Epi apre twa jou edmi, Lespri lavi ki soti nan Bondye a antre nan yo; yo kanpe sou pye yo, epi yon gwo laperèz tonbe sou moun ki t ap gade yo. Epi yo tande yon gwo vwa soti nan syèl la ki t ap di yo: Monte isit la. Epi yo monte nan syèl la nan yon nyaj; e lènmi yo te wè yo. Revelasyon 11:11, 12.

Apre yo fin pilonnen yo nan lari a, Eli ak Moyiz resevwa Konsolatè a, epi yo leve kanpe sou pye yo. Zo ki te nan vale Ezekyèl la te tande yon bri anvan, epi apre sa yo te sibi yon souke; men yo te toujou san souf.

Se konsa, mwen te pwofetize jan yo te ban m lòd la; epi pandan mwen t ap pwofetize a, te gen yon bri, epi gade, te gen yon tranbleman, e zo yo te vin mete ansanm, chak zo ak zo pa li. Epi lè mwen te gade, men, tandon yo ak chè a te monte sou yo, epi po a te kouvri yo anlè; men pa t gen souf nan yo. Ezekyèl 37:7, 8.

Lè kò yo va fin rekonstitye, yo tande mesaj kat van yo.

Epi li di mwen: Pwofetize bay van an, pwofetize, pitit lòm, epi di van an: Men sa Senyè BONDYE a di: Soti nan kat van yo, o souf, epi soufle sou moun sa yo ki mouri yo, pou yo ka viv. Konsa mwen te pwofetize jan li te kòmande m nan, epi souf la antre nan yo, epi yo viv, epi yo leve kanpe sou pye yo, yon lame ki te gran anpil anpil. Ezekyèl 37:9, 10.

Tout prophète désigne la fin du monde; ainsi, le passage d’Ézéchiel crée un dilemme pour ceux qui souhaitent éviter le message des deux prophètes d’Apocalypse 11. Bien entendu, pour ceux qui veulent rejeter ce message, le mensonge le plus facile à se dire est qu’Apocalypse 11 n’est qu’un récit historique représentant la Révolution française, sans aucune application à la fin du monde. Mais si vous acceptez le principe selon lequel même Apocalypse 11 désigne la fin du monde, alors il vous faut concilier le fait que la puissante armée de la fin du monde, qui proclame le message du troisième ange avec un grand cri, est identifiée comme morte et ressuscitée avant de se lever en tant qu’armée de Dieu.

Apre sa li di m': Pitit lòm, zo sa yo se tout kay Izrayèl la; men sa yo di: Zo nou yo fin cheche, espwa nou disparèt; nou retranche nèt. Se poutèt sa, pwofetize, epi di yo: Men sa Senyè Bondye a di: Gade, pèp mwen an, m'ap louvri tonm nou yo, m'ap fè nou soti nan tonm nou yo, epi m'ap mennen nou tounen nan peyi Izrayèl. Epi n'a konnen se mwen menm ki Senyè a, lè m'a louvri tonm nou yo, o pèp mwen an, e lè m'a fè nou soti nan tonm nou yo. M'a mete Lespri mwen nan nou, epi n'a viv; m'a tabli nou nan pwòp peyi nou; lè sa a n'a konnen se mwen menm, Senyè a, ki te pale, epi ki fè sa rive, se Senyè a ki di sa. Ezekyèl 37:11–14.

Kris monte nan syèl la avèk yon nwaj, epi Li retounen avèk nwaj yo; e nwaj yo reprezante zanj yo. Moyiz ak Eli monte nan syèl la nan yon nwaj ki reprezante mesaj twazyèm zanj lan ki vole nan mitan syèl la nan moman lwa dimanch la Ozetazini. Moyiz ak Eli monte nan syèl la nan moman lwa dimanch la an koneksyon avèk yon mesaj sou Islam.

Ezayi idantifye anpil nan verite ki gen rapò ak istwa sa a, e sa nan menm pasaj Jezi te site pou idantifye travay pa li a. Li te sèvi ak pwofèt Eli ak Elize kòm egzanp yon mesaj pwofetik ki pa t resevwa pa pwòp konpatriyòt yo; epi sa te fè moun legliz Nazarèt yo fache tousuit, e yo t ap chèche touye li.

Lespri Senyè Bondye a sou mwen; paske Senyè a wenn mwen pou m anonse bon nouvèl bay moun ki dou yo; li voye m pou m bande kè kase yo, pou m pwoklame liberasyon pou prizonye yo, ak ouvèti prizon an pou moun ki mare yo; pou m pwoklame ane favè Senyè a, ak jou vanjans Bondye nou an; pou m konsole tout moun ki nan dèy; pou m tabli pou moun k ap plenn nan Siyon yo, pou m ba yo bèlte olye sann, lwil lajwa olye dèy, rad louwanj olye lespri k ap febli; pou yo ka rele yo pyebwa jistis, plantasyon Senyè a, pou li kapab glorifye. Epi yo pral rebati ansyen dega yo, yo pral leve sa ki te fin kraze lontan yo, epi yo pral restore lavil ki te tounen dezè yo, desolasyon anpil jenerasyon. Etranje yo pral kanpe pou nouri twoupo nou yo, e pitit moun lòt nasyon yo pral kiltivatè nou ak jaden rezen nou yo. Men nou menm, y ap rele nou Prèt Senyè a; moun pral rele nou Sèvitè Bondye nou an: n ap manje richès nasyon yo, e se nan glwa yo n ap fè grandizè nou. Olye wont nou, n ap gen doub; e olye konfizyon, yo pral rejwi nan pòsyon pa yo: se poutèt sa nan peyi pa yo y ap posede doub la: lajwa etènèl pral pou yo. Paske mwen menm Senyè a, mwen renmen jistis, mwen rayi vòl pou ofrann boule nèt; e m ap dirije travay yo nan laverite, e m ap fè yon alyans etènèl avèk yo. E desandans yo pral vin rekonèt nan mitan nasyon yo, ak pitit pitit yo nan mitan pèp yo: tout moun ki wè yo pral rekonèt yo, dèske yo se desandans Senyè a beni. M ap rejwi anpil nan Senyè a, nanm mwen pral kontan nan Bondye mwen an; paske li abiye m ak rad delivrans, li kouvri m ak manto jistis, tankou yon marye k ap dekore tèt li ak bijou, ak tankou yon lamarye k ap dekore tèt li ak pyè presye li yo. Paske menm jan tè a fè boujon li pouse, e menm jan jaden an fè sa yo simen ladan l yo leve; konsa Senyè Bondye a pral fè jistis ak louwanj pouse devan tout nasyon yo.

Pou dedom Siyon, mwen p ap rete an silans; e pou dedom Jerizalèm, mwen p ap pran repo, jouk jistis li parèt tankou yon klète, e delivrans li tankou yon lanp k ap boule. Lè sa a, nasyon yo va wè jistis ou, e tout wa yo va wè glwa ou; epi yo va rele ou yon nouvo non, ke bouch SENYÈ a va bay. Ou va tounen yon kouwòn glwa nan men SENYÈ a, ak yon dyadèm wayal nan men Bondye ou. Yo p ap rele ou ankò: Abandone; ni yo p ap rele peyi ou ankò: Dezole; men y ap rele ou Hefziba, e peyi ou Beoula; paske SENYÈ a pran plezi nan ou, e peyi ou va marye. Paske menm jan yon jenn gason marye ak yon jenn fi, konsa pitit gason ou yo va marye avèk ou; e menm jan marye a rejwi poutèt lamarye a, konsa Bondye ou va rejwi poutèt ou. Mwen mete gad sou miray ou yo, o Jerizalèm; yo p ap janm rete an silans ni lajounen ni lannuit. Nou menm k ap fè sonje SENYÈ a, pa rete an silans. E pa kite l pran repo, jouk li tabli Jerizalèm, e jouk li fè li tounen yon louwanj sou latè. SENYÈ a sèmante pa men dwat li, e pa bra fòs li: Se vre wi, mwen p ap bay lènmi ou yo ble ou ankò pou manje; e pitit etranje yo p ap bwè diven ou, diven ou te travay pou li a. Men sila yo ki ranmase l la va manje l epi yo va fè louwanj pou SENYÈ a; e sila yo ki rasanble l la va bwè l nan lakou sentete mwen yo. Pase, pase nan pòtay yo; prepare chemen an pou pèp la; leve, leve gran wout la; retire wòch yo; leve yon banyè pou pèp la. Gade, SENYÈ a pwoklame sa jouk nan bout latè: Di pitit fi Siyon an: Gade, delivrans ou ap vini; gade, rekonpans li avèk li, e travay li devan li. E y ap rele yo: Pèp sen an, Moun SENYÈ a delivre yo; epi yo va rele ou: Sa yo t ap chèche a, Yon vil ki pa abandone. Ezayi 61:1–62:12.

Senyè a antre nan “yon alyans etènèl” ak san karantkat mil yo ki te deja “abandone,” men apre sa yo vin tounen “yon vil” ki “pa abandone.” Yo te “dezole,” e yo te mouri nan lari a. Ezayi idantifye yo kòm “Prèt Senyè a,” “minis” Senyè a, “yon pèp ki sen” ak “gad yo” sou miray Siyon yo.

Kontrèman ak moun ki te rejwi sou kadav yo, Bondye menm lè sa a rejwi sou yo “tankou nonm marye a rejwi sou lamarye a.” Lè sa a, lamarye a fin pare. Menm jan nan pwomès ki te fèt pou Filadèlfi a, Senyè a ba yo yon “nouvo non,” epi Li idantifye non yo kòm “Hefziba” ak “Beula.” Hefziba vle di plezi mwen se nan li, epi Beula vle di marye. Senyè a marye ak moun Elija ak Moyiz reprezante yo.

Travay yo resevwa a se pou prepare chemen pou Dezyèm Vini Kris la lè yo preche “bon nouvèl” Kris la ak jistis Li “jis rive jouk nan dènye bout latè a.” Yo te wen pa Konsolatè a nan vide Lespri a, epi lè sa a yo pral leve “tankou yon drapo,” jan “yon gwo vwa soti nan syèl la” di yo: “Moute isit la.” Lè sa a, yo pral tankou “yon kouwòn glwa” ak “yon dyadèm wayal” nan men Senyè a. Zakari idantifye menm kouwòn sa a kòm yon drapo, pandan li mete evènman an tou nan tan lapli denye a.

Seyè a, Bondye yo a, va sove yo nan jou sa a tankou twoupo pèp li a; paske yo pral tankou pyè kouwòn nan, yo leve byen wo tankou yon drapo sou peyi li a. Paske, ala gran bonte li, e ala gran bote li! Ble va fè jenn gason yo rejwi, ak diven nouvo a va fè jenn fi yo. Mande Seyè a lapli nan tan lapli ta a; konsa Seyè a va fè nwaj klere yo, epi l ap bay yo gwo lapli, bay chak moun zèb nan jaden an. Zakari 9:16–10:1.

Y ap vin tounen “twoupo pèp Li a,” men Senyè a gen yon dezyèm twoupo ki, lè sa a, toujou nan Babilòn, e Li pral rele yo tou. Travay yo va pou rebati kote dezole “ansyen” yo ak “devastasyon” anpil jenerasyon. Se yo menm k ap retounen pou retabli ansyen chemen yo ki te rejte epi kouvri anndan Advantis la ak andeyò Advantis la. Y ap retounen sou verite fondamantal Mileris yo, epi yo va prezante yo nan pite yo bay Advantis Lawodise a; epi yo va pote yon mesaj tou bay moun ki andeyò Advantis la konsènan verite “ansyen” yo ki konekte ak lalwa Bondye a, espesyalman Saba a. Lè yo fè sa, y ap sèvi ak listwa anpil jenerasyon pou ilistre nouvo listwa a. Travay yo pral fèt pandan dènye lapli a, lè jijman Bondye yo sou tè a. Lè Senyè a, ak men dwat Li, leve yo kòm yon banyè, tout lemonn ki te deja rejwi poutèt kadav yo ki te kouche nan lari a pral wè banyè a, epi tande twonpèt avètisman gad yo.

Nou tout ki rete sou latè a, nou menm k ap viv sou tè a, gade lè li leve yon drapo sou mòn yo; epi lè li sonnen twonpèt la, koute. Ezayi 18:3.

Nan chapit onz nan Revelasyon, lè moun ki t ap rejwi poutèt kadav yo wè yo kanpe sou pye yo, “yon gwo laperèz tonbe sou moun ki te wè yo.”

Lè sa a, Asiryen an pral tonbe anba nepe, men se pa nepe yon nonm vanyan; epi nepe a, se pa nepe yon nonm òdinè, ki pral devore l. Men li pral kouri pou nepe a, e jenn gason li yo pral dekouraje. Li pral pase al nan fò li poutèt laperèz, e chèf li yo pral tranble devan drapo a, se sa Seyè a di, li menm ki gen dife li nan Siyon, ak fou li nan Jerizalèm. Ezayi 31:8, 9.

Tout témoignage des prophètes converge dans le livre de l’Apocalypse. L’Assyrien représente le roi du Nord dans Daniel 11:40-45, qui arrive à sa fin sans que personne lui vienne en aide. Lorsque les cent quarante-quatre mille, qui sont les sentinelles de Dieu, sonnent de la trompette, le monde entier l’entendra et sera saisi de crainte. Ceux qui sont représentés par les deux prophètes seront « oints » par le Consolateur « pour annoncer de bonnes nouvelles », lesquelles sont les « nouvelles de l’orient et du nord » qui « troubleront » le roi du Nord dans Daniel 11:44, et cela marque le commencement de la persécution durant la crise de la loi du dimanche. En ce temps-là, les Gentils répondront au message leur enjoignant de sortir de Babylone, et viendront se joindre aux prêtres de l’Éternel, lesquels sont aussi représentés comme « une racine d’Isaï », identifiant ainsi la méthodologie biblique qu’ils emploieront pour présenter le message d’avertissement aux Gentils.

Epi nan jou sa a, pral gen yon rasin Izayi, ki va kanpe kòm yon banyè pou pèp yo; se li menm nasyon yo va chèche; epi repo li va gen glwa. Epi, nan jou sa a, sa va rive, Seyè a va lonje men li ankò yon dezyèm fwa pou reprann rès pèp li a, sa ki va rete, soti Asiri, soti Lejip, soti Patwòs, soti Kouch, soti Elam, soti Chinea, soti Amat, ak soti nan zile lanmè yo. Epi li va leve yon banyè pou nasyon yo, li va rasanble moun Izrayèl yo te mete deyò, epi li va reyini moun Jida yo ki te gaye yo, depi kat kwen tè a. Ezayi 11:10–12.

Senyè a te rasanble pèp Li a 11 septanm 2001 avèk mesaj ki te idantifye atak Islam lan kòm rive twazyèm malè a. Senyè a rasanble pèp Li a ankò yon dezyèm fwa apre yo te mouri nan lari a. Lè Li fè sa, moun yo rasanble yo idantifye kòm “rejte Izrayèl yo,” “moun Jida yo ki gaye yo.” Yo te chase yo deyò nan lari yo 18 jiyè 2020, men yo rasanble yo yon dezyèm fwa pou yo vin banyè ki rasanble lòt twoupo Bondye a ki toujou nan Babilòn. Rasanbleman moun ki toujou nan Babilòn yo kòmanse nan lwa dimanch lan Ozetazini, ki se dezyèm nan de vwa yo nan Revelasyon dizwit.

Premye rasanbleman an te fèt 11 septanm 2001, lè Islam te frape Etazini. Antanke drapo ki dwe rasanble yon dezyèm fwa, yo reprezante kòm rasin Jese a, ki se yon senbòl ki reprezante travay Alfa ak Omega, ki montre fen yon bagay ansanm ak kòmansman yon bagay. Premye rasanbleman an te make pa yon frap Islamik sou Etazini, epi li montre epi idantifye yon frap Islamik sou Etazini kòm dezyèm rasanbleman an. Lè rasin Jese a leve kanpe kòm yon drapo pou Janti yo, “repo” li pral bèl anpil, paske drapo a pral mennen sila yo ki toujou nan Babilòn tounen sou ansyen chemen biblik la, sètadi Saba setyèm jou a, konsa sa make leve drapo a pou Janti yo nan kriz lwa dimanch lan.

“Pan-drapo” a fè eksperyans an premye yon pwosesis pirifikasyon ki te ilistre nan Malachi chapit twa, nan de netwayaj tanp Kris la, epi natirèlman nan parabòl dis vyèj yo nan fen mouvman Millerit la. Pwosesis pirifikasyon an nan kòmansman an repete jiska dènye lèt la nan fen an, e Ezayi reprezante li an rapò ak yon sèl tab ki te remake nan yon liv. Rebelyon Advantis la se tab kontrefè ki te pwodui an 1863 pou rejte epi ranplase de tab yo ki make nan liv Abakik chapit de a.

Koulye a, ale, ekri sa devan yo sou yon tablo, epi make li nan yon liv, pou sa ka sèvi pou tan k ap vini an, pou tout tan ak tout tan: Paske se yon pèp rebèl, timoun k ap bay manti, timoun ki pa vle tande lalwa Senyè a; ki di moun k ap wè yo: Pa wè; epi pwofèt yo: Pa pwofetize bagay dwat ban nou, pale nou bagay dous, pwofetize manti: Wete kò nou sou chemen an, detounen nou soti sou santye a, fè Sen Izrayèl la sispann parèt devan nou. Se poutèt sa, men sa Sen Izrayèl la di: Paske nou meprize pawòl sa a, nou mete konfyans nou nan opresyon ak mechanste kwochi, epi nou apiye nou sou yo: Se poutèt sa inikite sa a pral pou nou tankou yon fann ki pare pou tonbe, k ap gonfle sou yon gwo miray wo, e kraze li vini toudenkou, nan yon sèl moman. L ap kraze l tankou yo kraze yon veso bòs potye fè an miyèt moso; li p ap gen pitye: konsa, nan debri li yo p ap jwenn menm yon ti moso po pou pran dife nan fwaye a, oswa pou pran dlo nan twou dlo a. Paske men sa Senyè Bondye a, Sen Izrayèl la, di: Se nan retounen vin jwenn mwen ak nan repo nou pral sove; se nan trankilite ak nan konfyans fòs nou pral ye: men nou pa t vle. Men nou te di: Non; paske n ap kouri sou chwal; se poutèt sa n ap kouri sove: epi, N ap monte sou sa ki rapid; se poutèt sa moun k ap pouswiv nou yo pral rapid. Yon mil pral kouri devan menas yon sèl; devan menas senk, n ap kouri: jouk lè n ap rete tankou yon poto siy sou tèt yon mòn, tankou yon drapo sou yon ti mòn. Se poutèt sa Senyè a ap tann, pou l ka fè nou gras; se poutèt sa l ap leve byen wo, pou l ka gen mizèrikòd pou nou: paske Senyè a se yon Bondye jistis: benediksyon pou tout moun ki tann li. Paske pèp la pral rete nan Siyon, nan Jerizalèm: ou p ap kriye ankò: li pral gen anpil gras pou ou lè vwa rèl ou rive jwenn li; lè li tande l, l ap reponn ou. Ezayi 30:8–19.

An 1863, l’Adventisme commença le processus de rejet du message prophétique de William Miller, tel qu’il est représenté sur les deux tables sacrées d’Habacuc. Jésus illustre la fin par le commencement. Dans ce passage, les rebelles au commencement de l’Adventisme représentent aussi les rebelles à la fin de l’Adventisme. Dans les deux cas, la rébellion représente un rejet du message prophétique et de la méthodologie de chaque histoire, lorsqu’ils disent aux « voyants » : « Ne voyez pas ; et aux prophètes : Ne nous prophétisez pas des choses droites, dites-nous des choses flatteuses, prophétisez des tromperies. »

Yo menm tou yo deside kite chemen an lè yo pwoklame: “Wete kò nou sou chemen an, vire sou kote kite chemen an, fè Sen Izrayèl la sispann parèt devan nou.” Chemen moun ki jis yo se “ansyen chemen yo” nan Jeremi chapit sis, vèsè sèz ak disèt. Rebèl yo deside pa mache nan verite fondamantal yo, ni pou yo pa koute son twonpèt la ke vijilan yo, ki te leve anlè, ap fè tande, sa ki reprezante mouvman Millerit la ak mouvman Future for America.

Men sa Seyè a di: Kanpe sou chemen yo, gade, mande pou ansyen santye yo, kote bon chemen an ye a, epi mache ladan li; konsa n a jwenn repo pou nanm nou. Men yo di: Nou p ap mache ladan li. Mwen te mete gad sou nou tou, mwen te di: Koute son twonpèt la. Men yo di: Nou p ap koute. Se poutèt sa, tande, nou menm nasyon yo, epi konnen, O asanble a, sa ki pami yo. Tande, O tè a: gade, m ap fè malè tonbe sou pèp sa a, wi, fwi panse yo, paske yo pa t koute pawòl mwen yo, ni lalwa mwen an, men yo te rejte li. Jeremi 6:16–19.

Refi rebèl yo refize mache nan ansyen chemen yo reprezante tou kòm dezi yo genyen pou “fè Sen Izrayèl la sispann parèt devan yo”, e sa reprezante rejè mesaj Rèl Minwi a, ki fonde sou Alfa ak Omega a k ap montre fen Advantis la ansanm ak kòmansman an.

“Yo te mete yon gwo limyè klere dèyè yo, nan kòmansman chemen an; epi yon zanj te di m se te ‘kri a minwi.’ Limyè sa a te klere tout longè chemen an, e li te bay limyè pou pye yo, pou yo pa t bite.

“Si yo te kenbe je yo fikse sou Jezi, ki te jis devan yo, k ap mennen yo nan vil la, yo te an sekirite. Men byento kèk ladan yo te vin bouke, epi yo te di vil la te byen lwen toujou, e yo te espere yo ta deja antre ladan l anvan sa. Lè sa a Jezi te konn ankouraje yo lè Li leve bra dwat Li ki gen glwa; epi soti nan bra Li te vini yon limyè ki t ap balanse anlè gwoup adventis la, epi yo te rele byen fò: ‘Allelouya!’ Gen lòt ki, avèk temerite, te nye limyè ki te dèyè yo a, epi yo te di se pa t Bondye ki te mennen yo soti rive lwen konsa. Limyè ki te dèyè yo a te etenn, sa ki te kite pye yo nan yon fènwa nèt; epi yo te bite, yo te pèdi mak la ansanm ak Jezi nan je yo, epi yo te tonbe kite chemen an pou desann nan mond tenèb ak mechanste ki anba a.” Christian Experience and Teachings of Ellen G. White, 57.

Pwosesis pirifikasyon ki reprezante pa Kri Minwi a pwodui de kategori adoratè, e chapit trant nan Ezayi reprezante mank lwil nan men vyèj sòt yo kòm yon enkapasite pou ranmase dlo oswa dife, ki toude se senbòl Konsolatè a, lè Ezayi ekri: “whose breaking cometh suddenly at an instant. And he shall break it as the breaking of the potters’ vessel that is broken in pieces; he shall not spare: so that there shall not be found in the bursting of it a sherd to take fire from the hearth, or to take water withal out of the pit.” Jijman yo vini “toudenkou nan yon moman,” jan sa reprezante pa rèl la a minwi, lè sa a yo vin dekouvri ke li twò ta pou yo jwenn lwil la. Dife ak dlo nan temwayaj Ezayi a se senpleman yon lòt reprezantasyon lwil la nan parabòl dis vyèj yo. Lwil, dlo ak dife reprezante karaktè; yo reprezante mesaj la epi tou prezans Konsolatè a. Okenn nan senbòl sa yo pa kapab jwenn lè jijman dis vyèj yo “cometh suddenly at an instant.” Lè sa a, li twò ta.

Sèl sekirite a se nan “retounen,” ki se pwomès yo te fè Jeremi lè li te reprezante sila yo ki te desevwa nan premye desepsyon an. Si pèp Bondye a ta retounen vin jwenn Li, Li ta retounen vin jwenn yo, men rebèl yo refize, epi limyè ki te klere chemen an te etenn. Limyè ki te nan kòmansman an se te Kri Minwi a, epi chemen ki t ap mennen pi devan an te klere pa bèl bra dwat gloriye Kris la jouk nan letènite. Kris la te devan sila yo ki te sou chemen an, epi limyè ki dèyè a dwe menm limyè a, paske Kris la ilistre fen chemen an avèk kòmansman chemen an. Kri Minwi a te ye e li se verite prezan an.

“Mwen souvan fè referans ak parabòl dis vyèj yo, senk ladan yo ki te saj, e senk ki te sòt. Parabòl sa a te akonpli e li pral akonpli jouk nan pi piti detay, paske li gen yon aplikasyon espesyal pou tan sa a, epi, menm jan ak mesaj twazyèm zanj lan, li te akonpli e l ap kontinye rete verite prezan jouk nan fen tan an.” Review and Herald, 19 dawout 1890.

Yon dezi pou fè Sen an sispann parèt devan yo se yon rejè non sèlman Kris la, men Kris la kòm Alfa ak Omega a. Se yon rejè mesaj Kri a Minwi a. Mesaj Kri a Minwi a, nan kòmansman Advantis la, te yon koreksyon prediksyon ki te echwe a.

Rebèl ki te rejte “ansyen chemen yo” yo te kreye yon “tab” kontrefè apa de moun ki jis yo, jan sa te reprezante nan akonplisman Kri Minwi a nan mouvman Millerit la. Lè sa a, “mil” te kouri “devan menas yon sèl,” epi mouvman an toudenkou te soti nan senkant mil pou l desann rive nan senkant. Yo te pran kouri a poutèt “menas” ki te soti nan “senk” vyèj saj yo, ki te di yo yo pa t gen lwil pou yo pataje, e ke yo te dwe ale achte pwòp lwil pa yo. Separasyon moun sòt yo ak moun saj yo te kite vyèj saj yo “tankou yon drapo sou tèt yon mòn, ak tankou yon banyè sou yon ti mòn.” Rebelyon vyèj sòt yo nan dat 22 oktòb 1844 la te ilistre rebelyon ane 1863 la, paske 22 oktòb 1844 te kòmansman diznèf ane yo ki reprezante fen “sèt tan” Levitik vennsis yo. Nou gen plis bagay pou nou di sou sijè sa a, men rebelyon nan 1844 la te tipifye rebelyon ane 1863 la epi li make pwen kote tab kontrefè a te kreye.

Lakrint ki fè eksperyans pa vyèj san konprann yo, se lakrent ki reprezante lè vyèj saj yo retounen nan lavi epi kanpe sou pye yo. Lè sa a, li twò ta pou retounen soti nan desepsyon 18 Jiyè 2020 la, epi pwochen bagay ki dwe rive se asansyon anlè nan syèl la ki fèt nan lwa dimanch la. Lè sa a, se lè yon gwo tranblemanntè rive.

Menm lè sa a, te gen yon gwo tranblemanntè; yon dizyèm pati nan vil la tonbe, e nan tranblemanntè a sèt mil moun te mouri; e rès la te vin sezi ak laperèz, epi yo te bay Bondye syèl la glwa. Dezyèm malè a pase; epi gade, twazyèm malè a ap vini vit. Revelasyon 11:13, 14.

Revelasyon onz idantifye ke pandan Revolisyon fransè a, yon dizyèm pati nan vil la tonbe; epi nan istwa sa a, nasyon Lafrans lan, yon nasyon ki te gen de kòn pwofetik ki reprezante kòm Sodòm ak Lejip, te ranvèse. De kòn Lafrans yo sèvi kòm tip de kòn Etazini yo.

Lafrans te pwofetikman youn nan dis wayòm ki reprezante Wòm payen nan Danyèl sèt la; se poutèt sa yon dizyèm pati nan wayòm nan (vil la) tonbe. An reyalite, pami dis kòn sa yo nan Danyèl sèt la ki finalman te mete papote a sou twòn tè a an 538, Lafrans te wayòm prensipal ki te tabli papote a. Kòm youn nan dis pisans Danyèl sèt la, Lafrans prefigire wòl bèt tè a ki gen de kòn nan nan Revelasyon trèz la. Lèfini an, Etazini akonpli menm travay la pou papote a jan Lafrans te fè l nan kòmansman an. Etazini se pisans prensipal pami dis wa ki reprezante Nasyonzini an, epi li tonbe nan tranblemanntè lwa dimanch la. N ap trete vèsè sa yo pi plis an detay nan atik kap vini an.

Youn nan kesyon prensipal atik sa a se ke li se yon mesaj ki fè pèp Bondye a kanpe sou pye yo, paske Konsolatè a ki fè yo kanpe sou pye yo reprezante lwil la, ki pa sèlman reprezante Sentespri a, men tou kominikasyon Bondye voye bay pèp Li a. Mesaj Revelasyon onz la, ki fè Moyiz ak Eli kanpe sou pye yo, reprezante tou pa pwomès yo te bay Jeremi an.

Se poutèt sa men sa Seyè a di: Si ou tounen, m ap fè ou retounen ankò, epi ou va kanpe devan mwen; epi si ou separe sa ki gen anpil valè ak sa ki san valè, ou va tankou bouch mwen. Se pou yo tounen vin jwenn ou; men ou menm, pa tounen al jwenn yo. M ap fè ou tounen pou pèp sa a tankou yon miray an bwonz ki byen ranfòse; y ap goumen kont ou, men yo p ap genyen batay la sou ou; paske mwen avèk ou pou m sove ou epi pou m delivre ou, se Seyè a ki di sa. M ap delivre ou anba men mechan yo, e m ap rachte ou anba men moun terib yo. Jeremi 15:19–21.

Izayi te fè menm apèl la lè li te di: “Paske men sa Senyè Bondye a, Sen Izrayèl la, di: Se nan retounen vin jwenn mwen ak nan repo nou va sove.” Izayi te ajoute ke “retounen” sa a te an rapò ak tan reta parabòl la, paske li te ekri: “Se poutèt sa Senyè a va tann, pou li ka fè nou gras; se poutèt sa li va leve byen wo, pou li ka gen mizèrikòd pou nou; paske Senyè a se yon Bondye jistis: benediksyon pou tout moun ki tann li.”

Privilèj pou yon moun vin “bouch” Bondye, jan Jeremi te idantifye li a, se privilèj pou pale pou Bondye nan tan kote Etazini “pale tankou yon dragon.” Pawòl pèp Bondye a pral pwononse lè sa a se avètisman kont mak bèt papal la. Pou patisipe nan mouvman gloriye sa a, li nesesè pou nou retounen.

Si ou vle retounen, o Izrayèl, se SENYÈ a ki di sa, retounen vin jwenn mwen; epi si ou wete bagay abominab ou yo devan je mwen, lè sa a ou p ap deplase. Epi ou va sèmante: SENYÈ a vivan, nan verite, nan jijman, ak nan jistis; epi nasyon yo va beni tèt yo nan li, e se nan li yo va fè lwanj yo. Paske men sa SENYÈ a di ak gason Jida yo ak Jerizalèm: Laboure tè frich nou an, epi pa simen nan mitan pikan. Sikonwi tèt nou pou SENYÈ a, epi wete prepis kè nou, nou menm gason Jida yo ak moun k ap viv Jerizalèm yo; pou kòlè mwen pa pete tankou dife, pou l boule san pesonn pa ka etenn li, poutèt mechanste aksyon nou yo. Fè konnen sa nan Jida, epi pibliye sa nan Jerizalèm; epi di: Sonnen twonpèt la nan peyi a; rele byen fò, rasanble nou ansanm, epi di: Reyini nou, ann ale nan vil ranfòse yo. Leve drapo a nan direksyon Siyon; pran retrèt, pa rete: paske mwen pral fè malè soti nan nò a, ak yon gwo destriksyon. Lyon an soti nan touf li a, epi destriktè nasyon yo sou wout li; li soti kote li te ye a pou fè peyi ou tounen yon dezolasyon; epi vil ou yo pral kraze, san moun pou rete ladan yo. Jeremi 4:1–7.

Men Lespri Senyè a vin sou Jedeyon, li kònen twonpèt la; epi Abiezer te rasanble dèyè li. Li voye mesaje nan tout Manase; yo menm tou te rasanble dèyè li. Li voye mesaje bay Asè, bay Zabilon, ak bay Neftali; epi yo monte pou rankontre yo. Jij 6:34, 35.