Dezi mwen se prezante temwayaj pwofetik Joèl la nan yon fason konsa, pou temwayaj Joèl la ka rekonèt nan sa Pyè t ap di ak sa li t ap fè nan Pannkòt. Mwen sèten Bib la klè konsènan sa Pyè t ap fè ak sa li t ap di nan Pannkòt, men mwen ap chèche konprann sa Pyè t ap prefigire pwofetikman nan istwa lapli dèyè a, lè li te mete mesaj Pannkòt la nan tèm yon akonplisman liv Joèl la.
Pyè se yon senbòl rès pèp Bondye a, e sa pa sèlman parèt nan Pannkot, men tou nan Sezare Filip nan Matye 16. Sezare Filip sitiye nan vèsè trèz rive kenz nan Danyèl onz, twa vèsè ki prezante yon batay ki te premye akonpli pandan peryòd istorik kote Sezare Filip te rele Panyòm. Vèsè trèz rive kenz yo vini anvan vèsè sèz, ki idantifye lwa dimanch lan Ozetazini. Vèsè dis idantifye efondreman Inyon Sovyetik la an 1989. Vèsè dis rive sèz nan Danyèl onz reprezante peryòd ki soti nan 1989 rive jouk lwa dimanch lan, e peryòd sa a se “istwa kache” vèsè karant nan menm chapit la.
Istwa Kache ki an GWO LÈT MAJISKIL
1798
Epi nan tan lafen an, wa sid la pral pouse sou li:
1989
Men, pitit gason l yo pral soulve, e yo pral rasanble yon foul gwo lame; epi wa nò a pral vini kont li tankou yon toubiyon, avèk cha lagè, avèk kavalye, epi avèk anpil bato; e li pral antre nan peyi yo, li pral anvayi yo tankou yon inondasyon, epi li pral travèse yo. E youn pral sètènman vini, li pral anvayi tankou yon inondasyon, epi li pral pase nan yo; lè sa a li pral retounen, epi li pral soulve ankò, jis rive nan fòtrès li.
2014 batay Raphia a
E wa sid la pral fache anpil, epi l ap soti pou l goumen avè l, sa vle di ak wa nò a; epi li pral mete deyò yon gwo foul; men foul la pral lage nan men li. Epi lè li fin wete foul la, kè li pral gonfle ak lògèy; epi li pral fè anpil dizèn milye tonbe; men sa p ap ba li fòs.
Batay Panium (Sezare Filip)
Paske wa ki soti nan nò a va retounen, li va rasanble yon foul ki pi gran pase premye a; epi, apre kèk ane, li va sètènman vini ak yon gwo lame ak anpil richès.
Epi nan tan sa yo, anpil moun pral leve kont wa sid la; moun k ap fè vyolans pami pèp ou a pral leve tèt yo pou yo tabli vizyon an; men yo pral tonbe.
Konsa, wa nò a va vini, l ap leve yon ranpa, e l ap pran vil ki pi byen ranfòse yo; epi fòs wa sid la p ap kapab kenbe tèt, ni pèp li chwazi yo non plis; e p ap gen okenn fòs pou kenbe tèt.
Lwa dimanch nan Etazini (USA)
Men, moun ki vini kont li a va aji selon pwòp volonte pa li, e “pèsonn p ap ka kanpe” devan li; epi “l ap kanpe” nan peyi bèl pouvwa a, peyi ki va detwi anba men li. L ap antre tou nan peyi bèl pouvwa a, e anpil peyi va ranvèse; men sila yo va chape anba men li: Edòm, Moab, ak chèf pitit Amon yo. Li va lonje men li tou sou peyi yo; e peyi Lejip p ap chape. Danyèl 11:40, 10–16, 41, 42.
Lè Pyè pwofetikman nan Sezare Filip (Panyòm), epi Pannkòt se tan lapli dèyè a, sa plase li nan “istwa kache” vèsè karant lan. Mwen gen entansyon pale sou lagè aktyèl Ikrèn nan ki reprezante nan vèsè onz chapit onz la, epi sou lagè k ap vini nan Panyòm nan, nan vèsè trèz rive kenz yo, ki mennen nan Twazyèm Gè Mondyal la, ki se evènman ekstèn yo ant 1989 ak lwa dimanch la; men kounye a, nou ap idantifye istwa twazyèm zanj lan depi 22 oktòb 1844 rive jouk fòmasyon yon legliz legal an 1863.
Liy la ilistre arive twazyèm zanj lan nan 9/11 (1844) jouk rive nan lwa dimanch lan (1863). Lwa dimanch lan te tipifye pa Pwoklamasyon Emansipasyon an ki t ap anonse libète, konsa li te tipifye lwa dimanch lan kote yo retire libète. Libète premye prezidan Repibliken an te pwoklame a tipifye libète dènye prezidan Repibliken an pral retire a—li menm ki, dapre pwofesi, destine pou l vin yon diktatè nan lwa dimanch lan.
«Lè nasyon nou an va konsa renonse ak prensip gouvènman li yo pou l adopte yon lwa dimanch, nan zak sa a Pwotestantis la ap bay men ak papis la; sa pa pral anyen lòt pase bay lavi a tirani ki depi lontan ap veye ak anpil anvi okazyon pa li pou l sote ankò nan despotis aktif.» Testimonies, volim 5, 711.
742 av. J.-C. constituait l’histoire alpha qui inaugura les prophéties temporelles d’Ésaïe 7:8, lesquelles atteignirent leur accomplissement oméga en 1863. En 742, Achaz, roi du royaume méridional de Juda, entrait dans une guerre civile contre les dix tribus du nord qui composaient le royaume septentrional. L’histoire de 742 av. J.-C. fut illustrée en Juda, le littéral pays glorieux des Écritures, peuplé de Juifs littéraux et représenté dans le passage par le roi méchant et insensé Achaz — typifiant ainsi l’histoire oméga de 1863. L’histoire oméga de 1863 s’accomplit durant la période où les États-Unis règnent comme la bête de la terre, le sixième royaume de la prophétie biblique. Les États-Unis sont le pays glorieux spirituel, constitué du christianisme protestant dont les membres sont, selon la Bible, des Juifs spirituels. La guerre civile entre le nord et le sud en 742 av. J.-C., dans l’histoire alpha, illustrait la guerre civile entre le nord et le sud dans l’histoire oméga de 1863. Ensemble, ces deux témoins illustrent l’histoire extérieure menant jusqu’à la loi du dimanche, où le pays glorieux spirituel sera de nouveau divisé en deux classes.
Nan ane 742 anvan Jezikri, pisans nò a te reprezante yon alyans ant dis branch fanmi nò Izrayèl yo ak Siri; konsa li te sèvi kòm yon tip yon alyans ak yon pisans etranje, jan sa te akonpli lè sipò papote ki te an favè esklavaj la te bay eta sid yo ki te an favè esklavaj pandan Gè Sivil la. Alye etranje Siri a nan ane 742 anvan Jezikri, ansanm ak alye etranje papote a pandan Gè Sivil la, idantifye alyans mondyalis mond lan ak Demokrat mondyalis yo nan lagè yo kont MAGA-ism, yon lagè ki te kòmanse an 2015 lè katriyèm e pi rich prezidan an leve kanpe, e, lè li te fè sa, li te soulve tout domèn Grès la selon Danyèl onz, vèsè de. Soulèvman sa a ap idantifye reveye nasyon payen yo nan liv Jowèl la. “Grès” ak “payen” se senbòl pisans dragon an ki mennen mond lan rive Amagedon an alyans ak bèt la ak fo pwofèt la.
An 2015, les païens furent réveillés par l’appel prophétique à la vallée de Josaphat de Joël, qu’il appelait aussi la vallée du jugement. En 2015, Donald Trump annonça sa candidature à la présidence, éveillant ainsi l’empire mondialiste représenté par la Grèce, et les païens commencèrent leur marche vers Harmaguédon, et cela seulement un an après le commencement de la guerre d’Ukraine, en accomplissement du verset onze de Daniel onze.
Gè sivil ane 742 av. J.-K. ak 1863 la idantifye listwa lwa dimanch lan, ki make fen sizyèm wayòm pwofesi biblik la. Sizyèm wayòm sa a te kòmanse avèk Lagè Revolisyonè a; konsa, fen sizyèm wayòm nan nan lwa dimanch lan idantifye repetisyon Lagè Revolisyonè a, nan menm tan an menm kote Lagè Sivil la ap fèt. Definisyon an ansanm ak fason yo bay etikèt swa yon lagè sivil swa yon lagè revolisyonè depann de pèspektiv. Sa Demokrat yo ap fè kounye a atravè lawfare, detounman fon, fwod, imigrasyon ilegal ak pwopagann, yo rele sa yon revolisyon koulè; men nanm sa yo ki opoze ak manèv globalis yo yo konsidere menm aktivite sa yo kòm pwovokasyon dezòd “sivil.” Èske Antifa se yon kriminèl oswa yon ewo?
De lagè istorik yo reprezante yon sèl lagè divizyon ki dewoule nan istwa dènye prezidan Repibliken an. Menm jan ak premye prezidan Repibliken an, se dènye prezidan Repibliken an ki pral genyen lagè a; li menm tou te prefigire pa premye Prezidan an, ki te tou viktoryè nan Lagè Revolisyonè a. Dapre Demokrat yo, revolisyon MAGA a ap pwodui “ajitasyon sivil” aktyèl la. Selon tandans politik pèsonèl ou, lagè aktyèl la swa se yon lagè revolisyonè, swa se yon lagè sivil. Sou plan pwofetik, li se toude.
1863 reprezante lwa dimanch lan, e 1844 reprezante l tou, lè twazyèm zanj lan te rive avèk mesaj lwa dimanch lan. Peryòd ki soti 1844 rive 1863 la pote siyati lwa dimanch lan depi nan kòmansman rive nan finisman. An 1846, maryaj White yo, obsèvans Saba a, ak chanjman non an soti Harmen pou vin White te make ke maryaj ki te antre ladan l nan dat 22 oktòb 1844 la te fin konsome, e konsomasyon sa a te make kòmansman pwosesis eprèv twazyèm zanj lan, menm jan eprèv Saba a an twa pati konsènan laman nan te make kòmansman dis eprèv ki te swiv apre batèm Lanmè Wouj la.
Lamàn nan te premye tès la epi li te reprezante dizyèm tès la nan Kadèch, paske toude reprezante mesaj twazyèm zanj lan, e se poutèt sa lwa dimanch la.
“Chak semèn pandan long peryòd vwayaj yo nan dezè a, Izrayelit yo te temwen yon mirak twa fwa, ki te fèt pou enprime sou lespri yo karaktè sakre jou Saba a: yon kantite laman doub te tonbe sou sizyèm jou a, pa t gen ditou sou setyèm jou a, epi pòsyon ki te nesesè pou Saba a te konsève dous e pwòp, tandiske si yo te sere nenpòt ladan l pou yon lòt lè, li te vin pa bon pou sèvi avè l.” Patriarchs and Prophets, 296.
Premye nan dis tès yo se te tès “lamàn” nan, ki te reprezante mesaj twa-fwa a nan twa zanj yo nan Revelasyon katòz. Menm jan ak lamàn nan, zanj yo reprezante avètisman twa-fwa a kont adorasyon nan premye jou semèn nan. Mirak lamàn nan ki te gen twa aspè te “fèt pou enpresyone lespri yo ak sakre jou repo a,” e sa, natirèlman, se objektif twazyèm zanj lan. Premye nan twa mirak yo ke lamàn nan te reprezante a te gen pou wè ak “manje” pen ki soti nan syèl la, epi “manje” se yon senbòl alfa pou peryòd lapli dèyè a. Dezyèm mirak la reprezante mesaj dezyèm zanj lan, kote enspirasyon an “double” mo ak fraz pou make peryòd de tonbe Babilòn yo, paske Babilòn tonbe, li tonbe. Dezyèm mirak la se te “doublaj” kantite lamàn nan sou sizyèm jou a. Twazyèm mirak la se te prezèvasyon pen an pou jou repo setyèm-jou a.
Antanke yon tip twa zanj yo, laman nan se premye zanj lan, e se poutèt sa li dwe genyen tout istwa a, ki nan Revelasyon katòz se istwa tout twa zanj yo. Premye zanj lan se yon fraktal mesaj tout twa zanj yo. Yon fraktal se yon fòm jewometrik konplèks ki ka divize an pati, kote chak pati se yon kopi tout antye a men nan yon dimansyon ki redui. Pwopriyete sa a rele pwòp-sanblans. Fraktal yo souvan gen detay ki rafine kèlkeswa jan ou agrandi yo. Fraktal yo parèt nan matematik, byoloji, fizik, jewoloji, chimi, astwonomi, jeni ak anpil lòt domèn konesans.
“Estrikti twa-etap” twa zanj yo nan Revelasyon chapit katòz la reprezante nan mesaj premye zanj lan; konsa, premye zanj lan vin tounen yon “fraktal” twa zanj yo. Premye twa chapit liv Danyèl la reprezante, youn apre lòt, mesaj premye, dezyèm ak twazyèm zanj yo; epi Danyèl chapit youn gen menm “estrikti twa-etap” la ki reprezante nan twa chapit sa yo, menm jan tou nan twa zanj yo an rapò ak premye zanj lan.
Mirak twa-fwa laman nan te dwe manje, e chapit premye liv Danyèl la pale konsènan manje. Danyèl te pase tès rejim alimantè a lè li te chwazi legim olye rejim Babilòn nan. Apre sa, yo te teste l sou aparans li, e aparans li te pwodui yon separasyon ant figi li ak figi sila yo ki te manje manje Babilòn nan. Mesaj dezyèm zanj lan se apèl pou separe ak Babilòn pandan yon istwa separasyon kote de klas ap devlope epi apre sa yo manifeste. Dezyèm tès sa a pou Danyèl te mennen nan twazyèm tès Nebikadneza a, ki te twazyèm tès la nan chapit premye a e ki te yon tip tès estati an lò a nan chapit twa a, tès Sè White idantifye repete kòm lwa dimanch lan, ki se mesaj twazyèm zanj lan. Chapit premye liv Danyèl la se yon fraktal twa premye chapit Danyèl yo, e twa chapit sa yo reprezante twa zanj Revelasyon katòz yo, kote ni premye zanj lan ni chapit premye liv Danyèl la se fraktal tout twa zanj yo ak tout twa chapit yo.
“Chak semèn pandan long tan vwayaj yo nan dezè a, Izrayelit yo te temwen yon mirak twa fwa, ki te fèt pou make lespri yo ak karaktè sakre Saba a: yon kantite laman doub te tonbe sou sizyèm jou a, pa t gen anyen sou setyèm nan, epi pòsyon ki te nesesè pou Saba a te konsève fre e san gate, tandiske si yo te kenbe nenpòt ladan l pou yon lòt lè, li te vin pa bon pou sèvi avè l.
“Nan sikonstans ki te makonnen ak don laman nan, nou gen prèv konklizyonan ke Saba a pa t etabli, jan anpil moun pretann, lè lalwa a te bay sou Sinayi. Anvan Izrayelit yo te rive Sinayi, yo te konprann Saba a te obligatwa pou yo. Lefètke yo te gen pou ranmase chak vandredi yon pòsyon doub laman pou prepare pou Saba a, lè okenn pa t ap tonbe, nati sakre jou repo a te kontinyèlman enprime sou lespri yo. E lè kèk nan pèp la te soti nan jou Saba a pou ranmase laman, Senyè a te mande: ‘Jiska kilè n ap refize kenbe kòmandman Mwen yo ak lwa Mwen yo?’” Patriyach ak Pwofèt, 296.
Ranmase epi manje laman nan, se yon tipifikasyon Jan nan chapit dis nan Revelasyon an k ap pran (ranmase) ti liv la nan men zanj lan epi answit manje li.
Epi mwen ale bò kote zanj lan, epi mwen di li: Ban mwen ti liv la. Epi li di mwen: Pran li, manje l nèt; li pral fè vant ou anmè, men nan bouch ou li pral dous tankou siwo myèl. Revelasyon 10:9.
Jan te dwe al jwenn zanj lan an premye epi mande, apre sa li te dwe “pran” ti liv la, epi answit li te dwe “manje” li. Jan ap reprezante twa etap premye zanj lan lè li ale jwenn zanj lan epi li mande, sa ki swiv pa dezyèm etap la ki se pran an, epi twazyèm nan ki se manje a. Rasanbleman an ak/oswa manje a, se premye nan twa tès mana yo, men li gen ladan l yon fraktal tout twa tès mana yo. Rasanble ak manje mana a ap prefigire Jeremi.
Mwen jwenn pawòl ou yo, epi mwen devore yo; e pawòl ou te vin pou mwen lajwa ak kè kontan nan kè mwen; paske se non pa ou yo rele m, O SENYÈ Bondye tout lame yo. Jeremi 15:16.
“Pawòl” Li yo te jwenn pa Jeremi pandan li t ap chèche, epi apre sa li t ap mande ti liv la. Pawòl li te jwenn lè yo te ranmase laman an. Ranmase epi manje laman an se yon tip ki montre Ezekyèl, ki te manje liv yo te ba li a; epi, lè li te fè sa, sa idantifye lefèt ke refize manje liv la se te menm jan ak kay rebèl la.
Men ou menm, pitit lòm, tande sa m ap di ou; pa fè rebèl tankou kay rebèl sa a: louvri bouch ou, epi manje sa m ba ou a. Epi lè m gade, gade, yon men te lonje vin jwenn mwen; epi, gade, te gen yon woulo liv ladan l; Epi li louvri l devan mwen; li te ekri anndan kou deyò: e te gen ladan l ekri plenn, dèy, ak malè. Anplis, li di m: Pitit lòm, manje sa ou jwenn; manje woulo sa a, epi ale pale ak kay Izrayèl la.
Se konsa mwen louvri bouch mwen, epi li fè m manje woulo liv sa a. Epi li di m: Pitit lòm, fè vant ou manje, epi ranpli zantray ou ak woulo liv sa a mwen ba ou a. Lè sa a, mwen manje l; e li te nan bouch mwen dous tankou siwo myèl. Ezekiel 2:8–3:3.
Si Ézéchiel refusait de manger le petit livre, il se trouverait dans la maison rebelle, et le « rouleau » du « livre » qu’il devait manger était présenté comme étant des « lamentations, et des plaintes, et des malheurs », représentant un message triple dans les derniers jours. Le message triple des derniers jours est celui des trois anges d’Apocalypse quatorze, et le contexte dans lequel Ézéchiel présente ces trois messages est le contexte de l’islam et du troisième malheur. Les trois messages possèdent un alpha et un oméga, et le troisième est « malheur », symbole principal de l’islam ; ainsi, l’alpha doit s’accorder avec l’oméga ; par conséquent, les « lamentations » représentent les lamentations qui commencèrent le 11 septembre avec l’arrivée de la septième trompette et du troisième malheur, lesquels s’intensifieraient progressivement jusqu’aux sept dernières plaies. Lors du « tremblement de terre » de la loi du dimanche d’Apocalypse onze, le troisième malheur vient bientôt, et l’Inspiration nous informe que le décret inique d’Ésaïe dix est cette loi du dimanche. Le verset commence en déclarant : « malheur » à ceux qui portent des décrets iniques.
Manje laman nan se te premye nan twa tès yo; dezyèm nan se te “doubleman” an nan jou preparasyon an. Epi pou kisa yo t ap prepare? Yo t ap prepare pou tès Saba a, ki se mesaj twazyèm zanj lan.
Mirak sa a ki te fèt an twa fwa a te tou premye tès la, oswa tès alfa a, pami dis tès yo. Bondye te bay laman nan premye etap la, apre sa Li te bay yon pòsyon “doub” nan dezyèm etap la, men Li pa t bay anyen nan twazyèm nan. Twazyèm tès la diferan de de premye tès yo, paske twazyèm nan se tès desizif la. Twa tès sa yo reprezante alfa yon pwosesis eprèv an dis etap ki mennen nan premye Kadèch la.
Si vous examinez les divers théologiens, vous trouverez de nombreuses listes des dix épreuves qui atteignent leur conclusion au premier Kadès. Presque toutes incluent la mer Rouge comme l’une des dix épreuves; certaines incluent des jalons historiques antérieurs à la mer Rouge pendant les plaies. Ils ont tous tort.
Premye tès la se laman an. Pòl idantifye travèse Lanmè Wouj la kòm batèm.
Anplis, frè m yo, mwen pa ta vle nou rete nan inyorans sou jan tout zansèt nou yo te anba nwaj la, epi tout te pase nan lanmè a; e tout te batize pou Moyiz nan nwaj la ak nan lanmè a. 1 Corinthians 10:1, 2.
Moyiz se yon tip Jezi, e batèm Jezi a montre yon pwosesis eprèv, ki gen twa aspè, ki kòmanse avèk e ki mete anfaz sou eprèv apeti a. Lakwa te prefigire pa Delivrans Pak la ann Ejip. Lè yo te sòti lòt bò Lanmè Wouj la, Kris te resisite kòm ofrann premye fwi a. Lè Li te sòti nan tonm dlo a anba men Jan Batis, Kris la (ofrann premye fwi a) te kòmanse yon pwosesis eprèv pandan karant jou. Apre Li te fin resisite jan batèm Li a te prefigire sa, te gen karant jou kote Kris te an kontak fasafas avèk disip yo. Pwosesis eprèv la kòmanse apre travèse Lanmè Wouj la, menm jan li sèten Kris te pouse pa Lespri a antre nan dezè a tousuit apre Li te sòti nan dlo a.
Premye tès Kris la se te apeti, paske Pen Syèl la te pran travay wen li a egzakteman kote Adan te tonbe a. Premye tès apre Lanmè Wouj la se tès laman an an twa pati, ki tipifye tès la an twa pati sou Pen Syèl la. Tès Kris la te kòmanse apre Li te soti nan dlo a; konsa tou, dis tès yo dwe kòmanse “apre” yo te soti nan dlo a. Lè sa a, Kris te vin fas ak yon tès an twa pati, mete nan kontèks apeti, jan sa te tipifye pa tès laman an an twa pati ki te kòmanse apre Lespri a te pouse ansyen Izrayèl soti kite Lejip pou antre nan dezè a.
Lòt lis yo ki fè konjekti sou ki rebelyon dis eprèv yo ki rive nan pik yo nan Kadèch reprezante, idantifye rebelyon estati ti towo bèf an lò Arawon an kòm youn nan dis eprèv sa yo, men yo nan erè.
Pwovokasyon ti bèf an lò a reprezante de eprèv. Sa se yon eleman esansyèl nan senbolis ti bèf an lò a. Idolatri a te manifeste lè pèp la te panse Bondye pa t ap wè, epi sa te swiv pa retou Moyiz. Lè sa a, pèp la te fè yon chwa pou yo rete idolàt devan je Bondye nèt, jan Moyiz te reprezante l la.
Nan rebelyon an doub k ap vin pi fò a, nou wè yon separasyon pwofetik nan tribi yo, lè tribi Levi a te vin resevwa afektasyon eksklizif pou travay sanktyè a, paske jouk nan rebelyon sa a, se premye pitit gason chak tribi ki te dwe akonpli travay sanktyè a. Sa pa t ap konsa ankò. Kounye a, tribi Levi a, ki te fidèl, t ap pran swen tanp lan. “Divizyon” oswa separasyon an ‘de’ se yon eleman nan karakteristik pwofetik ti bèf an lò a.
Rebelyon Arawon an te prefigire rebelyon Jerobowam, premye wa wayòm nò pèp Izrayèl la. Jerobowam “double” ti towo bèf annò yo, li mete youn nan Betèl epi youn nan Dann. Arawon ak Jerobowam ap reprezante istwa paralèl, ki se istwa fòmasyon imaj bèt la. Istwa imaj bèt la akonpli nan de peryòd, se lalwa dimanch Ozetazini ki separe yo. Imaj bèt la se yon senbòl konbinezon legliz ak leta, ki tabli an premye Ozetazini, epi apre sa nan lemonn.
Toujou gen yon divizyon ki toujou makònen ak senbòl imaj bèt la. Nan ka Arawon, se te separasyon Levit yo; nan ka Jewoboram, se te separasyon douz branch fanmi yo an de branch nan sid ak dis branch nan nò.
Senbòl relasyon sa a ant legliz ak leta a, Jan rele l “imaj bèt la” nan liv Revelasyon an. Ti towo bèf an lò Arawon ak Jewoboram yo te imaj yon bèt, e bèt yo te imaj li a se Babilòn, paske premye wayòm pwofesi Labib la reprezante pa yon tèt “an lò” nan Danyèl chapit de. Imaj bèt la reprezante de eprèv, paske eprèv la vini an premye sou bèt ki soti sou tè a—Etazini; apre sa, nan chapit trèz Revelasyon an, Etazini fòse lemonn mete sou pye yon imaj pou bèt la. Premye eprèv la se Etazini, apre sa lemonn.
“Pandan Amerik, peyi libète relijye a, pral ini ak Papòt la pou fòse konsyans epi oblije moun onore fo saba a, pèp nan tout peyi sou latè pral mennen pou suiv egzanp li.” Testimonies, volim 6, 18.
“Etranje yo pral suiv egzanp Etazini. Byenke se li menm ki pran latèt, menm kriz sa a ap tonbe sou pèp nou an nan tout pati nan monn nan.” Testimonies, volim 6, 395.
Rebelyon ti towo bèf lò a gen de aspè, e li make de nan premye nèf tès yo ki mennen nan dizyèm ak dènye tès la nan premye Kadès la. Lè rebelyon Arawon ak Jeroboram yo mete ansanm, “liy sou liy”, nou jwenn Arawon, gran prèt la, k ap reprezante yon legliz, ak Jeroboram, wa Izrayèl la, k ap reprezante leta. De liy sa yo ansanm se yon senbòl yon konbinezon legliz ak leta. De lotèl Jeroboram yo te tabli nan Betèl, (ki vle di legliz) ak Dann (ki vle di jijman), e ansanm yo reprezante konbinezon legliz ak leta. Avèk pwen sa yo byen tabli, nou pral kòmanse idantifye dis tès yo.
Dis tès yo tabli nan kontèks repo Saba a (Ebre 3–4). Yo kòmanse avèk mirak laman an ki genyen twa aspè, ansanm ak leson li konsènan Saba a, epi yo fini nan dizyèm tès la, premye Kadès la. Premye Kadès sa a se “jou pwovokasyon an nan Ekriti yo,” epi Pòl mete rebelyon final la nan kontèks tès Saba a. Tès alfa a te Saba a, jan laman an te senbolize l, epi dizyèm tès la, tès omega a, nan premye Kadès la, te repo Saba a tou. Alfa ak Omega toujou reprezante fen an ansanm ak kòmansman an.
Se poutèt sa (jan Sentespri a di sa, Jodi a, si nou tande vwa li, Pa fè kè nou di, tankou nan lè rebelyon an, nan jou tantasyon an nan dezè a: Lè zansèt nou yo tante m, yo mete m nan prèv, epi yo wè zèv mwen yo pandan karantan. Se poutèt sa mwen te fache kont jenerasyon sa a, epi mwen te di: Yo toujou ap pèdi chemen nan kè yo; epi yo pa t konnen chemen mwen yo. Konsa mwen fè sèman nan kòlè mwen: Yo p ap antre nan repo mwen an.)
Veye frè yo, pou pa ta gen nan okenn nan nou yon move kè enkredilite, ki fè nou vire do bay Bondye vivan an. Men, egzòte youn lòt chak jou, toutotan yo rele sa Jodi a; pou okenn nan nou pa vin fè tèt di akòz twonpri peche a. Paske nou vin patisipan Kris la, si nou kenbe fèm jouk nan fen an premye konfyans nou an;
Pandan yo di: Jòdi a, si nou tande vwa li, pa fè kè nou di, tankou nan jou rebelyon an. Paske gen kèk ki te tande, e ki te pwovoke li; men se pa t tout moun Moyiz te fè soti kite peyi Lejip. Men sou kiyès li te fache pandan karant ane? Èske se pa t sou moun ki te peche yo, ki kadav yo te tonbe nan dezè a? E kiyès li te fè sèman yo pa t ap antre nan repo li a, si se pa t moun ki pa t kwè yo? Konsa nou wè yo pa t kapab antre poutèt enkredilite yo.
Annou pè, pou pa rive, alòske gen yon pwomès ki rete pou nou antre nan repo li a, pou youn nan nou pa ta sanble rete dèyè. Paske yo te anonse bon nouvèl la ban nou menm jan yo te anonse l bay yo tou; men pawòl yo te anonse a pa t sèvi yo anyen, paske li pa t melanje ak lafwa nan moun ki te tande l yo.
Paske nou menm ki te kwè yo, nou antre nan repo a; jan li te di a: Menm jan mwen te fè sèman nan kòlè mwen: Yo p ap antre nan repo pa m nan; byenke zèv yo te fin akonpli depi fondasyon mond lan. Paske li te pale yon kote sou setyèm jou a konsa: E Bondye te repoze sou setyèm jou a apre tout zèv li yo. E ankò, nan menm kote sa a: Yo p ap antre nan repo pa m nan.
Kidonk sa li rete pou kèk moun antre ladan l, epi moun sa yo yo te anonse l la an premye pa t antre poutèt enkredilite yo; ankò, li fikse yon sèten jou, li di nan David: Jodi a, apre yon tan ki long konsa; jan sa di a: Jodi a, si nou vle tande vwa li, pa fè kè nou di.
Paske si Jezi te ba yo repo, li pa t ap pale apre sa de yon lòt jou.
Kidonk sa, rete yon repo pou pèp Bondye a. Paske, moun ki antre nan repo li a, li menm tou li sispann fè pwòp zèv pa li yo, menm jan Bondye te sispann fè pa li yo. Se poutèt sa, annou travay pou nou antre nan repo sa a, pou pesonn pa tonbe dapre menm egzanp enkredilite a. Ebre 3:8–4:11.
Nan “jou pwovokasyon an” yo te rejte mesaj Jozye ak Kalèb la. Pasaj la baze sou yon gwoup moun ki pap antre, poutèt enkredilite yo devan yon mesaj yo te tande. Mesaj la reprezante pa “repo.”
“Moun ki pa dispoze rann Seyè a yon sèvis fidèl, serye, plen lanmou, pap jwenn repo espirityèl ni nan lavi sa a ni nan lavi k ap vini an. ‘Se poutèt sa, gen yon repo ki rete pou pèp Bondye a.... Annou travay avèk dilijans pou nou antre nan repo sa a, pou pèsonn pa tonbe dapre menm egzanp enkredilite a.’ Repo yo pale la a se repo lagras la, yo jwenn li lè yo suiv preskripsyon an. ‘Travay avèk dilijans.’” Pacific Union Recorder, 7 novanm 1901.
“Repo” a se yon mesaj ki reprezante pa mesaj Jozye ak Kalèb la. Pòl sèvi ak verite ki asosye ak Saba setyèm jou a kòm yon senbòl mesaj “repo” a, ke moun sa yo ki te destine pou mouri nan dezè a te rejte.
Ekspresyon an, “Jodi a si nou vle tande vwa li,” se menm bagay ak anfaz liv Revelasyon an mete sou nenpòt moun ki tande vwa Lespri a, sa vle di tande mesaj Lespri a, ki se mesaj lapli dèyè a, ki se mesaj “repo” a. Nan Kadès, vwa sa a te sonnen, epi rebèl yo te chwazi yon nouvo chèf pou mennen yo tounen ann Ejip. Istwa pwovokasyon sa a pale nan Sòm 95 epi Pòl pale de li nan Ebre yo. Istwa a idantifye echèk ansyen Izrayèl la nan dizyèm eprèv yo. Eprèv alfa a nan dis eprèv yo te kòmanse avèk mirak twa-fwa laman an, ki reprezante mesaj twa zanj yo, Lwa Bondye a, repo saba a, Pen Syèl la, obeyisans ak jijman—epi dènye nan dis eprèv yo se te eprèv “repo” a. “Repo” favè a, jan Sè White deklare sa, se senbòl lapli dèyè a. Kadès se yon senbòl eprèv swa pou aksepte oswa pou rejte mesaj lapli dèyè a ki prezante “liy sou liy.”
Liy apre liy, “repo” a se vide Sentespri a ki reprezante kòm lapli ta a. “Repo” a se tou Saba setyèm jou a, menm sele a ki mete sou fidèl yo pandan peryòd lapli ta a. “Repo” a se gras la ki reprezante pouvwa yo bay san karant-kat mil yo lè peche yo efase pou tout tan. Gras sa a pa sèlman pouvwa yo bay la ki reprezante sanktifikasyon, men li se tou gras ki bay jistifikasyon lè san Kris la sèvi pou retire peche nanm repantan an. “Repo” gras la se mesaj jistis Kris la, yon jistis ki bay gras la (pouvwa a) pou viv san peche, ak gras la ki transfòme yon Lawodiseyen an yon Filadèlfyen. Yon fwa gras jistifikasyon an fin transfòme li, ansyen Lawodiseyen an, kòm yon Filadèlfyen, atravè pouvwa gras la, mache sou chemen sanktifye a ki mennen nan glorifikasyon. “Repo” a se mesaj twazyèm zanj lan, jan li reprezante kòm “jistifikasyon pa lafwa an verite.” Konsa, Kadès te lonje dwèt sou 1888.
Premye Kadès la idantifye mesaj “repo” a, ki se mesaj “levanjil” la. Levanjil etènèl la se “travay Kris la nan entwodui yon pwosesis eprèv an twa faz ki devlope epi apre sa manifeste de kategori adoratè.” Mesaj levanjil etènèl “repo” a nan premye Kadès la reprezante mesaj an twa faz levanjil etènèl la, ki gouvène pa travay an twa faz Lespri Sen an, ki konvenk konsènan peche, jistis ak jijman. Twa etap sa yo se menm twa etap eprèv yo nan eprèv laman an!
Dis tès yo kòmanse avèk yon pwosesis eprèv an twa pati, ki mete aksan sou Lalwa Bondye a, jou repo a, ak responsablite limanite genyen pou li manje epi dijere mesaj Bondye a. Premye nan dis tès yo te an twa pati menm jan ak dizyèm nan. Premye tès la sèvi ak laman an kòm yon senbòl Pen Syèl la, pandan li leve jou repo setyèm jou a byen wo. Dènye tès la sèvi ak “repo” kòm senbòl pwosesis final eprèv lapli ta a, ki rive nan somè li nan lwa dimanch lan, kote moun ki reprezante Pen Syèl la yo leve kòm yon drapo pou jou repo a.
Kòmansman dis eprèv yo, menm jan ak finisman dis eprèv yo, mete aksan sou Saba a ak mesaj levanjil ki asosye avèk Saba a, ki se levanjil etènèl twazyèm zanj lan. Premye Kadèch la se omega dis eprèv yo; konsa, alfa dis eprèv yo dwe posede menm karakteristik yo. Kadèch te reprezante ane 1863, lè Senyè a te vle fini travay Li epi mennen pèp Li a lakay yo, men antre nan Tè Pwomiz la te retade.
“Lè nou li tèks ki vin apre yo, nou pral wè ki jan Bondye te konsidere pèp Izrayèl tan lontan an:
“Paske Seyè a chwazi Jakòb pou tèt pa li, e Izrayèl pou byen presye pa li.” Sòm 135:4.
“Paske ou se yon pèp ki apa pou Senyè a, Bondye ou a; e Senyè a chwazi ou pou ou vin yon pèp ki pou Li menm an patikilye, pi wo pase tout nasyon ki sou latè.” Detewonòm 14:2.
«Paske ou se yon pèp sen pou SENYÈ a, Bondye ou a; SENYÈ a, Bondye ou a, chwazi ou pou ou vin yon pèp ki apa pou Li menm, pi wo pase tout lòt pèp ki sou latè. SENYÈ a pa t mete lanmou Li sou nou, ni Li pa t chwazi nou, paske nou te plis an kantite pase nenpòt lòt pèp; paske nou te pi piti pase tout lòt pèp.» Detewonòm 7:6, 7.
«“Paske, ki jan y ap konnen isit la ke mwen menm ak pèp ou a jwenn favè devan je ou? Èske se pa nan sa, ou mache avèk nou? Konsa, nou pral separe, mwen menm ak pèp ou a, ak tout pèp ki sou fas tè a.” Egzòd 33:16.»
“Konbyen fwa Izrayèl tan lontan an te rebele, e konbyen fwa jijman te frape yo, epi plizyè milye te mouri, paske yo pa t vle koute kòmandman Bondye ki te chwazi yo a! Izrayèl Bondye a nan dènye jou sa yo nan yon danje konstan pou l melanje ak mond lan epi pou l pèdi tout siy ki fè li pèp Bondye chwazi a. Li ankò Tit 2:13–15. La a nou mennen rive nan dènye jou yo, lè Bondye ap pirifye pou tèt pa Li yon pèp apa. Èske n ap pwovoke Li menm jan Izrayèl tan lontan an te fè sa? Èske n ap fè kòlè Li tonbe sou nou, lè nou vire do ba Li epi nou melanje ak mond lan, epi nou suiv abominasyon nasyon ki bò kote nou yo?” Testimonies, volim 1, 282, 283.
Sè White poze kesyon an: “Èske n ap pwovoke Li menm jan ansyen Izrayèl te fè a?” Nou pwovoke Li lè nou melanje ak lemonn nan, ki senbolize pa Ejip, menm kote rebèl yo te nan Kadès t ap chèche yon chèf pou mennen yo tounen. An 1863, anvi pou retounen ann Ejip ak chwazi yon nouvo chèf la se enspirasyon ki prezante sa kòm yon dezi pou asosye ak lemonn.
Pasaj n ap konsidere kounye a te vini apre kòmantè Sè White sou Izrayèl tan lontan ki pa t antre nan repo a. Nan kontèks rebelyon san rete yo a, li te prezante vèsè ki montre kijan Bondye te vle antre an relasyon ak lamarye Li a, men lamarye Li a te refize. Pasaj ki vin apre a mennen nan sa nou sot li a.
Nan pasaj li rapòte a, “Bondye te mande pèp Li a pou yo mete konfyans yo nan Li sèlman. Li pa t vle yo resevwa èd nan men moun ki pa t sèvi Li.” An 1863, Advantis milerit Laodise a te fè yon alyans ak gouvènman Etazini pou ede nan efò yo pou anpeche jèn gason pa yo yo te rekrite pou lagè ki pi mòtèl nan listwa Amerik la.
“Nou li isit la avètisman Bondye te bay ansyen Izrayèl la. Sa pa t fè pati bon plezi li pou yo te moute desann konsa pandan lontan nan dezè a; li ta mennen yo tousuit nan Tè Pwomiz la si yo te soumèt tèt yo epi si yo te renmen kite li dirije yo; men, paske yo te tèlman souvan fè l lapenn nan dezè a, li te sèmante nan kòlè li ke yo pa t ap antre nan repo li, eksepte de moun sèlman ki te swiv li nèt ale. Bondye te mande pèp li a pou yo mete konfyans yo nan li sèl. Li pa t vle pou yo resevwa èd nan men moun ki pa t ap sèvi li.”
“Tanpri li Esdras 4:1–5: ‘Lè lènmi Jida ak Benjamen yo tande pitit kaptivite yo t ap bati tanp lan pou Senyè a, Bondye Izrayèl la, yo pwoche bò kote Zowobabèl ak chèf fanmi yo, epi yo di yo: Kite nou bati ansanm avèk nou; paske nou menm tou nou ap chèche Bondye nou an, menm jan ak nou; e nou ofri sakrifis ba li depi nan jou Esaradon, wa Lasiri, ki te fè nou monte vin isit la. Men Zowobabèl, Jozye, ak rès chèf fanmi Izrayèl yo, di yo: Nou pa gen anyen pou nou wè avèk nou nan bati yon kay pou Bondye nou an; men se nou menm sèlman, ansanm, k ap bati pou Senyè a, Bondye Izrayèl la, jan wa Siris, wa Pès la, te kòmande nou. Lè sa a, pèp peyi a te febli men pèp Jida a, e yo te twouble yo nan travay konstriksyon an, epi yo te anboche konseye kont yo, pou fè plan yo echwe.’”
Esdras 8:21–23 : « Lè sa a, mwen pwoklame yon jèn la, bò rivyè Ahava a, pou nou te ka imilye tèt nou devan Bondye nou an, pou nou chèche nan men Li yon chemen dwat pou nou, pou pitit nou yo, ak pou tout byen nou yo. Paske mwen te wont mande wa a yon twoup sòlda ak kavalye pou ede nou kont lènmi an sou wout la, paske nou te pale ak wa a, nou te di l konsa: Men Bondye nou an sou tout moun ki chèche Li, pou byen yo; men pouvwa Li ak kòlè Li sou tout moun ki abandone Li. Se konsa nou fè jèn epi nou sipliye Bondye nou an pou sa; epi Li te tande lapriyè nou an. »
“Pwofèt la ak zansèt sa yo pa t konsidere pèp peyi a kòm moun k ap adore vrè Bondye a; e byenke moun sa yo te deklare yo zanmi yo e yo te vle ede yo, yo pa t oze mete tèt yo ansanm avèk yo nan anyen ki gen rapò ak adorasyon Bondye a. Lè yo t ap monte Jerizalèm pou bati tanp Bondye a ak pou retabli adorasyon Li a, yo pa t mande wa a èd pou soutni yo sou chemen an; men se avèk jèn ak lapriyè yo t ap chèche Senyè a pou jwenn sekou. Yo te kwè Bondye t ap defann sèvitè Li yo e t ap fè yo reyisi nan efò yo pou sèvi Li. Kreyatè tout bagay pa bezwen èd lènmi Li yo pou tabli adorasyon Li. Li pa mande sakrifis mechanste, ni Li pa aksepte ofrann moun ki gen lòt dye devan Senyè a.”
«Nou tande souvan remak sa a: “Nou twò eksklizif.” Antanke yon pèp, nou ta fè nenpòt sakrifis pou sove nanm, oswa pou mennen yo nan verite a. Men pou nou ini avèk yo, pou nou renmen bagay yo renmen yo, epi pou nou gen amitye ak mond lan, nou pa oze fè sa, paske lè sa a nou t ap vin an lènmi ak Bondye.» Testimonies, volume 1, 281, 282.
Sè White deklare, anrapò ak kòmantè li sou rebelyon Kadès la: “Kreyatè tout bagay pa bezwen èd ènmi Li yo pou tabli adorasyon pa Li a. Li pa mande sakrifis mechanste, ni Li pa aksepte ofrann moun ki mete lòt dye devan Seyè a.” An 1863, mouvman Advantis Milerit Lawodise a te vin tounen yon legliz e li te fè alyans ak pouvwa ki t ap enpoze adorasyon dimanch sou nasyon an epi apre sa sou lemonn.
Nan atik k ap vini an, n ap kontinye egzamen nou sou liy pwofetik yo ki mennen nan 1863, ki se pyè tèt ang peryòd pwofetik la soti 1844 rive 1863.
Bagay ki te deja fèt la, se li menm ki pral fèt ankò; e sa ki te fèt la, se li menm ki pral fèt ankò: pa gen anyen nouvo anba solèy la. Èske gen yon bagay yo ta ka di sou li: Gade, men yon bagay nouvo? Li te deja egziste depi lontan, nan tan ki te la anvan nou. Mwen konnen, kèlkeswa sa Bondye fè, sa ap dire pou tout tan: yo pa ka ajoute anyen sou li, ni yo pa ka wete anyen nan li; e Bondye fè sa, pou lèzòm ka gen krentif devan li. Sa ki te deja fèt la, se li ki la kounye a; e sa ki gen pou fèt la, li te deja fèt; e Bondye mande kont sa ki pase a. Eklezyas 1:9, 10; 3:14, 15.