627, 632 ha 637

Pe “lláve” ombojuru hag̃ua pe yvykua pypuku’ỹva ha’e pe ñorairõ Nineveh-peguá, oñemohu’ãva ary 627-pe, po ary mboyve Mahoma omano haguã ary 632-pe. Po ary rire, ary 637-pe, umi mbarete musulmán oguereko pe táva guasu Persia pegua, peteĩva umi mokõi tuichavéva pu’aka rehegua oikeva’ekue pe ñorairõ Nineveh-pe. Ko mba’e oikóva omoambue mbarete joja Mbyte Oriente-pe peteĩ hendáicha tuichaitéva. Pe ñorairõ Nineveh-peguá ary 627-pe ombokangy pe Persia Mburuvicharenda mbarete, ha pa ary rire pe Persia Mburuvicharenda opa.

Ñemotĩ — 782

Ciento cincuenta ary Mohammed omanóva rire ary 632-pe, pe Kampáña Abasida ary 782-pe, pe ehérsito abasida (oje’e hag̃uáicha amo 95.000 kuimba’e) omoñepyrũ peteĩ jeike guasu yvy bizantina ryepýpe Asia Menor-pe (Turquía ko’ag̃agua). Oho hikuái peve Chrysopolis-pe, Bosporus Ysyry Po’i rováiite Constantinopla-gui—hi’aguĩeterei hag̃ua pe táva guasu bizantino-gui. Umi bizantino, Emperatriz Irene poguýpe, ohasa peteĩ jejopy vaietereíva. Upévare, umi bizantino ojejopy ova hag̃ua omboheraguapy peteĩ tregua mbohapy ary pukúva, omoneĩvo opaga hag̃ua peteĩ tributo tuicha arýgui ary pe ári (amo 70.000–90.000 dinar óro), ha avei ome’ẽ hag̃ua ao de séda ha hostage-kuéra. Ko kampáña ha’e va’ekue peteĩva umi jeike abasida tuichavéva ha osẽ porãvéva umi yvy bizantina ári, siglo 8 javeve. Ohechauka porãkuri pe mbarete okakuaáva Califato Abasida rehegua ha pe imperio bizantino kangy ohóvoha tapiaite.

Po jasy hag̃ua hag̃ua hag̃en

Apocalipsis kapítulo 9-pe oñeñeʼẽ mokõi jey umi “po jasy” rehe, ojojáva sa popa arýre: peteĩ jey versíkulo 5-pe ha upéi jey versíkulo 10-pe.

Ha oñeme’ẽ chupekuéra ani hag̃ua ojuka umi tapichápe, síno oñembohasa asy hag̃ua chupekuéra cinco jasy pukukue; ha iñembohasa asy ojogua escorpión rembiopicha rehe, oinupã jave peteĩ kuimba’épe. Ha umi árape yvyporakuéra oheka va’erã mano, ha ndojuhumo’ãi; ha oipotase va’erã omano, ha mano okañýta chuguikuéra. Ha umi tucura ra’ãnga ojogua kavaju oñembosako’ívape ñorãirõrã; ha iñakã ári oĩva’ekue ku oro-icha joguáva, ha hova kuimba’e rova-icha. Ha oguereko hag̃uarõ kuña akãrague-icha, ha hãi león rãi-icha. Ha oguereko pyti’a jaho’i, hierro pyti’a jaho’i-icha guáicha; ha ipepo ryapu ojogua kárro heta kavaju rehegua osẽva ñorãirõhápe ryapúpe. Ha oguereko huguái escorpión-icha, ha huguáipe oĩva’ekue inupãha; ha ipu’aka ha’e va’ekue ombohasa asy hag̃ua yvyporakuérape cinco jasy pukukue. Apocalipsis 9:5–10.

Oĩ mokõi ára profétika iñambuéva peteĩteĩ ciento cincuenta ary pe trompéta poha Apocalipsis capítulo 9-pe. Peteĩha ohóvo Mahoma omanóva guive ary 632-pe peve, pe Emperatriz Irene, Roma Kuarahyresẽgua rehegua, ñemomirĩ meve ary 782-pe. Capítulo 9 omombe’u Islam ñepyrũ peteĩ hendáicha iporãitereíva. Tribal kuéra joaju guive ary 606-pe, pe ñorairõ Nínive-pe ary 627-pe, Mahoma omanóvo ary 632-pe, upéi Persia ñemboguevi peve ary 637-pe, Islam ñepu’ã ha ho’a ojehapykueho porã Ñandejára ñe’ẽ profétikape. Arabia pegua Islam ha’e pe pokatu oĩva pe peteĩha profecía ciento cincuenta ary rehegua, jehasa’asy rehegua. Mahoma ombojoaju va’ekue umi tribu ary 606-pe; upéi pe ñorairõ “lláve” Nínive-pe ary 627-pe, upéi Mahoma ñe’ẽmarandu Persia ha Roma mokõivéva opa hag̃uáre ary 628 rupi, ha upégui oho peve hemanóvo ary 632-pe. Ko’ã ára ohechauka peteĩ joaju porãiteva’ekue umi mba’e oikóva Islam rape rehe.

Ciento cincuenta ary rire Mahoma omano haguére ary 632-pe, Islam mbaretekue renda oñemoambue Arabia-gui Turquía-pe, ombojevykuévo Roma Oriental-pe opa peve Constantinopla peve. Pe ñembyasy peteĩha ohechauka vaʼekue Arabia pegua Islam, ha pe ñembyasy mokõiha ohechauka vaʼekue Turquía pegua Islam. Pe ñembyasy peteĩha ryepýpe, mokõivéva umi profecía ára rehegua ciencuenta ary rehegua ohechauka pe joavy Islam Arabia pegua ha Islam Turquía pegua apytépe, upéicha avei ojehechauka pe añetegua peteĩchagua joavy pe ñembyasy peteĩha ha mokõiha apytépe.

Peteĩha cien cincuenta ary ñepyrũ oguereko Pérsia ñehundi reheve ha opa Roma ojepytaso hag̃ua Constantinopla murálla ryepýpe. Mokõiha ára pehẽngue cien cincuenta ary oñepyrũ Osmán rembipu’aka Nicomedia-pe. Pe otománo kuéra rembipu’aka Nicomedia-pe oñe’ẽ Nicomedia jejoko rehe (ko árape İzmit, Turquía), oikova’ekue ary 1333 guive 1337 peve, upe jave Sultán Orhan Gazi (Osman I ra’y, pe otománo Beylik moñepyrũhára) ombojere pe táva bizantino tuicháva ha iñimportánteva, Nicomedia. Pe táva opyta mbarete heta ary aja, péro ipahápe oñeme’ẽ ary 1337-pe ñembyahýi ha tembi’u ha opaichagua ñembosako’i’ỹ rupi. Pe ñorairõhára aty bizantino ojeheja osẽ hag̃ua Constantinopla gotyo. Nicomedia peteĩva umi paha mbareteha guasu bizantino kuéra rehegua Asia Menor-pe (Anatolia). I’a hag̃ua, añetehápe, omohu’ãkuri pe control bizantino hetave Anatolia kuarahyreike gotyo rehe. Ko rembipu’aka ome’ẽkuri otománo kuérape omombarete hag̃ua ipokatu Bitinia-pe ha oñembotuichave hag̃ua Bosphorus ysyry renda gotyo. Upéva peteĩ tuicha jepysokuekue raka’e pe ipahápe otománo kuéra ogueraha hag̃ua Constantinopla (upéva oiko peteĩ siglo rasami rire, ary 1453-pe). Pe jejoko heta jey ojehecha peteĩva umi tenonderã rembipu’aka iñimportantevéva apytépe, omoambuéva pe michĩva otománo beylik peteĩ pokatu tetãygua okakuaáva ramo.

Turu peteĩha ryepýpe oĩva arapaʼũ mokõiha, sa popa ary pukúva, opakuévo 1449 ary jasypokõi 27-pe, Constantine paha ojerure sultán Islam reheguápe omoneĩ hag̃ua chupe ojupi hag̃ua Roma Kuarahyresẽ gotyogua apyka guasúpe, ha péicha ohasa pe ñemotĩ emperatriz Irene ohasa vaʼekue Apocalipsis kapítulo porundýpe oĩva umi mokõi arapaʼũ “po jasy” pukúva rehegua sa popa ary peteĩha opakuévo. ‘Emperatriz Irene’ ñemotĩ ha ‘Constantine paha’ ñemotĩ avei haʼe vaʼekue pe ñemotĩ otománo-kuéra ohasátava upe rire raʼanga profétika, pe jehasa asy mokõiha ára rehegua profesía og̃uahẽvo huʼãme ojerurérõ guare hikuái umi irundy tetã ipokatuguasúva Europa peguápe omoʼã hag̃ua chupekuéra Egipto ñemongyhyjégui.

Panteón

Umi pionéro kuéra ontende porã ha ombo’e porã hague pe ñe’ẽjoaju “ituparã renda ojeity yvýre” oĩva Daniel capítulo 8, versículo 11-pe, oñekumpli hague Constantino rupive.

Haʼe oñemombaʼeguasu voi pe ehérsito Ruvicha peve; ha hese rupi ojeipeʼa pe mymbajuka ára ha ára, ha pe tenda isantuariopegua oñemombo yvýre.

Ko’ẽme pe “tupãóga marangatu” oñemboheráva ha’e vaʼekue pe tupãóga Pantheon táva Rómape, ha pe “renda” upe tupãógagui ha’e vaʼekue Roma. Roma oñemombo yvýpe Constantino rupive, haʼe ojeporavóramo omonguʼe hag̃ua imperio tavaguasu Constantinopla-pe áño 330-pe. Versíkulo once ojoaju Apocalipsis capítulo trece versíkulo mokõi ndive ha ohechauka hína pe jehupyty térã mbaʼe oikovaʼekue peteĩchagua.

Ha pe mymba guasu ahecháva’ekue ojogua peteĩ jaguaretépe, ha ipykuéra ojogua peteĩ oso pykuérape, ha ijuru peteĩ león jurúicha; ha pe dragón ome’ẽ chupe ipokatu, isádo, ha tuicha pokatu.

Pe dragón ha’e kuri Roma pagã, ha Roma pagã ome’ẽ kuri i “apyka” pokatu rehegua tupao Romape ary 330-pe, omonguévo táva guasu kuaapy gotyo kuarahyreike gotyo, upéicha ohejávo peteĩ pa’ũ pokatu rehegua, upe tupao papal vy’apópe oipuru porã va’ekue. Ñañepyrũramo ñamohenda hag̃ua Roma kuarahyreikegua línea ary 330 guive 1453 peve, jajuhu, marandurã Roma kuarahyreikegua ñepyrũme, táva Roma oñemotĩhague Constantino omboykére Roma. Upe ñemotĩ ojejapo jeýkuri Emperatris Irene reheve ary 782-pe, upe peteĩha cien cincuenta ary ñembohasa asýpe opa jave. Mokõivéva umi ñemotĩ ojejapo jeykuri Constantino pahaguéva rupive.

Jekakuaa ijojaha’ỹva ha Ho’a hag̃ua isarambi hag̃uáicha

Pe quintoha ha poteĩha trompéta Apocalipsis nueve-pe ome’ẽ umi mba’e porãite oñembohesakáva Roma kuarahyresẽ gotyo hoʼáramo guare rehe, ha avei omoĩ kuatia ári Islam puʼã ha hoʼa rehegua rembiasakue. Ñeñandupyru ñanemboʼe ñahesaʼỹijo hag̃ua umi rréino “puʼã ha hoʼa” Daniel ha Apocalipsis kuatiakuérape. Umi rréino oguereko peteĩteĩ imbaʼekuaarã tee ijojahaʼỹva, ojoajúva iñambue hag̃ua umi “ipuʼã ha ihoʼa” rehe. Judá hoʼa oguahẽkuri mbohapy jejopy Jerusalén rehe rupive. Umi hebreo-kuéra ojegueraha Babilóniape ha ojevy jeýta mbohapy decreto rupive, upéva omoñepyrũta umi 2.300 ary ogueraháva umi mbohapy ánhel oike hag̃ua tembiasakue-pe 1798 guive 1844 peve. Babilonia hoʼákuri peteĩ pyharepytépe. Roma oñembyai ha, upéva ryepýpe, mokõi aspecto Roma rehegua oñemoĩkuri tenonde gotyo, ojehechaukáva Roma kuarahyreike gotyo térã Roma kuarahyresẽ gotyo ramo. Ptolomeo mburuvichaguasu ha Seleuco mburuvichaguasu puʼã ha hoʼa, Daniel once ñepyrũmby mbohapýha rupi, ohechaukaramo pe Roma papal puʼã ha hoʼa. Upe testimonio haʼe mante pe rembiasakue paha Alejandro rehegua ha Grecia oñembyai hag̃ua rehegua. Roma ndahaʼéi haguéicha, Grecia oñembojaʼókuri irundy hendápe ha ipahápe mokõime ojepytaso. Roma oñembojaʼo kuarahyresẽ ha kuarahyreike gotyo, ha upéi Roma kuarahyreike gotyo oñembojaʼo profétikamente mbohapýpe, ohechaukáva Roma ñesãmbyhy mbohapy hendáicha. Roma kuarahyresẽ gotyo rehe katu, Constantino ombojaʼókuri imburuvichagua mbohapy itaʼýra apytépe. Hesakã porã Roma kuarahyreike gotyo ha Roma kuarahyresẽ gotyo haʼeha líneas paralelas ohechaukáva pe tupao romano ha pe estado romano. Upe mokõiha división ndive oĩ avei peteĩ división mbohapyha. Grecia irundy guive mokõime, Babilonia peteĩ pyharepýpe, Judá mbohapy jejopy rupive. Islam rehe katu, ipuʼã “ojeheja hag̃uáicha” oñemohaʼangahína, ha ihoʼa katu “jejoko” ramo.

Iñepu'ã oñepyrũ Mohammed ndive, ha ojejoko chupekuéra 1840 arýpe, jasypoapy 11-pe. Oñemosãso hikuái ha upepete ojejoko chupekuéra 9/11-pe. Nda'areiete oñemosãso chupekuéra 2023 arýpe, jasypa 7-pe, ha upe guive ojejoko chupekuéra Gaza-pe. Islam oñemosãsóta jey ohechauka hag̃ua pe mymba ñarõ ra'anga ñemopu'ã. Islam rembiasakue profétiko rape, ojehechaukáva Apocalipsis aranduka kapítulo porundy guive pateĩ peve, oikuaauka Islam rembiasakue profétiko jehasa asy mbohapyha rehegua. ‘Islam rembiasakue profétiko jehasa asy mbohapyha rehegua’ ojehechauka avei pe ánhel pokõiha ha avei pe ánhel mbohapyha rupive. Pe ánhel mbohapyha og̃uahẽ 1844 arýpe, jasypa 22-pe, pe ánhel pokõiha oñepyrũrõ guare ombopu. Pe ánhel mbohapyha ha pe jehasa asy mbohapyha og̃uahẽ tembiasakue profétiko ryepýpe 9/11-pe. 9/11 guive arateĩ rehegua léi peve, jehasa asy peteĩha ha mokõiha rembiasakue profétiko ojehu jey oúvo, ha ojehu jey gueteri.

Nínive ñorairõ “pe'aha” omoĩ mokõi tetã mbarete, Róma ha Pérsia, peteĩ joaju tee ha oñemboja'okuaa'ỹvape Islam ndive. Nínive ohechauka hesakãve oimeraẽ ambue Ñandejára Ñe'ẽ pehẽnguégui mba'éichapa oñehundi ohóvo mokõive Róma, kuarahyreikepegua ha kuarahyresẽpegua.

Herodes ha'e dragón ra'anga; ha'e Róma rérape oĩ va'ekue. Yvóra pahápe, dragón ha'e Tetãnguéra Joaju. Arateĩ rehegua léi jave, pe rréino poteĩha ho'a ha oñepyrũ pe rréino pokõiha, ha katu ha'ekuéra ome'ẽ irréino pe rréino poapyhápe, ijaramboty vy'aguasúpe voi. Pe rréino pokõiha heñói ramoite, ha upepete oñemoĩ peteĩ ñe'ẽme ome'ẽ hag̃ua irréino Babilonia kuña hekovaívape peteĩ aravo aja, Herodes ome'ẽrõ guare iñe'ẽ Salomépe ome'ẽtaha chupe irréino mbyte peve ohechauka haguéicha upéva ra'anga.

Tetãvore Joapykuéra hoʼaha hendaitépe heñói Tetãnguéra Joaju ha oñemboguata pe mbohapyvéva joaju. Herodes haʼe pe dragón, Herodías haʼe pe pápa rekuái ha Tetãvore Joapykuéra haʼe Salomé. Herodes oĩ kuri peteĩ ñemenda joaju léi ombotovévape, omenda haguére iñermáno rembirekóre, ha, profesía ñeʼẽme, ijoaju Salomé ndive haʼe kuri oñopehẽngue jeheʼa, hesakã porãgui oipota hague chupe hete rembipotápe Salomé ojeroky aja. Pe dragón oguereko joaju pe sy ndive ha pe tajýra ndive avei. Ko mbaʼe iñimportánte rehechakuaa remopyenda jave Rróma kuarahyreikegua ohechaukaha tupao ñesãmbyhykuaa ha Rróma kuarahyresẽgua katu tetã ñesãmbyhykuaa. Rróma, pe irundyha rréino oĩva Bíblia profesíape, omoĩ pápa rekuái mburuvicha guapyhápe, profesía ñeʼẽme, ha upéicha ojapóvo omohaʼanga raẽ Tetãvore Joapykuérape, omoĩ jeýtava pápa rekuái mburuvicha guapyhápe.

Roma kuarahyresẽgua peve oguejy ohóvo 330 guive 476 peve ohechauka Estados Unidos oguejy ohóvo 1798 guive pe léi domingo peve. Ary “330” ha ary “1798” mokõivéva ha’e techaukaha maranduhára hérava “ára oñemoĩmava” térã “paha ára” Daniel kuatiañe’ẽme. 330 ohechauka Roma kuarahyreikegua ha kuarahyresẽgua ñepyrũ. Mokõivéva paha ha’e mburuvicha romano ñemomirĩ, peteĩchaite Constantino omomirĩ haguéicha táva Roma-pe ñepyrũrãme. 476 ha’e peteĩ aravo maranduhára paha ohechaukáva mba’éichapa Roma rekokatuete político oñembyai mbohapy hatua rupi. Upe aravo, oñepyrũva táva oñemboykévo 330-pe, ojeguerohory rire oúkuri opaite iñemohendapy político ñemomirĩ—ipehẽngue republica jeguaka, va’ekue Roma yma guarépe iñembotuicha hag̃ua tenonderãite, oñembyahýi ha oñembyaipaite, ha ipahápe oguahẽ 476-pe, upérõ ndopytamo’ãvéi Roma ári mba’eveichagua mburuvicha oúva peteĩ tuguy romano añeteguágui. Mokõi línea Roma rehegua oñepyrũva ary 330-pe, ha pe jehasa oñemohendahápe umi mokõi línea, oguereko avei mokõi línea maranduhára po jasy rehegua. Roma kuarahyreikegua línea oñepyrũ ha opa ñemomirĩ ohóvo reheve. Roma kuarahyresẽgua línea oñepyrũ ha opa ñemomirĩ ohóvo reheve ary 1449-pe, Constantino pahagua ojerure jave permiso ogoverna hag̃ua.

Peteĩva umi arapa'ũ po jasy pukúva apytégui ogueraha ary 782 peve: upérõ profesía noñemombytevéima Islam árave rehe ha oñepyrũ Islam túrko. Upe arangépe oñemotĩ mburuvichavete kuña Irene, ha upe ñemotĩ ojoaju Constantino paha ñemotĩ ndive, oikóva mokõiha profesía po jasy rehegua opakuévo. Mokõi profesía po jasy rehegua peteĩ ñemombe'u oguerekóva papo versíkulo ryepýpe. Peteĩva ohechauka Arávia Islam rembiasakue; ambuéva katu, Tuykía Islam rembiasakue. Mokõivéva oñemohu'ã Roma kuarahyresẽgua ñemotĩme. Umi profesía apytépe, peteĩva ñemohu'ã oñekumpli peteĩ kuña oñemotĩvo, ha ambuéva katu peteĩ kuimba'e oñemotĩvo. Peteĩ rysýi ambue rysýi ári, umíva ohechauka Roma kuarahyresẽgua tupão ha tetã ñemotĩ. Mokõive ñemotĩ oiko Islam peteĩha jehasa asy rehegua rupive. Constantino paha ñemotĩ ary 1449-pe omoñepyrũ peteĩ arapa'ũ irundy ary pukúva, opáva ary 1453-pe, ho'ávo Constantinopla tapiakuéra. Ary 1449 ohechauka peteĩ ñemotĩ, ha ary 1453-pe ho'a umi tápia ha opa peteĩ tavetã.

Mohammed Mano hag̃ua

Umi mokõi ára pukukue, peteĩteĩva po jasýva, apytégui peteĩva oñepyrũ Mohammed ñemanóme, ha chupe ojehechauka mburuvichavete ramo pe ñeʼẽ “oguereko vaʼekue hikuái peteĩ mburuvichavete hiʼarikuéra” heʼívape, versíkulo pateĩme.

Ha oguereko hikuái peteĩ mburuvicha hi’ári kuéra, ha’éva pe ánhel yvykua pypuku’ỹmegua, héra hebreo ñe’ẽme ha’e Abadón, ha griego ñe’ẽme katu héra Apolión.

Huvichakuéra ruvicha vaʼekue Mahoma, pórke haʼe oñemombeʼu porãma pe peteĩha versíkulope; upévare ndahaʼéi ambue figura islámica, haʼe hína Mahoma pe mburuvicha guasu, ha peteĩ mburuvicha guasu haʼe peteĩ tetãnguéra sãmbyhy, ha Islam haʼe Mahoma rréino.

Ha pe ánhel ombopúma, ha ahecha peteĩ mbyja ho’áva yvágagui yvy ári; ha chupe oñeme’ẽ pe yvykua pypuku’ỹva lláve. Ha’e oipe’a pe yvykua pypuku’ỹva; ha osẽ pe yvykua guive peteĩ tatatĩ, peteĩ horno tuicháva ratatĩicha; ha kuarahy ha yvytu pytũmby pe yvykua ratatĩ rupi. Ha pe tatatĩgui osẽ tuku kuéra yvy ári; ha chupekuéra oñeme’ẽ pokatu, umi teju jagua yvy arigua oguerekoháicha pokatu. Apocalipsis 9:1–3.

Pe jehasa asy peteĩha ha mokõiha ojehu jeyháicha pe jehasa asy mbohapyha ryepýpe, péicha avei ojehechauka jey pe ánhel peteĩha ha mokõiha pe ánhel mbohapyha ryepýpe. Mohammed-pe, pe rréipe, oñeme’ẽ pe lláve oipe’a hag̃ua pe yvykua hugua’ỹva, ha 9/11 ohechauka araka’épa oñeme’ẽ pokatu pe ánhel mbohapyhápe. Upéi Cristo, pe ánhel imbaretéva ramo, oguejy, og̃uahẽvo tembiasakue profétikope pe ñenupã peteĩha Balaam ome’ẽ va’ekue. Upéi ojepe’a pe yvykua hugua’ỹva ha Islam-gui oiko jey peteĩ téma yvóra rembiasakuépe. Cristo upéi ogueraha jey Itavayguakuérape umi Jeremías rape yma guarépe, ha oñepyrũ oñehenduka pe jehasa asy mbohapyha ha pe ánhel mbohapyha marandu. 2015-pe, Trump oikuaauka oñekandidataséha tetã ruvicharã, ha péicha omomýi umi pokatu globalísta dragón rehegua, ha upéi pe yvykua hugua’ỹva omosãso pe ateísmo ipahápe ojuka va’ekue Trump-pe Sodoma ha Egipto rapekuérape. Pe arateĩ léi oñemoĩ vove, pe mymba ñarõ ha’éva pe poapyha ha ha’éva umi pokõigua ojupíta osẽvo pe yvykua hugua’ỹvagui. Pe ára oñemoĩhápe séllo umi sa irundypa irundy súre ñepyrũ ha paha ohechauka opu’ãha peteĩ pokatu yvykua hugua’ỹva rehegua.

Pe mymba recha vaekue, ha ndaipóri koʼág̃a; ha ojupi vaerã yvykua pypukuʼỹme guive, ha ohóta ñehundihápe. Ha umi oikóva yvy ape ári oñemondýita, umi héra ndojehaírivaʼekue tekove kuatiápe yvy oñemoñepyrũ mboyve, ohechávo pe mymba recha vaekue, ndaipóriha koʼág̃a, ha upéicharõ jepe oĩha. Apocalipsis 17:8.

Islam ha’e pe llave oipe’áva pe yvykua pypuku’ỹva 9/11-pe ha avei oipe’áva pe yvykua pypuku’ỹva pe léi domingo jave. Pe sellado ára mbytépe, pe dragón-mymba globalismo rehegua avei osẽ pe yvykua pypuku’ỹvagui.

Ha oikopa vove hekopete hag̃ua hikuái imombeʼupy, pe mymba osẽva yvykua pypukuete rehegua ojapóta hendivekuéra ñorairõ, ipuʼakáta hesekuéra ha ojukáta chupekuéra. Apocalipsis 11:7.

Pe lláve oipe'áva umi mbohapyvéva tape rechaukaha peteĩ pu'aka yvykua hugua'ỹvagui oúva rehegua oñeme'ẽkuri Mohammed-pe, Islam rréino rréipe. Pe Nínive ñorairõ, oiko va'ekue 627-pe, ohechauka peteĩ ñorairõ mokõi pu'aka apytépe, omokangy va'ekue mokõive oñorairõva pu'aka ha oheja Islam pya'e ojupi pu'akápe. Pe lláve oñembojere 9/11-pe ha Islam oñepyrũ ojupi pu'akápe, jepémo upe rire pya'emi ojejoko. Pe Nínive ñorairõ oñemoha'anga 9/11-pe, upépe Islam oñepyrũ haguére ojupi pu'akápe pe ánhel ipu'akapáva oguejy jave ohesape hag̃ua yvy Iglória rupive, ha pe mbyja, he'iséva temimbou, ho'a avei yvágagui. Pe Nínive ñorairõ oñemoha'anga avei ára pahápe, og̃uahẽ vove arateĩ rehegua léi ha oñepyrũ Ára Ypytũ arapa'ũ mokõiha, Islam rrelihión tatatĩ ojaho'ipa jave kuarahy.

Exeter

Arateĩ rehegua léi ra'anga profétika ojehecha pyharepyte sapukái marandu og̃uahẽrõ guare Exeter-pe ojejapóva kampaménto aty guasúpe. Upérõ oñepyrũ umi ñemongu'e paha oñemopu'ã hag̃ua mymba ñarõ ra'anga. Pe ta'anga ñemoheñói, térã iñemopu'ã, oñepyrũ 9/11-pe, ha katu, upe arapa'ũ pahápe, pe arapa'ũ oñemoherakuãhápe pyharepyte sapukái ha'e avei peteĩ fraktal pe ta'anga ñemoheñói arapa'ũ pukukue rehegua, oñepyrũ va'ekue 9/11-pe. Pe ñepyrũ ohechauka pe paha. Pe peteĩha jehasa asy ha'e pe mbohapyha jehasa asy ra'anga profétika, pe peteĩha ánhel ha'eháicha pe mbohapyha ánhel ra'anga profétika. Séllo ñemoĩ ára pahápe oikóva Nínive ñorairõ ohechauka pe Nínive ñorairõ oĩva ñepyrũme. Arateĩ rehegua léi jave oikóva Nínive ñorairõ ha'e pe ñemohu'ã upe séllo ñemoĩ ára oñepyrũ va'ekue 9/11-pe rehegua, ha katu ha'e avei pyharepyte sapukái ñemoherakuã arapa'ũ ñemohu'ã. Upévare, Nínive ñorairõ ra'anga profétika ojehecha pyharepyte sapukái ñemoherakuã ñepyrũme, ohechaukáva umi tembiapo paha mymba ñarõ ra'anga ñemoheñóipe Tetãvore Joapykuérape, ha arateĩ rehegua léi jave oñepyrũ mymba ñarõ ra'anga ñemoheñói ñepyrũ yvórape. Nínive ha'e pe pe'aha omohysýiva umi línea opaichaguáva, oñemoañetéva hekoitépe versíkulo irundypa rembiasakue kañymbýpe.

Ñamotenondéta vove pe artíkulo oútavape.