Pe “lláve”, ohechaukáva Nínive ñorairõ Apocalipsis kapítulo porundýpe, oñekumpli peteĩ tembiasakue rupive omoheñóiva peteĩ jere tuicháva, ha upéva, jaikuaaháicha, ha'e peteĩ lláve ojapóva. Che ha'éva hína Nínive ñorairõ ndaha'éi hague pe lláve tembiasakue rehegua añónte, ohechaukáva Islam ñepu'ã, síno ha'e avei peteĩ lláve profesía rehegua. Upe ñorairõ dinámika profesía rehegua ombojoja Daniel kapítulo pateĩha ndive opaite línea umi rréino rehegua oĩva Biblia profesíape, oñemyesakãháicha Daniel ha Apocalipsis arandukakuérape. Péicha ojapóvo, oheja opa umi rréino ome'ẽ hag̃ua testimónio Daniel kapítulo pateĩ pegua umi poteĩ versíkulo paháre, ha, iñimportantevéva—oipe'a hag̃ua séllo pe tembiasakue okapegua kañymby versíkulo irundypa reheguágui.
Ha ame'ẽta ndéve yvágape guarã Mburuvicha Róga pegua llávekuéra; ha opa mba'e reikóva yvy ári oñeñapytĩta yvágape; ha opa mba'e reipe'áva yvy ári ojepe'áta yvágape. Mateo 16:19.
Ñemosasõ ha Ñembotuicha pe Reino de Mohammed hag̃ua
Ary 627-pe Nínive-pe oikova’ekue ñorairõ ohechauka oñepyrũha umi pa ary paha Persia pu’aka rehegua; Roma ipu’akáma va’ekue hese iñuhã rupive, Tupã ñangareko rupi oúva tatachina ndive. Upéva ohechauka pe tembiasakue jereha, Mahoma ñorairõhára islámiko atyguasukuéra oñepyrũhápe opu’ã. Pe ñorairõ oipe’a peteĩ jokoha oĩva’ekue, peteĩ jokoha, teoríape, opytava’erãmo’ã Roma ha Persia mokõivéva oguerekórire gueteri imbaretekue. Peteĩva jepe ndojapói upéva.
Joko ha Jeheja hag̃ua
Pe representación profética Islam rehecháva, jajuhu Islam jejoko ha jejora iñepyrũete guive Ñandejára Ñe’ẽme, Sara ogueroviauka haguéicha Abraham-pe tojoko hag̃ua Agar ha Ismael-pe.
Ha Sarai he’i Abram-pe: “Tog̃uahẽva taje to’a nde ári. Che amoĩ che rembiguái ne jyvápe; ha ha’e ohechávo hyeguasuha, chemboyke iñesápe. Ñandejára toikuaa ha toikuaa porã mava’e oĩ porãva che ha nde apytépe.” Upérõ Abram he’i Sarai-pe: “Ehecha, nde rembiguái oĩ nde pópe; ejapo hese nde reipotaháicha.” Ha Sarai ojopy asývo chupe, ha’e okañy hova guive. Génesis 16:5, 6.
Upe mba’e oiko va’ekue mboyve jepe, pe mba’érepa Hagar ojeike umi marandu profético-pe ha’e pe Ñandejára “ojoko” rupi Sara oguereko hag̃ua peteĩ mitã.
Ha Sarai, Abram rembireko, ndaikatúi imemby hese; ha oguereko peteĩ tembiguái kuña egipcia, hérava Hagar. Upérõ Sarai he’i Abram-pe: Ema’ẽke, Ñandejára chejoko ani hag̃ua amemby; ajerure ndéve, eike che rembiguái kuña rendápe; ikatu hag̃uáicha che areko imemby hag̃ua hese rupive. Ha Abram ohendu Sarai ñe’ẽ. Génesis 16:1, 2.
Pe “lláve” Apocalipsis 9-pe ojeíva’ekue Mahoma-pe, ha upéi oñekumpli va’ekue Nínive ñorairõme, orrepresenta pe jepe’a pe “jejoko” rehegua Islam ári oimeraẽ punto historia profética-pe.
“Umi ánhel oguereko hína irundy yvytu, ojehechaukáva peteĩ kavaju pochyetéva oñeha’ãva ojei hag̃ua ha osẽ pya’e hag̃ua ohasa hag̃ua yvy tuichakue ape ári, oguerúva ñehundi ha mano hape.” Manuscript Releases, volume 20, 217.
Pe “opu’ã ha ho’a” rréino Mahoma rehegua ndojehechaukái tuichaiterei peteĩ jehechaukarã opu’ã ha ho’áva ramo, síno peteĩ “jehepoi” ha peteĩ “joko” ramo. Islam ojehepoi vove profétikamente, upe jehepoi ojehechaukáma kuri Nínive ñorairõme.
Mba’easy añoite hag̃uáicha pe “¡Ay!”-kuéra
Umi pokõi turu apytépe, umi Islã turu jehasa asy rehegua añoite oñemantene peteĩ puʼaka ramo tembiasakue pukukue, oñemoinge ypy guive tembiasakue profétikope oñemboty peve pe grásia ára. Umi irundy turu tenondegua oñembou vaʼekue Rróma kuarahyreikegua ári oñemohaʼãnga Odoacer, Genseric, Attila pe húno ha Alaric rupive, ohechauka raẽvo péicha irundy puʼaka oporohusgátava Ñandejára sãmbyhy rupive umi ára pahápe; ha katu ijojaha koʼag̃agua ndahaʼéi umi irundy puʼaka yma guare ñemoñare tee. Ndaupeichai katu umi turu jehasa asy rehegua. Islã oike guive tembiasakuépe, osegi peteĩ jejora ha jejoko joaju osoʼỹva, ojejorapaite peve oñemboty vove pe grásia ára. Umi turu jehasa asy reheguápe, Nínive ñorairõ ohechauka pe “ñavẽ” ‘jejora’ rehegua.
Nicomedia ha 27 de julio de 1299
Umi ñepyrũhára ohechakuaa hekopete 1299 jasypokõi 27 haʼe hague umi sa popa ary ñepyrũha; koʼãva opa 1449 jasypokõi 27-pe, ha upe árape katu oñepyrũ umi mbohapysa porundypa peteĩ ary ha papo ára opa vaʼekue 1840 jasypoapy 11-pe.
Jehaipyre mboyveguápe, jahechakuaa pe ñemongora 1333 guive 1337 peve sultán Orhan Gazi (Beylik Otománo omoñepyrũhára Osman I raʼy) ogueru vaʼekue Nicomedia ári, omongorárõ guare pe táva bizantíno tuicha mbaʼéva, Nicomedia. Upe ñemongora omohuʼã pe ñorairõ Nicomedia rehe oñepyrũ vaʼekue itúva Osman ndive. Apocalipsis kapítulo porundy, versíkulo pápe oñemombeʼúva sa popa ary oñepyrũ 1299 arýpe, jasypokõi 27-pe, ha, upéva haʼe rupi peteĩ profesía ñepyrũ, ojehechakuaa vaʼerã pe tembiasakue ojoajúva upe ñepyrũ arange rehe. Osman I (dinastía otomána omoñepyrũhára) haʼe vaʼekue sultán Orhan Gazi ru, ha 1299 arýpe, jasypokõi 27-pe, ohupyty vaʼekue peteĩ ñemotenonde ñepyrũpegua tuicha mbaʼéva Império Bizantíno rehe Bapheus ñorairõme, oiko vaʼekue Nicomedia retãpehẽme, Nicomedia táva ypýpe, peteĩ tavusu tuicha mbaʼetereíva Roma rembiasakuépe ha Bizancio rembiasakue ñepyrũme.
Túva ha Ta’ýra
1299 arýpe, jasypokõi 27-pe, Osman ñorairõhára atykuéra ipu'aka peteĩ Bizancio-gua ñorairõhára atýre, omotenondéva peteĩ tendota upepegua. Ko ñorairõ ojehecha peteĩva umi ñorairõme jehupyty porã tuicha tenondegua Osman ohupyty va'ekue ijehegui apytépe, ha'e oñepyrũ rire omombarete ipu'aka Bithynia-pe (Anatolia yvate kuarahyreiképe). Upéva ha'e peteĩ ñemotenonde tuicha mba'éva pe jehasápe peteĩ beylik turko michĩvagui (te'ýi retã'i peteĩ prínsipe poguýpe) peteĩ tetãme imbaretevéva ohóvo, upe rire ombohovái ha ipoguýpe omoĩtava Bizancio retã yvykuéra. Upe arange ohechauka Islam jekakuaa arapa'ũ ñepyrũ, ogueraha va'ekue ipahápe Mburuvi Otománo ñemopyendápe, Constantinopla ho'árõ guare, 1453 arýpe. Osman oiporu ghazi ñorairõharakuérape (tembe'y rupi ojeity sapy'áva oñorairõ hag̃ua, Islam omokyre'ỹgui chupekuéra), ha upépe oñepyrũ oñemboaty umi ghazi ñorairõhára tembe'ygua peteĩ ñorairõhára aty oñemohenda porãvéva ramo, oñemotenondéva mbeguekatúpe Osman poguýpe ha upéi ita'ýra Orhan poguýpe. Osman rembiejakue rehegua ambue mba'e tuicha mba'éva apytépe oĩ pe, upéva rupive, Islam ikatu hague oñongatu imba'erepy, ojoavyhápe ghazi ñorairõharakuéra ñorairõ rekógui; ha'ekuéra ñorairõ rape oñemohenda'ỹva, ojeity sapy'a ha ojei jey rehegua, oheja chupekuéra umi mba'erepy oipe'áva ñorairõme ipu'akávo añoite, ha katu araka'eve ndohejái chupekuéra yvy.
27 jasypakue 1299-pe, Osman oñepyrũ peteĩ ñorairõrã Nicomedia yvýpe, ha mbohapypa irundy ary rire ita'ýra oñepyrũ peteĩ jejoko irundy ary pukúva táva guasu Nicomedia, tavusu rehe. Túva iñepyrũme ha ta'ýra ipahápe. Ñorairõ oñepyrũ pe tendáre ojehechaukáva Nicomedia ramo ha opa Nicomedia, upe tetãvore tavusu Nicomedia rehe, jejapyhýpe. Ary 1299 guive 1337 peve oĩ peteĩ aravo mbohapypa poapy ary pukukue, ha maranduháicha pe papapy “mbohapypa poapy” oñete’ẽ peteĩ ñepu'ã rehe.
Ko'ág̃a peñembo'y, ha pehasa ysyry Zéred mboypýri, —ha'e che. Ha rohasa ysyry Zéred. Ha araka'e peve ñasẽ Kades-barneágui, rohasa peve ysyry Zéred, ohasa mokõipa poapy ary; opa peve pe ñemoñare kuimba'e ñorãirõhára rehegua oñehundipa hag̃ua aty mbytéguio, Ñandejára ojura haguéicha chupekuéra. Deuteronomio 2:13, 14.
Pe período de ciento cincuenta años, desde el 27 de julio de 1299 hasta el 27 de julio de 1449, representa el tiempo que condujo al establecimiento del Imperio Otomano del segundo ay de Apocalipsis, capítulo nueve. Los treinta y ocho años de la conquista progresiva de Nicomedia comenzaron con un padre (Osman) y terminaron con su hijo (Orhan). Ese período retrata el primer paso de un ascenso progresivo desde un principado tribal hasta un imperio.
Umi sa popa ary, 1299 ary jasypokõi 27 guive 1449 ary jasypokõi 27 peve, apytépe oĩ peteĩ ñemongora ipukuva’ekue irundy ary ha ohechaukáva umi mbohapypa poapy ary paha. Osman, pe túva, omoñepyrũ Nicomedia ñemoĩ poguýpe, ha upéva oñemohu’ã peteĩ ñemongora irundy ary pukúva rupive, 1333 guive 1337 peve—peteĩ ñemongora omotenondeva’ekue Osman ra’y.
Umi sa popa ary opárõ guare 1449 jasypokõi 27-pe, Bizancio mburuvicha guasu Constantino XI, térã Rróma kuarahyresẽgua Constantino paha, ojerure umi túrkope ñemoneĩ ojupi hag̃ua mburuvicha guasu apykápe. Upe ára guive Constantinopla ojejapyhy peve ohasa irundy ary. Umi irundy ary oñemohuʼã Constantinopla ñemongorápe, ha Constantino paha omano upe ñemongora aja. Islam ñepuʼã ojehechauka pe sa popa ary rehegua profesía mbohapypa poapy ary tenondegua rupive, ha upe profesía oñemohuʼã peteĩ ñemongora irundy ary pukúvape. Umi sa popa ary opárõ guare, Islam oñemombaretéma Rróma kuarahyresẽgua oñemomirĩ peve pe pokatu umi túrko oguerekóva upe jave rupi. Upe ñemomirĩ oiko vaʼekue 1449 jasypokõi 27-pe guive, irundy ary rire, 1453-pe, Constantinopla ojejapyhy peteĩ ñemongora rupive. Umi mbohapypa poapy ary tenondegua ñemohuʼã ojehechauka peteĩ ñemongora rupive, ha Mburuvi Otománo ñemopyenda ojehechauka peteĩ ñemongora rupive.
38 ha 40
Papapy mbohapypa poapy, Moisés omoĩháicha techaukaháramo Deuteronomio-pe, ohechauka umi mbohapypa poapy ary paha pe huísio rehegua, ha'éva irundypa ary jeiko rei tave'ỹme. Upévare, papapy mbohapypa poapy, techaukaháramo, ojoaju papapy irundypa ndive. Osman oñemomba'e Nicomedia yvypehẽ rehe ary 1299 jasypokõi 27-pe, ha mbohapypa poapy ary rire ita'ýra oñemomba'e upe yvypehẽ tavaguasu rehe. Pe yvypehẽ ha itavaguasu, mokõivéva, héra Nicomedia. Tembiasakue ohesa'ỹijóva ohechakuaa ko ñorairõ ha'eha pe peteĩha umi ‘mokõi’ pyrũ ohechaukáva Mburuvi Otománo ñepu'ã ñepyrũite apytégui. Pe pyrũ mokõiha tembiasakue ohechaukáva ha'e Nicaea ñorairõ ary 1301-pe guare. Upépe pe túva Osman oñemomba'e pe yvypehẽ hérava Nicaea rehe, ha ary 1331-pe, mbohapypa ary rire, ita'ýra oñemomba'e pe tavaguasu hérava Nicaea rehe, yma Roma tavaguasu va'ekue.
1299 ha Nicomedia ñorairõ rehe oñeñeʼẽvo mokõi jekuʼe apytégui peteĩha ramo, pe jekuʼe mokõiha oiko mokõi ary rire, 1301-pe. 1299 haʼe mbohapypa poapy rechaukaha, ha mokõi ary rire (irundypa), pe túva oñemombaʼe Nicaea yvýre. Umi joaju mbohapypa poapy ha irundypa rehegua, oĩva Israel yma guare opuʼãrõ guare oñemombaʼe hag̃ua pe yvy oñepromete vaʼekuére, ojehechauka 1299 jasypokõi 27-pe ha 1301-pe. Islam ñepuʼãmegua umi mokõi jekuʼe tenondegua ojehechakuaa umi ñorairõ ñemonguʼe rupive, oñepyrũva pe túva oñemombaʼévo pe yvýre ha oñemohuʼãva pe taʼýra oñemombaʼévo upe yvy tavusúre. Umi mokõi tavusu hoʼárõ guare, hoʼa oñemongora aja. Mokõive tavusu haʼe vaʼekue, peteĩ arapaʼũme, Róma kuarahyresẽ gotyogua tavusu.
1299 ary jasypokõi 27 ha 1301 ary og̃uahẽ hu'ãme 1840 ary jasypoapy 11-pe, ohechaukávo 1838 ary rembiasakue, upérõ Litch omoherakuã ypy va'ekue hemimo'ã ha hembikuaauka ojehutava rehegua pe mbohapysa porundypa peteĩ ary ha papo ára rehegua profesíare, ipahápe oñekumplítava 1840 ary jasypoapy 11-pe. Miller rapykuéri ohóvape g̃uarã, umi mokõi jepyrũ opu'ã hag̃ua ha'e va'ekue 1838 ha 1840 ary.
“Áño 1840-pe ojehupyty ambue profecía ñemohu’ã hechapyrãva ha omyenyhẽ teta tuichakuére interés. Mokõi áño mboyve, Josiah Litch, peteĩva umi tenondegua apytégui opredikáva Pe Segunda Venida, omyasãi peteĩ jehechauka Apocalipsis 9 rehegua, oikuaaukáva pe Imperio Otomano ho’ataha. Ipapapykuéra he’iháicha, ko mbarete oñembyaíta va’erã ‘A.D. 1840-pe, agosto jasy aja peteĩ jave’; ha mbovymi ára añónte upe oiko mboyve ha’e ohai: ‘Ñamoĩramo pe peteĩha periodo, 150 áño, oñekumpli hague hekopete Deacozes ojupi mboyve pe tróno ári umi turco kuéra permiso rupive, ha umi 391 áño, quince ára, oñepyrũ hague pe peteĩha periodo paha gotyo, upéva opa va’erã 11 jasypoapy, 1840-pe, ha upérõ oñeha’arõkuaa pe poder otomano Constantinopla-pe oñembyai hag̃ua. Ha kóva, che arovia, ojehechataha upéichaite.’—Josiah Litch, in Signs of the Times, and Expositor of Prophecy, August 1, 1840.”
“Pe áraite oñemombeʼupyrãme, Turkiya, hemianduha kuéra rupive, omoneĩ Europa pegua tetãnguéra joaju pytyvõha, ha upéicha omoĩ ijehe tetãnguéra cristiano poguýpe. Pe mbaʼe oikóva omohuʼã hekopete pe ñeʼẽmarandu. Ojekuaávo upéva, hetaite tapicha oguerovia Miller ha umi imoirũva omoneĩ vaʼekue marandu profético ñehesaʼỹijo rehegua ypykue hekopeteha, ha peteĩ mbarete hechapyrãva oñemeʼẽ pe advento jeguatahápe. Kuimbaʼekuéra arandúva ha tenda yvate oguerekóva ojoaju Miller ndive, mokõivéva opredikávo ha omoherakuãvo hemiandu, ha 1840 guive 1844 peve pe tembiapo pyaʼe oñemyasãi.” The Great Controversy, 334, 335.
Litch rembiporã “38”-pegua ha hechapyrã oñemyatyrõva “40”-pegua oguereko avei iñe’ẽ paha, haʼe ohaiva’ekue agosto 1-pe, pa ára rireve pe rembiporã oñemyatyrõva mboyve. Pe rembiporã oñekumplívo voi ogueroviauka ko yvy tuichakuépe pe tembiaporã hekopete ojejapóva marandupy marangatu ñe’ẽmarandu rehegua. Umi treinta y ocho ary ohechaukáva Israel yma guare opu’ãha oike avei umi mokõi ary Yguasu Pytã hasáva guive pe jehepyme’ẽ peteĩha Kadesh-pe peve.
Opa umi kuimbaʼe ohechavaʼekue che mimbipa ha che techapyrãnguéra ajapo vaʼekue Egíptope ha desiértope, ha koʼág̃a chembopyʼaraku hague ko pa jevy, ha nohenduséi vaʼekue che ñeʼẽ; añetehápe ndohechamoʼãi pe yvy ahura vaʼekue omeʼẽtaha itúva kuérape, ha avave umi chembopochýva ndohechamoʼãi upéva. Números 14:22, 23.
Upéva pe ñemboyke ojehechakuaa pe paháva diez prueba apytégui ramo. Peteĩ período mokõi ary pukukuegua, diez prueba rehegua, oñembojoapýva treinta y ocho ary desierto-pe, ha’eva’ekue peteĩ símbolo 1838 ha 1840 rehegua, ha 1840 oguereko va’ekue peteĩ período diez ára rehegua.
Pe punto ñepyrũ Islam opuʼã hag̃ua Osman ndive 27 jasypokõi 1299-pe omoñepyrũ peteĩ arýpe guare mbohapypa poapy jave oĩva, opa hag̃uáicha peteĩ jejoko hag̃ua irundy ary pukukue rehe 1337-pe. 27 jasypokõi 1299 haʼe vaʼekue peteĩha mokõi tape apytégui umi historiadór kuéra ohechakuaáva Imperio Otomano ñepyrũrãramo, ha mokõiha tape haʼe vaʼekue 1301. Umi mokõi tape Nicomedia ha Nicaea ñorairõnguérape 1299 ha 1301-pe ohechaukarã 1838 ha 1840-pe. Pe profesía ñepyrũ ohechauka ipahahápe.
Nicomedia ha Nicea, mokõivéva, oiko peteĩ arapa’ũ aja Rróma kuarahyresẽ gotyogua tavusúramo, peteĩteĩ hembiasakuépe. Ojekuaaháicha, Constantinopla oiko ipahápe kuarahyresẽ gotyogua tavusúramo ary 330-pe, ha opyta upéicha ary 1453 peve. Nicomedia ha Nicea ha’e Constantinopla je’a ra’anga; opaite ho’a Islam ñemongora rupi, omohu’ãva peteĩ ñorairõ ñemongu’e, upe ñemongu’épe Islam oñemomba’e raẽ pe yvýre ha upe rire oipyhy pe tavusu.
Pe ñemongora peteĩha, ipukúva irundy ary, 1333 guive 1337 peve, ohechauka umi irundy ary 1449 guive 1453 peve, pe profesía opa haguépe. Mbohapysa porundypa peteĩ ary ha papo ára rire, Islam ojejoko umi milleritakuéra ‘opu'ã’ aja pe pu'aka profétiko poguýpe, ojehechaukáva umi tekotee ‘mbohapypa poapy ha irundypa’ rupive, ojehechaukaháicha pe 1299 ary jasypokõi 27 ha 1449 ary jasypokõi 27 rehegua tembiasakue álfape. Islam ñepu'ã ha Ñandejára remimboukuéra ára pahapegua ñepu'ã ojehechauka peteĩ techaukaha papapy reheguápe, oñemopu'ãva 38 ha 40 papapykuéra joaju rupive.
Ezequiel treinta y siete-pe, Islam ha’e yvytu kuarahyresẽguio pe marandu oñepytu’úva umi kangue piru omanómava ári, ikatu hag̃uáicha opu’ã ha oñembo’y peteĩ ehérsito mbarete ramo. Oguahẽvo Ezequiel marandu, pe opu’ã ñepyrũ oñepyrũ, oiko haguéicha historia Millerita-pe ary 1838 ha 1840-pe. Upe marandu oguahẽ 9/11-pe, ha pe arapokõindy léi oúta hag̃uápe umi kangue oñembo’y peteĩ ehérsito mbarete ramo. Tupã ehérsito ñemopu’ã, iglesia ipu’akáva ramo ára pahápe, oñemoha’ãnga 1838 ha 1840 rupive. 9/11 guive pe arapokõindy léi peve oñemoha’ãnga 1840 guive 1844 peve rupive, ha avei oñemoha’ãnga pe ára pukukue 31 de diciembre de 2023 guive peve umi tata apu’a Nashville-pegua.
Róma Kuarahyresẽgua
Pe arapa'ũ oñepyrũva Constantino peteĩha (Tuicháva) omboja'órõ guare mburuvi ha og̃uahẽva Constantino paha peve ohechauka Rróma kuarahyresẽ gotyogua rembiasakue oñemombe'úva profesía rupive. Upévare, upe arapa'ũ profesíape ojehechaukáva ojehechakuaa peteĩ túva ha peteĩ ta'ýra rupive, ha'éva profesíagua térã oĩva símbolo ramo, héra ohechaukaháicha, jepe Constantino pateĩha ndaha'éi va'ekue Constantino Tuicháva ñemoñare tee tuguy rupive. Constantino peteĩha ha Constantino paha avei ojehechauka profesíape alfa ha omega símbolo ramo, ha pe túva (alfa) oiporavo Constantinopla tavusu ramo, ha pe ta'ýra (omega) omano pe ñemongora aja, Constantinopla ndaha'evéimarõ tavusu. Rróma kuarahyresẽ gotyogua arapa'ũ profesíape ojehechaukáva ojehechakuaa Constantino peteĩha ha Constantino paha rupive. Pe arapa'ũ 150 ary pukúva, oñepyrũ va'ekue 1299 ary jasypokõi 27-pe, oguereko ipype peteĩ arapa'ũ 38 ary pukúva ha opa peteĩ ñemongora 4 ary pukúvape. Upe ñemongora ohechauka símbolo ramo pe arapa'ũ 1449 guive 1453 pevegua. Nicomedia rehegua ñorairõ ñemongu'e oñepyrũ ojejapyhývo peteĩ yvyvore ha opa ojejapyhývo upe yvyvore tavusu. Oiko haguéicha Constantino peteĩha ha Constantino paha ndive, Nicomedia jejapyhy oñepyrũ peteĩ túva (pe peteĩha) ndive ha opa peteĩ ta'ýra (pe paha) ndive.
Irundy ary ary hag̃ua
Peteĩ mbokapy arýpe ohóvo peteĩ ñemboty puku umi cien cincuenta ary ñepyrũme, ogueraha vaʼekue umi irundy ary peve, Constantino pahague ñemomirĩ guive ary 1449-pe, peve 1453, upe jave Constantinopla oñemboty ha hoʼa. Pe aravo marandu profétiko mokõiha aipoʼa rehegua, ohechaukáva mbohapy cien noventa y peteĩ ary ha paʼũ poapy ára, oñepyrũkuri 27 jasypokõi 1449-pe ha opa 11 jasypoapy 1840-pe. Upe árape oñepyrũ peteĩ arakaʼe irundy ary pukukue, Sister White ombohérava peteĩ jehechauka glóriosa Tupã pokatu rehegua.
“Pe ánhel ojoajúva pe marandu joheróva mbohapyha ánhel rembiapo ndive omyesakã hag̃ua ko yvy tuichakue ipokatu reheve. Ko’ápe oñemombe’u peteĩ tembiapo ohupytýva opa tetã ha ipokatu hag̃uáicha ndaijojaháiva. Pe jeju rehegua ñemongu’e ary 1840–44-pe ha’e va’ekue peteĩ jehechauka porãite Tupã pokatu rehegua; peteĩha ánhel marandu oguahẽ kuri opa tenda misionéravape ko yvy ape ári, ha oĩ va’ekue umi tetãme tuichaitereíva interés religioso, pe ojehechava’ekue hag̃uaicha ndaipóri ambue tetãme pe Reforma siglo dieciséis guive; hákatu ko’ã mba’e ohasáta pe ñemongu’e mbarete guasu rupive oúva mbohapyha ánhel ñe’ẽmondo paha guýpe.” The Great Controversy, 611.
Islam ojejoko hag̃ua 11 jasypoapy 1840-pe, ha oĩ vaʼekue peteĩ arýi irundy javegua ojokupytýva mokõivéva rehe: Espíritu Santo oñeñohẽva Pentecostés-pe, ha pe ánhel mbarete oĩva Apocalipsis 18-pe oguejy rehe, umi “óga guasu” New York pegua ojejapi ramo guare Islam rehegua, pe mbohapyha aña guasu rehegua 9/11-pe. 9/11 ohechauka ñepyrũrã umi cien cuarenta y cuatro mil oñembysýiha ára. Pe ñembysýi niko peteĩ ára pukukue, ha pe oñemohuʼãha pe ñembysýi ára oguereko umi mbaʼe rechaukaha ojoguáva pe ñepyrũha ára rehe. Cristo oguejy ramo guare 9/11-pe, haʼe ohechaukarakaʼe Miguel oguejýtaha omoingove jey hag̃ua umi mokõi testígope 31 jasypakõindy 2023-pe, upe jave oñepyrũ ramo guare pe ñembysýi paha ára.
Pe llave ha’éva Níneve ñorairõ, ohechauka umi opaichagua Islam jeheja, oguerútava yvýre Roma oriental-pe 1453 peve. Umi cien cincuenta ary verso diez pegua “cinco meses” ryepýpe, iñepyrũha avei ipahahápe oguereko peteĩ periodo irundy ary pukukue. Ko’ã mokõi periodo irundy ary pegua oñembojoaju umi mbohapycientos noventa y peteĩ ary ha quince ára ñemohu’ã rehe, omoĩva peteĩ periodo irundy ary pegua 1840 guive 1844 peve, Cristo omyesakã haguépe “opa yvy iñemimbipa reheve.” Ary 1844-pe, aravo profético ndojepuruvéi, aravo oikóta haguére “ndaiporivéima.”
Ha ojura vaekue pe Oikovéva ára ha ára pukukue, pe ojapova’ekue yvága, ha opa mba’e oĩva ipype, ha yvy, ha opa mba’e oĩva ipype, ha yguasu, ha opa mba’e oĩva ipype, ndaiporimo’ãvéimaha hag̃ua arete. Apocalipsis 10:6.
1333 guive 1337 peve, 1449 guive 1453 peve, 1840 guive 1844 peve
Umi mbohapytyve irundy ary rehegua oñemohenda pe tiempo de sellamiento rehe 11 de septiembre guive pe ley dominical peve, ha avei oñemohenda pe fractal 11 de septiembre guive pe ley dominical peve rehe, ojehechaukáva 31 de diciembre de 2023 guive Islam oñemosãsõ jey peve ogueraha hag̃ua Nashville tata apu’a.
Pe fraktal profétiko 2023 jasypakõi 31 guive Nashville-pegua tata apuʼakuéra pevegua oñemohaʼanga vaʼekue mbohapy arapaʼũ profétiko irundy ary pukúva rupive, ha mbohapyvéva ojokupyty pe séllo ñemoĩ arapaʼũ ndive, 9/11 guive léi arateĩ rehegua peve. Upéicharõ, irundy testígo ohechauka pe tembiasakue 2023 jasypakõi 31 guive Nashville rehe ojejapo vaʼekue atáke peve, ha Nínive ñorairõ voi haʼe pe “lláve” peteĩteĩ koʼã testígope g̃uarã. 1333, 1449, 1840 ha 9/11 opaite haʼe vaʼekue tembiasakue jereha—“llávekuéra.”
“Oĩ mbo’epy ñaaprendéva yma guare tembiaságui; ha oñehenói ñañatendévo ko’ãvare, opavave oikuaa hag̃ua Tupã omba’apoha ko’ág̃a avei pe hendápe voi, ha’e ymaite guive omba’apohaguéicha. Ipo ojehecha hembiapópe ha tetãnguéra apytépe ko’ág̃a avei, péichaite voi ojehechahaguéicha opa ára guive, pe evanhélio oñemoherakuã ypy guive Adánpe Edénpe.”
“Oĩ ára ha época oikóva, haʼéva mbaʼe guasu omoambuéva tetãnguéra rembiasakue ha tupao rembiasakue. Ñandejára providénsia rupive, og̃uahẽvo koʼã opaichagua apañuãi guasu, pe tesape upe árapegua oñemeʼẽ. Ojeguerohory ramo, oĩ progreso espiritual; oñemboyke ramo, upéicharõ ou ñemboguejy espiritual ha jehundi. Ñandejára, Iñeʼẽme, ohechauka porã marandu porã rembiapo ñorairõháicha, mbaʼéichapa oñemboguata vaʼekue yma, ha mbaʼéichapa oñemboguatáta tenonderãme, pe ñorairõ paha peve, upérõ Satanás rembigua kuéra ojapóta iñemonguʼe paha hechapyrãva.” Bible Echo, August 26, 1895.
Nikomédia
Diocleciano oiko rire mburuvichavete ramo ary 284-pe, ary 293-pe oiporavo Nicomedia Rróma Mburuvi Kuarahyresẽ pehẽngue tavusurã, omboja’órõ guare léi rupive upe mburuvi Kuarahyresẽ ha Kuarahyreike pehẽnguépe, omoñepyrũvo Tetrarquía ñesãmbyhy reko. Nicomedia ha’e va’ekue Kuarahyresẽ pehẽnguépe ñesãmbyhy ha ñorairõ rehegua tavusu tenondegua heta década aja. Constantino Guasu oñemopyenda upépe oipy’apeteĩ mboyve omopu’ãtaha tavusu pyahu Bizancio-pe, opytáva hi’ag̃ui (ombohéra jeýva Constantinopla ary 330-pe). Constantinopla oiko riréma jepe tavusu tenondeguáramo, Nicomedia opyta gueteri peteĩ tetãpehẽgua mbyte guasúramo, oĩva tenda iporãvape estrategia reheguápe, Mármara Yguasu rembe’y kuarahyresẽ gotyoguápe. Upéicharõ, ndaha’éiramo jepe tavusu tapiaitéva Rróma térã Constantinopla-icha, Nicomedia oñemoĩ tee Kuarahyresẽ tavusúrõ Rróma rembiasa jekoambue arapa’ũ tuicha mba’éva aja. Umi sa popa ary ñepyrũme, oñeñemomba’e mbaretépe peteĩ Kuarahyresẽgua Rróma tavusúre, ha ipahápe oñeñemomba’e mbaretépe peteĩ Kuarahyresẽgua Rróma tavusúre. Mokõive ñemomba’épe oiko va’ekue peteĩ ñemongora.
Diocleciano
Mburuvichavete Diocletian omboaje Nicomedia Rróma Mburuvi kuarahyresẽ gotyogua tavusu ramo, omboguatarõ guare Tetrarkía sãmbyhy reko ary 293-pe. Tetrarkía sãmbyhy rekópe mburuvi oñembojaʼo vaʼekue mokõi vorépe, peteĩ kuarahyreike gotyogua ha ambue kuarahyresẽ gotyogua, ha mokõive vorépe oĩ vaʼekue peteĩ mburuvichavete ipokatuvéva (Augustus) ha peteĩ mburuvichavete ipokatu michĩvéva (Caesar), oĩ hag̃ua irundy mburuvichavete, ohechaukaháicha pe ñeʼẽ ‘tetrarkía’.
Alfa ha Omega
Diocleciano ha’e pe símbolo omega pe iglesia de Esmirna rehegua, ha Nero ha’e pe símbolo alfa. Constantino el Grande ha’e pe símbolo alfa pe iglesia de Pérgamo rehegua, ha Justiniano ha’e pe símbolo omega.
Pe división “legal” Roma rehegua kuarahyreike ha kuarahyresẽme (ndopytaiva’ekue are) ojapo Diocleciano, ha pe división profética Roma rehegua kuarahyreike ha kuarahyresẽme ojapo Constantino. Pe iglesia simbólica mokõiha persecución rehegua rembiasakue aja, oñerepresentáva Esmirna rupive, Roma oñemboja’o legalmente kuarahyreike ha kuarahyresẽme; ha pe iglesia simbólica mbohapyha compromiso rehegua rembiasakue aja, oñerepresentáva Pérgamo rupive, Roma oñemboja’o proféticamente kuarahyreike ha kuarahyresẽme. Áño 293 va’ekue pe alfa ha áño 330 va’ekue pe omega, ha mayo 11, 330-pe, Constantino el Grande omboyke Constantinopla Táva Capital ramo Imperio-pe g̃uarã.
Pe ñembojaʼo Diocletian ojapovaʼekue léi rupive ary 293-pe oñembyai pe ñorairõ tetãyguakuéra apytépe oikovaʼekue upe rire rupive; upe ñorairõ ojepyso Milan Tembiapoukapy oñemoherakuã meve, ary 313-pe. Oñemoherakuãvo Milan Tembiapoukapy, omoneĩva léi rupive kristianísmo ha ombopaháva añetehápe Tetrarkía, pe irundy mburuvicha oñomoirũva ñesãmbyhýpe sistéma oñehundi ha hekovia opuʼã peteĩ ñorairõ mokõi pokatu tenondegua apytépe (Constantine Kuarahyreiképe ha Licinius Kuarahyresẽme). Pe ñembojaʼo léi rupivegua, omoñepyrũvaʼekue peteĩ ñehundi, ohechauka peteĩ arapaʼũ ipukúva mokõipa ary, peteĩ ñembojaʼógui ambue ñembojaʼópe, ha mokõive ñembojaʼo ogueru pe sistéma ñehundi.
Pe iglesia de Esmirna oñepyrũ vaʼekue Nerón ndive áño 64-pe, upe jave pe tata guasu Roma-pe ojeipuru vaʼekue Nerón rupive oñemuirũ hag̃ua umi kristiánope, haʼe vaʼekue Nerón omoĩva’ekue hesekuéra pe tata omoñepyrũ hague. Nerón ohechauka pe ñemuirũ ñepyrũha ha oikuaauka hag̃ua pe ñemuirũ paha ára pahápe guáva. Upe ñemuirũ paha osegi pe gracia ára oñembotý peve, upérõ pe pokatu papal oguahẽ ipahápe avave’ỹ pytyvõ’ỹre chupe. Upéicha rupi, pe ñemuirũ peteĩha ára oñepyrũ vaʼekue Roma jehapýpe, ha pe ñemuirũ paha opa Roma jehapýpe.
Ha umi apakã ratĩpa rehecha vaʼekue mymba vai ári, umíva ndaijaʼéi vaʼerã pe kuña itavývape, ha ojapo vaʼerã chugui ojeheja pyʼa guasúva ha opiʼamondeʼỹva, hoʼu vaʼerã heʼo, ha ohapy vaʼerã chupe tata reheve. Apocalipsis 17:16.
Esmírna iglésia oñepyrũ Nerón ndive ary 64-pe, Nerón oiporúrõ guare Rómape oiko vaʼekue tata guasu omuña hag̃ua kristianokuérape, ha omboja vaʼekue hesekuéra pe tata ñemyendy. Mokõisa popa ary rire opa ary 313-pe, Milán Tembiapoukapy rupive. Pe “tembiapoukapy” omohuʼã pe arapaʼũ mokõipa ary pukukue oñepyrũ vaʼekue Diocleciano ojapórõ guare pe ñembojaʼo léi rupive, ha omohuʼã avei umi mokõisa popa ary Esmírna rehegua oñepyrũ vaʼekue Nerón ndive. Umi mokõisa popa ary ñemuña rehegua, ojehechaukáva Esmírna iglésia ha Nerón rupive, apytépe oike umi pa ary oiko haguépe pe ñemuña ivaietevéva Diocleciano omoheñói vaʼekue. Umi pa ary ñemuña rehegua haʼe vaʼekue umi mokõipa ary Diocleciano rehegua mbyte pahagua, ha koʼã mokõipa ary oñepyrũ haʼe ombojaʼórõ guare mburuvi léi rupive ary 293-pe. Diocleciano ombojaʼórõ guare léi rupive mburuvi kuarahyresẽgua ha kuarahyreikegua pehẽme ary 293-pe, oñepyrũ peteĩ arapaʼũ mokõipa ary pukukue oguerekóva mokõi arapaʼũ, peteĩteĩva pa ary pukukue.
Diocletian omboja'o léi rupive pe império kuarahyresẽ ha kuarahyreike gotyo, ha upéicha ohechauka ta'angáramo pe ñemboja'o profesíape oñemombe'úva ha Constantine omoañeteva'ekue. Diocletian omboja'ova'ekue pe império kuarahyresẽ ha kuarahyreike gotyo, péro oĩva'ekue mokõi mburuvicha kuarahyresẽ gotyo ha mokõi mburuvicha kuarahyreike gotyo. Peteĩ mburuvicha tenondegua ha peteĩ mokõihagua peteĩteĩ umi vorépe g̃uarã. Ary 303 jasykõi 24-pe, Diocletian oguenohẽ pe tenonderãitegua umi heta ‘edikto’ kristianokuéra rehe oñemoĩva apytégui, ha péva omoñepyrũ pe Ñemuña Guasu (oñehenóiva avei Ñemuña Diocletian omotenondeva'ekue), ha'éva pe ñemuña ipohýivéva ha ojepysovéva kristianokuéra rehe pe Império Rrománope.
Ha ehai Esmírnape oĩva iglesia ánhelpe; Ko'ã mba'e he'i pe tenondegua ha pe ipahaitéva, omanova'ekue ha oikovéva; Aikuaa ne rembiapokue, nde jehasa asy ha ne mboriahu, (nde katu ne mba'eheta) ha aikuaa umi he'íva ijehe judiokuéraha ñe'ẽ vai; ndaha'éi hikuái judío, ha'ekuéra katu Satanás sinagóga. Ani rekyhyje mba'evégui umi mba'e rehasa asýtava apytépe: péina, aña oitypóta ka'irãime pende apytépe oĩvape, peñeha'ã hag̃ua; ha pehasa asýta pa ára aja: eiko jeroviaha ramo remano meve, ha ame'ẽta ndéve peteĩ tekove akãngora. Pe ijapysáva tohendu pe Espíritu he'íva iglesiakuérape; Pe ipu'akáva ndohasamo'ãi mba'e vai pe ñemano mokõihágui. Apocalipsis 2:8–11.
Pe Ñemuña Guasu oiko gueteri umi Diocletian rendaguépe opyta vaʼekue poguýpe (koʼýte Galerius poguýpe) ary 313 peve, ha upérõ oñemohuʼã Milan Tembiapoukapy rupive. Nero haʼe pe ñemuña rechaukaha alfa, ohechauka vaʼekue tenonderã Diocletian-pe pe ñemuña omega-ramo pe aravore profétiko Smyrna-peguáva iglésia orrepresentáva ryepýpe. Pe ñemuña oñemohuʼã peteĩ ñemenda polítika rehegua ha peteĩ ñeʼẽmeʼẽ rupive kuarahyreikepegua Constantine ha kuarahyresẽpegua Licinius apytépe. Ary 313 jasykõime, Constantine ha Licinius oñembyaty Milan-pe ha oguenohẽ Milan Tembiapoukapy, omeʼẽva umi kristiánope (ha ambue tapichakuérape) toleránsia jeroviapy rehegua imperio tuichakuére. Omombareteve hag̃ua iñembojoaju polítika rehegua, Licinius omenda Constantia rehe (Constantine reindy, peteĩ túva térã peteĩ sýnte oguerekóva hendive) upe ñembyaty aja térã upe ára jerére. Ko ñemenda haʼe vaʼekue peteĩ ñembojoaju polítika rehegua Róma-pe ojejapóva jepi—omboajévo umi mokõi emperadór ñeʼẽmeʼẽ ha oipytyvõvo imperio oñemopyenda porã hag̃ua sapyʼami, tetãygua apytépe heta ary pukukue oiko vaʼekue ñorairõ rire. Pe ñembojoaju ndahiʼaréi. Upe rire, Constantine ha Licinius oñorairõ ojuehe, ha Constantine ipuʼaka Licinius rehe ary 324-pe, oikóvo chugui pe sãmbyhyhára peteĩetéva.
Nerón guive Constantino peve oñemohu'ã Esmirna arapa'ũ profétiko mokõisa popa ary pukukue, ha 313-pe oñepyrũ Pérgamo tupão, pe tupão oñemoĩporãva, ha opava'ekue Tiatira tupão reheve 538-pe. Umi mokõisa popa ary Esmirna rehegua ohechauka peteĩ ñemuña arapa'ũ, ha pe arapa'ũ tuichakue paha og̃uahẽvo, Diocleciano ñemuña omoañete umi “pa ára” (pa ary) oñemombe'úva Apocalipsis-pe; upépe pe ñemuña arapa'ũ ivaivéva ohechauka peteĩ fraktal pe arapa'ũ tuichakue rehegua. Umi pa ary ha'e peteĩ fraktal umi mokõisa popa ary rehegua. Umi pa ary ohechauka Nerón ñemuña ómega ha, umi ary opávo, pe mburuvi ñemboja'o ómega kuarahyresẽ ha kuarahyreiképe.
Menda ha Jejavy hag̃ua’ẽ hag̃ua
Esmirna oñepyrũ Roma jehapypýpe áño 64-pe ha opa mokõi sa po años rire, áño 313-pe, Edicto de Milán reheve ha kuarahyresẽ ha kuarahyreike ñemenda polítika reheve. Jehasa asýpe ñembyahýi diez años pegua oñepyrũ 303-pe ha opa 313-pe Edicto de Milán reheve ha kuarahyresẽ ha kuarahyreike ñemenda polítika reheve. Umi mokõipa ary oñepyrũva’ekue kuarahyresẽ ha kuarahyreike división legal rehe 293-pe Diocleciano rupi, opa 313-pe kuarahyresẽ ha kuarahyreike ñemenda polítika reheve. Pe tratado de matrimonio 313-gua kuarahyresẽ ha kuarahyreike apytépe opa pe divorcio 324-gua rehe, upérõ Constantino ipu’aka Licinio kuarahyresẽ peguáre ha oiko Roma mburuvicha peteĩ añónte ramo. Pe divorcio profético 324-gua ou mbohapy ary rire pe primera léi domingo rehegua 321-pe.
Umi papokõi ary, 313 guive 330 peve, ohechauka peteĩ ñemenda polítika rehegua, ha avei pe ñemuña paha ha pe tupão oñemoĩporãva ijerovia repýre ñepyrũ; Smyrna ha Nero omoha'anga upe ñemuña, ha Pergamos omoha'anga upe tupão. Pergamos ñepyrũ rire, 313-pe upe ñemenda jave, ou pe ñemuña ñepyrũ, oñepyrũva 321-pe, pe léi peteĩha arateĩ rehegua oñemoĩrõ guare. Upéva rire ou pe ñemenda jejora profétiko 324-pegua, ombojoajúva kuarahyresẽ ha kuarahyreike peteĩ impériope Constantine poguýpe. Poteĩ ary upe rire, 330-pe, pe ñemboja'o kuarahyresẽ ha kuarahyreiképe ojehu jey profétikohápe. Umi papokõi ary omoha'anga Pergamos tupão arapa'ũ alfa; upe tupão oĩvéta Thyatira tupão og̃uahẽ meve tembiasakue profétikope, 538-pe. Upe arapa'ũ alfa omoha'angáta peteĩ tembiasakue omega pe arapa'ũ 330 guive 538 peveguáva pahápe. Pergamos rembiasakue omega omoha'anga pe arapa'ũ 496, 508 ha 533 ary rehegua.
Paapykõi Ary
Tolomeo, oikóva Rafia ñorairõme, ogoverna “pa mokõi ary”, ha oĩkuri “pa mokõi ary” Rafia ñorairõ ha Panio ñorairõ mbytépe. Umi pa mokõi ary ojuehechakuaa simbólikamente umi pa mokõi ary rehe 313 guive 330 peve. Nerón rembiapo mokõi sa’i popa ary Esmirna rehe ogueru pehẽngue peteĩha umi pa mokõi ary Tupão Pérgamo pegua, ha ojoaju umi mokõi sa’i popa ary ndive oñepyrũva’ekue mbohapyha decreto-pe ary 457 Cristo mboyve, pe punto ñepyrũha umi 2300 ary Daniel 8:14-pe, ha upéva hína pe pyenda ha pe columna mbytegua Adventismo rehegua. Mokõi testígo mokõi sa’i popa ary rehegua ojoaju umi mokõi sa’i popa ary pe sexto rréino profesía bíblica pegua ndive, oñepyrũva’ekue 1776-pe ha opa ko arýpe 2026-pe.
Adventísmo pionérokuéra ndohechái ni noikũmbýi umi pakõi poapy ary 313 guive 330 peve, 1844-pe guare ndohesakãporãi gueteri jepe pe porandu ára poapyha sábado rehegua térã kuarahy ára rehegua. Upéicharõ jepe, haʼekuéra ohechakuaa pe cien cincuenta ary Ojehechauka 9:10 pegua, ha upéva oiko peteĩ ára ñepyrũrã peteĩ periodo ogueraháva umi mbohapy cien noventa y peteĩ ary ha quince ára peve, opáva 11 de agosto de 1840-pe. Pe entendimiento omboheñói peteĩ tuichaitereíva “manifestación del poder de Dios.”
Umi ñepyrũhára ndohechakuaái Apocalipsis kapítulo porundýpe oĩha peteĩ mokõiha arapa’ũ ipukúva sa popa ary. Ha’ekuéra ñeikũmby ypy ha’e pe pyenda oñemopu’ãha Apocalipsis kapítulo porundypegua “tesape pyahu”. Upe tesape ojepe’a Nínive ñorairõ “lláve” rupive. Upe “lláve” rupive, peteĩ tapicha ohesa’ỹijóva profesía ikatu ohechakuaa opaite umi rréino Bibliapegua profesía ohechaukáva Daniel ha Apocalipsis arandukakuérape: Babilonia, Medo-Persia, Grecia, umi mburuvi seléusida ha ptolemáiko, Mahoma rréino; ha, iñimportantevéva katu, ombotuichave Rróma mburuvi ohechauka rupi mba’éichapa opu’ã ha ho’a ndaha’éi Rróma añónte, síno avei Rróma kuarahyresẽ gotyogua ha kuarahyreike gotyogua rreinokuéra, ha avei Tetãvore Joapykuéra (pe proféta japu), papádo (pe mymba ñarõ) ha Tetãnguéra Joaju (pe dragón). Ko’ã rréino ñepu’ã ha je’a opaite ome’ẽ testimónio pe dragón, pe mymba ñarõ ha pe proféta japu ñemongu’ekuéra rehe, amo ipahápe ogueraháva múndo Armagedónpe. Upe ñemongu’e ojehechauka Daniel kapítulo pateĩmegua umi poteĩ versíkulo pahápe, ha upe ñemongu’e ñepyrũ ojehechauka versíkulo irundypápe oĩva tembiasakue ñemíme.
Nínive ñorairõ ome’ẽ pe punto de referencia profética omoĩ porã hag̃ua peteĩcha Roma império rehegua testimonio-kuérape, Roma oriental ha occidental mburuvicharoga-kuéra rehegua ha Roma papal rehegua, ára pahápegua tembiapo oikóva peteĩ secuencia-pe. Upévare, Nínive ñorairõ ha’e pe llave ohechauka hag̃ua hekopete opaichagua testimonio profético Roma rehegua, ha Daniel once, versículo catorce he’iháicha, ha’e Roma pe omopyendáva pe visión. Pe llave ombyatyva’ekue umi línea peteĩme ha’e Nínive ñorairõ.
Ñañepyrũta ñambojoaju hag̃ua pe cinco artíkulo ohasava'ekue, oñe'ẽva Apocalipsis 9 pegua jehasa asy rehe, ore artíkulo oútavape.