De Tablo Abakik yo 3 sou 95

Entwodiksyon: Fondasyon de tab Abakik yo

Seri sa a rele De Tablo Abakik yo. Jiska prezan, nou te pran kèk verite ki soti nan Tablo 1843 ak 1850 yo, pa pou n defann yo biblikman nan pwen sa a, men pou n tabli ke Ellen White andose verite sa yo. Nou soutni ke si ou rejte verite fondamantal sa yo, an menm tan an w ap rejte Lespri Pwofesi a. Nou vle mete sa nan dosye a an premye.

Revi Istwa Millerit la ak Kri a Minwi

Nan premye prezantasyon nou an, nou te trase istwa Millerit yo, ansanm ak repè pwofetik yo soti nan 1798 rive nan 1844. Nan dènye prezantasyon nou an, nou te egzamine pi pre istwa a depi tan reta a jouk rive nan fèmti pòt la nan 22 oktòb 1844, pandan nou te idantifye peryòd sa a kòm Kri Minwi a. Kri Minwi a te antre nan listwa nan reyinyon kan Exeter la, 12–17 dawout 1844, epi li te kontinye jouk 22 oktòb 1844. Tan reta a, ki te kòmanse nan mwa mas 1844, fè pati Kri Minwi a ak pwosesis pirifikasyon an ki te prepare yon pèp pou pwoklame mesaj li a.

Nou te espere tabli sa nan kè nou ak nan lespri nou yè. Tout ilistrasyon ki nan Pawòl Bondye a konsènan tan reta yo pale sou fen mond lan. Ellen White, pandan l ap fè kòmantè sou 1 Korentyen 10:11, di: “Chak nan ansyen pwofèt yo te pale plis pou epòk pa nou an pase pou epòk yo t ap viv la.” 1 Korentyen 10:11 deklare: “Kounye a, tout bagay sa yo te rive yo kòm egzanp; epi yo ekri yo pou avètisman pa nou, nou menm sou ki dènye tan mond lan rive.” Istwa Millerit yo se yon istwa sou sa k pral fèt nan fen mond lan. Tout istwa biblik sa yo sou tan reta a ak sa k vini apre li montre sa ki t ap fèt nan tan reta Millerit la ak nan Kri Mitanwit la. Nou bezwen konprann bagay sa yo, paske listwa gen pou l repete.

2520 a: Apwobasyon Ellen White la

Nou t ap trete premye sijè ki sou Tablo sa yo, byenke nou pa t pale anpil sou li. Premye doktrin nou vle montre ke Ellen White apwouve klèman se 2520 la. De premye prezantasyon yo te fèt pou mennen nou isit la. Demen maten, n ap kòmanse egzaminen Sèvis Kontinyèl la sou Tablo sa a.

Sonje Dirijans ak Ansèyman Senyè a

Ann kòmanse ak Life Sketches, paj 196: “Nou pa gen anyen pou nou pè pou lavni, eksepte si nou ta bliye fason Senyè a te mennen nou, ak ansèyman Li nan istwa pase nou an.” Sèl bagay yon kretyen gen pou l pè konsènan lavni se tonbe kite chemen an epi pèdi. Bagay ki dwe fè nou gen lakrentif la se pa pa rive jwenn lavi etènèl. Isit la, Sè White di nou pa gen anyen pou nou pè pou lavni, eksepte de bagay. Sa a se yon pasaj komen nan Lespri Pwofesi a nan Advantis, men raman ou tande yon moun devlope sou ki direksyon ak ki ansèyman li ap fè referans.

N ap montre ke gid li ap pale de li a se istwa Rèl Minwi a. Nan istwa Rèl Minwi a, Kris t ap dirije nan tan reta a, nan rive ak pwoklamasyon Rèl Minwi a, epi nan fèmti pòt la nan 22 oktòb 1844. Li te òganize istwa sa a pou pwodui yon pèp ki ta kapab antre pa lafwa ansanm avè l nan Kote ki Pi Sen an. Nou dwe gen krent pou nou bliye istwa patikilye sa a, menm jan tou ansèyman Li yo.

N ap montre ke te gen yon ansèyman presi ki te pwodui Kri a Minwi. Ansèyman sa a pa t efondreman Anpi Otoman an nan dat 11 dawout 1840, ni li pa t doktrin sou eta mò yo, ki te vini nan istwa Mesaj Dezyèm Zanj lan nan istwa Millerit la. Se te yon ansèyman presi nan istwa Millerit la ki te pwodui Kri a Minwi a, kote Senyè a te mennen; epi nou pa gen anyen pou nou pè pou lavni, eksepte si nou bliye direksyon Li ak ansèyman Li.

Nou sijere ke senbòl ni kondwit li ni ansèyman li se Kri a Minwi. Ann li pasaj sa a soti nan premye vizyon Ellen White la ankò:

"Sou chemen sa a, pèp adventis la t ap vwayaje pou ale nan vil ki te nan lòt bout chemen an. Yo te gen yon gwo limyè klere yo te mete dèyè yo nan kòmansman chemen an, e yon zanj te di m se te rèl minwi a. Limyè sa a te klere sou tout longè chemen an, e li te bay limyè pou pye yo, pou yo pa t bite. Si yo te kenbe je yo fikse sou Jezi, ki te jis devan yo, k ap mennen yo nan vil la, yo te an sekirite. Men, byento, kèk ladan yo te vin bouke, e yo te di vil la te byen lwen toujou, e yo te espere yo ta deja antre ladan l anvan sa. Lè sa a, Jezi te ankouraje yo lè Li te leve bra dwat Li ki gen glwa, e soti nan bra Li te vini yon limyè ki t ap balanse anlè gwoup adventis la, e yo te rele: 'Alelouya!' Gen lòt ki, avèk presipitasyon, te nye limyè ki te dèyè yo a, e yo te di se pa Bondye ki te mennen yo soti jis lwen sa a."

Y ap renye Kri a Minui a, epi anrapò ak Kri a Minui a, y ap soutni ke Senyè a pa t ap dirije yo nan Kri a Minui a. Y ap renye direksyon Bondye nan Kri a Minui a.

Limyè ki te dèyè yo a te etenn, kite pye yo nan yon fènwa total; yo bite, yo pèdi devan je yo mak la ansanm ak Jezi, epi yo tonbe kite chemen an pou desann nan mond anba a ki fè nwa e ki mechan.

Rèl Minwi a nan Kontèks li

Nou pral gade yon lòt fwa ankò sou istwa Kri a Minwi pou mete l nan kontèks anvan nou trete 2520 la.

Soti nan The Great Controversy, paj 391–395: “Lè tan kote yo te premye atann vini Senyè a te pase, nan prentan ane 1844,”—se tan reta a sa a, premye desepsyon an—“moun ki te gade avèk lafwa pou aparisyon Li a te, pandan yon ti tan, plonje nan dout ak ensètitid. Pandan mond lan te konsidere yo kòm moun ki te fin bat nèt e yo te pwouve ke yo t ap nouri yon ilizyon, sous konsolasyon yo te toujou Pawòl Bondye a. Anpil te kontinye fouye Ekriti yo, egzaminen ankò prèv lafwa yo, epi etidye pwofesi yo ak anpil atansyon pou yo te ka resevwa plis limyè.”

Si anpil te fè sa, sa vle di te gen kèk ki pa t fè sa. Li pa di “yo”; li di “anpil” — gen de kategori isit la.

Temwayaj Bib la an favè pozisyon yo te sanble klè e desizif. Siy yo, ki pa t kapab bay konfizyon, t ap montre vini Kris la te toupre. Benediksyon espesyal Senyè a, ni nan konvèsyon pechè yo ni nan renouvèlman lavi espirityèl pami kretyen yo, te rann temwayaj ke mesaj la te soti nan Syèl la. E byenke kwayan yo pa t kapab esplike desepsyon yo, yo te santi yo sèten ke Bondye te kondwi yo nan eksperyans pase yo.

Mele ak pwofesi yo, ke yo te konsidere kòm sa ki te aplike pou tan dezyèm avènman an, te gen enstriksyon ki te fèt espesyalman pou eta ensètitid ak tann sispans yo, epi ki t ap ankouraje yo pou yo tann avèk pasyans nan lafwa, ke sa ki te kounye a fènwa pou konpreyansyon yo t ap, nan tan ki apwopriye a, vin klè.

Nan paragraf sa a, li di: “Mele ak pwofesi yo te konsidere kòm sa ki aplike pou tan dezyèm avènman an . . . .” Ki pwofesi yo te kwè ki te aplike pou Dezyèm Avènman an? 2520 la, 2300 la, ak 1335 la. Yo te kwè tout twa pwofesi tan sa yo te fini an 1843, e se sa ki te Dezyèm Avènman an.

Pami pwofesi sa yo te gen pwofesi Abakik 2:1–4 la: “M ap kanpe sou pòs veye mwen, m ap mete tèt mwen sou gwo kay won an, epi m ap veye pou m wè sa L ap di m, ak sa m ap reponn lè yo korije m. Epi Senyè a reponn mwen, li di: Ekri vizyon an, epi fè li klè sou tab yo, pou moun k ap li li a ka kouri. Paske vizyon an se toujou pou yon tan fikse; men nan fen an li va pale, li p ap bay manti: menm si li pran reta, tann li; paske li va vini sètènman, li p ap pran reta. Gade, nanm sila a ki gonfle ak ògèy la pa dwat nan li; men moun jis la va viv pa lafwa li.”

Depi byen bonè an 1842, direksyon ki te bay nan pwofesi sa a pou “ekri vizyon an, epi fè l klè sou tab yo, pou moun k ap li li a ka kouri,” te pouse Charles Fitch prepare yon tablo pwofetik pou ilistre vizyon Dànyèl ak Revelasyon an. Piblikasyon tablo sa a te konsidere kòm yon akonplisman lòd Abakouk te resevwa a. Men, pèsonn pa t remake lè sa a ke menm pwofesi a prezante yon reta ki sanble parèt nan akonplisman vizyon an—yon tan kote li sanble ap pran tan. Apre desepsyon an, pasaj sa a te parèt gen anpil enpòtans: “Paske vizyon an se toujou pou yon tan fikse; men nan fen an li va pale, epi li p ap bay manti: menm si li pran tan, tann li; paske li gen pou l vini san manke, li p ap pran tan. . . . Moun jis la va viv pa lafwa li.”

Tablo 1843 a ak Lespri Pwofesi a

Sa pa gen okenn enpòtans si w ap fè travay regilye oswa travay iregilye—tèm Ellen White sèvi avèk yo pou travay konferans ak travay ki soutni tèt yo, respektivman. Kit ou ale nan ministè prensipal ki soutni tèt yo nan Advantis la, oswa nan Konferans Jeneral la, oswa nan Enstiti Rechèch Biblik la, si ou mande yo konsènan Tablo 1843 a, yo pral di: “Gen anpil erè sou Tablo sa a.” Yo pa dakò ak Ellen White, ki di Senyè a te kenbe men Li sou “yon erè” nan kèk nan chif ki sou Tablo sa a.

Men yo tou mete tèt yo an opozisyon ak Pawòl Bondye a. Nan Abakouk, li di vizyon sa a “pa pral . . . bay manti.” Vizyon Pyonye yo te dwe mete sou Tablo 1843 la, e yo te fè sa, se yon akonplisman Abakouk 2. Se vizyon sa a yo te dwe mete sou Tablo sa a, epi Abakouk 2 di vizyon sa a “pa pral . . . bay manti.” Konsa, lè ou di Tablo sa a “plen erè,” w ap opoze ni ak Lespri Pwofesi a ni ak Bib la.

Yon pati nan pwofesi Ezekyèl la te sèvi tou kòm yon sous fòs ak konsolasyon pou kwayan yo: “Pawòl Seyè a te vin jwenn mwen, li di: Pitit lòm, ki pwovèb sa a nou genyen nan peyi Izrayèl la, k ap di: Jou yo ap trennen, e tout vizyon echwe? Se poutèt sa, di yo: Men sa Senyè Bondye a di. . . . Jou yo pwoche, ansanm ak akonplisman tout vizyon. . . . Mwen pral pale, e pawòl mwen pral pale a va rive; li p ap trennen ankò.” “Moun lakay Izrayèl yo di: Vizyon li wè a se pou anpil jou k ap vini, e li pwofetize konsènan tan ki byen lwen. Se poutèt sa, di yo: Men sa Senyè Bondye a di; okenn nan pawòl mwen yo p ap trennen ankò, men pawòl mwen te pale a va fèt.” Ezekyèl 12:21–25, 27, 28.

De Kategori Adoratè

Remake li klè ke li ap pale sou de kategori adoratè. Li di anpil moun, lè desepsyon sa a te rive, te kontinye etidye pwofesi yo, sa ki montre te gen yon kategori ki pa t kontinye. Nou pral resevwa plis limyè sou diferans ki genyen ant de kategori yo.

Akonplisman Habakouk 2:1–4 la se Tablo 1843 sa a ak Tablo 1850 la. Menm nan Habakouk, vèsè 4 la di ke moun ki jis la va viv pa lafwa li, epi gen sila a ki gen kè li leve wo. Sa ap dekri de kategori adoratè. Istwa Kri a Minwi a pwodui de kategori adoratè, e de kategori sa yo se Habakouk ap pale avèk yo.

Nan paragraf ki vin apre a, apre li fin fè referans ak Abakik 2 ak Ezekyèl, li idantifye youn nan gwoup yo: « sila yo k ap tann yo ». Ki moun sila yo k ap tann yo ye? Se moun k ap akonpli Danyèl 12 la: « Benediksyon pou moun ki tann, e ki rive nan 1335 la. » Gwoup sa a se sila yo k ap tann yo.

Moun ki t ap tann yo te rejwi, yo te kwè ke Sila a ki konnen fen an depi nan kòmansman an te gade desann atravè tout syèk yo, epi, dèske li te wè davans desepsyon yo a, li te ba yo pawòl kouraj ak espwa.

Nou te resevwa yon apèl nan men yon sè ki t ap travay nan youn nan peyi Ewòp de Lès yo pandan kèk ane. Li te soti la, li te vin rete Ozetazini, epi lè li te konprann mesaj sa a, li te retounen. Li te fè fas ak rezistans, pandan ansyen fanmi legliz li a te antre an kontak ak lidèchip nan peyi li pou “fèmen pòt la sou li.” Dènyèman, Senyè a louvri pòt la pou li pataje mesaj sa a ak plizyè gwoup.

Li te rele byen bonè maten an, li fè konnen youn nan obstak yo se te transpòtasyon. Yo te bezwen yon machin pou vwayaje epi anseye mesaj sa a, men yo pa t gen lajan ki nesesè a. Men, dèske yo te rive kote sa a, zanmi ki soti Ozetazini, anba konviksyon Senyè a te mete nan kè yo, voye ase lajan pou achte yon machin.

Sa a se kalite eksperyans sa a ki t ap rive pou sila yo ki te desi yo. Yo te desi, men Seyè a te mennen yo nan Ekriti yo pou ankouraje yo, li t ap di: "Desepsyon sa a te anba direksyon pa m. Kontinye avanse sèlman."

Si se pa t gen kèk pasaj konsa nan Ekriti yo, ki t ap avèti yo pou yo tann avèk pasyans epi pou yo kenbe fèm konfyans yo nan pawòl Bondye a, lafwa yo t ap febli nan lè eprèv sa a.

Parabòl Dis Vyèj yo ak Tan Reta a

Remake kòman Sè White lye parabòl Dis Vyèj yo ak Abakouk 2, paske toude pale de yon tan reta ak de kategori adoratè.

« Parabòl dis vyèj yo nan Matye 25 la montre tou eksperyans pèp Adventis la. Nan Matye 24, an repons ak kesyon disip li yo konsènan siy vini li ak fen monn nan, Kris te fè remake kèk nan evènman ki pi enpòtan nan istwa monn nan ak nan Legliz la, depi premye avènman li jouk dezyèm avènman li; sa vle di, destriksyon Jerizalèm, gran tribilasyon Legliz la anba pèsekisyon payen ak papal yo, fènwa solèy la ak lalin nan, epi tonbe zetwal yo. Apre sa, li te pale de vini li nan wayòm li, epi li te rakonte parabòl ki dekri de kategori sèvitè k ap tann aparisyon li. Chapit 25 la louvri ak pawòl sa yo: “Lè sa a, wayòm syèl la pral sanble ak dis vyèj.” Isit la yo mete devan je nou Legliz la k ap viv nan dènye jou yo, »

Kounye a, li ap aplike sa a ak Istwa Millerit la, men remake sa li ap di a—“Isit la yo mete devan je nou legliz k ap viv nan dènye jou yo,”—ki moun ki “legliz k ap viv nan dènye jou yo”? Se nou menm.

“Menm bagay la ki make nan fen chapit 24 la. Nan parabòl sa a, eksperyans yo ilistre pa evènman ki fèt nan yon maryaj Oryantal. ‘Lè sa a, wayòm syèl la va sanble ak dis vyèj, ki te pran lanp yo, epi yo te soti al kontre nonm marye a. Senk nan yo te saj, epi senk te san konprann. Sila yo ki te san konprann yo te pran lanp yo, men yo pa t pran lwil avèk yo; men saj yo te pran lwil nan veso yo ansanm ak lanp yo. Pandan nonm marye a t ap pran reta, yo tout te souke tèt yo epi yo dòmi. Epi a minwi, yo te fè yon rèl, Men nonm marye a ap vini; soti al kontre li.’”

Yo te konprann vini Kris la, jan mesaj premye zanj lan te anonse l la, kòm yon bagay ki te reprezante pa vini Vetergòm nan. Refòm ki te gaye toupatou anba pwoklamasyon vini li ki t ap pwoche a te koresponn ak soti vyèj yo soti pou y al rankontre l. Nan parabòl sa a, menm jan ak nan Matye 24, yo reprezante de klas moun. Tout te pran lanp yo, Bib la, epi se avèk limyè li yo te soti al rankontre Vetergòm nan. Men, pandan moun sòt yo te pran lanp yo san lwil, moun saj yo te pran lwil nan veso yo. Moun saj yo te resevwa gras Bondye a, pouvwa Sentespri a ki renouvle e ki klere, pouvwa sa a ki te fè pawòl li vin yon lanp pou pye yo. Yo te etidye Ekriti yo pou yo aprann laverite a, epi yo t ap chèche ak tout kè yo pirite nan kè ak nan lavi. Sa yo te gen yon eksperyans pèsonèl ak yon lafwa nan Bondye ak nan pawòl li, yon lafwa ki pa t ka ranvèse pa desepsyon ak reta. Lòt yo te aji pa enpilsyon, yo te depann de lafwa frè yo, yo te satisfè ak bon emosyon men yo te manke yon konpreyansyon pwofon sou laverite a oswa yon travay gras ki te reyèl. Yo pa t prepare pou reta ak desepsyon. Lè eprèv yo te vini, lafwa yo te febli, epi limyè yo te vin fèb.

“Pandan Veterinè a t ap pran reta a,” ki lè Veterinè a te pran reta? 22 mas 1844. Li pran reta. Kisa ki pral rive kounye a? De klas sa yo pral parèt aklè.

Lè nou bliye Rèl Minwi a epi nou tonbe kite chemen an pou ale nan mond mechan ki anba a, nou montre nou pa konprann Levanjil la. Levanjil Etènèl la se travay Kris la nan pwodwi de klas adoratè, sou baz yon mesaj pwofetik ki mete moun anba eprèv. Depi tan reta a jouk rive nan fèmti pòt la, se sa ki pik Levanjil Etènèl la. Isit la, Senyè a pran de klas yo nan tan reta a, pandan L ap chèche mennen yo ansanm avèk Li nan Jijman an, epi Li fè yo pase nan yon pwosesis eprèv pou pwouve si yo vrèman gen lwil oswa non. Sa a se pik travay Kris la nan separe lò a ak salte a, ble a ak move zèb yo, saj yo ak moun sòt yo.

«Pandan msye marye a t ap pran reta, yo tout pran soumi epi yo dòmi.» Pa reta msye marye a, yo reprezante pasaj tan kote yo t ap tann Seyè a, desepsyon an, ak reta ki te parèt la. Nan tan ensètitid sa a, enterè moun ki te sipèfisyèl ak moun ki te demi-kè yo pa t pran tan pou l kòmanse febli, epi efò yo te lage; men moun ki te gen lafwa yo chita sou yon konesans pèsonèl de Bib la te gen yon wòch anba pye yo, vag desepsyon yo pa t kapab lave ale. «Yo tout pran soumi epi yo dòmi»; yon gwoup nan neglijans ak nan abandonnman lafwa yo, lòt gwoup la t ap tann avèk pasyans jiskaske yo ta resevwa yon limyè ki pi klè. Men, nan nwit eprèv la, dènye gwoup sa a te sanble pèdi, nan yon sèten mezi, chalè ak devouman yo. Moun ki te demi-kè ak sipèfisyèl yo pa t kapab kontinye apiye sou lafwa frè yo ankò. Chak moun dwe kanpe oswa tonbe pou tèt pa l.

Lè desepsyon an te rive, de kategori yo te kòmanse dòmi yon fason diferan; men menm vyèj saj yo te pèdi kèk nan zèl yo. Senyè a t ap dirije nan sa, pou lè mesaj Kri Mitanuit la te vini nan Reyinyon Kan Exeter la, Li t ap akonpli yon travay nan mitan yo.

Pwosesis Tès la: Tan Reta a ak Rèl Minwi a

Soti nan Spirit of Prophecy, volim 4, paj 228: Sonje byen ke pwosesis sa a—Rèl Minwi a, depi Tan Reta a rive jouk fèmti pòt la—se Seyè a k ap mete pèp Li a anba eprèv. Rèl Minwi a nan reyinyon kan Exeter la, nan pwoklamasyon li jouk 22 oktòb 1844, se sèlman yon pati nan istwa sa a. Li pa ka separe ak tan reta a, ki prepare chemen an pou efè Rèl Minwi a pami de klas adoratè yo. Nou dwe konprann Rèl Minwi a, paske si nou pa konprann li, nou tonbe kite chemen an.

Bondye te gen plan pou mete pèp li a anba eprèv. Men li te kouvri yon erè nan kalkil peryòd pwofetik yo. Men li, men Seyè a, te kouvri yon erè patikilye nan kalkil peryòd pwofetik yo, nan pliryèl. Advantis yo pa t dekouvri erè a, ni pi gwo savan pami opozan yo pa t dekouvri li. Dènye sa yo te di: “Kalkil pa nou sou peryòd pwofetik yo kòrèk. Gen yon gwo evènman ki prèt pou rive; men se pa sa Mesye Miller prevwa a; se konvèsyon lemonn nan, e non dezyèm avènman Kris la.”

Tan tann nan atant lan te pase, e Kris pa t parèt pou delivre pèp li a. Moun ki te tann Sovè yo a avèk lafwa sensè ak lanmou te fè eksperyans yon desepsyon anmè. Men, Seyè a te akonpli objektif li: li te teste kè moun ki te deklare yo t ap tann aparisyon li. Pami yo, te gen anpil ki te pouse pa laperèz olye de lanmou pou verite a. Lè evènman yo t ap tann nan pa t rive fèt, moun sa yo te deklare yo pa t desi; yo pa t janm kwè Kris t ap vini. Yo te pami premye moun ki te pase lapenn vrè kwayan yo nan rizib.

Sa te plan Senyè a. Nou pa gen anyen pou nou pè konsènan lavni an, eksepte si nou bliye kijan Senyè a te mennen nou nan eksperyans pase nou an, e nou pa gen anyen pou nou pè eksepte si nou bliye ansèyman Senyè a nan eksperyans pase nou an. N ap fè nou konprann nou pa ka separe direksyon sa a ak ansèyman Li.

Esquisses de la vie de James White et d’Ellen G. White, 1888, pages 186–187 : « Dieu mit son peuple à l’épreuve et l’éprouva par l’écoulement du temps en 1843. L’erreur — une erreur singulière — qu’ils commirent dans le calcul des périodes prophétiques ne fut pas immédiatement découverte, même par les hommes instruits qui s’opposaient aux vues de ceux qui attendaient la venue du Christ. Ces érudits profonds déclaraient que M. Miller avait raison dans son calcul du temps, bien qu’ils le contredisissent au sujet de l’événement qui devait couronner cette période. Mais eux, ainsi que le peuple de Dieu dans l’attente, étaient unis dans une erreur commune sur la question du temps. »

Nou kwè nèt ale ke Bondye, nan sajès Li, te ranje pou pèp Li a pase nan yon dezapwentman ki te byen fèt pou revele kè yo epi devlope vrè karaktè yo—pa sèlman pou revele kè yo, men pou devlope karaktè yo, mennen sa rive nan yon pwen kote sa t ap demontre nan kriz ki vini nan Rèl Minwi a. Moun ki te asepte mesaj premye zanj lan poutèt yo te pè jijman Bondye yo, e non pa paske yo te renmen verite a epi yo te anvi resevwa yon eritaj nan wayòm syèl la, kounye a te parèt nan vrè limyè yo. Yo te pami premye moun ki te pase nan rizib sila yo ki te dezapwente, sila yo ki sensèman te swaf e ki te renmen aparisyon Jezi. Eprèv Bondye sa a, ki te fouye pi fon nan kè yo, te revele vrè karaktè moun sa yo ki t ap chape anba responsablite ak wont lè yo t ap nye lafwa yo nan lè eprèv la.

Moun ki te sibi desepsyon yo pa t rete nan fènwa; paske, pandan yo t ap chèche peryòd pwofetik yo ak priyè sensè, yo te dekouvri erè a—erè sèl sa a—epi yo te trase liy kreyon pwofetik la desann atravè tan reta a. Nan tann avèk jwa vini Kris la, yo pa t pran an konsiderasyon reta aparan vizyon an, e sa te yon sipriz tris e yo pa t atann li. Men, esè sa a menm te trè nesesè pou devlope epi ranfòse moun ki te sensè nan verite a. Tan reta a te trè nesesè. Li pa t sèlman pral demontre de klas yo epi kòmanse devlope karaktè yo ki t ap demontre nan istwa Kri a Minwi rive nan fèmti pòt la, men li te nesesè tou pou ranfòse sila yo ki t ap soti sou bon bò kestyon an. Nou pa ka separe tan reta a ni ak Kri a Minwi ni ak fèmti pòt la.

Lè w rejte Kri a Minwi a, se menm istwa sa a w ap rejte. Kri a Minwi a pa sèlman mesaj Samuel Snow te bay nan Reyinyon Kan Exeter la; li se eksperyans tan reta a. Se la Senyè a t ap mennen. Nou pa gen anyen pou n pè pou lavni an, eksepte si nou bliye kondwit Senyè a nan istwa pase nou an—istwa tan reta sa a ak Kri a Minwi a, kote Li mennen Levanjil Etènèl la rive nan pik li nan Istwa Millerit la, pandan Li pwodui de klas adoratè.

Premye Ekriti, paj 74: “Mwen wè ke tablo 1843 a te dirije pa men Senyè a, e ke li pa ta dwe chanje; ke chif yo te jan Li te vle yo; ke men Li te sou yo epi li te kache yon erè nan kèk nan chif yo, pou pèsonn pa t kapab wè l, jouk lè men Li te retire.”

Mistè Mechanste a ak Pwosesis Tès la

Si nou te gen tan, nou ta ka diskite sou mistè inikite a. Mistè inikite a ka gen plis pase yon definisyon ki kòrèk, men isit la li fè referans ak travay Satan nan melanje sa ki mal ak sa ki bon, verite ak erè, nan istwa sakre yo kote Senyè a ap teste pèp Li a. Nan istwa sakre ki nan Ekriti yo kote Senyè a mennen pèp Li a nan yon pwosesis eprèv, n ap toujou wè mistè inikite a—aktivite Satan nan melanje verite ak erè. Lè moun rive nan pwen eprèv sa a, mistè inikite a fin bouche kesyon yo.

Lè tan eprèv Noye a te rive, Bib la fè nou konnen desandans Satan an te deja melanje ak desandans Bondye a anvan sa. Se sa ki te lakòz mistè mechanste a rive nan akonplisman li nan tan Noye a, jan sa eksprime nan Jenèz la lè pitit gason Bondye yo te pran pitit fi lèzòm yo pou madanm—melanj de desandans sa yo, mistè mechanste a ki vini anvan eprèv Noye a.

Nan eprèv Moyiz la ak Lanmè Wouj la, Ekriti a dekri kijan Izrayèl, ki t ap sibi eprèv nan Lanmè Wouj la ak nan Sinayi, te fin kòwonpi pa ansèyman Ejip yo apre yo te pase anpil tan la. Sa te mistè inikite a—se te lefèt ke yo te anba enfliyans ansèyman satanik.

Nan tan Jwif yo, se ansèyman grèk yo ki te prepare chemen an pou Sanedren an rejte pwosesis eprèv yo.

Nan istwa Millerit la, Millerit ki te nan legliz pwotestan yo te fèk sòti anba 1260 ane enfliyans Pap la, ki te kòwonp semans ki pi a ak semans ki pa pi a, sa ki te pwodui yon mistè inikite ki te vin anvan tès Istwa Millerit la.

Sa se mistè inikite a ki toujou prezan.

Si vous étudiez la manière dont agit le mystère de l’iniquité, reportez-vous à Patriarches et prophètes, au premier chapitre. Sœur White nous y dit comment Satan a accompli le mystère de l’iniquité dans le ciel. Il devait y avoir dans le ciel une épreuve destinée à révéler quels anges resteraient et quels anges seraient écartés, et Satan accomplissait le mystère de l’iniquité là même dans le ciel avant ce processus d’épreuve.

Satan te fè sa lè li te ensinye dout, mete pawòl pa li anwo Pawòl Bondye a, epi, pi enpòtan toujou, lè li te mennen lòt moun pou yo eksprime fo ansèyman pa li yo—yon aktivite mechan anpil. Li t ap mete dout nan lespri ou, epi apre sa, ou menm ou t ap ale eksprime dout sa a devan yon gwoup. Si nenpòt moun te plenyen konsènan dout la, se osijè de ou yo t ap plenyen, pa osijè de li.

Dènyèman, yon pastè nan Spokane, Washington, te fè kòmantè sou Early Writings, paj 74, li te di: “Mwen te ale nan diksyonè epòk Ellen White la, Webster’s Dictionary, e figures pa vle di anyen ki gen pou wè ak aritmetik.” Pifò moun ki te tande sa pa t ap verifye l e yo t ap kwè li. Omwen, pastè sa a t ap simen dout sou sa figures yo reprezante nan pasaj sa a; an reyalite, li t ap bay manti. Webster’s 1828 Dictionary di konsa: FIGURE, n. Nan aritmetik, yon karaktè ki endike yon nonb, tankou 2, 7, 9.

Li t ap eksprime dout, li t ap fè travay ki reprezante kòm mistè mechanste a. Li t ap idantifye pou Advantis yo, si yo dispoze wè sa, ke nan epòk sa a nan istwa tè a, ou dwe konprann verite a pou tèt pa ou epi pa koute èt imen; paske, “. . . mistè mechanste a deja ap travay: . . . .”

Premye Ekriti, paj 74: “. . . ke chif yo te jan Li te vle yo a, ke men Li te sou yo epi li te kache yon erè nan kèk nan chif yo, konsa pèsonn pa t kapab wè l, jiskaske men Li te retire.”

Se yon move direksyon, e teyolojyen yo souvan fè sa. Si ou vle konprann sa yon mo vle di nan Bib la oswa nan Lespri Pwofesi a, ou pa gade nan diksyonè yo an premye; ou gade nan pwofèt la. Pa egzanp, Danyèl sèvi ak mo ebre rum nan Danyèl 8:11, ki tradui kòm “wete.” Moun panse li vle di “retire,” men Danyèl sèvi ak rum senk lòt fwa, e li pa janm vle di “wete” — li vle di “leve anlè epi egzalte.” Kidonk, panse ke rum nan Danyèl 8:11 vle di “wete” se suiv tradisyon, se pa fason Danyèl te sèvi ak mo a.

Menm jan an tou, konsènan Ellen White: Si ou vle fè reklamasyon ke nan Early Writings, 74, “figures” vle di fòm atistik oswa imaj grafik, ou ta ka di: “Diksyonè nan epòk Ellen White la pa di ke figures vle di aritmetik,” avèk konfyans ke pifò moun pap verifye. Men, si yo ta fè sa, yo ta jwenn ke figures vrèman vle di aritmetik.

Men premye kote ou ale se jwenn Ellen White li menm: Ki sa li vle di pa mo figures? Nan Early Writings, paj 74, li di: “His hand was over and hid a mistake in some of the figures,” epi nan paj 236 li di: “His hand covered a mistake in the reckoning of the prophetic periods.” Pwofètès la fè konnen ke nan tèminoloji pa li, figures reprezante peryòd pwofetik yo—aritmetik la, pa travay atistik la.

Kidonk, kisa Senyè a te kenbe men Li sou li? Li te kenbe men Li sou yon erè nan kalkil peryòd pwofetik yo—chif yo.

Apwobasyon Ellen White pou 2520 la

Men pwen esansyèl la. Gen anpil moun k ap prezante menm mesaj nou ap prezante a, e mwen soutni yo. Men lè li rive sou 2520 a ak kesyon si Ellen White te kwè se te yon pwofesi valab, men agiman an—men prèv la, e se la nou dwe kòmanse. Tout lòt agiman yo valab e vre, men se sa ki pwen depa a.

Nan Early Writings, paj 74, kote li di Senyè a te kenbe men Li sou yon erè nan kèk nan chif yo, li defini sa sa vle di nan menm liv la, nan paj 236: “Mwen wè pèp Bondye a plen kè kontan nan espwa, ap tann Seyè yo. Men Bondye te gen plan pou mete yo a leprèv.” Li ap pale de Tan Reta a, premye desepsyon an.

Li pa pale de Desepsyon an nan 22 oktòb 1844 la, paske yo pral pase anba eprèv la la tou; men isit la li ap pale de tan reta a: “Bondye te gen entansyon mete yo anba eprèv.” “Men Li te kouvri yon erè nan kalkil peryòd pwofetik yo.” Ki jan Li t ap gen pou mete yo anba eprèv pa mwayen tan reta a? Se lè Li te kenbe men Li sou konpreyansyon yo konsènan peryòd pwofetik yo. Nou pa gen anyen pou nou pè pou lavni an, sof si nou bliye kijan Seyè a te dirije nou nan tan pase a, nan istwa Millerit yo ak ansèyman Li yo.

Peryòd pwofetik sa yo se ansèyman ki te pwodui tan reta a. “Men li te kouvri yon erè nan kalkil peryòd pwofetik yo. Moun ki t ap tann Seyè yo a pa t dekouvri erè sa a,”—yon sèl erè—“epi menm mesye ki te pi save yo, ki t ap opoze tan an, pa t rive wè li tou. Bondye te gen entansyon pou pèp Li a rankontre yon desepsyon. Tan an te pase, e sila yo ki te tann Sovè yo a ak yon espwa kè kontan te vin tris e dekouraje, tandiske sila yo ki pa t renmen aparisyon Jezi, men ki te anbrase mesaj la poutèt laperèz, te kontan dèske Li pa t vini nan tan yo t ap tann nan. Pwofesyon yo a pa t touche kè a ni pirifye lavi a. Pase tan an te byen kalkile pou revele kè konsa. Se yo menm ki te premye vire pou yo pase nan rizib sila yo ki te nan lapenn, ki te desi, men ki te vrèman renmen aparisyon Sovè yo a. Mwen te wè sajès Bondye nan fason Li t ap éprouve pèp Li a epi ba yo yon tès ki fouye an pwofondè pou dekouvri sila yo ki t ap fè bak epi vire do nan lè eprèv la.

Jezi ak tout lame selès la te gade avèk konpasyon ak lanmou sou sila yo ki, avèk yon dous esperans, te anvi wè Sila a ke nanm yo te renmen an. Zanj yo t ap plane bò kote yo pou soutni yo nan lè eprèv yo. Sila yo ki te neglije resevwa mesaj ki soti nan syèl la te rete nan fènwa, epi kòlè Bondye te limen kont yo, paske yo pa t vle resevwa limyè Li te voye ba yo soti nan syèl la. Moun fidèl sa yo ki te desi, ki pa t kapab konprann poukisa Seyè yo a pa t vini, pa t kite nan fènwa. Ankò, yo te mennen yo tounen nan Bib yo pou fouye peryòd pwofetik yo. Men Seyè a te retire sou chif yo, epi erè a—sèlman youn—te esplike.

Isit la a, li esplike erè ki te genyen nan chif ki sou Tablo 1843 a, e li te deja defini ke chif yo reprezante peryòd pwofetik yo. “Yo te wè ke peryòd pwofetik yo te rive jis nan 1844, e ke menm prèv yo te prezante pou montre ke peryòd pwofetik yo te fini an 1843, te pwouve ke yo t ap abouti an 1844.” Fen diskisyon an! Ellen White mete so apwobasyon li sou 2520 la.

Gen sèlman twa peryòd pwofetik sou Tablo 1843 la yo te konprann ki te fini an 1843: 1335 la, 2520 la, ak 2300 la. Bondye te kenbe men Li sou yon erè nan kèk nan chif yo—peryòd pwofetik ki sou Tablo sa a—jouk lè men Li te retire. Lè Li te retire men Li, moun fidèl ki t ap tann yo te mennen pou yo etidye peryòd pwofetik yo ankò, epi yo te dekouvri ke menm prèv ki te mennen yo pou yo prezante ke peryòd pwofetik yo te fèmen an 1843 te vin rekonèt lè sa a kòm prèv ke de ladan yo te fini an 1844.

1335 la kòmanse an 508 e li fini an 1843. 2520 la kòmanse an 677 av. J.-K. e li afekte pa plenitid ane a. Pyonye yo te panse li te fini an 1843, men pita yo te konprann ke menm prèv ki te mennen yo predi 1843 la te pwouve ke pwofesi 2520 la te fini an 1844. Pwofesi 2300 la kòmanse an 457 av. J.-K., e yo te panse li te fini an 1843, men apre desepsyon an, atravè etid yo sou peryòd pwofetik yo, yo te rann yo kont li te fini an 1844.

Gen sèlman twa pwofesi yo te predi ki t ap fini an 1843, e youn ladan yo fini vre: 1335 la. Pwofesi sa a se pa sa Senyè a te mete men L sou li. Li idantifye istwa Millerit yo depi nan Tan Retad la, atravè Rèl Minwi a, jouk rive 22 oktòb 1844.

Nan prezantasyon yè a, nou te fini ak sitasyon sa a soti nan Ellen White: “Benediksyon pou je ki te wè bagay sa yo ki te wè an 1843 ak 1844.” Sa a se “Benediksyon pou moun ki vini nan 1843.” Nan paragraf ki vin apre a, li di: “Yo te bay mesaj la. Epi pa ta dwe gen okenn reta pou repete mesaj la, paske siy tan yo ap akonpli; travay final la dwe fèt. Yon gwo travay pral fèt nan yon ti tan. Byento, dapre òdonans Bondye, y ap bay yon mesaj ki pral vin anfle jouk li tounen yon gwo rèl. Lè sa a, Danyèl pral kanpe nan plas li, pou l bay temwayaj li.” Manuscript Releases, volim 21, 437.

Dànyèl kanpe nan plas pa li a se vèsè 13 nan Dànyèl 12. “Benediksyon pou je ki te wè bagay yo ki te wè an 1843 ak 1844 la” se vèsè 12. Ellen White ap bay kòmantè diven sou Dànyèl 12:12–13, li di vèsè sa yo pa pale de yon pwofesi tan, men de yon eksperyans ki gen ladan 1843 ak 1844, eksperyans sa a ki soti nan yon move konpreyansyon konsènan 1843, e ki pwodui yon tan reta. Lè tan reta a rive, “Benediksyon pou moun ki tann.” Menm si vizyon an pran reta, tann li. Benediksyon pou sila a ki tann avèk fidelite depi nan Tan Reta a jouk pòt la fèmen. Sa moun fidèl yo wè an 1843 ak 1844 se yon benediksyon ki mennen li antre nan Kote ki Trè Sen an.

Pwofesi 1335 la te fini an 1843, sa ki te make rive Kri Minwi a. De peryòd pwofetik 2520 ak 2300 yo fini an 1844. Ellen White di ke menm prèv ki te mennen yo pou pwoklame ke 2520, 2300, ak 1335 yo te fini an 1843, yo te rekonèt apre sa kòm prèv ke yo t ap fini an 1844.

“Limière ki soti nan Pawòl Bondye a te klere sou pozisyon yo, epi yo te dekouvri yon tan reta—‘Menmsi li [vizyon an] pran reta, tann li.’ Nan lanmou yo te genyen pou vini imedya Kris la, yo te neglije reta vizyon an, ki te fèt pou fè parèt sila yo ki vrèman t ap tann yo. Ankò yo te gen yon pwen tan. Men, mwen te wè anpil nan yo pa t kapab leve pi wo pase gwo desepsyon yo a pou yo te gen degre zèl ak enèji sa a ki te make lafwa yo an 1843.”

“Satan ak zanj li yo te genyen batay sou yo, epi moun ki pa t vle resevwa mesaj la t ap felisite tèt yo pou jijman ki te, dapre yo, byen lwen nan vizyon li ak sajès yo dèske yo pa t resevwa twonpri a, jan yo te rele l la. Yo pa t rann yo kont yo t ap rejte konsèy Bondye kont pwòp tèt pa yo, e yo t ap travay ann inyon ak Satan ak zanj li yo pou twouble pèp Bondye a, ki t ap viv mesaj ki soti nan syèl la.”

Nan istwa sa a, gen de kategori adoratè. Kategori ki pa fidèl la ap pase moun k ap tann yo nan rizib, men moun k ap tann yo mennen tounen nan peryòd pwofetik yo epi yo vin konprann ke menm prèv ki te mennen yo pou yo idantifye fen 2520 ak 2300 yo an 1843 te pwouve ke yo te fini an 1844.

Menmsi sila yo ki t ap tann yo te rekonèt sa, yo pa t gen menm chalè pou Senyè a tankou anvan premye desepsyon an. Yo t ap rekindle ankò lè mesaj Rèl Minwi a ta rive. Moun ki t ap tann yo te deja konprann ane 1844 la, fen pwofesi yo, anvan Rèl Minwi a.

Mesaj Strigătului de la miezul nopții le-a îngăduit celor care așteptau să identifice data de 22 octombrie 1844. Cu această informație, nu mai era vorba doar de undeva în cursul anului 1844; era chiar această zi, iar aceasta a dat putere mesajului.

Èske ou wè pwosesis la? Ansèyman ki pwodui eksperyans sa a se twa pwofesi yo: 1335 la, 2300 la, ak 2520 la.

Apre yo te vin reyalize sa, yo te kòmanse pwoklame: «Soti nan Babilòn.» Sa a se Mesaj Dezyèm Zanj lan.

Ann klè: Kisa ki fini nan tan reta a? Itilizasyon Tablo 1843 la. Yo te mete Tablo sa a sou kote paske yo te vin konprann kounye a Senyè a t ap vini an 1844, tandiske Tablo a te di 1843. Se konsa, yo te mete Tablo a sou kote pou istwa Mesaj Dezyèm Zanj lan.

Kisa mesaj yo vin ye nan istwa Dezyèm Zanj lan? Dènye paragraf la eksplike sa.

Kwayan yo nan mesaj sa a te sibi opresyon nan legliz yo. Pandan yon tan, moun ki pa t vle resevwa mesaj la te kenbe tèt yo, paske yo te pè manifeste santiman ki te nan kè yo; men pase tan an te revele vrè santiman yo. Yo te vle fèmen bouch temwayaj sila yo ki t ap tann yo, ki te santi yo oblije rann, sa vle di, ke peryòd pwofetik yo te pwolonje rive jouk nan ane 1844 la.

Ki peryòd pwofetik? 2520 ak 2300. Se sa ki mesaj yo nan istwa sa a. Kounye a yo ap di: “Nou konprann li! Pwofesi sa yo pwolonje rive jouk 1844.” Mesaj yo nan istwa Kri a Minwi a se pwofesi 2520 ak 2300 ane yo.

“Pandan yon tan, sila yo ki pa t vle resevwa mesaj la te kenbe anba kontrent pa laperèz pou yo pa t aji dapre santiman ki te nan kè yo; men pase tan an te revele vrè santiman yo. Yo te vle fèmen bouch temwayaj sa a ke moun ki t ap tann yo te santi yo oblije rann, sètadi, ke peryòd pwofetik yo te pwolonje rive jouk 1844. Avèk klète, kwayan yo te esplike erè yo a—yon erè espesyal—epi yo te bay rezon ki fè yo te espere Seyè yo an 1844. Advèsè yo pa t kapab pote okenn agiman kont rezon pwisan yo te prezante yo. Men, kòlè legliz yo te limen; yo te pran desizyon pou yo pa koute prèv yo, epi pou yo fèmen temwayaj la deyò legliz yo, pou lòt yo pa t kapab tande li.”

Kisa k rive lè ou prezante 2520 an an rapò ak 2300 jou yo? Nan Istwa Millerit la, yo mete nou deyò nan legliz yo, epi gen yon efò pou fèmen bouch mesaj sa a.

“Moun ki pa t oze kache lòt moun limyè Bondye te ba yo a, yo te mete deyò nan legliz yo; men Jezi te avèk yo, e yo te ranpli ak lajwa nan limyè figi li. Yo te pare pou resevwa mesaj dezyèm zanj lan.” Early Writings, 235–237.

San yo pa antre nan yon etid sou 2520 la, sa n ap eseye montre se ke Ellen White mete sele apwobasyon li sou 2520 la. Si ou pa ka wè sa, ou bezwen priye pou Jezi retire balans yo nan je ou. Ellen White te di ke menm prèv ki te mennen yo pou yo te anonse 1843 a, te parèt apre sa pou pwouve ke peryòd pwofetik sa yo te fini an 1844. Li toujou idantifye peryòd pwofetik yo, oswa chif yo, nan pliryèl. Gen sèlman twa peryòd pwofetik sou Tablo 1843 a ki te fini an 1843.

Sèl ki fini an 1843 la, 1335 la, egzije, pou jistès gramè a, omwen de peryòd pwofetik pou li ka di “chif yo” ak “peryòd pwofetik yo.” Si gen twa epi ou retire youn, lè sa a de li apwouve yo se 2520 la ak 2300 la, kèlkeswa sa nenpòt lòt moun ka di.

Nan istwa sa a, ansanm ak Gwo Desepsyon Advantis yo nan dat 22 oktòb 1844 la, Senyè a t ap pwodui yon eksperyans kote yo t ap mete yo deyò nan legliz yo, pou yo te kapab kanpe non pa sou enfliyans lèzòm, men sou Pawòl Bondye a. Yo te bezwen eksperyans sa a pou yo te gen lafwa pou yo antre nan Kote ki Pi Sen an ansanm ak Jezikri. Li t ap mennen yo nan pèfeksyon pou l te mennen Levanjil Etènèl la rive nan konklizyon li.

Temwayaj Pyonye yo: James White ak Uriah Smith

Apre sa, nou gen de Pyonye, James White ak Uriah Smith. Se mesye sa yo prensipalman teyolojyen modèn yo site pou pretann ke James White te rejte 2520 la an 1863, e ke Uriah Smith te rejte li nan ekriti li yo nan ane 1870 yo ak ane 1880 yo.

Nou pral retounen nan ane 1844 ak yon ti tan apre sa pou nou wè kijan James White ak Uriah Smith dekri menm istwa sa a menm jan Ellen White sot dekri li a. Li pale sou peryòd pwofetik yo, sou Seyè a ki retire men Li epi ki fè yo wè erè a, e de pyonye sa yo pale konsa tou.

Ellen White pa di “2520” oswa “sèt fwa,” men Uriah Smith ak James White di sa. Yo fè li klè ke peryòd pwofetik yo te rekonèt nan istwa sa a se te 2520 ak 2300.

James White, Review and Herald, volim 1, 9 jiyè 1851: “Yon opozan di konsa: ‘Mwen pa kwè kri minwi a deja te bay.’ Ni nou menm tou nou pa kwè kri minwi a te tande pa nou, ni nou pa kwè li pral janm konsa. Kri ki nan Matye 25:6 la, ‘Menouxé a ap vini,’ se nan istwa yon maryaj oriental li ye. Men, lefèt ke te gen yon kri ki te bay, epi tout kò Advantis la te resevwa l nèt nan sezon otòn 1844 la, yon kri ki koresponn byen ak kri minwi parabòl la, pa ta dwe demanti pa moun ki te fè eksperyans sa a.”

James White ap trete yon istwa kote moun ap rejte Kri Mitanwit la epi yo ap tonbe kite chemen an. Li ap reponn a sa epi li pral pale sou istwa sa a.

Li te vini nan tan ki dwat la. Kri parabòl la te swiv reta a imedyatman, ansanm ak somèy ak dòmi an. Sa te vini apre reta pa nou an, apre nou te fin wont nan atant nou, e li te rive nan zòrèy nou pandan nou te nan yon eta andòmi. Kri sa a te reveye dis vyèj yo, e li te mennen yo ranje lanp yo. Sa a, akonpaye pa pouvwa Lespri a, te leve pèp Advantis la, e li te mennen yo fouye Bib la jan yo pa t janm fè sa anvan, epi konsakre tèt yo ansanm ak byen monn yo nèt ale bay Seyè a. Moun ki te lanse kri a ke Seyè a t ap vini nan setyèm mwa a, an 1844, te wè aklè ke peryòd pwofetik yo te rive jis nan tan sa a; se poutèt sa, prèv ki te prezante apati peryòd yo pou pwouve ke Avènman an t ap fèt an 1843, te pwouve ke li t ap fèt an 1844. Lè sa a nou te wè yon erè nan fason kalkil sa a ki te fè 2300 jou yo fini an 1843. Okenn nan moun ki te ekri kont Avènman an pa t wè sa. Men Pwovidans lan te kouvri erè a jouk lè tan an te rive pou yo te wè li. Erè a te nan pran 457 ane konplè nan 2300 yo, sa ki te kite 1843, san yo pa t pran okenn konsiderasyon sou fraksyon ane 457 anvan Jezikri a ki te deja pase lè kòmandman an te soti a, kote yo konte 70 semèn yo apati li.

“Espri nou yo te dirije sou moman sa a nan tan an, [1843,] paske lè yo konte plizyè peryòd pwofetik yo apati ane sa yo kote pi bon kronolojis yo fikse akonplisman evènman sa yo ki te dwe make kòmansman yo, yo tout te sanble rive nan bout yo nan ane sa a.”

Koulye a li di nou peryòd pwofetik yo yo te panse ki te fini an 1843.

“Sa a, sepandan, te sèlman aparan.” Se te sèlman aparan ke yo te fini an 1843. Yo t ap vin dekouvri ke yo te fini an 1844.

“Nou konte ‘sèt tan’ yo, oswa 2520 ane yo, apati kaptivite Manase a, ki, avèk gwo inanimite, kronolojis yo fikse nan ane 677 av. J.-K.” Se peryòd pwofetik sa yo yo t ap trete. “Sa a se sèl dat nou te janm konte apati li pou kòmansman peryòd sa a; epi lè nou soustrai 677 av. J.-K. nan 2520 ane yo, te rete 1843 apr. J.-K. Men, nou pa t remake ke, menm jan li t ap mande 677 ane konplè av. J.-K. ak 1843 ane konplè apr. J.-K. pou konplete 2520 ane yo, sa t ap oblije nou tou pwolonje peryòd sa a jis nan ane 1844, selon jan li te ka kòmanse apre kòmansman ane 677 av. J.-K.”

Peryòd pwofetik yo kote “men Pwovidans lan te kenbe men li sou erè a,” te enkli 2520 la.

Uriah Smith : « Kòm tan an te kontinye pase apre 1843, anpil moun te kòmanse chèche konnen rezon desepsyon yo konsènan ane delivrans yo te espere a. Lè sa a, yo te wè ke, si yo te fè tout peryòd pwofetik yo kòmanse nan ane av. J.-K. kote nou te toujou fikse kòmansman yo, yo pa t ap rive akonpli yo chak, menm sou sipozisyon ke kwonoloji nou ak dat kòmansman yo te kòrèk, anvan yon moman andedan ane 1844 la. Konsa, ni sèt tan yo, oswa 2520 ane yo, ki kòmanse an 677 av. J.-K. — gran jubile a, oswa 2450 ane yo [ki pa reprezante ni sou tablo 1843 a ni sou tablo 1850 an.], ki kòmanse an 607 av. J.-K. — ni 2300 ane Danyèl yo, ki kòmanse an 457 av. J.-K. — kòm yon pati nan chak nan ane sa yo, apati de ki peryòd pwofetik yo te date respektivman, te deja fin pase anvan rive divès evènman ki te make kòmansman yo, li te nesesè pou yo pwolonje rive jis nan 1844, chak selon kantite tan yo te kòmanse apre kòmansman ane av. J.-K. yo kote yo chak konte a, pou swa konplete kantite ane yo nan chak peryòd, swa verifye kòrèkte kwonoloji nou an. Men pa t gen okenn endikasyon sou moman an, nan ane av. J.-K. respektif yo, kote divès peryòd yo te kòmanse; e an konsekans, lè a nan ane kote yo te fini an pa t kapab make avèk presizyon. »

Ourya Smith ak James White toude temwanye ke peryòd pwofetik yo te rekonèt kòm rive nan bout yo an 1844 se te 2520 ak 2300 ane yo, pandan yo sèvi ak menm ekspresyon ak Ellen White nan Early Writings, paj 236 ak sa ki vin apre yo.

Chèn Verite a: Pwen Depa William Miller yo

Premye Ekriti, paj 230: “Bondye te voye zanj li a” — zanj Gabriyèl la — “pou touche kè yon kiltivatè” — William Miller — “ki pa t kwè nan Bib la, pou mennen li fouye pwofesi yo. Zanj Bondye yo te vizite moun Bondye te chwazi sa a anpil fwa, pou gide lespri li epi ouvri konpreyansyon li sou pwofesi ki te toujou rete fènwa pou pèp Bondye a. Yo te ba li kòmansman chenn verite a, epi yo te mennen li kontinye chèche lyen apre lyen, jouk li te gade Pawòl Bondye a avèk mèvèy ak admirasyon. Li te wè ladan l yon chenn verite ki pafè. Pawòl sa a, ke li te konsidere kòm pa enspire, kounye a te louvri devan je li nan bote ak laglwa li. Li te wè ke yon pati nan Ekriti a esplike yon lòt,”

Gabriyèl te montre l metòd nou rele prèv-pa-tèks, liy sou liy, isit la yon ti kras epi la yon ti kras.

Gabriyèl te ba li kòmansman chenn verite a ak metòd pou site tèks biblik kòm prèv.

William Miller, Advent Review and Sabbath Herald, 18 avril 1854 : « Par une étude plus approfondie des Écritures, je suis arrivé à la conclusion que les sept temps de la suprématie des Gentils devaient commencer lorsque les Juifs cessèrent d’être une nation indépendante, lors de la captivité de Manassé, que les meilleurs chronologistes situaient en 677 av. J.-C. ; que les 2300 jours commencèrent avec les soixante-dix semaines, que les meilleurs chronologistes dataient de 457 av. J.-C. ; et que les 1335 jours, commençant avec la suppression du sacrifice perpétuel et l’établissement de l’abomination de la désolation [Daniel 12:11], devaient être datés de l’établissement de la suprématie papale, après la suppression des abominations païennes, et qui, selon les meilleurs historiens que je pouvais consulter, devait être daté d’environ 508. »

Ellen White di Gabriel te bay William Miller pwen depa pou chenn laverite a, epi William Miller temwaye ke twa pwen depa yo te ba li se 508, 677 av. J.-K., ak 457 av. J.-K. Se zanj Gabriel ki te ba li pwen depa pwofesi sa yo, ki te pwodui istwa Kri a nan Mitan Lannwit la.

Dènye Twonpri a: Rejte Lespri Pwofesi a

Messages choisis, livre 1, page 48 : « Satan est . . . constamment à l’œuvre pour introduire le faux, afin de détourner de la vérité. La toute dernière séduction de Satan sera de rendre sans effet le témoignage de l’Esprit de Dieu. » La dernière séduction de Satan est de détruire l’Esprit de prophétie.

Si w rejte verite fondamantal sa yo, an menm tan w ap rejte Lespri Pwofesi a. Ellen White bay apwobasyon li sou 2520 la. Rejte 2520 la, se voye deyò ni tibebe a ni dlo benyen an.

"Satan se . . . toujou ap pouse sa ki fo a—pou detounen moun lwen verite a. Dènye desepsyon Satan an menm va se rann temwayaj Lespri Bondye a san efè. ‘Kote pa gen vizyon, pèp la peri’ (Pwovèb 29:18)." Li ap pale de rejte Lespri Pwofesi a epi, an koneksyon ak sa, li di ke si ou rejte Lespri Pwofesi a, kote pa gen vizyon pèp la peri. Ki sa vizyon an ye? Si ou rejte Lespri Pwofesi a, ki vizyon ou manke a?

“Ekri vizyon an, epi fè l klè sou tablèt yo, pou moun k ap li l la ka kouri.” Abakik 2:2 (KJV).

Si vous rejetez l’Esprit de prophétie, vous allez rejeter la Charte de 1843; et, si vous rejetez cette Charte, vous rejetez l’Esprit de prophétie.

Satan pral aji avèk anpil riz, nan diferan fason e atravè diferan mwayen, pou l boulvèse konfyans pèp rès Bondye a nan vrè temwayaj la. Pral gen yon rayisman limen kont Temwayaj yo ki satanik. Pafwa nou panse a “satanik” kòm zak ki sinis, men nan Patriarchs and Prophets yo di nou ke Satan travay lè l ensinye dout. Se sa ki atak satanik la kont Lespri Pwofesi a ak verite fondamantal sa yo. Se pa mwayen moun nou sipoze fè konfyans yo li ensinye dout sa yo.

“Pral gen yon rayisman ki pral limen kont Temwayaj yo, e rayisman sa a se satanik. Travay Satan yo pral vize brannen lafwa legliz yo nan yo, pou rezon sa a: Satan pa ka gen yon chemen ki tèlman klè pou l fè twonpri li yo antre epi mare nanm yo nan sediksyon li yo, si yo pran an konsiderasyon avètisman yo, repwòch yo, ak konsèy Lespri Bondye a.” Selected Messages, liv 1, 48.

Pandan n ap mennen sa nan konklizyon, lè Sè White di nou pa gen anyen pou nou pè pou lavni, eksepte si nou bliye kijan Senyè a te kondwi nou, mwen ap di ke kondwit Senyè a li pale a se istwa ki soti nan Tan Reta a rive nan pòt fèmen an—istwa tèm sa a reprezante, Kri Minwi a. Nou pa gen anyen pou nou pè pou lavni, eksepte si nou bliye kijan Senyè a te kondwi nou nan eksperyans Kri Minwi a, ansanm ak ansèyman ki makonnen ak kondwit sa a. Ansèyman ki te pwodui eksperyans sa a se twa pwofesi tan yo, ki kòmanse avèk dat Zanj Gabriyèl la te bay William Miller yo. Nou pa gen anyen pou nou pè pou lavni, eksepte si nou bliye ansèyman sa yo, ki gen ladan 2520 la, ki te pwodui eksperyans Kri Minwi a, pandan Senyè a t ap kondwi Millerit yo atravè pwen somè Levanjil Etènèl la.

“Yon bagay sèten: moun sa yo ki se Advantis Setyèm Jou, ki pran pozisyon yo anba banyè Satan an, pral anvan tout bagay abandone lafwa yo nan avètisman ak repwòch ki ladan yo nan Temwayaj Lespri Bondye a.”

Ou rejte Fondasyon yo, se Lespri Pwofesi a w ap rejte. Si ou rejte Lespri Pwofesi a, se Fondasyon yo w ap rejte. Yo mache ansanm. Kote pa gen Lespri Pwofesi, pa gen vizyon.

“Apèl pou yon konsakrasyon ki pi pwofon ak yon sèvis ki pi sen ap fèt, e l ap kontinye fèt. Kèk nan moun ki kounye a ap repete sijesyon Satan yo pral reprann bon sans yo. Gen moun ki nan pozisyon enpòtan kote yo resevwa konfyans ki pa konprann verite pou tan sa a. Se pou yo mesaj la dwe bay. Si yo resevwa li, Kris la ap aksepte yo, e l ap fè yo vin travayè ansanm avè l. Men si yo refize tande mesaj la, yo pral pran pozisyon yo anba drapo nwa Prens Tenèb la.”

Mwen resevwa enstriksyon pou m di verite presye pou tan sa a ap louvri devan lespri moun yo pi plis toujou e pi klè. Nan yon sans espesyal, gason ak fi dwe manje chè Kris la epi bwè san li. Konpreyansyon an ap devlope, paske verite a kapab elaji san rete. Otè diven verite a ap vini nan yon kominyon pi pwòch, e toujou pi pwòch, ak moun ki kontinye chèche konnen li. Lè pèp Bondye a resevwa pawòl li kòm pen syèl la, yo va konnen sòti li yo prepare tankou dimaten. Yo va resevwa fòs espirityèl, menm jan kò a resevwa fòs fizik lè yo manje.

"Nou pa menm rive konprann mwatye nan plan Senyè a lè Li te pran pitit Izrayèl yo soti anba esklavaj peyi Lejip, epi Li te mennen yo atravè dezè a pou antre nan Kanaran.

“Pandan n ap ranmase reyon diven ki klere soti nan levanjil la, n ap rive gen yon vizyon pi klè sou sistèm jwif la, epi yon apresyasyon ki pi pwofon pou verite enpòtan li yo. Eksplorasyon verite nou an poko fin konplè. Nou ranmase sèlman kèk ti reyon limyè. Moun ki pa etidyan Pawòl la chak jou pa pral rezoud kestyon ki gen rapò ak sistèm jwif la. Yo pa pral konprann verite sèvis tanp lan te anseye yo. Travay Bondye a antrave pa yon konpreyansyon mondèn sou gran plan li a. Lavi k ap vini an pral devwale sans lwa Kris la, antoure nan kolòn nwaj la, te bay pèp li a.” Spalding and Magan, 305, 306.

Advantis sa yo ki resevwa mak bèt la, pandan y ap kanpe anba banyè Satan an, an premye rejte Lespri Pwofesi a.

Gen de klas nan pasaj sa a: moun ki kontinye suiv pou yo konnen Senyè a, ki kontinye manje chè Li epi bwè san Li, epi ki kontinye etidye Pawòl Bondye a; epi moun ki pa fè sa. Devlopman verite a poko fini; y ap gen bagay pou yo di konsènan sèvis Tanp lan ki poko janm di toujou. Y ap mete anfaz sou chanjman dispansasyon an nan tan Kris la, ki te prefigire chanjman an nan tan Millerit la, e ki lonje dwèt pi devan sou dispansasyon an lè Kris chanje soti nan Jijman Mò yo pou rive nan Jijman Viv yo. Y ap gen bagay pou yo di sou Tanp lan ak sou fason Senyè a make mouvman Li yo nan chanjman dispansasyon sa yo pa efizyon Lespri Li.

Kèk lòt sitasyon ankò, epi nou prèske fini.

Moun Setyèm Jou Advantis sa yo ki rejte Rèl Minwi a tonbe kite chemen an, yo rejte direksyon Senyè a ak ansèyman doktrinal ki pwodui istwa Rèl Minwi a. Se sa nou dwe pè a—rejte ansèyman sa yo epi pa konprann eksperyans sa a. Lè nou fè sa, nou rejte Lespri Pwofesi a.

Sè White mete so apwobasyon li sou 2520 la. N ap montre kijan li mete so apwobasyon li sou lòt verite ki sou Tablo 1843 a.

Nan fen mond lan, lè tout sa rive nan pwen final Levanjil Etènèl la nan istwa nou an, Advantis la ap konfwonte ak pwosesis tès an twa etap ki te deja prefigire, jan sa parèt nan eksperyans William Miller.

William Miller te fè twa erè: (1) Li te rejte Kri Minwi a e li te tonbe kite chemen an pou l al nan move monn ki anba a. (2) Apre sa, li te mete konfyans li nan enfliyans lèzòm, Joshua Himes. (3) Li te rejte Saba a.

Yon kestyon te leve: “Èske li te rejte Saba a oswa Tanp lan?” Ansèyman ki te chanje soti nan tanp sou tè a pou ale nan Tanp ki nan Syèl la pandan peryòd tan sa a, petèt Miller pa t fin konprann li nèt. Lè Ellen White te resevwa direksyon pou antre nan Kote ki Pi Sen an, li te wè Dis Kòmandman yo nan lach alyans lan, epi Kòmandman Saba a te gen yon ekla sen toutotou li.

Bagay Miller te rejte a se te Lwa Bondye a—Saba a. Kidonk, Miller te rejte Rèl Minwi a, apre sa li te apiye sou lachè, epi ansuit li te resevwa mak bèt la. Sa repete nan fen mond lan.

Témoignages, volume 5, page 211 : « Ici, nous voyons que l’Église — le sanctuaire du Seigneur — fut la première à ressentir le coup de la colère de Dieu. Les anciens, ceux à qui Dieu avait donné une grande lumière et qui s’étaient tenus comme gardiens des intérêts spirituels du peuple, avaient trahi leur mandat. »

Li ap fè kòmantè sou Ezekyèl 8 ak 9, sele a. Sè White di sele ki nan Ezekyèl 9 la se menm sele ak sele ki nan Revelasyon 7 la. Li ap pale sou peryòd tan sele 144,000 yo. Li di moun ki te dwe gadò yo te trayi konfyans yo.

“Yo te pran pozisyon ke nou pa bezwen tann mirak ak manifestasyon klè pouvwa Bondye a tankou nan tan lontan yo. Tan yo chanje.” Premye erè yo se te opoze Kri Minwi a, yo t ap di: “Sa ki te fèt nan istwa Kri Minwi sa a pa repete ankò.”

Y ap tonbe kite chemen an.

“Pawòl sa yo ranfòse enkredilite yo, epi yo di: Senyè a p ap fè ni byen ni mal. Li twò gen mizèrikòd pou l vin pini pèp li a avèk jijman. Se konsa, ‘Lapè ak sekirite’ se rèl moun ki p ap janm leve vwa yo ankò tankou yon twonpèt pou montre pèp Bondye a transgresyon yo ak kay Jakòb la peche li yo. Chen bèbè sa yo ki pa t vle jape, se yo menm ki santi vanjans jis yon Bondye yo ofanse a. Gason, jèn fi, ak timoun piti tout peri ansanm.” Testimonies, volim 5, 211.

Jeremi, pandan l t ap pale konsènan dezyèm echèk William Miller la, te di: “Men sa Senyè a di: Madichon pou moun ki mete konfyans li nan moun, ki pran chè kòm fòs bra li, epi ki gen kè l ki vire do bay Senyè a.” Jeremi 17:5. Si ou mete konfyans ou nan yon moun, kè ou vire do bay Senyè a.

Premye rejè a nan fen an se Rèl Minwi a, yon repetisyon manifestasyon pouvwa Bondye a. Dezyèm nan se apiye sou lachè. Twazyèm nan se Lwa Dimanch la.

Kapab genyen sèlman de klas. Chak pati make klèman, swa avèk sele Bondye vivan an, swa avèk mak bèt la oswa imaj li a. Chak pitit gason ak chak pitit fi Adan chwazi swa Kris oswa Barabas kòm chèf li. E tout moun ki mete tèt yo bò kote moun ki pa fidèl yo, yo kanpe anba banyè nwa Satan an, e yo akize yo dèske yo rejte Kris epi yo trete l avèk mepri. Yo akize yo dèske, avèk premeditasyon, yo kloure sou kwa Senyè lavi ak laglwa a. Review and Herald, 30 janvye 1900.

Yon bagay sèten: setyèm jou Advantis sa yo ki pran pozisyon yo anba banyè Satan an, yo pral anvan tout bagay abandone konfyans yo nan Lespri Pwofesi a.

Advantis repete menm pwosesis tès twa etap William Miller te echwe a. Men zanj yo ap tann pou leve Miller anlè epi mennen l lakay li bò kote Sovè li. Pou Advantis ki resevwa mak bèt la, se pa zanj sa yo k ap tann yo.

Plizyè fwa ankò yo te montre m ke eksperyans pase pèp Bondye a pa dwe konsidere kòm reyalite mouri. Nou pa dwe trete dosye eksperyans sa yo menm jan nou ta trete yon almanak ane pase. Se pou dosye a rete nan lespri nou, paske listwa pral repete tèt li. Publishing Ministry, 175.

Poukisa nou bezwen sonje Kri Mitanwit la? Paske listwa pral repete tèt li. Nan listwa sa a, mesaj ki pral lakòz soukous la se 2520 la ak 2300 la; se poutèt sa li pral fè moun soti nan legliz yo.

Men èske istwa sa a, Kri Minwi a, vrèman pral repete, oswa èske se jis yon istwa? Remake pwochen sitasyon sa a:

Gen yon mond k ap kouche nan mechanste, nan twonpri ak nan ilizyon, nan menm lonbraj lanmò a,—ap dòmi, ap dòmi. Ki moun k ap santi doulè nanm pou reveye yo? Ki vwa ki ka rive jwenn yo? Lespri mwen te pote nan lavni, lè y ap bay siyal la. “Men Veteren an ap vini; soti al kontre li.” Men, gen kèk ki va reta pou jwenn lwil la pou ranpli lanp yo ankò, epi twò ta yo va dekouvri ke karaktè a, ki reprezante pa lwil la, pa ka pase soti nan yon moun al jwenn yon lòt moun. Review and Herald, 11 fevriye 1896.

Istwa Kri a Minwi a repete jiska nan tout detay li yo.

Ellen White te konprann ke 2520 la se te yon pwofesi tan ki valab e ke Seyè a te sèvi avè l pou pwodui tan reta a, desepsyon an ki te kreye eksperyans ki te prepare gason ak fanm pou yo avanse pa lafwa ansanm ak Kris nan Kote ki Pi Sen an.

Nou poko eseye pwouve 2520 a nan Bib la. Nan etid sa a sou De Tab Habakik yo, nou vle anvan tout bagay fè li klè ke Ellen White apwouve doktrin sa yo ke Advantis la ap rejte jodi a; apre sa, n ap antre nan etid biblik la.