Selon l’inspiration, en ce qui concerne l’inspiration, « chaque fait a sa portée », et « chaque principe a sa portée ».
“Bib la gen tout prensip lèzòm bezwen konprann pou yo ka vin kalifye swa pou lavi sa a, swa pou lavi k ap vini an. E tout moun ka konprann prensip sa yo. Pèsonn ki gen yon lespri ki dispoze apresye ansèyman li yo pa ka li yon sèl pasaj nan Bib la san li pa jwenn ladan li kèk panse itil. Men, ansèyman ki pi presye nan Bib la pa jwenn pa yon etid okazyonèl oswa dekousi. Gran sistèm verite li a pa prezante yon fason pou lektè prese oswa neglijan an ka disène li. Anpil nan trezò li yo chita byen fon anba sifas la, e yo ka jwenn yo sèlman pa rechèch dilijan ak efò kontinyèl. Verite ki reyini pou fòme gran antye a dwe chèche epi rasanble, ‘isit yon ti kras, lòtbò yon ti kras.’ Ezayi 28:10.”
«Lè yo fin egzamine yo konsa epi mete yo ansanm, y ap jwenn yo anfòm youn ak lòt nètale. Chak Levanjil se yon konpleman pou lòt yo, chak pwofesi se yon eksplikasyon pou yon lòt, chak verite se yon devlopman yon lòt verite. Senbòl sistèm jwif la vin klè grasa levanjil la. Chak prensip nan pawòl Bondye a gen plas pa li, chak reyalite gen enpòtans pa li. Epi estrikti a, ki konplè ni nan plan ni nan egzekisyon, rann temwayaj sou Otè li. Yon estrikti konsa, pa gen okenn lespri eksepte Lespri Enfini an ki te ka konsevwa li oswa fòme li.» Education, 123.
Anfèt, ekspresyon ebre a “ereb boqer” parèt uit fwa nan Bib la. Li toujou tradui kòm “aswè ak maten,” eksepte nan Danyèl 8:14 kote yo rann li kòm “jou.” Dapre enspirasyon an, vèsè katòz la se “fondasyon ak poto santral lafwa Advantis la.”
“Ekriti ki, pami tout lòt yo, te ansanm fondasyon an ak poto santral lafwa Advantis la, se te deklarasyon sa a: ‘Jiska de mil twa san jou; apre sa, yo va pirifye tanp lan.’ [Daniel 8:14.]” The Great Controversy, 409.
Kidonk, reyalite a se ke “jou” yo nan vèsè a se uityèm fwa ekspresyon ebre sa a itilize pandan li parèt sèt fwa. Epi fenomèn biblik la, kote Bondye te gide tradiktè vèsyon King James la nan fason pwofetik, te fè yo asosye espre devinèt biblik sou uityèm lan ki soti nan sèt la ak vèsè ki reprezante youn nan de vizyon ki nan chapit uit la. Youn nan mo yo tradui kòm “vizon” nan chapit uit la se mo ebre “chazon,” epi lòt la se “mareh.” “Mareh” vle di aparans, epi vizyon “mareh” la se vizyon aparans Kris la nan Pawòl pwofetik Bondye a. Vizyon “mareh” Daniel 8:14 la idantifye ke Kris te dwe parèt epi vini toudenkou nan tanp li a nan dat 22 oktòb 1844. Tout verite sa yo se reyalite, epi yo gen rapò pa yo ak vèsè ki se poto santral la; epi poto santral la se pa yon doktrin ni yon pwofesi ki te akonpli nan 22 oktòb 1844; reyalite a se ke vèsè a se Kris la, poto santral la.
“Pandan m te nan eta dekourajman sa a, mwen te fè yon rèv ki te fè yon gwo enpresyon sou lespri mwen. Mwen te reve mwen te wè yon tanp, kote anpil moun t ap kouri al chache refij. Se sèlman moun ki te pran refij nan tanp sa a ki t ap sove lè tan an ta fini; tout moun ki t ap rete deyò yo t ap pèdi pou tout tan. Foul moun ki te deyò yo, pandan yo t ap suiv divès chemen pa yo, t ap pase moun ki t ap antre nan tanp lan nan rizib, yo t ap moke yo, epi yo t ap di yo ke plan sekirite sa a se te yon twonpri rize, e ke an reyalite pa t gen okenn danje ditou pou yo evite. Yo te menm mete men sou kèk ladan yo pou anpeche yo prese antre anndan miray yo.
“Paske m te pè pou yo ta pase m nan rizib, mwen te panse li t ap pi bon pou m tann jiskaske foul la gaye, oswa jiskaske m te kapab antre san yo pa remake m. Men, kantite moun yo te ogmante olye pou yo te diminye, epi, paske m te pè pou m pa rive twò ta, mwen te prese kite kay mwen epi m te pouse kò m nan mitan foul la. Nan enkyetid mwen pou m rive nan tanp lan, mwen pa t remake ni pran ka foul moun ki te antoure m nan.
“Lè m te antre nan bilding lan, mwen wè gwo tanp sa a te soutni pa yon sèl poto imans, epi sou li te mare yon ti mouton ki te britalman chire e ki t ap senyen. Nou menm ki te la yo, nou te sanble konnen ti mouton sa a te dechire e brize poutèt nou. Tout moun ki te antre nan tanp lan te dwe vini devan li epi konfese peche yo. Tousuit devan ti mouton an te gen syèj ki wo, sou yo te chita yon gwoup ki te parèt trè kontan. Limyè syèl la te sanble klere sou figi yo, epi yo t ap fè lwanj Bondye epi chante kantik remèsiman ak kè kontan ki te sanble ak mizik zanj yo. Se te moun sa yo ki te vini devan ti mouton an, ki te konfese peche yo, ki te resevwa padon, epi ki kounye a t ap tann avèk kè kontan, nan espwa yon evènman ki t ap pote lajwa.”
“Menm apre m te fin antre nan bilding lan, yon laperèz anvayi m, ansanm ak yon santiman wont dèske mwen te dwe imilye tèt mwen devan moun sa yo; men, mwen te sanble fòse pou m avanse, epi m t ap fè wout mwen tou dousman alantou poto a pou m te ka fè fas ak ti mouton an, lè yon twonpèt sonnen, tanp lan tranble, rèl viktwa leve soti nan mitan sen yo ki te rasanble yo, yon klète terib klere bilding lan, epi apre sa tout bagay te vin tounen yon fènwa pwofon. Tout moun ere yo te disparèt ansanm ak klète a, epi mwen te rete pou kont mwen nan laterè silansye lannuit la.
“Mwen reveye nan yon gwo touman lespri, e mwen te prèske pa t kapab konvenk tèt mwen ke mwen te ap reve. Li te sanble m ke sò mwen te deja fikse; ke Lespri Senyè a te kite m, pou l pa janm retounen ankò.” Experience and Teachings, 24, 25.
Nou ap teste kounye a pou wè si n ap antre nan tanp lan epi apre sa konfese peche nou yo epi resevwa benediksyon jistifikasyon Li a. Dènye apèl sa a pou antre nan tanp lan antoure ak obstak pou anpeche antre pèsonèl nou, men si nou ta ezite kounye a, y ap “kite nou pou kont nou nan laterè silansye lannuit lan.” Men se pa sèl pwen mwen an.
Yo te mete yon anfaz entansyonèl sou vèsè sa a ki pi enpòtan an lè yo te enkli distenksyon mo “jou” a, ki pote avèk li anig pwofetik la ke wit la se nan sèt la, sa ki se youn nan wou yo nan tan seleman san karant-kat mil yo. Nan peryòd seleman an, kòn Pwotestan an ak kòn Repibliken an nan sizyèm wayòm pwofesi Bib la pral toude akonpli anig la ke uityèm nan se nan sèt yo. Pami uit prezidan yo depi tan lafen an nan 1989, Trump te vin sizyèm wa sizyèm wayòm nan, epi apre li te genyen dezyèm manda li a, li te vin uityèm nan ki se nan sèt yo. Nan aksyon Etazini yo lè y ap repete Edik Milan an an 313, mouvman Lawodise san karant-kat mil yo pral vin mouvman Filadèlfi san karant-kat mil yo. Tan seleman an fini nan lwa dimanch lan kote blesi mòtèl papote a geri, e konsa li akonpli anig Revelasyon disèt la kòm uityèm nan ki se nan sèt yo. Yon sèl reyalite, ki reprezante nan yon sèl fraz ebre, kòm yon sèl mo angle; mennen vèsè ki idantifye ouvèti jijman an antre nan vèsè ki idantifye fen jijman an nan tan seleman san karant-kat mil yo.
Chak reyalite gen plas pa li, e gen yon sèl ekspresyon kote yon konstriksyon nimerik yon “nonb” fwa yon lòt “nonb” parèt nan Nouvo Testaman an, epi sèlman de nan Ansyen Testaman an. Alfa “konstriksyon nimerik” la se nan Jenèz.
Si Caïn doit être vengé sept fois, Lémec le sera véritablement soixante-dix-sept fois. Genèse 4:24.
Konstriksyon nimerik “omega” a se nan Matye.
Lè sa a, Pyè pwoche bò kote Jezi, li di: Seyè, konbyen fwa frè m nan va peche kont mwen, epi m va padonnen li? Èske jouk sèt fwa? Jezi di li: Mwen pa di ou, jouk sèt fwa, men jouk swasanndis fwa sèt. Matye 18:21, 22.
Passages sa yo reprezante premye ak dènye fwa nan Bib la kote yo idantifye yon nonb pou miltipliye ak yon lòt nonb. Gen anpil nonb, men alfa Jenèz la ak oméga Matye a genyen menm konstriksyon nimerik la, epi yo sèvi ak menm de nonb yo, sèt ak swasanndis.
Ant alfa ak omega a, mitan an, e sèl lòt kote kote konstriksyon nimerik sa a egziste se nan Levitik venk senk. La, de nonb yo pa “sèt” ak “swasanndis,” men “sèt fwa sèt ane.”
N’a konte pou tèt ou sèt saba ane, sèt fwa sèt ane; epi dire sèt saba ane yo va pou ou karantnèf ane. Levitik 25:8.
Konstriksyon nimerik ki nan mitan an sèvi ankò ak chif “sèt” la, men li pa sèvi ak chif “swasanndis” la. Pasaj kote li twouve a genyen yon benediksyon pou obeyisans, epi tou yon madichon pou dezobeyisans. Benediksyon liberasyon esklav yo ak retablisman tè a mete an kontras ak madichon “sèt fwa” a, ki mansyone kat fwa nan chapit vennsis Levitik la. Benediksyon an te gen ladan l soutyen Senyè a pandan ane kote tè a te repoze, ansanm ak yon benediksyon doub nan ane Jibile a; epi madichon chapit vennsis la se kontrepati a, nan avètisman alyans de chapit sa yo.
Konstriksyon nimerik ki nan mitan an parèt nan Levitik 25:8 (“sèt fwa sèt ane”). Menm lè a, li asosye ak jijman “sèt fwa” ki repete kat fwa nan Levitik 26. Konsa, konstriksyon nimerik ki nan mitan an reprezante ni yon benediksyon ni yon madichon, epi li fòme yon temwayaj double nan liv Levitik la. Konstriksyon nimerik swa benediksyon an, swa madichon an, nan Jibile a, plase ant jijman Lamek la ak idantifikasyon Jezi fè konsènan limit tan pwobasyon an. Twa yo ansanm ap idantifye yon limit pwobasyon, ki, lè li fini, pral manifeste yon klas ki beni ak yon klas ki madichonnen. Alfa ak omega a, ki reprezante mesaj premye ak twazyèm zanj yo, idantifye katsan katrevendis kòm senbòl tan pwobasyon an. Lè sa a makonnen ak madichon oswa benediksyon Jibile a, reyalite yo vin enpòtan pandan n ap pwoche bò kote etid Ezekyèl chapit youn vèsè youn, ki mete Ezekyèl nan trantyèm ane disetyèm sik Jibile a.
Sik Jibile sa a te fini 22 Oktòb 573 anvan Jezikri e li te tipifye non sèlman 22 Oktòb 1844, men tou lwa dimanch ki pral vini talè a. Kounye a nou nan ane 2026, ki se karannsètyèm ane swasantyèm sik Jibile a. Sik Jibile sa a te tipifye pa disetyèm sik Jibile a, kote Ezekyèl te kanpe nan trantyèm ane a. Li te kanpe nan tanp lan, reprezante san karannkat mil yo ki, pa lafwa, te antre nan Kote ki Trè Sen an nan fen jijman an, menm jan fidèl yo te fè apre 22 Oktòb 1844. Manke “reyalite” kote Ezekyèl ye nan istwa pwofetik la nan chapit youn ak vèsè youn, se pèdi “oryantasyon” ou.
Apre li te wè laglwa Senyè a bò larivyè Kebar, Ezekyèl vin bese jouk atè a, tankou Danyèl, Ezayi ak Jan. Lè sa a, kat egzanp sa yo tout bay eleman konsènan onksyon sila yo ki gen pou bay mesaj la bay yon legliz ki p ap wè ni p ap tande.
Gen sis dat nan liv Ezekyèl la ki konsène Jerizalèm. Nou te deja trete premye ak dènye dat yo ki parèt nan chapit youn, vèsè youn ak de, epi answit nan chapit karant, vèsè youn. Mwen te trete dezyèm dat la ki parèt nan chapit uit, vèsè youn, men sèlman nan reprezantasyon senbolik li, san mwen pa te lokalize li an rapò ak syèj ak destriksyon Jerizalèm; epi tout liv la vire sou aks sa a. Jerizalèm te detwi nan fen ane 586/585 anvan Kris. Epi nan Ezekyèl 33:21 yon moun ki te sove rive ak nouvèl tonbe Jerizalèm lan.
Epi sa te rive nan douzyèm ane kaptivite nou an, nan dizyèm mwa a, nan senkyèm jou mwa a, yon moun ki te chape soti Jerizalèm vin jwenn mwen, li di: Vil la frape. Kounye a, men Seyè a te sou mwen nan aswè a, anvan moun ki te chape a te vini; e li te louvri bouch mwen, jouk li vin jwenn mwen nan maten an; bouch mwen te louvri, e mwen pa t bèbè ankò. Ezekiel 33:21, 22.
Nan douzyèm ane a, yo te frape lavil la, epi lè sa a Ezekyèl te lib pou pale selon pwòp volonte pa li. Vizyon ki nan Ezekyèl chapit uit la te fèt nan sizyèm ane a; konsa, sa te apeprè sis ane anvan yo te frape lavil la.
Epi sa te rive nan sizyèm ane a, nan sizyèm mwa a, sou senkyèm jou mwa a, pandan mwen te chita nan kay mwen, e ansyen Jida yo te chita devan mwen, men Seyè a, Bondye a, tonbe sou mwen la. Ezekyèl 8:1.
Ane ki te setyèm ane a, ansyen yo vin chèche Ezekyèl pou yo te ka mande Seyè a.
Epi sa, nan setyèm ane a, nan senkyèm mwa a, sou dizyèm jou mwa a, kèk nan ansyen pèp Izrayèl yo te vini pou yo chèche Seyè a, epi yo te chita devan mwen. Ezekyèl 20:1.
Lè sa a, nan nevyèm ane a, syèj ki te dire yon ane edmi a te kòmanse.
Yon lòt fwa ankò, nan nevyèm ane a, nan dizyèm mwa a, nan dizyèm jou mwa a, pawòl Seyè a vin jwenn mwen, li di: Pitit lòm, ekri non jou a, wi, menm jou sa a menm: wa Babilòn nan leve kont Jerizalèm menm jou sa a. Ezekyèl 24:1, 2
Chak nan dat sa yo reprezante siy etap presi nan dènye jou yo, paske Pòl di ansyen Izrayèl la se yon egzanp pou moun k ap viv nan fen mond lan.
Koulye a, tout bagay sa yo te rive yo kòm egzanp; e yo te ekri yo pou avètisman nou, nou menm sou ki fen tan yo rive. Se poutèt sa, moun ki panse li kanpe dwe veye pou li pa tonbe. 1 Corinthians 10:11, 12.
Tout les six dates qui concernent Jérusalem se situent entre la première date du chapitre un, verset un, et la dernière date que l’on trouve au chapitre quarante, verset un. Ces deux dates marquent la cinquième année du chapitre un, qui était 592 av. J.-C., et la vingt-cinquième année du chapitre quarante, qui était 573 av. J.-C. Au niveau de la ligne sur ligne, Ézéchiel a une ligne pour l’Égypte, qui inclut la référence à Tyr, et une ligne pour Jérusalem. La ligne de l’Égypte a sept balises directes, (lorsque Tyr est incluse) et Jérusalem en a six. Avec ces deux lignes se trouvent la ligne de Josias et le dix-septième cycle jubilaire. Pourtant, la ligne qui est présentée sans date directe se trouve au chapitre quatre, et la ligne du chapitre quatre possède plusieurs des roues qu’Ézéchiel vit lorsqu’il regarda dans le Lieu Très Saint. Elle est aussi chargée de plusieurs vérités symboliques.
430
Nimewo kat san trant lan reprezante alyans etènèl la, epi nan chapit kat la, Seyè a sèvi ak Ezekyèl kòm yon parabòl vivan, yon parabòl ki gen ladan nimewo kat san trant lan.
Ou menm tou, pitit lòm, pran yon brik, mete l devan ou, epi trase sou li vil la, wi, Jerizalèm. Lè sa a, fè syèj kont li, bati yon fò kont li, leve yon ranpa kont li; mete kan an tou kont li, epi mete belye pou kraze miray toutotou li. Pran tou pou ou yon plat fè, epi mete l kòm yon miray fè ant ou menm ak vil la; fikse figi ou sou li, epi li pral anba syèj, epi ou va fè syèj kont li. Sa pral yon siy pou kay Izrayèl la. Kouche tou sou bò gòch ou, epi mete inikite kay Izrayèl la sou li: dapre kantite jou ou pral kouche sou li, se konsa ou va pote inikite yo. Paske mwen mete sou ou ane inikite yo, dapre kantite jou yo, twasanndis jou: konsa ou va pote inikite kay Izrayèl la. E lè ou fin akonpli yo, kouche ankò sou bò dwat ou, epi ou va pote inikite kay Jida a pandan karant jou: mwen fikse pou ou chak jou pou yon ane. Se poutèt sa, ou va fikse figi ou sou syèj Jerizalèm nan, epi bra ou pral dekouvri, epi ou va pwofetize kont li. Epi gade, mwen pral mete bann sou ou, epi ou p ap vire soti nan yon bò al nan lòt la, jouk ou fini jou syèj ou yo. Ezekyèl 4:1–8.
Sènen lavil Jerizalèm nan, jan Ezekyèl te ilistre li a, se yon “siy,” menm jan ak sènen lavil Jerizalèm Cestius te mennen kont li nan ane 66 la. Lè Sè White ap fè kòmantè sou fason Jezi te idantifye destriksyon Jerizalèm nan, li fè nou konnen ke akonplisman “dirèk” destriksyon Jerizalèm nan se nan dènye jou yo. Siy destriksyon an sou de temwen yo, ke Nebikadneza ak Cestius reprezante, idantifye ke siy sènen an se siy lwa dimanch k ap pwoche a.
Yon Jou pou yon Ane
Nan pasaj n ap konsidere a, nou wè tou referans biblik omega a konsènan règ prensipal entèpretasyon pwofetik William Miller la nan mouvman fondamantal premye ak dezyèm mesaj zanj yo. Alfa prensip yon jou pou yon ane a te tou yon senbòl omega, paske alfa prensip yon jou pou yon ane a te prezante nan liv Resansman an kòm dizyèm ak dènye eprèv la, e Izrayèl te echwe ladan l; se poutèt sa yo te fè tonbe sou tèt pa yo lanmò nan dezè a pandan karant ane pwomnad yo nan dezè a.
Pitit nou yo va moute desann nan dezè a pandan karantan, epi yo va pote konsekans fònikasyon nou yo, jouk kadav nou yo fin disparèt nan dezè a. Dapre kantite jou nou te al eksplore peyi a, sa vle di karant jou, chak jou pou yon ane, se konsa n ap pote inikite nou yo pandan karantan, epi n a konnen sa sa vle di lè m retire pwomès mwen. Mwen menm, Seyè a, mwen pale; se sa m ap fè sètènman ak tout move kongregasyon sa a ki rasanble kont mwen an: se nan dezè sa a y ap fini, e se la y ap mouri. Resansman 14:33–35.
Enplikasyon pwofetik yo—ke prensip yon jou pou yon ane a idantifye nan rebelyon final pwosesis tès an dis etap la ki te kòmanse nan travèse Lanmè Wouj la, epi ke menm prensip sa a anonse ankò pandan Jerizalèm pral anba syèj epi detwi—dwe konprann epi aplike nan pasaj n ap konsidere a, menm jan tou ak siyifikasyon lefèt ke “syèj” la se “siy” la.
Liy istwa a ki rasanble lè yo sèvi ak “syèj” Jerizalèm nan kòm siy la dwe rekonèt, paske li vin tounen yon “aks”, pou di sa konsa; epi, nan sans metaforik, siy syèj la gen anpil reyon ki tache avè l. Siy syèj la se petèt pasaj ki pi enpòtan nan Ezekyèl, e siy la pèmèt Lyon tribi Jida a fè sòti pèfeksyon nan sa ki, okòmansman, te parèt devan Ezekyèl kòm konfizyon. “Siy” syèj la, prensip yon ane pou yon jou a, ak liy pwofetik yo ki rasanble grasa syèj la, dwe konsidere nan kontèks kote katsantrant lan reprezante alyans etènèl la.
Kontra a
Epi li di Abràm: Konnen sa byen sèten: desandan ou yo ap etranje nan yon peyi ki pa pa yo; yo pral sèvi moun peyi sa a, epi yo pral maltrete yo pandan katsan (400) ane. Jenèz 15:13.
Senyè a te antre nan alyans avèk Abraram nan yon pwosesis twa etap, e premye nan twa etap sa yo te gen ladan pwofesi ki te anonse desandan Abraram yo t ap prizonye ann Ejip pandan katsan (400) an. Nan dezyèm etap la, yo te bay Abraram rit sikonsizyon an, epi nan twazyèm etap la te gen sakrifis Izarak sou mòn Morya. Yo te idantifye katsan (400) an sa yo nan alfa twa etap Senyè a te pran pou leve yon pèp chwazi epi antre nan alyans avèk yo. Pèp alyans chwazi sa a te divòse ak Bondye lè yo te kalonnen Etyèn nan ane 34, epi apre sa Pòl, apot yo te chwazi pou moun lòt nasyon yo, te idantifye katsan (400) an sa yo kòm — katsantrant (430) an.
Epi m di sa, kontra sa a, Bondye te konfime davans nan Kris la, lalwa a, ki te vini katsantrant ane apre sa, pa kapab anile li, pou l ta fè pwomès la san efè. Jenèz 3:17.
Nimewo ki reprezante alyans lan se katsantrant, men de temwen Abram ak Sayil, ki toude te gen non yo chanje pou Abraram ak Pòl respektivman, idantifye de peryòd distenk ki fòme nimewo total katsantrant lan. Lè Bondye chanje non yon nanm, sa se yon senbòl yon relasyon alyans ant nanm sa a ak Bondye. Konsa, katsantrant ane yo se yon sòm ki pwodui pa adisyon de nimewo distenk, menm jan ak katsan Abraram lan ak adisyon trant Pòl la. Ezekyèl te kouche sou bò gòch li pandan twasanndis jou, epi apre sa sou bò dwat li pandan karant jou; sa idantifye de nimewo ki gen sòm total yo katsantrant.
Nan Jenèz chapit onz, alyans lanmò ki te vini touswit apre delij la atravè rebelyon Nimwòd la montre klè diferans ki genyen ant de alyans yo. Eleman ki te fòme gwo fò won Babèl la rann temwayaj sou yon pèp alyans satanik kote chak moun t ap chèche sove tèt pa yo, yon pèp ki te dwe sibi jijman epi gaye toupatou. Nan menm chapit la, jeneyaloji Ebre yo prezante atravè nesans Èbè a, sa ki make kòmansman yon pèp chwazi pou reprezante alyans lavi a, an kontrast ak alyans lanmò Nimwòd la.
Eber te viv trant-katran, epi li te fè Peleg. Eber te viv, apre li te fin fè Peleg, katsantrant an, epi li te fè pitit gason ak pitit fi. Peleg te viv trant an, epi li te fè Reu. Jenèz 11:16–18.
Nan chapit dis nan Jenèz, Ebè ak Pelèg yo mansyone pou premye fwa.
Epi Èbè te gen de pitit gason ki te fèt pou li: non youn se te Pelèg; paske nan jou li yo tè a te divize; e non frè li se te Joktan. Jenèz 10:25.
Pelèj vle di divizyon oswa separasyon, e nan jou Pelèj yo, divizyon de klas pèp alyans lan make pa istwa tou Bàbèl la ak rebelyon Nimwòd la. Ebè te viv jiska katsanswasantkatran; men apre Pelèj (divizyon) te fèt, li te viv katsantrantan. Chak reyalite gen enpòtans pa li, e katsantrantan se nonb Pòl bay pwofesi alyans Abraram nan. Malgre nonb katsantrantan an idantifye ak lavi Ebè apre nesans Pelèj la, premye trantkatran lavi li yo eksprime kòm “kat ak trant ane,” ki, natirèlman, se trantkatran; men nan fason senp yo eksprime trantkatran sa yo, li li “kat” ak “trant” (430). Apre sa vini katsantrantan, epi premye fason yo eksprime lavi Pelèj la se “trant.”
Èbè se rasin non Ebre a, e se premye fwa yo mansyone Ebre yo, ki te gen pou yo pèp chwazi alyans lan. Èbè vle di travèse; konsa li sèvi kòm yon tip pou pèp alyans lan ki travèse soti sou tè a pou antre nan nouvo tè a, menm jan pitit Abraram yo te fè lè yo te travèse Lanmè Wouj la pou ale nan Tè Pwomiz la. Karant ane pèlerinaj nan dezè a te retade travèse sa a, men nan fen karant ane yo yo te travèse Jouden an pou antre nan Tè Pwomiz la, konsa sa sèvi kòm yon tip pou dènye travèse pèp Bondye a. Pèlèg reprezante epòk kote divizyon limanite an de pèp alyans te parèt pou premye fwa nan gwo fò won Nimwòd la. Senbòl alyans lanmò Nimwòd la se konfizyon, epi senbòl alyans lavi Ebre a se katsantrant ane lavi Èbè anvan divizyon Pèlèg la reprezante a. Non Pèlèg la make tou yon verite nimerik senbolik, paske katsantrant ane Èbè yo divize an de chif, e Pèlèg reprezante yon distenksyon ant katsan ak chif trant la.
Kat san trant la genyen de pati. Kat san ane alyans Abraram nan ansanm ak trant ane anplis Pòl te make yo. Ogmantasyon konesans ki pwodui dènye revèy pèp Bondye a reprezante nan Danyèl chapit douz, kote senbòl alyans etènèl la ki gen de pati idantifye ak presizyon, epi li prezante nan vèsè 9/11.
Epi li di: Ale chemen ou, Danyèl; paske pawòl yo fèmen epi sele jouk nan tan lafen an. Anpil va pirifye, yo va vin blan, epi yo va pase anba eprèv; men mechan yo va aji ak mechanste; e okenn nan mechan yo p ap konprann; men saj yo va konprann. E depi lè y ap retire sakrifis chak jou a, epi y ap mete an plas abominasyon ki fè dezolasyon an, va gen mil desan katrevendis jou. Danyèl 12:9–11.
Dènye desilman an, ki pwodui yon pwosesis tès an twa etap jan sa reprezante nan vèsè dis la kòm “pirifye, blanchi, epi eprouve,” asosye ak mil desanndis ane yo. Konpreyansyon pyonye yo sou vèsè a se ke retire rezistans payanis lan an 508 te kòmanse yon pwosesis trant ane ki te mennen nan etablisman papote a an 538 kòm senkyèm wayòm pwofesi biblik la, ki apre sa te gouvène kòm senkyèm wayòm pwofesi biblik la jouk mil desanswasant ane yo te fini an 1798. Trant ane yo soti 508 rive 538 la reprezante tou pa Pòl kòm yon “apostazi anvan” nan 2 Tesalonisyen.
Nan 2 Tesalonisyen yo, sijè a se relasyon ki genyen ant Wòm payen ak Wòm papal, ki se katriyèm ak senkyèm wayòm pwofesi yo, respektivman. Se nan chapit sa a nan Tesalonisyen yo William Miller te dekouvri ke “sakrifis tout tan an” nan liv Danyèl la te reprezante Wòm payen, epi Miller te dekouvri tou ke “sakrifis tout tan an” nan Danyèl te toujou prezante an koneksyon avèk abominasyon oswa transgresyon dezolasyon an. Abominasyon ak transgresyon dezolasyon yo nan liv Danyèl la reprezante sa Jan idantifye nan liv Revelasyon an kòm imaj bèt la ak mak bèt la, respektivman.
William Miller te baze pifò, si se pa tout, aplikasyon pwofetik li yo sou idantifikasyon li fè de de pouvwa k ap fè dezolasyon, yo reprezante yo kòm “kontinyèl la” (Wòm payen), epi dezyèm pouvwa k ap fè dezolasyon an, ki eksprime nan de fason: kòm transgresyon dezolasyon an (konbinezon legliz ak leta), nan Revelasyon an—kòm imaj bèt la (estrikti pwofetik papal la), ak abominasyon dezolasyon an (adorasyon solèy la), nan Revelasyon an—kòm mak bèt la. Konpreyansyon Miller te tire nan prezantasyon Pòl nan 2 Thessaloniciens te yon konpreyansyon fondamantal premye enpòtans pou Miller, ki se senbòl fondasyon Advantis la. Pòl deklare ke sila yo ki pa renmen verite a, jan sa reprezante nan chapit de 2 Thessaloniciens, se sila yo ki resevwa yon gwo alisinasyon.
Nan twa vèsè Danyèl yo (Daniel 12:9–11), konpreyansyon senbolik nan dènye jou yo pa ka gen ladan aplikasyon tan an, paske depi 22 Oktòb 1844, aplikasyon tan pwofetik la pa gen okenn validite ankò. Vèsè 9/11 yo reprezante de peryòd distenk: trant ane ak mil desan swasant ane. Nimewo karant lan ak nimewo mil desan swasant lan se toude senbòl yon dezè pwofetik, e nan sans pwofetik yo ka ranplase youn lòt. Se poutèt sa, mil desan swasant ka konprann kòm karant, epi karant se dim yon kantite katsan. Vèsè 9/11 yo senbolize nimewo alyans etènèl la, jan katsan (Abraram) reprezante l an koneksyon avèk trant (Pòl). “Dezè” ki reprezante pa “mil desan swasant” la koresponn ak yon “dezè” “karant”, epi kat se yon dim kantite katsan. Trant rete trant. Katsan trant pwodui lè yo ajoute nimewo katsan an ak nimewo trant lan; nan chapit kat Ezekyèl la, sa reprezante kòm twasan katreven dis ajoute ak nimewo karant lan.
Vèsè 9/11 yo nan chapit douz la reprezante mitan twa peryòd pwofetik ki nan chapit la, epi yo se yon senbòl alyans etènèl la ki devwale nan dènye jou yo. Devwalman siyifikasyon katsantrant lan nan dènye jou yo fèt nan chapit kat liv Ezekyèl la.
Lyon tribi Jida a ap retire sele dènye mesaj avètisman an kounye a pou sila yo ki, pa lafwa, antre nan Trè Sen Lye a ansanm ak Ezekyèl, Jan, Danyèl ak Ezayi. Verite sa a ap louvri an koneksyon ak elevasyon sila yo ki reprezante non sèlman kòm ekzile Izrayèl yo, men tou kòm drapo san karantkat mil yo. Verite sa a plase nan kontèks alyans ki reprezante pa kat san ane Abraram yo an koneksyon ak alyans ki reprezante pa trant ane Pòl yo. Verite sa a prezante nan vèsè 9/11 Danyèl douz yo, ki reprezante mitan twa peryòd senbolik yo, ke Milerit yo te byen konprann. Verite mitan 9/11 la, k ap retire sele li nan Danyèl douz la, reprezante nan twasan katrevendis jou ak karant jou Ezekyèl yo. Jou sa yo ap louvri devan Ezekyèl nan trantyèm ane disetyèm sik Jibile a, epi Ezekyèl, kòm yon prèt, reprezante prètriz san karantkat mil yo ki nan mitan tès la, pami twa tès yo.
Ézéchiel est désigné, dans l’épreuve du temple, au « cinquième jour » du « quatrième mois », ce qui, dans l’histoire millérite, marquait le plein milieu (« à mi-parcours ») des sept mois qui commencèrent lors de la première déception, le 19 avril 1844, et prirent fin le 22 octobre de la même année.
“Nan ete 1844 la, ant moman yo te premye panse 2300 jou yo t ap fini an, ak sezon otòn menm ane a, kote yo te vin dekouvri apre sa yo te pwolonje rive, mesaj la te pwoklame nan menm pawòl Ekriti yo: ‘Men, Veterèl la ap vini!’” The Great Controversy, 398.
21 jiyè 1844 te nan mitan sèt mwa sakre yo, e nan dat sa a Samuel Snow te nan Boston Tabernacle la ap prezante mesaj li sou Rèl Minwi a. Se la, pou premye fwa nan yon prezantasyon piblik, li “te pwoklame nan menm pawòl Lekriti a: ‘Gade, Veteren an ap vini!’” Kounye a, nan sans senbolik, nou kanpe ansanm ak Ezekyèl nan Boston Tabernacle la, yon ti tan anvan leve mesaje rèl minwi a al deyò tankou yon vag mare. Pwosesis pwofetik leve drapo a reprezante nan liy pwofetik Islam nan Revelasyon chapit nèf. Ezekyèl chapit kat bay dezyèm temwen an ansanm ak konklizyon pwofesi sa a sou twasan katreven-onz ane ak kenz jou, e li fè sa nan chapit kat.
Nou pral kontinye bagay sa yo nan atik kap vini an.