Nou te fini dènye atik la ak fraz ki te deklare: “An 2001, gouvènman Etazini te fè Patriot Act la vin lwa.”
“Gen anpil moun, menm pami sila yo ki angaje nan mouvman sa a pou fè respekte dimanch, ki avèg sou rezilta ki pral swiv aksyon sa a. Yo pa wè yo frape dirèkteman kont libète relijye. Gen anpil moun ki pa janm konprann reklamasyon Saba Bib la ni fo fondasyon sou ki enstitisyon dimanch la chita. Nenpòt mouvman an favè lejislasyon relijye se an reyalite yon zak konsesyon anvè papote a, ki pandan anpil syèk te mennen yon lagè san rete kont libète konsyans. Obsèvans dimanch dwe egzistans li kòm yon enstitisyon sa yo rele kretyen a ‘mistè inikite a;’ e fòsman li pral yon rekonesans de reyalite prensip ki se menm pyè angilè Wòmis la. Lè nasyon nou an va renonse konsa ak prensip gouvènman li yo pou adopte yon lwa dimanch, Pwotestantis la, nan zak sa a, ap bay men ak papote a; sa pap anyen lòt pase bay lavi a tirani a ki depi lontan t ap veye ak anpil anvi opòtinite pa li pou l sote ankò nan despotis aktif.” Testimonies, volim 5, 711.
1888 te prefigire 2001, e se lè sa a yo te prezante Blair Bill la; men lefètke li pa t rive pase, sa te anpeche li pale pwofetikman. Li te vin tounen siy ane 66 ap. J.-K. la, yon syèj ki te kòmanse epi answit yo te retire l yon fason misterye. Lè yo konprann gen de peryòd eprèv ki gen rapò ak imaj bèt la, e ke dezyèm peryòd la kòmanse ak lwa dimanch Ozetazini, ki prefigure pa ane 321, epi peryòd la fini lè lwa dimanch mondyal la, ki prefigure pa 538, vin aplike nèt; lè sa a sa egzije pwofetikman pou kòmansman premye peryòd eprèv imaj bèt la kòmanse tou ak yon kalite prefigirasyon kote yon lwa dimanch vin pwoklame. An 1888, Blair Bill la te yon tantativ pou fè respekte yon lwa dimanch nasyonal, e 1888 idantifye moman zanj Revelasyon dizwit la desann epi klere tè a ak laglwa li.
Lwa Patriyòt la se tipifikasyon yon lwa dimanch ki kòmanse tan eprèv imaj bèt la Ozetazini. Lè Etazini fè respekte lwa dimanch lan, li pale tankou yon dragon, nan akonplisman Revelasyon chapit trèz, vèsè onz. Lè li fè respekte lwa sa a, li pral pale tankou yon dragon, epi lwa dimanch sa a idantifye ke imaj bèt la fin fòme nèt Ozetazini. Lè sa a, Etazini fin ranpli gode tan pwobasyon li, epi apostazi nasyonal la swiv pa destriksyon nasyonal. Lè sa a, Etazini sispann vin sizyèm wayòm pwofesi biblik la, pandan inyon an twa fwa etabli.
Alfa ak Omega toujou prezante fen an ansanm ak kòmansman an, epi nan kòmansman Etazini te gen twa fwa Etazini te pale pwofetikman ki make kòmansman Etazini kòm sizyèm wayòm pwofesi biblik la. Deklarasyon Endepandans lan an 1776, apre sa Konstitisyon an an 1789, epi answit Lwa sou Etranje ak Sedisyon yo an 1798, idantifye twa premye fwa Etazini te pale pwofetikman. Chak youn nan twa piblikasyon sa yo te reprezante pawòl Etazini. Twa etap sa yo te mennen nan 1798, kòmansman rèy Etazini kòm sizyèm wayòm pwofesi biblik la. Menm twa repè sa yo nan kòmansman Etazini an reprezante twa repè ki mennen nan fen rèy Etazini kòm sizyèm wayòm pwofesi biblik la.
Lwa Patriot la se premye nan twa fwa Etazini pale pandan l ap rive nan konklizyon li kòm sizyèm wayòm nan. Twazyèm pale a, ki idantifye fen sizyèm wayòm nan, se lwa dimanch lan. Nan mitan istwa sa a, Pwosè Pelosi yo nan 6 Janvye, ki te kòmanse an 2022, te inisye. Pwosè sa yo te yon rejè dirèk dwa ki enskri nan Konstitisyon an, paske pwosè yo te politik nan nati yo, epi lawfare la pa t senpleman yon fabrikasyon reyalite, men li te an reyalite yon atak dirèk kont lwa “pwosediral” ak lwa “soustansyèl” jan yo idantifye yo anndan Konstitisyon an.
Lwa Patriyòt la an 2001 te yon atak dirèk kont “Due Process Clause” la, ki parèt ni nan Senkyèm Amandman an ni nan Katòzyèm Amandman an nan Konstitisyon Etazini an. Sa yo prevwa ke pèsonn pa ka prive de lavi, libète, oswa byen san pwosedi legal ki apwopriye. Sa te fèt an 2001, epi an 2022 atak la kont Konstitisyon an te vize ni “procedural due process” ni “substantive due process.” Mo “repudiate” la vle di nye, epi Sè White fè konnen ke, nan moman lwa dimanch lan Ozetazini, tout prensip Konstitisyon an pral repudiye.
“Pa dekrè ki fè respekte enstitisyon pap la an vyolasyon lalwa Bondye a, nasyon nou an ap koupe tout lyen li nèt ak jistis. Lè Pwotestantis la va lonje men li atravè gwo twou san fon an pou l pran men pouvwa women an, lè li va lonje men l lòt bò gwo twou san fon an pou l bay espirityalis lanmen, lè, anba enfliyans inyon twa fwa sa a, peyi nou an va rejte tout prensip Konstitisyon li kòm yon gouvènman pwotestan ak repibliken, epi l va pran dispozisyon pou pwopagasyon fo doktrin ak twonpri pap la, lè sa a nou ka konnen lè a rive pou travay mèvèy Satan an, e fen an toupre.”
«Menm jan pwoche lame women yo te yon siy pou disip yo konsènan destriksyon Jerizalèm ki t ap vini an, konsa tou apostazi sa a ka yon siy pou nou ke limit pasyans Bondye rive, ke mezi inikite nasyon nou an plen, e ke zanj mizèrikòd la près pou pran vòl li, pou l pa janm retounen ankò. Lè sa a, pèp Bondye a pral plonje nan sèn afliksyon ak detrès sa yo ke pwofèt yo te dekri kòm tan traka Jakòb la. Rèl fidèl yo, moun yo k ap sibi pèsekisyon yo, monte rive nan syèl la. E menm jan san Abèl te rele soti nan tè a, konsa tou gen vwa k ap rele bay Bondye soti nan tonm mati yo, soti nan kavo lanmè a, soti nan kavèn mòn yo, soti nan kavò kouvan yo: “Jiska kilè, O Senyè, ki sen e ki veritab, ou p ap jije ni vanje san nou sou moun ki rete sou tè a?”»
“Seyè a ap fè travay li. Tout syèl la an mouvman. Jij tout tè a pral byento leve pou l jistifye otorite pa li yo te meprize a. Mak delivrans lan pral mete sou moun ki kenbe kòmandman Bondye yo, ki respekte lalwa li a, epi ki refize mak bèt la oswa mak imaj li a.
“Bondye te revele sa ki gen pou rive nan dènye jou yo, pou pèp Li a ka prepare pou kanpe devan tanpèt opozisyon ak kòlè a. Moun ki resevwa avètisman konsènan evènman ki devan yo pa dwe chita ap tann kalmman tanpèt k ap vini an, pandan y ap konsole tèt yo ak lide ke Senyè a va pwoteje fidèl Li yo nan jou detrès la. Nou dwe tankou moun k ap tann Mèt yo, pa nan yon tann parese, men nan travay serye, avèk yon lafwa ki pa brannen. Kounye a se pa tan pou nou kite lespri nou okipe ak bagay ki gen ti enpòtans. Pandan lèzòm ap dòmi, Satan ap travay aktivman pou ranje bagay yo yon fason pou pèp Senyè a pa jwenn ni mizèrikòd ni jistis. Kouran mouvman dimanch lan ap fè chemen li kounye a nan fènwa. Dirijan yo ap kache vrè kestyon an, epi anpil ladan yo ki mete tèt ansanm ak mouvman an pa wè menm kote kouran kache a ap mennen. Deklarasyon li yo dou e yo sanble kretyen, men lè li va pale, li va revele lespri dragon an. Se devwa nou pou nou fè tout sa ki nan pouvwa nou pou anpeche danje ki menase a. Nou dwe fè efò pou nou dezame prejije lè nou prezante tèt nou devan pèp la nan bon limyè. Nou dwe mete devan yo vrè kestyon ki an koz la, konsa nou va leve pwotestasyon ki pi efikas kont mezi k ap chèche limite libète konsyans. Nou dwe fouye Ekriti yo e nou dwe kapab bay rezon lafwa nou. Pwofèt la di: ‘Mechan yo va kontinye fè mechanste; e okenn nan mechan yo p ap konprann; men saj yo va konprann.’” Testimonies, volim 5, 451, 452.
Sè White mete lwa dimanch lan an akò ak plizyè siy repè dènye jou yo, e lè li fè sa, pawòl li yo revele “sa ki gen pou rive nan dènye jou yo, pou pèp Li a ka pare pou kanpe kont tanpèt opozisyon ak kòlè a.” Se poutèt sa, siy repè li mete an akò nan pasaj sa a dwe egzamine avèk anpil swen. M ap sijere ke pwen referans lan se liy pwofesi a ki konsantre sou Konstitisyon Etazini an, ansanm ak “pawòl” nasyon an kòm yon senbòl ki gen rapò youn ak lòt.
Sa vle di, Pwojè Lwa Blair la an 1888, Patriot Act la an 2001, ak pèsekisyon politik ki te mennen pa Demokrat yo ak Repibliken globalis yo kòmanse an 2022, chak ladan yo te yon refi dirèk de de eleman esansyèl Konstitisyon an. Ane 1888 la reprezante aplikasyon adorasyon dimanch, epi ansuit, an 2001, chanjman soti nan lwa anglè pou rive nan lwa women. An 2022, yo te atake lwa “substantive” ak lwa “procedural” yo.
Lwa sibstansyèl defini dwa ak obligasyon moun ak òganizasyon yo, tandiske lwa pwosediral la tabli pwosesis pou rezoud litij epi fè respekte dwa ak obligasyon moun ak òganizasyon yo. Lwa a defini konpòtman ki legal oswa ilegal epi li presize pinisyon ki aplikab pou sa. Lwa sibstansyèl la kouvri anpil domèn jiridik, tankou dwa penal, dwa sivil, ak dwa kontra.
Lwa penal se yon ekselan egzanp lwa materyèl. Lwa penal defini ki aksyon yo konsidere kòm zak kriminèl ak ki pinisyon ki prevwa pou krim sa yo. Lwa sivil, sepandan, regle konfli ant moun ak òganizasyon, tankou vyolasyon kontra, domaj pèsonèl, oswa konfli sou pwopriyete.
Lwa fondamantal yo anjeneral ekri nan lwa, règleman, ak jirisprudans. Lwa yo se dispozisyon kò lejislatif yo vote, tankou palman nasyonal oswa lejislati eta yo, epi règleman yo se règ ak pwosedi ajans administratif yo tabli. Jirisprudans se dwa jij yo fòme atravè entèpretasyon yo fè sou lwa yo, règleman yo, ak Konstitisyon an.
Lwa pwosedi a refere ak règ ki gouvène pwosesis legal la. Li dekri kijan dosye yo avanse atravè sistèm legal la, depi premye depo yon plent jouk rive nan rezolisyon final la. Lwa pwosedi a kouvri divès domèn legal, tankou pwosedi sivil, kriminèl, ak administratif. Objektif lwa pwosedi a se asire ke pwosesis legal la jis e efikas. Li bay yon kad pou rezoud konfli yo epi li asire ke tout moun ki enplike nan pwosesis legal la, tankou jij, avoka, ak pati ki nan litij, konnen sa yo atann de yo.
Lwa fondamantal ak lwa pwosedi fèt pou yo travay ansanm pou asire ke jistis rann. Lwa fondamantal defini dwa ak obligasyon moun ak òganizasyon yo, tandiske lwa pwosedi tabli pwosesis pou rezoud konfli yo epi pou fè dwa ak obligasyon sa yo respekte. Nan lòt mo, lwa fondamantal defini sa ki legal oswa ilegal ansanm ak konsekans konpòtman ilegal, tandiske lwa pwosedi esplike kijan kestyon legal sa yo rezoud.
An 2001, Patriot Act la te retire dwa habeas corpus la. “Habeas corpus” se yon tèm laten ki tradui konsa: “ou va gen kò a.” Li fè referans ak yon prensip jiridik ki pwoteje moun kont detansyon ilegal, lè li egzije pou yon tribinal egzamine legalite prizon yon moun. Habeas corpus se yon dwa fondamantal nan anpil sistèm legal, espesyalman sa yo ki enfliyanse pa common law anglè a. Li asire ke yo pa ka kenbe yon moun an detansyon san yon kòz jis, epi li pèmèt li konteste legalite detansyon li devan yon jij.
Yon “Kloz Pwosedi Regilye” parèt ni nan Senkyèm Amannman an ni nan Katòzyèm Amannman an nan Konstitisyon Etazini an. Yo prevwa ke pèsonn pa ka prive de lavi, libète, oswa byen san pwosedi regilye dapre lalwa. Tribinal yo devlope de branch nan doktrin pwosedi regilye a: pwosedi regilye pwosediral ak pwosedi regilye sibstansyèl. An 2001, avèk Patriot Act la, habeas corpus te retire kòm yon dwa, epi lwa anglè a te ranplase pa lwa women an. Lwa anglè a defini ke yon moun konsidere inosan jiskaske yo pwouve li koupab, epi lwa women an etabli ke yon moun konsidere koupab jiskaske yo pwouve li inosan. Nan Pwosè Pelosi yo an 2022, ni pwosedi regilye pwosediral ni pwosedi regilye sibstansyèl te foule anba pye. Ni lwa sibstansyèl ni lwa pwosediral te aplike nan Pwosè Pelosi yo egzakteman an kontrè ak objektif konstitisyonèl yo te fèt pou sèvi a.
Distenksyon ant due process substantif ak due process pwosediral la chita nan diferan aspè lalwa ak dwa chak konsèp pwoteje nan kad Konstitisyon Etazini an, espesyalman anba Kloz Due Process yo nan Senkyèm ak Katòzyèm Amannman yo.
Pwosedi legal sibstantif konsène dwa fondamantal ak libète fondamantal ke gouvènman an pa ka vyole, kèlkeswa pwosedi yo itilize a. Li pwoteje sèten dwa kont entèferans gouvènman an menm si yo suiv pwosedi ki apwopriye yo. Pwosedi legal sibstantif gen rapò ak dwa yo konsidere kòm fondamantal, tankou dwa a vi prive, dwa pou marye, ak dwa pou elve pwòp pitit yon. Dwa sa yo pwoteje kont entruzyon gouvènman an sof si genyen yon enterè leta ki ijan e ki enperatif. Li sèvi kòm yon mezi kontwòl sou pouvwa gouvènman an, pou asire ke lwa ak règleman yo pa vyole libète fondamantal yo.
Garanti pwosediral konsène pwosedi ke gouvènman an dwe swiv anvan li prive yon moun de lavi, libète, oswa pwopriyete li. Li asire ke moun yo resevwa tretman ki jis e san patipri atravè pwosesis legal ki apwopriye. Garanti pwosediral egzije pou gouvènman an swiv sèten etap oswa pwosedi, tankou bay avi, yon odyans jis, ak yon opòtinite pou moun nan fè tande vwa li, anvan li prive yon moun de dwa li yo. Li mete anfaz sou metòd yo itilize pou fè lwa yo respekte, pou asire ke gouvènman an aji yon fason ki jis e ekitab.
Lagè jiridik ki te manifeste depi Pwosè Pelosi yo te kòmanse a, reprezante yon refi ni de pwosesis legal regilye sou fon an ni de pwosesis legal regilye sou pwosedi a. Dwa fondamantal sitwayen ameriken yo te refize ouvètman e avèk siksè. Operasyon fo drapo yo ak koripsyon ouvè ajans alfabet Etazini yo te regilyèman ekspoze depi menm anvan Pwosè Pelosi yo te kòmanse, men pwosedi legal globalis toude pati yo te itilize depi Pwosè Pelosi yo te kòmanse, reprezante yon ilistrasyon klè destriksyon pwosesis legal regilye sou pwosedi a.
Byen bonè nan atik la nou te li: “Nenpòt mouvman an favè lejislasyon relijye se an reyalite yon zak konsesyon anvè papote a, ki pandan tout kantite syèk sa yo te mennen yon lagè san rete kont libète konsyans. Obsèvans dimanch dwe egzistans li kòm yon sa yo rele enstitisyon kretyèn a ‘mistè inikite a’; e aplikasyon fòse li a pral yon rekonesans de-fakto prensip ki se menm wòch angilè Romanis la. Lè nasyon nou an va konsa renonse ak prensip gouvènman li yo jouk li adopte yon lwa dimanch, Pwotestantis nan zak sa a ap mete men ak papote; sa pap anyen lòt pase bay lavi a tirani ki depi lontan ap veye ak anvi opòtinite pa li pou l sote ankò nan despotis aktif.”
Nan liy istwa ki ka reprezante pa Konstitisyon Etazini an, gen twa pwen repè presi ki reprezante kèk eleman nan Konstitisyon an ni nan kòmansman ni nan fen Etazini. Chak nan twa pwen repè sa yo se aksyon politik, e poutèt sa yo senbolize fason Etazini pale. Twazyèm nan twa pwen repè sa yo nan kòmansman an, ki te make ane 1798, se te Lwa sou Etranje ak Sedisyon yo; epi twazyèm nan pwen repè sa yo nan fen an se lè Etazini fè respekte yon lwa dimanch, epi li pale tankou yon dragon, an akonplisman Revelasyon chapit trèz, vèsè onz.
Istwa pwofetik Etazini an kòmanse lè, jan tè a te reprezante l la, li te louvri bouch li epi li te vale inondasyon pèsekisyon dragon an.
Epi sèpan an voye dlo sòti nan bouch li tankou yon gwo inondasyon dèyè fanm nan, pou l te ka fè inondasyon an pote l ale. Men tè a te ede fanm nan; tè a louvri bouch li, li vale inondasyon dragon an te voye sòti nan bouch li a. Revelasyon 12:15, 16.
Nan ane 1776, bèt ki te dwe sòti sou latè a, epi ki t ap finalman vin sizyèm wayòm pwofesi Bib la an 1798, te vale gwo debòde pèsekisyon kont pèp Bondye a lè li te tabli yon nasyon avèk yon Konstitisyon ki te pwoteste kont tiran wayote Ewòp la ak tiran legliz papal la.
Deklarasyon Endepandans lan an 1776 te prefigire Patriot Act 2001 an. Konstitisyon 1789 la te prefigire Pwosè Pelosi yo ki te kòmanse an 2022. Lwa sou Etranje ak Sedisyon yo nan 1798 te prefigire lwa dimanch Ozetazini.
Pwoklamasyon endepandans patriyòt ameriken yo an 1776 te reprezante anons pèt endepandans lan avèk Patriot Act la an 2001. Konstitisyon an nan 1789 te reprezante Jijman Pelosi yo ki kòmanse an 2022. Lwa sou Etranje ak Sedisyon yo reprezante lwa dimanch lan. Istwa rejè chak prensip Konstitisyon an reprezante yon ranvèsman pwogresif Konstitisyon an ki fini nan lwa dimanch lan.
Liy sa yo tout aliyen nan istwa kache vèsè karant nan Daniel chapit onz la. Nan atik sa a nou te site kat paragraf nan Testimonies, volim 5, 451, 452.
N ap egzamine paragraf sa yo pi pre nan pwochen atik la.