Kounye a nou ap idantifye ke youn nan evènman yo reprezante pa sèt loraj yo se travay Kris la ap rasanble pèp Li a yon dezyèm fwa, travay Li te kòmanse fè nan mwa Jiyè 2023. Istwa Millerit la idantifye ke travay sa a akonpli avèk lagè Islam nan kòm twal de fon mesaj la.
Mesaj la se Revelasyon Jezikri a, ki devwale jis anvan tan gras la fèmen, men mesaj sa a pote pa (mete nan kontèks) mesaj twazyèm malè a. Jis nan moman Senyè a t ap lonje men Li yon dezyèm fwa an 1849, Sè White t ap fè kòmantè sou soukous nasyon fache yo, ki se yon senbòl Islam.
“16 desanm 1848, Seyè a te ban m yon vizyon sou soukous pouvwa syèl yo. Mwen te wè lè Seyè a te di ‘syèl la,’ pandan Li t ap bay siy yo ki ekri nan Matye, Mak, ak Lik, Li te vle di syèl la, e lè Li te di ‘tè a’ Li te vle di tè a. Pouvwa syèl yo se solèy la, lalin nan, ak zetwal yo. Se yo ki gouvène nan syèl yo. Pouvwa tè a se sila yo ki gouvène sou tè a. Pouvwa syèl yo pral souke nan vwa Bondye. Lè sa a, solèy la, lalin nan, ak zetwal yo pral deplase soti nan plas yo. Yo p ap disparèt, men yo pral souke pa vwa Bondye.”
“Nwaj nwa lou yo te monte epi yo te frape youn ak lòt. Atmosfè a te fann epi li te woule tounen; apre sa nou te kapab leve je nou gade atravè espas ki te louvri nan Oryon, kote vwa Bondye te soti. Vil Sen an pral desann atravè espas ouvè sa a. Mwen te wè ke pouvwa tè a yo ap souke kounye a e ke evènman yo vini nan lòd. Lagè, ak bri lagè, nepe, grangou, ak epidemi se premye bagay ki souke pouvwa tè a; apre sa vwa Bondye pral souke solèy la, lalin nan, ak zetwal yo, epi tè sa a tou. Mwen te wè ke soukous pouvwa yo an Ewòp la se pa, jan kèk moun anseye sa, soukous pouvwa syèl yo; men se soukous nasyon yo ki an kòlè.” Early Writings, 41.
Istoryen yo konfime ke sa ki t ap souke nasyon Ewòp yo an 1848 se te aktivite lame Islam yo, paske nan sans pwofetik yo senbolize kòm pouvwa ki fè nasyon yo fache. Nan premye temwayaj kote Seyè a lonje men Li yon dezyèm fwa nan listwa 1840 rive 1844 la, mesaj Kri Mitan Lannwit lan te rive nan reyinyon kan Exeter la. Soti la jouk rive 22 oktòb 1844, mesaj la te gaye sou tout kòt lès Etazini tankou yon gwo vag lanmè. Mouvman sa a te gen tip li nan antre triyonfal Kris la nan Jerizalèm, e se te yon bourik ki te pote Kris la antre nan Jerizalèm.
Mesaj Rèl Minwi a reprezante tout mesaj pwofetik Revelasyon Jezikri a, men Revelasyon sa a plase nan kontèks Islam twazyèm malè a k ap fache nasyon yo, paske se Islam ki pote mesaj ki se Revelasyon Jezikri a. Jezi se Lyon tribi Jida a, epi Li mare ak mesaj “bourik” la.
Jida, se ou menm frè ou yo va fè lwanj; men ou va sou kou lènmi ou yo; pitit papa ou yo va bese tèt devan ou. Jida se yon jenn lyon: soti nan bèt li pran an, pitit mwen, ou moute. Li bese, li kouche tankou yon lyon, tankou yon gran lyon; ki moun ki va leve l? Baton wayal la p ap janm soti nan Jida, ni baton lejislatè a p ap kite antre pye li, jouk Silo vini; e se li menm pèp yo va rasanble bò kote li. Li mare ti bourik li a ak pye rezen an, ti pitit femèl bourik li a ak pi bon pye rezen an; li lave rad li nan diven, rad li yo nan san rezen. Je li yo va wouj ak diven, dan li yo va blan ak lèt. Jenèz 49:8–12.
Se pa mwayen Jida “rasanbleman pèp la” reyalize. Kris la, kòm Jida, se tou “Pye rezen” an, epi “bon pye rezen” an mare ak “ti bourik la.” “Rad” li yo lave nan “diven,” ki te “san rezen.” Kris te kòmanse vide san Li nan Jetsemani, lè Li te swe san, epi Jetsemani vle di “près oliv la.” Depi Jetsemani jouk sou kwa a, Li te vide san presye Li pou rasanble tout moun vin jwenn Li.
Koulye a se jijman mond sa a: koulye a, chèf mond sa a pral jete deyò. E mwen menm, si yo leve m anlè soti sou tè a, m ap rale tout moun vin jwenn mwen. Li te di sa pou montre ki lanmò li t apral mouri. Jan 12:31–33.
Travay Kris la pou rale tout moun vin jwenn Li se yon pwosesis an de etap, paske Li rasanble dabò “moun Izrayèl yo te mete deyò yo,” epi apre sa Li sèvi ak yo kòm yon drapo pou rale lòt twoupo pa Li a.
Mwen se bon Bèje a; mwen konnen mouton pa m yo, e sa ki pa m yo konnen mwen. Menm jan Papa a konnen mwen, se konsa mwen menm mwen konnen Papa a; e mwen bay lavi m pou mouton yo. Mwen gen lòt mouton tou, ki pa nan pak sa a; fòk mwen mennen yo tou, e yo pral tande vwa mwen; epi va gen yon sèl bann mouton, ak yon sèl bèje. Jan 10:14–16.
San karant-kat mil yo se “mouton” ki konnen Li. “Lòt mouton” yo se twoupo pa Li ki soti nan Babilòn lè yo wè ak lè yo tande banyè a. Anvan Li leve banyè pa Li a, ki se mouton pa Li yo, Li rasanble yo anvan sa, yon dezyèm fwa. Liy istwa sakre sa a annamoni ak vèsè trèz rive kenz nan chapit onz Danyèl, e kidonk li annamoni ak istwa kache vèsè karant lan. Li reprezante liy vrè kòn pwotestan an, ki dewoule anndan istwa kòn pwotestan aposta a, kòn repibliken aposta a, ak rive fanm movèz vi Tir la, jis anvan lwa dimanch vèsè karant-e-yonn lan. Liy vrè kòn pwotestan an reprezante ni istwa a ni mesaj la kote san karant-kat mil yo sele.
“Ekskli Izrayèl” yo reprezante yon liy an kontrast ak “asanble moun k ap pase nan rizib”, jan Jeremi idantifye yo, oswa kòm “sinagòg Satan an”, jan Jan idantifye yo nan Revelasyon chapit de ak twa kote legliz Smirn ak Filadèlfi yo jwenn adrès. Moun Filadèlfi yo reprezante “san karannkat mil” Revelasyon chapit sèt la, epi Smirn se “gran foul la” nan menm chapit la, yo menm yo pa ka konte. De kategori moun ki delivre nan dènye jou yo an konfli ak sila yo ki bay manti, epi ki nan sinagòg Satan an, epi ki pretann yo se pèp Bondye a, paske yo di yo se Jwif.
Liy vrè kòn pwotestan an konsiste nan konfli ki egziste ant yo menm ak ansyen pèp alyans lan k ap, nan moman sa a, sibi rejè. Nan menm istwa sa a, fidèl yo tou nan konfli ak liy pwotestantis aposta a ansanm ak katolisism lan. Twa antite relijye sa yo reprezante dragon an, bèt la, ak fo pwofèt la sou nivo mikwo a anndan liy vrè kòn pwotestan an.
“Mwen te wè legliz nominal la ak Advantis nominal yo, tankou Jida, t ap trayi nou bay Katolik yo pou yo jwenn enfliyans yo pou vini kont verite a. Lè sa a, sen yo pral yon pèp ki pa twò parèt, Katolik yo ap konnen yo ti kras; men legliz yo ak Advantis nominal yo ki konnen lafwa nou ak koutim nou yo (paske yo te rayi nou poutèt Saba a, paske yo pa t kapab demanti li) pral trayi sen yo epi denonse yo bay Katolik yo kòm moun ki meprize enstitisyon pèp la; sa vle di, yo kenbe Saba a epi yo meprize dimanch.” Spalding and Magan, 1, 2.
Nou te deja trete pasaj sa a anvan, e pandan n t ap fè sa, nou te idantifye ke ekspresyon “legliz nominal” ak ekspresyon “Adventis nominal” t ap genyen yon sans ak yon aplikasyon diferan lè Sè White te ekri pawòl sa yo. Men pwofèt yo te pale plis pou dènye jou yo pase yo te fè sa pou pwòp istwa pa yo; konsa, nan pasaj sa a, legliz nominal la nan dènye jou yo t ap Protestantis aposta. Mo “nominal” la vle di “nan non sèlman”.
Sa yo rele legliz Pwotestan an te sispann pwoteste kont Wòm an 1844, lè yo te revòlte kont antre pa lafwa nan Kote ki Trè Sen an, kote yo te kapab rekonèt Saba setyèm jou a se jou adorasyon ki kòrèk la. Okontrè, yo te kenbe adorasyon solèy la, ki se mak Katolik la. Li enposib pou “pwoteste” kont Wòm, ki se sèl definisyon mo “Pwotestan” an, si ou te aksepte senbòl otorite pa li a, ke legliz Wòm nan te idantifye plizyè fwa kòm otorite pa li pou chanje jou adorasyon an nan Bib la soti nan Saba setyèm jou a pou rive nan dimanch.
«Անուանական ադվենտիստներ»-ը նրանք են, ովքեր դավանում են, թե Յոթերորդ օրվա ադվենտիստներ են, սակայն նույնացվում են նաև Հուդայի հետ, որը այն աշակերտի խորհրդանիշն է, որ մատնել է իր դավանությունը։ Անուանական Յոթերորդ օրվա ադվենտիստ եկեղեցին պիտի ատի «սրբերին», և ապա այդ սրբերը «պիտի լինեն մի աննշան ժողովուրդ»։ Նրանք ատում են աննշան սրբերին «Շաբաթի պատճառով», այն ճշմարտության պատճառով, որը չեն կարող «հերքել»։ Քույր Ուայթի պատմության մեջ Շաբաթի ճշմարտությունը յոթերորդ օրվա Շաբաթն էր, սակայն այն նախատիպում է վերջին օրերի Շաբաթի ճշմարտությունը, որը հնարավոր չէ հերքել, և դա այն վարդապետությունն է, որն առաջինը մերժվեց Լաոդիկեական Յոթերորդ օրվա ադվենտիզմի կողմից՝ 1863 թվականի իրենց ապստամբության ժամանակ։ Այդ վարդապետությունը Վիլյամ Միլլերի կողմից առաջինը բացահայտված հիմնարար ճշմարտությունն էր, և այն ներկայացնում է ադվենտիզմի այն հիմնարար ճշմարտությունները, որոնցով անուանական ադվենտիստները հրաժարվում են ընթանալ, ինչպես ներկայացված է Երեմիայի հին շավիղներով։ Այդ Շաբաթի ճշմարտությունը Ղևտական քսանվեցերորդ գլխի «յոթ ժամանակներն» են։
Liy vrè Pwotestantis la, ki fòme ak Filadèlfi ak Smirn, se moun sa yo ki reprezante kòm Jida ki trayi li. Jida te fè kontra pou l trayi Jezi twa fwa, konsa li idantifye yon trayizon pwogresif ki te vini anvan epi ki te rive nan konklizyon li sou kwa a. Vèsè sèz nan Danyèl onz la reprezante lwa dimanch lan, ki te prefigire pa kwa a. Se poutèt sa, nan vèsè ki mennen rive nan lwa dimanch lan nan vèsè sèz la, ki se tou lwa dimanch lan nan vèsè karantyèn la, yo fè vini sou sen yo nan dènye jou yo yon trayizon an twa etap. Trayizon sa a fèt pandan peryòd kote Senyè a ap rasanble drapo dènye jou pa Li a pou dezyèm fwa.
E nan jou sa a, pral gen yon rasin Izayi, ki va kanpe kòm yon banyè pou pèp yo; se li nasyon yo va chèche; epi repo li va gen laglwa. Epi, sa pral rive nan jou sa a, Seyè a va lonje men li ankò, pou dezyèm fwa, pou reprann rès pèp li a ki va rete, soti Asiri, ak peyi Lejip, ak Patwòs, ak Kouch, ak Elam, ak Chinea, ak Amat, ak zile lanmè yo. Epi li va leve yon banyè pou nasyon yo, li va rasanble moun Izrayèl yo ki te depòte, epi li va reyini moun Jida yo ki te gaye yo, soti nan kat kwen latè. Jalouzi Efrayim lan va disparèt tou, epi lènmi Jida yo va disparèt: Efrayim p ap jalou Jida, epi Jida p ap peze Efrayim. Men, yo va vole sou zepòl moun Filisti yo bò lwès; ansanm, yo va piye moun ki bò solèy leve yo: yo va mete men sou Edòm ak Moab; epi pitit Amon yo va obeyi yo. Ezayi 11:10–14.
Ezayi idantifye kontèks istorik pasaj sa a nan vèsè dis la, avèk ekspresyon an: “nan jou sa a.” Se poutèt sa, “jou” sa a deja idantifye nan vèsè ki vini anvan vèsè dis la. Lè nou retrase narasyon pwofetik patikilye sa a tounen rive nan yon referans ki pèmèt nou idantifye kilè “jou sa a” ye, nou rive nan vèsè youn nan chapit dis la.
Malè pou moun ki fè dekrè enjis, e ki ekri opresyon yo fin òdone. Ezayi 10:1.
Sè White idantifye “dekrè enjis” vèsè sa a kòm lwa dimanch ki pral vini byento an:
“Yo tabli yon saba zidòl, menm jan yo te tabli estati an lò a nan plenn Dura yo. E menm jan Nebikadnetsa, wa Babilòn lan, te pibliye yon dekrè pou tout moun ki pa t vle bese tèt yo pou adore estati sa a ta dwe mouri, konsa tou y ap fè yon pwoklamasyon pou tout moun ki pa vle bay enstitisyon dimanch lan reverans yo pral pini yo ak prizon ak lanmò. Konsa, yo foule anba pye Saba Senyè a. Men, Senyè a deklare: ‘Malè pou moun ki fè dekrè enjis, e ki ekri opresyon yo menm yo preskri a’ [Ezayi 10:1]. [Sofoni 1:14–18]” Manuscript Releases, volume 14, 92.
Kontèks kote Senyè a rasanble pèp Li a yon dezyèm fwa a plase nan istwa kriz lwa dimanch k ap pwoche a; paske nan vèsè douz nan chapit dis la, Ezayi pale de Senyè a k ap fini yon travay nan mitan pèp Li a anvan Li pote jijman egzekitif Li a sou dekrè enjis la, ki se lwa dimanch la.
Se poutèt sa, lè Senyè a fin akonpli tout travay li sou mòn Siyon ak sou Jerizalèm, m ap pini fwi kè ògeye wa Lasiri a, ak glwa je awogan li yo. Ezayi 10:12.
“Travay sou Siyon ak sou Jerizalèm” lan, ke Senyè a “akonpli” anvan pinisyon papote a kòmanse nan lwa dimanch lan, se sele san karannkat mil yo. Nan Ezekyèl chapit nèf, nonm ki gen ekriyè a pase nan mitan Jerizalèm, li mete yon mak sou moun “ki ap plenn ak kriye poutèt abominasyon ki fèt nan peyi a” ak nan legliz la. Travay sa a gen ladan l tou pwosesis kote Senyè a rasanble depòte Izrayèl yo yon dezyèm fwa. Li rasanble yo soti nan kat kwen tè a, epi “kat kwen tè a” reprezante pa uit zòn jewografik. Uit se senbòl pwosesis eprèv imaj bèt la; konsa sa idantifye ke dènye rasanbleman moun ki t ap vin tounen drapo a fèt pandan peryòd kote eprèv imaj bèt la ap akonpli sou tè a.
Inite ki reprezante pa “Efrayim” ki “p ap anvye Jida, e Jida” ki “p ap peze Efrayim,” rive lè advèsè Jida yo disparèt. Nan sans pwofetik, ansyen pèp alyans lan, ki reprezante pa Jida, oswa sinagòg Satan an, oswa asanble moun k ap pase lòt yo nan rizib la, oswa Pwotestan nan istwa Millerit la, oswa Jwif yo nan istwa Kris la, “disparèt” nan premye desepsyon an. Lè Jeremi reprezante menm istwa sa a, yo te ba li enstriksyon ke li pa t janm ka retounen nan asanble moun k ap pase lòt yo nan rizib la, byenke yo te ka retounen vin jwenn li si yo te chwazi repanti.
Depi 18 Jiyè 2020 jouk rive nan lwa dimanch lan, Senyè a rasanble pèp pa li nan dènye jou yo yon dezyèm fwa. Li rasanble yo soti toupatou nan lemonn, pandan yon peryòd kote Li ap fini tout travay Li sou Jida ak Jerizalèm. Nan tan sele sa a, pèp Bondye a nan dènye jou yo pral rete nan fènwa, men kanmenm yo pral fè fas ak yon inyon twa fwa ki opoze ak travay yo.
Katolikis se bèt inyon trip la, e youn nan pitit fi li yo se gwoup Sè White idantifye kòm legliz nominal la. Yo reprezante fo pwofèt la. Advantis Lawodise nominal yo, ki reprezante pa Jida, se dragon an nan reprezantasyon sa a. Rebelyon 1863 la te tipifye pa rebelyon ansyen Izrayèl la nan premye Kadèch la, lè yo te chwazi rejte mesaj Jozye ak Kalèb la epi retounen ann Ejip. Ejip se yon senbòl dragon an.
Pitit lòm, vire figi ou kont Farawon, wa peyi Lejip la, epi pwofetize kont li, epi kont tout peyi Lejip: Pale, epi di: Men sa Senyè Bondye a di; Gade, mwen kont ou, Farawon, wa peyi Lejip la, gwo dragon ki kouche nan mitan rivyè li yo, ki di: Rivyè mwen an se pou mwen menm, e se mwen menm ki fè l pou tèt mwen. Ezekyèl 29:2, 3.
Rebelyon Kadès la te reprezante dizyèm eprèv nan yon pwosesis eprèv ki te mennen nan rejè ak lanmò pèp eli a yo te fè sòti kite Lejip la, epi li te tipifye dènye eprèv yon pwosesis eprèv ki te vini sou Advantis Millerit Filadèlfyen an nan dat 22 oktòb 1844 e ki te fini ak rebelyon 1863 la. Nan fen anpil nan listwa ansyen Izrayèl la, Juif yo “te rele fò, ‘Wete l, wete l, kloure l sou kwa’. Pilat di yo, ‘Èske m va kloure Wa nou an sou kwa?’ Chèf prèt yo reponn, ‘Nou pa gen lòt wa pase Seza.’” Nan premye rebelyon an ak nan dènye rebelyon an, ansyen pèp alyans lan te chwazi idantifye yon senbòl dragon an (Lejip ak Wòm payen an) kòm wa pa yo.
Nan dat 18 jiyè 2020, “lènmi Jida yo” te “koupe,” epi tanp san karannkat mil yo te tabli. Tout sa ki te rete pou fèt, se te pou tanp lan pirifye, anvan Mesaje Alyans lan ta vini toudenkou nan tanp li a. Tanp istwa Millerit la te bati pandan karannsis ane, depi 1798 rive 1844. Nan premye desepsyon 19 avril 1844 la, Pwotestan yo te koupe epi yo te vin fè pati sinagòg Satan an, asanble moun k ap pase nan rizib yo, yon pitit fi Wòm. Depi lè sa a jouk 22 oktòb 1844, yon pwosesis pirifikasyon te fèt anvan fidèl yo te swiv Kris la antre nan Kote ki Pi Sen an, pou li te ka akonpli travay pou ini Divinite li ak limanite yo.
Istwa vrè kòn Pwotestan an, ki rasanble yon dezyèm fwa jis anvan dekrè enjis la, pou yo ka vin drapo Bondye sèvi avè l pou rele lòt bann mouton pa li yo soti Babilòn, dewoule nan menm peryòd kote kòn Repibliken ak Pwotestan aposta yo ap mete tèt yo ansanm, ap fè fònikasyon espirityèl, konsa yo vin yon sèl chè, oswa yon sèl tanp, ki se imaj bèt la. Anmenmtan, tanp Bondye a ap fòme imaj Kris la.
Nou pral kontinye etid sa a nan pwochen atik la.
Pawòl Senyè a ki te vini bay Jeremi, li di: Kanpe nan pòtay kay Senyè a, epi pwoklame pawòl sa a la, epi di: Tande pawòl Senyè a, nou tout moun Jida, nou menm k ap antre nan pòtay sa yo pou adore Senyè a. Men sa Senyè dèzame yo, Bondye Izrayèl la, di: Korije chemen nou ak aksyon nou yo, epi m ap fè nou rete nan kote sa a. Pa mete konfyans nou nan pawòl manti, lè nou di: Tanp Senyè a, Tanp Senyè a, Tanp Senyè a, men sa yo ye. Paske si nou korije toutbon chemen nou ak aksyon nou yo; si nou rann jistis toutbon ant yon moun ak pwochen li; si nou pa peze etranje a, òfelen an ak vèv la, epi nou pa koule san inosan nan kote sa a, ni nou pa mache dèyè lòt dye pou malè pa nou: Lè sa a, m ap fè nou rete nan kote sa a, nan peyi mwen te bay zansèt nou yo, pou tout tan tout tan. Gade, nou mete konfyans nou nan pawòl manti, ki pa kapab sèvi nou anyen. Èske n ap vòlè, touye moun, fè adiltè, sèmante manti, boule lansan pou Baal, epi mache dèyè lòt dye nou pa konnen; epi nou vini kanpe devan mwen nan kay sa a, ki pote non mwen, epi nou di: Nou delivre pou nou fè tout abominasyon sa yo? Èske kay sa a, ki pote non mwen, vin tounen yon twou vòlè nan je nou? Gade, mwen menm tou, mwen wè sa, se Senyè a ki di sa.
Men, ale kounyeya a, al kote m nan Silo a, kote mwen te mete non mwen an premye a, epi gade sa mwen te fè l poutèt mechanste pèp mwen an, pèp Izrayèl la. Epi kounyeya, paske nou fè tout zèv sa yo, se Seyè a ki di sa, e mwen te pale avè nou, mwen leve granmaten pou m pale, men nou pa t koute; mwen te rele nou, men nou pa t reponn; se poutèt sa, m ap fè kay sa a, ki pote non mwen, kay kote nou mete konfyans nou an, ansanm ak kote mwen te bay nou menm ak zansèt nou yo a, menm jan mwen te fè Silo a. Epi m ap voye nou jete lwen devan je mwen, menm jan mwen te voye jete tout frè nou yo, tout desandans Efrayim lan. Se poutèt sa, pa lapriyè pou pèp sa a, ni pa leve rèl ni lapriyè pou yo, ni pa fè entèsesyon devan mwen pou yo; paske mwen p ap tande ou. Èske ou pa wè sa y ap fè nan vil Jida yo ak nan lari Jerizalèm yo? Jeremi 7:1–17.