Nan dènye atik la, nou te fè remake ke Gabriyèl te bay konklizyon “dènye endiyasyon an” pou konfime dat 1844 la, sou baz de temwen. Miller te konprann “sèt fwa” yo nan Levitik vennsis la, ki te egzekite kont wayòm Jida a, men li pa t janm rive nan pwen kote li te wè objektif ak relasyon jijman “sèt fwa” yo sou ni wayòm nò a ni wayòm sid Izrayèl la. Kit li te janm rekonèt distenksyon “dènye endiyasyon an” nan vèsè diznèf la rete doutab, byenke pa gen dout li te konprann, nan yon sans jeneral, ke “endiyasyon an” se te “sèt fwa” yo. Limyè sou yon premye ak yon dènye endiyasyon te desele pa Palmoni an 1856, men li te rejte an 1863. Men, mesaj Miller la sou “sèt fwa” yo te kòrèk, menm si li te limite.
Miller pa t ap rekonèt ke ti kòn lavil Wòm payen an te leve epi egzalte payanis, nan vèsè onz nan Danyèl uit, paske pou Miller “wete” te senpleman vle di retire nan chak nan twa aparisyon li yo nan Danyèl. Men, mesaj li a te toujou kòrèk, byenke li te limite.
Millerites yo te rekonèt ke “tanp lan” nan vèsè onz la se te tanp payen ki te nan vil Wòm nan (Pantheon an), men lang ebre a pa t sa mesaj yo te chita sou li. Mesaj Miller la te santre sou tan pwofetik. Istwa kote mesaj yo a te vin devwale a te anpeche yo wè Etazini kòm sizyèm wayòm pwofesi Bib la, men plis pase sa, li te anpeche yo wè papote a kòm senkyèm wayòm pwofesi Bib la.
Kontrent pa istwa kote yo t ap viv la, yo te aplike pwofesi yo an akò ak retou Kris la yo t ap tann kòm yon evènman ki t ap rive byento, epi yo te desi; men, mesaj yo a te kòrèk. Lè Gabriyèl bay entèpretasyon de vizyon yo nan vèsè kenz rive vennsèt, konpreyansyon Miller te genyen an te anpeche l konprann revelasyon pi laj sou wayòm yo, ki te reprezante nan osilasyon ant sèks gramè kòn piti a nan vèsè nèf rive douz yo. Millerit yo sèlman wè Wòm kòm yon katriyèm ak dènye wayòm tèren nan entèpretasyon Gabriyèl la.
Epi sa te rive, lè mwen menm, mwen menm Danyèl, te wè vizyon an e m t ap chèche konprann sans li, men gade, yon moun ki te sanble ak yon nonm te kanpe devan mwen. Epi mwen tande vwa yon nonm ant de bò larivyè Oulayi a, ki rele, li di: Gabriyèl, fè nonm sa a konprann vizyon an. Konsa li pwoche bò kote kote m te kanpe a; e lè li rive, mwen te pè, e mwen tonbe fas atè; men li di m: Konprann, o pitit lòm; paske vizyon an se pou tan lafen an. Kounye a, pandan li t ap pale avè m, mwen te tonbe nan yon gwo dòmi, fas anba sou tè a; men li manyen m, li fè m kanpe dwat. Epi li di: Gade, m ap fè w konnen sa ki pral rive nan dènye bout kòlè a; paske lafen an va rive nan tan ki fikse a. Belye mouton ou te wè a, ki te gen de kòn yo, se wa Medi ak Pès yo. E bouk kabrit pwal di a se wa Grès la; e gwo kòn ki ant de je li yo se premye wa a. Kounye a, lè sa a te kraze, tandiske kat lòt leve nan plas li, kat wayòm va leve soti nan nasyon an, men se pa avèk fòs pa li. Epi nan dènye tan wayòm pa yo, lè transgresè yo rive nan mezi plen yo, yon wa ki gen figi feròs, ki konprann pawòl fènwa, va leve. E pouvwa li va pisan, men se pa pa pwòp pouvwa pa li; e li va fè destriksyon estrawòdinè, e li va reyisi, e li va aji, e li va detwi moun vanyan yo ak pèp sen an. Epi tou, pa abilte li, li va fè riz rive jwenn siksè nan men li; e li va leve tèt li nan kè li, e pa lapè li va detwi anpil moun; li va leve tou kont Prens prens yo; men li va kraze san men. E vizyon sou aswè ak maten ki te di a se verite; se poutèt sa, fèmen vizyon an; paske li konsène anpil jou ankò. E mwen menm, Danyèl, mwen te febli, e mwen te malad pandan kèk jou; apre sa mwen leve, mwen fè zafè wa a; e mwen te sezi devan vizyon an, men pèsonn pa t konprann li. Danyèl 8:15–27.
Malgre Dànyèl te resevwa vizyon larivyè Oulay la (ki kounye a nan pwosesis akonplisman), nan istwa Babilòn nan, premye wayòm nan pa parèt nan vizyon an. Li te deja enkli kòm tèt an lò a, ak lyon an nan chapit de ak sèt yo, men atribi pwofetik Babilòn nan, kote yo wete l epi yo retabli l, te mete anfas nan chapit uit la. Nebikadneza te prefigire blesi mòtèl pap la lè yo te chase l pami lèzòm pandan “sèt tan,” konsa li te prefigire swasanndis ane senbolik kote jennès Tiri a tonbe nan oubli. Nan Dànyèl chapit uit la, Babilòn tonbe nan oubli pami wayòm pwofesi biblik yo, epi vizyon an kòmanse ak Med ak Pès yo (belye a), apre sa Lagrès te vini (bouk la).
Wayòm Aleksann Legran te dezintegre an kat wayòm ki te gen mwens pouvwa pase Aleksann, jan sa te deja reprezante tou nan chapit sèt la pa leyopa a ki te gen kat zèl ak kat tèt. Kat reprezante sa ki mondyal, jan sa montre pa nò, lès, sid ak lwès. Nan vèsè uit nan chapit uit la, kat sa ki remakab leve anfas kat van syèl la. Nan chapit sèt la, kat zèl Lagrès yo koresponn ak kat van chapit uit la, epi kat tèt Lagrès yo koresponn ak kat sa ki remakab yo. Kat tèt yo ak kat sa ki remakab yo reprezante kat wayòm wayòm orijinal Aleksann nan te dezintegre ladan yo, epi kat zèl yo ak kat van yo reprezante kat zòn divizyon yo. Distenksyon pwen sa a enpòtan pou wè, paske li reprezante yon agiman Millerit yo te genyen kont konpreyansyon tradisyonèl Pwotestan yo konsènan katriyèm wayòm Wòm nan.
Sou tab Habakuk yo, jan yo reprezante sou tablo pyonye 1843 ak 1850 yo, gen yon sèl reprezantasyon ki pa ap ilistre yon aplikasyon pwofetik, e li gen rapò ak distenksyon ki genyen ant kat tèt yo ak sa ki remakab yo, ansanm ak kat zèl yo ak van yo. Nan yon efò pou bouche laverite konsènan Wòm kòm katriyèm wayòm pwofesi Bib la, Satan te entwodui yon agiman konsènan vrè oswa fo sans kat tèt yo ak sa ki remakab yo, ansanm ak kat zèl yo ak van yo. Satan te fè sa paske liv Danyèl la idantifye klèman ke gen yon sèl senbòl distenk nan liv Danyèl la ki te etabli vizyon an. Yon pati nan prèv ki etabli senbòl sa a jwenn nan kat tèt yo ak sa ki remakab yo, ansanm ak kat zèl yo ak van yo. Pwotestan yo te soutni yon pwennvi satanik sou agiman sa a, e agiman an te tèlman enpòtan nan istwa Millerit la, yo te fè referans ak li sou tablo a. Pouvwa ki etabli vizyon “chazon” an nan liv Danyèl la idantifye kòm “vòlè nan pèp ou a”, e Pwotestan yo te idantifye pouvwa sa a kòm youn nan yon long liy wa Siri ki te rele Antiochus Epiphanes, tandiske Miller te idantifye yo kòm Wòm.
E nan tan sa yo, anpil moun pral leve kont wa sid la; epi vòlè pami pèp ou a pral leve tèt yo pou tabli vizyon an; men yo pral tonbe. Danyèl 11:14.
Antiochus te youn nan wa yo, nan yon liy wa ki te sòti nan youn nan kat wayòm wayòm Aleksann lan te dekonpoze ladan yo. Ti kòn ki nan vèsè nèf chapit uit liv Danyèl la te vin apre wayòm Aleksann lan, epi vèsè nèf la di ke se soti nan youn nan yo ti kòn nan te parèt.
Epi nan youn ladan yo sòti yon ti kòn, ki vin grandi anpil anpil, sou bò sid, sou bò lès, ak sou peyi bèl la. Danyèl 8:9.
Agiman an konsènan si Wòm etabli vizyon an, oswa si se yon wa Siriyen fèb e byen ensiyifyan ki etabli vizyon an, gen ladan li tou agiman sou si pouvwa ti kòn nan te sòti nan youn nan kat kòn yo, oswa nan youn nan kat van yo. Sa pa tèlman yon agiman, paske istwa ak pwofesi klè ke Wòm pa t yon desandan anpi Grèk la, men ke Wòm te yon nouvo pouvwa. Si Wòm te katriyèm wayòm nan, lè sa a “youn nan yo” nan vèsè nèf la, dwe youn nan kat van yo oswa zèl yo. Si se te Antiochus Epiphanes, li te sòti nan kòn Siri a.
Millerites yo te idantifye ke pouvwa ki reprezante kòm “vòlè pèp ou a” t ap leve kanpe kont Kris la.
Epi pa mwayen politik li tou, l ap fè twonpri reyisi nan men li; l ap leve kè l nan ògèy, epi pa mwayen lapè l ap detwi anpil moun; li pral leve kanpe tou kont Chèf tout chèf yo; men l ap kraze san men. Danyèl 8:25.
“Chèf chèf yo” a se Kris la, epi Antyòchis Epifan te viv byen lontan anvan Kris te fèt; konsa Millerit yo te fè remake reyalite sa a sou tablo 1843 la. Sou tablo a yo te mete dat 164 la, ki an reyalite pa gen okenn referans biblik, e ki te senpleman yon nòt ki idantifye enpòtans agiman an sou katriyèm wayòm nan ant Miller ak teyolojyen pwotestan yo. Bò kote ane “164” la sou tablo a yo te ekri: “Lanmò Antyòchis Epifan ki, natirèlman, pa t leve kanpe kont Chèf chèf yo a, paske li te mouri 164 ane anvan Chèf chèf yo a te fèt.”
Jodi a, Advantis la anseye ke “vòlè pami pèp ou a” se Antiochus Épiphane, menm jan ak pwotestantis aposta a, malgre lefèt ke enspirasyon an te anrejistre ke “tablo 1843 a te dirije pa men Senyè a e li pa dwe chanje.” Millerit yo te konnen wa ki gen figi sevè a se te Wòm; konsa yo pa t brannen devan ansèyman satanik ki mine kapasite pou etabli vizyon “chazon” an. Bib la klè ke si pa gen vizyon, pèp la peri.
Kote pa gen vizyon, pèp la peri; men, sila a ki kenbe lalwa a, ala benediksyon pou li. Pwovèb 29:18.
Vizyon Salomon idantifye nan vèsè a se vizyon “chazon” an, ki, nan vèsè trèz nan Daniel uit, se vizyon ki idantifye paganism ak papism kòm pouvwa k ap pile desann tanp lan ak lame a. Pou Millerit yo, de pouvwa destriktè sa yo te reprezante katriyèm wayòm pwofesi biblik la, epi san yo pa t rekonèt katriyèm wayòm Wòm nan (vòlè pèp ou a), yo pa t ap kapab etabli vizyon an. “Vòlè pèp ou a” nan vèsè katòz nan Daniel onz la, te dwe leve kont wa sid la, egzalte tèt yo, etabli vizyon an, epi tonbe. Wòm te akonpli chak nan karakteristik sa yo.
Nan chapit sèt la, katriyèm wayòm nan idantifye klèman kòm yon wayòm ki te “diferan” de wayòm ki te vin anvan li yo.
Apre sa, mwen te wè nan vizyon lannuit yo, epi gade, yon katriyèm bèt, terib e redoutab, e ekstrèmman fò; li te gen gwo dan fè: li te devore, li te kraze an moso, epi li te pilonnen rès la anba pye li yo; epi li te diferan de tout bèt ki te vini anvan li yo; epi li te gen dis kòn…. Lè sa a, mwen te vle konnen verite a sou katriyèm bèt la, ki te diferan de tout lòt yo, ki te depase nan terib, ki te gen dan an fè, ak zong li yo an kwiv; ki te devore, kraze an moso, epi pilonnen rès la anba pye li yo; Epi sou dis kòn ki te sou tèt li a, ak sou lòt la ki te pouse, e devan li twa te tonbe; wi, sou kòn sa a ki te gen je, ak yon bouch ki t ap pale gwo bagay anpil, ki te gen yon aparans ki te pi fèm pase parèy li yo. Danyèl 7:7, 19, 20.
Katriyèm wayòm nan nan Dànyèl sèt la te idantifye de fwa kòm yon wayòm ki te “diferan” ak wayòm ki te vini anvan li yo. Si “ti kòn” nan vèsè nèf la te senpleman yon pwolongasyon kòn Siryen an (Antiochus Epiphanes), li pa t ap diferan. Bèt ki te vini anvan Wòm nan chapit sèt la se te lyon an, lous la ak leyopa a, tout se bèt ki egziste reyèlman nan lanati; men lè sa te rive sou katriyèm bèt la, ki te gen dan an fè ak zong an kwiv, Dànyèl pa t konnen okenn bèt nan lanati ki te ka reprezante bèt terib la ki t ap devore. Li te diferan. “Ti kòn” nan vèsè nèf la te soti nan youn nan zòn kat van yo ak kat zèl yo te reprezante, epi li pa t soti nan youn nan kòn yo oswa nan gwo kòn yo.
Nan chapit uit liv Danyèl la, li di konsa: “nan dènye tan wayòm yo a, lè moun k ap fè peche yo rive nan plen mezi yo, yon wa ki gen figi sevè, e ki konprann pawòl mistik, pral leve kanpe.” Nan “dènye tan wayòm yo a” (Lagrès, ki te dezentegre an kat wayòm), pandan tan “lè moun k ap fè peche yo rive nan plen mezi yo,” yon nouvo wa t ap leve kanpe.
“Chak nasyon ki te parèt sou sèn aksyon an te jwenn pèmisyon pou okipe plas li sou tè a, pou yo te ka detèmine si li t ap akonpli objektif Siveyan an ak Sen an. Pwofesi a te trase monte ak pwogrè gran anpi mond lan yo—Babilòn, Medo-Pès, Lagrès, ak Wòm. Avèk chak nan sa yo, menm jan ak nasyon ki te gen mwens pouvwa yo, istwa a te repete tèt li. Chak te gen peryòd eprèv pa li; chak te echwe, glwa li te fennen, pouvwa li te disparèt.” Prophets and Kings, 535.
Nan fen (“dènye tan”) wayòm Lagrès la, lè koup tan pwobasyon yo te vin plen (“lè transgresè yo rive nan plenitid”), yon “wa ki gen figi sevè” t ap leve. Wa sa a t ap konprann “pawòl fènwa,” paske li t ap pale yon lang ki te nèt diferan de ebre Jwif yo oswa grèk wayòm ki te vini anvan an, paske li t ap pale laten. Moyiz te deja idantifye wayòm sa a kòm nasyon ki t ap mennen syèj ane 66 rive 70 aprè Jezikri a, kote, pami lòt bagay, grangou a te tèlman terib ke Jwif yo te manje pwòp pitit yo pou yo te ka siviv.
Paske ou pa t sèvi Senyè a, Bondye ou a, avèk lajwa ak ak kè kontan, poutèt abondans tout bagay; se poutèt sa w ap sèvi lènmi ou yo, ke Senyè a va voye kont ou, nan grangou, nan swaf, nan toutouni, ak nan mank tout bagay; epi li va mete yon jouk fè sou kou ou, jouk li fin detwi ou. Senyè a va mennen yon nasyon kont ou soti byen lwen, soti nan pwent tè a, rapid tankou malfini k ap vole; yon nasyon ki gen yon lang ou p ap konprann; yon nasyon ki gen figi sevè, ki p ap gen konsiderasyon pou granmoun ni fè favè pou jèn yo. Li va manje fwi bèt ou yo ak fwi tè ou a, jouk ou fin detwi; li p ap kite pou ou ni ble, ni diven, ni lwil, ni ogmantasyon bèf ou yo, ni twoupo mouton ou yo, jouk li fin detwi ou. Li va sènen ou nan tout pòtay ou yo, jouk tout gwo miray ranpa ou yo ki byen fòtifye tonbe, miray kote ou te mete konfyans ou, toupatou nan peyi ou a; li va sènen ou nan tout pòtay ou yo toupatou nan peyi ou a, ke Senyè a, Bondye ou a, ba ou. Epi w ap manje fwi pwòp vant ou, chè pitit gason ou yo ak pitit fi ou yo, ke Senyè a, Bondye ou a, ba ou, pandan sènen an ak nan detrès la avèk ki lènmi ou yo va peze ou. Detewonòm 28:47–53.
Nan Danyèl chapit de, yo te reprezante katriyèm wayòm nan pa “fè,” epi Moyiz te idantifye “yon nasyon” ki t ap mete “yon jouk fè” sou Jwif yo. “Nasyon” sa a t ap “detwi” Jwif yo, epi li t ap rapid tankou yon malfini, malfini a menm se senbòl Wòm. Li t ap yon “nasyon” “ki gen lang ou p ap konprann,” paske lang li t ap tankou “pawòl fènwa” pou Jwif yo. Li t ap yon “nasyon ki gen figi sevè,” jan sa dekri nan Danyèl chapit uit kòm yon “wa ki gen figi sevè.” Epi, pandan “sènen” Jerizalèm nan, Jwif yo te manje “pitit gason ak pitit fi” pa yo.
Miller te rekonèt Wòm payen kòm pouvwa Moyiz te predi a, epi kòm katriyèm wayòm “an fè” nan Danyèl de, epi kòm “nasyon” ki te pale laten, pa ebre ni grèk. Miller pa t fè okenn distenksyon ant katriyèm ak senkyèm wayòm pwofesi Bib la, paske pou li, yo toude te senpleman Wòm. Konsa, apre Wòm payen te parèt nan vèsè venn-twa, li pa t wè distenksyon ki reprezante nan vèsè venn-kat la. Nan vizyon an, ti kòn nan te osile soti nan maskilen pou rive nan feminen, epi soti nan maskilen pou rive nan feminen nan vèsè nèf rive douz yo; epi vèsè venn-twa idantifye karakteristik pwofetik Wòm payen an, tandiske entèpretasyon Gabriyèl la nan vèsè venn-kat chanje pou Wòm feminen an. Pouvwa ki nan vèsè venn-kat la te dwe posede “gwo pouvwa,” “men se pa pa pwòp pouvwa pa li: epi li pral detwi yon fason ekstraòdinè, epi li pral reyisi, epi li pral aji, epi li pral detwi vanyan yo ak pèp sen an.”
Wòm papal la te dwe resevwa pouvwa militè Wòm payen an, epi li t ap detwi pèp Bondye a pandan mil desan swasant ane, depi ane 538 rive 1798. Li t ap detwi “mèvèyezman,” paske se bèt la tout lemonn “sezi ap swiv,” epi se te pouvwa ki t ap “aji epi pwospere” jiskaske premye endiyasyon an, ki te “detèmine” pou fini an 1798, te akonpli.
Apre sa, nan vèsè vennsenk, Gabriyèl suiv osilasyon ki te deja tabli nan vèsè li t ap esplike Danyèl yo, epi li vire ankò pou li adrese Wòm payen an, ki, atravè yon lòt kalite “politik,” te rasanble anpi li a, jan tout istoryen yo temwaye sa. “Riz” Wòm payen an se te ankouraje nasyon yo pou yo antre nan anpi li a k ap elaji a, epi li te sèvi ak pwomès lapè ak pwosperite pou bati anpi a, kontrèman ak anpi ki te vin anvan yo, ki te fòme senpleman pa fòs militè. Wòm payen an te gen pou l “leve kanpe kont Prens prens yo,” jan li te fè sa lè li te mete Kris sou kwa Kalvè a.
Lè sa a, Gabriyèl pale sou de vizyon li t ap entèprete pou Danyèl yo, lè li idantifye vizyon “mareh” aparisyon an (de mil twasan jou yo) kòm veritab, epi vizyon “chazon” sou pilonnen Tanp lan ak lame a pa Wòm payen ak Wòm papal la kòm yon vizyon ki te dwe “fèmen (sele),” “pou anpil jou” (jis rive nan tan lafen an an 1798).
Lè sa a, Danyèl te malad pandan yon tan, epi apre sa li te retounen nan travay, men li toujou pa t konprann vizyon “mareh” la, ki se vizyon Gabriyèl te resevwa lòd pou fè l konprann nan. Se poutèt sa Gabriyèl t ap retounen nan chapit nèf la, pou l fini travay li ki se te fè Danyèl konprann vizyon “mareh” la.
Nan Dànyèl chapit nèf la, Dànyèl t ap etidye Pawòl pwofetik la e li te vin konprann sa atravè ekriti Moyiz ak Jeremi yo. Jeremi te fè konnen kaptivite kote li te ye a t ap dire swasanndis ane.
Epi tout peyi sa a pral tounen yon dezolasyon ak yon bagay ki bay sezisman; epi nasyon sa yo pral sèvi wa Babilòn pandan swasanndis ane. Epi lè swasanndis ane yo va rive bout, mwen pral pini wa Babilòn lan ak nasyon sa a, se Seyè a ki di sa, poutèt inikite yo, ansanm ak peyi Kaldeyen yo; epi m ap fè l tounen dezolasyon pou tout tan. Jeremi 25:11, 12.
Selon Moïse, la captivité dans le pays de l’ennemi correspondrait à un temps pendant lequel le pays jouirait de ses sabbats.
Mwen pral fè peyi a tounen yon dezolasyon; e lènmi nou yo ki rete ladan l ap sezi devan sa. Mwen pral gaye nou nan mitan nasyon yo, e m ap rale nepe dèyè nou; konsa peyi nou an ap vin dezole, e vil nou yo ap tounen kraze. Lè sa a, peyi a va jwi saba li yo toutotan li rete dezole, pandan nou menm n ap nan peyi lènmi nou yo; wi, lè sa a peyi a va repoze, e l va jwi saba li yo. Toutotan li rete dezole, l ap repoze; paske li pa t repoze pandan saba nou yo, lè nou te rete sou li. Levitik 26:32–35.
Danyèl te konprann, dapre Pawòl pwofetik Bondye a, sou baz de temwen, ke pèp Li a te gaye nan peyi lènmi an; pandan tan sa a, peyi a t ap jwi saba li yo. Li te konprann sa otè Liv Istwa yo te konprann konsènan swasanndis ane Jeremi yo.
Epi moun ki te chape anba epe a, li mennen yo an kaptivite Babilòn; la yo te sèvi li ak pitit gason li yo jouk rèy wayòm Pès la; pou pawòl Senyè a te pale pa bouch Jeremi an te akonpli, jouk tè a te fin jwi saba li yo; paske toutotan li te rete dezole, li te obsève saba, pou swasanndis ane yo te akonpli. Koulye a, nan premye ane Siris, wa peyi Pès la, pou pawòl Senyè a te pale pa bouch Jeremi an te ka akonpli, Senyè a leve lespri Siris, wa peyi Pès la, konsa li fè yon pwoklamasyon nan tout wayòm li a, epi li mete sa alekri tou, li di: Men sa Siris, wa peyi Pès la, di: Senyè a, Bondye syèl la, ban mwen tout wayòm latè yo; epi li ban m lòd pou m bati yon kay pou li Jerizalèm, ki nan Jida. Kilès ki genyen pami nou, nan tout pèp li a? Se pou Senyè a, Bondye li a, avèk li, epi se pou li monte. 2 Istwa 36:20–23.
Danyèl te konprann ke swasanndizan Jeremi te anonse konsènan dispèsyon an nan peyi lènmi an, pandan peyi a t ap jwi saba li yo, te baze sou madichon “sèt fwa” ki nan Levitik venndisèt, epi nan obeyisans ak konpreyansyon sa a, li te akonpli remèd yo te bay lòd la ki ekri la a pou moun ki finalman leve reveye sou kondisyon dispèse pa yo.
Epi sou sila ki va rete vivan parmi zot, mo pou anvway en lases dan zot leker dan pei zot lennmi; e son en fey ki’n souke pou fer zot tay; e zot pou sov, kouma bann ki pe sov devan en lepe; e zot pou tonbe ler napa personn pe pouswiv zot. E zot pou tonbe enn lor lot, koumadir devan en lepe, ler napa personn pe pouswiv zot; e zot pa pou annan okenn lafors pou tini debout devan zot lennmi. E zot pou peri parmi bann nasyon, e pei zot lennmi pou devor zot. E bann ki pou reste parmi zot pou fonn dan zot inikite dan pei zot lennmi; e osi dan bann inikite zot bann papa zot pou fonn ansanm avek zot. Si zot pou konfes zot inikite, ek inikite zot bann papa, avek zot transgresyon ki zot in transgrese kont mwan, e osi ki zot in mars an opozisyon avek mwan; E ki mwan osi mo’n mars an opozisyon avek zot, e mo’n anmenn zot dan pei zot lennmi; si alor zot leker ensirkonsi pou abese, e alor zot pou aksepte pinisyon zot inikite: Lerla mo pou krwar mon lalyans avek Zakob, e osi mon lalyans avek Izaak, e osi mon lalyans avek Abraam mo pou krwar; e mo pou krwar pei-a. Pei-a osi pou ganny les par zot, e i pou zoui son bann saba, pandan ki i pe reste dezole san zot; e zot pou aksepte pinisyon zot inikite; parski, wi, parski zot ti mepriz mon bann zizman, e parski zot nanm ti annan degou pour mon bann lordonnans. E malgre tou sa, ler zot pou dan pei zot lennmi, mon pa pou zet zot deor, ni mon pa pou annan degou pour zot, pour detri zot net, e pour kas mon lalyans avek zot; parski mwan, mon SENYER zot Bondye. Me pour zot, mo pou krwar lalyans zot bann zanset, ki mon ti fer sorti dan pei Lezip devan lizye bann nasyon, afin ki mon kapab zot Bondye: mon SENYER. La i sa bann lordonnans, bann zizman, ek bann lalwa, ki SENYER ti etabli ant li menm ek bann zanfan Izrael lo mont Sinai par lanmen Moiz. Leviticus 26:36–46.
Lapriyè Dànyèl nan chapit nèf la adrese chak eleman nan konsèy la pou moun ki twouve yo gaye nan peyi lènmi an. Lapriyè sa a dwe ann amoni ak lapriyè li nan chapit de a, paske ansanm yo reprezante lapriyè moun sa yo nan Revelasyon chapit onz la, ki te mouri nan lari gwo vil sa a, Sodòm ak Ejip, ki vin wè ke yo menm tou yo te gaye. Pandan Dànyèl ap fini lapriyè li a, Gabriyèl retounen pou l fini travay eksplikasyon vizyon “mareh” la, menm jan Sentespri a gen entansyon akonpli sa pou de temwen yo nan Revelasyon chapit onz la.
Epi pandan m t ap pale, m t ap lapriyè, m t ap konfese peche pa m ak peche pèp mwen an, pèp Izrayèl la, epi m t ap prezante siplikasyon mwen devan SENYÈ a, Bondye mwen an, pou mòn sen Bondye mwen an; wi, pandan m t ap pale nan lapriyè, mesye Gabriyèl la menm, mwen te wè nan vizyon an o kòmansman an, yo te fè l vole byen vit, li manyen m anviwon lè ofrann aswè a. Epi li fè m konprann, li pale avè m, li di: O Danyèl, kounye a mwen soti pou m ba ou ladrès ak konpreyansyon. Danyèl 9:20–22.
Nou pral kontinye etid sa a nan pwochen atik la.
“Kèk tan anvan tonbe Babilòn, pandan Danyèl t ap medite sou pwofesi sa yo epi t ap chèche Bondye pou l te resevwa yon konpreyansyon sou tan yo, yo te ba li yon seri vizyon konsènan leve ak tonbe wayòm yo. Avèk premye vizyon an, jan sa ekri nan setyèm chapit liv Danyèl la, yo te bay yon entèpretasyon; men se pa tout bagay ki te vin klè pou pwofèt la. ‘Refleksyon mwen yo te boulvèse m anpil,’ li te ekri sou eksperyans li nan moman sa a, ‘epi figi m te chanje anndan mwen; men mwen te kenbe bagay la nan kè m.’ Danyèl 7:28.”
“Pa mwayen yon lòt vizyon, yo te voye plis limyè sou evènman lavni yo; e se nan fen vizyon sa a Danyèl tande ‘yon sen k ap pale, epi yon lòt sen di sen sa a ki t ap pale a: Konbyen tan vizyon an va dire?’ Danyèl 8:13. Repons yo te bay la, ‘Jiska de mil twa san jou; apre sa, y ap pirifye tanp lan’ (vèsè 14), te ranpli l ak anpil konfizyon. Avèk anpil senserite li chèche konprann sans vizyon an. Li pa t kapab konprann ki relasyon ki te genyen ant kaptivite swasanndis ane a, jan Jeremi te predi li a, ak de mil twa san ane yo ke, nan vizyon an, li te tande mesaje selès la deklare ki t ap pase anvan pirifikasyon tanp Bondye a. Zanj Gabriyèl te ba li yon entèpretasyon pasyèl; men lè pwofèt la tande pawòl sa yo, ‘Vizyon an … va pou anpil jou,’ li tonbe san konesans. ‘Mwen menm, Danyèl, mwen te pèdi konesans,’ se konsa li rakonte eksperyans li a, ‘epi mwen te malad pandan kèk jou; apre sa mwen leve, epi mwen fè travay wa a; e mwen te sezi anpil devan vizyon an, men pèsonn pa t konprann li.’ Vèsè 26, 27.”
“Pandan li te toujou chaje ak fado pou pèp Izrayèl la, Danyèl te etidye pwofesi Jeremi yo ankò. Yo te trè klè—tèlman klè, ke li te konprann, dapre temwayaj sa yo ki ekri nan liv yo, ‘kantite ane yo, konsènan sa pawòl Seyè a te vin jwenn pwofèt Jeremi an, sètadi, ke Li t ap akonpli swasanndis ane nan dezolasyon Jerizalèm yo.’ Danyèl 9:2.
“Avèk lafwa ki te chita sou pawòl pwofetik ki sèten an, Dànyèl te sipliye Senyè a pou pwomès sa yo akonpli san pèdi tan. Li te sipliye pou onè Bondye konsève. Nan lapriyè li a, li te idantifye tèt li nèt ak moun ki te manke rive nan objektif diven an, li te konfese peche yo kòm peche pa li.” Prophets and Kings, 553, 554.