Sè White souvan idantifye estati an lò ki te sou plenn Dura a kòm lwa dimanch la.

“Yon saba zidòl yo tabli, menm jan yo te tabli imaj lò a nan plenn Dira. E menm jan Nebikadneza, wa Babilòn nan, te bay yon dekrè pou tout moun ki pa t vle bese tèt yo pou adore imaj sa a ta dwe mouri, konsa tou y ap fè yon pwoklamasyon ki di tout moun ki pa vle montre reverans pou enstitisyon dimanch lan ap sibi pinisyon prizon ak lanmò. Konsa, yo pilonnen anba pye li saba Senyè a. Men, Senyè a deklare: ‘Malè pou moun k ap bay dekrè enjis, epi k ap ekri opresyon yo preskri’ [Ezayi 10:1]. [Sofoni 1:14–18; 2:1–3, site.]” Manuscript Releases, volim 14, 91.

Nan pasaj patikilye sa a, Sè White fè referans ak liv Sofoni an, e lè li fè sa, li ajoute sou koneksyon pwofetik ki genyen ant chapit de ak chapit twa nan liv Danyèl la. Sofoni idantifye ke pèp Bondye a dwe rasanble ansanm anvan dekrè a. Li idantifye tou yon mesaj twonpèt, ki se yon senbòl yon mesaj avètisman ki dirije kont vil yo (Eta yo) ak gwo fò won yo (Legliz yo). Li idantifye yon rasanbleman, ki se eleman “sèt fwa” a, ki rive lè lapriyè Levitik vennsis la ofri. Li idantifye yon “nasyon ki pa dezirab,” pandan tout tan an li mete anfaz sou rive jijman egzekitif Bondye a ki kòmanse nan lwa dimanch lan epi ki ogmante jiska Dezyèm Vini Kris la.

Sa k vini anvan dekrè lwa dimanch lan, se fòmasyon imaj bèt la. Fòmasyon imaj bèt la se tès vizyèl la ki vini devan moun pèp Bondye a, sila yo ki te deja pase tès alimantasyon an. Anvan dekrè a, ki se twazyèm nan (tès desizif la), pèp Bondye a, ke Sofoni idantifye kòm yon “nasyon yo pa vle,” resevwa apèl pou yo rasanble ansanm. Premye pwofesi Ezekyèl la se mesaj rasanbleman an, men li sèlman reyalize pou moun ki rekonèt kondisyon dispèse yo epi ki lapriyè priyè Levitik vennsis la, jan Dànyèl te fè sa nan chapit nèf.

Gwo jou Senyè a toupre, li toupre, e li ap pwoche avèk anpil prese, menm bri vwa jou Senyè a: vanyan sòlda a va rele la avèk anmè. Jou sa a se yon jou kòlè, yon jou tray ak detrès, yon jou ravaj ak dezolasyon, yon jou tenèb ak fènwa, yon jou nyaj ak gwo fènwa, yon jou twonpèt ak alam kont vil ki gen ranpa yo, ak kont gwo fò won ki wo yo. E m ap fè tray vini sou lèzòm, pou yo mache tankou avèg, paske yo peche kont Senyè a; epi san yo va vide tankou pousyè, ak chè yo tankou fimye. Ni ajan yo ni lò yo p ap kapab delivre yo nan jou kòlè Senyè a; men tout peyi a va devore pa dife jalouzi li a, paske li va fè yon fen toudenkou, wi, yon fen rapid, ak tout moun ki rete nan peyi a. Rasanble nou ansanm, wi, rasanble nou ansanm, nou menm nasyon yo pa vle a; anvan dekrè a pote sa li dwe pote a, anvan jou a pase tankou pay van ap gaye, anvan kòlè cho Senyè a rive sou nou, anvan jou kòlè Senyè a rive sou nou. Chèche Senyè a, nou tout ki dou nan tè a, nou menm ki fè jijman li; chèche jistis, chèche dousè: petèt n a kache nan jou kòlè Senyè a. Sofoni 1:14–2:3.

Yon “nonm vanyan” nan Ekriti yo se yon nonm ki gen pouvwa, e premye referans a yon “nonm vanyan” se Jedeyon.

Epi yon zanj Seyè a vini, li chita anba yon pye bwadchenn ki te nan Ofra, ki te pou Joas, moun Abiyezè a; epi Gideyon, pitit gason l lan, t ap bat ble bò kote yon pressof diven, pou l te kache l devan Madjyanit yo. Zanj Seyè a parèt devan li, li di l: Seyè a avèk ou, vanyan sòlda. Gideyon di l: Tanpri, monseyè mwen, si Seyè a avèk nou, poukisa tout bagay sa yo rive nou? E kote tout mèvèy li yo zansèt nou yo te rakonte nou yo, lè yo t ap di: Èske se pa Seyè a ki te fè nou soti ann Ejip? Men koulye a, Seyè a lage nou, li livre nou nan men Madjyanit yo. Seyè a gade l, li di: Ale ak fòs sa a ou genyen an, epi w ap delivre Izrayèl anba men Madjyanit yo: èske se pa mwen menm ki voye ou? Li di l: Tanpri, monseyè mwen, ak ki mwayen m ap delivre Izrayèl? Men fanmi mwen fèb nan Manase, epi mwen menm se pi piti a nan kay papa m. Seyè a di l: Sètènman m ap avèk ou, epi w ap frape Madjyanit yo tankou yon sèl moun. Jij 6:11–16.

Nan Sofoni, vanyan gason an, ki se Gedeon tou, gen pou l kriye avèk anpil anmè. Mo “kriye” a se yon senbòl Kriye Minwi a nan dènye jou yo, epi mo “anmè” a reprezante endiyasyon jis. Gedeon, oswa “vanyan gason” Sofoni an, se yon senbòl mesaj Eli a ki gen responsablite pou montre pèp Bondye a peche yo, epi, natirèlman, peche zansèt yo.

Rele byen fò, pa epaye; leve vwa ou tankou yon twonpèt, epi fè pèp mwen an konnen transgresyon yo, ak kay Jakòb la peche yo. Ezayi 58:1.

Tout pwofèt yo dakò youn ak lòt konsènan dènye jou yo; konsa, mesaj twonpèt Ezayi a se tou “rèl” nonm vanyan Sefanya a, ki se Jedeyon, epi yo tout ap idantifye mesaje Eli a ak travay li nan dènye jou yo. Nan Ezayi, vèsè sa yo idantifye peche yo kòm prezonpsyon, paske yo kwè yo vrèman ap adore epi ap sèvi Seyè a.

Men, yo chèche m chak jou, e yo pran plezi konnen chemen m yo, tankou yon nasyon ki te pratike jistis e ki pa t abandone òdonans Bondye pa li a; yo mande m òdonans jistis yo; yo pran plezi pwoche bò kote Bondye. Ezayi 58:2.

Rèl anmè nonm vanyan an se mesaj Kri Minwi a, ki gen ladan l revelasyon ke 18 Jiyè 2020 te yon peche awogan kont Seyè a ki dwe repanti epi konfese. Nwayo ak fondasyon mesaj Kri Minwi a se fòmasyon imaj bèt la, epi jijman ki vin apre a, Islam pote sou Etazini, epi ansuit sou lemonn antye.

Lè lapriyè Levitik vennsis la fin akonpli nan fen dezè twa jou edmi Revelasyon onz la, sa ki presye ak sa ki vye pral separe. Saj yo ak moun sòt yo swa pral gen lwil an lò a, swa yo pap genyen l; epi nan tan sa a yo pral tankou “yon sèl moun” Gidyon an. Dapre Sofoni, anvan dekrè lwa dimanch lan, Gidyon, ki se Eli, ki se Ezekyèl, ki se nonm vanyan an, pral prezante mesaj Rèl Minwi a, ansanm ak anmè montre pèp Bondye a peche yo dèske yo te patisipe nan prediksyon 18 jiyè 2020 la, ak tantativ san jistifikasyon yo te fè pou defann prediksyon yo a apre li te fin echwe nèt.

Sefanya idantifye yon rasanbleman pèp Bondye a nan dènye jou yo ki vini anvan dekrè lwa dimanch lan. Rasanbleman sa a reprezante tou pa premye pwofesi Ezekyèl la nan chapit trannsèt.

Se konsa, mwen te pwofetize jan yo te ban m lòd la; epi pandan m t ap pwofetize, te gen yon bri; epi gade, te gen yon tranbleman, e zo yo te vin rasanble, chak zo ak zo pa li. Epi lè m gade, men wi, tandon yo ak chè a te monte sou yo, epi po a te kouvri yo anlè; men pa t gen souf nan yo. Ezekyèl 37:7, 8.

Ezekyèl te pwofetize bay zo sèch yo ki te kouche mouri nan lari vil sa a nan Revelasyon chapit onz la, kote tou Seyè nou an te kloure sou kwa a. Okòmansman, yo rasanble ansanm.

Epi kadav yo pral kouche nan lari gwo vil la, ki, nan sans espirityèl, yo rele Sodòm ak Lejip, kote tou Seyè nou an te kloure sou kwa a. Moun ki soti nan pèp yo, nan branch fanmi yo, nan lang yo, ak nan nasyon yo, pral gade kadav yo pandan twa jou edmi, e yo p ap pèmèt yo mete kadav yo nan tonm. Moun ki rete sou tè a pral rejwi poutèt yo, y ap fè fèt, y ap voye kado youn bay lòt; paske de pwofèt sa yo t ap tòtire moun ki rete sou tè a. Revelasyon 11:8–10.

Yo rasanble pandan twa jou edmi yo ap rive nan fen yo. Twa jou edmi yo reprezante tan reta a nan Matye chapit vennsenk, men yo reprezante tou dispèsyon “sèt fwa” yo nan Levitik vennsis. Moun sa yo ki rasanble yo te deja gaye anvan, e Sofoni idantifye yo kòm yon “nasyon yo pa t anvi.” Nasyon yo pa t anvi a se moun sa yo ki te mouri nan lari yo pandan lemonn t ap rejwi sou kadav yo, men ki rasanble ansanm epi ansuit vin nasyon ki se pwen atak pouvwa dragon an nan dènye jou yo, ki leve pwostitiye Tir la kòm tèt pa yo.

Yon chante oswa Sòm Asaf la. Pa rete an silans, O Bondye; pa kenbe lapè ou, e pa rete trankil, O Bondye. Paske, gade, lènmi ou yo ap fè gwo dezòd; e sila yo ki rayi ou yo leve tèt yo byen wo. Yo fè konplo avèk riz kont pèp ou a, e yo fè konsèy ansanm kont sila yo ou kache yo. Yo di: Vini, annou detwi yo pou yo pa yon nasyon ankò; pou non Izrayèl pa rete nan memwa ankò. Paske yo fè konsèy ansanm ak yon sèl konsantman; yo mete tèt ansanm kont ou. Sòm 83:1–5.

Entansyon yo se pran Izrayèl espirityèl jou dènye yo epi voye yo nan gwo fou dife Nebikadneza a. Lè zo mouri yo premye fwa tande “vwa” Ezayi a, k ap rele mesaj Rèl Minwi a, yo toujou nan dezè twa jou edmi yo. Lè sa a, yo dwe chwazi resevwa oswa rejte Konsolatè a ke Kris te pwomèt pou l voye a, ki konvenk yo konsènan peche yo nan 18 jiyè 2020.

Konsole nou, konsole nou pèp mwen an, se Bondye nou an ki di sa. Pale ak Jerizalèm avèk dousè, epi kriye bay li, pou fè l konnen sèvis di li a fini, peche li a padonnen; paske li resevwa nan men Seyè a doub pou tout peche li yo. Vwa moun k ap rele nan dezè a: Prepare chemen Seyè a, fè yon gran wout dwat nan solitid la pou Bondye nou an. Tout fon pral leve, tout mòn ak tout ti kolin pral bese; sa ki tòde pral vin dwat, e kote ki rèd yo pral vin plat. Lè sa a, laglwa Seyè a pral parèt, e tout chè ansanm pral wè li; paske bouch Seyè a pale sa. Ezayi 40:1–5.

Pasa a ki idantifye travay vwa k ap kriye nan dezè a genyen kèk enfòmasyon trè detaye. Mesaj li a pral baze sou yon revelasyon karaktè Kris la, jan sa reprezante pa lefèt ke “laglwa” a, ki se karaktè Kris la, pral revele. Revelasyon Jezikri a, ki debloke jis anvan fen tan gras la, se yon deboulonnman karaktè Kris la jan sa reprezante pa eleman karaktè Li ki dekri kòm Alfa ak Omega. Li pral revele tou ke karaktè Li se “verite.”

Yon lòt detay se ke lè vwa a kòmanse rele, li toujou nan dezè twa jou edmi yo, paske li ap rele nan dezè a. Sou plan pwofetik, lè travay li kòmanse, de temwen yo toujou mouri nan lari ki pase nan fon Ezekyèl la. Yon lòt reyalite presi se ke lè vwa a kòmanse travay li, lemonn antye pral gen aksè ak mesaj la. Yon lòt obsèvasyon se ke mesaj la bay nan peryòd dènye jou yo lè Kris la ap efase peche san karannkatmil yo, paske inikite yo te padonnen. Tris reyalite ki revele tou “liy sou liy,” se ke se sèlman sila yo ki satisfè egzijans levanjil la k ap resevwa padon ki ap reyalize nan istwa sa a.

Se sèlman moun ki reponn ak egzijans ki asosye ak lapriyè Levitik vennsis la ki va wè peche pa yo ak peche zansèt yo efase, paske yo pral resevwa “doub pou tout peche li yo.” “Men” Senyè a ki asosye ak peche pa yo ak peche zansèt yo se yon senbòl premye desepsyon an, kote Senyè a te kenbe men Li sou yon erè ki te pwodui premye desepsyon an. Nan istwa Millerit la, men Li te anpeche pèp Bondye a wè yon verite ki te kache. Men Li nan istwa sa a te reprezante pwovidans diven Li. Nan dènye jou yo, men Li reprezante rejè yon verite revele pa pèp Bondye a, epi men Li lè sa a reprezante jijman diven Li.

Avèk vwa premye pwofesi Ezekyèl la, mò yo rasanble ansanm, men yo poko kanpe kòm yon gwo lame vanyan. Dezyèm pwofesi ki nan chapit trant-sèt Ezekyèl la reyalize sa lè li pote souf ki soti nan kat van yo.

Lè sa a li di m: Pwofetize bay van an, pwofetize, pitit lòm, epi di van an: Men sa Senyè Bondye a di: Soti nan kat van yo, o souf, epi soufle sou moun sa yo ki mouri yo, pou yo ka viv. Se konsa mwen pwofetize jan li te kòmande m nan, epi souf la antre nan yo; yo viv, epi yo kanpe sou pye yo, yon lame ki te anpil anpil. Lè sa a li di m: Pitit lòm, zo sa yo se tout kay Izrayèl la; men yo di: Zo nou yo fin cheche, espwa nou pèdi; nou retranche pou pati pa nou. Se poutèt sa, pwofetize epi di yo: Men sa Senyè Bondye a di: Gade, o pèp mwen an, m ap louvri tonm nou yo, m ap fè nou soti nan tonm nou yo, epi m ap mennen nou nan peyi Izrayèl la. Epi n ap konnen se mwen menm ki Senyè a, lè m fin louvri tonm nou yo, o pèp mwen an, epi lè m fin fè nou soti nan tonm nou yo. M ap mete Lespri mwen nan nou, epi n ap viv; m ap tabli nou nan pwòp peyi nou an. Lè sa a n ap konnen se mwen menm, Senyè a, ki te pale sa epi ki te akonpli li, se Senyè a ki di sa. Ezekyèl 37:9–14.

Souf sa a nan pwofesi Ezekyèl la se mesaj sele a, paske li soti nan kat van yo.

Apre bagay sa yo, mwen wè kat zanj kanpe sou kat kwen tè a, yo t ap kenbe kat van tè a, pou van an pa soufle ni sou tè a, ni sou lanmè a, ni sou okenn pyebwa. Epi mwen wè yon lòt zanj ki t ap monte soti bò solèy leve a, li te gen sele Bondye vivan an; epi li rele ak yon gwo vwa bay kat zanj yo, sa yo ki te resevwa pouvwa pou fè tè a ak lanmè a mal, li di: Pa fè tè a mal, ni lanmè a, ni pyebwa yo, jouk nou fin sele sèvitè Bondye nou an sou fwon yo. Revelasyon 7:1–3.

Kat van yo leve soti nan lès la, e nan sans pwofetik, Islam se ni “van lès la” ni “pitit lès yo.” “Souf” Ezekyèl la, ki transfòme kò ki te deja fòme yo an “yon gwo lame, yon lame ki depase mezi,” se mesaj ki sele san karant-kat mil yo. Mesaj sele ki nan Revelasyon chapit sèt la, soti nan lès la. Mesaj sa a se mesaj Kri a Minui a, epi Sofoni idantifye li kòm alam twonpèt la “kont vil ranfòse yo, ak kont gwo fò won wo yo.”

Yon fò won se yon senbòl legliz la.

“Nan parabòl la, mèt kay la te reprezante Bondye, jaden rezen an te reprezante nasyon jwif la, epi kloti a te reprezante lalwa diven an, ki te pwoteksyon yo. Tou a te yon senbòl tanp lan.” The Desire of Ages, 597.

Yon vil se yon wayòm nan pwofesi biblik. Papisite a se “Babylon,” “gwo vil sa a.” Lafrans epi, apre sa, Etazini se “gwo vil la,” nan “Sodòm ak Lejip.” Jerizalèm se “gwo vil la,” ki desann soti nan syèl la. Mesaj Sofoni an se kont vil yo ak fò won yo, oswa kont konbinezon legliz ak leta, ki pa definisyon se imaj bèt la. Se mesaj “sekrè” ki nan Danyèl chapit de a.

Jis anvan dekrè lwa dimanch lan, sa vle di tès estati an lò Neboukadnetsa a nan chapit twa liv Danyèl la, kadav mò yo leve epi yo transfòme an yon lame pisan pou pwoklame mesaj la ki idantifye epi ki opoze fòmasyon konbinezon legliz ak leta a, pandan li idantifye tou ke Islam se zouti pwovidansyèl Bondye itilize pou egzèse jijman Li sou moun ki fè respekte adorasyon dimanch, menm jan Li te fè nan istwa pase a. Mesaj la idantifye ke lè imaj la fin devlope nèt, epi li fè respekte mak bèt la, jijman an va egzekite.

Pa gen okenn referans dirèk nan Dànyèl chapit twa sou imaj bèt la ki mennen rive epi ki atenn matirite li nan lwa dimanch lan, men pa ka gen yon twazyèm mesaj san yon premye ak yon dezyèm, paske Dànyèl chapit de dwe enkli nan revelasyon verite yo ki reprezante nan Dànyèl chapit twa. “Sekrè” rèv imaj la nan chapit de a idantifye pèp Bondye a k ap rive rekonèt enplikasyon lavi ak lanmò ki nan imaj bèt Nebikadnetsa a.

Lojik sanktifye egzije ke, lè Nebikadneza te detèmine pou l fè yon seremoni dedikasyon pou zidòl lò li a, se pou zidòl la te premye konstwi, epi mizisyen yo ta bezwen pratike mizik yo t ap jwe nan seremoni an. Te dwe gen yon preparasyon davans pou konstriksyon an ki t ap fèt pandan yon peryòd tan, avèk fouyman, yon fondasyon poze, echafodaj, ak ouvriye k ap vini e k ap ale; epi preparasyon sa a se te fòmasyon imaj rèv Nebikadneza a, men ògèy Nebikadneza te detèmine pou fè yon imaj yon sèl bèt sèlman, pa tout wayòm pwofesi Bib la. Konstriksyon imaj sa a se tès pèp Bondye a dwe pase anvan tan gras la fèmen, epi anvan yo sele yo, anvan mizik la jwe.

Lojik sanktifye a montre tou ke Chadrak, Mechak ak Abèdnego pa t sèl esklav ebre ki te temwen preparasyon davans yo t ap fè pou dedikasyon estati an lò a. Yo te senpleman sèl Ebre ki te konprann enplikasyon preparasyon sa yo kòm yon avètisman sou lavi ak lanmò, epi ki te fè pwòp preparasyon pèsonèl pa yo pou kriz ki t ap vini an.

Nan pasaj ki soti nan Sè White nan kòmansman atik sa a, li pa sèlman mete dekrè Sofoni an ann amoni ak estati lò Nebikadneza a ansanm ak lwa dimanch lan, men li idantifye tou dekrè enjis Ezayi a.

Malè pou sila yo ki fè lwa enjis, e ki ekri mechanste yo preskri; pou detounen moun ki nan bezwen yo anba jijman, e pou wete dwa pòv pèp mwen an, pou vèv yo ka vin tounen bèt yo chase, e pou yo piye timoun san papa yo! E kisa n ap fè nan jou vizitasyon an, ak nan dezolasyon ki pral soti lwen? Bò kote kiyès n ap kouri chèche sekou? E kote n ap kite glwa nou an? Ezayi 10:1–3.

“Dekrè enjis” Ezayi a, se lwa dimanch lan, e se “jou vizitasyon an” ak “dezolasyon an” pou Etazini, paske “apostazi nasyonal” swiv pa “ruin nasyonal.” Dapre Ezayi, nan moman lwa dimanch lan, ki se tou estati an lò Nebikadneza a, “dezolasyon an” “va soti byen lwen.”

Sonje sa, epi montre nou se gason; mete l ankò nan lespri nou, nou menm ki transgresè yo. Sonje bagay ki te pase lontan yo depi nan tan ansyen an; paske se mwen menm ki Bondye, e pa gen okenn lòt; se mwen menm ki Bondye, e pa gen pèsonn ki tankou mwen, mwen menm ki fè konnen finisman an depi nan kòmansman an, epi depi nan tan ansyen yo bagay ki poko fèt yo, k ap di: Konsèy mwen va kanpe, e m ap fè tout sa ki fè m plezi; mwen menm k ap rele yon zwazo devoran soti nan lès, nonm ki egzekite konsèy mwen an soti nan yon peyi byen lwen; wi, mwen pale sa, e m ap fè l rive; mwen fè plan an, e m ap fè l tou. Koute m, nou menm ki gen kè di, nou menm ki lwen jistis la: mwen pwoche jistis mwen; li p ap lwen, e delivrans mwen p ap pran reta; e m ap mete delivrans nan Siyon pou Izrayèl, glwa mwen. Ezayi 46:8–13.

Ezayi plase pasaj sa a nan fen tan reta a, paske lè sa a “delivrans li a” p ap “reta” ankò. Se nan fen twa jou ak demi Revelasyon onz la. Fen tan reta a make pa arive mesaj Kri Mitanwit la, lè gran lame Ezekyèl la leve kanpe. Lè yo leve kanpe, yo leve yo kòm yon drapo nan Revelasyon chapit onz.

Epi apre twa jou edmi, Lespri lavi ki soti nan Bondye a antre nan yo, epi yo kanpe sou pye yo; epi yon gwo laperèz tonbe sou moun ki t ap gade yo. Epi yo tande yon gwo vwa soti nan syèl la ki t ap di yo: Monte isit la. Epi yo monte nan syèl la nan yon nwaj; epi ènmi yo te wè yo. Epi nan menm lè a te gen yon gwo tranblemanntè, epi yon dizyèm pati nan vil la tonbe, epi nan tranblemanntè a, sèt mil moun te mouri; epi rès yo te pran anpil laperèz, e yo te bay Bondye syèl la glwa. Dezyèm malè a pase; epi gade, twazyèm malè a ap vini vit. Revelasyon 11:11–14.

De temwen Revelasyon onz yo monte nan syèl la kòm banyè a, nan menm lè ak tranblemanntè a, ki se lwa dimanch lan. Nan tan sa a, oswa jan Jan di li, “nan lè sa a,” dapre Ezayi, chapit karannsis, Bondye rele “nonm lan” ki egzekite konsèy Li a, ki se tou “yon zwazo devoran soti nan lès la”. Zwazo devoran an, sa vle di “nonm lan” Bondye sèvi avè l pou egzekite konsèy Li a, soti nan “yon peyi byen lwen”. Nan Ezayi chapit dis, nan tan “dekrè enjis” la, ki se lwa dimanch lan, “dezolasyon” Etazini an soti “byen lwen”. “Lès” se yon senbòl Islam, paske nan pwofesi yo toude se “pitit lès la” ak “van lès la”. Yon “zwazo” nan pwofesi se yon relijyon, jan sa reprezante pa Babilòn kòm yon kaj plen zwazo rayisab ak zwazo sal. “Zwazo devoran” ki soti nan yon peyi byen lwen nan lès la, se relijyon Islam lan.

Li rele avèk yon vwa pwisan, li di: Babilòn, gran lavil la, tonbe, wi, li tonbe; li vin tounen kote demon rete, fò tout move lespri, ak kaj tout zwazo ki pa pwòp e ki rayisab. Revelasyon 18:2.

Inyon twa-fwa Babylòn modèn nan reprezante twa fòm gouvènman, epi tou twa fòm relijyon. Relijyon Nasyonzini an se espiritis; relijyon Etazini se pwotestantis aposta; epi relijyon pap la se katolik. Tout konviksyon relijye sa yo pafwa senbolize kòm fanm, men tou kòm zwazo. Se fòs relijye ak politik Nasyonzini an, avèk Etazini kòm wa prensipal la, ki mete papote a sou twòn tè a. Nan liv Zakari a, se de zwazo ki etabli pap la, li menm apot Pòl idantifye kòm sila a ki “mechan” nan dezyèm Tesalonisyen yo.

Lè sa a, zanj ki t ap pale avè m nan soti, li di m: Leve je w koulye a, epi gade sa k ap sòti a. Mwen di: Kisa li ye? Li di: Sa a se yon efa k ap sòti. Li di ankò: Se aparans yo sa a sou tout latè. Epi, gade, yo leve yon talan plon; e se yon fanm ki chita nan mitan efa a. Li di: Se mechanste. Epi li jete l nan mitan efa a; epi li jete pwa plon an sou bouch li. Lè sa a, mwen leve je m, mwen gade, epi, gade, de fanm parèt, e van an te nan zèl yo; paske yo te gen zèl tankou zèl sigòy; epi yo leve efa a ant tè a ak syèl la. Lè sa a, mwen di zanj ki t ap pale avè m nan: Ki kote yo pote efa a? Li di m: Pou bati yon kay pou li nan peyi Chineya; epi l ap tabli, epi y ap mete l la sou pwòp baz pa l. Zakari 5:5–11.

Yon efa se yon panyen yo sèvi pou mezire. De fanm ki mete efa a, oswa panyen kote pap la chita nan mitan an, se de legliz. De relijyon pral pran relijyon Bib la defini kòm “mechan sa a” epi yo pral bati pou li yon kay nan peyi Chinea. Chinea se yon lòt non pou Babilòn, epi legliz Katolik la se Babilòn gran an nan dènye jou yo.

De fanm ki “tabli” fanm mechan an nan Babilòn nan, gen “van nan zèl yo.” Famn sa yo se zwazo tou, paske yo gen “zèl,” e jistifikasyon yo pou yo mete fanm nan se “van” Islam lan, paske Islam mete men tout moun ansanm. Fanm yo leve anlè a te pran nan efa a depi blesi mòtèl li an 1798, paske yo te mete yon pwa plon sou bouch efa li te ladan l lan. Men lè mizik seremoni adorasyon Nebikadneza a kòmanse, de fanm Pwotestantis apostazi ak Espirityalis yo wete pwa plon an, epi yo leve wityèm tèt la, ki soti nan sèt yo.

“Pandansan n apwoche dènye kriz la, li gen yon enpòtans kapital pou amoni ak inite egziste pami enstrimantalite Senyè a yo. Mond lan ranpli ak tanpèt, lagè, ak dezakò. Men, anba yon sèl chèf—pouvwa papal la—pèp la pral ini pou opoze ak Bondye nan pèsonaj temwen Li yo. Inyon sa a sele pa gran aposta a. Pandan l ap chèche ini ajan li yo nan lagè kont verite a, li pral travay pou divize epi gaye sila yo ki defann li. Jalouzi, move sispisyon, move pawòl, se li menm ki pouse yo pou pwodui dezakò ak divizyon.” Testimonies, volume 7, 182.

Inyon twa fwa a leve pap la anlè kòm tèt la, paske yo gen entansyon detwi nasyon yo pa t vle a.

Paske, gade, ènmi ou yo ap fè gwo dezòd; e moun ki rayi ou yo leve tèt yo byen wo. Yo pran konsèy avèk riz kont pèp ou a, epi yo fè konplo kont moun kache pa ou yo. Yo di: Vini non, ann detwi yo pou yo pa yon nasyon ankò; pou non Izrayèl pa rete nan memwa ankò. Sòm 83:2–4.

Yon zwazo se yon relijyon, epi “zwazo devoran ki soti nan lès la” Bondye rele nan “lè” lwa dimanch lan, lè mesaj Rèl Minwi a ap pwoklame, se Islam. Se poutèt sa, nan menm lè mò ki resisite yo monte nan syèl la kòm drapo a, “twazyèm malè a” ki se Islam vini vit. Se poutèt sa Ezayi deklare nan vèsè youn nan chapit dis la: “Malè” pou moun ki tabli dekrè enjis. “Malè” yo nan Revelasyon an se Islam, epi Islam se jijman pwovidansyèl la, oswa zouti a, oswa baton an (Ezayi 10:5) Bondye itilize pou pini Etazini paske li fòse adorasyon dimanch.

Nan chapit karannsis liv Ezayi a, yo idantifye “zwazo devoran ki soti nan lès la” kòm “moun ki egzekite konsèy mwen an.” “Moun” sa a se Islam, epi yo rele li “soti nan yon peyi byen lwen,” paske Bondye te “detèmine” pou jije Etazini, epi apre sa lemonn antye, poutèt aplikasyon fòse dimanch la, menm jan Li te fè nan tan lontan ak Wòm payen an ak kat premye twonpèt yo, epi apre sa ak Wòm papal la nan senkyèm ak sizyèm twonpèt “Malè” yo. Objektif Li nan chapit karannsis liv Ezayi a se rele “zwazo devoran ki soti nan lès la,” epi Li fè pèp Li a, ki vle konprann konsèy Li ak objektif Li, konnen: “Sonje bagay ki pase depi nan tan lontan yo; paske se mwen menm ki Bondye, e pa gen lòt; se mwen menm ki Bondye, e pa gen okenn tankou mwen menm, k ap deklare fen an depi nan kòmansman an, epi depi nan tan ansyen yo bagay ki poko fèt yo, k ap di: Konsèy mwen va kanpe, e m ap fè tout sa ki fè m plezi.”

Nan vèsè twa nan Ezayi chapit dis la, Ezayi note twa kesyon enpòtan:

E kisa n ap fè nan jou vizitasyon an, ak nan devastasyon ki pral vini soti lwen? Bò kote kiyès n ap kouri chèche sekou? E ki kote n ap kite glwa nou an? Ezayi 10:3.

Kesyon final la idantifye ke peyi gloriye a pèdi glwa li anba dekrè enjis la. Glwa Etazini se Konstitisyon an, ki ranvèse nèt ale lè lalwa dimanch lan antre an vigè.

“Epi Konstitisyon an garanti bay pèp la dwa pou yo gouvène tèt yo, lè li prevwa ke reprezantan pèp la eli pa vòt popilè a pral fè lwa yo epi administre yo. Libète lafwa relijye te akòde tou, chak moun te gen pèmisyon pou adore Bondye selon sa konsyans li dikte l. Repiblikanis ak Pwotestantis te vin prensip fondamantal nasyon an. Prensip sa yo se sekrè puisans li ak pwosperite li.” The Great Controversy, 441.

Se Konstitisyon an ki idantifye glwa yo kite nan pousyè a nan lwa dimanch lan.

“Lè nasyon an kote Bondye te travay avèk yon fason tèlman mèvèy, e sou ki Li te lonje pwoteksyon Toupisans li, abandone prensip Pwotestan yo, epi atravè lejislati li bay apui ak soutyen bay Romanis pandan l ap limite libète relijye, lè sa a Bondye va aji nan pwòp pisans pa Li pou pèp Li a ki fidèl. Tirani Wòm nan va egzèse, men Kris se refij nou.” Testimonies to Ministers, 206.

Nan “dekrè enjis” Ezayi a, ki se lwa dimanch lan, glwa Etazini disparèt, epi sa reponn imedyatman dezyèm kesyon Ezayi a pandan li, nan sans pwofetik, ap kouri al chèche èd bò kote Nasyonzini, konfederasyon dis wa ki nan Revelasyon chapit disèt la, pou l fè fas ak atak Islam nan twazyèm “Malè” a. Premye nan twa kesyon yo idantifye kontèks dezolasyon lwa dimanch lan ki lakòz Etazini kòmanse pwochen travay li a, sa vle di fòse tout mond lan aksepte konbinezon legliz ak leta a, jan sa reprezante pa inifikasyon Nasyonzini ak Legliz Katolik la, avèk pap la k ap dirije relasyon ki pa sen sa a. Li rele dezolasyon sa a “jou vizitasyon an”. Tout reyalite pwofetik sa yo aliyen ak sèvis dedikasyon Nebikadneza te fè pou estati an lò a.

N ap kontinye chapit twa liv Danyèl la nan atik k ap vini an.

“Nan istwa Nebikadneza ak Bèlchaza, Bondye ap pale ak pèp jodi a. Kondanasyon ki pral tonbe sou moun ki rete sou tè a nan epòk sa a va vini poutèt yo rejte limyè a. Kondanasyon pa nou nan jijman an p ap soti nan lefètke nou te viv nan erè, men nan lefètke nou neglije opòtinite Syèl la te voye ban nou pou nou dekouvri verite a. Mwayen pou nou vin byen familye ak verite a disponib pou tout moun; men, menm jan ak wa ki te lage tèt li nan plezi ak egoyis la, nou bay plis atansyon a bagay ki charme zòrèy, ki fè je plezi, epi ki satisfè gou, pase a bagay ki anrichi lespri a, trezò diven verite a. Se atravè verite a nou kapab reponn gwo kestyon an, ‘Kisa mwen dwe fè pou m sove?’” Bible Echo, 17 septanm 1894.