Pedro oĩ Panium-pe (Cesarea de Filipo), poteĩ térã poapy ára añónte umi mbohapy jey Pedro, Juan ha Santiago oho hague haʼekuéra año Jesús ndive apytégui pe mbytegua mboyve. Pe peteĩha haʼe vaʼekue Ipuʼaka jehechauka, Jairo rajy oguerekóva pakõi ary oñemoingove jeýrõ guare; pe mokõiha katu Heko mimbipa jehechauka Ñemoambue Yvytýpe; ha pe mbohapyha katu Getsemaní, Ijehasa asy jehechauka. Panium-pe, kapítulo pateĩme, Pedro oñemohenda pe kurusu versíkulo papoteĩme oĩva mboyvemi. Pe yvyty haʼe vaʼekue pe mbyte umi mbohapy jeho umi mbohapy temimboʼe añónte ojapo vaʼekue apytépe. Pe yvytýpe avei pe Túva yvagapegua oñeʼẽ vaʼekue mokõiha jey umi mbohapy jeýgui; pe Túva oñeʼẽ vaʼekue ñemongaraípe, yvytýpe ha upéi kurusu mboyvemi. Pedro oĩ mokõi jey umi mbohapy mbaʼe ojehu oñembohysýiva mbytépe. Haʼe avei oĩ Mateo kapítulo pateĩ guive mokõipa mokõi peve mbytépe.

Pe Asiría rehegua

Pe yvyty rehegua tembiasa oiko pe jeike ñemombaʼeguasúpe mboyve, oñepyrũva pe vúrro jejorávo ogueraha hag̃ua pe mbaʼekuaveʼẽ Jerusalénpe, Abraham vúrro ogueraha haguéicha jepeʼa pe mbaʼekuaveʼẽrã Moriah-pe, Jerusalén tupao renda ymaguarépe. Pe turukuéra arete, Levítico mokõipa mbohapy rysýipe, ohechauka pe vúrro jejora, upévare pe Ñemoambue Yvyty rehegua tembiasa oiko pe jeike ñemombaʼeguasúpe mboyve, péicha omoĩvo Pedro-pe Levítico mokõipa mbohapy rehegua mbohapypa ára rembiasakuépe, ojokupytýva Pentecostés arapaʼũ ndive. Umi mbohapypa árape, pe tupao (pe ñehaʼã mbytepegua) oñemoĩ umi poravorã renondépe, oĩ hag̃ua umi poapypa paʼi ipyʼaguasúva apytépe. Rréi Uzías pe tenda marangatúpe opuʼã hague rehegua testimóniope, ojeʼe umi poapypa paʼi ipyʼaguasuha, péicha ohechaukávo ikatuha oĩ raʼe paʼi ndoikéiva upe mbaʼépe.

Ha Azarías, pe pa’i, oike hapykuéri, ha hendive oho poapyha pa’i Ñandejára rehegua, kuimba’e ipy’aguasúva: ha’ekuéra opu’ã mbarete rréi Uzías rehe, ha he’i chupe: Nde ndereikuaái, Uzías, rehapy hag̃ua insiénso Ñandejárape; upéva katu umi pa’i, Aarón ra’ykuéra, oñemboykéva hína insiénso hag̃ua, peguarãnte. Esẽ pe tupaógui; nde niko rembohasa nde rembiapo rehegua, ha ndaha’éimo’ãi upéva nde jehecharamorã Ñandejára Tupãgui. 2 Crónicas 26:17, 18.

Pa’i kuéra py’aguasúva hína umi osegíva pe Ovecha Raguepe ohohápe ha’e ohohápe.

Ko’ãva hína umi ndoguerekóiva mba’eveichagua ñemongy’a kuñanguéra ndive; ha’ekuéra niko vírhen hína. Ko’ãva hína umi oho meméva Pe Ovecha Ra’y rapykuéri mamo ha’e ohohápe. Ko’ãva ojerredimi va’ekue yvyporakuéragui, ha’égui ypykue hi’áva Ñandejárape ha Pe Ovecha Ra’ýpe. Apocalipsis 14:4.

Pe Leõ Judá ñemoñaregua ogueraha Hetãyguakuérape Tenda Imarangatuetéva ryepýpe ha omoma'ẽ porã chupekuéra pe ñe'ẽme'ẽ ryru ryepýpe, ha ombojepy'amongeta chupekuéra pe Pa'i Guasu rehe, upépe omba'apóva pa'íramo Hembiapo paha angaipa ñembogue reheguápe. Pedro oñemoingove jey 2023 ary jasypakõi 31-pe, ha upe rire oñemoĩ henondépe pe pyenda rehegua ñeha'ã, Roma rembiapo rehegua pe profesía jehechauka okapegua ñemopyendápe. Upéi og̃uahẽ Pédrope tupao rehegua ñeha'ã mokõiha, ha upépe voi oñemoha'ãnga pe tysýi hyepypegua rehegua jehechauka, Daniel kapítulo pápe oĩva itangecha rehegua jehechaukápe.

Pedro oreko hag̃ua hembiguáipe ára 18 jasypokõi 2020-pe, ha upéva ojapo mbohapy jey.

“Mbohapy jey Pedro oñembotovékuri hesakã porãhápe Ijára rehe, ha mbohapy jey Jesús oguenohẽ chugui pe jeikuaa porã imborayhu ha hekojerovia rehegua, omoĩ mbaretevo upe porandu hakãratĩva, ku hu’y akã hãimbévaicha ipy’a heridávape. Umi temimbo’e oñembyatyva’ekue renondépe Jesús ohechauka mba’eichaitépa ipypuku Pedro ñembyasýre, ha ohechauka mba’eichaitépa oñemomirĩmbáma pe temimbo’e yma oñemomba’eguasúva.” The Desire of Ages, 812.

Pedro ohechauka mokõi aty umi ñemombaʼeguasuhárape.

“Peteĩteĩ umi aty ojehechaukáva fariséo ha avei pe publikáno rupive oguereko peteĩ mbo’epy apóstol Pedro rembiasakuepe. Iñepyrũrã idisípulo ramo, Pedro oimo’ã va’ekue ijehe imbareteha. Fariséoicha, ha’e voi oñemomba’eguasúvo ndaha’éi va’ekue ‘ambue kuimba’éicha.’ Cristo, oñeme’ẽ hag̃ua hag̃uáicha mboyve, oikuaauka porãrõ guare idisípulo-kuérape: ‘Pavẽ pendepy’arakañýta che rehe ko pyharevépe,’ Pedro jerovia reheve he’i: ‘Opavave ojehepyme’ẽramo jepe, che katu nahániri.’ Marcos 14:27, 29. Pedro ndoikuaái va’ekue ijehegua peẽva. Ojerovia rei hag̃ua ijehe ojavyuka chupe. Oimo’ã va’ekue ikatuha oñembo’y hag̃ua ñemo’ã rovái; ha katu mbovymi aravo rire pe prueba oguahẽ, ha ñe’ẽ vai ha juramento reheve omoneĩ’ỹ Ijárare.” Christ’s Object Lessons, 152.

Pe impuésto ombyatýva oho hógape oñembohekojojáma.

“Pe fariséo ha pe publikáno ohechauka mokõi aty guasu oĩ hag̃ua umi oñemboja Tupãme omomba'eguasúvo oñemboja'o hag̃ua. Umi mokõi iñepyrũrãva oñeñandúkuri umi mokõi ta'ýra peteĩha heñóiva'ekue ko yvy ape ári.” Christ’s Object Lessons, 152.

Abel ha pe publikáno hína peteĩ techaukaha ohechaukáva pe ñembojopyre’ỹ jerovia rupive.

Ha pe publicáno, opyta mombyry, ndohupitýi voi omoingove hag̃ua hesa yvágape, ha ojepete pýpe he’ívo: Tupã, emoporã che rehe, che angaipáva. Ha’e peẽme: ko kuimba’e oho hógape ojehechaukáva hekojojaha hag̃uáicha pe ambuévagui; opavave omoarandu hag̃ua ijupe voi oñemomichĩta; ha pe oñemomichĩva oñemomba’eguasúta. Lucas 18:13, 14.

Pe marandu 1888-pegua oúkuri ykére Apocalipsis 18 pe ánhel oguejyha rehegua.

“Ñandejára iporiahuvereko tuichaitéva rupi omondo peteĩ marandu iporãitereíva Itávape umi ansiáno Waggoner ha Jones rupive. Ko marandu ogueru vaʼekue hag̃ua ko yvy ape ári peteĩ hendápe ojehecha porãvéva Salvador oñemopuʼãmbyre, pe sacrificio ojejapóva ko yvy tuichakue angaipa rehehápe. Omombeʼu pe justificasión jerovia rupive pe Garante rehe; ohenói tavayguakuérape omoguahẽ hag̃ua Cristo tekojoja, ojehechaukáva ñeʼẽrendúpe Tupã rembiapoukapykuéra maymáva rehe. Heta vaʼekue operde Jesús rehe ojesareko hag̃ua. Tekotevẽ vaʼekue oñembohape hag̃ua hesakuéra Hembiasakue divíno rehe, Hembiporãitekuéra rehe, ha Hemborayhu ndoikovéimavaʼỹ rehe yvypórape guarã. Opa pokatu oñemeʼẽ Ipope, ikatu hag̃uáicha omeʼẽ yvypórape jopói ryguasu, omeʼẽvo pe jopói hepyetereíva, hína ijeheguiete hekojoja, pe tembiporu yvypóra ndaikatúivape oipytyvõ hag̃ua ijehegui. Kóva hína pe marandu Tupã omanda vaʼekue oñemeʼẽ hag̃ua ko yvy ape ári. Kóva hína pe mbohapyha ánhel marandu, oñemomaranduvaʼerãva ñeʼẽ hatãme, ha oúta hendive Ijespíritu oñehẽ hag̃ua tuichaitépe.” Testimonies to Ministers, 91.

Pe Marandu Laodiceayguápe

“Pe marandu oñeme’ẽ vaʼekue ñandéve A. T. Jones ha E. J. Waggoner rupive haʼe hína Tupã marandu pe iglesia Laodiceapegua-pe g̃uarã, ha ái toiko oimeraẽva heʼíva ogueroviaha pe añetegua ha upéicharõ jepe ndohechaukái ambuépe umi tesape rayo Tupã omeʼẽva.” The 1888 Materials, 1053.

Pe Amá Kapy Rain Message rehegua

“Oky rire paha og̃uahẽta Ñandejára retãygua ári. Peteĩ ánhel ipokatúva oguejyta yvágagui, ha ko yvy tuichakue oñesãmbyhýta heko mimbipápe.” Review and Herald, 21 de abril de 1891.

Táva Nueva York ha 9/11

“Ko’ág̃a piko ou pe ñe’ẽ che amombe’úva va’ekue Nueva York ojejohéitaha peteĩ y guasu rupi? Kóva araka’eve nda’éi va’ekue. Ha’e kuri, ahechávo umi óga tuichaitéva ojepu’ãva upépe, piso ári piso, ‘Mba’e hendáicha ipochyete hag̃ua umi mba’e oikótava Ñandejára opu’ã vove omboryrýi hag̃ua tuichaiterei ko yvy! Upéramo oñembotýta pe ñe’ẽ he’íva Apocalipsis 18:1–3.’ Apocalipsis kapítulo 18 pukukue ha’e peteĩ ñe’ẽmondo’ẽ oikótavare ko yvy ári. Péro ndarekói tesakã peteĩchagua Nueva York rehegua mba’épa oútava, añónte aikuaa peteĩ ára umi óga guasu upépe oitypáta Tupã pu’aka ojere ha ojerejey rupi. Pe tesakã oñeme’ẽ va’ekuégui chéve, aikuaa ñehundi oĩha ko yvy ape ári. Peteĩ ñe’ẽnte Ñandejáragui, peteĩ pokomi año ite ipu’aka mbarete guive, ha ko’ã yvateguasu mba’ety o’a hag̃uáicha. Oikóta umi mba’e ñanemondýiva ndaikatúiva ñamo’ãnga hag̃ua.” Review and Herald, July 5, 1906.

Pedro, pe impuésto mbyatyhára, omoha'ãnga peteĩ ánga oñembohekojojáva jerovia rupive, ha pe ñembohekojoja jerovia rupive ha'e pe ánhel mbohapyha marandu; ha'e pe Laodicea pegua marandu og̃uahẽ va'ekue 9/11 jave, ho'árõ guare umi óga guasu New York pegua ha oñemoañete Apocalipsis 18:1–3-pe he'íva. Upérõ pe ama paha oñepyrũ ho'a sa'i sa'i ha oñepyrũ oñemoĩ séllo umi sa irundypa irundy su rehe. Opávo pe ára oñemoĩhápe séllo umi sa irundypa irundy su rehe, pe Apocalipsis papoapy pegua ánhel oguejy Miguel, umi ánhel ruvicha, ramo ha omoingove jey Pédrope mbohapy ñeha'ã rupive. Pe ñeha'ã peteĩha oñepyrũ 2023 jasypakõi 31-pe, ha omoha'ãnga pe añetegua oĩva pyendáramo: Roma ha'e pe pokatu oĩva Daniel kapítulo pateĩ versíkulo parundýpe ha omopyendáva pe visión. Upe visión ha'e pe visión chazon omoha'ãngáva pe profesía rysýi okapegua, ha'éva tekove térã ñemano, Salomón he'iháicha.

Oĩháme ndaipóri [chazon] visión, tavaygua oñehundi; ha upéva oñangarekóva léi rehe, ovy’a ha’e. Proverbios 29:18.

Pedro ñehaʼã mokõiha haʼe pe tupao rehegua ñehaʼã, ojeruréva oñeike jerovia rupive pe Tenda Marangatuetépe, ermána White ohechauka haguéicha umi techauka peteĩha oguereko vaʼekuépe. Upépe ohecha pe sábado, ára pokõiha, rehegua tembiapoukapy omimbiha umi ambue porundy tembiapoukapy ári. Pe mboʼepy, ñembojovake ñepyrũme, ohechauka pe ñembohete rehegua mboʼepy omimbíva umi ambue profesía rehegua mboʼepy ári umi ára pahápe, ñembojovake ñemboty aja. Cristo Tupãva ñembohete, Haʼe voi oipyhývo ijehe soʼo hoʼavaʼekue ha angaipáva, jepémo Haʼe ndoikuaái vaʼekue angaipa, ojehechauka opaichagua techapyrã rupive. Pe mbaʼeguasuvéva haʼe pe pokõi tiémpo rehegua mboʼepy. Pe pokõi tiémpo rehegua mboʼepy haʼe vaʼekue pe álfa umi mbaʼe Miller ojuhu vaʼekue profesíakuérape apytépe, ha 1856-pe haʼe vaʼekue pe mboʼepy ohechaukáva pe mboʼepy oméga Miller reheguakuéra rembiasápe, Miller reheguakuéra adventísmo Filadélfiagua oiko haguépe ñepuʼãme pokõi áño pukukue ha 1863-pe oiko chugui pe Iglésia Adventísta Ára Pokõiha rehegua Laodicéagua.

Ezequiel treinta y siete-pe pe mokõi yvyra ohechauka mokõi juicio 2.520 ary pukukue oúva reino yvatepegua ha reino ñembyguáre. Pe reino yvatepegua ohechauka yvypóra ro’o, ha pe reino ñembyguápe ohechauka pe apytu’ũ ojejapova’ekue oñembojoaju hag̃ua Cristo apytu’ũ ndive; upéicha rupi, Divinidad oñembojoajúta yvyporakuéra reheve. Kóva hína pe doctrina de la encarnación peteĩ jehechaukarã mombykypyrévaicha. Umi siete tiempos ha’e va’ekue pe alfa ha omega tembiasakue Millerita-pe, ha, ohechaukaháicha pe encarnación, ha’e avei pe omega tembiasakue Adventista del Séptimo Día-pe, ojoajúvo pe doctrina alfa del sábado ary 1844-pe. Peteĩva ha’e peteĩ techaukaha pe sábado ára sieteha rehegua, ha ambue katu pe techaukaha pe sábado ary sieteha rehegua.

Pédro réra oñemoambue Panio-pe, ha upéva hína mokõiha paso Abraham rehegua pe techaukáramo pe ñe’ẽme’ẽ peteĩha peteĩ tavayguakuéra poravopyre ndive; ha Pédro oiko pe ñe’ẽme’ẽ pahaguápe g̃uarã peteĩ tavayguakuéra poravopyre ndive, mokõiha pasópe. Kóva hína mokõiha paso pe línea de capítulos once guive twenty-two peve, ha ha’e pe mokõiha umi mbohapy jey apytégui Pédro, Santiago ha Juan ohohague Jesús ndive mombyry ambue temimbo’e kuéragui, ha pe mokõiha umi mbohapy jey apytégui Túva yvagagua oñe’ẽhague. Nerón línea opa pe mbyte rupi umi ñorairõ Raphia ha Panio mbytépe, oguerekógui joaju umi mokõi período ambue 250 ary rehegua ndive oñepyrũva’ekue 457 BC ha 1776-pe. 457 BC opa 207 BC-pe, ha 1776 opa 2026-pe. Pédro oĩ 207 BC-pe, 2026-pe, 313-pe ha pe templo rehegua prueba oĩva mbohapyha ha prueba decisiva oñemosãi hag̃ua pe vúrro, oñerrepresentáva pe trompéta arete ramo.

Pedro rembiasa’ãrõ ha’e hína osegi hag̃ua Cristo-pe Pe Tenda Marangatuvévape, ha hembiapo katu ha’e omboheko hag̃ua ha upéi omyasãi hag̃ua pe marandu oñembohekopyréva umi tata apu’a Nashville-gua rehegua. Pedro marandu umi tata apu’a Nashville-gua rehegua ha’e pe marandu Pentecostés rehegua, ojehechauka raẽ va’ekue pe koty yvatepe ha upéi pe témplope. Ha’e omombe’u imarandu omyesakãvo umi tata apu’a Nashville-gua, ha pe ñorairõ Raphia-gua ñembyahýi, ojoajúvo pe ñorairõ Panium-gua ndive, upéva oiko pe ñorairõ Actium-gua ramo pe léi domingo versíkulo dieciséis-pe. Pe léi domingo versíkulo dieciséis-pe ha’e avei pe léi domingo versíkulo cuarenta y uno-pe ha versíkulo veintidós-pe. Umi mbohapy versíkulo avei ojoja versíkulo treinta y uno ndive, upépe pe papado ojapyhy va’ekue pokatu 538-pe ha ombohasa peteĩ léi domingo pe mbohapyha Concilio de Orleans-pe. Umi versíkulo ogueraháva versíkulo treinta y uno peve ohechauka umi techaukaha omboguatáva pe léi domingo 538-gua peve ha ohechaukarõ pe tembiasakue oĩva tenondépe pe léi domingo oútava pya’e hag̃ua.

Chíttim ygueraha og̃uahẽta hese; upévare haʼe ipyʼaro ha ojevýta, ha ipochyta pe ñeʼẽmeʼẽ marangatu rehe; upéicha ojapóta; haʼe voi ojevýta, ha oñemoarandúta umi oheja vaʼekue pe ñeʼẽmeʼẽ marangatu. Ha umi ehérsito oñemboʼýta ipártepe, ha omongyʼáta pe tupaó marangatu mbareteha, ha oipeʼáta pe sacrificio ára ha ára guáva, ha omoĩta pe mbaʼe jeguaru ombopyta hag̃uáicha nandi. Daniel 11:30, 31.

“Quitim rupiakuéra” ohechauka vaʼekue umi Vándalope, haʼekuéra avei ojehechauka hag̃ua pe mokõiha turu Revelation kapítulo poapy-pe. Roma ñehundive oho hag̃ua mbeguekatúpe oñepyrũ kuri ary 330-pe, Constantino ombojaʼo ramo guare pe mburuvichaguasu kuarahyreike ha kuarahyresẽ gotyo. Upéi ombojaʼo jey mokõiha hendápe umi mbohapy itaʼýrape. Pe Imperio Romano, oikóvaʼekue ndaikatúi hag̃uáicha ojejuka guive pe Actium ñorairõ guasu, upérõ oñembojaʼo mokõi hendápe, upéi mbohapy hendápe; upéi umi irundy turu peteĩha Revelation poapy-pe ohechauka umi enemigo ñembyai vai oguerúva Roma kuarahyreike gotyo opa hag̃ua ary 476-pe. Roma kuarahyresẽ gotyo, Constantinopla-pe, osegi vaʼekue pe potoha turu ha pe oñepyrũha sexto turu peve, haʼéva avei pe peteĩha ha mokõiha jehasa asy. Pe ára rehegua profesía cien cincuenta ary pe peteĩha jehasa asy rehegua opa kuri pe áraite voi oñepyrũ hague pe ára rehegua profesía pe mokõiha jehasa asy rehegua.

Babilonia ho'a peteĩ pyharépente. Ikatu ere Ciro omoambue raẽ va'erã hague pe ysyry rape ha upéva ogueraha hague peteĩ ára pukukue, péro Babilonia ho'a peteĩ pyharépente, Roma je'a katu ipuku 1.123 ary. Umi arýpe oĩ va'ekue profesía rape rechaukaha hesakãporãva, omombe'úva mba'éichapa Roma mburuvi oñehundi ohóvo, ha Roma mburuvi pagáno ha'e Estados Unidos ra'ãnga profétika hembiapópe omohendávo papádo apykajegua ári, Bíblia profesíape oñemombe'úva mburuvi poháramo, ary 538-pe. Papádo oñemoĩ apykajegua ári oñemoĩ jave pe arateĩ rehegua léi, oñemombe'úva Daniel kapítulo 11, versíkulo 16-pe. Umi tape rechaukaha ha'éva Estados Unidos rembiapo ra'ãnga profétika ojehechauka umi tape rechaukaha ohechaukávape mba'éichapa Roma pagána oñehundi ohóvo.

Kíttim ygara kuéra ohechauka vaʼekue peteĩ ñembyai viru rehegua Róma-pe g̃uarã, pórke vándalo-kuéra ñorairõ ygarata ogueru vaieterei vaʼekue umi tape marítimo Mediterráneo-pe guarépe. Umi ára pahápe, Islam ojehechauka peteĩ ñembyai viru rehegua ramo yvy arigua mburuvicha guasu-kuérape g̃uarã. Umi vándalo ha ijygara-kuéra haʼékuri mokõiha trompéta puʼaka, ha umi mbohapy ñembyasýva haʼe trompéta puʼaka islámico. Peteĩha vaʼekue Arabia, mokõiha Turquía, ha mbohapyha haʼe opaite yvy ape ári.

Umi kuéra ha’e peteĩ símbolo mbarete económico rehegua, ha Ñandejára Ñe’ẽme umi umi Tarsis pegua ha’e umi símbolo ijojaha’ỹvéva mbarete económico rehegua. Umi umi oñehundipa peteĩ yvytu kuarahyresẽ gotyogua pochyva rupive yguasu mbytépe, ha Ñandejára Ñe’ẽme Islam ha’e kuarahyresẽ guivegua ra’y kuéra. Ojehechakuaáramo Islam umi mba’e oikótava ñe’ẽmarandu rehegua apytépe, ogueru peteĩ apañuãi económico. Islam oñerrepresenta Balaam ndive peteĩ mburika ramo, ha upéva hína pe ñe’ẽ hebreo oñembohasáva “ava ka’aguygua” ramo Ismael oñemombe’u ypy jave Ñandejára Ñe’ẽme. Ismael hína Islam ru marandu’ypy rehegua nivel-pe, ndoroñembotovéi Abraham ha’eha Ismael ru, ha katu Ismael pa’ũ mokõi aty kuéra ojekuaa Ñandejára Ñe’ẽme kuarahyresẽ guivegua ra’y kuéra ramo.

Ára pahakuérape, Balaam, ha'éva Estados Unidos rechaukaha peteĩ proféta gua'úramo, oinupã hymba vúrro mbohapy jey, ha umi ñenupã ohechauka mbohapy ñenupã Islam ojapóva. 9/11 ha'eva'ekue umi ñenupã apytépe tenondegua ha ohechauka og̃uahẽ hague pe ánhel omoĩva séllo, ojupíva kuarahyresẽguio oipeju aja umi yvytu mbarete kuarahyresẽgua ñorairõ rehegua. Pe ñenupã mokõiha Islam ojapóva ikõi, pe pyrũ mokõiha ohechaukágui peteĩ ñemomokõi. 2023 jasypa 7-pe, Islam oinupã oñeha'arõ'ỹhápe Israel retã teépe, ha Islam oinupã vove oñeha'arõ'ỹhápe Nashville, Tennessee-pe, Israel espíritu rehegua oñenupãtama. Balaam rembiasakuépe, pe tape rechaukaha mokõiha oĩva'ekue mokõi parralty pa'ũme, ha Ehersitokuéra Jára parralty mokõivéva ha'eva'ekue Israel retã tee yma guare ha Estados Unidos, Israel espíritu rehegua ko'ag̃agua. Balaam rehegua tape rechaukaha mbohapyha ojehuva'ekue pe vúrro oñe'ẽrõ guare; ha pe ñe'ẽ rehegua techaukaha, ohechaukáva oñemohu'ãha pe ára oñemoĩhápe séllo umi sa irundypa irundy súpe ha oñepyrũva'ekue 9/11-pe, ha'e pe arateĩ léi, Estados Unidos oñe'ẽ vove peteĩ dragónicha. Apocalipsis pateĩmegua yvyryrýi guasu ha'e upe arateĩ léi, upépe og̃uahẽ pya'e pe jehasa asy mbohapyha, upépe Estados Unidos, pe vúrro ha Zacarías oñe'ẽ.

Juan Bautista ru ha'eva'ekue pa'ikuéra aty poapyha pegua, umi mokõipa irundy aty David omohendava'ekue omba'apo hag̃ua tupaópe apytépe. Pa'i Zacarías opyta iñe'ẽngu ijerovia'ỹ haguére, ita'ýra Juan heñói peve, ha ha'e pe papapy poapy rechaukaha (pa'i reko rechaukaha). Arateĩ rehegua léi oñemoĩ vove, pa'ikuéra ñemoñare paha, Juan Bautista ohechaukáva, oñe'ẽta, Juan ru Zacarías rehe ojehechaukaháicha. Cristo oikuaauka Juan ha'eha Elías, ha Elías marandu ára paha rehegua ojehechauka peteĩ túva ha ita'ýra joaju rupive, Zacarías ha Juan apytépe oĩ haguéicha. Juan ra'ãnga tenondegua ha'eva'ekue Jeremías; chupe oje'eva'ekue ojevýramo oikotaha chugui Tupã juru.

Jeremías oñembyasyvaʼekue pe ñembotavy peteĩha 18 jasypokõi 2020 guáre; ha ojevýramo, oikóta Tupã jurúramo pe léi dominical jave, omyasãirõrõ guare pe marandu profético Habacuc rehegua, opytavaʼekue arakaʼe peve, ha katu vaʼerã “oñeʼẽ” ipahápe. Jeremías, ha upévare Juan, ha upévare Pedro, vaʼerã omombeʼu pe marandu Habacuc rehegua upe puntope pe mburika Islam rehegua oñeʼẽhápe, ha Estados Unidos oñeʼẽ jave dragónicha.

Pedro oĩ Cesarea de Filípope, ha'éva Panium, peteĩ ára pukukuépe oiko va'ekue pe “yvyty” rehegua tape rechaukaha mboyve; upe techaukaha rire oiko va'erã kuri pe jeike jeguerohorýpe, ogueraha va'ekue kurusúpe, térã arateĩ rehegua léipe. Upe ára pukukue ojehechauka Panium ñorairõ rupive, ha upe ñorairõ opakuévo, pápa ha pe tetã ipokatúva omba'apóva hérape, Tetãvore Joapykuéra, osẽ ipu'aka. Panium ha'e pe mbohapyha umi mbohapy ñorairõ ambuekuéra rupive oñemboguatáva apytépe; pe peteĩha opa Berlín tápiape 1989-pe, ha pe ñorairõ paha, térã mbohapyha, ambuekuéra rupive oñemboguatáva, opa oñemongu'ívo pe “tápia” omboja'óva tupão ha Tetã. 1989-pe og̃uahẽ hu'ãme peteĩ ñorairõ ambuekuéra rupive oñemboguatáva, oñembohérava “ñorairõ ro'y”, oñepyrũ va'ekue Ñorairõ Guasu Mokõiha opávo, ha Panium ohechauka peteĩ ñorairõ ro'y opáva Ñorairõ Guasu Mbohapyhápe, ojehechaukáva Actium ñorairõ rupive. Umi mbohapy ñorairõ ambuekuéra rupive oñemboguatáva rehegua tape rechaukaha peteĩha ha mbohapyha mbytépe oĩ pe ñorairõ añeteguáva Ukráñape, ojehechaukáva Raphia ñorairõ rupive, versíkulo pateĩ ha pakõime.

Panium ha’e peteĩ ñorairõ ro’y ogueraháva Ñorairõ Guasu Mbohapyhápe, pe ñorairõ ro’y opava’ekue paha arapa’ũme, 1989-pe, ha oñepyrũva’ekue Ñorairõ Guasu Mokõiha opávo ohechaukaháicha. Umi tape rechaukahápe, oñemoha’ãngáva versíkulo pa ha 1989 rupive, versíkulo pateĩ ha pakõi ha 2014-pe oñepyrũva’ekue Ukráña Ñorairõ rupive, ha versíkulo paapy guive papo peve ha MAGA-ísmo ha globalísmo apytépe ko’ág̃a oĩva ñorairõ ro’y rupive, oĩva’ekue mbohapy tetã ruvicha ohechaukava’ekue ñemoirũnguéra papádo ha Tetãvore Joapykuéra apytépe.

Ronald Reagan oĩ kuri peteĩ joaju ñemíme pápa John Paul II ndive, haʼéva peteĩ pápa konservadór Fatima profesía satánikokuéra ryepýpe, ha oñembojoaju versíkulo 10 marandeko profétiko rehe. Obama sãmbyhy ojokupyty Raphia ñorairõ rembiasakue ndive, oñemombeʼúva umi versíkulo 11 ha 12-pe. Isãmbyhy aja oĩ kuri mokõi pápa simbóliko, pe taperechaukaha mokõiha ohechaukágui peteĩ ñemomokõi. Umi versíkulo 13 guive 15 peve taperechaukaha mbohapyhápe, pe pápa haʼe pe pápa peteĩha Tetãvore Joapykuéragua. Ñepyrũrã roimoʼã kuri pápa Leo haʼeha peteĩ pápa konservadór, John Paul II omohaʼangahaguéicha, hákatu ojeporúramo peteĩ jeporu mbohapy jeyguáva jeporu profétiko ryepýpe, pe taperechaukaha mbohapyha oguereko umi mokõi ñekumpli ñepyrũgua rekokuéra, upévare Leo haʼe John Paul II konservadór ha haʼe pe Inkisisión Rembiapoha ruvichakue, Benedict XVI, Obama sãmbyhy aja pápa rekógui oñemboykevaʼekue pápa woke Francis-pe g̃uarã.

Pe ñorairõ peteĩha ojejapóva ambue rupive ojehechauka peteĩ versíkulo rupive, pe mokõiha mokõi rupive ha pe mbohapyha mbohapy versíkulo rupive. Pe ñorairõ roʼy opa vaʼekue 1989-pe oñepyrũ vaʼekue opávo pe Ñorairõ Guasu Yvórapegua Mokõiha, ha pe Ñorairõ Guasu Yvórapegua Mbohapyha, ojehechaukáva Actium ñorairõ rupive, oñepyrũ opávo pe ñorairõ roʼy ojehechaukáva Panium ñorairõ rupive. Umi mbohapy ñorairõ guasu yvórapegua oñesãmbyhy umi prinsípio ojoajúva profesía mbohapy jey jeporúre, oñesãmbyhyháicha avei umi mbohapy ñorairõ ojejapóva ambue rupive. Pe Ñorairõ Guasu Yvórapegua Mokõiha ñemohuʼã omoñepyrũ peteĩ ñorairõ roʼy opa vaʼekue Reagan ndive, haʼéva pe presidente poapyha ojeipapáramo Roosevelt guive 1945-pe. Reagan, pe ára pahápe, 1989-pe, omoñepyrũ peteĩ tysýi poapy presidente rehegua og̃uahẽva Trump peve (haʼéva umi pokõigua). Trump ñorairõ roʼy oñepyrũ 2015-pe, haʼe oikuaaukárõ guare ikandidatúra presidenterã ha omonguʼe umi globalístape, oñekumplívo Daniel pa peteĩ versíkulo mokõi. Upe ñorairõ roʼy opa pe léi arateĩ rehegua og̃uahẽvo, haʼéva Actium ñorairõ, Róma jejokoha mbohapyha haʼe ipuʼakapaite mboyve.

Roosevelt omoñepyrũvaʼekue poapy presidénte rysýi Reagan peve, ha Reagan omoñepyrũvaʼekue poapy presidénte rysýi Trump peve. Roosevelt omarka Ñorairõ Guasu Mokõiha, ha omano 1945 arýpe, jasyrundy ára 12-pe; upéi Truman haʼevaʼekue presidénte Europa ñorairõ opárõ jasypo ára 8-pe, ha Pacífico ñorairõ opa jasyporundy ára 2-pe. Europa ñorairõ haʼevaʼekue, hetavehápe, yvy ári ñorairõ, ha Pacífico ñorairõ haʼevaʼekue yguasu ári ñorairõ, Panium ohechaukaháicha yvy ári ñorairõ ha Actium ohechaukaháicha yguasu ári ñorairõ. Pe tenondegua ohechauka pe ipahaguáva, ha upe poapy presidénte rysýi oñemopyenda Daniel 11, versíkulo 2 ha 3-pe oĩva testimónio ári, ha avei upe mbaʼe ñemimby ári: pe poapýha haʼeha umi pokõi rehegua. Umi mokõi Kongréso Kontinentál tenondeguápe, Apocalipsis 13-pe oñemombeʼúva mymba ñarõ yvýgui osẽva rembiasakue ñepyrũme, oĩvaʼekue pokõi arapaʼũ umi presidénte oisãmbyhy hague. Upe tembiasakuépe George Washington oñemoĩvaʼekue Ñorairõhára Ruvicha Guasúramo. Presidénte ofisiál peteĩha ramo, Washington ñemoĩ Kongréso Kontinentál Mokõihápe ohechauka Washington-pe, iñepyrũetépe voi, umi pokõi presidénte rehegua poapýha ramo.

Pe tetã ruvicha peteĩha haʼe vaʼekue pe poapyha umi pokõi tetã ruvicha tenondegua rehegua, ha pe tetã ruvicha paha haʼe pe poapyha umi pokõi rehegua. Paʼi Zacarías oñeʼẽ Juan heñói jave, pe mburika oñeʼẽ jave, ha pe mymba ñarõ yvýgui osẽva oñeʼẽ jave. Upépe avei oñeʼẽ pe mbaʼe Habacuc-pe ojehechauka vaʼekue. Juan heñói hague, ohechaukáva tenonderã umi sa irundypa irundy su poyvi pe arateĩ rehegua léi jave, haʼe paʼi Zacarías ñemoñare paha. Zacarías oĩ vaʼekue paʼikuéra aty poapyhápe, umi mokõipa irundy aty apytépe. Pe arateĩ rehegua léi jave Zacarías (paʼikuéra) oñeʼẽ, Islam (pe mburika) oñeʼẽ jave ha Estados Unidos oñeʼẽ jave peteĩ dragónicha. Upe tape rechaukahápe okuera pe pápa rehegua ai porojukaha, ha haʼe oiko pe poapyháramo umi pokõi rehegua. Trump avei haʼe pe poapyha umi pokõi rehegua, ha haʼe hína pe omoheñóiva pe mymba ñarõ raʼanga oñemohuʼãva pe arateĩ rehegua léi jave. Upérõ umi sa irundypa irundy su paʼikuéra aty oiko Tupã jurúramo, ha omombeʼu pe marandu pe ánhel mbohapyha sapukái hatãme. Upe paʼikuéra aty haʼe pe tupão poapyha umi pokõi rehegua.

Roosevelt omoñepyrũ umi poapy tetã ruvicha rysýi ogueraháva pe tiémpo pahápe, 1989-pe, ha haʼe ohechauka pe jehasa Ñorairõ Guasu Mokõihágui Ñorairõ Roʼýpe, opáva 1989-pe. Tetã ruvicha Truman omyengovia Roosevelt-pe ha oisãmbyhy tetã opa jave umi ñorairõ yvýpe ha yguasúpe oikéva Ñorairõ Guasu Mokõihápe. Tetã ruvicháramo, Truman oisãmbyhy oñepyrũrõ guare Tetãnguéra Joaju, 1945-pe, jasypa ára 24-pe. Pe joaju oĩva Roosevelt ha Truman apytépe oñemopyenda 1945 ary rupive. Mokõivéva haʼékuri tetã ruvicha upe arýpe, ha upe arýpe opa pe ñorairõ mokõi pehẽ oguerekóva, haʼéva Ñorairõ Guasu Mokõiha, ha oñemoheñói Tetãnguéra Joaju, ha oñepyrũ Ñorairõ Roʼy.

1989-pe oĩ avei mokõi tetã ruvicha, 1945-pe guaréicha: Ronald Reagan ha George Bush peteĩha. Reagan omohu'ã ñorairõ ro'y ha George Bush peteĩha oikuaauka ha'eha, tenondete ha opa mba'e ári, peteĩ globalísta, oñe'ẽrõ guare Tetãnguéra Joaju Amandaje Guasu “irundypa poha” renondépe, 1990 jasypa ára 1-pe; upépe oñe'ẽ peteĩ “yvóra ñemohenda pyahu” ñemopu'ã rehe. Upe iñe'ẽme he'i: “Ñande pópe oĩ jaheja hag̃ua tapykuépe ko'ã mákina iñypytũva, Ára Pytũme oĩva'erãhápe, ha jaha hag̃ua mbarete tenonde gotyo, ñamohu'ã hag̃ua peteĩ ñemongu'e tuicha mba'éva tembiasápe, ogueraháva peteĩ yvóra ñemohenda pyahu ha peteĩ py'aguapy ára puku gotyo.”

Ko ñe’ẽjepysope, Bush ombojoaju ko ñe’ẽñemi pe tembiapo joaju rehe Guerra Fría riregua, pe Crisis del Golfo rehe (Irak oikévo mbaretépe Kuwait retãme), ONU ñemombarete rehe, ha peteĩ pyahu tetãnguéra joaju rehe oñemopyendáva léi poguýpe. Bush peteĩha omomba’eguasuve hag̃ua pe ñe’ẽjoaju “nuevo orden mundial” mbovymi arapokõindy mboyve peteĩ ñe’ẽme’ẽme ojapova’ekue 11 jasyporundy 1990-pe, peteĩ aty oñondivegua Congreso ndive renondépe.

Eñatendéke pe mba’e oikóva Bush omoĩ hague iñe’ẽme’ẽ ONU-pe peteĩ contexto-pe, upépe ha’e omombe’u pe guerra ro’ysã ramovéva opa hague “Pytũmby Ára” rehegua ñe’ẽme. Pytũmby Ára opa pe ára paha jave ary 1798-pe, ha Bush oĩkuri pe ára paha ary 1989-pe. Eñatendéke pe jey peteĩha ha’e ojapórõ guare pe ñe’ẽjoaju “pyahu orden mundial”, Islam omoñemoñare vaihague tetãnguéra-pe, ha pe ñe’ẽme’ẽ oñeme’ẽkuri 9/11-pe. Roosevelt guive Carter peve oĩkuri poapy mburuvicha guasu, ha Reagan guive Trump peve oĩkuri poapy mburuvicha guasu. Trump ha’e pe pahagua mburuvicha guasu ha ha’e oñe’ẽra’anga pe mburuvicha guasu peteĩha rupive, pe ha’éva pe poapýha umi siete mburuvicha guasu peteĩha apytégui.

Pe ára paha 1798-pe ohechauka pe papádo jekutu oporojukáva, ha pe papádo ha'eva'ekue pe pokatu oguerekóva ipoguýpe Europa ruvichavete kuérape Ára Pytũ aja. Apocalipsis 17-pe upe joaju oñemoha'ãnga peteĩ kuña rekovaíramo, ohóva peteĩ mymba ñarõ ári ha oguerekóva chupe ipoguýpe. 1798-pe ojeipe'a chugui Europa ruvichavete kuéra pytyvõ, ha pe mymba ñarõ omanóma. 1799-pe pe pápa omano oĩ aja hetãgui ñemosẽme. 1798 ha 1799 ohechauka pe ára paha he'iséva tuichakue reheve, Cristo arakuérape pe ára paha ojehechauka haguéicha Juan Bautista heñói hague rupi ha upéi, poteĩ jasy rire, Cristo heñói hague rupi. Bush he'iva'ekue 1990-pe ohechauka Bush-pe mokõiháramo umi mokõi tetã ruvicha ohechaukáva pe ára paha apytépe, ha ohechauka pe jeguata globalísmo gotyo, ha'éva pe dragón pokatu. Bush rehegua simbolísmo ohechauka peteĩ pyrũ arateĩ rehegua léi gotyo, Tetãvore Joapykuéra omohu'ã jave heko Bibliagua profesía rréino poteĩháramo oñe'ẽ rupi peteĩ dragónicha. Arateĩ rehegua léi oñemoĩvo, Tetãvore Joapykuéra oiko Tetãnguéra Joaju ñe'ẽramo. Upeichahápe voi, Islam ombopochy hína tetãnguérape, ha ojehechauka 9/11. 1990 jasyporundy 11-pe, Bush pe tenondegua oñe'ẽrõguare Amandajépe hembiaporã globalísta rehe, omoha'ãnga raẽ hína kuri pe ára Islam ombopochy jeýtaha tetãnguérape 2001-pe, 9/11 jave, upérõ katu tetã ruvicha ha'éta Bush pe pahaguáva.

Roosevelt, umi poapy tetã ruvicha apytépe peteĩha, ohechauka Ñorairõ Guasu Mokõiha paha 1945-pe, ha omyengovia chupe tetã ruvicha upe riregua, omoñepyrũva Tetãnguéra Joaju. Reagan, umi poapy tetã ruvicha apytépe peteĩha, ohechauka ñorairõ ro'y paha 1989-pe, ha omyengovia chupe tetã ruvicha upe riregua, omotenondéva Tetãnguéra Joaju. Umi poapy tetã ruvicha apytépe ipaháva omohu'ãta peteĩ ñorairõ ro'y oñepyrũva oikuaaukárõ guare 2015-pe oñemoĩseha tetã ruvicharã, ha omoñepyrũta Ñorairõ Guasu Mbohapyha. Ha'e omoambuéta pe Biblia profesía rréino poteĩha pe Biblia profesía rréino pokõiha akãramo (ONU), ha upéi omoneĩta ome'ẽ hag̃ua upe rréino pe mymba ñarõme arateĩ rehegua léi oñemoĩ vove.

Ñorairõ Guasu Mokõiha ha'e haguéicha peteĩ ñorairõ yvy ape arigua ha peteĩ ñorairõ yguasúpegua joaju, upéicha avei pe presidénte paha oguerekóta peteĩ ñorairõ ro'y, oñehechaukáva Panium ñorairõ yvy ape arigua rupive, ogueraháva Actium ñorairõ yguasúpeguápe. Arateĩ rehegua léi jave, pe ñorairõ ro'y oñepyrũ va'ekue 2015-pe Trump omyangekóivo globalistakuérape oñemoambue Ñorairõ Guasu Mbohapyhápe, oñehechaukaháicha Ñorairõ Guasu II ñorairõ yvy ape arigua ha yguasúpegua rupive. Ñorairõ Guasu II opávo, upe rire oúva ha'e va'ekue Tetãnguéra Joaju globalísmo, oiko haguéicha avei ñorairõ ro'y opávo Reagan ha Bush ndive. Tenonderã, Tetãvore Joapykuéra opa arateĩ rehegua léi jave; upéi pe “yvóra ñemohenda pyahu” Bush mba'éva omoñepyrũ pe rréino pokõiha, ha kóva upepete oñemoĩ peteĩ ñe'ẽme ome'ẽ hag̃ua ipokatu pe rréino poapyhápe.

Bush peteĩha ha Bush pahague ojoaju ojuehe, peteĩha oikuaaukágui “new world order” Congreso-pe 11 de septiembre jave, ha pahague-gui Patriot Act ary 2001-pe. Mokõivéva umi techaukaha oñemoĩ Islam ombopochývo umi tetãnguéra ryepýpe.

Ko’ẽrõgua artículope ñamboguatave koʼã mbaʼe.