén ári, kyse pukúpe, ñembyahýipe, mymba vai oporojukávape ha mba’asy vai reheve, aipe’a hag̃uáicha chugui yvypóra ha mymba? Ezequiel 14:21.
Umi trompéta poha ha poteĩha omongúi Rróma Kuarahyresẽgua, ha Rróma Kuarahyresẽgua, pe joaju orekóvape Rróma Kuarahyreikegua ndive umi profesíape, ha'e tetã rechaukaha. Rróma Kuarahyreikegua ha'e tupão rechaukaha. Rróma Kuarahyreikegua ha'e avei Tetãvore Joapykuéra rechaukaha, oñemoĩva ambue poguýpe raẽ, Rróma Kuarahyreikegua rehe oiko haguéicha.
“Amérika, pe tetã ojeguerekohápe joja jeroviapy rehegua, ojoajúta vove Papadondi tekotevẽ hag̃uáicha ojejopy hag̃ua tekove py’apy ha oñembopy’aguasu hag̃ua yvypórape omomba’e hag̃ua pe sábado japu, upérõ opa tetãygua ko yvy ape ári oisãmbyhýta hag̃ua hese ha oho hag̃ua hapykuéri iñe’ẽme’ẽicha.” Testimonies, volume 6, 18.
Umi irundy trompéta rehegua ohechauka irundy ñemoñare historia americana-pe, ha Estados Unidos ho’a jave, yvy hechapyrãva Daniel once, versículo cuarenta y uno-pe oñeñe’ẽva ramoite ho’áma, ha upéi pe mba’e ojokóva hína Egipto, peteĩ símbolo opa tetãnguéra yvórape guarã. Naciones Unidas, ha’éva umi diez rréi, upérõ omoneĩ ome’ẽ hag̃ua hóga sietehápe pe papado-pe, “sapy’ami—peteĩ aravo” aja, Apocalipsis diecisiete-pe he’iháicha. Kóva oiko Herodes aramboty arete-pe, ha’e ojapóramo ñepyrũ omboja’o hag̃ua mbyte itetãguasu. Herodes aramboty arete-pe, upe aravópe jehaipy ojechauka umi murálla yeso rehe, ha Belsasar ojejuka. Upe aravo oguahẽ domingo léi-pe ha osegui pe prueba humana ñemboty peve. Pe sietehápe reino oñemomba’e, ojehechauka haguéicha Constantinopla murálla ñehundípe, oguejýva’ekue 1453-pe. Pe domingo léi guive Estados Unidos-pe, oñembojoguáva 1449 rehe; Constantinopla ho’a peve 1453-pe, oĩ irundy ary simbólico. Pe papado orresivi vaʼekue iherida mortal 1798-pe.
Daniel 11:40-pe, papado ho’a kuri ary 1798-pe, ára paha opaha jave. Upéi mburuvicha yvy gotyo pegua ho’a 1989-pe, ára paha opaha jave. Tetã peteĩ reko Amérikagua ho’a versíkulo 41-pe, ha Egipto ho’a versíkulo 42-pe; ha papado oguahẽ jey iñehundipa mokõiha ha pahaitevape versíkulo 45-pe.
“Umi tetãnguéra pu’ã ha ho’águi, ojehechauka hag̃uáicha Daniel ha Apocalipsis kuatiakuérape, tekotevẽ ñaaprende mba’eichaitépa ndovalei pe mimbipa añoite, okáguigua ha yvytigua. Babilonia, opa ite mbarete ha jeguakarã ndive, ko ñande yvy araka’eve nohechajevýiva upéichaite,—mbarete ha jeguakarã upe ararãgua tapichakuérape ojehechaukávaicha hatã ha puku hag̃uáicha,—mba’eichaitépa okanýmaite! ‘Kapi’ipe yvoty’icha, oñehundipa. Santiago 1:10. Péicha avei oñehundi va’ekue pe Medo-Persia rréino, ha Grecia ha Roma rréinokuéra. Ha péicha avei oñehundi opa mba’e ndoguerekóiva Tupãme iñepyrũrã ramo. Pe añetegua oikove hag̃uáva añoite hína upe ojoajúva Iporã hag̃ua, ha ohechaukáva Ikarakter. Iprincipiokuéra añónte hína umi mba’e hatã ha ndojeréiva ñande yvy oikuaáva.” Profetas ha Rréi, 548.
Tetã peteĩ rekojoja’ỹva Estados Unidos pegua (maranduhára japu) ho’áva versíkulo irundy-pa peteĩhápe ojehechauka raẽ va’ekue ary 1449 rupive, ha Egipto ho’áva (teju jagua) versíkulo irundy-pa mokõiha-pe ojehechauka raẽ va’ekue ary 1453 rupive; ha papado (mymba vai) oguahẽ ipahápe avave oipytyvõ’ỹre, ojehechauka raẽ haguéicha ary 1798 rupive. Maranduhára japu ha teju jagua oñemboguejy mbaretekuéra trompéta rupive, ha mymba vai oñemboguejy peteĩ mbarete teju jagua rehegua rupive.
Pe papapy irundy ha'e peteĩ rréino ñehundi rechaukaha. Alejandro rréino oñemboja'o irundy rréinope, ha Egipto ho'a Para Pytãme irundyha ñemoñarépe, ha Israel oñakãity hína kuarahýpe Ezequiel kapítulo poapýpe oĩva irundyha mba'e jeguarupýpe. Pe mymba ñarõ yvýgui osẽvape oĩva protestantísmo ha republikanísmo irundy ñemoñare oñepyrũ 1798-pe ha oñemohu'ã pe arateĩ rehegua léi og̃uahẽmbotaitévape, mokõive hatĩme g̃uarã. Umi irundy huísio pohýi Jerusalén ári Ezequiel omombe'úva ohechauka irundy huísio Estados Unidos ári, ha umi irundy huísio Bíblia profesíape oĩva rréino poteĩha ári ha'e umi irundy áño 1449 guive 1453 peve rechaukaha profétiko, upe jave Bíblia profesíape oĩva rréino pokõiha oñemoĩ peteĩ ñe'ẽme ome'ẽ hag̃ua irreversibleino mbyte pe papádope, peteĩ iglésia ha estádo joaju pe Tirogua kuña rekovai oisãmbyhývape.
Umi irundy 1449 guive 1453 peve ohechauka pe reino poapyha ñehundi pe léi domingope, ha avei ohechauka pe periodo pe reino porundyha ñehundi rehegua pe léi domingo guive pe gracia ñemboty peve. Egipto ñemomba’e, ha’éva ko mundo ha avei dragón oñeme’ẽva papadope, ha’e peteĩ fractal pe ñepyrũmby pe periodo oñesimbolisáva umi irundy ary 1449 guive 1453 peve. Kóva ohechauka Constantinopla ho’a hague pe léi domingope, ha upéi jey Miguel opu’ã vove. Miguel opu’ã vove, umi irundy ánhel oñemosãsopaite inspiración he’iháicha.
“Ahecha umi irundy ánhel ojejokotáta umi irundy yvytu Jesús rembiapo opa peve pe tupaópe, ha upéi outa umi siete plága pahague.” Early Writings, 36.
Alexander rréino irundy pehẽngue, irundy turu Roma Kuarahyreikegua ári, irundy yvytu oñemosãsóva Roma Kuarahyresẽgua ári, irundy ñehusga pohyiete Jerusalén ári, irundy yvytu oñemosãsóva papádo og̃uahẽ vove ipahápe avave oipytyvõ'ỹre chupe. Ko'ã techaukaha profétiko ojehechauka rire, ñahesa'ỹijóta pe jehasa asy mokõiha, jahechávo mba'éichapa ojeporu pe arateĩ rehegua léi ko'ẽrõite oútava og̃uahẽ vove.
Concilio de Florencia
Ary 1439-pe, Florencia Amandajepe (oñembohérava avei Florencia Joaju), Tupao Ortodoxa Kuarahyresẽgua remimoĩhára kuéra (omboguata vaʼekue hesekuéra Mburuvicha Guasu Bizantino Juan VIII Palaiologos ha Constantinopla Patriarca) ombohéra hag̃ua peteĩ decreto tee joajurã Tupao Katólika Romana ndive. Haʼekuéra oñemoĩ peteĩ ñeʼẽme ohechakuaa hag̃ua Roma Papa-pe iñakãramo (poguýpe oĩva opaite mburuvicha guasu hag̃uáicha) opaite Tupao ári.
Ménarã niko tembirekóre akã, Cristo ha’éicha pe tupao akã; ha’e voi ha’e pe hete pysyrõhára. Efesios 5:23.
Pe Credo Niceno
Mburuvicha guasu ha Patriarca omoneĩ pe “cláusula Filioque” pe Credo Niceno-pe, ha upéva vaʼekue peteĩ mbaʼe oñembojoapýva Credo Niceno-pe, heʼívo Espíritu Santo osẽha Túvagui ha Taʼýragui. Pe Credo Niceno haʼe peteĩva umi jeʼepyrã iñimportantevéva ha ojepuruvéva pe jerovia católica rembiasakue ryepýpe. Pe Credo Niceno haʼe peteĩ ñemombyky tee, hekopegua ha formal, umi jerovia katóliko tenondegua rehegua. Ñepyrũrã, ojehai vaʼekue oñeñangareko hag̃ua pe añetegua rehe mávapa Jesucristo. Ary 325-pe, opuʼã peteĩ tuicha joavy, peteĩ paʼi hérava Arius omboʼe rupi Jesús oñemoheñoi hague Tupã Túva rupive ha ndoikói hague Tupã tee hag̃ua.
Mburuvichavete Constantino ohenói Nicea Aty Guasu Peteĩha oñemeʼẽ hag̃ua ñembohovái paha upe mbaʼépe. Pe aty guasu omoañete mbarete Jesús haʼeha Tupã hekoitépe, “peteĩnte sustánsia rehegua” Túva ndive. Upe rire, pe Jerovia Ñemombeʼu oñembotuichave Constantinopla Aty Guasúpe, ary 381-pe. Koʼápe tekotevẽ ojehechakuaa Nicea Jerovia Ñemombeʼu oñemopyenda hague Constantino peteĩha rembiasakuépe, ha upéva haʼetaha peteĩ mbaʼe ombohováivaʼerã Constantino paháva, haʼéva Constantino pateĩha, haʼevaʼekue kuarahyresẽ gotyogua Mburuvi Bizantino mburuvichavete paha. Constantino Guasu rehe, haʼevaʼekue pe peteĩha, oñeñeʼẽ jey jey Biblia profesíape. Haʼe hína pe mburuvicha oisãmbyhýva kuarahyresẽ gotyogua mburuvi iñepyrũme, ha upévare haʼe hína pe mburuvicha oisãmbyhýva kuarahyresẽ gotyogua mburuvi ipahápe raʼanga profétika. Pe ohesaʼỹijóva profesía ohechakuaavaʼerã Nicea Jerovia Ñemombeʼu haʼeha peteĩ mbaʼe oĩva mokõive tembiasakuépe, pe iñepyrũ reheguápe ha pe ipaha reheguápe, oikũmbýramo alfa ha omega rehegua prinsípio.
Ary 381-pe, pe Credo Niceno oñembopyahu doctrina Purgatorio rehegua, doctrina Eucaristía rehegua, ha oñemoneĩ Eucaristía-pe ojepuru hag̃ua mbuja ipẽmbýva’ỹ, upéva ha’éva peteĩ práctica latina. Pe Credo ary 381-gua avei omoneĩ pe comprensión católica angaipa ypykue rehegua ha tekove rire rehegua. Opa ko línea clave reheve: “Avei romyesakã porã pe sede apostólica marangatu ha pe Pontífice Romano oguerekoha pe primacía opa ko yvy ape ári ha ha’eha Cristo vikario añetegua.”
Pe Kuatia Florencia-pe oñemoneĩ ambue versión oñembopyahuva’ekue 6 jasypokõi 1439-pe, 14 ary mboyve Constantinopla ho’a hag̃ua turko otomano-kuéra pópe 1453-pe. Pe joaju oñemoneĩ jepive hag̃ua tuicha presión política guýpe. Pe Imperio Bizantino oikotevẽ’eterei pytyvõ militar Occidente-gui umi otomano oñemotenondéva rovake. Umi delegado griego-kuéra ojevy rire hógape, pe ñe’ẽme’ẽ oñemboyke mbarete mayoría clérigo-kuéra, monje-kuéra ha tavayguakuéra rupi Oriente-pe. Hetave umi obispo omoneĩva’ekue upéva upe jave, upéi oipe’a ijapyta hese. Pe joaju araka’eve ndojejapopáiri ha oñembotovéma hekopegua hag̃uáicha Tupao Ortodoxa Oriental reheve umi ary oúva pukukue. Oguahẽ mboyve Constantinopla ho’a hag̃ua 1453-pe, pe joaju voi osẽmava’ekue mba’eve hag̃uáicha. Heta jey oje’e historiador-kuéra rupi kóva ha’e hague peteĩ joaju política ndaikatúiva osẽ porã, teología, cultura ha pueblo remimo’ã mbarete ombotovéva rupi.
Ary 325-pe, Nicea Atyguasu Peteĩhápe, oñemoneĩ Nicea Jerovia Ñemombeʼu. Kóva ojehechauka po ary ary 330 mboyve, upe arýpe oñemohuʼã umi 360 ary Daniel kapítulo pateĩ, versíkulo mokõipa irundýpe ojehechaukáva peteĩ “tiémpo” ramo.
Haʼe oike pyʼaguapýpe pe tetã rembeʼy iporãvéva ári jepe; ha ojapóta mbaʼe iñemoñare kuéra ru ndojapói vaʼekue, ni itúva kuéra ru kuéra avei; omyasãíta ijapytépekuéra pe mbaʼe ojeguerekóva ñorãirõgui, pe mymbaʼeta ha pe mbaʼereta; ha avei ombojegua hag̃ua hembiaporã pegua umi mbarete renda rehe, peteĩ tiémpore. Daniel 11:24.
Umi áño 31 Cristo mboyve ha 330 mokõivéva ohechauka pe “ára oñemohendavaʼekue” oñemombeʼúva Daniel kapítulo 11, versíkulo 27 ha 29-pe.
Ha mokõi mburuvicha guasu ko’ãva py’a oĩta ojapo hag̃ua mba’e vai, ha peteĩ mesa ári oñe’ẽta japu; ha upéva ndohupytymo’ãi porã: pe paha gueteri oikóta ára oñemoĩmavape. … Pe ára oñemoĩmavape ha’e ojevýta ha og̃uahẽta yvy gotyo; ha ndaha’emo’ãi yma guaréicha, ni upe rireguaicha. Daniel 11:27, 29.
Rróma Kuarahyresẽgua profesía rape ñepyrũ (330) ha ipaha (1449–1453) ojehechauka umi mburuvicha guasu peteĩha ha ipahaitéva rupive, mokõivéva hérava Constantino. Mburuvi Bizantino ojeheróva Rróma Kuarahyresẽgua profesía rape álfa ha ómega ojoaju Rróma Mburuvi pu’aka tuichavé reheve oisãmbyhy hague mbohapysa poteĩpa ary paha rehe, Actium ñorairõ guive, Cristo mboyvegua ary 31-pe, ary 330 peve, ha upéi upe guive ary 1453 peve. Actium ñorairõ mboyve, Cristo mboyvegua ary 31-pe, Marco Antonio ha César Augusto peteĩ mésape he’i japu ndosẽporãiva’ekue. Ary 330 mboyve, ary 325-pe, oñemoneĩ Nicea Jerovia Ñemombe’u. Ary 1453 mboyve oñemoneĩ upe Nicea Jerovia Ñemombe’u voi jehaipyre oñembopyahupyre. Cristo mboyvegua ary 31 mboyve mokõi tapicha polítika rehegua he’i japu peteĩ mésape. Ary 325-pe peteĩ mésape oje’e umi japu espíritu rehegua. Umi mokõi testígo ohechauka umi japu polítika ha espíritu rehegua oñemoneĩva’ekue ary 1439-pe Florencia Amandajépe. Upe Nicea Jerovia Ñemombe’u oñembopyahupyre oñembohéra Joaju Apoukapy.
Peteĩ mesa jerére oje'éva japu rehegua tape rechaukaha peteĩha oiko Cristo mboyvegua ary 31 mboyve, ha oiko mokõi aty polítiko Roma pagánapegua apytépe. Umi japúpe g̃uarã oñemoĩva ára ha'e Cristo mboyvegua ary 31, ha upévape Augustus, Roma rechaukaha, oñemoĩ peteĩ kuimba'e ha peteĩ kuña ñembojoaju rehe, mokõivéva Egipto rechaukaha. Japu aty mokõiha oiko ary 325-pe, ha ára oñemoĩva ha'e ary 330. Japu aty mbohapyha oiko ary 1439-pe, ha ára oñemoĩva ha'e ary 1449–1453. Umi oĩva mesa jerére ary 1439-pe oĩ Roma Kuarahyreikegua ha Roma Kuarahyresẽgua rérape, ha Roma Kuarahyresẽgua oheka ohupyty peteĩ jehupytyrã polítiko omoneĩvo peteĩ jerovia rehegua ñemopyenda. Cristo mboyvegua ary 31, hapykuéri ary 330 ha upéi ary 1453, ohechauka Roma rehegua ára rysýi ojeporuha mbohapy jey.
Pe polítika rehegua ñemongyhyje oúva Mark Antony ha Cleopatra joajúgui ohechauka raẽ va'ekue, ta'ãnga ramo, pe espíritu rehegua ñemongyhyje oúva arrianísmo mbo'epy hekope'ỹgui ary 325-pe, ha upéva katu ohechauka raẽ va'ekue, ta'ãnga ramo, pe polítika ha jerovia rehegua ñemongyhyje oúva túrko islámikokuéragui ary 1439-pe.
Pe Credo Niceagua rembo’éva hína japu, ha ndaipóri pypekuéra añetegua. Pe kuatia oñemboguapýva firma rehe 6 jasypokõi 1439-pe, Concilio de Florencia-pe, hérava Decreto de Unión, ohechauka vaʼekue umi japu peteĩchagua ha hetave. Umi delegado-kuéra ou jeývo Constantinopla-pe ary 1439-pe, oñembohovái chupekuéra pochy ha ñemombeʼu reheve ombotavyrõ hague. Pe ñeʼẽ ojeguata vaʼekue heʼi: “Iporãve turco akãngao que Papa mitra.”
Pe joaju ojeheráva’ekue tenonderãite pe Emperador Bizantino oikotevẽitereígui pytyvõ militar occidental rehe umi Otomano-kuéra rovái. Ojekuaa porã rire sa’ieterei térã mba’eveichavérõ ndoumo’ãiha pytyvõ militar, pe pytyvõ pe joaju rehegua opa mbaite. Ary 1450–1451-pe, heta sínodo oriental-kuéra omboyke pe joaju, ha Constantinopla ho’a rire ary 1453-pe, pe joaju ojehejaite. Pe osẽ paha Decreto de Unión de Florencia rehegua niko pe Tupao Ortodoxa Oriental oguereko peteĩ concilio oñehundíva ha oñemboykéva ramo. Noñemoañetéiramo guare. Tupao Católica Romana katu, upéicharõ jepe, gueteri oguereko chupe peteĩ concilio ecuménico válido ramo.
Ñamopyenda hína pe jepy’amongeta rape ñantende hag̃ua mba’éichapa umi mba’e tee profétiko orekóva pe jehasa asy mokõiha ojehechauka jey pe jehasa asy mbohapyha rembiasápe. Pe jehasa asy peteĩha rehegua profesía, ipukúva sa popa ary, oñepyrũ kuri 1299 ary jasypokõi ára 27-pe, ha opa kuri 1449 ary jasypokõi ára 27-pe.
1449
Constantine XI Palaiologos heñói ary 1404-pe ha oisãmbyhy ary 1449 jasyteĩ guive ary 1453 jasypo 29 peve. Haʼékuri Rróma Mburuvi Kuarahyresẽgua (Bizantíno) mburuvichavete paha; upe mburuvi oikovevaʼekue 1,100 ary rasa. Pyʼaguasúpe omotenonde Constantinople ñemoʼã otománo-kuéra omongorárõ guare upe táva ary 1453-pe, 7,000 guive 8,000 peve rupi ñemoʼãhára reheve añónte, Mehmed II ñorairõhára aty oguerekóva 80,000 tapicha rasa rovái. Omano oñorairõ aja táva tápia ári ary 1453 jasypo 29-pe, Constantinople hoʼárõ guare ipahápe. Hetekue arakaʼeve ndojehechakuaái katuete. Iñemano reheve opa Rróma Mburuvi (mburuvi Augustus omoñepyrũvaʼekue ary 27-pe Cristo mboyve mbojoapy tee paha).
Ojeheromandu’a griego rembiasakue ha tradición ortodoxa-pe peteĩ tekove heroico ramo — heta jey oñembohéra “Emperador de Mármol” leyenda-pe (jeroviaha peteĩ ára ojevyjeytaha osalva hag̃ua Constantinopla).
John VIII Palaiologos (1392–1448) ha'e va'ekue Mburuvi Visantíno mburuvichavete paha mboyvegua, ha oisãmbyhy va'ekue 1425 guive 1448 peve. Ha'e va'ekue mburuvichavete Manuel II Palaiologos ra'y ypykue ha Constantine XI ryke'y. John VIII ohasa hetave ára oisãmbyhy aja oñeha'ãmbaitévo oipysyrõ umi otománogui Mburuvi Visantíno, oñehundi potaitémava. Ary 1439-pe, ha'etévoi oho Itáliape ha omotenonde Florence Amandaje; upépe ha'e ha Tupão Ortodókso Kuarahyresẽgua remimbou aty oñemoĩ sapy'ami peteĩ ñe'ẽme oñembojoaju jeývo Tupão Katóliko Rrománo ndive ha ohechakuaávo Pápape Tupão ruvicháramo. Constantine Guasu avei omotenonde va'ekue Nicaea Amandaje. John VIII oha'arõ ko joaju pápa sãmbyhy ndive oguerutaha ñorairõrã pytyvõ Kuarahyreikegui umi túrko rovái, hákatu sa'ieterei va'ekue umi oguerohorýva pe joaju Constantinople-pe, ha ipahápe opyta rei. John VIII omano 1448-pe (mba'e hekopegua rupi), ary po añónte Constantinople ho'a mboyve 1453-pe. Ityvýra Constantine XI upéi oiko mburuvichavetéramo ha omano oñorairõvo táva rehehápe.
Juan VIII omano rire 1448-pe, iñermáno Constantino XI ojeporavo hag̃ua hekoviarã. 1448 aja, Imperio Bizantino peteĩ estado michĩva añoite vaʼekue, oĩva ambue poguýpe, ha umi Otomano oreko vaʼekue influencia tuicháva máva oguapýtava trónope Constantinopla-pe. Julio 27, 1449-pe, oiko peteĩ mbaʼe político tuicha mbaʼetereíva umi ára pahápe pe Imperio Bizantino rehegua. Pe Emperador Bizantino Juan VIII Palaiologos omano vaʼekue ymaite 1448-pe. Iñermáno, Constantino XI Palaiologos (pe emperador paha), oñemoherakuã emperador ramo Constantinopla-pe. Upéicharõ jepe, Constantino XI oike mboyve trónope oficialmente, omondo embajador-kuérape pe Sultán Otomano rendápe (Murad II) ha ojerure chupe permiso hag̃ua ogoverna. Pe Sultán omeʼẽ upe permiso, ha upéi añoite Constantino XI oñemongorona formalmente ha oñemoneĩ emperador ramo. Ko tembiapo ojehecha vaʼekue ramo pe ñemeʼẽ hag̃uáicha ijehegui pe independencia bizantina. Peteĩha jey peteĩ emperador bizantino omombeʼu hesakã hag̃uáicha ogoverna hague añoite umi Turco Otomano permiso rupive. Irundy áño rirente, 1453-pe, Constantinopla hoʼa umi Otomano pópe.
1449 jasypokõi 27 guive mbohapysa porundypa peteĩ ary ha papo ára ohasa rire, 1840 jasypoapy 11-pe, umi turko oheka oñemoʼã hag̃ua Egíptogui oñemoĩvo umi irundy tetã Európagua ipokatu guasúva poguýpe, ha péicha omoañete pe profesía oñeʼẽva peteĩ aravo, peteĩ ára, peteĩ jasy ha peteĩ arýre. Koʼág̃a ñamopyendáma pe jepyʼamongeta rape jaiporu hag̃ua pe jehasa asy peteĩha ha mokõiha ág̃a og̃uahẽ vove pe léi arateĩ rehegua oútava koʼẽrõitéma. Pedro, umi sa irundypa irundy su rechaukaha ramo, ohechauka pe ánhel mbohapyha ñemonguʼe, ha William Miller ohechauka pe ñemonguʼe oĩva pe ánhel peteĩha ha pe ánhel mokõihápe. Mokõive ñemonguʼe ojoaju umi “lláve” rehe.
Ha amoĩta hese iati pe óga Davidgua; haʼe oavíta, ha avave noñembotymo’ãi; haʼe ombotýta, ha avave ndoavimo’ãi. Isaías 22:22.
Ha che avei ndéve: Nde hína Pedro, ha ko ita ári amopuʼãta che tupao; ha añaretã rokẽnguéra ndoipuʼakamoʼãi hese. Ha ameʼẽta ndéve yvágape guare rréino mbaʼeñemi rokẽnguéra; ha opa mbaʼe rembojoapýva ko yvy ári, ojejapóta ojejopy hag̃ua yvágape; ha opa mbaʼe remosãso vaʼekue ko yvy ári, ojesosóta avei yvágape. Mateo 16:18, 19.
Pe artíkulo oúvape ñahesa'ỹijóta Nínive ñorairõ, ndaha'éi pe “okẽavoka” oipe'áva yvykua hugua'ỹváramo añónte, ha katu avei pe okẽavoka profétikoramo omoĩva Daniel kapítulo pateĩ testimónio tuichakue peteĩ ñemohenda hekopetévape. Miller képe, pe “okẽavoka” oñembojoajuva'ekue karameguãre ha'eva'ekue pe tapereko Miller oiporúva Biblia ñehesa'ỹijópe. Pe tembiasakue milleríta ñemopyenda téxto bíblicokuéra rupive, oñembojoajúva “ñe'ẽrysýi ári ñe'ẽrysýi” rehe ánhel mbohapyha rembiasakuépe, ha'e pe okẽavoka ohejáva Apocalipsis kapítulo porundy okẽavokápe oipe'a ha omoĩ hendaitépe versíkulo irundypa marandu okapegua rembiasakue kañymby.
Jaseguíta ñaneñehesa’ỹijo pe artíkulo oúvape.
“Profétape, pe rueda peteĩ ótro pehẽmegua, ha umi mba’e ojehecháva umi tekove oikovéva rehegua, ha umíva ndive ojoajúva, opa mba’e ogueru chupe peteĩ mba’e ijetu’úva ha ndaikatúiva oñemyesakã. Péro umi rueda apytépe ojehecha Arandu Infinito po, ha opa mba’e oĩ porãite ha peteĩchapa, ha upéva ha’e hembiapo rendýi. Káda rueda omba’apo joaju porãite opaite ambue rueda ndive.” Testimonies to Ministers, 214.