Ñemongu’e he’iháicha, ñeñemongu’e rehegua, “opaite mba’e oikóva oguereko he’iséva,” ha “opaite principio oguereko he’iséva.”
“Pe Biblia oguereko opaite umi principio tekovekuéra oikotevẽva oikuaa hag̃ua ikatu hag̃uáicha oñembosako’i ko tekovépe térã pe tekove oútavape g̃uarã. Ha koʼã principio ikatu ojeikuaa opavavénte rupi. Avave ndoguerekóiva peteĩ espíritu omombaʼéva iñeporandu ndikatúi omoñeʼẽ peteĩnte jepe pasáhe pe Biblia-gui ndohupytýiramo chugui peteĩ pensamiento pytyvõrã. Péro pe mboʼepy iporãvéva pe Biblia rehegua ndohupytýi ñemoarandu sapyʼagua térã oñondiveʼỹva rupive. Ijapuʼa guasu añetegua rehegua nadojehechaukái péicha ikatu hag̃uáicha ojehechakuaa pe omoñeʼẽ pyaʼe térã oñangarekoʼỹvape. Heta umi itesoro oĩ mombyry pe ape ári guive, ha ikatu oñeguenohẽ mante jehekapy kyreʼỹ ha ñehaʼã tapia rupive. Umi añetegua omyatyrõva pe tuichakue guasu tekotevẽ ojeheka ha oñembyaty, ‘koʼápe michĩmi, ha amo michĩmi.’ Isaías 28:10.”
“Upeicha ojehekávo ha oñembyatývo, ojehechakuaáta oñemohenda porãmbaitetereiha ojupe hag̃ua. Káda Evangelio ombojoapy ambuépe, káda profesía omyesakã ambue profesíape, káda añetegua katu ha’e ambue añetegua ñembotuichave. Umi tipo economía judía pegua hesakã porã pe evangelio rupive. Káda principio Ñandejára ñe’ẽme oguereko hendaguã, káda hecho katu oguereko he’iséva. Ha pe estructura kompleta, iñapytu’ũme ha ijejapópe, ome’ẽ testimonio Ijapohárape. Péichaite peteĩ estructura ndaipóri arandu ikatúva oñemo’ã térã ojapo, ndaha’éiramo pe Infinito mba’éva añónte.” Educación, 123.
Añetehápe, pe ñe’ẽ hebréo “ereb boqer” ojejuhu poapy jey la Biblia-pe. Tapiaite oñembohasa hag̃ua “ka’aru ha pyhareve”, ndaha’éiramo Daniel 8:14-pe, upépe oñembohasa hag̃ua “ára”. Ñe’ẽngatu rupive, pe versíkulo catorce ha’e “pe fundamento ha pe pilar mbytéva pe jerovia Adventista rehegua.”
“Pe Escritura, opaite ambue apytépe, ha’éva’ekue mokõivéva pe fundamento ha pe pilar mbytegua jerovia Adventista rehegua, ha’eva’ekue pe ñe’ẽje’e: ‘Mokõi mil ha mbohapy cien ára peve; upéi pe santuario oñemopotĩta.’ [Daniel 8:14.]” The Great Controversy, 409.
Péicha ningo pe mba’e añetetéva ha’e pe “ára” pe versíkulo-peha hína pe poapýha jey umi siete jeyguágui upe ñe’ẽ hebréope ojeporúva. Ha pe mba’e ojehecháva Bíblia-pe, Ñandejára ogueraháva profetikamente umi traduktórpe pe versión King James-gua, oñembojoaju hag̃uáicha hembipotápe pe enigma bíblico pe poapýva ha’égui umi siete apytégui, pe versíkulo ohechaukáva peteĩva mokõi visión capítulo ocho-peguágui. Peteĩ ñe’ẽ oñetradusíva “visión” ramo capítulo ocho-pe ha’e pe ñe’ẽ hebreo “chazon”, ha ambue katu “mareh”. “Mareh” he’ise jechauka hag̃uaicha, ha pe visión “mareh” ha’e pe visión Cristo jechakuaáre Ñandejára Ñe’ẽ profético-pe. Pe visión “mareh” Daniel 8:14-pe ohechauka Cristo ojekuaaukava’erãha ha sapy’aitépe ou Itemplope 22 jasypa 1844-pe. Ko’ã añetegua ha’e mba’e añetéva, ha oguereko hikuái iñimportánsiape upe versíkulo rehe, ha’éva pe pilar mbytegua; ha pe pilar mbytegua ndaha’éi peteĩ doctrina térã peteĩ profecía oñekumplíva 22 jasypa 1844-pe; pe añetegua ha’e pe versíkulo hague Cristo, pe pilar mbytegua.
“Ajepy ko ñeñembyasy pypukúpe aime jave, che resa’ẽ peteĩ kérape, ha upéva oheja peteĩ techapyrã pypuku che akãme. Ahecha che kérape peteĩ tupão, ha heta tapicha oñembyaty ha ohóvo upépe. Umi oike vaʼekue añónte upe tupãópe ha okañyvaʼekue ipype oñesalváta aravo oñembotývo; opa umi opytáva okápe okañytaha opa ára g̃uarã. Umi aty guasu oĩva okápe, oikóvo hikuái peteĩteĩ ijapohápe, oñembohory ha omotĩ umi oikevape upe tupãópe, ha heʼi chupekuéra ko tape tekorosãrãha peteĩ ñembotavy porã ojejapóva, ha añetépe ndaiporiha mbaʼeveichagua ñemongyhyje ojehekýiva. Oĩ jepe umi ojagarráva ambuekuérape ani hag̃ua pyaʼe oike umi murálla ryepýpe.
“Kyhyjégui oñembohory hag̃uáicha che rehe, apensa iporãvetaha aha’arõ pe atyguasu osarambi peve, térã ikatu peve aikey hesakuera’ỹre hikuái rehe. Péro sa’ive hag̃ua rangue, hetave ohóvo hikuái; ha kyhyjégui ag̃uahẽ hag̃ua araka’eve hag̃uáicha, pya’e asẽ che rógagui ha añembotyryry pe aty pa’ũ rupi. Che py’atarovápe ag̃uahẽ hag̃uáicha pe tupaópe, ndahechakuaái ni ndaikuaaséi pe henyhẽva tapicha aty che jerére.”
“Oikévo pe ógapevo pe ógape, ahecha upe tuicha tupão oñemopyenda hag̃ua peteĩ yvyra guasu peteĩnte rehe, ha upépe oñeñapytĩ peteĩ ovecha ra’y oñemondoro ha huguýva. Ore roĩva upépe roikuaa hag̃uaicha upe ovecha ra’y oñembohasaha’ekue, oñembyai ha oñemboguejy ore rehehápe. Opa umi oikeva’ekue tupãópe tekotevẽ ohasa henondépe ha omombe’u iñangaipakuéra. Pe ovecha ra’y renondete oĩkuri apyka yvate, ha umíva ári oguapy peteĩ aty ovy’aitereíva. Yvága resape ha’ete omimbiha hova kuéra ári, ha omomba’eguasu Tupãme ha opurahéi purahéi vy’a ha aguyje rehegua, ha umíva ha’ete umi ánhel kuéra purahéi. Ko’ãva hína umi ou va’ekue pe ovecha ra’y renondépe, omombe’u iñangaipakuéra, ohupyty perdón, ha ko’ág̃a oha’arõ hikuái vy’ápe peteĩ mba’e oikóta hag̃uáicha oguerútava tuicha vy’a.”
“Jepe aikéma oike rire pe óga ryepýpe, peteĩ kyhyje ou cherehe, ha peteĩ ñemotĩ añandu tekotevẽha añemomichĩ ko’ã tapicha renondépe; hákatu ku ambojekuaávaicha añemoĩva’erã tenondépe, ha mbeguekatúpe aha ajerévo pe yvyra guasu jerére ikatu hag̃uáicha añembohovái pe ovecha ra’yme, upérõ peteĩ turu osapukái, pe tupão oryryi, osẽ sapukái pu’aka rehegua umi santo aty guasúgui, peteĩ hesakã porãite ha ñemondýi hag̃uáva omyesakã pe óga, upéi opa mba’e oiko pytũ hũ mbaretépe. Umi vy’apavẽva opa hag̃ua okanýma pe hesakã ndive, ha che añembojahe’o hag̃uáicha aime cheño pe pyhare kirirĩ ha ñemondýi ryepýpe.”
“Apáyma peteĩ ñembyasy tuichaitéva che py’apýpe, ha hasýeterei chéve añekonvense hag̃ua aikóhague peteĩ képe añoite. Ojechauka chéve che kavajuha oĩma hague oñemohendáva’ekue; ha Tupã Ñandejára Espíritu oheja hague chéve, ha araka’eve ndaoujeymo’ãiha.” Experience and Teachings, 24, 25.
Koʼág̃a ñañehaʼã ojehecha hag̃ua ñande jajapótapa peike hag̃ua pe témplope ha upéi ñamombeʼu hag̃ua ñane angaipa ha jahupyty hag̃ua Ijeguerekopyhýpe pe jehechauka tekojojaha guive ouvaʼekue jehovasa. Ko paha ñehenói oike hag̃ua pe témplope oñembojerépe heta mbaʼe ojokóva ñande peteĩteĩme ñande jeike hag̃ua, ha koʼág̃a ñakyhyjéramo térã ñapytáramo, ñañembojáta “ñañoite pyhare kirirĩ ñemondýipe.” Péro kóva ndahaʼéi añónte pe punto che amombeʼuséva.
Ko versíkulo iñimportantetéva oñemomba'eguasu peteĩ tembipota reheve, oñemoingévo ipype pe ñe'ẽ “árakuéra” rehegua ñembojoavy, oguerúva hendive pe profesía rehegua mba'eñemi he'íva poapy ha'eha peteĩva umi pokõi apytégui, ha'éva peteĩva umi ruéda apytégui pe ára oñemoĩhápe séllo umi 144.000-pe. Pe séllo ñemoĩ aja, pe Bíbliapegua profesía rréino poteĩha ratĩ Protestánte ha hatĩ Republikáno, mokõivéva omoañetéta pe mba'eñemi he'íva pe poapyha ha'eha peteĩva umi pokõi apytégui. Umi poapy presidénte 1989-pe oñepyrũva ára paha guive oĩva apytégui, Trump oiko pe rréino poteĩha rréi poteĩháramo, ha ohupyty rire imandáto mokõiha, oiko chugui pe poapyha ha'éva peteĩva umi pokõi apytégui. Estados Unidos ombojeývo pe Milán Rembiapoukapy ary 313-peguare, umi 144.000 ñemongu'e Laodiceapegua oikóta umi 144.000 ñemongu'e Filadelfiapeguáramo. Pe séllo ñemoĩ ára opa arateĩ rehegua léi oñemoĩ vove, upérõ okuera pe papádo herída oporojukáva, ha péicha ha'e omoañete pe mba'eñemi oĩva Apocalipsis papokõime pe poapyháramo, ha'éva peteĩva umi pokõi apytégui. Peteĩ mba'e añetegua, ojehechaukáva peteĩ ñe'ẽjoaju evréope, peteĩ ñe'ẽ inglésramo, ogueru pe versíkulo oikuaaukáva pe ñembojovake ñepyrũ pe versíkulo oikuaaukáva pe ñembojovake ñemohu'ã ryepýpe, pe ára oñemoĩhápe séllo umi 144.000-pe.
Opa mba'e añeteguáva oguereko henda, ha Ñe'ẽme'ẽ Pyahúpe peteĩ ñe'ẽjoajúpe añoite ojepuru papapy ñemohenda peteĩ ‘papapy’ ambue ‘papapy’ rehe oñembohetavévo, ha Ñe'ẽme'ẽ Ymáme katu mokõime añoite. Pe ‘papapy ñemohenda’ alfa oĩ Génesis arandukápe.
Oĩramo Caín rehe oñevengáta siete jey, añetehápe Lamec rehe katu setenta y siete jey. Génesis 4:24.
Pe omega “jejapo papapýpe” oĩ Mateo-pe.
Upéi Pedro ou hendápe, ha he’i: Ñandejára, mbovy jeýpa che ryvy opeka va’erã che rehe, ha che aiperdona ichupe? pevepa siete jey? Jesús he’i ichupe: Ndaha’éi ha’e ndéve, peve siete jey; síno, peve setenta jey siete. Mateo 18:21, 22.
Koʼã pasáhe ohechauka pe peteĩha ha pahápegua jeyha la Bíblape, peteĩ papapy ojehechakuaa hag̃ua oñembohetave hag̃ua ambue papapy ndive. Oĩ heta papapy, ha Génesis pegua alfa ha Mateo pegua omega oguereko peteĩchagua apopy papapýpe, ha oipuru umi mokõi papapy peteĩchagua, “siete” ha “setenta”.
Alfa ha omega mbytépe, pe tenda mbytegua ha ambue tenda añoite oĩhápe ko papapy ñemohenda haʼe Levítico mokõipa po. Upépe umi mokõi papapy ndahaʼéi ‘pokõi’ ha ‘pokõipa’, haʼe uvei ‘pokõi jey pokõi ary’.
Ha reikuaata vaʼerã ndejeheguínte siete arapokõindy áñopegua, siete jey siete áño; ha umi siete arapokõindy áñopegua pukukue oikóta ndéve cuarenta y nueve áño. Levítico 25:8.
Pe ñemohenda papapy rehegua oĩva mbytépe oipuru jey papapy ‘pokõi’, ndaha’éi katu papapy ‘pokõipa’. Pe jehaipyre pehẽ oĩhápe oguereko peteĩ jehovasa ñe’ẽrendu rehe, ha avei peteĩ ñe’ẽngái ñe’ẽrendu’ỹ rehe. Oñembojoavy tembiguáikuéra ñemosãso ha yvy ñembojevy rehegua jehovasakuéra ha pe ñe’ẽngái pokõi jeygua, oñemombe’úva irundy jey Levítico kapítulo mokõipa poteĩme. Upe jehovasápe oike kuri Ñandejára ome’ẽva ojeikove hag̃ua umi áño yvy opytu’uhápe, ha peteĩ jehovasa jo’a Jubileo áñope, ha kapítulo mokõipa poteĩmegua ñe’ẽngái ha’e upe jehovasa rovái, mokõive kapítulope oĩva ñe’ẽme’ẽ rehegua ñemoñe’ẽme.
Pe papapy ñemohenda mbytepegua ojekuaa Levítico 25:8-pe (‘pokõi jey pokõi ary’). Upéva oñembojoaju upepete Levítico 26-pe irundy jey oje’éva ‘pokõi jey’ ñembojovakére. Péicha, pe papapy ñemohenda mbytepegua ohechauka jehovasa ha avei ñe’ẽ pohýi, omoheñóivo peteĩ testimónio jo’a Levítico kuatiañe’ẽme. Pe papapy ñemohenda, taha’e Juviléo jehovasa térã ñe’ẽ pohýi rehegua, oñemoĩ Lamec ñembojovake ha Jesús ohechauka hague ñeha’ãrã ára rembe’y mbytépe. Ko’ã mbohapy oñondive ohechauka peteĩ ñeha’ãrã ára rembe’y; upe ára opa vove, ojekuaáta peteĩ aty ojehovasáva ha peteĩ aty hi’ári oĩva ñe’ẽ pohýi. Álfa ha oméga, ha’éva ánhel peteĩha ha mbohapyha marandukuéra rechaukaha, ohechauka irundysa porundypa ha’eha ñeha’ãrã ára rechaukaha. Kóva oñembojoajúvo Juviléo ñe’ẽ pohýi térã jehovasa rehe, umi mba’e añetegua oiko mba’e tuicháramo ñañembojávo ñahesa’ỹijo hag̃ua Ezequiel kapítulo peteĩ, versíkulo peteĩ, omoĩva Ezequiélpe Juviléo jere papokõiha ary mbohapypahápe.
Upe Juviléo jere opa va'ekue Cristo mboyve ary 573 jasypa 22-pe, ha ha'e va'ekue peteĩ ta'anga profétika ohechaukáva ndaha'éi ary 1844 jasypa 22 añónte, avei pe arateĩ rehegua léi ou potaitéva. Ezequiel oñembo'y hína kuri pe tupaópe, ohechaukávo ta'anga rupive umi sa irundypa irundy su oikémava jerovia rupive pe Tenda Marangatuetépe, pe ñembojovake ipahápe, ojapo haguéicha umi heko jeroviarekóva ary 1844 jasypa 22 rire. Nderehechakuaáiramo pe “mba'e añetegua” ohechaukáva moõpa oĩ Ezequiel pe tembiasakue profétiko ryepýpe kapítulo peteĩ ha versíkulo peteĩme, repyta nde “ñembohape” rehe'ỹ.
Ohecha rire Ñandejára rekomimbipa ojehechaukáva Chebar ysyry rembe'ýpe, Ezequiel oñemomirĩ yvytimbópe, oñemomirĩ haguéicha Daniel, Isaías ha Juan. Upéi, umi irundyve techapyrã ohechauka umi mba'e oĩva ñemoñandýpe, oñeme'ẽva umi omog̃uahẽ va'erã pe marandu peteĩ tupaópe ndohechamo'ãiva ni nohendumo'ãiva.
Ezequiel arandukápe oĩ poteĩ arange oñe'ẽva Jerusalén rehe. Ñañe'ẽma kuri arange peteĩha ha paha rehe, oĩva kapítulo peteĩme, versíkulo peteĩ ha mokõime, ha upéi kapítulo irundypápe, versíkulo peteĩme. Añe'ẽma kuri arange mokõiha rehe, oĩva kapítulo poapýpe, versíkulo peteĩme, ha katu ojehechaukaháicha símbolo rupive añónte, amohenda'ỹre Jerusalén ñemongora ha ñehundi ndive ijoajuhápe, ha pe aranduka tuichakue ojere upe jereha rehe. Jerusalén oñehundi ary 586/585 Cristo mboyve opakuévo. Ha Ezequiel 33:21-pe og̃uahẽ peteĩ okañy va'ekue oguerúvo marandu Jerusalén ho'a hague.
Ha ojehu ñande jepokuaápe ary pakõiha-pe, jasypa diezha-pe, ára poha-pe, ou che rendápe peteĩ okañy vaekue Jerusaléngui, he’ívo: “Táva oñehundi.” Ñandejára po oĩ kuri che ári ka’aruete, mboyve pe okañy vaekue ou hag̃ua; ha ojurupe’a cheve, peve ou che rendápe pyhareve; ha che juru ojepe’a, ha ndaikyrỹivéi. Ezequiel 33:21, 22.
Pe pa ary pahápe, upe táva ojeinupã, ha upérõ Ezequiel ojehejágui oñe’ẽ hag̃ua ijeheguiete. Ezequiel capítulo ocho pe visión niko pe ary poteĩhápe guare, upévare rupi amo seis ary rupi oiko mboyve upe táva ojeinupã.
Ha ojehu rire, poteĩha áñope, poteĩha jasype, poha ára jasypegua, che aguapy aja che rógape, ha Judá myakãhára kuéra oguapy che renondépe, upépe ou che ári Ñandejára Tupã po. Ezequiel 8:1.
Pe áño upe rireguápe, haʼéva pe áño pokõiha, umi ansiáno oheka Ezequiélpe oporandu hag̃ua Ñandejárape.
Ha ojehu haʼe, pe séptimo áñope, pe mes cincohápe, pe mes décimo árape, ou vaʼekue Israel myakãhára kuéra apytégui ojerure hag̃ua Ñandejárape, ha oguapy che renondépe. Ezequiel 20:1.
Upéi, pe ary porundyhápe, oñepyrũ pe ñemongora hiʼarétava peteĩ ary ha mbyte.
Jevy mokõiha ary po porundyha guive, jasy paha, pe jasy rehegua ára pahápe, Ñandejára ñe’ẽ ou che rendápe, he’ívo: Yvypóra ra’y, ehai ndejehe pe ára réra, ko ára voi rehegua: Babilonia mburuvicha guasu oñemoĩ Jerusalén rovái ko ára voi. Ezequiel 24:1, 2.
Koʼã arange peteĩteĩ ohechauka umi ára paha rape rechaukaha tee, Pablo heʼígui Israel yma guare haʼeha techapyrã umi oikóvape g̃uarã ko múndo og̃uahẽvo huʼãme.
Koʼág̃a opa koʼã mbaʼe ojehu chupekuéra techapyrãramo; ha ojehai ñande ñemoñeʼẽrã, ñande ári oúva umi ára paha. Upévare, pe oimoʼãva oñemboʼy porãha toñangareko ani hag̃ua hoʼa. 1 Corintios 10:11, 12.
Opavave umi seis arange ojepy'apýva Jerusalén rehegua oiko pe peteĩha ára oñemombe'úva capítulo peteĩ, versículo peteĩme, ha pe pahápe ojejuhúva capítulo cuarenta, versículo peteĩme, mbytépe. Mokõive umi ára omboja'o pe quinto año capítulo peteĩme, ha'éva 592 a.C., ha pe vigésimo quinto año capítulo cuarentáme, ha'éva 573 a.C. Nivel “línea sobre línea”-pe Ezequiel oguereko peteĩ línea Egipto-pe g̃uarã, upépe oikehápe Tiro ñe'ẽmbyky, ha peteĩ línea Jerusalén-pe g̃uarã. Pe línea Egipto rehegua oguereko siete waymark directo, (oñemoinge jave Tiro), ha Jerusalén oguereko seis. Ko'ã mokõi línea ndive oĩ Josías línea ha pe décimoséptimo ciclo de Jubileo. Upéicharõ jepe, pe línea ojehechaukáva peteĩ arange directo'ỹre ojejuhu capítulo cuatrome, ha pe línea capítulo cuatro rehegua oguereko heta umi rueda Ezequiel ohechava'ekue oma'ẽrõ guare pe Lugar Santísimo-pe. Avei henyhẽ heta añetegua simbólica rehe.
430
Pe papapy irundysy treinta ohechauka pe ñe’ẽme’ẽ opa’ỹva, ha kapítulo irundyhápe Ezequiel ojepuru Ñandejára rehegui peteĩ ñemoha’ãnga oikovéva ramo, peteĩ ñemoha’ãnga oguerekóva ipype pe papapy irundysy treinta.
Nde avei, che yvypóra ra’y, ejapyhy peteĩ ladríllo, emoĩ nde renondépe, ha eha’anga hi’ári pe táva, ha’éva Jerusalén: ha ejapo ñorairõ jejoko hese, ha emopu’ã peteĩ tataindy’ỹrõ, ha emboty yvyty hese; emoĩ avei ñorairõhára aty hese, ha emoĩ hese opa rupi ariete ojeka hag̃ua. Upéi ejapyhy ndeve peteĩ sartén hierroguigua, ha emoĩ chupe peteĩ murálla hierroguáicha nde ha pe táva mbytépe: ha embohovái nde rova hese, ha oĩta jejoko guýpe, ha nde rejokóta chupe. Kóva ha’éta peteĩ techaukaha Israel róga pegua. Eñeño avei nde akatúa asu gotyo, ha emoĩ hi’ári pe Israel róga rembiapo vaikue: umi ára papapy rehehápe reñeñótava hi’ári, regueraháta hikuái rembiapo vaikue. Che niko amoĩ nde ári umi ary oguerekóva hikuái hembiapo vaikue, umi ára papapyháicha, mbohapy sua noventa ára: péicha regueraháta pe Israel róga rembiapo vaikue. Ha remohu’ã vove umíva, eñeño jey nde akatúa gotyo, ha regueraháta Judá róga rembiapo vaikue irundy sua ára: peteĩ ára ame’ẽ ndéve peteĩ áryrõ. Upévare embohovái nde rova Jerusalén jejoko gotyo, ha nde jyva oĩta opívo, ha nde reprofetizáta hese. Ha, ehecha, che amoĩta nde ári joapyrã, ha ndaikatumo’ãi rejere peteĩ ykére guive ambuépe peve, remohu’ã meve nde jejoko ára. Ezequiel 4:1–8.
Jerusalén ñemongora, Ezequiel ohechauka haguéicha, ha’e peteĩ “techaukaha”, péicha avei Jerusalén ñemongora oguerúva’ekue Cestius ary 66-pe. Okomenta hag̃ua Jesús ohechauka hague Jerusalén ñehundipa, Sister White ñanemomarandu pe ñehundipa Jerusalén rehegua “directo” ñemboguataha umi ára pahápe. Pe techaukaha ñehundipa rehegua mokõi testígo ári, ojehechaukapyréva Nabucodonosor ha Cestius rupive, omombe’u pe ñemongora techaukaha ha’eha pe techaukaha pe léi dominical og̃uahẽ hag̃uápe.
Peteĩ Ára peteĩ Áño hag̃ua
Pe ñe’ẽrysýi ñahesa’ỹijóvape, jahecha avei pe oméga rehegua jehechauka oĩva Ñandejára Ñe’ẽme, oñe’ẽva William Miller profesía ñemyesakã rehegua mbojojaha tenondeguáre, peteĩha ha mokõiha ánhel marandukuéra rehegua ñemongu’e ñemopyendaguápe. Pe peteĩ ára peteĩ arýre rehegua mbojojaha álfa ha’e avei peteĩ oméga techaukaha, pe peteĩ ára peteĩ arýre rehegua mbojojaha álfa oñemoĩgui Números kuatiañe’ẽme pe ñeha’ã paha ha ipahaitévaramo, Israel ndaipu’akái haguépe, ha upéicha rupi ha’ekuéra voi ogueru ijehe ñemano pe desiértope, irundypa ary oiko aja hikuái desiértore.
Ha pene membykuéra oiko hag̃ua tembiguái hag̃ua yvy ojeikuaa’ỹhápe cuarenta ary pukukue, ha ogueraha hag̃ua penekuatia vai, peve pene retekuéra oñehundi hag̃ua upe desiértope. Pe número ára rehegua peẽ pehesa’ỹijo hague pe yvy, cuarenta ára, peteĩteĩ ára peteĩ ary-rõguáicha, péicha peẽ pegueraháta pene angaipa, cuarenta ary; ha peikuaáta che ñe’ẽ ndojejapóiha. Che, Ñandejára, ha’e upéva; añetehápe ajapóta péicha opaite ko aty añáme rehe, umi oñembyaty va’ekue che rehe; ko desiértope oñehundíta hikuái, ha upépe omanoíta. Números 14:33–35.
Pe tekorã peteĩ ára peteĩ ary rekovia rehegua ojehechakuaa pe ñepu’ã pahápe, pe ñeha’ã rape pa arapa’ũ oguerekóva ha oñepyrũva Para Pytã jehasápe ryepýpe; ha upe tekorã voi oñemoherakuã jey Jerusalén oñemongora ha oñehundi va’erã jave. Ñaikũmby ha jaiporu va’erã pe ñe’ẽ pehẽ ñahesa’ỹijóvape ko’ã mba’e he’iséva profesía rehe, ha upéicha avei pe “ñemongora” ha’eha pe “techaukaha” he’iséva.
Tekotevẽ tembiasakue oñembyatyva’erã ojeporúramo Jerusalén “jere” techaukaha ramo, ha upéva oiko hag̃uáicha peteĩ “eje”, héramo jepe upéicha; ha ñe’ẽjoja rupive, pe jere techaukaha rehe oñembojoaju heta “radio”. Pe jere techaukaha ikatu hag̃uáicha ha’e pe pasaje iñimportantevéva Ezequiel-pe, ha pe techaukaha oheja Judá ñemoñare León oguenohẽ hag̃ua perfección umi mba’égui, iñepyrũme Ezequiel-pe ojeporanduka va’ekue hag̃ua guarã ñembotavy. Pe jere “techaukaha”, pe arýpe peteĩ ára principio, ha umi línea profética oñembyatyva’ekue pe jere rupive, ojehechava’erã upe contexto-pe mokõi po ary ha mbohapypa ohechauka hag̃ua pe pacto opa’ỹva.
Pe Ñe’ẽme’ẽ Aty"}
Ha he'i Abrámpe: Eikuaa porã nde ñemoñare oikótaha pytagua peteĩ yvýpe ndaha'éiva imba'e, ha omba'apótaha chupekuéra guarã; ha ha'ekuéra ombohasa asýta chupekuéra irundy sua ary pukukue. Génesis 15:13.
Ñandejára oike Abraham ndive peteĩ ñe'ẽme'ẽme peteĩ tembiaporape mbohapy arapa'ũ oguerekóva rupive, ha umi mbohapy arapa'ũ apytépe pe peteĩhápe oĩ kuri pe profesía he'íva Abraham ñemoñare oĩtaha ñapytĩmbyramo Egipto-pe irundysa ary aja. Pe arapa'ũ mokõihápe, Abraham-pe oñeme'ẽ kuri pe pirekytĩ jepokuaa, ha pe arapa'ũ mbohapyha ha'e kuri Isaac ñekuave'ẽ yvyty Moriah-pe. Irundysa ary ojehechauka kuri pe alfa-pe umi mbohapy arapa'ũ Ñandejára ojapova'ekue apytépe, omopu'ã hag̃ua peteĩ tetã ojeporavopyre ha oike hag̃ua hendive ñe'ẽme'ẽme. Upe tetã ojeporavopyre, oĩva'ekue ñe'ẽme'ẽme, oñemenda'o kuri Tupãgui Stephen ojejukárõ guare itápe ary 34-pe, ha upe rire Paul, apóstol ojeporavopyre tetã ambueguakuérape g̃uarã, ohechauka umi irundysa ary ha'eha—irundysa mbohapypa ary.
Ha kóva ha'e: pe léi, oñeme'ẽ va'ekue irundysa mbohapypa ary upe rire, ndaikatúi omboje'o pe ñe'ẽme'ẽ Ñandejára omoneĩ mboyve va'ekue Cristo-pe, oheja rei hag̃ua pe promésa. Gálatas 3:17.
Pe papapy ohechaukáva pe ñe'ẽme'ẽ ha'e irundysa mbohapypa, ha katu umi mokõi testígo, Abram ha Saulo, mokõivévape oñemoambueva'ekue héra Abraham ha Pablo-pe, peteĩteĩ, ohechauka mokõi arapa'ũ ojoavýva, oñondive ojapopaitéva pe papapy irundysa mbohapypa. Ñandejára omoambue jave peteĩ ánga réra, upéva ha'e peteĩ techaukaha upe ánga ha Ñandejára oĩha joajúpe peteĩ ñe'ẽme'ẽ rupive. Aipórõ, umi irundysa mbohapypa ary ha'e peteĩ papapy osẽva oñembojoapývo mokõi papapy ojoavýva, oikoháicha umi irundysa Abraham rehegua ha umi mbohapypa Pablo ombojoapýva ndive. Ezequiel oñeno ijyke asu ári mbohapysa porundypa ára aja, ha upéi ijyke akatúa ári irundypa ára aja, ohechaukávo mokõi papapy oñembojoapývo ome'ẽva irundysa mbohapypa.
Génesis capítulo once-pe, pe ñemano joaju ojeguerúva pya’e pe y opavave rire Nimrod ñepu’ã rupive ohechauka mokõi joaju apytépe oĩha peteĩ joavypa. Babel róga yvategua mba’ekuéra ohechauka peteĩ Satanás rehegua “peñesalva peẽ voi” joaju tavayguakuérape oñehusgava’erã ha omyasãiva’erã. Upe capítulo-pe avei, hebreokuéra genealogía oñepyrũ Eber heñóivo, ojehechaukávo upéicha peteĩ tetã ojeporavopyre ñepyrũ orepresenta hag̃ua pe tekove joaju, joavy hag̃uáicha Nimrod ñemano joajúgui.
Ha Éber oikove irundy ha mokõipa ary, ha imemby Peleg; ha Éber oikove Peleg rire irundy ciento ha mbohapypa ary, ha imemby kuimba’e ha kuña. Ha Peleg oikove mbohapypa ary, ha imemby Reú. Génesis 11:16–18.
Génesis kapítulo diez-pe, Eber ha Peleg ñeñe'ẽpy oñemombe'u.
Ha Éver-pe heñói mokõi ta’ýra: peteĩva réra vaʼekue Pélag; haʼe oikovévo pe yvy oñembojaʼo haguére; ha iñermáno réra vaʼekue Joctán. Génesis 10:25.
Péleg he’ise mboja’o térã pe’a, ha Péleg árape mokõi aty tavayguakuéra ñemoñe’ẽme’ẽgua mboja’o ojehechauka Babel róga yvate rembiasakue ha Nimrod pu’aka’ỹme. Éber oikove irundy sy ary ha sesenta irundy ary peve, ha Péleg (mboja’o) rire onase, oikove gueteri irundy sy ary ha mbohapypa ary. Opa mba’e orekógui hekopete he’iséva, ha irundy sy ary ha mbohapypa ary hína pe papapy Pablo ome’ẽva Abraham ñemoñe’ẽme’ẽ profesíape. Jepe pe papapy irundy sy ary ha mbohapypa oñembojoaju Éber rekovére Péleg onase rire, umi peteĩha mbohapypa irundy ary hekovepegua oje’e “irundy ha mbohapypa ary”, upéva, añetehápe, ha’e mbohapypa irundy ary; ha katu upe ñe’ẽpoty hasy’ỹva rupive umi mbohapypa irundy ary rehe, oñeñe’ẽ “irundy” ha “mbohapypa” rehe (430). Upéi ou irundy sy ary ha mbohapypa, ha upe peteĩha ñe’ẽme’ẽ Péleg rekove rehegua ha’e “mbohapypa.”
Éber ha’e hína pe téra Hebreo rapo, ha upéva hína pe ñe’ẽmbyrã peteĩha umi Hebreo rehegua, ha’ekuéra oikótava’ekue tetã ojeiporavóva pe pacto rehegua. Éber he’ise okurusu hag̃ua térã ohasa hag̃ua, upévare ohechauka hag̃ua pe pueblo del pacto ohasáva yvygui pe yvy pyahúpe, Abraham ra’ykuéra ojapohaguéicha ohasa ramo guare pe Mar Pytã pe Yvy Ñeme’ẽmby meve. Pe ojere asyva’ekue desiértope cuarenta ary aja ombohasa’ỹ hag̃uáicha upe jehasa, péro umi cuarenta ary pahápe ohasa hikuái pe Jordán pe Yvy Ñeme’ẽmbyme, upéicha ohechauka hag̃ua pe jehasa paha Tupã retãyguakuéra rehegua. Péleg ohechauka pe tembiasakue, araka’e yvyporakuéra oñemboja’o peteĩha mokõi pueblo del pacto-pe, Nimrod róga yvatehápe. Pe ta’anga pe pacto ñemano rehegua Nimrod-gua hína ñembyaty’ỹ ha apañuãi, ha pe ta’anga pe pacto tekove rehegua hebreokuéra mba’éva hína umi cuatrocientos treinta ary Éber rekovépe, pe ñemboja’o mboyve Péleg ohechaukáva. Pe téra Péleg avei omarkaha peteĩ añetegua simbólica numérica, pórke umi cuatrocientos treinta ary Éber rehegua oñemboja’o mokõi papapyme, ha Péleg ohechauka peteĩ jehechakuaa hag̃ua pe cuatrocientos rehegua pe papapy treinta ndive.
Irundy cien treinta oguereko mokõi parte. Abraham ñe’ẽme’ẽngue irundy cien ary, ha upéva ndive umi mbohapy pa aryve Pablo ohechauka va’ekue. Pe kuaapy hetave oñemoheñóiva pe ñemongu’e paha Tupã tavayguakuérape guarã ojehechauka Daniel kuatiañe’ẽ capítulo doce-pe, upépe pe techaukaha mokõive parte rehegua pe ñe’ẽme’ẽ opa’ỹva rehegua oñemombe’u porãite, ha oñemoĩ umi versículo 9/11-pe.
Ha he’i: Tereho nde rape, Daniel; umi ñe’ẽ oñembotypa ha oñembotýta pe ára paha peve. Heta oñemopotĩta, oñemomorotĩta ha oñeha’ãta; ha umi iñañáva ojapóta mba’e vai; ha avave umi iñañáva ndoikuaamo’ãi; umi arandu katu oikuaáta. Ha pe ára guive oñemboykéta jave pe sacrificio ára ha ára guáva, ha oñemoĩta pe mba’e jeguaru ombosunúva, ohasáta mil mokõi sua noventa ára. Daniel 12:9–11.
Pe ñembotyha jepe'a paha, omoheñóiva peteĩ ñeha'ã tapereko oguerekóva mbohapy arapa'ũ, ojehechaukaháicha versíkulo 10-pe “oñemopotĩ, ha oñemomorotĩ, ha oñeha'ã” ramo, ojoaju umi su mokõisa porundypa ary rehe. Umi moñepyrũhára oikũmby haguéicha ko versíkulo, pe paganísmo ñemoĩ ñemboyke 508-pe omoñepyrũ peteĩ tapereko ipukúva mbohapypa ary ha ogueraháva papádo ñemopyendápe 538-pe, Bibliapegua profesía rréino poha ramo; upéi pe papádo oporosãmbyhy Bibliapegua profesía rréino poha ramo oñemohu'ã meve umi su mokõisa poteĩpa ary 1798-pe. Pablo avei ohechauka umi mbohapypa ary 508 guive 538 peve peteĩ “tenonderã oikóva jerovia jeheja” ramo, 2 Tesalonicenses-pe.
2 Tesalonicenses-pe pe tema hína pe joaju Roma pagana ha Roma papal apytépe, koʼãva hína respectivamente pe irundyha ha poha reino profecíape. Ko capítulo Tesalonicenses-pe William Miller ohechakuaa pe “koʼára guive” pe líbro Daniel-pe ohechauka hague Roma pagana; ha Miller aveive ohechakuaa pe “koʼára guive” Daniel-pe akóinte oñepresenta pe mbaʼe vai oporomombyrýva térã pe ñembyavai oporomombyrýva ndive. Pe mbaʼe vai ha pe ñembyavai oporomombyrýva pe líbro Daniel-pe ohechauka umi mbaʼe Juan omombeʼúva pe líbro Apocalipsis-pe pe taʼanga mymbaguasu rehegua ha pe marka mymbaguasu rehegua, respectivamente.
William Miller omopyendava'ekue umi profesía jeporu ojapóvagui hetavéva, ndaha'éiramo opaite, mokõi pu'aka oporomoperõva ha'e ohechakuaa haguére: peteĩva ojehechauka pe “ára ha aragua” ramo (Roma pagána), ha pe pu'aka oporomoperõva mokõiha oñemombe'u mokõi hendáicha, tembiapovai oporomoperõva ramo (tupão ha tetã ñembojoaju), Apocalipsis-pe—mymba ñarõ ra'anga ramo (papádo ñemohenda profesía rehegua), ha mba'e jeguarupy oporomoperõva ramo (kuarahy ñemomba'eguasu), Apocalipsis-pe—mymba ñarõ rechaukaha ramo. Pe ñeikũmby Miller oguenohẽva'ekue Pablo omyesakãvagui 2 Tesalonicenses-pe ha'eva'ekue peteĩ ñeikũmby pyendarã tenondegua orekova'ekue Miller, ha'éva adventísmo pyendakuéra rechaukaha. Pablo he'i umi ndohayhúiva pe añetegua ojehechaukáva 2 Tesalonicenses kapítulo mokõihápe ha'eha umi ohupytýva ñembotavy mbarete.
Daniel pegua mbohapy versíkulope (Daniel 12:9–11), umi ára pahápe umi símbolo ñentendépe ndaikatúi oike ára jeporu, 1844 jasypa 22 guive ára profétiko jeporu ndovalevéimagui. Umi versíkulo 9/11 ohechauka mokõi arapaʼũ ojoavýva: mbohapypa ary ha su mokõisa poteĩpa ary. Pe papapy irundypa ha pe papapy su mokõisa poteĩpa mokõivéva haʼe peteĩ taveʼỹ profétiko símbolo, ha profesíape ikatu ojeporu peteĩva ambue rendaguépe. Upévare, su mokõisa poteĩpa ikatu oñentende irundypáramo, ha irundypa haʼe irundysa diésmo. Umi versíkulo 9/11 haʼe pe pákto opaʼỹva papapy símbolo, ojehechaukaháicha irundysa (Abraham) rupive, mbohapypa (Paul) ndive joajúpe. Pe ‘taveʼỹ’ ojehechaukáva ‘su mokõisa poteĩpa’ rupive ojokupyty peteĩ ‘taveʼỹ irundypa rehegua’ ndive, ha irundypa haʼe irundysa diésmo. Mbohapypa haʼe mbohapypa. Irundysa mbohapypa ojehupyty oñembojoapývo papapy irundysa papapy mbohapypáre, ha Ezekiel kapítulo irundýpe upéva ojehechauka oñembojoapývo mbohapysa porundypa papapy irundypáre.
Umi versíkulo 9/11 capítulo doce-peguápe ohechauka mbohapy período profético oĩvagui pe mbytépe capítulo-pe, ha ha’e hína peteĩ símbolo pe pacto opa’ỹvagui ojeipe’áva umi ára pahápe. Pe jeipe’a pe significado irundycientos treinta rehegua umi ára pahápe ojejapo Ezequiel capítulo irundy-pe.
Judá trívupegua Leõ koʼág̃a oipeʼa hína pe marandu paha ñemomarandurã séllo umi jerovia rupive Ezequiel, Juan, Daniel ha Isaías ndive pe Tenda Imarangatuvévape oike vaʼekuépe. Pe añetegua ojeikuaauka joajúpe umi ndahaʼéi Israelpegua oñemosẽ vaʼekuéramo añónte, ha katu avei sa irundypa irundy su poyvíramo ojehechaukáva ñemopuʼã ndive. Pe añetegua oñemohenda pe pákto Abraham irundysa ary ohechaukáva ryepýpe, joajúpe pe pákto Pablo mbohapypa ary ohechaukáva ndive. Pe añetegua oñemombeʼu Daniel kapítulo pakõime oĩva umi versíkulo 9/11-pe, ohechaukáva umi mbohapy arapaʼũ simbóliko milleritakuéra oikũmby hekoitépe vaʼekue apytégui pe mbytepegua. Pe añetegua mbytepegua 9/11 rehegua, iséllo ojepeʼáva hína Daniel kapítulo pakõime, ojehechauka Ezequiel mbohapysa porundypa ára ha irundypa ára rupive. Umi ára ojeikuaauka Ezequiélpe pe Jubiléo arapajere papokõiha ary mbohapypahápe, ha Ezequiel, paʼíramo, ohechauka umi sa irundypa irundy su oĩva umi mbohapy ñehaʼã apytégui pe mbytepeguápe paʼireko.
Ezequiel oñemohenda témplo rehegua ñeha'ã ryepýpe “jasy irundyha” rehegua “ára poha”-pe, ha milleritakuéra rembiasápe upéva ohechauka kuri umi pokõi jasy mbyteite (“mbytépe”); ko'ã jasy oñepyrũ ñembyasy peteĩháme, 1844 arýpe, jasyrundy 19-pe, ha opa upe arýpe voi jasypa 22-pe.
“Áño 1844-pe, arahaku pukukue jave, pe aravo mbyte rupi oñemoĩ vaʼekue ypy guive pe 2300 ára opa vaʼerãha ha pe otoño upe arýpe, upépe rire ojejuhúgui ipukukue peve og̃uahẽha, pe marandu oñemomarandu hag̃ua Escritúra ñeʼẽ tee rupive: ‘¡Péina, pe Menda renda oúma!’” The Great Controversy, 398.
21 jasypokõi, 1844-pe, opytákuri mbyte rupi umi siete jasy marangatu apytépe, ha upe árape Samuel Snow oĩkuri Boston Tabernacle-pe opresenta hag̃ua imarandu Pyharepyte Sapukái rehegua. Upépe, peteĩhaite jey peteĩ exposición pública-pe, ha’e “omoherakuã Ñandejára Ñe’ẽme oĩháichaite: ‘¡Péina, pe Menda Ruvicha ou!’” Koʼág̃a ñande, símbolo-icha, ñaiméva Ezequiel ndive Boston Tabernacle-pe, michĩmi mboyve umi mensajéro pyharepyte sapukái rehegua jehupi osẽ hag̃ua yguasúicha. Pe proceso profético pe poyvi jehupi rehegua ojehechauka línea profética Islam reheguápe Apocalipsis capítulo nueve-pe. Ezequiel capítulo cuatro ome’ẽ pe mokõiha testígo ha pe pahaite upe profesía rehegua mbohapycientos noventa y un ary ha quince ára rehegua, ha upéva ojapo capítulo cuatro-pe.
Ñamotenondéta ko'ã mba'e pe artíkulo oútavape.