Mwen te pran nan yon pasaj nan Testimonies ki prezante divès liy verite an rapò ak eksperyans Ezekyèl, Ezayi ak Jan anndan sanktyè a. Jan te vire pou l wè vwa ki te dèyè li a nan Revelasyon chapit youn.

Mwen te nan Lespri a nan jou Senyè a, epi mwen tande dèyè mwen yon gwo vwa, tankou son yon twonpèt, ki t ap di: Mwen se Alfa ak Omega, premye a ak dènye a; epi: Sa ou wè, ekri l nan yon liv, epi voye l bay sèt legliz ki nan Lazi yo; bay Efèz, ak Smirn, ak Pègam, ak Tiyatir, ak Sard, ak Filadèlfi, ak Lawodise. Epi mwen vire pou m wè vwa ki t ap pale avè m nan. Lè m te vire, mwen wè sèt gwo lanp an lò. Revelasyon 1:10–12.

Soti nan zile Patmòs, epi apre sa antre nan Tanp Senyè a ki nan syèl la, kote Jan wè vizyon Kris la ke Sè White fè nou konnen an, se menm vizyon an Danyèl te wè nan chapit dis liv li a.

“‘Nan jou sa yo, mwen menm Danyèl, mwen t ap nan dèy pandan twa semèn antye. Mwen pa t manje okenn pen délisyeu; ni vyann ni diven pa t antre nan bouch mwen; mwen pa t benyen tèt mwen ak lwil ditou.... Lè sa a, mwen leve je m, mwen gade, epi men yon sèten nonm ki te abiye ak twal fin blan, ren li te mare ak lò rafine ki soti Oufaz. Kò li menm te tankou beril, figi li te tankou aparans zèklè, je li tankou lanp dife, bra li ak pye li te tankou kwiv poli nan koulè yo, e vwa pawòl li yo te tankou bri yon foul moun’ (Danyèl 10:2–6).”

“Deskripsyon sa a sanble ak sa Jan te bay lè Kris la te revele l sou zile Patmos. Se pa t yon pèsonaj ki pi piti pase Pitit Bondye a ki te parèt devan Danyèl. Seyè nou an vini ansanm ak yon lòt mesaje selès pou anseye Danyèl sa ki t ap rive nan dènye jou yo.” Sanctified Life, 49.

Premye nèf vèsè yo montre kijan Revelasyon Jezi Kris la devwale yon ti tan anvan fen tan gras limanite a. Bondye te bay revelasyon an bay Jezi, Jezi te bay li bay Gabriyèl, epi Gabriyèl te bay Jan li ansanm ak yon misyon pou Jan voye mesaj la bay sèt legliz yo. Ezayi te resevwa misyon pa li pou l fè menm bagay la nan chapit sis, epi Ezekyèl te resevwa menm manda a nan chapit de ak twa. Jan se yon prizonye lè li resevwa misyon li; Ezekyèl ak Danyèl se prizonye nan Babilòn, epi Ezayi ap viv nan epòk wa mechan Akaz nan Jida.

“Te gen wou andedan wou, nan yon òganizasyon ki te tèlman konplike ke, nan premye gade, yo te parèt devan Ezekyèl tankou yo te nèt nan konfizyon. Men lè yo te deplase, sa te fèt avèk yon presizyon bèl anpil e nan yon amoni pafè. Èt selès yo t ap pouse wou sa yo, epi, anlè tout bagay, sou twòn safi ki plen glwa a, te Chèf Etènèl la; tandiske toutotou twòn nan te gen lakansyèl ki t ap antoure l la, anblèm gras ak lanmou. Anba gwo pwa glwa terib sèn nan, Ezekyèl tonbe fas atè, lè yon vwa te mande l leve pou l tande pawòl Senyè a. Lè sa a, yo te ba li yon mesaj avètisman pou Izrayèl.” Testimonies, 751.

Epi mwen tande vwa Senyè a, ki t ap di: Kilès mwen va voye, e kilès ki va ale pou nou? Lè sa a mwen di: Men mwen; voye m. Ezayi 6:8.

“Yo te bay Ezekyèl vizyon sa a nan yon moman kote lespri li te plen ak move presantiman. Li te wè peyi zansèt li yo ap rete nan dezolasyon...”

“Menm jan an tou, lè Bondye te prèt pou l ouvri devan Jan byeneme a istwa legliz la pou tan kap vini yo, Li te ba li yon asirans konsènan enterè ak swen Sovè a pou pèp Li a, lè Li te revele li ‘Youn ki sanble ak Pitit lòm nan,’ k ap mache nan mitan chandelye yo, ki te senbolize sèt legliz yo. …”

“Leson sa yo se pou byen pa nou. Nou bezwen poze lafwa nou sou Bondye, paske gen yon tan ki toupre devan nou k ap pase nanm lèzòm anba eprèv. …”

“Nou kanpe sou papòt gwo evènman ki grav anpil. Pwofesi ap akonpli byen vit. Seyè a toupre, li devan pòt la. Byento pral louvri devan nou yon peryòd ki gen yon enterè akablan pou tout moun ki vivan. Kontwovès tan pase yo pral reviv; nouvo kontwovès pral leve. Sèn ki pral dewoule nan monn nou an poko menm antre nan rèv moun. Satan ap travay atravè ajan imen. Moun k ap fè efò pou chanje Konstitisyon an epi pou jwenn yon lwa ki fè obligatwa obsèvans dimanch, pa twò rann yo kont ki rezilta sa pral bay. Yon kriz prèske rive sou nou.”

“Men, sèvitè Bondye yo pa dwe konte sou tèt yo nan gwo ijans sa a. Nan vizyon yo te bay Ezayi, Ezekyèl, ak Jan, nou wè kijan syèl la makonnen byen sere ak evènman k ap fèt sou tè a, e kijan swen Bondye genyen pou moun ki fidèl anvè Li a gran. Monn lan pa san yon chèf. Pwogram evènman k ap vini yo nan men Seyè a. Majeste syèl la kenbe sò nasyon yo, ansanm ak sa ki konsène legliz Li a, anba pwòp gouvènman Li. …”

“Nan vizyon Ezekyèl la, Bondye te gen men li anba zèl cheriben yo. Sa a se pou anseye sèvitè li yo se pouvwa diven an ki ba yo siksè. Li pral travay avèk yo si yo mete inikite sou kote epi yo vin pwòp nan kè ak nan lavi. ”

« Gwo limyè klere k ap pase nan mitan kreyati vivan yo ak rapidite zeklè a reprezante vitès ak ki travay sa a pral finalman vanse pou rive nan akonplisman li. … »

“Frè yo, kounye a se pa tan pou dèy ak dezespwa, se pa tan pou n lage kò nou nan dout ak enkredilite. Kris la pa kounye a yon Sovè ki nan tonm nouvo Jozèf la, fèmen ak yon gwo wòch epi sele ak sele Women an; nou gen yon Sovè ki leve soti vivan. Li se Wa a, Seyè lame yo; Li chita ant cheriben yo; epi nan mitan konfli ak boulvès nasyon yo, Li kontinye ap pwoteje pèp Li a. Li menm ki ap gouvène nan syèl la se Sovè nou. Li mezire chak eprèv. Li veye dife founo a ki dwe teste chak nanm. Lè fòtrès wa yo va kraze, lè flèch kòlè Bondye yo va pèse kè ènmi Li yo, pèp Li a va an sekirite nan men Li.” Testimonies, volume 5, 752–754.

Kat temwen biblik ateste lefètke mesaj Revelasyon Jezikri a bay moun sa yo ki tipifye pa eksperyans pwofèt sa yo nan sanktyè a. Se lè nou antre nan sanktyè selès la nou resevwa mesaj nou te òdone pou nou pwoklame a. “Dife fou a” ki teste “chak nanm” se fou Malachi twa a.

Men, ki moun ki va ka sipòte jou vini li a? E ki moun ki va rete kanpe lè li parèt? Paske li tankou dife rafinè a, e tankou savon foulon yo. Li va chita tankou yon rafinè ak yon pirifikatè ajan; li va pirifye pitit Levi yo, e li va netwaye yo tankou lò ak ajan, pou yo ka ofri bay Seyè a yon ofrann nan lajistis. Lè sa a, ofrann Jida ak Jerizalèm lan va fè Seyè a plezi, tankou nan jou lontan yo, e tankou nan ane ansyen yo. Malachi 3:2–4.

Rafinatè a konnen ajan an rete nan founo a pandan tan ki jis la lè ajan an vin tèlman pirifye, li reflete figi rafinatè a. Reyalite sa a konsènan fason yo te rafine ajan nan tan lontan an annamoni ak vèb kozatif “marah” Daniel te wè nan chapit dis la. Nan dènye jou sa yo, Seyè a ap mennen pèp Li a nan sanktyè a pou teste, pirifye, epi netwaye kandida yo pou yo fè pati drapo san karant-kat mil yo. Nan peryòd sa a, “Li pral travay avèk” nou, “si” nou “mete mechanste ale epi vin pir nan kè ak nan lavi.” Gen kèk, tankou nan Daniel dis, ki kouri pou yo chape anba eksperyans sa a; men sila yo, senbolize pa Daniel, ki wè gran vizyon glas revelasyon Jezikri a, pral, jan Ezayi montre sa, gen yon chabon soti sou lotèl la ki touche bouch yo, epi yo pral pirifye e prepare pou bay yon mesaj ni bay yon legliz aposta, epi apre sa bay lemonn.

Mesaj la prezante bay nanm fidèl sa yo ki nan sanktyè a. Levitik ventwa, lè li aliyen ak sezon Pannkòt la, fèt pou reflete Lach Alyans lan nan Kote ki Pi Sen an. Pa lafwa, estrikti mesaj chapit la idantifye twa repè nan listwa sakre a kote eprèv founo a akonpli. Pwofondman diven—estrikti pwofetik chapit ventwa a pèmèt etidyan pwofesi a lokalize Ezekyèl nan vèsè premye chapit youn.

Koulye a, sa rive nan trantyèm ane a, nan katriyèm mwa a, sou senkyèm jou mwa a, pandan m te nan mitan prizonye yo bò larivyè Kebar la, syèl yo louvri, epi mwen te wè vizyon Bondye. Sou senkyèm jou mwa a, ki te senkyèm ane depòtasyon wa Jojakin an. Ezekyèl 1:1, 2.

Kòm yon prèt pandan tan sele a nan san karannkat mil yo, Ezekyèl ye nan trantyèm ane disetyèm sik Jibilé a, senk ane anvan twazyèm nan twa syèj Jerizalèm Nebikadneza te fè an 587 anvan Jezikri. Trantyèm ane ki nan vèsè a se trant ane apre pi gwo revèy nan istwa Ansyen Testaman an, epi sa rive nan senkyèm jou senkyèm ane a, konsa sa mete nimewo senk la sou temwayaj Ezekyèl la. Nan de premye vèsè yo nou jwenn trant idantifye yon fwa epi nimewo senk la mansyone twa fwa. Nan estrikti Levitik venn-twa ki aliyen ak sezon Pannkòt la, dezyèm tès la, ki reprezante pa trant, rive jouk nan fèt twonpèt yo; senk jou yo rive nan asansyon Kris la, answit senk jou rive nan jou ekspyasyon an, answit senk jou rive nan siy ki reprezante ni lapli premye a (Pannkòt) ni lapli dènye a (Tabènak). Estrikti a prezante trant, epi apre sa twa etap senk. Ezekyèl ye nan tanp lan, epi estrikti Levitik venn-twa a se Lach la.

Istwa a ateste lefèt ke Ezekyèl, nan moman sa a, se senk ane anvan yon syèj senbolik ki rive nan konklizyon li kòm yon tip lwa dimanch ki pral vini byento a, jan sa reprezante pa destriksyon Jerizalèm. Nimewo “senk” la se yon eleman prensipal nan estrikti Levitik venntwa a, menm jan nimewo trant lan ye.

Yo te demontre dan sa bann lartik-la ki ler bann premie venn-de ver sa sapit-la alinie avek bann dernie venn-de ver, ek apre ansam sa de lalign venn-de ver-la alinie avek sezon Lapannkot, prosesis leprev trwa letap-la, ki se dife fournez Malaki, bien kler ilistre. Sa trwa letap-la ena enn alfa ek omega dan premie ek trwaziem letap, ki konsiste enn seri kat waymark ki reprezant enn letap.

Pak la Pask la, apre sa fèt pen san ledven an, apre sa ofrann premye fwi lòj la, epi answit ‘senk’ jou rive nan fen fèt pen san ledven an. Kat repè sa yo fòme premye tès la, e Jezi toujou sèvi ak kòmansman an pou ilistre fen an; konsa twazyèm tès la tou konpoze de kat repè. Fèt twonpèt yo, apre sa asansyon Kris la, swivi pa jou ekspyasyon an, epi answit senk jou pita rive tou de Lapannkòt ak Tant yo. Lapannkòt se senbòl premye lapli a, epi Tant yo se senbòl dènye lapli a. Nan modèl Levitik venn-twa a, ni Lapannkòt ni Tant yo aliyen.

Se pou sa, nou menm pitit Siyon yo, fè kè nou kontan, epi rejwi nou nan Senyè a, Bondye nou an; paske li ban nou premye lapli a avèk mezi, epi li pral fè lapli a tonbe pou nou, premye lapli a ansanm ak dènye lapli a, nan premye mwa a. Joèl 2:23.

Pwosesis final e pirifikasyon an te kòmanse 31 desanm 2023. Premye tès la te tès fondamantal la, senbolize pa konfli “vòlè nan pèp ou a” a, ki te divize gwoup ki te deja pase anba eprèv desepsyon 18 jiyè 2020 la.

“Nan listwa ak nan pwofesi, Pawòl Bondye a prezante konfli ki dire lontan ant verite ak erè. Konfli sa a toujou ap kontinye. Bagay ki te fèt deja yo pral repete. Ansyen kontwovès yo pral leve ankò, epi nouvo teyori yo pral kontinye parèt. Men pèp Bondye a, ki nan kwayans yo ak nan akonplisman pwofesi yo te jwe yon wòl nan pwoklamasyon premye, dezyèm, ak twazyèm mesaj zanj yo, konnen ki kote yo kanpe. Yo gen yon eksperyans ki pi presye pase bon lò. Yo dwe rete fèm tankou yon wòch, kenbe kòmansman konfyans yo byen fèm jouk nan fen an.” Manuscript Releases, volume 1, 47.

Nan Levitik venn-twa, premye eprèv la reprezante pa yon konbinezon pwofetik de twa, epi senk jou apre pa fen fèt pen san ledven an. Pak la te premye jou a, fèt pen san ledven an te dezyèm jou a, epi ofrann premye fwi yo te twazyèm jou a. Senk jou apre, fèt pen san ledven an te fini. Estrikti pwofetik premye a nan twa eprèv yo reprezante tou nan twazyèm e dènye eprèv la. Nan twazyèm repè sa a, ki fòme ak twa repè suiv pa youn, fèt twonpèt yo se premye jou a, epi asansyon Kris la vini senk jou apre; answit jou ekspyasyon an swiv senk jou apre; epi senk jou apre ankò, ni Pannkot la ni fèt Tant yo make lwa dimanch ki pral vini talè a, ki reprezante nan liv Ezekyèl la kòm destriksyon Jerizalèm.

Ant fen fèt pen san ledven an ak fèt twonpèt yo, gen trant jou, ki pa sèlman reprezante yon senbòl yon prèt, men tou dezyèm tès la nan twa tès yo ki reprezante nan ilistrasyon Diven an.

Batèm Kris la montre twa etap repè yo: Pak, Pen san ledven, ak Premye Fwi yo, paske twa etap repè sa yo reprezante lanmò Kris la, antèman li, ak rezirèksyon li. Twa etap sa yo, ki apre yo gen senk jou rive nan katriyèm etap la, reprezante pa fen fèt Pen san ledven an. Batèm nan prezante twa etap sa yo nan yon sèl kout moman tou kout lè Jan te batize Mesi li a. Fèt prentan yo separe twa etap sa yo pa yon jou chak, epi fèt otòn yo separe twa etap sa yo pa senk jou.

Lè nou aplike premye tès fèt prentan yo kòm yon konbinezon twa repè ki swiv pa yon repè senk jou apre; epi apre sa nou aplike fèt otòn yo kòm twa repè ki, senk jou apre, swiv pa yon repè, lè sa a yon estrikti pwofetik tabli, ki konpoze de yon repè alfa de twa ki swiv pa senk jou, epi ki apre sa swiv pa trant jou, ansanm ak twazyèm tès fèt otòn yo kòm yon repè de twa ki swiv pa senk jou—estrikti a montre premye tès la kòm kouvri yon total senk jou, ki swiv pa yon dezyèm tès de trant jou ki rive jouk nan twazyèm repè senk jou a. Senk plis trant, plis senk, fè karant (5 + 30 + 5 = 40).

Batèm Kris la te imedyatman swiv pa karant jou, ki te fini ak twa eprèv. Yo ka rekonèt anpil plis ankò nan estrikti Levitik venntwa a ansanm ak sezon Pannkòt la, men sou yon lòt nivo chapit la reprezante Bwat Kontra a nan Kote ki Pi Sen an.

Fèt prentan ak fèt sezon lotòn yo nan Levitik vennkatwa yo plase nan mitan de Saba. De Saba sa yo reprezante de cheriben ki kouvri yo, epi jalon yo nan sezon Pannkòt la ki aliyen ak Levitik vennkatwa reprezante Bwat Kontra a ansanm ak de cheriben ki kouvri yo. Yo mennen Ezekyèl antre nan sanktyè a nan chapit youn, epi lè yo mennen l la, li plase senk jou anvan syèj la ki mennen nan destriksyon Jerizalèm nan, sa ki tipifye lwa dimanch ki pral vini talè a. Lwa dimanch la reprezante pa Pannkòt ak Tabènak nan Levitik vennkatwa. Ezekyèl nan trantyèm ane a, epi trant se peryòd dezyèm nan twa eprèv ki fòme dife fou a nan Malachi twa. Dezyèm eprèv la reprezante pa trant jou, menm jan Ezekyèl nan trantyèm ane dizwityèm sik Jibile a ki te kòmanse nan Gran Pak Jozyas la, jan istoryen yo rele l la. Ezekyèl senk ane anvan syèj la ki te dire dizwit mwa, epi li nan tanp lan, ki se mitan twa dènye eprèv yo ki pirifye epi netwaye rès la. Pyè te nan Sezare-Filip (Panyòm), li menm tou nan mitan twa eprèv, jan Panyòm (Sezare-Filip), mòn Transfigirasyon an ak kwa a reprezante sa.

Nan ane 592 anvan Jezikri, Ezekyèl te vin bèbè pa yon aksyon sipènatirèl, e li te pale sèlman lè Bondye te louvri bouch li. Eta sa a te kontinye jouk apre tonbe Jerizalèm nan ane 585/6 anvan Jezikri. Bondye te fè l pale lè syèj la te kòmanse, jou “dezi” “je” li yo te mouri, men yo pa t pèmèt li pale lib jiskaske Jerizalèm, “dezi” “je” Izrayèl yo, te tonbe. Tonbe Jerizalèm nan reprezante lwa dimanch ki t apral vini byento, e se la papa Jan Batis la, yon prèt nan uityèm klas la, ki te vin bèbè pandan li t ap sèvi nan tanp lan—ki se kote Ezekyèl te ye a (nan vizyon)—te vin bèbè tou pandan anviwon nèf mwa. Se sou uityèm jou apre nesans Jan an, lè yo t ap sikonsi Jan, yo te pèmèt li pale. De pwofèt te vin bèbè pandan yo te nan sanktyè a. Twazyèm pwofèt ki te vin bèbè pandan li t ap gade Kris la nan sanktyè a se te Danyèl. Nan chapit dis la, Danyèl nan sanktyè a, e menm lè y ap touche li pou dezyèm fwa sou twa fwa, li vin bèbè. Nan pwen mitan an, Danyèl vin bèbè.

Epi lè li te fin pale pawòl sa yo avè m, mwen bese figi m atè, epi mwen vin bèbè. Epi gade, yon moun ki te sanble ak pitit lèzòm yo manyen bouch mwen; lè sa a mwen louvri bouch mwen, mwen pale, epi mwen di sila ki te kanpe devan mwen an: O mèt mwen, pa mwayen vizyon an doulè mwen yo anvayi m, e mwen pa gen fòs ankò. Daniel 10:15, 16.

Pale

Senbolis “pale” a make mak li evidan nan lwa dimanch ki pral vini talè a, lè Etazini pale tankou yon dragon, bourik Balaam lan pale, vizyon Abakik la pale epi li pa bay manti. Twa pwofèt bèbè yo, ki vin bèbè pandan yo nan tanp lan, pale nan destriksyon Jerizalèm. Konsa tou avèk Zakari, li pale pou idantifye ke nouvo non pitit gason li a kòrèk, konsa sa vin sèvi kòm tip pou Filadèlfyen yo ki resevwa yon nouvo non.

Moun ki genyen laviktwa a, m ap fè l tounen yon poto nan tanp Bondye mwen an, epi li p ap janm soti ankò; epi m ap ekri sou li non Bondye mwen an, ak non vil Bondye mwen an, ki se nouvo Jerizalèm nan, ki desann soti nan syèl la, bò kote Bondye mwen an; epi m ap ekri sou li nouvo non mwen an. Revelasyon 3:12.

Zakari te resevwa yon tablèt pou ekri nouvo non fanmi Jan an.

Epi sa, nan uityèm jou a, yo vini pou yo sikonsi timoun nan; epi yo te rele l Zakari, dapre non papa l. Men manman l reponn, li di: Non; men yo pral rele l Jan. Epi yo di li: Pa gen pèsonn nan fanmi w ki pote non sa a. Epi yo fè siy bay papa l, pou konnen ki non li ta vle yo rele l. Li mande yon tablèt pou ekri, epi li ekri, li di: Non li se Jan. Epi yo tout te sezi anpil. Menm lè a, bouch li louvri, lang li delye, epi li pale, li bay Bondye lwanj. Lik 1:59–64.

Nouvo non Jan an aliyen ak legliz Filadèlfi a, epi non Zakari a aliyen ak Lawodise, jan sa parèt nan enkredilite Zakari a anvè mesaj twazyèm zanj lan. Tout pwofèt yo adrese dènye jou yo, epi dènye jou yo se istwa twazyèm zanj lan. Se poutèt sa, zanj ki te pote mesaj la dwe twazyèm zanj lan. Zakari te refize konprann ke Senyè a t ap pase bò kote legliz Advantis Setyèm Jou Lawodise a. Gen plis bagay pou di sou restorasyon vwa a nan pwofèt sa yo, men n ap kontinye avanse pou n rive nan yon konpreyansyon sou liy pwofetik Jozyas la.

Wou Josya a

Nou te trete disetyèm sik Jibile a ki te kòmanse nan Pak Jozyas la an 622 av. J.-K., men liy Jozyas la kòmanse byen anvan 622 av. J.-K. Rebelyon Izrayèl la ki te mennen Sayil sou twòn nan kòm premye wa Izrayèl la te make karant ane wa Sayil t ap gouvène, apre sa karant ane wa David t ap gouvène, epi apre sa karant ane Salomon t ap gouvène. Rejè Bondye a ki te tèlman ofanse pwofèt Samyèl la te rive an 1097 av. J.-K., epi li kòmanse yon liy pwofetik rebelyon ki te fini sou kwa a lè Jwif yo te pwononse yo pa t gen okenn wa sof Seza.

Men yo te rele byen fò: Wete l, wete l, kloure l sou kwa a. Pilat di yo: Èske m ap kloure Wa nou an sou kwa a? Chèf prèt yo reponn: Nou pa gen lòt wa pase Seza. Jan 19:15.

Nan ane 1097, twa wa t ap gouvènen pandan karant ane chak, jouk rive nan lanmò Salomon an 977 av. J.-K., lè wayòm nan te vin divize an nò ak an sid.

Epi apre sa, yo te mande yon wa; epi Bondye ba yo Sayil, pitit gason Kis, yon nonm nan branch fanmi Benjamen an, pandan karant ane. Travay 13:21.

David te gen trant an lè li te kòmanse gouvènen, epi li te gouvènen pandan karant an. Nan Ebwon li te gouvènen sou Jida pandan sèt an ak sis mwa; epi nan Jerizalèm li te gouvènen pandan trant-twa an sou tout Izrayèl ak Jida. 2 Samyèl 2:4, 5.

Rèy Salomon an te kòmanse an 1017 anvan Kris; fondasyon Tanp lan te poze nan katriyèm ane Salomon an (1013 anvan Kris). Konstriksyon an te dire sèt ane (1 Wa 6:37–38), epi Tanp lan te fini nan uityèm mwa onzyèm ane Salomon an. Dedikasyon ofisyèl la te fèt nan setyèm mwa a (mwa Etanim), pandan Fèt Tant yo (1 Wa 8; 2 Kwonik 5–7), an 1006 anvan Kris. Wa yo, Tanp lan ak nasyon an chak reprezante nan listwa a pa yon peryòd katsan katreven dis ane ki make klèman yon peryòd pwofetik an rapò swa ak wa yo, swa ak Tanp lan, swa ak nasyon an.

Danyèl te mennen ann egzil an 607 anvan Jezikri, byenke majorite kwonolojis biblik yo idantifye 605 anvan Jezikri. Dosye istorik la dwe ann amoni ak temwayaj pwofetik la, epi senbolis evènman yo ki make istorikman sou liy listwa a, ki kòmanse ak dezi pou yon wa an 1097 anvan Jezikri, egzije sou plizyè temwen pwofetik ke 607 anvan Jezikri se aplikasyon ki egzak la, epi non 605 anvan Jezikri. 607 anvan Jezikri make fen katsan katrevendis ane sou liy wa yo, men li kòmanse tou youn nan twa reprezantasyon prensipal swasanndis ane ki parèt sou liy lan. 607 anvan Jezikri make fen swasanndis ane ki te kòmanse ak kaptivite Manase an 677 anvan Jezikri. Premye reprezantasyon senbòl katsan katrevendis ane yo (ki genyen twa temwen sou liy lan) rive nan konklizyon li kote youn nan twa temwen swasanndis ane yo fini, epi yon lòt temwen swasanndis ane kòmanse; estrikti matematik la rann temwayaj an favè 607 anvan Jezikri, malgre lide ke Danyèl te mennen ann egzil an 605 anvan Jezikri.

Nan liy ki genyen yon peryòd 490 ane ki asosye ak wa yo depi 1097 anvan Kris rive 607 anvan Kris, genyen tou 490 ane depi konsakrasyon Tanp Salomon an jouk konsakrasyon Tanp apre ekzil la pa Zowobabèl an 516 anvan Kris. Peryòd 490 ane sa a konpoze de 420 ane depi konsakrasyon Salomon te fè nan onzyèm ane rèy li, plis 70 ane pandan ki Tanp lan te rete dezole pandan kaptivite a, sa ki bay 490 ane. Twazyèm dekrè Atagzèsès la te vini 59 ane apre, an 457 anvan Kris, epi li make kòmansman 490 ane ki te “fikse” (koupe, Danyèl 9:24) pou pèp Bondye a, ki te fini nan ane 34 la lè yo te kalonnen Etyèn. Natirèlman, gen anpil lòt temwayaj kwonolojik pwofon nan liy pwofetik la ki kòmanse ak apostazi fondamantal rejte Bondye ak Lespri Pwofesi a an 1097 anvan Kris, epi ki fini lè Etyèn te wè Kris kanpe adwat Bondye. Nan temwayaj sa a nou jwenn wou pwofetik Jozyas la.

Mwen di “apostàzi fondamantal,” paske kòmansman liy lan idantifye moman Izrayèl te rejte Bondye kòm Wa, nan dezi yo te genyen pou yo gen yon wa monn nan; konsa sa make fondasyon monachi imèn Izrayèl la. Mwen ekri sa tou pou wou Josya a, ki vle di “fondasyon Bondye,” se yon senbòl ni fondasyon an ni apostàzi fondamantal pèp Bondye a.

Lè Salomon mouri epi douz tribi yo te separe an nò ak sid, pwofèt dezobeyisan an te reprann Jeroboam pou konsakrasyon li te fè sistèm adorasyon kontrefè a, epi repwòch li a te gen ladann pwofesi sou yon wa k ap vini ki rele Jozyas. Nan apostazi fondamantal Jeroboam ak dis tribi nò yo, yo te predi pwofesi konsènan Jozyas ak revèy li a, ki make pa Gran Pak la an 622 anvan Jezikri. Revèy sa a te rive grasa dekouvèt ekri Moyiz yo ak pwoklamasyon jijman kont pèp Bondye a poutèt apostazi kontinyèl yo. Lè pawòl ki soti nan ekri Moyiz yo te li devan wa Jozyas, sa te pwodui pi gwo revèy nan istwa Ansyen Testaman an. Pwofesi konsènan yon timoun ki t ap fèt alavni ki rele Jozyas te gen ladan l tou kondanasyon pwofetik apostazi fondamantal la ke pwofèt dezobeyisan an te pwononse kont wa Jeroboam.

Madichon Moyiz la, jan Danyèl rele l la, se “sèt fwa” Levitik ventsis la, e li te vin dekouvèt fondamantal William Miller, ki se senbòl verite fondamantal Advantis la. Pwisans mesaj Miller la, nan dat 11 dawou 1840, te rive grasa travay “Jozyas” Litch an 1838 ak 1840. An 1863, yo te mete fondasyon sa yo sou kote, epi “sèt fwa” yo te vin tounen yon senbòl pa sèlman verite fondamantal Millerit Filadèlf yo, men tou senbòl rebelyon Milleris Lawodise a kont fondasyon yo. Istwa Millerit premye ak dezyèm zanj yo pote senbòl “Jozyas” la, ki pral repete jis nan dènye detay li nan istwa san karannkat mil yo. Wou Jozyas la remonte rive nan maji wa Sayil, epi answit li rive jouk nan vomisman Legliz Advantis Setyèm Jou Lawodise a nan lwa dimanch la. Wou Jozyas la nan Ezekyèl la kounye a nan pwosesis pou yo retire so sou li, kòm klimaks sele san karannkat mil yo.

Nou pral kontinye sou bagay sa yo nan atik ki vin apre a.