Pe profesía rehegua tysýi ahenóiva ‘Josías ruéda’ oñepyrũ Israel yma guare ñepu’ã reheve, omboykérõ guare hikuái Tupãme imburuvicha guasúrõ ary 1097-pe Cristo mboyve. Umi mbohapy mburuvicha guasu ypykue (Saúl, David ha Salomón) ojehechakuaa oisãmbyhy hague irundypa ary, ary 1097 guive 977 peve Cristo mboyve. Salomón omanóvo, Jeroboam ha umi pa trívu yvate gotyogua ñepu’ã omohu’ã umi mbohapy mburuvicha guasu ypykue rysýi ha omoñepyrũ mburuvicha guasu rysýi mokõive rréinope, yvate gotyoguápe ha ñemby gotyoguápe.
Umi mbohapy peteĩha ha’e heta añetegua ta’anga, ha katu peteĩva umi añetegua rueda-gui ha’ekuéra oñembojoajuha hína umi mbohapy mburuvicha guasu paha Judá-pegua ndive—Joacim, Jeconías ha Sedequías—ha umíva katu ohechauka Ciro, Darío ha Artajerjes. Ciro, Darío ha Artajerjes katu ohechauka jey umi mbohapy he’ipyre omoñepyrũva 536 a.C. guive 457 a.C. peve; ha umíva katu ohechauka Apocalipsis catorce-pegua umi mbohapy ánhelpe oguahẽva 1798-pe, 19 jasyrundy 1844-pe ha 22 jasypa 1844-pe, peteĩteĩ. Umi mbohapy ánhel Apocalipsis catorce-pegua oguahẽ hague rembiasakue oñembopyahu jey pe letra peve umi cien cuarenta y cuatro mil sellado ára jave, upéicha ojekuaaukávo pe línea profética oñepyrũva Saúl oñeunhívo mburuvicha guasúrõ oguahẽha ijapýrape pe iglesia triunfante oñeunhívo pe arapokõindy rógape hi’aguĩvape. Pe línea oike avei mburuvicha guasu Josías rueda, oguahẽ jeyva Jeroboam pu’aka Betel ha Dan-pe 977 a.C.-pe.
Mokõipa mokõi
Jeroboam ogueraha ijehe mokõipa mokõi papapy heʼiséva, oisãmbyhýgui tetã mokõipa mokõi ary aja, ha péicha ombojoaju itestimónio pe tembiasakue mokõipa mokõi papapy ohechaukáva ndive, ko papapy haʼe rupi Tupã reko ha yvypóra reko ñembojoaju rechaukaha, ojehechaukaháicha Daniel marah jehechaukápe ára mokõipa mokõihápe ha mokõisa mokõipa papapýpe, ha mokõipa mokõi haʼe upe papapy diezmo.
Ha umi ára Jeroboam oisãmbyhy hague vaekue mokõipa mokõi ary; ha’e upéi oke ituvakuéra ndive, ha ita’ýra Nadab oisãmbyhy hendaguépe. 1 Reyes 14:20.
Pe ‘ñemo-Peteĩ’, ohechaukáva Tupã reko ha yvypóra reko ñembojoaju, haʼe Cristo rembiapo oñepyrũva jasypa ára 22-pe, térã jasy pahápe (arapapaha gregoriano); pa jey mokõipa mokõi haʼe mokõisa mokõipa. Jeroboam omopuʼã altar japu Bethel-pe ha Dan-pe avei, ha upévare haʼe peteĩ techaukaha arateĩme ojejapóva ñemombaʼeguasu japu rehegua, ojoajúva tupão (Bethel: heʼiséva tupão) ha tetã (Dan: heʼiséva ñehusga) ñembojoaju rehe.
Upéi Jeroboam omopuʼã Siquém yvyty Efraínpe, ha oiko upépe; ha osẽ upégui, ha omopuʼã Penuel. Ha Jeroboam heʼi ipyʼapýpe: Koʼág̃a pe rréino ojevýta David róga gotyo: ko tetãygua ojupi hag̃ua oikuaveʼẽ hag̃ua sakrifísio Ñandejára rógape Jerusalénpe, upéicharõ ko tetãygua pyʼa ojevýta jey ijára gotyo, Rehoboam Judá ruvicha guasu gotyo, ha che jukáta, ha ojevýta jey Rehoboam Judá ruvicha guasu gotyo. Upémarõ mburuvicha guasu oñemoñeʼẽ rire, ojapo mokõi vakaraʼy óroguigua, ha heʼi chupekuéra: Hetaeterei peẽme g̃uarã pejupi hag̃ua Jerusalénpe; péina ápe ndekuéra Tupã, Israel, nde rerúvaʼekue Egipto retãgui. Ha peteĩme omoĩ Betelpe, ha ambuéva omoĩ Danpe. Ha ko mbaʼe oiko angáiramo; pe tetãygua ningo oho oñesũ hag̃ua peteĩ renondépe, pe Dan peve. Ha ojapo peteĩ óga yvypóra omombaʼeguasuhápe yvyty ári, ha omoĩ paʼikuéra tetãygua imboriahuvévagui, ndahaʼéiva Leví raʼykuéra. Ha Jeroboam omoheñói arete poapyha jasype, jasýpe ára pahapy porundyha, Judápe ojejapóva areteichaite, ha oikuaveʼẽ pe altar ári. Péicha ojapo Betelpe, oikuaveʼẽvo sakrifísio umi vakaraʼy ojapóvape; ha omoĩ Betelpe umi paʼi yvyty ári gua omombaʼeguasuhápe guápe, haʼe ojapóva. Upéicha oikuaveʼẽ altar ojapóvare Betelpe poapyha jasýpe, pe ára pahapy porundyhápe, upe jasýpe haʼe voi ipyʼágui omoheñóivaʼekue; ha omoheñói peteĩ arete Israel raʼykuérape g̃uarã; ha ojupi altar ári, ha ohapy insiénso. 1 Reyes 12:25–33.
Umi pa ñemoñare aty yvate gotyogua rembiasakue ñepyrũme oiko peteĩ ñepu'ã, oñemoha'angáma va'ekue Israel omboyke haguépe Tupãme imburuvichavete ramo, ha avei Aarón ñepu'ãme ha vakara'y itajuguápe. Aarón ñepu'ã oiko Israel yma guare rembiasakue ñepyrũme, ha Jeroboam ñepu'ã katu umi pa ñemoñare aty yvate gotyogua rembiasakue ñepyrũme. “Tysýi tysýi ári,” Aarón, pa'i guasu ramo, omoha'anga tupão, ha Jeroboam, mburuvichavete ramo, omoha'anga tetã. Umi mokõi ñepu'ã tembiasakue ñepyrũ rehegua ha'e peteĩ tysýi oikehápe avei Israelgua tavayguakuéra ñepu'ã ñepyrũ rehegua, oipota haguépe peteĩ yvypóra imburuvichavete ramo.
490
Pe tembiasakue marangatu ojehechaukáva Ezekiel arandukápe oguereko mbohapy arapa'ũ, peteĩteĩ irundysa porundypa ary pukukue; peteĩva oñembojoaju va'ekue mburuvichavetekuéra rehe, ambuéva tenda marangatu rehe ha ambuéva ñorairõhára aty rehe. Ko'ã mbohapy arapa'ũ ojoaju Aaron (tenda marangatu), Saul (ñorairõhára aty) ha Jeroboam (mburuvichavete) ñepu'ã rehe. Ñandejára maranduhára, pa'i ha mburuvichavete rehegua mbohapy techaukaha apytépe, mburuvichavete Saul hína upe ojehechaukáva oñe'ẽha Ñandejára rérape, Aaron katu ha'e va'ekue pa'i, ha Jeroboam ha'e va'ekue mburuvichavete.
Ha oiko, opa umi oikuaáva’ekue chupe yma guive ohechávo, péina ha’e omarandu hag̃ua marandu hag̃ua umi maranduhára apytépe, upévo umi tavaygua he’i ojuehe: “Mba’épa kóva ojehuva’ekue Quis ra’ýpe? ¿Saúl avei piko oĩ umi maranduhára apytépe?” Ha peteĩ upe tenda pegua ombohovái ha he’i: “¿Mávapa hína itúva kuéra?” Upévare upéva oiko hag̃ua peteĩ ñe’ẽnga: “¿Saúl avei piko oĩ umi maranduhára apytépe?” 1 Samuel 10:11, 12.
Iglésia ipu'akávape oĩva niko peteĩ proféta orekóva mbohapypa ary, peteĩ pa'i orekóva mbohapypa ary ha peteĩ mburuvicha guasu orekóva mbohapypa ary; umíva ojehechauka Ezequiel rupive, oñepyrũva ary mbohapypahápe, José rupive, oñepyrũva hembiapo ary mbohapypahápe, ha mburuvicha guasu David rupive, oñepyrũva oisãmbyhy ary mbohapypahápe. Iglésia ipu'akáva ojehechauka Ezequiel aranduka poapy kapítulo pahápe pe tupão omyenyhẽva yvy ramo, ha iglésia ipu'akáva ha'e Filadelfia, ha'éva pe iglésia poapyha oĩva umi pokõi apytépe.
Josías rehegua profesía rape, oñepyrũva ary 977-pe Cristo mboyve, opa pe arateĩ rehegua léi og̃uahẽ potaitéva jave. Umi sa irundypa irundy su ñemopotĩ ha hesekuéra séllo ñemoĩ, oñepyrũva ary 2023 jasypakõi 31-pe, oñepyrũ Miguel oguejýrõ guare omoingove jey hag̃ua umi mokõi testígo Apocalipsis kapítulo pateĩmegua. Ary 2023 og̃uahẽ mokõipa mokõi ary ohasa rire ary 2001 jasyporundy 11 guive, ary 1798-pe guare Pytaguakuéra ha Ñepu'ã rehegua Leikuéra og̃uahẽháicha mokõipa mokõi ary ohasa rire ary 1776-pe guare Sãso Ñemoherakuã guive. Jeroboam ñesãmbyhy rréi ramo, ipukuva'ekue mokõipa mokõi ary, oñepyrũ ary 977-pe Cristo mboyve, oñemoherakuãrõ guare Josías rehegua profesía. Upe jave pe proféta iñe'ẽrendu'ỹva, oñemombe'úva 1 Reyes kapítulo paapýpe, ombohovái Jeroboam apostasía, Moisés ombohovái haguéicha Aarón apostasía, ha Samuel ombohovái haguéicha pe atyguasu oipota va'ekue peteĩ rréi. Umi ñembohovái umi apostasía ñepyrũgua rehe, oñemoha'ãngáva pe proféta iñe'ẽrendu'ỹva, Moisés ha Samuel marandu rupive, ohechauka pe mbohapyha ánhel sapukái hatã arateĩ rehegua léi jave. Ha'e pe ñemomarandu pe poyvi omoherakuãva, oñemoha'ãngáva Jeroboam rembiasakuépe Josías rehegua mba'e oikótava ñemombe'úramo peteĩ “techaukaha” reheve.
Ha, péina, oú peteĩ kuimbaʼe Tupã rehegua Judágui, Ñandejára ñeʼẽ rupive, og̃uahẽ hag̃ua Betelpe; ha Jeroboam oĩva altar ykére ohapy hag̃ua insiénso. Ha haʼe osapukái altar rehe, Ñandejára ñeʼẽ rupi, ha heʼi: Nde, altar, altar, péicha heʼi Ñandejára; péina, peteĩ mitãkuimbaʼe oikóta David róga peguarã, Josías héra vaʼerã; ha nde ári haʼe oikuaveʼẽta umi paʼi yvategua renda pegua, umi ohapýva insiénso nde ári, ha yvypóra kanguekue ojehapýta nde ári. Ha upe áraite omeʼẽ peteĩ techaukaha, heʼívo: Kóva hína pe techaukaha Ñandejára heʼi vaʼekue; péina, pe altar ojekuaíta mokõime, ha pe tanimbu hiʼári oĩva oñehẽmbáta. Ha ojehu, mburuvicha guasu Jeroboam ohendúvo pe Tupã rehegua kuimbaʼe ñeʼẽ, pe osapukái vaʼekue altar rehe Betelpe, haʼe omyasãi ipo altar guive, heʼívo: Pejapyhy chupe. Ha ipo, omyasãi vaʼekue hese, ikã ypiru, ha ndaikatúi oguerujevyjey hendápe.
Pe altár avei oñembyai, ha tanimbu osyry pe altárgui, he’iháicha pe techaukaha ome’ẽ va’ekue Tupã kuimba’e Ñandejára ñe’ẽ rupive. Upéi mburuvicha guasu he’i Tupã kuimba’épe: Ejerure ko’ág̃a Ñandejára nde Jára rovake, ha eñembo’e cherehe, che po hag̃ua jey chéve. Ha Tupã kuimba’e ojerure asy Ñandejárape, ha mburuvicha guasu po oñemyatyrõ jey chupe, ha oiko jey yma guaréicha. Ha mburuvicha guasu he’i Tupã kuimba’épe: Eju che rógape che ndive, eñembopy’aguapy, ha ame’ẽta ndéve peteĩ tembiapo repykue. Ha Tupã kuimba’e he’i mburuvicha guasúpe: Reme’ẽramo jepe chéve nde róga mbyte, ndahamo’ãi ne ndive, ha nda’u mo’ãi mbuja ni ndaisýi mo’ãi y ko tendápe; Ñandejára ñe’ẽ rupive péicha niko oñemandáva’ekue chéve, he’ívo: Ani re’u mbuja, ani re’u y, ha ani rejevýi pe tape rehe reju hague rupi. Upéicha oho ambue tape rupi, ha ndajevýi pe tape ou hague rupi Betélpe. 1 Reyes 13:1–10.
Maranduhára ndaipotái okaru Jeroboam ndive, jepe oñemeʼẽ chupe “nde róga mbytépe”, ojojaha Herodes ñeʼẽmeʼẽ Salomé-pe omeʼẽtaha chupe mbovymi ipoguýpe guive, pe mbyte irréinogui.
Ha upe rire peteĩ ára oñemohenda porãva, Herodes, i’arete ára, ojapo karu guasu hembiguái kuérape g̃uarã, mburuvicha guasukuérape, ha umi iporavopyre Galiléagua-pe g̃uarã; ha Herodías rajy oike rire, ha ojeroky, ha ombovy’a Heródespe ha umi oguapýva hendive, pe mburuvicha he’i pe kuñataĩme: Ejerure chéve reikose hag̃uáicha, ha ame’ẽta ndéve. Ha oñe’ẽ hatã chupe: Oimeraẽ mba’e rejeruréva chéve, ame’ẽta ndéve, che rréino mbyte peve. Ha osẽvo, he’i isýpe: Mba’épa ajeruréta? Ha ha’e he’i: Juan el Bautista akã. Marcos 6:21–24.
Herodes ñe’ẽme’ẽ ombojávo mbyte ikuarahy’ỹre oiko va’ekue hi’ára guasu jave. Herodes ha’e peteĩ símbolo Romagua rehegua, ha pe diez mburuvicha guasu Apocalipsis capítulo diecisiete-pe oñemombe’úva ojehechauka pe Roma oñemboja’o haguéicha diez-háicha Daniel capítulo siete-pe, ha pe diez py apýpe capítulo mokõihápe. Hi’ára guasu oñemomandu’a upe ára pe sexto reino oñemyengovia jave pe séptimo reino rehe pe léi domingo-pe, ha ko sentido-pe, ha’e Naciones Unidas aramboty pe séptimo reino ramo profecía bíblica-pe. Pe léi domingo oguahẽmbotávape, pe diez mburuvicha guasu, Jeroboam diez trívu yvate gotyogua rupive oñerrepresentáva, oñemoĩ peteĩ ñe’ẽme ome’ẽ hag̃ua irreino pe mymba-pe peteĩ aravo pukukue rehe Apocalipsis “diecisiete”-pe.
Ñandejára omoĩ hína ikorasõme kuérape ojapo hag̃ua hembipota, oĩ hag̃ua peteĩ ñe'ẽme, ha ome'ẽ hag̃ua irreíno pe mbói guasúpe, peve Ñandejára ñe'ẽnguéra oñekumpli. Apocalipsis 17:17.
Ñañepyrũ mboyve Ezequiel marandu porã mbohapyha irundyha rehegua, jahechakuaa hag̃ua umi “paapyry” jey Ezequiel omombeʼu hag̃uáicha peteĩ ára. Umi paapyry techaukaha oñembojaʼo hag̃ua yvóra ha Tupã tavayguakuéra apytépe. Yvóra, Egipto ojehechaukáva rupive, oñemoĩ peteĩ ára rehe seis jey, ha Tiro oñeñeʼẽ hese peteĩ jey, ha umi ambue seis jey Jerusalén haʼe pe mbaʼe oñeñeʼẽha hese. Ko kuatiañeʼẽ oñepyrũ 592 ary Cristo mboyvepe, ha upéva haʼe pe treinta ary pe ciclo Jubileo paapýha pakõiha guive; ha Ezequiel irundypa capítulo peteĩha versíkulo ohechauka 22 jasypa 573 ary Cristo mboyveha pe ciclo paha. Pe ciclo Jubileo ohechauka pe sellado ára umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua, 9/11 guive pe ley dominical pyaʼe oútavape peve, ha upéva katu ojehechauka jey peteĩ fractalpe upe tembiasakue voi rehegua 31 jasypakõi 2023 guive pe ley dominical pyaʼe oútavape peve. Mokõivéva periodo oñemohaʼanga raʼe 11 jasypoapy 1840 guive 22 jasypa 1844 peve.
1840 jasypoapy 11-pe, Jesucristo voi oguejy pe ánhel mbarete Apocalipsis kapítulo 10-pegua ramo, oguerúva peteĩ aranduka michĩva Tupã puévlo oipyhy ha hoʼu vaʼerãva. Upe ánhel voi oguejy jey 9/11-pe ohechauka hag̃ua oñepyrũha pe séllo ñemoĩ arapaʼũ. Upe ánhel voi oguejy 2023 jasypakõi 31-pe omoingove jey hag̃ua umi mokõi testígo ojejuka vaʼekuépe upe táva guasu hérava Sodoma ha Egipto tapére, Ñandejára avei oñemosã haguépe kurusúre. Upe jeguejy ohechauka pe séllo ñemoĩ arapaʼũ pehẽngue paha. Pe arapaʼũ fraktál 2023 jasypakõi 31 guive pe arateĩ rehegua léi pevegua ryepýpe, oñemeʼẽ paʼi Ezequiélpe peteĩ techauka pe tupao yvagapegua rehegua. Upe jave, oñemoñeʼẽngu ha oñeʼẽ Tupã omanda jave chupe añoite. Upéicha opyta pe arateĩ rehegua léi koʼẽrõite oútava ha Jerusalén ñehundi rupive oñemohaʼangáva peve.
Juan reheháicha, Ezequielpe oñeme'ẽ pe tembiapoukapy oike hag̃ua pe kuatiañe'ẽ oguerekóva upe ánhel oguejýva pópe Apocalipsis 10-pe, ha avei oñembo'e chupe ho'u hag̃ua upe kuatiañe'ẽ ñembyasy, jahe'o ha mba'evai rehegua.
Ha nde, yvypóra ra’y, ehendu pe ha’éva ndéve; ani nde py’a guasu pe óga py’a guasuháicha: eipe’a nde juru, ha’u pe ame’ẽva ndéve. Ha ama’ẽ jave, péina peteĩ po oñemondo che rendápe; ha, péina, ipype oĩ peteĩ kuatiañe’ẽ apyka; ha omyasãi upéva che renondépe; ha ojehai ipype ha hi’ári; ha ipype ojehai ñembyasýi, jahe’o, ha mba’e vai. Ezequiel 2:8–10.
Pe marandu ojehechauka peteĩ marandu mbohapýicha, ha upéicha ohechauka hag̃ua pe marandu umi mbohapy ánhel rehegua Apocalipsis catorce-pe. Upévare, pe kokuépe omoĩ hag̃ua pe marandu pe ánhel mbohapyha rehegua ha’e upe omokunu’ũva umi oĩvape Jerusalén ryepýpe, umi hasẽ ha ñembyasy reheve ojahe’óva tupao rembiapo angaipa ha yvy rembiapo angaipa rehe, ojehechaukaháicha Ezequiel kapítulo nueve-pe ha Apocalipsis kapítulo siete-pe.
Ha pe Israel Jára opuʼã kuri pe querubín ári oĩhaguégui pe óga rokẽme. Ha ohenói pe kuimbaʼe ao línope oñemonde vaʼekuépe, oguerekóvape ijykére pe haiha ryru; ha Ñandejára heʼi chupe: Ehasa pe táva mbytépe, Jerusalén mbytépe, ha emoĩ peteĩ techaukaha umi kuimbaʼe renondépe opyta hag̃uáicha umi osuspirávape ha osapukáivape opa umi mbaʼe jeguaru ojapóva hikuái ipype rehe. Ezequiel 9:3, 4.
Umi oguerohory vaʼekuépe pe sello ojaheʼa asy hikuái pe tupao angaipa rehe ha pe tetã angaipa rehe, ha Ezequiel remimombeʼu oñembyapy pe Jerusalén ha Egipto rembiasakue ári, taʼãnga ramo pe tupao ha pe mundo rehegua.
“Pe levadúra marangatu rehegua ndopytapaiteíri ipokatu hag̃uáicha. Upe ára, pe iglesia oĩ jave tuichavéva pe peligro ha pe ñembyasýpe, pe aty michĩva oĩva tesapépe osuspitáta ha osapukáita umi mbaʼe jeguarúva ojejapóva pe yvýpe rehe. Ha katu, iñespecialvévape, iñemboʼe kuéra ojupíta pe iglesia rehehápe, ipypegua kuéra ojapo rupi ko yvy arigua reko hag̃uáicha. …
“Pe tembiapoukapy he’i: ‘Pehasa táva mbytépe, pehasa Jerusalén mbytépe, ha pemoĩ peteĩ techaukaha umi kuimba’e renondépe, umi opy’apy ha osapukáiva opa umi mba’e jeguaru ojepóva ipype rehe.’ Ko’ã opy’apy ha osapukáiva oikuaa uka kuri pe tekove ñe’ẽ; omongy’a’ỹ hag̃ua oporomoñe’ẽ, oporomongeta ha ojerure asy. Oĩ va’ekue, omongarai’ỹva Ñandejárape, oñembyasy ha omomirĩ ikorasõ Henondépe. Ha Ñandejára glorya ojei Israel-gui; jepe heta tapicha osegi gueteri pe religión reko hag̃ua, Ipokatu ha Ijeguerekopy ndaipóri kuri.” Testimonies, volumen 5, 209, 210.
Tetãygua Jeremías ñe'ẽrasy ryepýpe, py'aro ha mba'asy ohechauka hag̃ua Apocalipsis irundy pa ápe umi mbohapy ánhelpe, umi ñe'ẽrasy ha py'aro ha'e hína pe peteĩha ha mokõiha ánhel; ha pe mbohapyha ha'e pe mba'asy marandu, peteĩ techaukaha yvytu kuarahyresẽgua rehegua, ojejoko hag̃uáicha umi irundy ánhel ojokóva Apocalipsis siete-pe.
Egipto
Ezequiel kuatiañe'ẽme oĩ pa'ũme mbohapyha ára oñemombe'úva. Umi ára Egipto rehegua aty pegua peteĩha ha'e Ezequiel 29:1, ha upéva orrepresenta ary 587 Cristo mboyve.
Áño paha, jasy paha, ha upe jasýpe pa mokõipa ára, Ñandejára ñe'ẽ ou chéve, he'ívo: Yvypóra ra'y, emoĩ nde rova Faraón, Egipto ruvicha guasu rovái, ha eprofetisa hese, ha opaite Egipto rehe: Eñe'ẽ ha ere: Péicha he'i Ñandejára Tupã: Péina ápe, che nderovái, Faraón, Egipto ruvicha guasu, nde mbói guasu rembo'éva nde ysyrykuéra mbytépe, nde ere vaekue: “Che ysyry che mba'e tee, ha che voi ajapo che jupe guarã.” Ezequiel 29:1–3.
587 a.C. ha’e hína pe áño ñemongoráha rehegua, oñepyrũ vaʼekue peteĩ áño ha mbyte mboyve Jerusalén ñehundipa mboyve. Upe jave Ezequiel omombeʼu Tupã ombotapykuekotaha Egipto, ha upe ñembotapykueko ohechaukataha Tupã retãyguápe iñakãhatãha ojerovia haguére dragón Egipto rehe. Pe kapítulo paha rupi ojejapo peteĩ ñeʼẽmeʼẽha Egipto oñemeʼẽtaha Babilóniape, upéicha ojekuaaukávo arakaʼe pe paʼũ mburuvichakuéra omeʼẽ Biblia profecía pehẽngue porundyha guive pe mokõiha porundyha peve iñemurãme pe pokõiha mburuvicharenda Babilonia pyahúpe — pe poapýha mburuvicharenda oúva umi pokõigui. Upe profesía oñekumpli vaʼekue “diecisiete” áño rire, 571 a.C.-pe, ojehechauka háicha pe kapítulo paha gotyo. Upévare, pe kapítulo 29 oguereko peteĩha ha ipahaite arangeʼe rehegua ñeʼẽjoaju Egipto ndive.
Ha oiko umi mba'e, pe ary mokõipa porundyhape, jasy peteĩhape, pe jasy ára peteĩhape, ou chéve Ñandejára ñe'ẽ, he'ívo: Yvypóra ra'y, Nabucodonosor, Babilonia ruvicha guasu, omba'apouka iñehérsito peteĩ tembiapo guasu Tiro rehe; opa akã opyta karape, ha opa ati'y ojepe'o; upéicharõ jepe, ndaikatúi oguereko hepy, ni iñehérsito, Tiro rehehápe, pe tembiapo ojapova'ekue hese. Upévare péicha he'i Ñandejára Jára: Péina ápe, ame'ẽta Egipto retã Nabucodonosor, Babilonia ruvicha guasúpe; ha'e ogueraháta hetakue, ogueraháta imba'e joapy, ha ojagarráta guasuete mba'e; ha upéva ha'éta hepy iñehérsitópe g̃uarã. Ame'ẽ chupe Egipto retã hembiapo rehehápe, pe omba'apohaguére hese, pórke che rehehápe ojapo hikuái, he'i Ñandejára Jára. Upe árape amoheñóita Israel róga ratĩ osẽ hag̃ua, ha ame'ẽta ndéve ne jurúpe jejuru hag̃ua ijapytepekuéra; ha oikuaáta hikuái che ha'eha Ñandejára. Ezequiel 29:17–21.
Ary veinteha áño, pe primer mes-pe, pe peteĩha árape, versículo diecisiete-pe, ohechauka pe paha ára umi trece fecha Ezequiel-pe; ha ha’e hína pe añoite umi fecha apytégui oguahẽva rire 22 de octubre de 573 a. C. Ohechauka pe ára oñeme’ẽháramo Egipto pe mburuvicha yvate gotyo guápe, Daniel 11:42–43-pe; ha avei pe punto umi diez mburuvicha ome’ẽháramo ikuéra sietehá reino pe octavohápe, ha’éva umi siete apytégui. Oñekumpli pe “róga Israelgua ratĩ” okakuaávo. Isaías-pe, Israel hoky pe ára yvytu kuarahyresẽ gotyogua reheve.
Omonguétava Jacob gui oikéva tohapykue haguã: Israel okakuaa ha okoty, ha omyenyhẽta yvy ape tuichakue hi’a reheve. Isaías 27:8.
Ezequiel 29:17 oñekumpli vove ha Egipto dragón oñeme'ẽ vove pápa rehegua mymba ñarõme, arateĩ rehegua léi og̃uahẽmbotaitéva jave, ama paha oñeñohẽta medída'ỹre Israel ári. Upe ama oñepyrũ 9/11-pe peteĩ jehypýiramo, oñemoha'anga haguéicha Cristo oipejúvo Hemimbo'ekuéra ári, Ha'e oguejy rire yvýpe, ojupi rire Itúva rendápe oikove jey rire.
“Cristo ojapóvo ikatu hag̃uáicha ombohapy iñembo’eha yvytu rupive Espíritu Santo, ha ome’ẽvo chupekuéra ipy’aguapy, va’ekue peteĩ mbovymi yvu porãicha pe ama hetaitereíva mboyve oñeme’ẽ va’erãva Pentekostés ára.” Espíritu de Profecía, volúmen 3, 243.
Ezequiel ñemoingue Egipto ho’apa hag̃ua oñemomarandu ary 587 JC mboyve, pe ary ojejoko haguépe; ha “paapy porundy” ary rire pe ñemoingue oñekumpli. Ojekumpli pe ára ojehechaukávape pe papapy “paapy porundy” rupive, ha upéicha ohechauka pe tembiasakue kañymby Daniel 11, versíkulo 40-pe. Oñekumpli va’erã pe sellado ára pukukue pe cien cuarenta y cuatro mil rehegua, ojehechaukaháicha Ezequiel kapítulo 9-pe. Pe sellado ára pukukue, pe ama paha oñeñohẽ, peteĩha peteĩ ñemysãi ramo 9/11-pe ha upéi peteĩ ñeñohẽmbaitépe pe léi dominical-pe. Ojekumpli Isaías he’iháicha pe “yvytu kuarahyresẽgua ára”-pe, ha Islam ha’e pe yvytu kuarahyresẽgua, ha Islam ha’e pe mbohapyha “ai”. Pe marandu Ezequiel okaru va’erãkuri peteĩ marandu mbohapycha va’ekue, upévagui pe mbohapyha párte ha’e pe marandu ai rehegua.
Ezequiel trece marandu oguerekóva ára oñemombeʼu Jerusalén, Egipto ha Tiro rehegua ndive ojoajúvo. Opavave oñeʼẽ pe ñemoĩrehegua rehe, ojehechaukaháicha pe papapy “trece” rupive.
Romoñe’ẽta pe artíkulo oúvape Ezequiel arange rehegua.