N ap konsidere paralèl ki genyen ant mouvman premye ak twazyèm zanj yo, pou nou ka pi byen konprann sa ogmantasyon konesans lan reprezante senbolikman lè yo desele li nan tan lafen an. Nou ap chèche demontre ke li reprezante yon entansifikasyon laverite ki, finalman, rive nan pik li kòm lapli dènye a, ki se mesaj Rèl Minwi a. Antanke senbòl, “ogmantasyon konesans” lan sòti nan liv Danyèl la, e se la yo idantifye li kòm konesans pwofetik ki teste epi pwodui de kategori adoratè.

Epi li di: Ale fè chemen ou, Dànyèl; paske pawòl yo fèmen e sele jouk nan tan lafen an. Anpil pral pirifye, yo pral vin blan, e yo pral pase anba eprèv; men mechan yo pral aji avèk mechanste; e okenn nan mechan yo p ap konprann; men moun saj yo va konprann. Daniel 12:9, 10.

An 1989, yo te dese yon “ogmantasyon konesans” ki te louvri, e ki finalman va demontre de klas adoratè. De klas sa yo parèt nan kontèks fason yo reyaji anvè mesaj lapli dènyè a. Mechan yo pa rekonèt ni pa resevwa lapli dènyè a, tandiske saj yo resevwa l. Se poutèt sa mechan yo pa wè lè lapli dènyè a kòmanse tonbe; e li te kòmanse tonbe lè nasyon yo te fache nan dat 11 septanm 2001. Nou te ap pale ak lidèchip Advantis Lawodise a jan li reprezante nan Ezekyèl chapit uit ak nèf, epi tou nan Ezayi chapit vennuit. Nan Ezayi, “moun k ap pase nan betiz yo” te “fè manti” tounen “refij” yo, e yo te “kache” tèt yo “anba manti.”

Se poutèt sa, koute pawòl Senyè a, nou menm mesye meprizan, k ap dirije pèp sa a ki nan Jerizalèm. Paske nou di: Nou fè yon alyans ak lanmò, e nou fè yon antant ak sejou mò yo; lè fléau k ap debòde a va pase, li p ap rive sou nou; paske nou fè manti tounen refij nou, e anba mansonj nou kache tèt nou. Ezayi 28:14, 15.

Mesye ansyen Jerizalèm yo nan dènye jou yo echwe tès «repo a ak rafrechisman an» ki reprezante pa metodoloji «liy sou liy», ki pèmèt moun saj yo rekonèt lapli dèyè a nan dènye jou yo, atravè ilistrasyon istorik lapli dèyè a nan istwa Millerit la. Karakteristik pwofetik «mesye mokè yo» ke Ezayi mete anfaz sou li nan pasaj la, se manti ak fo pawòl yo te kache anba yo epi yo te fè tounen refij yo. Se poutèt sa, an rapò ak tès mesaj lapli dèyè a (repo a ak rafrechisman an yo pa t vle tande a), mesye ansyen Jerizalèm yo te aksepte yon manti.

Mesaj lapli ta a vini ak yon deba, jan sa reprezante nan Habakouk chapit de a, lè gadò a la mande Bondye ki sa li ta dwe reponn nan “deba” istwa li a, paske mo “repwoche” ki nan vèsè youn nan chapit de a vle di “diskite avèk”.

M’a kenbe tèt mwen sou pòs gad mwen, m’a mete tèt mwen sou tou a, e m’a veye pou m wè sa l’a di m, ak sa m’a reponn lè y’a korije m. Abakik 2:1.

Pandan deba sou dènye lapli a, saj yo prezante verite yo ki reprezante kòm bijou Miller yo, ki se tou verite fondamantal Millerit yo te idantifye, tabli, epi prezante. Verite sa yo reprezante kòm Kris la, Wòch tan yo.

“Se pou moun ki kanpe kòm gadyen Bondye yo sou miray Siyon yo se moun ki kapab wè danje yo anvan pèp la,—moun ki kapab fè diferans ant verite ak erè, lajistis ak enjistis.

“Avètisman an rive: Yo pa dwe pèmèt anyen antre ki ta boulvèse fondasyon lafwa a sou ki nou ap bati depi mesaj la te vini an 1842, 1843, ak 1844. Mwen te nan mesaj sa a, e depi lè sa a mwen te kanpe devan lemonn, fidèl ak limyè Bondye ban nou an. Nou pa gen entansyon retire pye nou sou platfòm kote yo te mete yo a, pandan chak jou nou t ap chèche Senyè a avèk priyè serye, ap chèche limyè. Èske nou panse mwen ta ka abandone limyè Bondye ban mwen an? Li dwe tankou Wòch Laj yo. Li ap gide m depi lè li te ban mwen.” Review and Herald, 14 Avril 1903.

Ansyen mesye yo prezante yon fo mesaj lapli denye a ke Ezayi reprezante kòm yon “manti” ak yon fo bagay. Nan Ezekyèl chapit uit, gen istwa ki idantifye lè ansyen mesye Jerizalèm yo ap bese devan solèy la, epi yo mete yo an kontrast ak sila yo ki resevwa sele Bondye a nan chapit ki vin apre a. Twazyèm abominasyon an (jenerasyon an) reprezante yon fo mesaj lapli denye a, jan sa reprezante pa “kriye pou Tamouz la.” Nan twazyèm jenerasyon Advanntis la, ki te kòmanse an 1919, yo te entwodui yon “manti” an rapò ak fo levanjil W. W. Prescott te prezante piblikman nan Konferans Biblik 1919 la. “Manti” sa a se yon sijè espesifik twazyèm jenerasyon an, epi “manti” a se fo fondasyon fo mesaj lapli denye a, jan sa reprezante pa “kriye pou Tamouz la.”

Li enpòtan pou nou pran tan pou idantifye ak presizyon “manti” ki nan pwofesi a, paske “manti” a se rezon prensipal ki fè Advantis Lawodise a pa kapab wè ogmantasyon konesans lan an 1989. “Manti” a se ke “kontinyèl la” nan liv Danyèl la reprezante ministè Kris la nan Tanp lan. Aplike “kontinyèl la” pwofetikman kòm ministè Kris la nan Tanp lan se yon aplikasyon pwofetik ki fo e ki pa kòrèk; men “manti” a pa senpleman idantifye fo entèpretasyon “kontinyèl la” kòm yon senbòl pwofetik, li reprezante tou yon “manti” ki pretann Sè White te dakò ak fo aplikasyon sa a, epi apre sa sèvi ak fo deklarasyon sa a pou tabli aplikasyon ki pa kòrèk la kòm verite etabli.

Bon konpreyansyon sis dènye vèsè yo nan Danyèl onz la, te deja tipifye pa vèsè trant rive trant-sis yo; epi lè Sè White idantifye akonplisman konplè chapit onz Danyèl la, li deklare ke “sèn ki sanble ak sa yo dekri” nan vèsè trant rive trant-sis yo “va repete.”

Lè yo sèvi ak fo definisyon “sakrifis tout tan an”, sa pwodui yon fo estrikti istorik. Istwa ki reprezante nan Danyèl chapit onz, vèsè trant rive trant-sis, gen ladan l retrè “sakrifis tout tan an”. “Sakrifis tout tan an” se swa aplikasyon Milerit la, oswa aplikasyon Prescott ak Daniells la. Selon ki aplikasyon yo chwazi, sa ap pwodui de estrikti istorik diferan.

Epi bra va kanpe bò kote l, yo pral pwofane Tanp fòs la, yo pral retire sakrifis chak jou a, epi yo pral mete abominasyon ki lakòz dezolasyon an. Danyèl 11:31.

Dapre enspirasyon an, listwa pwofetik ki reprezante nan vèsè sa a, epi ki gen ladan vèsè trant lan, ansanm ak vèsè trant-de rive vèsè trant-sis yo, dwe repete nan vèsè karant rive vèsè karant-senk nan Danyèl onz.

“Pwofesi ki nan onzyèm chapit liv Danyèl la prèske rive nan akonplisman konplè li. Anpil nan istwa ki te dewoule kòm akonplisman pwofesi sa a pral repete. Nan trantyèm vèsè a, yo pale de yon pisans ki ‘pral nan lapenn, [Daniel 11:30–36 site.]”

“Des scènes semblables à celles décrites dans ces paroles auront lieu.” Manuscript Releases, no 13, 394.

Vèsè kote nou jwenn “sakrifis chak jou a” se vèsè trant-yon.

Epi bra yo va kanpe sou bò pa li, yo va avili tanp fò a, yo va retire sakrifis kontinyèl la, e yo va mete bagay abominab ki fè dezolasyon an. Danyèl 11:31.

“Bra” nan vèsè a leve kanpe “sou bò pa li.” “Bra” yo se yon pouvwa, menm jan ak sila yo “leve kanpe” pou li a. Se “bra” yo nan vèsè a ki “kanpe sou bò pa li,” e se “bra” yo ki “pwòfane sanktyè fòs la,” e se “bra” yo ki “retire sèvis chak jou a,” epi se tou “bra” yo ki “mete abominasyon ki fè dezolasyon an.” Nan Revelasyon chapit trèz, dragon an, ki se Wòm payen, bay twa bagay pou papote a.

Bèt mwen te wè a te sanble ak yon leyopa; pye li yo te tankou pye yon lous, epi bouch li te tankou bouch yon lyon; epi dragon an te ba li pouvwa pa li, twòn li, ak gwo otorite. Revelasyon 13:2.

Bèt ki sanble ak leyopa a, Sè White idantifye l kòm papote a; epi nan chapit douz la, Sè White montre ke dragon an se ni Satan, ni Wòm payen tou.

“Konsa, alò, pandan dragon an, an premye sans, reprezante Satan, li se, nan yon sans segondè, yon senbòl Wòm payen.” The Great Controversy, 439.

Nan vèsè dezyèm nan, nan Revelasyon chapit trèz, Wòm payen an te bay pouvwa militè li, “zam” li yo, bay papote a, kòmanse ak Klovis, wa Frank yo (Lafrans), nan ane 496. Wòm payen an te bay Wòm papal la chèz otorite li nan ane 330, lè anperè Konstanten te kite vil Wòm nan epi li te deplase kapital Wòm enperyal la nan vil Konstantinòp. Wòm payen an te bay papote a otorite sivil la nan ane 533, lè Jistinyen te pibliye yon dekrè ki te idantifye papote a kòm tèt tout legliz yo, ak korektè eretik yo.

Nan vèsè tranteyen an, “bra” ki leve yo se fòs militè Wòm payen an, ki te leve pou soutni papas la kòmanse ak Klovis nan ane 496. Pou zak sa a, papas la idantifye Lafrans kòm “premye pitit Legliz Katolik la,” epi pafwa kòm “pi gran pitit fi Legliz Katolik la.” Nan vèsè tranteyen an, apre Konstanten te pase yon lwa dimanch nan ane 321, epi ansuit li te deplase kapital la soti nan vil Wòm pou ale nan vil Konstantinòp nan ane 330, anpi a ki te yon fwa envensib te kòmanse dekonpoze, pandan kat premye puisans Twonpèt yo nan Revelasyon chapit uit la te kòmanse yon lagè kontinyèl kont anpi women an. Sant atak yo, Barbar yo ansanm ak Genserik te mennen, te vize vil Wòm, ki anvan ane 330 te “tanp fòs la” pou anpi women an. Depi ane 330 e annapre, lagè envazyon barbar yo te gen pou “pwòfane tanp fòs la,” jouk lè “bra” Wòm payen an t ap leve pou papas la, kòmanse nan ane 496.

Non sèlman Wòm payen an te bay pouvwa papal la twa bagay, lè li te ba li pouvwa militè a, otorite sivil la, ak chèz vil Wòm nan, men li te retire tou twa kòn pou Wòm papal la.

Mwen t ap gade kòn yo, epi gade, te leve nan mitan yo yon lòt ti kòn; devan li, yo te derasinen twa nan premye kòn yo. Epi gade, nan kòn sa a te gen je tankou je moun, ak yon bouch k ap pale gwo bagay. Danyèl 7:8.

Twa kòn ki te dwe “rache” yo nan Danyèl chapit sèt la, te reprezante twa pouvwa prensipal ki t ap opoze ak monte papote a sou pouvwa. Dènye nan twa kòn sa yo te retire lè yo te chase Got yo soti nan vil Wòm nan ane 538. Yo te chase yo soti nan vil la pa “bra” Wòm payen an, paske “bra” sa yo te dwe mete papote a (abominasyon dezolasyon an) sou twòn mond lan jan yo te konnen li nan epòk sa a, nan ane 538.

Vèsè tranteyen nan Danyèl onz idantifye kat bagay “bra” yo (Wòm payen an) t apral fè. Yo t apral “leve kanpe” pou papote a, jan yo te fè sa nan ane 496. Yo t apral pwofane “tanp fòs la,” jan sa te reprezante pa lit militè yo ki te mennen sou vil Wòm pandan anviwon de syèk. Yo t apral “mete” papote a sou twòn tè a nan ane 538, epi yo te gen pou yo “retire sèvis kontinyèl la.”

Mo ebreyen an ki tradui kòm “retire” nan vèsè a (sur) vle di “wete”. Rive nan ane 508, rezistans payenis ki te egziste nan anpi women an, ki t ap travay pou anpeche papote a monte sou pouvwa, te fin soumèt nèt oswa elimine.

Idantifye “sakrifis tout tan an” kòm ministè Kris la nan Tanp li a se yon fo aplikasyon; men vrè travay ki te akonpli nan istwa Adventis Lawodiseyen an, ki te idantifye fo aplikasyon sa a kòm verite a, te baze sou yon “manti” presi ki te akonpli nan twazyèm jenerasyon Adventis la. Direksyon Sè White te bay la, ki fè konnen istwa vèsè trant rive trant-sis yo pral repete nan akonplisman final Danyèl onz la, te rann li enposib pou “mesye meprizan yo” ki gouvène Jerizalèm mete yon entèpretasyon sou vèsè trant-yon an san yo pa, an menm tan, rejte Lespri Pwofesi a.

«Mesye k ap pase moun nan rizib yo» anseye ke papote a te retire vrè konpreyansyon sou ministè Kris la nan sanktyè li a, atravè entwodiksyon lamès papal la, ki se yon kontrefason travay Kris la nan sanktyè selès la. Si se te vrè sans «sakrifis kontinyèl la», lè sa a «bra» ki te leve kanpe nan vèsè trantènyen an t ap papote a, paske estrikti gramatikal vèsè a egzije pou «bra» yo se pisans ki retire «sakrifis kontinyèl la».

Pou soutenir leur plat de fables, ils soutiennent que la papauté (les armes) a souillé le sanctuaire céleste du Christ. Le mot hébreu traduit par « sanctuaire (miqdash) de force » désigne soit un sanctuaire païen, soit le sanctuaire de Dieu. Si Daniel avait voulu signifier que le sanctuaire de Dieu devait être souillé par la papauté, il aurait employé le mot hébreu « qodesh », qui ne peut représenter que le sanctuaire de Dieu. Alors, où est-il rapporté dans la Bible ou dans l’Esprit de prophétie que le sanctuaire céleste a jamais été, ou sera jamais, souillé par la papauté ?

Byen sèten, peche kretyen yo anrejistre nan liv tanp selès la, men reprezantasyon sa a pa vle di tanp Bondye a te polye. Pirifikasyon tanp lan te reprezante pirifikasyon liv dosye ki chita nan tanp lan. Anplis de sa, pouvwa papal la pa janm te kretyen; kidonk, li pa janm antre nan liv jijman ankèt la. Sèl jijman yo idantifye pou papote a se jijman egzekitif kòlè Bondye a.

“Bra” yo tou te dwe “mete bagay abominab ki lakòz dezolasyon an”; ki pouvwa sa t ap ye? Ki pouvwa papòt la te mete an plas? E ki pouvwa sa ye, nan kòmansman menm vèsè trant-e-yon an, papòt la te kanpe pou li?

Moun ki san enstriksyon nan Advantis Laodiseyen an, ki mete lavi etènèl yo nan men moun yo idantifye kòm moun ki pa kapab li liv ki sele a, ka santi yo alèz lè yo fè zòrèy yo ki anvi tande sa ki fè yo plezi jwenn kalman ak kalite aplikasyon biblik kwochi sa a; men li pi absid toujou pou yo eseye pran listwa yo dwe idantifye pou soutni erè yo a, epi fè l aliyen ak sis dènye vèsè Danyèl onz yo.

Nan listwa ki te mennen rive nan efondreman Inyon Sovyetik la, ki kapab montre kòm sa ki reprezante Wa Sid la nan vèsè karant nan Danyèl onz la, fòs militè Etazini te kanpe pou papote a, pandan Ronald Reagan te fòme yon alyans sekrè ak antikris pwofesi Bib la. Lè li te fè sa, sa te siyale ke tout rezistans Pwotestan kont monte papote a te soumèt Ozetazini, jan sa te prefigire pa retire rezistans payanis la nan ane 508. Wa Nò a (papote a) nan pasaj la te premye bale ale Inyon Sovyetik la an 1989, e li te fè sa an patenarya ak “charyo” ak “kavalye,” ki reprezante fòs militè Etazini, epi tou ak fòs ekonomik Etazini jan “bato” yo reprezante l.

Etazini se te “bra” ki te leve pou soutni pap la. Yo te retire pwotestantis la, menm jan yo te kraze rezistans paganism lan nan ane 508 la. Nan vèsè karantyèm premye a, pap la pral konkeri Etazini, epi Konstitisyon Etazini an, ki se “tanp fòs” Etazini an, pral ranvèse pandan Etazini ap mete Wa Nò a (pap la) sou twòn tè a, menm jan Wòm payen te fè an 538. Si w ap li atik ki sou sit entènèt sa a, alò ou ka telechaje revi The Time of the End la, epi li yon ekspozisyon pi detaye sou sis dènye vèsè Daniel onz yo; men kounye a n ap senpleman idantifye ke idantifikasyon “sakrifis kontinyèl la,” kòm ministè Kris la nan Tanp lan, se yon fo aplikasyon senbòl la. N ap fè sa pou montre ke fo aplikasyon sa a te enpoze sou Adventis laodiseyen yo pa mwayen yon manti entansyonèl.

Nou pral kontinye egzamine manti pwofetik la nan atik k ap vini an.

“Nou pa gen tan pou nou pèdi. Tan troublan yo devan nou. Mond lan ap brase ak lespri lagè. Talè konsa, sèn twoub yo pale de yo nan pwofesi yo pral rive. Pwofesi ki nan onzyèm chapit Danyèl la prèske rive nan akonplisman konplè li. Anpil nan istwa ki te dewoule nan akonplisman pwofesi sa a pral repete.”

“Nan vèsè trant lan, yo pale de yon pouvwa ki ‘va tris, epi retounen, epi li va gen endiyasyon kont alyans sen an: se konsa li va fè; li va menm retounen, epi li va antre an antant ak sila yo ki abandone alyans sen an. Epi lame yo va kanpe bò kote l, epi yo va pwofane tanp fòs la, epi yo va retire sakrifis chak jou a, epi yo va mete abominasyon ki fè dezolasyon an. E sila yo ki aji mechanste kont alyans lan, li va kòrwonp yo ak flatri; men pèp la ki konnen Bondye yo a va fèm, epi yo va fè gwo zèv. Epi sila yo ki gen konpreyansyon pami pèp la va enstwi anpil moun: men yo va tonbe pa nepe, ak pa flanm dife, pa kaptivite, ak pa piyaj, pandan anpil jou. Kounye a, lè yo va tonbe, yo va jwenn sekou ak yon ti kras èd: men anpil moun va mete kò yo avèk yo ak flatri. Epi kèk nan moun ki gen konpreyansyon yo va tonbe, pou yo ka pase yo anba eprèv, epi pou yo pirifye yo, epi pou yo rann yo blan, jouk nan tan lafen an: paske sa se toujou pou yon tan ki fikse. Epi wa a va fè selon volonte pa l; epi li va leve tèt li, epi li va leve tèt li pi wo pase tout bondye, epi li va pale bagay estrawòdinè kont Bondye tout bondye yo, epi li va pwospere jouk lè endiyasyon an akonpli: paske sa ki detèmine a va fèt.’ Danyèl 11:30–36.”

«Des scènes semblables à celles qui sont décrites dans ces paroles auront lieu. Nous voyons des preuves que Satan est en train de prendre rapidement le contrôle des esprits humains qui n’ont pas la crainte de Dieu devant eux. Que tous lisent et comprennent les prophéties de ce livre, car nous entrons maintenant dans le temps de détresse dont il a été parlé :»

“‘Nan tan sa a, Mikal va leve, gran chèf la ki kanpe pou pitit pèp ou a; epi va gen yon tan detrès, jan sa pa t janm rive depi lè te gen yon nasyon jouk rive nan menm tan sa a; epi nan tan sa a pèp ou a va delivre, tout moun ki va jwenn ekri nan liv la. E anpil nan sila yo k ap dòmi nan pousyè tè a va leve, kèk pou lavi etènèl, e kèk pou wont ak mepri etènèl. E sila yo ki saj yo va briye tankou klète syèl la; e sila yo ki mennen anpil moun nan jistis tankou zetwal yo pou tout tan ak tout tan. Men ou menm, o Danyèl, fèmen pawòl yo, epi sele liv la, jis nan tan lafen an: anpil moun va ale vini, e konesans va ogmante.’ Daniel 12:1–4.” Manuscript Releases, nimewo 13, 394.