Nan atik anvan an, nou t ap mete Eli an anliy ak listwa 1798 rive 1844. Eli antre senbolikman nan listwa sa a lè William Miller te leve pou pwoklame mesaj premye zanj lan. Vèv Sarepta a reprezante yon legliz fidèl k ap ranmase de bwa, oswa de nasyon ki t ap vin yon sèl nasyon nan dat 22 oktòb 1844.
Epi di yo: Men sa sa Senyè Bondye a di: Gade, m ap pran pitit Izrayèl yo nan mitan nasyon yo kote yo te ale a, m ap rasanble yo soti toupatou, epi m ap mennen yo tounen nan pwòp peyi pa yo. M ap fè yo tounen yon sèl nasyon nan peyi a, sou mòn Izrayèl yo; yon sèl wa va wa sou yo tout; yo p ap de nasyon ankò, ni yo p ap janm divize an de wayòm ankò. Yo p ap avili tèt yo ankò ak zidòl yo, ni ak bagay abominab yo, ni ak okenn nan transgresyon yo; men m ap delivre yo anba tout kote yo rete kote yo te peche, epi m ap pirifye yo; konsa yo va pèp mwen, e mwen va Bondye yo. David, sèvitè mwen an, va wa sou yo; epi yo tout va gen yon sèl bèje; yo va mache dapre jijman mwen yo, yo va obsève lòd mwen yo, epi yo va pratike yo. Yo va rete nan peyi mwen te bay Jakòb, sèvitè mwen an, kote zansèt nou yo te rete a; yo va rete ladan l, yo menm, pitit yo, ak pitit pitit yo pou tout tan; e David, sèvitè mwen an, va chèf yo pou tout tan. Anplis, m ap fè yon alyans lapè avèk yo; sa va yon alyans etènèl avèk yo; m ap tabli yo, m ap fè yo anpil anpil, epi m ap mete Tanp mwen an nan mitan yo pou tout tan. Tabènak mwen an va avèk yo tou; wi, mwen va Bondye yo, e yo va pèp mwen. E nasyon yo va konnen se mwen menm, Senyè a, ki sanktifye Izrayèl, lè Tanp mwen an va nan mitan yo pou tout tan. Ezekyèl 37:21–28.
Gen plizyè benediksyon Ezekyèl idantifye kòm pwomès pou de bwa yo, ki se de nasyon ki vin tounen yon sèl nasyon. Nou pral kòmanse lè nou konsidere kat nan benediksyon sa yo ke Sè White make kòm kat “vini,” ki tout te akonpli an menm tan, sou 22 Oktòb 1844.
“Vini Kris la kòm gran prèt nou an nan kote ki pi sen an, pou netwayaj sanktyè a, jan sa parèt nan Danyèl 8:14 la; vini Pitit lòm nan kote Ansyen Jou yo, jan sa prezante nan Danyèl 7:13; epi vini Senyè a nan tanp Li a, jan Malachi te anonse davans, se deskripsyon menm evènman an; e sa reprezante tou pa vini marye a nan maryaj la, jan Kris dekri sa nan parabòl dis vyèj yo, nan Matye 25.” The Great Controversy, 426.
Premye “vini” Sè White la fè referans a li a, se vini granprèt la pou “netwayaj tanp lan,” ki te dwe fèt nan fen de mil twasan (2,300) ane. Vèsè sa a bay repons lan a kesyon ki nan Danyèl chapit uit, vèsè trèz, kote yo mande: “Jiska kilè vizyon an va dire konsènan sakrifis chak jou a, ak peche dezolasyon an, pou yo lage ni tanp lan ni lame a pou yo pilonnen yo anba pye?” Vèsè katòz la fè konnen netwayaj tanp lan t ap kòmanse nan fen de mil twasan (2,300) ane. Ezekyèl di Bondye pral “pran pitit Izrayèl yo pami nasyon lòt pèp yo, kote yo te ale a, epi m ap rasanble yo toupatou, … epi nasyon ki rasanble a p ap ankò avili tèt li” paske Bondye pral “netwaye yo: konsa y ap pèp mwen, e mwen menm m ap Bondye yo.”
Nan dat 22 oktòb 1844, dezyèm “vini” Sè White te fè referans ak li a, se te akonplisman Danyèl chapit sèt, vèsè trèz, ki idantifye ke Pitit lòm nan t ap vini bò kote Ansyen Jou yo, pou resevwa yon wayòm. Ezekyèl di ke Bondye “va fè yo tounen yon sèl nasyon nan peyi a sou mòn Izrayèl yo; epi yon sèl wa va wa sou yo tout.” Ezekyèl prezante Kris kòm wa anba non “David,” lè li di ke “David, sèvitè mwen an, va wa sou yo.” Li idantifye Kris tou, kòm David, kòm “yon sèl bèje” pa yo, e ke “sèvitè mwen David la” pral tou “prens yo pou tout tan.” Pa definisyon, yon wa bezwen tit li kòm wa, epi li bezwen yon dominasyon pou l dirije ak sitwayen wayòm li an. Si pa gen sitwayen, pa ta gen wayòm.
Mwen te wè nan vizyon lannuit yo, epi gade, yon moun ki sanble ak Pitit lòm nan te vini avèk nyaj syèl la, e li te pwoche bò kote Ansyen Jou yo, epi yo te mennen li pwoche devan li. E yo te ba li dominasyon, ak glwa, ak yon wayòm, pou tout pèp, nasyon, ak lang sèvi li: dominasyon pa li se yon dominasyon etènèl, ki p ap janm pase, e wayòm pa li se sa ki p ap janm detwi. Danyèl 7:13, 14.
Twazyèm “vini” Sè White te idantifye a se lè Kris la, antanke “mesaje alyans lan,” vini toudenkou nan tanp li a pou pirifye pitit gason Levi yo. Ezekyèl di Kris la “va netwaye yo: konsa y ap pèp mwen, e m ap Bondye yo,” e ke “anplis” Li ta fè “yon alyans lapè avèk yo,” ki “va yon alyans etènèl.” Alyans lan t ap akonpli lè Bondye ta “mete” “tanp” li “nan mitan yo,” e ke “moun lòt nasyon yo va konnen se mwen menm Senyè a ki sanktifye Izrayèl, lè tanp mwen va nan mitan yo.”
Men mwen menm, m ap voye mesaje mwen an, e li va pare chemen an devan mwen; epi Seyè a, sila nou ap chèche a, va vini toudenkou nan tanp li a, wi, mesaje alyans lan, sila nou pran plezi nan li a; men li va vini, se Senyè ki gen tout lame yo ki di sa. Men, kiyès ki ka sipòte jou vini li a? epi kiyès ki va kanpe lè li parèt? paske li tankou dife moun k ap rafine a, e tankou savon moun k ap blanchi twal la. Epi li va chita tankou yon moun k ap rafine ak pirifye ajan; li va pirifye pitit gason Levi yo, e li va netwaye yo tankou lò ak ajan, pou yo ka ofri bay Senyè a yon ofrann nan jistis. Lè sa a, ofrann Jida ak Jerizalèm va agreyab devan Senyè a, tankou nan jou lontan yo, ak tankou nan ane tan lontan yo. Malachi 3:1–4.
Mesaje ki te prepare chemen pou Kris la, “mesaje alyans lan” nan listwa 1798 rive 1844 la, se te Eli, jan William Miller te reprezante l. Lè Kris la, toudenkou, te vini nan tanp Li a, Li te pirifye “pitit gason Levi yo” tankou “yon dife ki rafine.”
Lòt “vini” ki te akonpli 22 oktòb 1844 la, se te vini Veterinè a. De fwa, Ezekyèl idantifye nasyon ki te rasanble soti nan de baton yo kòm “pèp” Bondye a, epi li di Li “va Bondye yo.” Sa te akonpli avèk maryaj la. Sou 22 oktòb 1844, kat pwofesi ki te akonpli yo, ke Sè White mansyone, tout yo idantifye pa temwayaj de baton Ezekyèl yo.
Élie représente le messager qui prépare la voie pour le messager de l’alliance. Le Christ a identifié Jean-Baptiste comme le messager qui a préparé la voie pour sa première venue. Sœur White a identifié William Miller comme Élie, et Miller a préparé la voie pour que le Christ vienne comme le « grand prêtre », le « Fils de l’homme », le « messager de l’alliance » et l’« époux ».
Apre twazan edmi, Éli te sòti Sarepta, kote li te rete avèk vèv la ak pitit gason li, epi li te bay Akab lòd pou l rele tout Izrayèl sou mòn Kamèl. Ezekyèl di nasyon payen yo t ap konnen Bondye se Bondye, lè Li t ap mete Tanp li nan mitan nasyon ki te rasanble ansanm soti nan de bwa yo. Sou mòn Kamèl, Éli te di Izrayèl pou yo chwazi si Bondye se Bondye oswa si Baal se Bondye; men li te poze kesyon an nan kontèks pa sèlman kiyès ki te vrè Bondye a, men tou nan kontèks kiyès ki te vrè pwofèt la.
Epi Eli vini bò kote tout pèp la, li di: Jiska kilè n ap bwete ant de opinyon? Si Seyè a se Bondye, swiv li; men si se Baal, swiv li. E pèp la pa t reponn li yon sèl mo. Lè sa a, Eli di pèp la: Se mwen menm sèlman ki rete kòm pwofèt Seyè a; men pwofèt Baal yo se katsan senkant gason. 1 Wa 18:21, 22.
Tout Israël, y compris Achab, sut que le Dieu d’Élie était Dieu, lorsque le feu descendit du ciel et consuma l’offrande d’Élie. La descente du feu sur le mont Carmel marque le moment où Dieu plaça son sanctuaire au milieu de la nation formée de deux bâtons. Le miracle du feu au mont Carmel démontra que Dieu était Dieu, et que Baal était un faux dieu.
Mirak ki te fèt nan Sarepta a, lè Eli te lonje kò l sou pitit gason vèv la ki te mouri a twa fwa, te pwouve l ke Eli se te yon nonm Bondye; epi mirak ki te fèt sou Kàmèl la te akonpli menm bagay la. Se pa sèlman dife Kàmèl la ki te pwouve Bondye se Bondye, men li te demontre tou ke Eli se te vrè pwofèt Bondye a, an kontrast ak pwofèt Baal yo ak pwofèt Achera yo. Nan istwa 1840 rive 1844 la, yo te demontre Miller ak Millerit yo kòm vrè pwofèt yo, an kontrast ak fo pwofèt Pwotestantis aposta a, ki nan menm istwa sa a te manifeste ke yo se te pitit fi Jezabèl yo.
Éli sou Kàmèl la reprezante travay pou idantifye vrè kòn Pwotestan an, paske sizyèm wayòm pwofesi Bib la a, bèt tè a nan Revelasyon trèz la, gen yon kòn Pwotestan ak yon kòn Repibliken, epi li te fèk kòmanse rèy li an 1798. An 1798, nan fen twa zan edmi règ Jezabèl la, Éli te soti Sarepta pou fè yon distenksyon klè sou ki legliz ki te kòn Pwotestan sou bèt tè a.
Vèv Sarepta a t ap vwayaje depi nan istwa Tiyatir pou rive nan maryaj la, kote vèv li a te dwe retire. Pitit gason li a ki te resisite a reprezante moun Jezabèl te asasinen pandan twa zan edmi sechrès la. De bwa li t ap ranmase pou dife a se te de kay Izrayèl literal yo ki te dwe rasanble ansanm pou vin yon sèl nasyon, e nasyon sa a se te Izrayèl espirityèl. Vèv la t ap sèvi ak de bwa yo pou limen yon dife, sa ki te rive sou Kamèl ak nan 22 oktòb 1844, lè mesaje alyans lan te pirifye pitit gason Levi yo ak yon “dife rafinè.”
Dife se yon senbòl vide Lespri Bondye a, ki te fèt sou mòn Karmèl ak nan Kri Minui a ki te rive nan somè li 22 oktòb 1844.
Epi lè jou Pannkòt la te rive nèt, yo tout te ansanm yon sèl kè nan yon sèl kote. Men, toudenkou, yon bri sòti nan syèl la, tankou yon van fò k ap soufle avèk pouvwa, e li ranpli tout kay kote yo te chita a. Lè sa a, lang divize ki te sanble ak dife parèt devan yo, e yo poze sou chak moun ladan yo. Epi yo tout te ranpli ak Sentespri a, epi yo te kòmanse pale nan lòt lang, jan Lespri a te ba yo kapasite pou yo pale. Travay 2:1–4.
Pawoli Lespri a reprezante pwoklamasyon yon mesaj, epi vèv la t apral limen yon dife, pou l te kapab prepare kèk manje pou l manje, ki se yon mesaj.
Mwen ale bò kote zanj lan, epi mwen di li: Ban m ti liv la. Epi li di m: Pran li, epi manje l nèt; l ap fè vant ou anmè, men nan bouch ou li pral dous tankou siwo myèl. Epi mwen pran ti liv la nan men zanj lan, epi mwen manje l nèt; epi li te dous nan bouch mwen tankou siwo myèl; epi kou mwen fin manje l, vant mwen te vin anmè. Revelasyon 10:9, 10.
Mesaj Ahàb te anonse tousuit bay Jezabèl la, se te ke Bondye Eli a se te vrè Bondye a, paske Ahàb te fèk wè Bondye Eli a reponn pa dife. Mesaj ki te louvri tousuit nan dat 22 oktòb 1844 la, se te mesaj twazyèm zanj lan. Nan youn kou nan lòt, mesaj Ahàb te pote a, oswa mesaj twazyèm zanj lan, fè Jezabèl fache anpil.
Men nouvèl ki soti nan bò solèy leve ak nan nò pral boulvèse l; se poutèt sa li pral soti ak gwo kòlè pou l detwi, e pou l disparèt anpil nèt ale. Danyèl 11:44.
«Nouvèl ki soti nan bò solèy leve ak nan nò» Danyèl la reprezante mesaj ki fè wa nò a, ki se Jezabèl, fache anpil, e li kòmanse dènye pèsekisyon nan listwa tè a. Mesaj sa a te reprezante pa mesaj Akab te pote bay Jezabèl, ak pa rive mesaj twazyèm zanj lan nan ouvèti jijman an an 1844.
Epi Akab rakonte Jezabèl tout sa Eli te fè, epi kijan li te touye tout pwofèt yo avèk nepe. Lè sa a, Jezabèl voye yon mesaje bay Eli pou di: Se pou bondye yo fè m sa, e plis toujou, si demen nan menm lè sa a mwen pa fè lavi pa w tankou lavi youn nan yo. 1 Wa 19:1, 2.
Eli, kòm yon senbòl, reprezante atravè peryòd tan dezè a, soti nan 538 rive 1798. Ansuit, an 1798, Eli parèt nan listwa kòm William Miller. An 1844, Eli ap rele dife Rèl Minwi a desann soti nan syèl la. Apre sa, an 1863, Eli ansanm ak mesaj li a te rejte. Mesaj li a se te mesaj Moyiz la konsènan “sèt fwa yo,” ki te reprezante tou pa mesaj de baton Ezekyèl yo. Rasanbleman de baton yo nan fen gaye yo a se te mesaj vèv Sarepta a, epi li te ranmase de baton yo anvan li te prepare yon repa.
Dapre James ak Ellen White, Advantis Milerit la te vin tounen Advantis Lawodise an 1856; epi lè yo te rejte mesaj Eli a konsènan “sèt fwa” Moyiz la an 1863, yo te retire kapasite lojik pou konprann ogmantasyon konesans sou “sèt fwa” yo, ke Bondye t ap chèche fè parèt an 1856 (atravè uit atik Hiram Edson ki te rete san fini yo). Lojikman, yo te fòse kòmanse demantle sistèm fondamantal verite yo ke zanj yo te mennen William Miller rasanble. Premye “wòch” Miller te dekouvri a, se te wòch fondasyon an menm ke Advantis Lawodise t ap bite sou li pandan tout listwa li. Rejeksyon premye wòch verite sa a te pwodui avègman Lawodise a, yon sentòm ki ka geri, men yo raman chèche gerizon an.
Netwayaj tanp lan ki te kòmanse 22 oktòb 1844 la, te gen ladan l netwayaj “lame” ki te fin pilonnen ansanm ak tanp lan nan Dànyèl 8:13. Lame a te reprezante pa “de bwa” vèv Sarepta a te ranmase pou dife a. De bwa sa yo se te de kay Izrayèl ansyen literal la. Efrayim literal ak Jida, te dwe rasanble pou vin yon sèl nasyon espirityèl, epi yo te dwe pirifye pa mesaje alyans lan nan ouvèti jijman an. De nasyon sa yo se te “lame” ki te fin pilonnen an.
Pwomès Ezèkyèl la se te ke Bondye t ap “pran pitit Izrayèl yo pami nasyon payen yo kote yo te ale a”, e li t ap “rasanble yo” epi “mennen yo nan pwòp peyi pa yo.” Peyi Izrayèl literal la se te bèl peyi a, oswa peyi pwomiz la, oswa Jida. Bèl peyi espirityèl la an 1798, se te peyi bèt tè ki gen de kòn nan, nan Revelasyon trèz.
Nan jou mwen te leve men mwen sou yo, pou m te fè yo soti nan peyi Lejip pou antre nan yon peyi mwen te chwazi pou yo, yon peyi k ap koule ak lèt ak siwo myèl, ki se glwa tout peyi yo.... Men tou, mwen te leve men mwen sou yo nan dezè a, pou m pa t mennen yo antre nan peyi mwen te ba yo a, yon peyi k ap koule ak lèt ak siwo myèl, ki se glwa tout peyi yo. Ezekyèl 20:6, 15.
De kay literal Izrayèl yo t ap viv nan peyi ki te «glwa tout peyi yo», peyi ki te «koule» ak «lèt ak siwo myèl». Lè de kay literal Izrayèl yo te rasanble ansanm kòm Izrayèl espirityèl, yo te resevwa pwomès pou yo tabli nan pwòp peyi pa yo. «Peyi bèl pouvwa» espirityèl la se kote mouvman Millerit yo nan kòmansman an ak mouvman san karannkat mil yo nan fen an ye pandan rèy bèt latè a. Mouvman ki reprezante san karannkat mil yo pa t ka leve sòti nenpòt lòt kote pase nan peyi bèt latè a. Nenpòt mouvman ki pretann se mouvman twazyèm zanj lan epi ki soti nan nenpòt lòt peyi se yon fo mouvman, paske Alpha ak Omega toujou montre fen an atravè kòmansman an.
“Mizerikòd ak benediksyon Bondye yo, san parèy, te vide an abondans sou nasyon nou an; li te yon peyi libète, ak glwa tout tè a. Men, olye yo te rann Bondye gratitid, olye yo te onore Bondye ak lalwa li a, kretyen ki deklare tèt yo konsa nan Amerik yo vin anfle ak ògèy, avaris, ak lespri ki konte sou pwòp tèt pa yo....”
“Lè a rive kote jijman tonbe nan lari yo, epi ekite pa ka antre, e moun ki vire do bay sa ki mal fè tèt li tounen yon viktim. Men bra Senyè a pa twò kout pou li pa ka sove, ni zòrèy li pa lou pou li pa ka tande. Pèp Etazini an se yon pèp ki te resevwa favè; men lè yo mete restriksyon sou libète relijye, yo abandone Pwotestantis, epi yo bay papis apui, mezi koupabilite yo va plen, epi ‘apostazi nasyonal’ va anrejistre nan liv syèl la. Rezilta apostazi sa a va destriksyon nasyonal.” Review and Herald, 2 me 1893.
Nan Danyèl chapit uit, vèsè trèz ak katòz yo idantifye pilonnen anba pye ni tanp lan ni lame a. Lame a se te de kay Izrayèl literal la. Yo te pilonnen Jerizalèm anba pye pandan mil desan swasant ane Mwayennaj fènwa yo.
Epi yo te ban mwen yon wozo ki te tankou yon baton; epi zanj lan te kanpe, li t ap di: Leve, epi mezire tanp Bondye a, lotèl la, ak moun ki adore ladan l yo. Men, lakou ki deyò tanp lan, kite l deyò, epi pa mezire l; paske li bay nasyon yo; epi y ap pilonnen vil sen an anba pye pandan karant-de mwa. Revelasyon 11:1, 2.
Nan Revelasyon chapit onz, yo di Jan pou l mezire pa sèlman tanp lan, men tou “moun k ap adore ladan l yo.” Pwofetikman, Jan te plase nan dat 22 oktòb 1844, lè yo te bay li lòd pou l mezire tanp lan ansanm ak moun k ap adore ladan l yo.
Epi m te pran ti liv la nan men zanj lan, epi m manje l nèt; e li te dous nan bouch mwen tankou siwo myèl; epi, kou m fin manje l, vant mwen te vin anmè. Revelasyon 10:10.
Nan vèsè dis nan chapit dis nan Revelasyon, Jan te reprezante anmè desepsyon 22 oktòb 1844 la, e imedyatman yo te di li pou mezire ni tanp lan ni lame a. Sijè kestyon Danyèl uit, vèsè trèz la, se pilonnen ni tanp lan ni lame a. Jan fè nou konnen “moun lòt nasyon yo” te dwe “pilonnen anba pye” “vil ki sen an” pandan “karant-de mwa.” Karant-de mwa yo se te twa zan e demi Eli a. Se te Mwayennaj fènwa yo depi 538 rive 1798. Jan, ki te kanpe pwofetikman nan 22 oktòb 1844, te resevwa lòd pou l kite lakou a epi “pa mezire l, paske yo te bay li bay moun lòt nasyon yo, epi y ap pilonnen vil ki sen an anba pye pandan karant-de mwa.”
Lè yo te di Jan mezire “tanp lan, ak lotèl la, ak moun ki adore ladan l yo;” dapre pawòl Dànyèl uit, vèsè trèz, yo te di l mezire tanp sakre a ak lame a. Si yo te di Jan pou l ‘pa’ konte mil desan swasant ane yo, alò li te dwe mezire depi 1798 rive kote li te kanpe an 1844. Lè yo mezire soti 1798 rive 1844, sa reprezante karannsis ane. Kòmansman karannsis ane yo te an 1798, lè “sèt fwa” Moyiz yo kont kay nò Izrayèl la te akonpli. Fen karannsis ane yo te an 1844, lè “sèt fwa” Moyiz yo kont kay sid Izrayèl la te akonpli. Mezi Jan an egal karannsis ane. Nimewo karannsis la senbolize tanp lan. Jezi te di: detwi tanp sa a, epi nan twa jou m ap leve l ankò, men Juif k ap diskite yo te plede di tanp lan te bati nan karannsis ane.
Jezi reponn yo, li di: Detwi tanp sa a, e nan twa jou m ap leve l ankò. Lè sa a, Jwif yo di: Sa fè karannsis ane depi yo ap bati tanp sa a, epi ou menm, ou ta leve l ankò nan twa jou? Men, li t ap pale konsènan tanp kò li a. Jan 2:19–21.
Jezi te pran chè Adan apre Adan te tonbe, avèk tout dejenerasyon eritye li yo, pou l te bay yon egzanp pou nou ka genyen batay la menm jan Li te genyen li. Sou temwayaj de temwen, anseye ke chè Kris la pa t gen dejenerasyon eritye kat mil ane peche yo, se ankouraje diven Babilòn nan; paske anseye ke Kris pa t aksepte feblès eritye sa yo, se yon doktrin fondamantal Katolik.
Epi tout lespri ki pa konfese Jezi Kris vini nan lachè pa soti nan Bondye; e se sa menm ki lespri antikris la, nou te tande li gen pou vini; e depi kounye a li deja nan lemonn. 1 Jan 4:3.
Paske anpil moun k ap twonpe antre nan lemonn nan, moun ki pa rekonèt Jezikri vini nan lachè. Se yon twonpè konsa, e li se antikris la. 2 Jan 1:7.
Tanp kò Kris la te tanp kò chak moun.
“Kris pa t nan yon pozisyon ki te favorab menm jan an nan dezè solitè a pou andire tantasyon Satan yo, jan Adan te ye lè yo te tante l nan Edenn. Pitit Bondye a te imilye tèt Li epi Li te pran nati lèzòm apre ras la te fin pèdi chemen li pandan kat mil ane lwen Edenn, ak lwen eta orijinal li nan pite ak jistis dwat. Peche te kite mak terib li sou ras la pandan plizyè syèk; e dejenere fizik, mantal, ak moral te gaye nan tout fanmi imen an.
“Lè Adan te sibi atak tantatè a nan Jaden Eden an, li pa t gen okenn tach peche. Li te kanpe devan Bondye nan fòs pèfeksyon li. Tout ògàn ak tout kapasite ki te nan li yo te devlope egalman, epi yo te ann amoni nan yon ekilib pafè.
“Kris, nan dezè tantasyon an, te kanpe nan plas Adan pou sibi eprèv li pa t rive sipòte a. Se isit la Kris te genyen viktwa an favè pechè a, kat mil ane apre Adan te vire do bay limyè lakay li. Separe ak prezans Bondye, fanmi imen an t ap vin, ak chak jenerasyon ki te youn apre lòt, pi lwen toujou de pite, sajès, ak konesans orijinal Adan te posede nan Jaden Edenn nan. Kris te pote peche ak enfimite ras la jan yo te ye lè Li te vini sou tè a pou ede lòm. An favè ras la, avèk feblès lòm tonbe a sou Li, Li te gen pou L fè fas ak tantasyon Satan yo sou tout pwen kote lòm t ap sibi atak.” Selected Messages, book 1, 267, 268.
Nan Jan chapit de a, Kris t ap pale de kò Li kòm yon tanp, e tanp-kò Li a se te sa yon moun genyen, avèk tout degenerasyon kat mil ane feblès akimile. Tanp imen Kris te fè referans ak li a fèt ak karant-sis kwomozòm. Lè Moyiz te monte sou Sinayi pou resevwa lalwa ak enstriksyon pou leve tanp lan, li te sou mòn lan pandan karant-sis jou. Ezekyèl fè referans ak Kris k ap mete tanp Li nan “mitan” de baton yo. Peryòd tan depi fen sèt tan wayòm nò a ak wayòm sid la Jan te resevwa lòd pou mezire a te karant-sis ane, e li te reprezante “mitan” an, oswa peryòd tan ant 1798 ak 1844. Pandan karant-sis ane sa yo, Jezi te leve tanp espirityèl la, tanp Li t ap netwaye toudenkou lè Li ta vini kòm mesaje alyans lan. Antanke mesaje alyans lan, Li t ap ekri lalwa Li a sou kè pèp Li a. Lalwa sa a reprezante pa de tab. Premye tab la gen kat kòmandman, dezyèm tab la gen sis. Ansanm yo reprezante nimewo karant-sis la.
Rasanbleman Izrayèl espirityèl la depi 1798 rive 1844 la reprezante rasanbleman Izrayèl espirityèl la, men li reprezante tou etablisman yon tanp.
Lè nou pwoche bò kote li, tankou bò kote yon wòch vivan, menm si lèzòm te rejte li, men Bondye te chwazi li e li gen anpil valè, nou menm tou, tankou wòch vivan, y ap bati nou pou nou vin yon kay espirityèl, yon prètriz sen, pou nou ofri sakrifis espirityèl ki akseptab devan Bondye pa Jezi Kris.
Se poutèt sa tou, sa ekri nan Ekriti a: Gade, m ap mete nan Siyon yon pyè angilè prensipal, chwazi, presye; epi moun ki kwè nan li p ap janm wont.
Se poutèt sa, pou nou menm ki kwè yo, li gen anpil valè; men pou moun ki dezobeyi yo, wòch ke bòs mason yo te rejte a, se li menm ki vin tounen tèt kwen an, epi yon wòch k ap fè moun bite, ak yon wòch ki lakòz ofans, pou moun ki bite sou pawòl la, paske yo dezobeyi; se pou sa menm tou yo te destine.
Men nou se yon ras yo chwazi, yon pètriz wayal, yon nasyon sen, yon pèp ki pou Bondye menm; afin ke nou fè konnen louwanj Sila a ki rele nou soti nan tenèb pou antre nan limyè mèvèy li a; nou menm ki nan tan pase pa t yon pèp, men kounye a nou se pèp Bondye a; nou menm ki pa t jwenn mizèrikòd, men kounye a nou jwenn mizèrikòd. 1 Pierre 2:4–10.
Tanp ki te leve soti nan 1798 rive 1844 la gen ladan l yon klas ki te “destine” pou dezobeyisans. Dezobeyisans yo te parèt nan fason yo te rejte “sèt fwa yo,” “wòch kwen an,” “wòch moun k ap bati yo te voye jete a,” ki se “wòch ofans lan” ak “wòch bite a.”
Klas ki te “chwazi pa Bondye” a te rekonèt “wòch” moun yo te “rejte” a kòm “wòch vivan” an, e kòm “wòch” ki te “chwazi pa Bondye, e” ki te “gen anpil valè.” Moun ki te “chwazi pa Bondye” yo, “jenerasyon chwazi” a, nan “tan lontan” yo “pa t yon pèp, men” lè sa a yo te dwe vin “pèp Bondye.” Lè Bondye te rasanble de bwa yo, Li te fè yo soti nan mitan “moun lòt nasyon” yo. Yo te dwe vin pèp pa Li lè Li te mete de nasyon yo ansanm pou fè yo youn pandan karant-sis ane yo, depi 1798 rive 1844.
Gen yon sèl fondasyon, e fondasyon sa a se Jezikri; men “wòch eskandal” la ki te fondasyon istwa a, ke moun dezobeyisan yo te rejte a, se te “sèt fwa” Moyiz la. Lè yo te rejte “sèt fwa” a an 1863, se Jezikri yo te rejte.
Plat fabul sa a, ki fè konprann ke pirifikasyon Tanp lan ki te kòmanse 22 oktòb 1844 la te yon akonplisman pwofesi de mil twa san ane a sèlman, idantifye yon Tanp vid, yon Tanp san yon lame, yon wayòm san sitwayen. Pa gen okenn objektif pou Tanp lan, jan enspirasyon an bay li, ki gen yon priyorite ki pi wo pase sa Bondye te di objektif Tanp lan ye.
Epi se pou yo fè m yon sanktyè, pou m ka rete nan mitan yo. Egzòd 25:8.
Nan Ekriti yo, Tanp Bondye a toujou asosye ak pèp li a, ki se lame a. De bwa Ezèkye yo, ki idantifye kòm de nasyon, te dwe vin yon sèl nasyon, epi Tanp Bondye a t ap nan mitan yo. Defòme kestyon vèsè trèz nan Danyèl uit la, pou kache sa kestyon an mande an reyalite, se an menm tan tou rejte “yon sen sèten” nan vèsè trèz la, yo te mande pou reponn kestyon an.
Apre sa, mwen tande yon sen k ap pale; epi yon lòt sen di sen sa a ki t ap pale a: Jiska ki lè vizyon an konsènan sakrifis chak jou a, ansanm ak transgresyon dezolasyon an, ap dire, pou yo livre ni Tanp lan ni lame a pou yo pilonnen yo anba pye? Epi li di m: Jiska de mil twasan jou; apre sa, Tanp lan va pirifye. Daniel 8:13, 14.
Èt selès ki te poze kesyon an rele “sen sa a,” epi ekspresyon sa a tradui soti nan mo ebre “Palmoni”, ki vle di moun mèvèy ki konte a, moun ki konte sekrè yo. Nan pasaj sa a, ki se poto mitan ak fondasyon Advantis la, Kris la reprezante tèt li kòm moun mèvèy ki konte a. Li fè sa egzakteman kote Li idantifye relasyon ki genyen ant pwofesi tan ki pi long nan Bib la ak pwofesi tan de mil twasan jou yo tou. Pwofesi tan ki pi long la se sèman Moyiz la, ki se sèt fwa Levitik ven-sis la. Se pwofesi ki idantifye dispèsyon ak esklavaj toude kay Izrayèl yo, ki idantifye kòm “lame a” yo pral pilonnen anba pye nan vèsè trèz la, tandiske vèsè katòz la idantifye pwofesi pilonnen anba pye sanktyè a. Toude pwofesi yo te akonpli 22 oktòb 1844, apre vèv Sarepta a te ranmase de bwa yo pou dife mesaje alyans lan.
Lè Adventis yo te rejte premye verite tan pwofetik la menm ke zanj yo te mennen William Miller pou l te konprann, yo te avèg tèt yo. An 1856, avèk uit atik Hiram Edson yo, Palmoni te eseye ogmante limyè sou sèt fwa yo, men sa pa t sèvi anyen. Yo te rejte mesaj pou Laodise, epi yo te aksepte senk manifestasyon malfektè Laodise yo, konsa yo te idantifye tèt yo kòm senk vyèj sòt yo.
Swasannsenk ane swasantsenkan nan Ezayi chapit sèt la, ki idantifye 742 av. J.-K., 723 av. J.-K. ak 677 av. J.-K. nan kòmansman li, te repete nan istwa final la an 1798, 1844 ak 1863. Istwa final sa a reprezante pa rasanbleman de baton yo nan Ezekyèl chapit trant-sèt, epi vèv Sarepta a (jan yo rele l nan grèk Nouvo Testaman an) se istwa Bondye k ap tabli yon relasyon alyans avèk Izrayèl espirityèl nan Jida espirityèl (peyi glwa a) pandan istwa sizyèm wayòm pwofesi biblik la. Istwa sa a, antanke fen pwofesi swasannsenk ane yo, reprezante tou kòmansman bèt tè a nan Revelasyon trèz. Nan kòmansman sizyèm wayòm pwofesi biblik la, inyon de baton yo ilistre fen sizyèm wayòm pwofesi biblik la. Istwa sa a genyen ladan l yon istwa paralèl kòn Pwotestantis la ak kòn Repiblikenis la.
Nan sans pwofesi, yon pouvwa, oswa yon kòn, oswa yon nasyon, oswa yon wayòm, oswa yon wa, oswa yon tèt, se senbòl ki ka ranplase youn lòt, selon kontèks kote yo itilize yo. Tout senbòl sa yo tou fè referans ak de bwa yo, ke Ezekyèl idantifye kòm de nasyon. Nan kòmansman istwa pwofetik bèt ki sòti sou tè a, kòn Pwotestan an te rasanble nan yon sèl nasyon, oswa yon sèl kòn. Nan fen menm istwa sa a menm, kòn Repibliken an pral reyini ansanm ak kòn pwotestantis aposta a pou fòme yon sèl nasyon. Nasyon sa a pral yon imaj pou bèt ki sòti nan lanmè a nan Revelasyon trèz. Lojikman, si nou refize wè temwayaj madichon sèt fwa yo a (ki te egzekite kont toude kay Izrayèl literal yo), sètènman nou pap kapab wè kijan de kay literal Izrayèl ansyen sa yo te vin nasyon Izrayèl espirityèl la an 1844. Si nou pa kapab wè istwa sa a, nou se absoliman “san okenn konprann” konsènan fason istwa sa a nan kòmansman Etazini an idantifye istwa ki nan fen an, lè kòn Repibliken an repete pwosesis rasanbleman an ak reyinisyon an ki te ilistre nan kòmansman an ak kòn Pwotestan an.
N ap kontinye egzamine verite sa yo nan pwochen atik la.