Vizyon Kris la nan chapit dis nan liv Danyèl la, se menm vizyon Jan te wè nan Revelasyon an. Se te vizyon “marah” la, ki se fòm feminen vizyon “mareh” la konsènan aparisyon Kris la. “Mareh” se vizyon de mil twasan ane yo, e sans prensipal li se “aparans.” “Aparans” Kris la ni pou Danyèl ni pou Jan, toude se te vizyon Kris glorifye a.

Epi, nan vennkatriyèm jou premye mwa a, pandan mwen te bò gran rivyè a, ki se Idèkèl la, mwen leve je m, mwen gade, epi men yon nonm ki te abiye ak twal fen blan, ren li te mare ak bon lò Oufaz. Kò li menm te tankou beril; figi li te tankou aparans zeklè; je li tankou lanp dife; bra li ak pye li te tankou kwiv poli; epi vwa pawòl li yo te tankou bri yon foul moun. Danyèl 10:4–6.

Mo “mareh” ki vle di “aparans” tradui kòm “aparans zèklè” nan pasaj la. Yo sèvi ak mo a kat fwa nan chapit dis la, epi de fwa yo tradui li kòm “vizyon”, epi de fwa kòm “aparans.” Yo sèvi avè l twa lòt fwa nan fòm feminen li. Mo “marah” la se ekspresyon feminen vizyon “aparans” lan. Yo defini li kòm “yon glas pou gade”, epi li se yon advèb “kozatif” ki fè yon bagay rive lè yo wè li.

Yon advèb kozatif sòti nan yon adjektif ki fè yon bagay rive oswa ki pwodui yon efè. Nan lang ak gramè, li souvan refere a vèb oswa konstriksyon ki eksprime lide fè yon moun oswa yon bagay akonpli yon aksyon oswa fè eksperyans yon eta.

Pa egzanp, nan fraz « Li fè l ri », vèb « fè » a se yon vèb kozatè, paske li endike ke sijè a (li) lakòz objè a (li menm) fè aksyon an (ri).

“Mwen te fè repare machin mwen an.” (Nan fraz sa a, sijè a “Mwen” te lakòz yon lòt moun fè aksyon repare machin nan.)

«Li te fè elèv li yo etidye pou egzamen an.» (Isit la, sijè a «Li» te fè elèv li yo antreprann aksyon etidye pou egzamen an.)

«Yo te koupe cheve li.» (Nan ka sa a, sijè a «Li» te fè yon lòt moun fè aksyon koupe cheve li a.)

«Konpayi an te fè renove bilding nan.» (Nan fraz sa a, konpayi an te fè yon lòt moun egzekite aksyon renovasyon bilding nan.)

“N ap fè timoun yo ede nan travay kay yo.” (Isit la, sijè a “Nou” gen plan pou fè timoun yo patisipe nan aksyon ede nan travay kay yo.) Nan chak nan egzanp sa yo, vèb kozatif yo (had, made, got, get) montre ke sijè a fè yon lòt moun fè aksyon vèb prensipal la presize a (repaired, study, cut, renovated, help).

Vizyon “mareh” sa a ki pale de aparans lan, lè yo eksprime li nan tan fi a kòm “marah”, epi yo defini li kòm “yon glas pou gade”, sa idantifye ke vizyon Kris ki glorifye a repwodui nan moun ki ap gade vizyon an. Lè Danyèl te wè “aparans” Kris la tankou zeklè, yon kategori moun te kouri met deyò ak laperèz, men pou Danyèl li te pwodui yon chanjman mirakile anndan li.

E mwen menm, Dànyèl, se mwen sèl ki te wè vizyon an; paske mesye ki te avè m yo pa t wè vizyon an; men yon gwo tranbleman te tonbe sou yo, konsa yo te kouri al kache kò yo. Se poutèt sa, mwen te rete pou kont mwen, e mwen te wè gran vizyon sa a, e pa t rete okenn fòs nan mwen; paske bèl aparans mwen te chanje an koripsyon anndan mwen, e mwen pa t kenbe okenn fòs. Dànyèl 10:7, 8.

Verite a reprezante pa mo ebre “verite” a, ki fòme ak premye, trèzyèm, ak dènye lèt alfabè ebre a. Premye lèt la ak dènye lèt la toujou menm bagay la pou Kris la, paske Alfa ak Omega toujou reprezante fen an ansanm ak kòmansman an. Lèt ki nan mitan an, oswa trèzyèm lèt la, reprezante rebelyon. Danyèl deklare: “Mwen menm, Danyèl, mwen sèl ki te wè vizyon an,” men mesye ki te avèk Danyèl yo, ki t ap viv nan rebelyon, “pa t wè vizyon an.” Se poutèt sa Danyèl “sèl” “te wè gran vizyon an.” Nan kòmansman an ak nan fen an, Danyèl sèl te wè vizyon an, epi dezyèm referans lan te fè sila yo ki te kouri manifeste rebelyon yo. Danyèl ap reprezante pèp Bondye a nan dènye jou yo, ki transfòme selon imaj Kris la atravè pwosesis kote yo ap gade imaj Li. Nou dwe gade vizyon “glas la.”

“Nou dwe genyen yon konesans Bondye pa eksperyans vivan. Si nou kontinye pou nou konnen Seyè a, n ap konnen ke aparisyon li yo pare tankou maten an. Kris rele nou pou nou ranpli ak tout plenitid Bondye. Lè sa a, nou ka vrèman reprezante pèfeksyon relijyon kretyen an. ‘Nenpòt moun ki bwè nan dlo mwen va ba li a,’ Sovè a deklare, ‘li p ap janm swaf ankò; men dlo mwen va ba li a ap vin nan li yon sous dlo k ap bouyi moute pou lavi etènèl.’ Kris vle nou vin ko-travayè avèk li. Lè nou vide tèt nou de pwòp egoyis nou, li va ban nou gras li pou nou pataje li ak lòt moun. De branch oliv yo, ki atravè de tiyo an lò yo vide lwil an lò a soti nan yo menm, va siman bay veso ki pirifye yo limyè, konsolasyon, espwa, ak lanmou pou sila yo ki nan bezwen. Nou dwe rann Bondye plis pase yon sèvis ki fèt tanzantan. Men nou ka fè sa sèlman lè nou aprann nan men Jezi, lè nou cheri dousè li ak imilite kè li. Ann kache tèt nou nan Bondye. Ann mete konfyans nou nan li. Ann rete nan Kris. Lè sa a, nou tout, ‘avèk vizaj dekouvri, pandan n ap gade tankou nan yon glas laglwa Seyè a, nou transfòme nan menm imaj la, soti nan laglwa pou rive nan laglwa,’—soti nan karaktè pou rive nan karaktè. Bondye pa atann enposibl nan men ou oswa nan men mwen. Lè nou gade li, nou ka chanje pou nou pran imaj li.” Signs of the Times, 25 avril 1900.

Nan Danyèl chapit dis ak chapit nèf, Gabriyèl bay Danyèl entèpretasyon vizyon ekstèn ak vizyon entèn pwofesi yo; epi premye deklarasyon Danyèl fè nan vèsè premye chapit dis la, se ke li te gen konpreyansyon sou toude vizyon yo, ki reprezante kòm “bagay la” ak “vizyon an.” Li te resevwa konpreyansyon sa a nan fen vennsenk...?

Mwen pa t manje pen ki fè plezi, ni vyann ni diven pa t antre nan bouch mwen, ni mwen pa t wen tèt mwen ditou, jouk twa semèn antye te fin pase. Epi nan vennkatriyèm jou premye mwa a, pandan mwen te bò gwo larivyè a, ki rele Hiddekel; lè sa a mwen leve je m, mwen gade, epi gade, te gen yon nonm sèten abiye an twal fin blan, ren li te mare ak bon lò ki soti Oufaz. Danyèl 10:3–5.

Dànyèl reprezante pèp Bondye a nan dènye jou yo, ki te rekonèt atravè Pawòl pwofetik Bondye a ke yo te gaye, e ki ap plenn sou kondisyon gaye yo a pandan y ap chèche limyè. Kondisyon gaye yo a ilistre kòm yon vale zo sèch ki mouri nan Ezekyèl chapit trant-sèt. Zo yo mouri, e yo gaye, men yo idantifye kòm kay Izrayèl la. Kay Izrayèl la nan dènye jou yo se san karant-kat mil yo. Yo gaye, menm jan Dànyèl te rekonèt sa nan liv Jeremi ak Moyiz yo. Nan Ezekyèl, mò yo idantifye lefèt ke yo rekonèt kondisyon pa yo a.

Apre sa li di m konsa: Pitit lòm, zo sa yo se tout kay Izrayèl la; gade, y ap di: Zo nou yo fin cheche, espwa nou disparèt; nou retranche nèt pou pati pa nou. Ezekyèl 37:11.

Kay Izrayèl la, ki se zo yo, deklare yo “koupe lwen pati pa nou yo.” Yo rekonèt kondisyon yo kòm moun ki gaye toupatou. Kay Izrayèl la nan dènye jou yo akonpli parabòl dis vyèj yo jouk nan dènye detay la, epi nan istwa Millerit la, akonplisman rekonesans ke yo te koupe lwen pati pa yo yo idantifye lè vyèj saj yo te rive konprann yo te nan tan reta a, e tou ke tan reta a te yon peryòd espesifik nan parabòl la. Moun sa yo nan Ezekyèl ki rekonèt kondisyon yo kòm moun ki gaye toupatou se sila yo ki, apre premye desepsyon an, te rekonèt yo te nan tan reta a.

Ni zo Ezèkèl yo, ni moun saj yo nan parabòl dis vyèj yo, yo reprezante pa dèy Danyèl pandan venneyen jou yo. Apre venneyen jou yo, sou vennndezyèm jou a, Mikayèl desann, epi Danyèl resevwa yon vizyon Kris ki nan glwa, yon vizyon ki transfòme Danyèl selon imaj Kris la. Moun saj yo ak zo mò yo dwe, yo menm tou, pase atravè transfòmasyon ki akonpli pa vizyon glas la.

Danyèl, zo sèch Ezekyèl yo, ak vyèj saj istwa Milerit la, tout yo aliyen ak de temwen yo ki mouri nan Revelasyon chapit onz la. Moyiz ak Eli te mouri, men yo te dwe resisite nan fen twa jou edmi senbolik yo. Micaël te resisite Moyiz, jan sa idantifye nan liv Jid la.

Menm Mikal, arkanj lan, lè li t ap diskite ak dyab la sou kò Moyiz, li pa t oze pote kont li yon akizasyon jouman; men li di: Se Senyè a ki pou reprimande ou. Jid 1:9.

Nan Danyèl chapit dis, Danyèl resevwa vizyon glas la lè Mikayèl desann apre venteyen jou dèy yo. Se vwa Mikayèl ki leve mò yo.

Paske Senyè a menm ap desann soti nan syèl la avèk yon gwo rèl, avèk vwa arkanj lan, epi avèk twonpèt Bondye a; epi mò ki nan Kris la pral leve an premye. 1 Thessaloniciens 4:16.

Danyèl chapit dis idantifye tranzisyon mouvman Lawodise twazyèm zanj lan pou rive nan mouvman Filadèlfi twazyèm zanj lan. Li ann amoni ak de temwen yo nan Revelasyon chapit onz, zo mò yo nan Ezekyèl chapit trant-sèt, vyèj saj yo nan parabòl dis vyèj yo, ansanm ak Millerit yo ki te akonpli parabòl la. Gabriyèl te bay entèpretasyon gran vizyon glas la, epi pandan li t ap fini travay entèpretasyon li te kòmanse nan chapit nèf la. Entèpretasyon an te akonpli lè Gabriyèl te idantifye istwa pwofetik yo jwenn nan chapit onz la, ki an reyalite kontinye rive nan twa premye vèsè chapit douz la. Apre sa, nan vèsè kat chapit douz la, yo di Danyèl sele liv li a.

Nan Danyèl chapit dis, “liy sou liy”, Danyèl reprezante pèp Bondye a nan dènye jou yo, ki reprezante tou nan Danyèl chapit de kòm moun k ap chèche avèk anpil serye (anba menas lanmò), pou konprann mesaj pwofetik ekstèn nan, ki reprezante pa imaj sekrè bèt yo Nebikadneza a. Li ap chèche tou pou l konprann vizyon mesaj pwofetik entèn nan, ki reprezante pa de mil twa san jou yo. Apre vennsenk jou senbolik dèy yo nan chapit dis la, finalman yo reprezante l kòm yon moun ki konprann toude revelasyon yo. Konpreyansyon li a reyalize lè arkanj lan desann, epi yo touche l twa fwa.

Eksperyans li avèk Michael, vizyon Michael la ke se li menm sèlman ki wè, prepare li pou resevwa entèpretasyon konplè ni vizyon entèn yo ni vizyon ekstèn pwofesi a. Eksperyans sa a prezante, liy sou liy, nan yon fason trè detaye lè yo mete l ansanm ak Ezekyèl chapit trant-sèt, Revelasyon chapit onz ak Ezayi chapit sis. Vèsè nan chapit onz kote Gabriyèl mete de vizyon yo ansanm se vèsè dis, paske la wa nò a monte rive jouk nan fòtrès la, men pa pi lwen. Fòtrès la se nasyon an, oswa kapital la, oswa wa peyi Lejip la nan vèsè a, jan Ezayi defini l nan chapit sèt.

Paske tèt peyi Siri se Damas, e tèt Damas se Rezin; epi anndan swasantsenk ane, Efrayim va kraze, pou l pa yon pèp ankò. E tèt Efrayim se Samari, e tèt Samari se pitit gason Remalya a. Si nou pa kwè, se sèten nou p ap tabli. Ezayi 7:8, 9.

Nan vèsè dis, nan chapit onz Dànyèl la, wa nò a monte rive sou fwontyè peyi Lejip, epi vèsè a defini sa kòm “fòtrès” peyi Lejip la (wa sid la). Li ka montre ke vèsè dis la reprezante ane 1989, lè Inyon Sovyetik la te baleye ale pa papote a ansanm ak lame pwokirasyon li a, Etazini. Se te premye nan twa lagè pa pwokirasyon, ki finalman vin tounen Twazyèm Gè Mondyal la nan twazyèm lagè pa pwokirasyon an (Panium). Dezyèm lagè pa pwokirasyon an reprezante pa vèsè onz ak douz yo, epi li ap dewoule kounye a nan Ikrèn, kote Larisi ap reprezante wa sid la, menm jan Inyon Sovyetik la te reprezante wa sid la nan defèt li an 1989.

Mwen te itilize ekspresyon “gè frèt” deja pou m fè distenksyon ant twa gè pa pwokirasyon sa yo ak gè mondyal yo. An reyalite, gen yon vrè lagè k ap fèt nan Ikrèn, kidonk se pa yon gè frèt vrèman, men se yon gè pa pwokirasyon ant papote a ak alye li yo, ak Larisi. Men gen pou vini yon twazyèm gè mondyal, kote prèske chak nasyon pral konsidere kòm yon sib.

“O, si pèp Bondye a te gen yon sans sou destriksyon k ap vini sou plizyè milye vil, ki kounye a prèske lage nèt nan idolatri!...”

“Vyolasyon an prèske rive nan limit li. Konfizyon ranpli lemonn, epi yon gwo laperèz pral byento tonbe sou lèzòm. Fen an trè pre. Nou menm ki konnen verite a ta dwe ap prepare nou pou sa k pral byento tonbe sou lemonn kòm yon sipriz akablan.” Review and Herald, 10 septanm 1903.

Nan vèsè onz ak douz yo, Larisi, wa sid la, pral bat lame pwoksi papote a, ki reprezante pa rejim Nazi a k ap dirije efò lagè Ikrèn nan, e ki jwenn soutyen nan men lame pwoksi anvan papote a, Etazini. Pandan Dezyèm Gè Mondyal la, lame pwoksi papote a, wa nò a, kont Larisi kominis la, se te rejim Nazi Almay la, e lame pwoksi sa a te pèdi, menm jan li pral pèdi ankò nan Ikrèn nan nan fiti prè.

Twazyèm lagè pa pwokirasyon an reprezante nan vèsè trèz rive kenz yo, e li te akonpli nan istwa ansyen an pa batay Panium nan. Twazyèm lagè pa pwokirasyon an pral egzekite pa Etazini, lame pa pwokirasyon papote a, epi wa nò a pral genyen nan batay sa a kont ateyis, menm jan li te fè sa nan premye lagè pa pwokirasyon an (lagè frèt la). Nan premye ak twazyèm lagè pa pwokirasyon an, wa nò a—papote a—bat wa sid la (Inyon Sovyetik la), epi ansuit li bat Nasyonzini an. Lame pa pwokirasyon li nan de batay sa yo se te, e li pral ankò, Etazini.

Trump pral reeli kòm wityèm prezidan an, sa vle di youn nan sèt prezidan ki te gouvène Ozetazini depi premye lagè pa pwokirasyon an (lagè frèt la) te akonpli an 1989, ki te tan lafen an pou mouvman refòm twazyèm zanj lan. Trump ap reprezante kòn Repibliken an sou bèt tè a, epi li te resevwa yon blesi mòtèl nan men bèt ateyis “woke” la an 2020, nan akonplisman de temwen Revelasyon chapit onz yo ki te touye nan lari a.

Future for America reprezante vrè kòn pwotestan an pandan menm peryòd listwa a, epi an 2020, Future for America te resevwa yon blesi mòtèl anba men bèt ateyis “woke” la. An 2023, vennnde ane apre 2001, Michael desann pou kòmanse pwosesis Ezechièl, Jan, Danyèl ak Ezayi reprezante a, sa vle di rezirèksyon yon gwo lame pisan ki pral leve kòm yon drapo nan lwa dimanch k ap vini byento a.

Nan ane 1856, mouvman Milerit Filadèlf la te pase nan mouvman Milerit Laodiseyèn nan, epi la menm, nan moman sa a, li te rejte konesans ogmante sou sèt tan yo; apre sa li te mennen rebelyon li a nèt ale jouk li te fin finalize l an 1863. Milerit yo te pase soti nan kondisyon ki reprezante pa sizyèm legliz la, Filadèlfi, pou rive nan eksperyans setyèm legliz la; e pwen chanjman sa a aliyen ak istwa 2023 la, lè mouvman Laodiseyèn Future for America a pase soti nan eksperyans setyèm legliz la, pou retounen nan eksperyans sizyèm legliz Filadèlfi a. Nan aplikasyon pwofetik sa a, vrè kòn Pwotestan an, menm jan ak kòn Repibliken an, vin tounen uityèm lan, ki te soti nan sèt yo.

Kle pou rekonèt lagè Ikrèn nan kòm dezyèm lagè pa pwokirasyon an, se “fòtrès” la nan vèsè dis la, ak vèsè sèt la. Nan vèsè sèt la, ki te reprezante papote a resevwa blesi mòtèl li an 1798, wa sid la te antre nan “fòtrès” wa nò a, e sa te akonpli lè jeneral Napoléon an te antre nan Vatikan an epi li te pran pap la an kaptivite. Wa sid la te antre nan fòtrès la. Nan vèsè dis la, wa nò a, ki reprezante papote a ansanm ak lame pa pwokirasyon li, Etazini, te baleye estrikti Inyon Sovyetik la, men li te kite “fòtrès” la kanpe. “Fòtrès” la se te tèt la, kapital la — se te Larisi.

Men “tèt la,” oswa fòtrès la, pa ka etabli sòf sèlman sou temwayaj de oswa twa temwen, lè yo sèvi ak Ezayi chapit sèt, vèsè sèt ak uit. Ezayi sèt, vèsè uit ak nèf, te pwen referans prensipal pou seri atik Hiram Edson yo sou “sèt fwa” yo, ki te pibliye an 1856. De vèsè ki etabli ke Larisi se fòtrès ki genyen batay la nan lagè aktyèl Ikrèn nan, se menm de vèsè yo tou ki etabli pwen depa pou toude “sèt fwa” yo, kont wayòm nò ak wayòm sid Izrayèl yo. Vèsè dis nan chapit onz idantifye vizyon ekstèn nan, ke Sè White anseye baze sou leve ak tonbe wayòm yo.

“Depi monte ak desandan nasyon yo, jan sa parèt klè nan liv Danyèl ak Revelasyon an, nou bezwen aprann kijan tout bèlte sèlman ekstèn ak mondèn pa vo anyen. Babilòn, avèk tout pisans li ak tout grandè li, yon bagay mond nou an pa janm wè ankò depi lè sa a,—pisans ak grandè ki, pou moun nan epòk sa a, te sanble tèlman fèm ak dirab,—ala nèt li fin disparèt nèt! Menm jan ak ‘flè zèb la,’ li peri. Jak 1:10. Se konsa wayòm Medo-Pès la te peri, ansanm ak wayòm Lagrès ak Wòm yo. E se konsa tout sa ki pa gen Bondye kòm fondasyon li peri. Se sèlman sa ki mare ak plan Li, epi ki eksprime karaktè Li, ki kapab dire. Prensip Li yo se sèl bagay fèm mond nou an konnen.” Prophets and Kings, 548.

Twa lagè pa pwokirasyon yo “fè klè nan liv Danyèl ak Revelasyon an,” e kle verite sa a se “fòtrès” ki nan vèsè dis la, nan Danyèl onz. Men, vèsè dis la pale tou sou vizyon entèn lan, paske pwen depa pou toude “sèt fwa” yo idantifye tou nan Ezayi chapit sèt, vèsè uit ak nèf. Ekstèn nan ak entèn nan pa ka separe, e de peryòd de mil senksan venn an yo se tou de baton Ezekyèl yo, ki lè yo mete ansanm, reprezante sele san karannkat mil yo, ki se konbinezon Divinite ak limanite.

Eksperyans Danyèl avèk vizyon kozatif “marah” la reprezante liy pwofesi kote Mikaèl desann epi resisite pèp Li a nan dènye jou yo. Rezirèksyon sa a reprezante etap Kris akonpli pou ini Divinite Li ak limanite pèp Li a nan dènye jou yo. Sa akonpli pa inyon lespri Diven an avèk lespri imen an, pou yo gen yon sèl lespri; epi sa akonpli nan sal twòn nan, nan Kote ki Pi Sen an, ki se “fòtrès” Sè White idantifye kòm “sitadèl” (fòtrès) nan nanm nan.

Nan sal twòn nan, pèp Bondye a nan dènye jou yo resevwa lespri Kris la, epi apre sa yo chita ansanm ak Kris la nan kote ki nan syèl yo. Kote nan syèl la kote Kris la chita a se fòtrès la, oswa tèt tanp lan. Tanp kò a gen yon nati pi ba, ki se lachè a, oswa kò a. Li gen tou yon nati pi wo, ki se lespri a. Nan vèsè dis nan Danyèl chapit onz, kle ki make fòtrès vizyon ekstèn lan make fòtrès vizyon entèn lan tou, e lè li fè sa li idantifye istwa kote de kòn Repiblikanis ak Pwotestantis yo fè tranzisyon pou yo tounen imaj bèt la (Repiblikanis), oswa imaj Bondye (vrè Pwotestantis). Lè sa a, toude kòn yo vin tounen wityèm lan ki soti nan sèt yo.

Vrè kòn Pwotestantis la, donk, se kòn Filadèlf la ki se gwo lame Ezekyèl la, ak banyè Ezayi a ki leve anlè nan lagè kont imaj bèt la, dabò Ozetazini epi apre sa nan lemonn. Danyèl onz, vèsè dis, idantifye pwen nan listwa sakre a kote mete de baton yo ansanm kòmanse. Lagè Ikrèn nan te kòmanse an 2014, men se pa t jouk an 2022 Larisi te kòmanse anvayi Ikrèn. An 2023, vennnde ane apre 2001, Mikaèl te kòmanse travay Li pou resisite sila yo ki te sibi premye desepsyon yo, nan akonplisman parabòl dis vyèj yo an 2020. Li te premye leve yon “vwa” ki kounye a ap kriye nan dezè a. An jiyè 2023, vwa sa a te kòmanse kriye, e se te menm vwa ki te leve nan kòmansman mouvman refòm twazyèm zanj lan an 1989, paske Jezi toujou ilistre fen an ak kòmansman an.

“Vwa” k ap rele nan dezè a te kòmanse fè tande li lè li te prezante chapit youn nan Revelasyon an, kote inyon Divinite ak limanite a reprezante kòm Revelasyon Jezikri a, yon revelasyon ki louvri jis anvan tan gras la fèmen. Danyèl te fè eksperyans revelasyon sa a nan chapit dis la, avèk vizyon “kozatif” la. Inyon Divinite ak limanite a nan premye vèsè Revelasyon yo reprezante verite ki pi enpòtan an, dapre règ premye mansyon an. Inyon Divinite ak limanite a, ki se sele sant karannkatmil yo, reyalize pa mwayen Pawòl Bondye a. Pawòl sa a soti nan Papa a pou l rive jwenn Pitit la, ki bay li zanj li a, epi zanj la bay mesaj la bay yon reprezantan imen. De premye etap yo reprezante pa Divinite a. De etap sa yo genyen distenksyon sa a, ke dezyèm etap Divinite a reprezante Divinite ki te kreye tout bagay. De pwochen etap yo reprezante pa kreyati Bondye yo. Premye etap la se yon zanj ki pa t tonbe, epi dezyèm manifestasyon kreyasyon Bondye a se te sila a yo te bay pouvwa pou li rekreye dapre pwòp espès pa li. Katriyèm etap sa a, ki reprezante limanite, te dwe pran mesaj la epi voye li bay legliz yo, pou legliz yo te kapab “li epi tande” bagay sa yo ki te ekri ladan l yo.

N ap kontinye etid sa a nan pwochen atik la.

Revelasyon Jezikri a, sa Bondye te ba li pou l montre sèvitè li yo bagay ki gen pou rive talè konsa; epi li te voye l, li te fè l konnen pa mwayen zanj li bay sèvitè li Jan: li menm ki te rann temwayaj sou pawòl Bondye a, sou temwayaj Jezikri a, ak sou tout bagay li te wè. Benediksyon pou moun ki li a, ak pou moun ki tande pawòl pwofesi sa a, epi ki kenbe bagay ki ekri ladan l yo; paske tan an pre. Jan, bay sèt legliz ki nan Azi yo: Gras ak lapè pou nou, ki soti nan men Sila a ki la, ki te la, e ki gen pou vini an; e nan men sèt Lespri ki devan twòn li an; epi nan men Jezikri, ki temwen fidèl la, premye pitit ki leve soti vivan pami mò yo, ak chèf wa latè yo. A Sila a ki te renmen nou, e ki lave nou anba peche nou yo nan pwòp san pa li, e ki fè nou wa ak prèt pou Bondye ak Papa li; pou li glwa ak dominasyon pou tout tan tout tan. Amèn. Gade, li vini ak nyaj yo; e tout je va wè li, menm sila yo tou ki te pèse li a; epi tout fanmi sou latè va plenn poutèt li. Wi, Amèn. Mwen se Alfa ak Omega, kòmansman an ak finisman an, se sa Senyè a di, Sila a ki la, ki te la, e ki gen pou vini an, Toupisan an. Mwen menm Jan, ki se frè nou tou, ak konpayon nou nan tribilasyon, nan wayòm nan, ak nan pasyans Jezikri a, mwen te sou zile yo rele Patmòs la, poutèt pawòl Bondye a ak poutèt temwayaj Jezikri a. Mwen te nan Lespri a nan jou Senyè a, epi mwen tande dèyè mwen yon gwo vwa, tankou son yon twonpèt, ki t ap di: Mwen se Alfa ak Omega, premye a ak dènye a; epi: Sa ou wè, ekri l nan yon liv, epi voye l bay sèt legliz ki nan Azi yo; bay Efèz, bay Smirn, bay Pègam, bay Tiyatir, bay Sard, bay Filadèlfi, ak bay Lawodise. Revelasyon 1:1–11.