Umi ánhel-kuéra ñorairõ de prueba, oñepyrũva’ekue Lucifer ndive pe mbohapyha yvágape ojehechaukáva Apocalipsis capítulo doce-pe, ohechauka typológicamente yvypóra ha ánhel-kuéra ñorairõ de prueba, opa hag̃uáicha pe peteĩha yvágape. Satanás ha iánhel-kuéra oñemombo rire pe mbohapyha yvágagui, Satanás oipe’a peteĩ pyenda pyahu ñorairõrã Edén yvotýpe. Oĩ haguéicha pe mbohapyha yvága ñorairõme Lucifer ndive, Tupã avei omoĩ va’ekue peteĩ tiempo de prueba yvypórape g̃uarã. Pe ñorairõ pe peteĩha yvágape, oñepyrũva añetépe pe ley dominical oúta hag̃uápe, ohechauka tiempo de prueba paha yvypórape g̃uarã.
Apocalipsis kapítulo doce ha trece-pe ojehechauka mbói guasu, mymba ha maranduhára japu. Jepiveguáicha, umi mbohapy pokatu ojeikuaa ohechaukaramoguáicha tenonderãite umi mbohapy pokatu rembiasakue yma guaréva; hákatu Juanpe oñeñeʼẽ vaʼekue ohai hag̃ua umi “mbaʼe oikótava”, ha pe lívro tuichakue Apocalipsis oñeʼẽ umi “ára paháre” rehe, upévare jaiporu pe principio bíblico heʼíva pe paha ojehechauka hag̃ua pe ñepyrũ rupive, ha jaiporu Apocalipsis taʼãngaʼi koʼág̃agua añetegua ramo, ndahaʼéi yma guaréva.
Satanás ojehechakuaa mokõivéva ñorairõme haʼe omoñepyrũva áraha pyhapýpe, ha avei pe ñorairõ peteĩha haʼe oguerúva yvypórape Edén yvotytyme, oipuruhague “hipnotismo” ombohasa hag̃ua hembipota marãmegua marandu oñembyaíva, ikatu hag̃uáicha omotenonde iñorairõ.
“Satanás oha'ãrõ kuri pe Adán peteĩhape Edénpe, ha Adán oñemoĩ oñemongeta hag̃ua pe enemigo ndive, upéicha rupi ome'ẽ chupe pe ventaja. Satanás oiporu ikatu hag̃uáicha hipnotismo pokatu Adán ha Éva ári, ha ko pokatu oha'ãrõ avei oiporu Cristo ári. Ha Ñandejára Ñe'ẽ Escritura-gua oñeñe'ẽ rire, Satanás oikuaa porã ndaiporiha chupe guarã mba'eveichagua posibilidad oipu'aka hag̃uáicha.
“Kuimba’e ha kuñanguéra ndoikuaaseva’erã pe ciencia ojapyhy hag̃ua iñapytu’ũ umi oikóva hendivekuéra. Kóva hína pe ciencia Satanás ombo’éva. Ñañemoĩva’erã opa mba’eichaguáre ko’ãichava rehe. Ndaikatúi ñañembosarái mesmerismo ha hipnotismo rehe — pe ciencia peteĩva pe operde va’ekue iñepyrũrã rekove yvate ha oñemosẽva’ekue yvágagui pe huáspe oĩhágui.” Mind, Character and Personality, 713.
Pe “arandu Satanás ombo’éva” ojejapo hag̃ua iporãveháicha umi ñemuha guasu mundialista rupive, ha oñemboguata “marandu rape guasu” rupi umi “ára pahápe”. Satanás hína japu ru, ha umi medios guasu ndaha’éi añónte omyasãiva japu, síno avei ojoko añetegua, ohechakuaa ha ohapykueho umi ha’ekuéra ohecháva hereje ramo, ha oipuru pe hipnotísmo rehegua forma ijyvatevéva araka’eve ojepurúva ko yvy ape ári rembiasakue pukukue javeve. Pe ñorairõ oñepyrũva mbohapyha yvágape omomba’eguasu ko mba’e Satanás ñorairõme, ikatu hag̃uáicha umi jeroviapyrekóva oikóva pe ára oñepyrũvo pe peteĩha yvága ñorairõ, oikuaa hag̃ua voi upe mba’e oútava rehegua. Jaikuaávo pe centro de control oisãmbyhýva pe ñanduti renda guive oike hag̃ua opa tetãme ha pe “marandu rape guasu” oĩha Estados Unidos poguýpe, jahecha porãve mba’épa he’ise pe Estados Unidos oguerúva tata yvágagui ha ombotavýva ko yvy ape ári maymávape. “Tata” Apocalipsis lívrope he’ise peteĩ marandu.
Pe simbolismo Apocalipsis kapítulo tresepegua ha versíkulo trese ojejoko ñorairõ Mount Carmel-pe, moõ umi maranduhára Baal rehegua ha umi maranduhára ka’aguykuéra rehegua ndaikatúi oguenohẽ tata yvágagui omoañete hag̃ua Baal ha Ashtarot-ha’eha tupã añetéva. Baal, ha’évo peteĩ tupã kuimba’e, ha Ashtarot peteĩ tupã kuña, ohechauka mymba ra’anga, pe joaju marangatu’ỹ iglesia ha Estado rehegua. Ha’ekuéra niko Jezabel maranduhára, ha’e oĩva’ekue peteĩ joaju marangatu’ỹme Acab ndive. Umi mokõi testígo profétiko mymba ra’anga rehegua, Mount Carmel rembiasápe, ohechauka mba’éichapa Tetã peteĩ reko Amérika-pegua ojejapo raẽ peteĩ ta’anga sistema papal rehegua Estados Unidos-pe, ha upéi ko yvy ape ári. Pe “tata” Carmel-pe va’erãmo’ã kuri pe techaukaha mávapa añetehápe pe Tupã añetéva. Upéva ohechauka peteĩ revelasión yvágagui ojekuaaukáva pe Tupã añetéva, ha upe tema peteĩchaiténte oĩ avei Estados Unidos oguenohẽ jave tata yvágagui.
Isaías kuatiañe’ẽme, Tupã, omoĩva iporã hag̃uáicha opa hag̃ua ypy guive, oñe’ẽ yma guare yvyty Karmelo rendaite rehe, ha avei pe profetigua renda rehe ojehechaukáva Estados Unidos oguerúvo tata yvágagui.
Pehechauka pende káusa, he’i Ñandejára; pegueru pende razón mbarete, he’i Jacob Ruvicha Guasu. Togueru hikuái, ha tohechauka oréve mba’épa oikótava; tohechauka umi mba’e yma guaréva, mba’éichapa hikuái, ikatu hag̃uáicha ñahesa’ỹijo ha jaikuaa ipaha; térã tome’ẽ oréve marandu umi mba’e oútavagui. Pehechauka umi mba’e oikótava ko’ẽrõ hag̃ua, ikatu hag̃uáicha jaikuaa peẽha tupãnguéra; heẽ, pejapo porã térã pejapo vai, ikatu hag̃uáicha ñañemondýi ha jahecha hag̃ua oñondivepa. Péina ápe, peẽ mba’eve ndoikói, ha pene rembiapo mba’evete; peteĩ mba’e jeguaru ha’e pe peneporavóva. Che amopu’ã peteĩva yvate gotyo guive, ha ha’e ou; kuarahy resẽ guive ohenóita che réra; ha ou mburuvichakuéra ári peteĩ ñai’ũicha, ha ñai’ũ ñembojyhára opyrũháicha yvyũre. Mávapa omoherakuã vaʼekue iñepyrũmby guive, ikatu hag̃uáicha jaikuaa? ha ymaite guive, ikatu hag̃uáicha ja’e: Ha’e ihusto? Añetehápe ndaipóri ohechaukáva, añetehápe ndaipóri omombeʼúva, añetehápe ndaipóri ohendúva pene ñe’ẽ. Pe peteĩha heʼíta Siónpe: ¡Péina ápe, péina umíva! ha Jerusalénme ame’ẽta peteĩ oguerúva marandu porã. Isaías 41:21–27.
Pe ñorairõ peteĩha yvága guigua oñepyrũtavape pya’e oikótava arateĩ léi ndive, Estados Unidos, ha avei Satanás voi, oñemoneĩta hag̃ua “ogueru” hag̃ua iñemombe’upy “káusa”; ha’ekuéra oguerúta tata yvágagui ohechaukasévo Jezabel rueteha pe Tupã añetegua. Ko yvy tuichakue oñembopy’aguasúta omoneĩ hag̃ua pe marca pe ruete ára ñemomba’eguasu rehegua. Pe tata oguejýtava yvágagui, pe “marandu rape guasu yvateve” rupive opa yvypórape g̃uarã, ha’e peteĩ tembiapo “mba’evete”; ha pe oiporavóva pe marandu oñembohasáva upe medio rupive ha’e peteĩ “mba’e jeguaru”.
Upe ñorairõme umi cien cuarenta y cuatro mil, ha upéi pe aty guasu, ha’éta Tupã testígo kuéra pe ñe’ẽme’ẽme máva pa hína pe Tupã añetegua. Umi marandu oñembohasáva mokõive ñorairõ ykéregui ojehechauka “tata” ramo. Opa tetãnguéra oñembyatýta ojekuaa hag̃ua máva pa hína pe Tupã añetegua, ha oĩta mokõi atypegua testígo kuéra omoañete hag̃ua pe “añetegua”.
Toñembyaty opa tetãnguéra, ha toñembyaty tavayguakuéra: máva piko ijapytepekuéra ikatu omombe’u ko mba’e, ha ohechauka ñandéve umi mba’e yma guaréva? Togueru hikuái iñatestiguakuéra, hag̃ua ojehechauka hag̃ua hekojoja; térã tohendu ha to’e: Añete ko’a. Peẽ hína che testiguakuéra, he’i Ñandejára, ha che rembiguái aiporavova’ekue: peikuaa ha pejerovia hag̃ua cherehe, ha pentende hag̃ua che ha’eha upéva; che mboyve ndaipóri va’ekue Tupã ojejapóva, ha che rire ndoikomo’ãi avei. Che, che voi, ha’e Ñandejára; ha che ndaha’éiramo ndaipóri peteĩ Pysyrõhára. Che amombe’u, ha apysyrõ, ha ahechauka, pende apytépe ndaipóri jave tupã ambue: upévare peẽ hína che testiguakuéra, he’i Ñandejára, che ha’eha Tupã. Isaías 43:9–12.
Pe Karmelo paha paha ojehechauka hag̃uápe, oĩ testígo Satanás rehegua ha testígo Tupã rehegua. Pe jehechauka oĩ hag̃ua ojehechauka hag̃ua máva añetehápe hína pe Tupã añetegua, péro mbaʼérepa ohechauka vaʼerã testimónio Tupã rembijokuái jeroviaha?
Péicha he’i Ñandejára, Israel ruvicha Guasu, ha Ijepoipehára Ñandejára ipuʼakapáva: Che haʼe pe peteĩha, ha che haʼe pe pahague; ha che ykére ndaipóri Tupã. Ha máva piko, cheicha, ohenóita, ha omombeʼúta, ha omoĩta hendápe che renondépe, che amoĩ guive pe tetã yma guaréva? Ha umi mbaʼe oútava, ha pe oikótava, tohechauka chupekuéra. Ani pekyhyje, ani peñemondýi: ndapéikói piko amombeʼu vaʼekue ndéve upe guive, ha aikuaauka? Peẽ hína che testígo. Oĩ piko Tupã che ykére? Añetehápe, ndaipóri Tupã; nd aikuaái ambue. Umi ojapóva taʼanga ñemopuʼãmbaʼe opavave ningo mbaʼevete; ha umi mbaʼe porã oipotáva ndoipurumoʼãi chupekuéra mbaʼeverã; ha haʼekuéra voi hína testígo ijehegui; ndohechái, ni ndoikuaái; ikatu hag̃uáicha otĩ. Isaías 44:6–9.
Umi jeroviaha pe ñorairõ paha Monte Carmelo-pe ohechauka vaerã pe añetegua Ñandejára ha’eha pe peteĩha ha pe pahagua. Ha’e hína pe Ñandejára “omoĩ va’ekue tavaygua yma guarépe”, ikatu hag̃uáicha ojekuaa hag̃ua umi “mba’e oútava”. Umi testígo Ñandejára rehegua opresenta vaerã pe Jesucristo Revelación ojeipe’áva itérãgui pe ñorairõ paha Monte Carmelo-pe mboyve.
Satan rembiague Monte Carmelo rehegua ojehechauka tata oguejýva yvágagui ramo.
Haʼe ojapo tuichaiterei mbaʼe hechapyrãva, ha ojapo tata oguejy hag̃ua yvágagui ko yvy ári yvypóra renondépe, Apocalipsis 13:13.
Ko versíkulo omombe’u umi milágro Estados Unidos ojapóva hipnotísmo rekopyahu rupive, oñembohasáva yvyporakuérape “tape guasu marandu rehegua” rupi. Péro ko versíkulo avei oñe’ẽ Satanás voi jehechauka rehe, ojoguávo Cristo-pe.
“Pe ánhel oñondive omombe’úva mbohapyha ánhel marandu oñehesape hag̃ua opa ko yvy hendy hag̃ua iglória reheve. Ko’ápe oñemomarandu peteĩ tembiapo oguerekótava alcance mundial ha peteĩ pu’aka ndojehecháiva jepi. Pe movimiento jeju rehegua ary 1840–44-pe ha’e va’ekue peteĩ jehechauka porãite Tupã pu’aka rehegua; peteĩha ánhel marandu og̃uahẽ opa tenda misionerope ko yvy ape ári, ha oĩ va’ekue peteĩ te tetãnguérape tuichaiterei interés religioso, ndaijojahái mba’eve reheve ojehecháva’ekue ambue tetãme pe Reforma siglo XVI guive; hákatu ko’ã mba’e ohasáta tuichavévo pe movimiento mbarete guive pe paha ñemomarandu mbohapyha ánhel rehegua guýpe.
“Pe tembiapo ojoguáta pe oikova’ekue Pentecostés Árape. Oñeme’ẽ haguéicha pe ‘amá peteĩha’, pe Espíritu Santo oñeñohẽvo evangelio ñepyrũme, ikatu hag̃uáicha heñói pe ñemitỹ iporãitereíva, upéicha avei pe ‘amá pahápegua’ oñeme’ẽta ipahápe, ñemitỹ mono’õrã hi’a hag̃uáicha. ‘Upéicharõ jaikuaáta, ñañeha’ãramo jaikuaa hag̃ua Ñandejárape: ha’e osẽha oñembosako’i pyhareveicha; ha oune ñandéve amaicha, pe amá pahápegua ha peteĩhaguáicha yvy ári.’ Oseas 6:3. ‘Pevy’a upéicharõ, Siõ membykuéra, ha pevy’a Ñandejára pende Járare: peme’ẽ haguére peẽme pe amá peteĩha tekotevẽháicha, ha omboguejyta pene ári ama, pe amá peteĩha, ha pe amá pahápegua.’ Joel 2:23. ‘Umi ára pahápe, he’i Tupã, añohẽta che Espíritu opa so’o ári.’ ‘Ha oikóta, maymáva ohenóiva Ñandejára réra ojesalváta.’ Hechos 2:17, 21.”
“Pe tembiapo guasu marangatu marandu porã rehegua ndohupytymo’ãi ipaha peteĩ jehechauka michĩvéva Tupã pu’aka rehegua pe ojehechaukava’ekue iñepyrũme-gui. Umi profesía oñekumpli va’ekue ama tenondegua oñeñohẽvo marandu porã ñepyrũme, oñekumpli jeýta ama pahápe ipahápe. Ko’ápe oĩ ‘umi ára piro’y’ rehegua, apóstol Pedro oma’ẽ va’ekue tenonderã he’ívo: ‘Peñearrepenti upévare ha pejevy, pene angaipa hag̃ua oñemboguepa, oguahẽ vove umi ára piro’y Ñandejára renondégui; ha Ha’e omondóta Jesúspe.’ Hechos 3:19, 20.”
“Ñandejára rembiguái, hova kuéra ohesapéva ha overa hag̃ua konsagrasiõ marangatu reheve, pya’e oho hag̃ua peteĩ tenda guive ambuépe omombeʼu hag̃ua pe marandu yvágagui. Miles ñeʼẽ rupive, opa rupi ko yvy ape ári, pe ñeñemongeta ñemongyhyje rehegua oñemeʼẽta. Milágrokuéra ojejapóta, hasýva kuéra oñemongueráta, ha techaukaha ha hechapyrãva oho hag̃ua umi ogueroviáva rapykue. Satanás avei ombaʼapo, mbaʼe hechapyrã japúva reheve, ogueru hag̃uáicha jepe tata yvágagui yvypóra renondépe. Apocalipsis 13:13. Péicha umi oikóva ko yvy ape ári oguerúta oñemoĩ hag̃ua ipóstepe.” The Great Controversy, 611, 612.
Jahupyty pe ára peve, Satanás ohenóivo tata oguejy hag̃ua yvágagui, “umi oikóva ko yvy ári oñemonguʼéta oike hag̃ua hendápe”. Upe ára, Ñandejára rembiapokue “pyaʼe porãta peteĩ tenda guive ambuépe omombeʼu hag̃ua pe marandu oúva yvágagui. Hetaiterei ñeʼẽ rupive, opa rupi ko yvy tuichakue javeve, oñemeʼẽta pe ñeñangarekorã.” Tembiapo Ñandejára rembiapokue ojapóva “ojoguáta pe oikovaʼekuépe Pentecostés Árape”, upérõ pe “ángel ombojoajúva ijehe pe tercer ángel marandu mombeʼúpe ohesape hag̃ua opaite ko yvy hekomimbipa reheve”. Pentecostés-pe, tata haʼe vaʼekue pe Espíritu Santo oñeñohẽ haguã símbolo, ha tata avei haʼe pe Satanás espíritu kyʼa oñeñohẽ haguã símbolo.
Juan ohechauka rire pe cien cuarenta y cuatro mil ha pe aty guasu Apocalipsis capítulo siete-pe, omombeʼu pe séptimo ha paha sello jepeʼa. Pe sello paha térã séptimo ohechauka Jesucristo Revelación jepeʼa, ha haʼe hína pe profecía añoite Apocalipsis kuatiañeʼẽme oñepeʼavaʼerãva mboyve pe tiempo de gracia oñemboty. Pe séptimo sello, umi siete truenos ha Jesucristo Revelación, opavave haʼe peteĩ añetegua símbolo, ojepeʼáva mboyve pe tiempo de gracia oñemboty. Jesucristo Revelación omombaʼe Cristo carácter ha ipokatu omoheñóiva Alpha ha Omega ramo. Umi siete truenos ohechauka pe tembiasakue ojesellahápe pe cien cuarenta y cuatro mil, ha pe séptimo sello ohechauka Espíritu Santo ñehẽ, pe tembiasakue aja umi mokõi testigo oñemopuʼã jeyhápe ha ohupytyhaguépe pe pokatu omoheñóiva Tupã “añetegua” rehegua, oñembohasáva Túvagui, Taʼýrape, Gabriel-pe, maranduhárape, umi oiporavóva omoñeʼẽ, ohendu ha oñongatu hag̃ua pe pokatu oĩva ipype.
Ha oñepe’árõ guare pe séllo poapyha, oĩ kirirĩ yvágape media óra rupi. Ha ahecha umi siete ánhel oĩva Tupã renondépe; ha chupekuéra oñeme’ẽ siete trompéta. Ha ambue ánhel ou ha oñembo’y pe altárpe, oguerekóva peteĩ incensário óroguigua; ha oñeme’ẽ chupe heta insiénso, hag̃ua hag̃ua hag̃ua oikuave’ẽ opa umi imarangatúva ñembo’e ndive pe altár óroguigua ári, oĩva tróno renondépe. Ha pe tatatĩ pe insiénsogui, ojúva umi imarangatúva ñembo’e ndive, ojupi Tupã renondépe pe ánhel po guive. Ha pe ánhel ogueraha pe incensário, ha omyenyhẽ pe altár ratágui, ha omombo yvýpe: ha oĩ ñe’ẽnguéra, ha arapupu, ha overa, ha yvyryrýi. Apocalipsis 8:1–5.
Umi versíkulope, “mokõi ángel” “oñembo’y Tupã renondépe” oguerekóva “mokõi trompéta”. Umi mokõi ángel trompeta rehegua oñentende porãma jepiveguáicha ohechauka hag̃ua Tupã juicio Roma rehe, domingo ñemomba’e hag̃ua. Roma pagana, Constantino poguýpe, omoĩ pe léi peteĩha domingo rehegua ary 321-pe, ha ary 330-pe, hembiguái mburuvicharã oñemboja’o kuarahyreike ha kuarahyresẽ gotyo. Upe guive umi irundy trompéta peteĩha oñepyrũ osapukái, ha umíva ohechauka umi mbarete histórico ojeporúva’ekue iñimperio rehe, ha ary 476-pe, oheja táva Roma-pe peteĩ hendápe araka’eve ndaipóri jevy hag̃ua ambue romano oguapýva táva ári, pe táva ha’éva símbolo Roma mbarete ha heko mimbipa rehegua. Upe papado omoĩrõ guare pe léi domingo rehegua Concilio de Orleans-pe ary 538-pe, Mahoma oñemopu’ã oñemboguejy hag̃ua juicio iglesia romana ári, ojehechaukaháicha pe trompéta poha ha poteĩha rupive, umíva avei ha’éva pe ñembyasy peteĩha ha mokõiha, ha ohechauka Islam-pe. Jepémo pe entendimiento tradicional umi trompéta rehegua hekopete, umíva oñemyesakã pe pasáhepe oñepresentahápe Apocalipsis 9-pe “mbyahýi guasu” ramo.
Ha umi kuimba’e hembýva, ndojejukái va’ekue ko’ã mba’asy vai rupive, noñembyasýi gueteri ipo rembiapokuére, ani hag̃ua omomba’e anha kuéra ha ta’ãnga kuéra órogui, plátagui, vrónsegui, itágui ha yvyrágui ojejapóva; umíva ndaikatúi ohecha, ni ohendu, ni oguata. Ha noñembyasýi avei ijuka hag̃uagui, ni ipaje hag̃uagui, ni ikuña hag̃uagui, ni imondágui. Apocalipsis 9:20, 21.
Pe siete trompéta ñemyatyrõ paha ha ipahaguéva ha’e pe siete plága pahaguéva Apocalipsis kapítulo dieciséis-pe. Jepe peteĩ jehecha pya’e añónte umi marandu profético rehegua pe siete trompéta Apocalipsis kapítulo nueve-pe ohechauka porã hikuái oguerekoha umi característica ojoguáva pe siete plága pahaguéva rehe. Pe sieteha sello jepe’a oiko pe tembiasakue-pe, pe tiempo de gracia oñembotýta hag̃uáicha, ha Tupã pochy, ojehechaukáva pe siete plága pahaguéva rupive, oñeñohẽta hag̃uáicha.
Cristo, oñemoherakuãvo Judá ñemoñare Leõicha, “oipe’ávo pe séptimo séllo”, peteĩ ánhel ou ha oñembo’y pe altár renondépe, oguerekóva peteĩ incensário óroguigua; ha oñeme’ẽ chupe heta insiénso, oikuave’ẽ hag̃uáicha upéva opa umi marangatúva ñembo’e reheve pe altár óroguigua oĩva guive pe tróno renondépe. Ha pe insiénso tatatĩ, ou va’ekue umi marangatúva ñembo’e reheve, ojupi Tupã renondépe pe ánhel po guive. Pe Espíritu Santo ñehẽ oñeñohẽ Pentecostéspe mboyve oĩ kuri umi creyénte aty Jerusalénpe oñembo’e joajúpe hag̃ua.
“Peteĩ ñemoingove jey añeteguáva Tupãrayhúpe ñande apytépe ha’e opa ñane remikotevẽ apytégui pe tuichavéva ha pya’evéva. Ñañeha’ãva’erã jajuhu hag̃ua kóva ha’e hag̃ua ñane rembiapo tenondegua. Tekotevẽ ñane ñeha’ã mbarete ñahupyty hag̃ua Ñandejára jehovasa, ndaha’éi Tupã ndopytáiramo ojohéi hag̃ua ijehovasa ñandéve, síno ñande nañaiméiramo gueteri jajapyhy hag̃ua. Ñande Ru yvagagua oĩ hag̃uáicha tuichavéva ome’ẽ hag̃ua Ipy’aguasu Marangatu umi ojerurévape chupe, umi túva ha sy yvy arigua ome’ẽgui mba’e porã ita’yrakuérape. Ha katu ñande rembiapo hína, ñemombe’u, ñemomirĩ, ñembyasy ha ñembo’e akóinte rupive, jajapo hag̃ua umi condición Tupã opromete hague ome’ẽtaha ñandéve ijehovasa. Peteĩ ñemoingove jey oñeha’arõva’erã añoite ñembo’e ñembohovái ramo.” Selected Messages, líbro 1, 121.
Pe séllo sieteha ñembojuru ohechauka pe selamiento umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua. Pe selamiento oñepyrũ ñembo’e rupive, ha ndaha’éi añónte ñembo’e rembiapo rupive, síno peteĩ ñembo’e específico rupive. Pe ñembo’e específico ojekuaa Daniel kuatiápe, ha upéva, añetehápe, ha’e avei pe Apocalipsis kuatia.
Juan, pe Revelaciónpe, ha Daniel, hembiapokuépe, ohechauka umi cien cuarenta y cuatro milpe umi “ára pahápe”. Umi “ára pahápe”, umi oñemoĩtava Tupã testigorã yvága peteĩha ñorairõ aja, ome'ẽta testimonio pe profesía ojeipe'ávare kyre'ỹme pe tiempo de gracia oñembotýta mboyve. Kóva ojehechauka pe séptimo sello ramo umi versículo ñahesa'ỹijohínavape ko'ág̃a. Umi ñembo'e og̃uahẽva pe ánhel rendápe pe “incensario de oro” reheve, ojehechauka Daniel ñembo'e ramo hembiapokuépe capítulo nuevepe. Upe ñembo'e ha'e peteĩ ñembo'e específico, Moisés omohenda va'ekue pe profesía “siete tiempos” rehegua ndive. Pe ñembo'e mokõi hendágui oĩ, ha Daniel omoĩ pe contexto iñembo'e mokõi hendáguape umi ñe'ẽ “la maldición” ha “el juramento” Moisés reheguápe. Daniel ha Revelación kuatiañe'ẽ ha'e peteĩ kuatiañe'ẽnte, ha umi línea de profesía oĩva Daniel kuatiañe'ẽme oñemotenonde jey Revelación kuatiañe'ẽme.
Pe ñembo’e oguerúva ñehẽ hag̃ua tata marangatu pe mbarete guasu oúva pe ánhel mbarete guasu Apocalipsis 18-pe, ha’e Daniel ñembo’e “mokõiha siete jey” rehegua. Ha’e upe ñembo’e oguerúva ánhel Gabriel yvágagui omyesakã hag̃ua profesía-kuéra Daniel-pe. Iñembo’e pahaitepe, ojaho’íva Daniel 9 ñepyrũ guive mokõipa versíkulo peve, Gabriel oguejy ka’aru mymbajuka jehechaukaha ára rupi. Umi ñembo’e ojupíva ha pe ánhel oguerekóva pe hyakuã asy ryru óropegua ohupytýva, ha’e ñembo’e ojupíva kuarahy oike aja, ka’arupe “ára pahápe.”
Ha ajerure aja’e jave, añembo’e ha añemombe’upa che angaipa ha che retã Israelgua angaipa, ha amog̃uahẽ che ñembojerure Ñandejára che Jára renondépe che Jára yvyty marangatu rehehápe; heẽ, ajerure aja gueteri ñembo’épe, upe kuimba’e Gabriel, ahecha va’ekue ñepyrũrã pe visiónpe, ou pya’eterei ovevévo ha opoko cherehe ka’aru mymbajuka hag̃ua aravópe. Daniel 9:20, 21.
Ñembo’e Daniel rehegua va’ekue peteĩ ñemombe’u ipekado kuéra rehe añónte’ỹ, ha avei Tupã retãyguakuéra pekado kuéra rehe. Iñembo’e hína pe techaukarã peteĩ ñembo’e ñembyasy ha arrepentimiento rehegua ojoajúva umi “siete tiempos” oĩva Levítico mokõipa poteĩ-pe.
Ha umi ojejokóva pene apytépe ikangýta iñañáva rupi pende rayhu’ỹhára retãme; ha avei itúva kuéra rembiapo vai rupi ikangýta hendivekuéra. Oiméramo omombe’u iñañáva, ha itúva kuéra rembiapo vai, pe hembiapo vai ojejapova’ekue cherehe, ha avei oguatahague che ndive ojokupytýva’ỹ hag̃uáicha; ha che aveíha aguata hague hendivekuéra ojokupytýva’ỹ hag̃uáicha, ha amboguejy hague chupekuéra iñenemiga kuéra retãme; upérõ, oiméramo ikorasõ noñekytĩmbyre oñemomirĩ, ha ha’ekuéra upérõ omoneĩ iñañáva rehegua ñembyasy: upéicharõ che mandu’áta che ñe’ẽme’ẽ rehe Jacob ndive, ha avei che ñe’ẽme’ẽ rehe Isaac ndive, ha avei Abraham ndive che ñe’ẽme’ẽ rehe che mandu’áta; ha che mandu’áta pe yvýre. Levítico 26:39–42.
Moises omombe’u rire pe castígo oĩva pe “siete veces” rehegua, ha’e ombohérava Tupã “pacto” rehegua “ñorairõ”, he’i mba’épa ojapova’erã Tupã tavaygua oikuaávo ha araka’épa oikuaáta hikuái ha’ekuéra esclávoha enemigo retãme, Daniel-icha. Tekotevẽkuri, Daniel ohechauka haguéicha, omombe’u hag̃ua iñangaipakuéra, ha avei ituvakuéra angaipa.
Ko ñembo’e poravopyre oñembo’e vove umi oñehenóivape g̃uarã pe cien cuarenta y cuatro mil, pe ánhel oguerekóva pe incensario de óro ojapyhýta “pe incensario, ha” omyenyhẽta “chugui tata altar-gua, ha omombo yvýre: ha oĩta ñe’ẽnguéra, ha arasunu, ha overa ha yvyryrýi.” Pe tata marangatu ohechaukáva pe marandu “añetegua” ojoavyhápe pe marandu japu “tata” rehegua, pe Estados Unidos ha Satanás oguerúva yvágagui, oiko pe aravo “yvyryrýi” rehegua, ha’éva pe léi domingo.
Zacarías kuatiañe’ẽme ñamombe’u hag̃ua ñandéve, Zorobabel omoĩ hague mokõivéva, pe fundamento ha pe ita akã, tupãome, pe tembiasakue oñemopuʼãjey haguépe tupão ha Jerusalén, ojevy rire pe tembiguái rekógui Daniel oike hague pype.
Upéi ha’e ombohovái ha oñe’ẽ chéve, he’ívo: Kóva hína pe Ñanderuete ñe’ẽ Zerubabélpe g̃uarã, he’íva: Ndaha’éi mbarete rupive, ni pokatu rupive, che Espíritu rupive katu, he’i Jehová de los ejércitos. Mávapa nde, yvyty guasu? Zerubabel renondépe reikóta peteĩ ñu porãramo; ha’e oguenohẽta pe ita akã rehegua sapukái guasúpe, he’ívo: Tupãmba’e porã, Tupãmba’e porã toĩ hi’ári. Upéi avei ou chéve Jehová ñe’ẽ, he’ívo: Zerubabel po omoĩ va’ekue ko óga ypy; ha ipo voi avei omohu’ãta chupe; ha reikuaáta Jehová de los ejércitos chembou hague pene rendápe. Mávapa ojerovia’ỹ va’ekue umi mba’e michĩ ñepyrũ rehe? Ha’ekuéra ovy’áta, ha ohecháta pe plomada Zerubabel pópe umi siete ndive; ko’ãva hína Jehová resa, oikóva opa rupi yvy tuichakue javeve. Zacarías 4:6–10.
Zorobabel he’ise “Babilonia ñemoñare”, ha ha’e peteĩ símbolo pe marandu mokõiha ángel rehegua, ha upéva, oñembojoajúvo pe Marandu Pyhare Mbytegua ndive, omoĩ va’ekue pe “fundamento” pe ñepyrũrãme pe movimiento Adventista rehegua. Zorobabel avei orrepresenta pe jejapo jey pe marandu mokõiha ángel rehegua pe pahápe pe movimiento Adventista rehegua, pe movimiento Future for America-pe, araka’e pe “ita akã rehegua” oñemoĩ.
Ko múndo ovy’a umi mokõi testígo oñejukava’ekue pe ñu kanguekue omanóva renondépe pe tape héravape “marandu rehegua tape guasu”. Umi mokõi testígo oikove jeývo, ko múndo okyhyje, ha yvágagui ojevy’a. Zacarías, opaite maranduháraicha, ohechauka umi “ára pahápe” Tupã remimboukuéra ojeroviavy’aha. Zacarías ñanemomarandu hikuái ojerovy’aha umi mokõi testígo jeikove jey rehe, ohechávo “umi siete”. “Umi siete” ha’e pe ñe’ẽ hebreo peteĩcha oñembohasáva “siete veces” ramo Levítico mokõipa poteĩme. Pe ánhel peteĩha guata omoĩ va’ekue ita pyenda Moisés remombe’u “siete veces” rehegua, ha upe “añetegua” avei va’erã pe ita akãrã pe ánhel mbohapyha rembiapo guasúpe, jepe oñemboyke haguére 1863-pe.
Ojekuaa ha oñemboaje vove, ha oñemoĩ tembiapópe pe ñembo’e mokõi hendáicha oikotevẽva rupive, pe tata añetegua oñemombo yvýpe, oiko haguéicha Pentecostéspe.
Jasegíta ñande ñe’ẽme’ẽ oñeñe’ẽva pe sieteha sello jepe’a rehe pe artículo oúvape.