Akomodisman mesyanik yo nan liv Matye a gen ladan yo siy chemen tan lafen an, siy chemen mesaj la k ap vin pran fòm ofisyèl, de temwen siy chemen 9/11 la, youn kòm temwen mesaj entèn pou Laodise, e lòt la kòm mesaj ekstèn teworis Islam lan. Li apwopriye pou siy chemen 9/11 la reprezante pa de nan douz akomodisman mesyanik yo nan Matye, paske 9/11 gen ladan l mesaj dezyèm zanj lan, kote toujou gen yon doubleman. Lanmò 18 jiyè 2020 la te senkyèm siy chemen nou te konsidere a; apre sa, vwa nan dezè a nan jiyè 2023 te sizyèm nan, epi rezirèksyon 2024 la te setyèm nan. Wityèm akomodisman mesyanik la se Kri Minwi a.

Wout Mesiyaanik Wout Wout Wèremit Kri a se Wout Wityèm nan

Tout cela arriva afin que s’accomplît ce qui avait été annoncé par le prophète, disant : Dites à la fille de Sion : Voici, ton Roi vient à toi, doux et monté sur une ânesse, et sur un ânon, le petit d’une ânesse. Matthieu 21:4, 5.

Prédiksyon

Se pou ou kontan anpil, O pitit fi Siyon; rele byen fò, O pitit fi Jerizalèm: gade, Wa ou a ap vini kote ou: li jis, e li pote delivrans; li dou, e li monte sou yon bourik, sou yon ti bourik, pitit yon bourik. Zakari 9:9.

“Senk san lane anvan sa, Senyè a te deklare pa mwayen pwofèt Zakari a: ‘Rejwi anpil, o fi Siyon; rele byen fò, o fi Jerizalèm. Gade, Wa ou a ap vin jwenn ou. Li jis, e li pote delivrans; li dou, e li monte sou yon bourik, sou yon ti bourik, pitit yon bourik.’ [Zakari 9:9.] Si disip yo te rann yo kont Kris la t ap ale nan jijman ak nan lanmò, yo pa t ap kapab akonpli pwofesi sa a.”

“Menm jan an tou, Miller ak asosye li yo te akonpli pwofesi a, epi yo te bay yon mesaj ke enspirasyon te gentan predi yo ta dwe bay lemonn, men yo pa t ap kapab bay li si yo te fin konprann nèt pwofesi ki te montre desepsyon yo, epi ki te prezante yon lòt mesaj pou yo preche bay tout nasyon anvan Senyè a ta vini. Premye ak dezyèm mesaj zanj yo te bay nan bon moman an, epi yo te akonpli travay Bondye te gen plan akonpli pa mwayen yo.” The Great Controversy, 405.

Move byenkonpreyansyon Pwofesi Bondye a te enplike nan istwa antre triyonfal Kris la, epi tou nan istwa paralèl pwoklamasyon mesaj Kri Minwi a an 1844. San karant-kat mil yo oblije konprann “pwofesi ki t ap montre desepsyon yo.” Jan, nan Revelasyon dis, yo di l davans ke mesaj ti liv la, ki t apral dous nan bouch li, t ap tounen anmè.

“Nou pa gen anyen pou nou pè konsènan lavni an, eksepte si nou ta bliye fason Seyè a te mennen nou, ak ansèyman Li nan istwa pase nou an.” Life Sketches, 196.

“Dirèksyon Senyè a” nan tan pase a reprezante, pami lòt zak pwovidans li yo, tankou men li ki te kouvri yon erè nan chif yo; paske li pa t pi bon pou Millerit yo konprann desepsyon yo davans, menm jan li pa t pi bon pou disip yo konprann tout eleman desepsyon yo nan kwa a. Men, istwa pwoklamasyon Kri Minwi a idantifye kòm menm limyè ki mennen nan syèl la, e sa note nan premye vizyon Ellen White la. San karantkat mil yo dwe konprann desepsyon disip yo ak desepsyon Millerit yo. Refize limyè sa a, se tonbe kite chemen an.

“Yo te mete yon limyè klere dèyè yo nan kòmansman chemen an, e yon zanj te di m se te ‘kri minwi a.’ Limyè sa a te klere sou tout longè chemen an, epi li te bay limyè pou pye yo, pou yo pa bite.

“Si yo te kenbe je yo fikse sou Jezi, ki te jis devan yo, k ap mennen yo nan vil la, yo te an sekirite. Men, byento, kèk ladan yo te vin bouke, epi yo te di vil la te byen lwen toujou, e yo te espere yo ta deja antre ladan l. Lè sa a, Jezi te ankouraje yo lè Li leve bra dwat Li ki gen laglwa; epi, soti nan bra Li, yon limyè te parèt ki t ap balanse anlè gwoup adven an, e yo te rele: ‘Alelouya!’ Gen lòt ki, avèk prese san sajès, te demanti limyè ki te dèyè yo, epi yo te di se pa Bondye ki te mennen yo soti jis lwen sa a. Limyè ki te dèyè yo a te etenn, sa ki te kite pye yo nan yon fènwa nèt; epi yo te bite, yo te pèdi mak la ak Jezi devan je yo, epi yo te tonbe sòti sou chemen an desann nan mond tenèb ak mechanste ki te anba a.” Christian Experience and Teachings of Ellen G. White, 57.

Wityèm bòn nan se Kri nan Mitan Lannwit la, jan li te prefigire pa antre triyonfal Kris la nan Jerizalèm.

“Rèl minwi a pa tèlman pote pa agiman, byenke prèv ki soti nan Ekriti yo te klè e desizif. Te gen yon pouvwa ki pouse avèk li ki te brannen nanm nan. Pa t gen okenn dout, okenn kestyonman. Nan okazyon antre triyonfal Kris la nan Jerizalèm, pèp la ki te rasanble soti nan tout pati peyi a pou selebre fèt la, te foule sou Mòn Oliv la, epi lè yo te mete tèt yo ansanm ak foul la ki t ap akonpaye Jezi, yo te pran enspirasyon lè a, e yo te ede fè rèl la vin pi fò: ‘Beni se sila a ki vini nan non Senyè a!’ [Matthew 21:9.] Menm jan an tou, moun ki pa t kwè yo ki te kouri ale nan reyinyon Advantis yo—kèk pa kiryozite, kèk sèlman pou pase yo nan betiz—te santi pouvwa konvenkan ki te akonpaye mesaj la: ‘Men, Veterinè maryaj la ap vini!’” Spirit of Prophecy, volume 4, 250, 251.

Pou yon vyèj saj nan dènye jou yo, sa ta mande, pa nesesite pwofetik, pou vyèj saj sa yo sibi yon desepsyon, ki an retou fè tan reta parabòl la rive. San eksperyans tan reta a, ou pa ni yon vyèj saj ni yon vyèj sòt.

«Parabòl dis vyèj yo nan Matye 25 la tou montre eksperyans pèp Advantis la.» The Great Controversy, 393.

Nenpòt jan sa ye a, vyèj saj yo nan dènye jou yo dwe fè eksperyans yon desepsyon ki te koresponn ak 19 avril 1844, paske eksperyans parabòl la se eksperyans san karannkat mil yo, ke Jan, nan Revelasyon an, idantifye kòm vyèj.

Se sa yo ki pa t sal ak fanm; paske yo se vyèj. Se sa yo ki suiv Ti Mouton an kote li ale. Yo te rachte pami lèzòm, kòm premye fwi pou Bondye ak pou Ti Mouton an. Revelasyon 14:4.

Konbyen parabòl Kris yo yo idantifye dirèkteman ak espesyalman kòm yo te akonpli jiska dènye detay la? Chak parabòl pral akonpli jiska dènye detay la, men parabòl dis vyèj yo prezante espesyalman kòm li te akonpli nan tan pase a epi kòm li gen pou l akonpli nan lavni “jiska dènye detay la.” Yo konpare li ak twazyèm zanj lan, ki dwe rete verite prezan depi 1844 e kontinye konsa jouk lè Mikaèl leve kanpe epi tan gras limanite a fini.

“Mwen souvan jwenn yo fè referans avè m ak parabòl dis vyèj yo, senk ladan yo ki te saj, epi senk ki te sòt. Parabòl sa a te akonpli epi l ap akonpli jis nan dènye detay la, paske li gen yon aplikasyon espesyal pou tan sa a, e menm jan ak mesaj twazyèm zanj lan, li te akonpli epi l ap kontinye rete verite prezan jouk nan fen tan an.” Review and Herald, 19 out 1890.

Jiska fen tan an rive nan bout li, parabòl dis vyèj yo se verite pou tan sa a, e Rèl Mitanwit la pral akonpli ankò jis jan li ekri a, nan tout detay li yo.

“Gen yon monn k ap viv nan mechanste, nan twonpri ak nan ilizyon, anba menm lonbraj lanmò a,—ap dòmi, ap dòmi. Kilès ki santi agoni nanm pou reveye yo? Ki vwa ki ka rive jouk jwenn yo? Lespri mwen te transpòte nan lavni, lè y ap bay siyal la. ‘Men, Veterinè a ap vini; soti al kontre li.’ Men, gen kèk ki pral pran reta pou yo jwenn lwil pou ranpli lanp yo ankò, epi twò ta yo pral dekouvri ke karaktè a, ki reprezante pa lwil la, pa ka transfere.” Review and Herald, 11 fevriye 1896.

Rèl Minwi a se pwochen repè ki parèt sou orizon an nan mouvman san karannkat mil yo. Repè sa a mache ansanm ak pèsekisyon ki kòmanse kont fidèl yo anvan lwa dimanch lan. Pèsekisyon sa a se ekstèn, epi li se entèn tou; epi pèsekisyon entèn lan gen ladan li de senbòl diferan. Youn nan senbòl sa yo se Jida, lòt la se Sanedren an.

Nevyèm Siy Mesyanik la se Trayizon an pou 30 Mòso Ajan

Lè sa a, sa ki te di pa pwofèt Jeremi an te akonpli, lè li te di: Epi yo pran trant pyès ajan yo, pri sila a yo te evalye a, sila pitit Izrayèl yo te bay valè a; epi yo bay yo pou jaden potye a, jan Seyè a te òdone m. Matye 27:9, 10.

Prévision

Epi mwen di yo: Si nou wè sa bon, ban m salè m; epi si nou pa vle, kite sa. Konsa yo peze trant pyès ajan kòm salè m. Epi Seyè a di m: Jete sa bay bòs potye a, bèl pri yo te estime m lan. Epi mwen pran trant pyès ajan yo, mwen jete yo bay bòs potye a nan kay Seyè a. Zakari 11:12, 13.

Trayizon Jida a reprezante trayizon fo prèt yo, paske chif 30 la reprezante laj prèt yo. Prèt yo, ki se Levit tou, yo pirifye tankou lò ak ajan pa Mesaje Alyans lan. Trant pyès ajan Jida yo reprezante netwayaj fo prèt yo nan lwa dimanch la; byenke Jida te mouri jis anvan kwa a, se te toujou menm jou a. Jida pa senbòl Sannedren an; li se yon senbòl yon moun yo te panse ki te pami disip Kris yo.

Kòm yon disip Kris la, ou te yon disip onksyon Jezi a. Onksyon an nan batèm Li a te chanje non Jezi pou l vin Jezi Kris, paske Kris vle di—Moun Bondye chwazi a. Lè sa a, non Li te chanje, paske Lè sa a Li te gen pou konfime alyans lan ak anpil moun pandan yon semèn, e youn nan pi gwo senbòl relasyon alyans lan se yon non ki chanje. Jezi te resevwa onksyon ak pouvwa nan batèm Li a. Pou yon moun te disip Kris la, sa te vle di li te disip batèm Li a. Se nan batèm Li a Li te resevwa onksyon ak pouvwa. Deklarasyon Pyè fè nan Matye 16:18 la konnen nan mond teyolojik kretyen an kòm “Konfesyon Kretyen an.” Li se youn nan gwo tèm diskisyon pami teyolojyen ak entelektyèl yo. An jeneral, yon diskisyon teyolojyen ak entelektyèl yo fè idantifye yon bagay ki pa gen okenn enpòtans, oswa petèt sèlman yon enpòtans minè; men pwen an rete menm jan an, se ke Krisyanis la konprann ke lè Jezi te resevwa onksyon an, se lè sa a Li te vin Mesi a.

Li di yo: Men nou menm, kiyès nou di mwen ye? Simon Pyè reponn, li di: Ou se Kris la, Pitit Bondye vivan an. Matye 16:15, 16.

Non orijinal Pierre a te transmèt laverite sa menm, paske Simon Barjona vle di “moun ki tande mesaj pijon an,” ki te mesaj batèm Li a. Batèm Li a ann amoni ak 9/11, e Jida reprezante moun sa yo ki, nan yon moman, te deklare yo te konprann 9/11, men ki pèdi chemen yo sou wout la. Jida pa yon senbòl Sanedren an, paske yo menm reprezante legliz Advantis Setyèm Jou Laodise a. Jida te bay yon temwayaj pou Sanedren an, men senbolis rebelyon Sanedren an diferan de rebelyon Jida a. Rebelyon Sanedren an eksprime nan rèv ki vin apre a.

“Mwen te ranmase ekriti mwen yo, epi nou te kòmanse vwayaj nou an. Sou chemen an nou te fè de reyinyon nan Orange, e nou te gen prèv ke legliz la te resevwa benefis epi te ankouraje. Nou menm tou, nou te rafrechi pa Lespri Senyè a. Jou swa sa a mwen te reve mwen te nan Battle Creek, ap gade pa vit bò pòt la, epi mwen wè yon gwoup moun ap monte vini bò kay la, de pa de. Yo te parèt sevè e detèmine. Mwen te konnen yo byen, epi mwen vire pou m louvri pòt salon an pou resevwa yo; men mwen te panse m ap gade ankò. Sèn nan te chanje. Kounye a gwoup la te prezante aparans yon pwosesyon katolik. Youn te pote yon kwa nan men li, yon lòt yon wozo. E pandan yo t ap pwoche, sila ki t ap pote wozo a fè yon sèk toutotou kay la, li di twa fwa: ‘Kay sa a entèdi. Byen yo dwe sezi. Yo pale kont lòd sen nou an.’ Sezisman te anvayi m, epi mwen kouri travèse kay la, sòti pa pòt nò a, epi mwen jwenn tèt mwen nan mitan yon gwoup moun, kèk ladan yo mwen te konnen, men mwen pa t oze di yo yon sèl mo, paske mwen te pè pou yo pa trayi m. Mwen te eseye chèche yon kote apa kote mwen te ka kriye epi priye san m pa rankontre je moun ki te plen zèl ak kiryozite, kèlkeswa bò mwen te vire. Mwen te repete souvan: ‘Si sèlman mwen te ka konprann sa! Si yo ta di m sa mwen te di oswa sa mwen te fè!’”

“Mwen te kriye e mwen te priye anpil pandan m t ap wè yo sezi byen nou yo. Mwen te eseye li nan gade moun ki te bò kote m yo si yo te gen senpati oswa pitye pou mwen; epi mwen te remake figi plizyè moun mwen te panse ki ta pale avè m e ki ta konsole m si yo pa t pè pou lòt moun pa remake yo. Mwen te fè yon tantativ pou m chape kò m anba foul la; men lè m te wè yo t ap siveye m, mwen te kache entansyon m. Mwen te kòmanse kriye fò, epi m t ap di: ‘Si sèlman yo ta di m sa m fè oswa sa m di!’ Mari m, ki t ap dòmi sou yon kabann nan menm chanm nan, te tande m ap kriye fò epi li te reveye m. Zòrye m te mouye ak dlo nan je, e yon gwo tristès te peze sou lespri m.” Testimonies, volume 1, 577, 578.

Lè yo aplike prensip ki di pwofèt yo pale plis sou dènye jou yo pase sou jou kote yo te viv yo, sa leve yon kestyon trè solanèl pou dirijan Legliz Advantis Setyèm Jou a. Sè White te “ranmase” “ekri” li yo epi li te kòmanse yon vwayaj retou pou ale Battle Creek. Battle Creek te lè sa a kè travay la, menm jan Tacoma Park ye jodi a, oswa Jerizalèm nan jou Kris yo. Li te ranmase ekri li yo pou vwayaj la, apre li te fin esplike yon lit li t ap mennen konsènan ekri li yo. Kontèks rèv li a konsène ekri li yo. Lit la te fèt nan vil Wright.

“Pandan nou te nan Wright, nou te voye maniskri mwen pou Nimewo 11 lan bay biwo piblikasyon an, epi m t ap amelyore prèske chak moman lè m pa t nan reyinyon, pandan m t ap ekri materyèl pou Nimewo 12 la. Fòs mwen, ni fizik ni mantal, te sibi yon gwo presyon pandan m t ap travay pou legliz la nan Wright. Mwen te santi mwen te bezwen repo, men mwen pa t wè okenn posiblite pou jwenn soulajman. Mwen t ap pale ak pèp la plizyè fwa pa semèn, epi mwen t ap ekri anpil paj temwayaj pèsonèl. Chay nanm yo te sou mwen, epi responsablite mwen te santi yo te tèlman gwo, ke mwen pa t kapab dòmi plis pase kèk èdtan chak swa.

“Pandan m t ap travay konsa nan pale ak ekri, mwen te resevwa lèt ki te gen yon karaktè dekourajan soti Battle Creek. Lè m te li yo, mwen te santi yon depresyon lespri ki pa t ka esplike, rive jouk nan agoni nan lespri mwen, ki, pandan yon ti tan, te sanble paralize fòs vital mwen yo. Pandan twa nwit mwen prèske pa t dòmi ditou. Panse mwen yo te boulvèse e yo te plen konfizyon. Mwen te kache santiman mwen yo jan m te kapab devan mari mwen ak fanmi senpatik lakay yo nou te ye a. Pèsonn pa t konnen travay mwen ni chay lespri mwen, pandan m t ap ini ak fanmi an nan adorasyon maten ak aswè, e m t ap chèche depoze chay mwen sou gran Pòtè Chay la. Men, siplikasyon mwen yo te soti nan yon kè tòtire pa angwas, e priyè mwen yo te brize e dekousi akoz lapenn mwen pa t kapab kontwole. San an te monte nan sèvo mwen, sa ki souvan te fè m toudi e prèske tonbe. Mwen te senyen nan nen souvan, sitou apre m te fè efò pou m ekri. Mwen te oblije mete ekriti mwen sou kote, men mwen pa t kapab wete sou mwen chay kè sote ak responsablite ki te peze sou mwen an, paske mwen te rann mwen kont mwen te gen temwayaj pou lòt moun ke mwen pa t kapab prezante yo.”

“Mwen te resevwa ankò yon lòt lèt, ki te fè m konnen yo te panse li pi bon pou yo ranvwaye piblikasyon Nimewo 11 la jouk lè m ta ka ekri sa yo te montre m konsènan Enstiti Lasante a, paske moun ki te responsab antrepriz sa a te nan yon gwo bezwen lajan e yo te bezwen enfliyans temwayaj mwen pou ankouraje frè yo. Lè sa a, mwen te ekri yon pati nan sa yo te montre m konsènan Enstiti a, men mwen pa t kapab mete tout sijè a deyò akòz presyon san ki te monte nan sèvo m. Si m te panse Nimewo 12 la t ap pran tout tan sa a anvan li parèt, mwen pa t ap voye, nan okenn ka, pati nan kestyon an ki te nan Nimewo 11 la. Mwen te sipoze ke apre m ta fin pran repo pandan kèk jou, mwen t ap kapab rekòmanse ekri ankò. Men, pou gwo lapenn mwen, mwen te wè kondisyon sèvo m te fè li enposib pou m ekri. Yo te abandone lide ekri temwayaj, kit yo jeneral kit yo pèsonèl, e mwen te nan yon detrès san rete paske mwen pa t kapab ekri yo.”

“Nan eta bagay sa yo, yo te deside pou nou retounen Battle Creek epi rete la pandan chemen yo te nan yon kondisyon labou, gate, epi mwen t ap la fini Nimewo 12. Mari m te gen anpil anvi wè frè l yo nan Battle Creek, pale avèk yo, epi rejwi ansanm avèk yo nan travay Bondye t ap fè pou li a. Mwen ranmase ekriti m yo, epi nou te kòmanse vwayaj nou an. …” Testimonies, volim 1, 576, 577.

Nan dènye jou yo, lidèchip Legliz Advantis Setyèm Jou a, ki te reprezante pa Battle Creek ak moun li “te byen konnen,” te chanje pou l tounen yon pwosesyon katolik. Lidèchip Legliz Advantis Setyèm Jou a te chanje pou l tounen yon pwosesyon katolik. Nan rèv la yo te vini “de pa de,” youn ak yon wozo, yon lòt ak yon kwa. Yo te trase yon sèk toutotou kay la epi yo te pwoklame twa fwa: “Kay sa a anba entèdiksyon. Byen yo dwe sezi. Yo te pale kont lòd sen nou an.” Ki “byen” ki te nan “kay” la ke lidè katolik Battle Creek yo te “sezi?” Ki “lòd sen” legliz katolik la yo te “pale kont?”

Pi dirèkteman, kestyon an ta kapab konsa: «Ki òd Katolik ki te pran latèt nan Enkizisyon an?» Enkizisyon an te kòmanse ak òd Dominiken yo, anvan Jezuit yo te parèt nan listwa; men depi yo te vin angaje ladan l, se yo menm ki te vin òd ki te pran defans mechanste a ak san koule a.

“Nan tout lakretyente a, Pwotestantis te anba menas lènmi tèrib. Premye triyonf Refòm lan te fin pase, Wòm rele nouvo fòs, avèk espwa pou li reyalize destriksyon li. Se nan epòk sa a yo te kreye lòd Jezuit yo, ki te pi mechan, pi san skripil, e pi pwisan pase tout lòt defansè papis yo. Koupe ak tout lyen latè ak enterè imen, mouri pou reklamasyon afeksyon natirèl, ak rezon ansanm ak konsyans yo nèt ale fèmen bouch, yo pa t rekonèt okenn règ, okenn lyen, sof sa lòd pa yo a, epi okenn devwa, sof elaji pouvwa li. Levanjil Kris la te rann patizan li yo kapab fè fas ak danje epi sipòte soufrans, san yo pa dekouraje devan frèt, grangou, travay di, ak povrete, pou soutni drapo verite a devan tòti, kacho, ak poto boukantay la. Pou konbat fòs sa yo, Jezuitis te enspire disip li yo ak yon fanatis ki te fè yo kapab sipòte menm kalite danje yo, epi opoze ak pouvwa verite a tout zam twonpri yo. Pa t gen okenn krim ki twò gwo pou yo te komèt, okenn twonpri ki twò ba pou yo te pratike, okenn degizman ki twò difisil pou yo te pran. Malgre yo te fè ve povrete ak imilite tout tan, objektif yo te pouswiv avèk anpil kalkil se te jwenn richès ak pouvwa, pou yo te konsakre tèt yo nan ranvèsman Pwotestantis la, ak retablisman sipremasi pap la.”

“Lè yo te parèt kòm manm òd yo a, yo te abiye ak yon aparans sentete, yo t ap vizite prizon ak lopital, yo t ap sèvi malad yo ak pòv yo, yo t ap deklare yo te renonse ak lemonn, epi yo t ap pote non sakre Jezi a, li menm ki te mache toupatou ap fè byen. Men anba aparans san repwòch sa a, yo te souvan kache pwojè ki pi kriminèl ak pi mòtèl yo. Se te yon prensip fondamantal nan òd la ke fen an jistifye mwayen yo. Daprè kòd sa a, manti, vòl, fo temwayaj sou sèman, asasina, pa t sèlman padonab, men yo te menm merite lwanj, lè yo te sèvi enterè legliz la. Anba divès degizman, Jezuit yo te rive antre nan fonksyon leta, yo t ap monte pou yo vin konseye wa yo, epi yo t ap fòme politik nasyon yo. Yo te vin sèvi kòm domestik pou yo aji kòm espyon sou mèt yo. Yo te etabli kolèj pou pitit gason prens ak gran nèg yo, ak lekòl pou pèp komen an; epi timoun paran pwotestan yo te vin trennen antre nan pratik rit popis yo. Yo te mete tout ponp ak demonstrasyon ekstèn adorasyon women an an aksyon pou twouble lespri a, pou ebloui epi kaptive imajinasyon an, e konsa libète pou ki zansèt yo te travay di epi te vide san yo a te trayi pa pitit yo. Jezuit yo te gaye rapidman toupatou an Ewòp, e nenpòt kote yo te ale, te gen yon renesans popri ki te swiv.”

“Pou yo te ba yo plis pouvwa, yo te pibliye yon bòl ki te retabli enkizisyon an. Malgre degoutans jeneral yo te genyen pou li, menm nan peyi katolik yo, tribinal terib sa a te leve ankò pa chèf papis yo, epi yo te repete mechanste ki twò terib pou sipòte limyè lajounen nan kacho sekrè li yo. Nan anpil peyi, yo te touye dè milye sou dè milye nan pi bèl flè nasyon an menm, sa ki te pi pwòp e pi nòb yo, sa ki te gen plis entèlijans e ki te byen fòme, pastè relijyeu e devwe, sitwayen travayè e patriyòt, savan briyan, atis talan, atizan abil, oswa yo te fòse yo kouri al nan lòt peyi.”

“Se konsa te ye mwayen Wòm te envoke pou etenn limyè Refòm nan, pou retire Bib la nan men lèzòm, epi pou retabli inyorans ak sipèstisyon Mwayennaj fènwa yo. Men, anba benediksyon Bondye ak grasa travay mesye nòb sa yo Li te leve pou pran swit Luther, Pwotestantis pa t ranvèse. Se pa ni favè ni zam prens yo li te dwe fòs li. Se pi piti peyi yo, se nasyon ki pi enb yo ak ki gen mwens pouvwa yo, ki te vin tounen fòtrès li. Se te ti Jenèv la nan mitan gwo ènmi ki t ap fè konplo pou detwi li; se te Oland, sou bann sab li yo bò lanmè nò a, k ap lite kont tirani Espay, ki alò te pi gran ak pi rich nan wayòm yo; se te Syèd, frèt, dezole, esteril, ki te ranpòte viktwa pou Refòm nan.” The Great Controversy, 234, 235.

Legliz katolik la te fè tout sa yo te kapab pou kache Bib la anba je lèzòm, pandan yo t ap pretann tradisyon ak koutim payen yo pi wo pase Pawòl Bondye a. Dirijan Advantis Laodiseyen yo pa pral mennen moun ki pa dakò yo nan tribinal poutèt ekriti Ellen White yo, men katolik ki deklare tèt yo kòm dirijan Battle Creek yo pral fè sa. Sans menm bèt katolikis la se sèvi ak pouvwa eksklizivman sivil pou reyalize objektif relijye. Lè Advantis la te chèche pouvwa legal sivil la pou jere enstitisyon li yo, fwi “lòd sen” yo a kapab wè.

Nan kontèks seremoni auto-da-fé (zak lafwa) Enkizisyon panyòl la, wozo a ak kwa a parèt kòm eleman senbolik ki lye ak kwa Kris la. Wozo a fè referans ak baton wa manti yo te mete nan men Jezi pandan yo t ap kouwone l ak pikan, epi sòlda women yo te sèvi avè l pou frape li, sa ki senbolize rizib, soufrans, ak mepri.

Kwa enpòtan, kwa a parèt nan pwosesyon oto-da-fé yo. Yon kwa vèt (souvan kouvri ak krepon nwa) te sèvi kòm anblèm Enkizisyon an; yo te pote l nan yon pwosesyon preparatwa apa jou anvan an epi yo te ekspoze l pandan seremoni an. Li te senbolize otorite tribinal la.

Pwoskripsyon byen yo refere a konfiskasyon (sekestrasyon oswa pwoskripsyon) pwopriyete yon moun ki kondane, yon pinisyon komen Enkizisyon an te itilize pou finanse tribinal la epi pini erezi. Sa te anonse piblikman nan santans auto-da-fé yo, pou mete aksan sou imilyasyon piblik ak efè disuazif la.

Ekriti Ellen G. White yo klèman e yon fason desizif kondane dirijan yo ki pral entèdi ekriti li yo nan yon tantativ pou fè chante jaden rezen an, yo ap chante a, vin an silans; men sa se dènye aksyon yon lòd ki pa sen, jis anvan yo manifeste karaktè yo ouvètman nan lwa dimanch lan. Yon “pwosesyon Katolik” aliyen ak vennsenk ansyen gason k ap bese devan solèy la. Nan kat paragraf ki vin apre yo, premye paragraf la prezante “pèp Bondye a ki fè pwofesyon,” nan “dènye jou yo.” Pasaj la anseye klèman ke nan dènye jou yo, pastè Advantis Setyèm Jou yo pral, nan “legliz yo ak nan gwo rasanbleman anplennè,” “ensiste devan pèp la sou nesesite pou yo obsève premye jou semèn nan.”

“Senyè a gen yon kontwovès ak pèp li a ki fè pwofesyon suiv li nan dènye jou sa yo. Nan kontwovès sa a, mesye ki nan pozisyon responsablite yo pral pran yon chemen ki dirèkteman opoze ak sa Neyemi te swiv la. Non sèlman yo menm yo pral neglije epi meprize Saba a, men yo pral chèche anpeche lòt moun kenbe l, lè yo antere l anba debri koutim ak tradisyon. Nan legliz yo ak nan gwo rasanbleman an plenè, minis yo pral ensiste devan pèp la sou nesesite pou yo obsève premye jou semèn nan. Gen kalamite sou lanmè ak sou tè; epi kalamite sa yo pral ogmante, yon dezas ap swiv yon lòt byen sere; epi ti gwoup moun ki, pa konsyans yo, ap kenbe Saba a, pral vin montre ak dwèt kòm sila yo ki ap rale kòlè Bondye sou lemonn poutèt yo pa respekte dimanch.”

Sa a idantifye klèman Advantis Setyèm Jou yo kòm “pèp Bondye a ki fè pwofesyon,” ki pral ankouraje obsèvans dimanch, epi ki pral tou montre “deyò” “ti gwoup moun ki konsyansye k ap kenbe Saba a.” Nan paragraf ki vin apre a, li mete aksan sou lefèt ke pèsekisyon tan pase yo pral repete. Paragraf anvan an te fini ak li ki t ap idantifye pèp Bondye a ki fè pwofesyon an an kontrast ak sila yo li rele moun ki konsyansye k ap kenbe Saba a. Apre sa, li prezante istwa tan pase yo, epi li avèti ke istwa sa yo pral repete nan dènye jou yo. Li trè klè.

Satan ap ankouraje manti sa a pou l kapab fè mond lan prizonye. Se plan li pou fòse lèzòm aksepte erè. Li pran yon pati aktif nan pwopagasyon tout fo relijyon, e li pap rete devan anyen nan efò li pou enpoze doktrin ki pa kòrèk. Anba yon vwal devouman relijye, lèzòm, ki anba enfliyans lespri li, te envante tòti ki pi mechan pou pwochen yo, e yo te fè yo sibi soufrans ki pi terib. Satan ak ajan li yo toujou gen menm lespri sa a; e listwa tan pase a pral repete nan jou pa nou yo.

“Gen moun ki fikse lespri yo ak volonte yo pou akonpli sa ki mal; nan fènwa ki pi fon nan kè yo, yo deja deside ki krim yo pral fè. Moun sa yo ap twonpe pwòp tèt yo. Yo rejte gran règ jistis Bondye a, e nan plas li yo leve yon prensip pa yo; epi lè yo konpare tèt yo ak prensip sa a, yo deklare tèt yo sen. Senyè a va pèmèt yo revele sa ki nan kè yo, pou yo mete an aksyon lespri mèt k ap domine yo. Li va kite yo montre rayisman yo pou lwa li a nan fason yo trete moun ki rete fidèl ak egzijans li yo. Menm lespri foli relijye ki te pouse foul la ki te kloure Kris sou kwa a pral anime yo; legliz ak Leta pral ini nan menm amoni kowonpi a.

“Legliz jodi a suiv tras Jwif lontan yo, ki te mete kòmandman Bondye yo sou kote pou pwòp tradisyon pa yo. Li chanje lòd la, li kraze alyans etènèl la, e kounye a, menm jan sa te ye lè sa a, ògèy, enkredilite, ak enfidelite se rezilta a. Vrè kondisyon li parèt aklè nan pawòl sa yo ki soti nan chan Moyiz la: ‘Yo fin gate tèt yo, tach yo pa tach pitit li yo; yo se yon jenerasyon tòde ak kwochi. Èske se konsa nou rann Seyè a, O pèp sòt e san sajès? èske se pa li menm ki Papa ou, ki achte ou a? èske li pa t fè ou, epi tabli ou?’” Review and Herald, 18 mas 1884.

Gen pasaj apre pasaj nan Lespri Pwofesi a k ap idantifye pèsekisyon fidèl Bondye yo nan dènye jou yo; e “legliz jodi a” li menm ap idantifye a se pa Krisyanis an jeneral, men se legliz li repete idantifye kòm sa legliz jwif la te prefigire. Pasaj klè sa yo nan ekriti li yo se sa ki pouse legliz Advantis Setyèm Jou a eseye mete restriksyon sou ekriti Sè White yo, jan rèv li a idantifye sa avèk anpil presizyon. Aksyon yo kont ekriti li yo, ki te byen evidamman byen kay li ki dwe entèdi pa dirijan Battle Creek yo ki te chanje pou yo tounen yon lòd sen Katolis. Atak yo kont ekriti li yo reprezante tou pa atak kont ekriti Jeremi yo. Rèv Ellen White la se yon dezyèm temwen pou ekriti Jeremi yo ki te boule.

Nan twazyèm jenerasyon Advantis Laodise a, konpwomi te tèm dominan an. Twazyèm jenerasyon an reprezante pa legliz Pergam lan. Kòmanse ak piblikasyon liv W. W. Prescott la ki gen tit The Doctrine of Christ an 1919, rive jouk nan piblikasyon Questions on Doctrine an 1957, sa make yon peryòd tranzisyon ki reprezante pa yon piblikasyon alfa epi ki fini ak yon piblikasyon omega. Premye liv la te reprezante rejè W. W. Prescott te fè sou Lyon branch fanmi Jida a, pou l te adopte opinyon Pwotestan aposta sou Kris la. Liv Prescott la, ki pote avèk jistès tit The Doctrine of Christ, te vide mesaj pwofetik Millerit la nèt, pou l te kite sèlman yon definisyon vid sou Jezi ke Katolisism ak Pwotestantis aposta adore. Dènye liv nan jenerasyon sa a defini yon sanktifikasyon ak yon jistifikasyon ki detwi lalwa Bondye a, jistis Li ak mizèrikòd Li. Ansyen Izrayèl te resevwa responsablite pou yo te gadyen lalwa Bondye a, epi Advantis la te dwe gadyen non sèlman lalwa Bondye a, men tou Pawòl pwofetik Li a. An 1919, yon liv ki te rejte defans Pawòl pwofetik Bondye a te make kòmansman twazyèm jenerasyon Advantis Laodise a, ki te fini ak yon liv ki rejte lalwa Bondye a.

“Si vous vous abandonnez à l’obstination du cœur, et que, par orgueil et par propre justice, vous ne confessiez pas vos fautes, vous serez laissés à la merci des tentations de Satan. Si, lorsque le Seigneur vous révèle vos erreurs, vous ne vous repentez pas et n’en faites pas l’aveu, sa providence vous fera repasser encore et encore par le même terrain. Vous serez abandonnés à commettre des fautes d’un caractère semblable, vous continuerez à manquer de sagesse, et vous appellerez le péché justice, et la justice péché. La multitude des séductions qui prévaudront dans ces derniers jours vous enveloppera, et vous changerez de chef sans savoir que vous l’avez fait.” Review and Herald, 16 décembre 1890.

Pègam, twazyèm legliz la, te mennen nan Tiyatir, legliz papal la, ki se katriyèm jenerasyon an, lè 25 mesye yo bese devan senbòl otorite Tiyatir la.

“Règleman kolonis yo nan premye epòk la te adopte a, ki te pèmèt sèlman manm legliz yo vote oswa okipe fonksyon nan gouvènman sivil la, te mennen nan rezilta ki te pi danjere yo. Yo te aksepte mezi sa a kòm yon mwayen pou prezève pite leta a, men li te lakòz koripsyon legliz la. Kòm pwofesyon relijyon te vin kondisyon pou dwa vote ak pou okipe fonksyon, anpil moun, ki te motive sèlman pa enterè politik monn nan, te mete tèt yo ansanm ak legliz la san okenn chanjman kè. Konsa, legliz yo te vin gen ladan yo, nan yon gwo mezi, moun ki pa t konvèti; e menm nan ministè a te gen moun ki pa sèlman te kenbe erè nan doktrin, men ki te inyoran konsènan pouvwa renouvèlman Sentespri a. Se konsa ankò yo te demontre move rezilta yo, sa yo te wè souvan nan istwa legliz la depi nan epòk Konstanten rive jouk jounen jodi a, lè yo eseye bati legliz la avèk èd leta, lè yo fè apèl ak pouvwa sekilye a pou soutni levanjil Sila a ki te deklare: ‘Wayòm mwen an pa soti nan mond sa a.’ Jan 18:36. Inyon legliz la ak leta, menm si degre a ta parèt piti anpil, pandan li ka sanble ap fè mond lan vin pi pre legliz la, an reyalite li pa fè anyen lòt pase mennen legliz la vin pi pre mond lan.” Gwo Kontwovès la, 297.

“sendika legliz la ak leta, kèlkeswa jan degre a ta piti, pandan li ka parèt ap mennen mond lan pi pre legliz la, an reyalite li pa fè anyen lòt pase mennen legliz la pi pre mond lan.” Nan dat 18 me 1977, Bert B. Beach (yon direktè nan Divizyon Nò Ewòp–Lwès Afrik legliz la epi ki te angaje nan relasyon ant legliz yo) te prezante yon medayon kouvri ak lò bay antikris la, Pap Pòl VI, pandan yon odyans an gwoup nan Wòm. Sa te fè pati yon reyinyon Konferans Sekretè Fanmi Konfesyonèl Mondyal yo. Evènman an te rapòte nan Adventist Review (11 dawou 1977) epi Religious News Service te fè remake sa kòm premye fwa yon reprezantan ofisyèl SDA te rankontre yon Pontif.

“Seyè a pwononse yon madichon sou moun ki wete nan Ekriti yo oswa ki ajoute sou yo. Gran MWEN MENM MWEN AN deside kisa ki va konstitye règ lafwa ak doktrin nan, epi li fikse pou Bib la vin yon liv pou chak fanmi. Legliz ki kenbe Pawòl Bondye a separe ak Wòm yon fason ki pa ka rekonsilye. Pwotestan yo te yon lè konsa separe ak gran legliz apostazi sa a, men yo vin pwoche pi pre li, e yo toujou sou chemen rekonsilyasyon ak Legliz Wòm nan. Wòm pa janm chanje. Prensip li yo pa chanje menm piti. Li pa diminye twou ki genyen ant li menm ak Pwotestan yo; se yo menm ki fè tout pa yo pou avanse. Men ki sa sa montre konsènan Pwotestantis jounen jodi a? Se rejè verite Bib la ki fè lèzòm pwoche bò kote enfidelite. Se yon legliz ki fè bak ki diminye distans ki genyen ant li menm ak Papote a.”

“Se nanm tankou Luther, Cranmer, Ridley, Hooper, ak plizyè milye gason nòb ki te mati pou kòz verite a, ki vrè Pwotestan yo. Yo te kanpe kòm vijilan fidèl pou verite a, yo t ap deklare ke Pwotestantis pa kapab ini ak Romanis, men li dwe rete separe ak prensip Papote a menm jan lès se lwen lwès. Defansè verite konsa pa t kapab ann amoni ak ‘nonm peche a’ plis pase Kris ak apot li yo te kapab. Nan tan ki te vin anvan yo, moun jis yo te santi li te enposib pou yo asosye ak Wòm; e, byenke opozisyon yo kont sistèm erè sa a te soutni nan danje pou byen yo ak lavi yo, yo te gen kouraj pou kenbe separasyon yo, epi yo te goumen avèk fèmte pou verite a. Verite Bib la te pi chè pou yo pase richès, onè, oswa menm lavi yo menm. Yo pa t kapab sipòte wè verite a antere anba yon pil sipèstisyon ak sofis mansonjè. Yo te pran pawòl Bondye a nan men yo, epi yo te leve drapo verite a devan pèp la, avèk odas yo t ap deklare sa Bondye te revele yo atravè rechèch dilijan nan Bib la. Yo te mouri nan lanmò ki pi mechan yo poutèt fidelite yo anvè Bondye, men pa san yo yo te achte pou nou libète ak privilèj ke anpil moun ki pretann yo se Pwotestan ap lage fasilman bay pouvwa mechanste a. Men èske nou va lage privilèj sa yo ki te koute chè konsa? Èske nou va fè Bondye syèl la joure, epi, apre li fin delivre nou anba jouk Women an, nou va mete tèt nou ankò anba esklavaj pouvwa antikris sa a? Èske nou va pwouve degenerasyon nou lè nou siyen ale libète relijye nou, dwa nou genyen pou adore Bondye dapre enperatif pwòp konsyans nou?”

“Vwa Luther la, ki te sonnen nan mòn ak nan vale, ki te souke Ewòp tankou ak yon tranblemanntè, te rele soti yon lame nòb apot Jezi yo, epi verite yo t ap defann nan pa t kapab fèmen bouch li pa bwa pou boule moun, pa tòti, pa kacho, pa lanmò; e toujou vwa lame nòb mati yo ap di nou ke pouvwa women an se apostazi yo te predi pou dènye jou yo, mistè inikite a Pòl te wè ki te kòmanse ap aji menm nan epòk pa li a. Katolik women ap pran teren byen vit. Papis la ap ogmante, epi sila yo ki te vire zòrèy yo pou yo pa tande verite a ap koute fab twonpe li yo. Chapèl papal yo, kolèj papal yo, kouvan mè relijyez yo, ak monastè yo ap ogmante, epi monn pwotestan an sanble ap dòmi. Pwotestan yo ap pèdi mak distenksyon ki te fè yo diferan ak monn lan, epi yo ap diminye distans ki genyen ant yo menm ak pouvwa women an. Yo vire zòrèy yo pou yo pa tande verite a; yo pa t dispoze aksepte limyè Bondye te voye sou chemen yo, e poutèt sa yo ap antre nan fènwa. Yo pale avèk mepri de lide ki fè konnen pral gen yon renesans ansyen pèsekisyon mechan yo bò kote womenis yo ak sila yo ki afilye avèk yo. Yo pa rekonèt lefèt ke pawòl Bondye a predi nèt ale yon renesans konsa, epi yo pa vle admèt ke pèp Bondye a nan dènye jou yo pral soufri pèsekisyon, byenke Bib la di: ‘Dragon an te fache sou fanm lan, epi li ale fè lagè ak rès desandans li a, sila yo ki kenbe kòmandman Bondye yo, epi ki gen temwayaj Jezikri a.’”

“Poperi se relijyon nati imen an, e majorite limanite a renmen yon doktrin ki pèmèt yo fè peche, epi poutan ki delivre yo anba konsekans li yo. Moun dwe genyen yon fòm relijyon, e relijyon sa a, ki fòme pa envansyon lèzòm, men ki pretann li gen otorite diven, adapte ak lespri lachè a. Moun ki panse tèt yo saj e entèlijan vire do bay estanda jistis la, dis kòmandman yo, avèk ògèy, e yo pa panse li ann amoni ak diyite yo pou yo chèche konnen chemen Bondye yo. Se poutèt sa yo antre nan fo chemen, nan santye entèdi, yo vin gen konfyans nan tèt yo, yo gonfle ak ògèy, dapre modèl pap la, pa dapre modèl Jezikri. Yo dwe genyen yon fòm relijyon ki mande pi piti kantite espirityalite ak renonsman pwòp tèt yo, e piske sajès imen ki pa sen pa mennen yo pou yo pran poperi an degoutans, yo natirèlman atire vè dispozisyon ak doktrin li yo. Yo pa vle mache nan chemen Senyè a. Yo twò eklere nèt pou yo chèche Bondye avèk lapriyè ak imilite, avèk yon konesans entèlijan sou pawòl li. Paske yo pa pran swen pou yo konnen chemen Senyè a, lespri yo ouvè nèt pou sediksyon, yo tout pare pou aksepte e kwè yon manti. Yo dispoze pou yo kite yo fè pase fo pawòl ki pi derezonab, ki pi kontradiktwa, tankou se laverite.”

« Pi gwo chèfdèv twonpri Satan an se papis la; e pandan li te deja demontre ke yon epòk gwo fènwa entelektyèl te favorab pou romanis, li pral demontre tou ke yon epòk gwo limyè entelektyèl favorab tou pou pouvwa li; paske lespri lèzòm fikse sou pwòp siperyorite pa yo, e yo pa renmen kenbe Bondye nan konesans yo. Wòm reklame enfayibilite, epi Pwotestan yo ap suiv nan menm liy lan. Yo pa vle chèche verite a epi avanse soti nan limyè pou rive nan yon limyè ki pi gran. Yo fèmen tèt yo dèyè miray prejije, e yo sanble dispoze pou yo twonpe tèt yo epi twonpe lòt moun. »

“Menmsi atitid legliz yo dekourajan, poutan pa gen okenn nesesite pou nou dekouraje; paske Bondye gen yon pèp ki pral prezève fidelite yo anvè verite li a, ki pral fè Labib, e Labib sèlman, vin règ lafwa ak doktrin yo, ki pral leve estanda a, epi kenbe byen wo drapo ki gen ekriti sa a sou li: “Kòmandman Bondye yo ak lafwa Jezi a.” Yo pral bay yon levanjil ki pwòp anpil valè, epi fè Labib vin fondasyon lafwa ak doktrin yo.

“Pou yon tan konsa, lè lèzòm ap rejte lalwa Seyè a, Bondye lame yo, lapriyè David la aplikab,—‘Li lè pou ou aji, Seyè; paske yo anile lalwa ou a.’ N ap rive nan yon tan kote prèske mepri inivèsèl pral vide sou lalwa Bondye a, epi pèp Bondye a ki kenbe kòmandman li yo pral sibi eprèv sevè; men èske yo pral pèdi respè yo pou lalwa Jewova a poutèt lòt moun pa wè ni pa rekonèt obligasyon li enpoze? Se pou pèp Bondye a ki kenbe kòmandman li yo, menm jan ak David, gen reverans pou lalwa Bondye a nan menm mezi lèzòm ap mete l sou kote epi ap akable l ak derespekt ak mepri.” Signs of the Times, 19 fevriye 1894.

De zan anvan antikris la te resevwa yon meday an lò nan men yon dirijan legliz Advantis Setyèm Jou Lawodise a, an 1975, yo te pote yon pwosè kont legliz Advantis Setyèm Jou a; EEOC v. Pacific Press Publishing Association (Ka No. C-74-2025 CBR nan Tribinal Distri Etazini pou Distri Nò Kalifòni an), kote Komisyon pou Opòtinite Egal nan Travay la te pouswiv mezon piblikasyon legliz la nan non de anplwaye fi—Merikay Silver (yon ansyen editè ki te deja kite anvan lè pwosè a te depoze) ak Lorna Tobler—sou akizasyon diskriminasyon ki baze sou sèks nan salè ak avantaj yo. Legliz la te defann pratik li yo an pati lè li te envoke egzanpsyon relijye epi lè li te diskite sou estrikti gouvènans li.

Nan yon deklarasyon sou sèman ki pote dat 6 fevriye 1976 (yon pati nan yon mémoire defans ki te soumèt bay tribinal la), Neal C. Wilson (ki te lè sa a prezidan Divizyon Amerik di Nò legliz la, epi pita prezidan Konferans Jeneral la soti 1979 rive 1990) te pale sou pozisyon istorik legliz la konsènan Katolik Women an. Deklarasyon an te fèt nan kontèks yon agiman kont fason yo t ap dekri legliz la kòm li gen yon “yerachi” ki sanble ak sistèm papal la. Men sitasyon konplè ki konsène a: “Malgre se vre te gen yon peryòd nan lavi Legliz Advantis Setyèm Jou a kote denominasyon an te pran yon pozisyon klèman anti-Katolik Women, epi yo te sèvi ak tèm ‘yerachi’ a nan yon sans pejoratif pou fè referans ak fòm papal gouvènans legliz la, atitid sa a bò kote Legliz la pa t anyen plis pase yon manifestasyon anti-papalis ki te gaye anpil pami denominasyon pwotestan konsèvatè yo nan kòmansman syèk sa a ak nan dènye pati syèk ki sot pase a, e ki kounye a, an sa ki konsène Legliz Advantis Setyèm Jou a, voye sou pil fatra listwa.”

Sa a reflete yon deplasman lwen entèpretasyon pwofetik tradisyonèl legliz la, ki te idantifye papote a kòm “bèt la” oswa antikris la nan Revelasyon. Kritik, ni anndan ni andeyò legliz la, te entèprete sa kòm yon diminye enpòtans oswa yon abandonnman pozisyon anti-katolik sa a pou aliman li ak ekimenis modèn oswa ak defans legal yo. Wilson, an 1985, te idantifye Prezidan divès Divizyon legliz la kòm “kadinal”, lè li te deklare: “… pa gen okenn ‘kadinal’ ki soti nan tout peyi Ekstrèm Oryan an, tandiske pral pwobableman gen de ‘kadinal’ ki soti Afrik.”

Sè White te deklare ke se yon legliz ki retounen dèyè ki diminye distans ki genyen ant li menm ak pap la! Konpwomi twazyèm jenerasyon an reprezante kòm moun k ap kriye pou Tamouz nan Ezekyèl uit, epi tou pa konpwomi Pergam lan. Premye jenerasyon an soti 1863 rive 1888 te reprezante legliz Efèz la, yon legliz ki te pèdi premye lanmou li; epi premye lanmou mouvman Millerit la se te mesaj pwofetik la, epi premye chapit mesaj pwofetik sa a se te “sèt fwa yo” yo te mete sou kote an 1863.

Depi 1888 rive 1919, dezyèm jenerasyon an, ki reprezante pa Smirn ak chanm sekrè Ezekyèl yo, te temwen lanmò Lespri Pwofesi a, lè Sè White te depoze pou repo li an 1915. Plis detay sou kat jenerasyon yo nesesè pou konplete temwayaj la, men rebelyon pwogresif la dwe konprann pou yo ka apresye nèt kijan yon pèp apostazi te kapab “entèdi” ekriti Ellen White yo, oswa kijan yo te kapab ankouraje premye jou semèn nan kòm yon bagay akseptab. Jida ap travay ak “tafyatè Efrayim yo” ki “gouvène pèp sa a” nan Jerizalèm; e sila yo ki gouvène Jerizalèm epi ki bese devan solèy la, se Sinedren an ki reprezante yo.

Nou pral kontinye etid sa a nan atik k ap vini an.

“Pami moun ki deklare yo se pitit Bondye, ala ti kras pasyans ki te manifeste, konbyen pawòl anmè ki te pale, konbyen denonsyasyon ki te pwononse kont sila yo ki pa nan lafwa pa nou. Anpil moun te gade sila yo ki fè pati lòt legliz kòm gwo pechè, tandiske Senyè a pa konsidere yo konsa. Sila yo ki gade manm lòt legliz yo konsa, bezwen imilye tèt yo anba men pwisan Bondye a. Sila yo yo kondane yo te ka resevwa sèlman ti kras limyè, kèk ti opòtinite ak privilèj. Si yo te genyen limyè anpil nan manm legliz nou yo te genyen an, yo te ka avanse pi rapid anpil, epi yo te ka reprezante lafwa yo pi byen devan lemonn. Konsènan sila yo ki vante tèt yo de limyè yo genyen, epi poutan yo pa mache ladan l, Kris di: ‘Men mwen di nou sa, jou jijman an, sa ap pi sipòtab pou Tir ak Sidon pase pou nou. E ou menm, Kapènawòm [Adventis Setyèm Jou yo, ki te resevwa gwo limyè], ou menm ki leve jouk nan syèl [nan pwen privilèj], yo pral desann ou jouk nan lanfè; paske si zèv pwisan yo, ki te fèt lakay ou yo, te fèt nan Sodòm, li ta rete jouk jounen jodi a. Men mwen di nou sa, jou jijman an, sa ap pi sipòtab pou peyi Sodòm pase pou ou.’ Lè sa a Jezi reponn, li di: ‘Mwen di ou mèsi, O Papa, Seyè syèl la ak tè a, paske ou kache bagay sa yo pou moun ki saj ak pridan [nan pwòp estimasyon pa yo], epi ou revele yo bay timoun piti yo.’”

“‘Epi kounyeya, paske nou fè tout bagay sa yo, se SENYÈ a ki di sa, e mwen te pale avèk nou, m te leve byen bonè pou m pale, men nou pa t koute; mwen te rele nou, men nou pa t reponn; se poutèt sa m ap fè kay sa a, ki pote non mwen, kote nou mete konfyans nou an, ak kote mwen te bay nou ansanm ak zansèt nou yo, menm jan mwen te fè Silo. Epi m ap jete nou byen lwen devan je m, menm jan mwen te jete tout frè nou yo, wi, tout desandans Efrayim lan.’”

“Seyè a etabli pami nou enstitisyon ki gen anpil enpòtans, epi yo dwe administre yo, non pa jan enstitisyon monn nan administre, men dapre lòd Bondye. Yo dwe administre yo ak yon je ki fikse sèlman sou glwa li, pou, pa tout mwayen, nanm k ap peri yo ka sove. Bay pèp Bondye a temwayaj Lespri a rive, men anpil pa t pran avètisman, repwòch, ak konsèy yo oserye.”

“Koute sa kounye a, nou menm pèp sòt sa a, ki san konprann; nou gen je, men nou pa wè; nou gen zòrèy, men nou pa tande: èske nou pa pè mwen? se Senyè a ki di sa. Èske nou pa tranble devan prezans mwen, mwen menm ki mete sab la kòm limit lanmè a pa yon lòd tout tan, pou li pa ka depase l? Menm lè vag li yo ap bat kò yo, yo pa ka genyen; menm lè yo gwonde, yo pa ka pase sou li. Men pèp sa a gen yon kè rebèl e tèt di; yo vire do, yo ale. Yo pa di nan kè yo: Annou gen krentif pou Senyè a, Bondye nou an, ki bay lapli, ni premye a ni dènye a, nan sezon pa li; li rezève pou nou semèn ki fikse pou rekòt la. Inikite nou yo fè bagay sa yo vire do ba nou, e peche nou yo anpeche bon bagay rive jwenn nou.... Yo pa rann jistis nan koz la, koz òfelen an, epi yo menm yo pwospere; e dwa moun ki nan bezwen yo, yo pa rann jijman sou li. Èske m pa ta pini pou bagay sa yo? se Senyè a ki di sa; èske nanm mwen pa ta tire revanj sou yon nasyon konsa?”

“Èske Senyè a va oblije di: ‘Pa lapriyè pou pèp sa a, pa leve kri ni priyè pou yo, epi pa fè lapledwaye devan mwen pou yo; paske mwen p ap tande ou’? ‘Se poutèt sa lapli yo te sispann, e pa t gen lapli ta.... Èske depi kounye a ou p ap rele jwenn mwen: Papa mwen, ou se gid jenès mwen?’” Review and Herald, 1 out 1893.