Nan Ezayi venntuit la, “moun k ap pase nan rizib ki ap gouvènen” “Jerizalèm” yo reprezante kòm “tafyatè Efrayim yo,” epi kòm “kouwòn lògèy la.” “Kouwòn” reprezante lidèchip, epi “lògèy” reprezante yon karaktè satanik.

Sou yo mete tafyatè yo an kontrast ak rès la (“rezidi a”), ki vin tounen “kouwòn” laglwa Bondye, paske pandan lapli ta a Senyè a etabli “wayòm laglwa” Li a, jan sa te prefigire pa Li menm lè Li te etabli “wayòm gras la” sou kwa a. Wayòm gras la sou kwa a prefigire wayòm laglwa a nan lwa dimanch la. Lapli ta a te kòmanse 11/9 lè sele san karant-kat mil yo ak jijman moun vivan yo te kòmanse.

“Mwen te wè ke tout bagay ap gade avèk anpil atansyon e yo ap lonje panse yo sou kriz k ap vini ki devan yo. Peche Izrayèl yo dwe ale an jijman davans. Chak peche dwe konfese nan tanp lan; lè sa a travay la va avanse. Sa dwe fèt kounye a. Rès la, nan tan detrès la, va rele: Bondye mwen, Bondye mwen, poukisa Ou abandone mwen?”

“Lapli ta a ap vini sou sila yo ki pir—lè sa a, yo tout ap resevwa li tankou anvan.

«Lè kat zanj yo lage, Kris la pral etabli wayòm li an. Pèsonn pa resevwa dènye lapli a eksepte sila yo k ap fè tout sa yo kapab. Kris la ta ede nou. Tout moun te kapab vin genyen batay la pa gras Bondye, atravè san Jezi. Tout syèl la enterese nan travay la. Zanj yo enterese tou.» Spalding and Magan, 3.

Kat van Revelasyon an reprezante tou pa Ezayi kòm yon van di ki te kenbe anplas pandan jou van lès la, menm jan kat van konfli Revelasyon yo kenbe anba kontwòl pa kat zanj yo. Sè White idantifye kat van yo kòm yon “chwal fache k ap chèche kase kòd li” k ap pote “lanmò ak destriksyon.” Kat van yo lage pwogresivman, kòmanse nan 9/11, apre sa yo vin anpil fwa pi fò nan lwa dimanch lan, epi finalman yo lage nèt lè tan gras limanite a fini.

Lage ak Retni

Twonpèt setyèm nan, ki se tou twazyèm malè a, ki anonse akonplisman mistè Bondye a, te sonnen pwofetikman nan 11 septanm, lè yo te lage Islam, epi apre 11 septanm George W. Bush te mete l anba kontrent pwofetikman. Agar, manman Islam nan, manman Izmayèl la, se yon senbòl kontrent ak lage. Sara te lage li pou l fè pitit ak Abraram pou Sara; apre sa, poutèt jalouzi, Sara te mete l anba kontrent, sa ki te fè Agar kouri ale, jouk lè zanj lan te anpeche Agar kontinye kouri epi li te di l retounen. Apre nesans Izarak la, konfli Agar ak Sara a te kontinye jouk Abraram te mete esklav la deyò, konsa li te mete sou li yon lòt kontrent ankò.

Kat zanj Islam yo te lage nan kòmansman pwofesi twa san katrevendizennyen ane ak kenz jou ki nan Revelasyon chapit nèf vèsè kenz la, epi apre sa yo te mete yo anba restriksyon le 11 dawou 1840.

Epi sizyèm zanj lan kònen twonpèt li a, epi mwen tande yon vwa ki soti nan kat kòn lotèl an lò a ki devan Bondye, ki t ap di sizyèm zanj ki te gen twonpèt la: Lage kat zanj ki mare yo nan gran rivyè Lefrat la. Epi yo lage kat zanj sa yo, ki te pare pou yon lè, yon jou, yon mwa, ak yon ane, pou touye yon tyè nan lèzòm. Revelasyon 9:13–15.

Apre Islam twazyèm malè a te lage pou atake nan 11 Septanm, George W. Bush te lanse lagè mondyal li kont teworis la epi li te mete yon restriksyon sou Islam. Premye fwa yo mansyone Izmayèl, senbòl Islam lan, sa montre desandan Izmayèl yo t ap kont tout moun, e tout moun t ap kont yo.

Epi zanj Senyè a di li: Gade, ou ansent, epi w ap fè yon pitit gason, epi w ap rele non li Izmayèl; paske Senyè a tande mizè ou. Epi li pral yon nonm sovaj; men li pral leve kont tout moun, epi men tout moun pral leve kont li; epi li pral rete anfas tout frè li yo. Jenèz 16:11, 12.

Islam se pouvwa nan fen mond lan kote “men chak moun” pral leve kont li, epi Islam li menm pral kont chak moun, menm jan sa ap akonpli nèt ale jodi a. Travay patikilye Islam kòm yon senbòl pwofetik se pou mennen yon lagè mondyal. Sijè sa a konfime pa istwa Eli, Jan Batis, epi li reprezante kòm “kòlè nasyon yo” nan liv Revelasyon an.

“Kòmansman tan detrès sa a,” jan sa mansyone isit la, pa fè referans ak tan kote kalamite yo pral kòmanse vide, men pito ak yon kout peryòd jis anvan yo vide yo, pandan Kris la nan sanktyè a. Nan tan sa a, pandan travay delivrans lan ap rive nan fen li, detrès pral vin sou tè a, e nasyon yo pral fache, men yo pral kenbe anba kontwòl pou yo pa anpeche travay twazyèm zanj lan. Nan tan sa a, “dènye lapli a,” oswa rafrechisman ki soti nan prezans Seyè a, pral vini pou bay pouvwa a gwo vwa twazyèm zanj lan, epi pou prepare sen yo pou yo kanpe nan peryòd kote sèt dènye kalamite yo pral vide.” Early Writings, 85.

Nan “jou” kote lapli ta a ap tonbe, Kris tabli wayòm glwa Li a jan sa reprezante nan liv Danyèl la.

Nan jou wa sa yo, Bondye syèl la va etabli yon wayòm ki p ap janm detwi; e wayòm nan p ap kite bay lòt pèp, men li va kraze an miyèt moso e li va fini ak tout wayòm sa yo, epi li menm li va kanpe pou tout tan. Danyèl 2:44.

Nan “jou” lè Kris etabli wayòm laglwa Li a, sila yo ki pou Kris yo, ki se “kouwòn” laglwa Li a, yo mete an kontrast ak tafyatè yo ki pote “kouwòn” ògèy la. “Vizyon” Abakik la, ki te dwe ekri epi fè klè sou “tab” yo, montre avèk fòs temwayaj istorik verite fondamantal Advantis yo. Nan temwayaj Abakik la, de klas Joel yo, swa “ògèy” oswa “laglwa”, yo reprezante kòm yon klas moun ki swa—jistifye pa lafwa—oswa ki—leve anlè nan ògèy. Vèsè kat nan chapit de a pale ak de klas yo, epi yo mache an paralèl ak ilistrasyon klasik Farizyen an ak Pibliken an. Pibliken an te retounen lakay li jistifye, epi “nanm” Farizyen an “pa dwat”, paske li “leve anlè”.

Gade, nanm li ki gonfle ak lògèy la pa dwat nan li; men moun ki jis la va viv pa lafwa li. Abakik 2:4.

Nan vèsè ki vin apre a, Abakik idantifye kategori moun ki gen kè yo leve nan lògèy kòm moun sou, konsa li mete an relasyon moun sou Ezayi ak Abakik yo ak “lògèy.”

Wi, ankò, paske li fè peche ak diven, li se yon nonm ògeye; li pa rete lakay li; li louvri dezi li laj tankou lanfè, li tankou lanmò, epi li pa ka janm satisfè; men li rasanble bò kote li tout nasyon yo, epi li ranmase pou tèt li tout pèp yo. Abakik 2:5.

Li enpòtan pou nou sonje ke vèsè sa yo nan Abakik pa t sèlman akonpli nan istwa Millerit la, men akonplisman yo te yon sijè komen ni pou Ellen White ni pou premye pyonye Advantis yo. Moun ki te jistifye pa lafwa ki reprezante nan vèsè kat la nan istwa Millerit la se te sila yo ki te andire kriz premye desepsyon an, ki te make ni tan reta a ni rive mesaj dezyèm zanj lan ki t ap anonse tonbe Babilòn nan. Millerit yo te konprann, nan istwa eprèv sa a, ke ansyen pèp alyans lan, ki te istorikman Pwotestan, te vin tounen pitit fi Babilòn yo. Pwotestan sa yo se te Pwotestan legliz Sàd la te reprezante, legliz ki te reprezante yon pèp alyans, paske yo te gen yon “non”, senbòl ni karaktè ni relasyon alyans, men yo te mouri.

Epi pou zanj legliz ki nan Sardis la, ekri: Men sa sila a ki gen sèt Lespri Bondye yo ak sèt zetwal yo di: Mwen konnen zèv ou yo; ou gen repitasyon kòmsi ou vivan, men ou mouri. Revelasyon 3:1.

Nan pwosesis eprèv la nan ane 1844, ki te kòmanse 19 avril epi ki te fini apre sa 22 oktòb la—sila yo ki te echwe nan pwosesis eprèv la te vin leve nan ògèy; e si nou ta sèlman li vèsè ki vin apre vèsè senk la, karakteristik ògèy imen an parèt la kòm yon egzanp avèk yon ilistrasyon awogans papal ak pwòp tèt li leve byen wo. Sa fini nan vèsè ven an, kote yo pwononse ke Senyè a nan tanp sen li a; se pou tout tè a rete an silans devan li.

Men, Seyè a nan tanp sen li a; se pou tout latè rete an silans devan li. Abakik 2:20.

Vèsè de nan chapit de Abakik la idantifye premye desepsyon 19 avril 1844 la, epi chapit la fini nan vèsè ven, ki make klèman 22 oktòb 1844, lè Senyè a te vini toudenkou nan tanp Li a.

Kat Vini yo, 22 Oktòb 1844 (liy sou liy)

“Vini Kris la kòm gran prèt nou an nan Kote ki Trè Sen an, pou pirifye Tanp lan, jan sa parèt nan Danyèl 8:14; vini Pitit lòm nan bò kote Ansyen Jou yo, jan sa prezante nan Danyèl 7:13; epi vini Senyè a nan tanp Li a, jan Malachi te pwofetize l la, se deskripsyon menm evènman an; epi sa reprezante tou pa vini nèg marye a nan nòs la, jan Kris dekri l nan parabòl dis vyèj yo, nan Matye 25.” The Great Controversy, 426.

Vèsè twa ak kat idantifye de klas ki pwodui nan pwosesis eprèv ki nan vèsè de a rive jouk vèsè ven an, pwosesis eprèv ki soti 19 Avril 1844 rive 22 Oktòb 1844. Vèsè kat rive diznèf yo ap pale ak pouvwa papal la, eksepte vèsè katòz la, ki pale sou istwa ki swiv desandan zanj Revelasyon chapit dizwityèm nan nan 9/11.

Paske tè a pral plen ak konesans glwa Senyè a, menm jan dlo yo kouvri lanmè a. Abakik 2:14.

Nan pwosesis eprèv dezyèm zanj lan nan istwa Millerite la, de klas adoratè te devlope, epi apre sa yo te manifeste nan kriz 22 oktòb 1844 la. Karaktè mechan yo nan pasaj la se karaktè papote a, epi pandan peryòd eprèv sa a, Millerite fidèl yo te rive pwoklame, an akò ak mesaj dezyèm zanj lan, ke legliz Pwotestan an te vin tounen pitit fi Wòm yo poutèt yo te rejte mesaj Millerite la. Kontwovès ki te dewoule ant kòmansman 19 avril la ak fen 22 oktòb la se kote karaktè swa kòm yon moun ògèy ki sou anba diven Babilòn nan, menm jan ak Bèlchaza, oswa kòm yon moun ki, tankou Danyèl devan Bèlchaza, te jistifye pa lafwa li. Se nan kontwovès sa a dram nan dewoule ki reveye mond lan sou reyalite etènèl ki asosye ak mesaj twazyèm zanj lan. Dekò moun sou anba kont moun ki jistifye a plase nan kontèks agiman sou fason mond lan resevwa limyè sou kestyon yo: “Paske tè a pral plen ak konesans laglwa Seyè a, menm jan dlo yo kouvri lanmè a.” Ekleraj sa a te kòmanse nan 9/11.

Nan fen istwa ki reprezante nan Abakik chapit de a, Senyè a te vini toudenkou nan tanp li le 22 oktòb 1844. Li te fè sa nan akonplisman pwofesi li te prezante kòm Palmoni nan vèsè katòz Danyèl uit la.

Palmoni

Nan dizyèm jou setyèm mwa kalandriye biblik la, ki an 1844 te tonbe sou vennndezyèm jou dizyèm mwa a, Habakik 2:20 te akonpli, epi yo ka wè nonb senbolik “220” la nan “chapit ak vèsè” ki idantifye yon chanjman dispensasyonèl nan travay Kris la nan sanktyè selès la. Youn nan karakteristik pwofetik san karantkat mil yo se ke se yo menm ki swiv Ti Mouton an nenpòt kote Li ale. Swiv Kris vle di swiv Li nan Pawòl Li.

Nan Pawòl Li a, nonb «220» la reprezante yon fason senbolik konbinezon divinite ak limanite, e menm travay Kris te kòmanse nan dat sa a se te travay pou mete divinite Li ansanm ak limanite. An 1844, nan venn-dezyèm jou dizyèm mwa a, oswa senbolikman venn-de fwa dis ki bay «220» (22 X 10 = 220), oswa, jan ou ta ka di l, nan menm dat ki senbolikman koresponn ak «220» la, Abakik «2:20» te akonpli lè Kris te deplase soti nan kote ki sen an pou antre nan Kote ki Trè Sen an pou kòmanse jijman ankèt la.

Palmoni, Nimewo Mèveye a, kanpe anndan “kesyon ak repons” ki se poto mitan Advantis la, e pifò Advantis yo pa menm okouran nèt de verite sa a.

“Ekriti ki, pami tout lòt yo, ki te sèvi ansanm kòm fondasyon ak poto mitan lafwa Advan an, se te deklarasyon sa a: ‘Jiska de mil twa san jou; apre sa, y’a netwaye sanktyè a.’ [Daniel 8:14.]” The Great Controversy, 409.

Nan Danyèl chapit uit, vèsè trèz ak katòz prezante yon kestyon nan vèsè trèz, epi yon repons ki vin apre nan vèsè katòz. Mo ebre Palmoni a tradui kòm « sen sa a » nan vèsè trèz, epi non patikilye Kris sa a vle di Mèveye ki konte a, oswa Sila ki konte sekrè yo.

Lè Ellen White idantifye ke vèsè katòz se poto santral ak fondasyon Advantis la, li mete anfaz diven an sou kesyon ak repons de vèsè sa yo, sa ki egzije pou Kris, antanke Bèl Mèveyè ki konte a, dwe vin pwen referans prensipal la. Sè White te repete anpil fwa enpòtans pou nou wè Kris kòm verite santral nenpòt pasaj; e nan vèsè trèz ak katòz yo, gen yon aparisyon dirèk Kris la—“saint sa a,”—ki se Palmoni.

Lè Advantis te rejte “sèt fwa” Levitik vennsis an 1863, yo te fèmen je yo sou Palmoni, paske estrikti pwofetik kesyon ak repons lan baze sou relasyon ki genyen ant “sèt fwa” Moyiz yo ak “de mil twa san jou” Danyèl yo. Relasyon pwofetik ant “sèt fwa” Moyiz yo, sa vle di de mil senksan ven ane, ak “de mil twa san aswè ak maten” Danyèl yo, sa vle di de mil twa san ane, tabli pa tan, ki reprezante pa chif; epi Bèl Moun ki Konte a kanpe egzakteman nan sant kesyon ak repons ki se poto santral Advantis la. Moun ki petèt te li ekriti Josephus yo ka sonje agiman lojik li yo ki idantifye de bagay espesyal Bondye te kreye. Youn se te lang ebre a, epi lòt la se te tan mezirab, ki, annapre, mande matematik.

Vèsè trèz poze kesyon an: “Jiska kilè?” Vèsè a pa poze kesyon “ki lè”; li poze kesyon “jiska kilè?” Si kesyon an konsène dire yon dire tan (jiska kilè?) oswa si kesyon an konsène yon pwen presi nan tan (ki lè?) se yon bagay esansyèl pou yo konprann kòrèkteman. Repons kesyon ki nan vèsè katòz la swa idantifye yon pwen nan tan, swa yon peryòd tan, e petèt toude; men kèlkeswa repons lan ye, fòk li tabli andedan kontèks kesyon vèsè trèz la. Pou byen separe pawòl la, oubyen sa vle di pou byen konprann repons vèsè katòz la, li nesesè pou genyen yon bon konpreyansyon sou kontèks kesyon an. Èske se “ki lè” oswa “jiska kilè?”

Tafyatè Efrayim yo anseye yon fason vag ke vèsè katòz la ap idantifye yon pwen nan tan, pwen sa a yo idantifye kòm 22 oktòb 1844; epi lè yo fè sa, yo ka byen refere yo ak pasaj nou sot site a nan The Great Controversy, men Pawòl Bondye a pa janm chanje e li pa janm fè fay. Kesyon “konbyen tan an” ap idantifye yon dire, pa yon pwen nan tan. Jou 22 oktòb 1844 la te kòmanse peryòd jijman ankèt la, epi verite ki asosye ak travay sa a yo reprezante levanjil etènèl la e yo gen anpil plis enpòtans pase senpleman dat li te kòmanse a.

Gramè ebreyen an klè, e menm sans idantik sa a te tradui nan King James Version lan. Non sèlman gramè a ap mete kestyon an aklè nan kontèks dire a, men kestyon “konbyen tan” an se yon senbòl nan pwofesi biblik. Sa ka demontre sou plizyè temwen ke kestyon “konbyen tan” an, kòm senbòl, reprezante istwa 9/11 rive jouk lwa dimanch lan. Nou pral premye konsidere senbòl “konbyen tan” an anvan nou retounen sou Palmoni ak Jowèl.

Konbyen tan ankò? Ezayi Sis Lè sa a mwen di: “Seyè, jis kilè?” Epi li reponn: “Jouk lè lavil yo fin kraze nèt, san okenn moun rete ladan yo, ak kay yo san okenn moun, epi peyi a fin tounen yon dezè nèt, jouk SENYÈ a fin depòte moun yo byen lwen, e kote ki te abandone yo vin anpil nan mitan peyi a. Men si yon dizyèm rete ladan l, l ap ankò pou yo detwi l; men tankou yon terebent oswa yon pye bwadchenn, lè yo fin koupe yo, kòd lonbrik la rete; konsa desandan ki sen an ap kòd lonbrik li.” (Ezayi 6:11–13) Menm apre li fin wè Seyè a nan bèlte li, menm apre li fin resevwa yon asirans pèsonèl sou padon pou peche li yo, menm apre li fin konsakre tèt li nèt pou sèvis Bondye, pwofèt la toujou pa t ka konprann nesesite jijman ki t apral tonbe sou pèp li a. Li te poze kesyon sa a bay Bondye: “Konbyen tan? … Jis kilè?” (Ezayi 6:11). Malgre sa, li pa t mande pou l chanje mesaj la. Li pa t mande yon ministè ki ta pi fasil oswa ki ta bay plis rezilta. Li te vle sèlman konnen konbyen tan li t ap gen pou l kontinye preche mesaj sa a ki t ap sanble yon echèk. Kesyon li an, jan mwen konprann li, pa t pou mande “Poukisa?” men pito “Konbyen tan ankò?” Kesyon li an se kesyon tout moun Bondye voye, kesyon tout vrè temwen ki rete fidèl yo, kesyon tout vejetè nanm, kesyon tout moun ki bay tèt yo pou yo travay kòm salè pou lòt moun yo viv e pou Bondye glorifye. Li se sèvitè nanm yo ki grangou yo; li se gadò k ap veye nan mitan lannuit la. Li se moun ki depanse fòs li, ki vide lavi li, epi ki sanble li pa rekòlte okenn rezilta vizib. Li travay, li rele, li avèti, li sipliye, men tè a rete fè, epi moun yo vire do yo. Alò, kesyon an leve natirèlman sou bouch li: “Seyè, jis kilè?” Sa se pa langaj rebelyon; se pa yon plenyen kont volonte Bondye. Se kri yon kè ki santi chay trajedi espirityèl la e ki anvi wè sò moun yo chanje. Li se vwa lanmou fidèl la, ki tèlman ini ak Bondye ak ak nanm moun yo, li pa ka rete endiferan pandan jijman an kontinye e pandan impenitans la pèsiste. Repons Bondye a te grav anpil. Li pa t pwomèt yon chanjman rapid. Li pa t di pèp la t ap repanti an mas anba predikasyon pwofèt la. Olye de sa, li te fè konnen dezolasyon an t ap kontinye jiskaske peyi a fin kraze, lavil yo fin vid, kay yo fin abandone, epi pèp la fin depòte byen lwen. Menm lè sa a, si yon ti rès ta rete, li menm tou t ap sibi yon lòt pasaj jijman ankò. E poutan, jijman sa a pa t dènye mo a. Kòm pye bwa ki koupe men ki toujou kenbe kòd lonbrik li, konsa t ap gen yon “desandan ki sen,” yon ras sen, yon ti rès Bondye t ap prezève dapre objektif li. Se konsa vizyon an louvri ansanm sou severite ak sou espwa. Rès la pap fèt pa fòs lèzòm ni pa reyisit aparan ministè pwofèt la, men pa fidelite Bondye ak alyans li. Menm lè tout bagay sanble pèdi, rasin pwomès Bondye a pa detwi. Kòd lonbrik la rete. Desandan ki sen an rete. Se ladan l avni pèp Bondye a repoze. Pou tout moun ki travay anba peze travay sa a, anba chay poum lavi yo, anba dekourajman ki soti nan absans rezilta, pasaj sa a pale avèk yon fòs espesyal. Li pa flate sèvitè Bondye a ak ilizyon siksè imedya. Li pa kache posibilite pou anpil tan travay san rekonpans vizib. Men li montre ke fidelite pa mezire pa efikasite aparan. Devwa pwofèt la se pou l pale jan Bondye voye l pale a; rezilta yo rete nan men Bondye. Se poutèt sa, lè sèvitè Bondye a mande: “Seyè, jis kilè?” li ka resevwa yon repons ki pa retire travay la, ki pa diminye doulè a, e ki pa pwomèt yon delivrans imedya. Men li resevwa asirans ke menm nan jijman, objektif Bondye a ap kanpe; menm nan devastasyon, Bondye konsève yon semans; menm lè travay la sanble initil, pawòl Bondye a pa retounen vin jwenn li san efè. Kidonk, kesyon an toujou rete youn ki lejitim sou bouch lafwa a. “Konbyen tan?” Men se yon kesyon ki dwe rete anba soumisyon. Li ka poze l avèk dlo nan je, avèk fatig, avèk anvi wè delivrans la; men li dwe poze l san l pa sispann obeyi. Ezayi te resevwa repons li, epi li te kontinye. Se konsa tout vrè sèvitè dwe fè: poze kesyon an, tande repons Bondye a, epi rete fidèl, menm jouk lè peyi a tounen dezè, menm jouk lè se sèlman kòd lonbrik la ki rete, paske Bondye toujou kenbe pou tèt li desandan ki sen an.

Nan Ezayi chapit sis vèsè twa, zanj yo deklare ke tout tè a plen ak glwa Bondye.

Yonn t ap rele youn bay lòt, yo t ap di: Sen, sen, sen, se SENYÈ ki gen tout lame yo; tout tè a plen ak glwa li. Ezayi 6:3

Sè White fè lyen ant desandan zanj ki nan Revelasyon dizuit la ak zanj yo nan vèsè twa a.

“Pandan y ap [zanj yo] wè lavni an, lè tout tè a pral ranpli ak glwa Li, chante triyonfan louwanj lan ap repete soti nan youn rive nan lòt nan yon kantik melodik: ‘Sen, sen, sen, se Seyè Lame yo.’” Review and Herald, 22 Desanm 1896.

Ezayi 9/11, e li mande: “Jiska kilè” li dwe prezante mesaj 9/11 la bay yon pèp Lawodise ki pa vle wè ni tande. Yo di l li dwe pèsevere jiskaske vil yo kraze nèt; epi destriksyon vil yo, ki kòmanse nan lwa dimanch lan lè apostazi nasyonal la swiv pa dega nasyonal, vini.

Lè sa a, mwen di: Seyè, jouk kilè? E li reponn: Jouk lè lavil yo vin tounen dezè san moun k ap viv ladan yo, kay yo san pesonn, epi peyi a fin vin nèt ale yon dezolasyon; jouk lè Seyè a fin depòte moun yo byen lwen, e gen yon gran abandònman nan mitan peyi a. Men, ap gen ankò yon dizyèm pati ladan l; li va retounen, epi yo va devore l; menm jan ak terebent lan ak pye bwadchenn lan, ki kenbe sève yo ladan yo lè yo fin pèdi fèy yo: konsa desandans sen an va sève peyi a. Ezayi 6:11–13.

Nan moman 9/11, lè tè a te klere ak glwa Bondye, Ezayi resevwa onksyon pou prezante mesaj lapli dèyè a, epi li mande: “Jiska kilè” li dwe prezante mesaj 9/11 la bay yon pèp ki gen kè yo gra? Repons lan se: “Jiskaske” lwa dimanch la vini, lè pral gen “yon gwo abandonman nan mitan peyi a.” “Gwo abandonman” sa a akonpli pa Advantis Lawodise a, ke Ezayi, nan chapit vennnde a, reprezante kòm Shebna.

Gade, Senyè a pral depòte ou avèk yon gwo depòtasyon, e li pral sètènman kouvri ou. Li pral sètènman vire ou avèk vyolans, epi voye ou tankou yon boul nan yon gran peyi; se la ou pral mouri, e se la cha laglwa ou yo pral tounen wont pou kay mèt ou a. E mwen pral chasse ou soti nan pozisyon ou, e li pral rale ou desann soti nan eta ou. Ezayi 22:17–19.

Advantis Lawodiseyen yo abandone verite a nan lwa dimanch lan, epi se la yo “ranvèse,” jan sa reprezante nan Danyèl chapit onz, vèsè karant youn.

L ap antre tou nan peyi bèl pouvwa a, e anpil peyi pral chavire; men sila yo va chape anba men li: Edòm, Moab, ak chèf pami pitit Amon yo. Danyèl 11:41.

Lè Ezayi mande: “Jiska kilè?”, yo di li prezante mesaj la bay Advantis yo jouk rive jis nan lwa dimanch lan, lè “anpil” yo nan Danyèl onz vèsè karant-yon pral “ranvèse”, lè yo va abandone saba a ak Bondye. Lè sa a, yo pral vomi soti nan bouch Senyè a, jan sa reprezante nan liv Revelasyon an, kote tout liv Bib la rankontre epi fini, epi kote Ezayi vennndeu a, Chèbna, yo ap voye l “vyolamman” “tankou yon boul nan yon gran peyi”, pandan y ap “wete” yo “byen lwen”.

Nan peryòd tan sa a, rès la, ki reprezante kòm yon “dizyèm” (ki se yon ladim), “retounen”; yo menm ki, nan pasaj la, konpare ak pyebwa ki gen “substans” ki rete lè fèy yo tonbe. “Fèy” yo reprezante pwoklamasyon nan senbolis pwofetik. Lè Advantis yo rive devan lwa dimanch lan epi yo aksepte premye jou semèn nan an plas Saba Bondye a, yo pral lage fèy “pwoklamasyon” yo, epi yo pap reklame ankò pou yo soutni Saba setyèm jou Bondye a.

“Madichon pyebwa fig la se te yon parabòl an aksyon. Pyebwa esteril sa a, ki t ap fè gran parada ak feyaj pretansye li yo devan menm figi Kris la, te yon senbòl nasyon jwif la. Sovè a te vle fè disip li yo konprann aklè kòz ak sètitid destriksyon Izrayèl la. Pou rezon sa a, li te bay pyebwa a kalite moral, epi li te fè li tounen yon entèprèt verite diven an. Jwif yo te parèt apa de tout lòt nasyon yo, kòm moun ki t ap deklare fidelite yo anvè Bondye. Li te ba yo favè espesyal, e yo menm yo t ap reklame yon jistis ki depase tout lòt pèp yo. Men yo te fin gate pa lanmou pou mond lan ak avaris pou richès. Yo te fè lwanj tèt yo pou konesans yo, men yo te inyoran konsènan egzijans Bondye yo, e yo te plen ipokrizi. Menm jan ak pyebwa esteril la, yo te lonje branch pretansye yo byen wo, avèk yon aparans vèdan e bèl pou je a, men yo pa t bay “anyen eksepte fèy.” Relijyon jwif la, avèk tanp manyifik li, lotèl sakre li yo, prèt ki te pote mit yo ak seremoni enpresyonan li yo, te vrèman bèl nan aparans deyò, men imilite, lanmou ak byenveyans te manke.”

“Tout pyebwa ki te nan jaden fig frans lan te san fwi; men pyebwa ki pa t gen fèy yo pa t leve okenn espwa, e yo pa t lakòz okenn desepsyon. Se pa mwayen pyebwa sa yo, moun lòt nasyon yo te reprezante. Yo te san pyete menm jan ak Jwif yo; men yo pa t deklare yo t ap sèvi Bondye. Yo pa t fè okenn pretansyon vante tèt yo kòm moun ki bon. Yo te avèg devan zèv ak chemen Bondye yo. Pou yo, tan fig frans yo pa t ankò rive. Yo te toujou ap tann yon jou ki t ap pote limyè ak espwa ba yo. Jwif yo, ki te resevwa pi gwo benediksyon nan men Bondye, te konsidere kòm responsab pou move itilizasyon yo te fè de don sa yo. Privilèj yo te fè grandizè ladan yo te sèlman ogmante koupabilite yo.” The Desire of Ages, 582, 583.

Nan lwa dimanch lan, pwoklamasyon Advantis Laodiseyen an kòmkwa yo se pèp alyans Bondye a disparèt, lè yo aksepte mak alyans lanmò a epi yo rejte sele alyans lavi a. Lè sa a, yo voye jete fèy pwofesyon yo, e sa ki parèt devan nou se yon rès ki reprezante pa Ezayi, ki nan 9/11 te “retounen” sou ansyen chemen yo, epi apre sa yo te imilye jouk nan pousyè a lè yo (Ezayi) te vin rann yo kont eksperyans li te kòwonpi a, epi apre sa li te pirifye avèk yon chabon ki te soti sou lotèl la. Sè White fè nou konnen chabon ki soti sou lotèl la reprezante pirifikasyon, men pirifikasyon se senpleman sa ki reyalize lè chabon an touche bouch Ezayi yo.

“Chabon dife a senbolize pirifikasyon. Si li manyen bouch yo, pa gen okenn pawòl ki pa pwòp k ap soti ladan yo. Chabon dife a senbolize tou fòs efikas efò sèvitè Senyè yo.” Review and Herald, 16 oktòb 1888.

“Chabon” ki soti sou lotèl la, yo voye sou tè a nan dènye jou yo, se menm chabon yo voye sou tè a lè setyèm epi dènye sele a louvri nan senk premye vèsè chapit uit nan Revelasyon an. Ezayi, e konsa san karant-kat mil yo, yo pirifye lè chabon an manyen bouch yo; men “chabon” an se yon mesaj. Li manyen bouch yo lè yo pran liv la nan men zanj lan epi yo manje l.

Sanktifye yo pa mwayen verite ou a: pawòl ou se verite. Jan 17:17.

Moun ki “retounen” epi ki vin tounen rès la (rezidi a) yo reprezante kòm pye bwadchenn ak pye teyal; e menm jan Kris te “envesti pyebwa a ak kalite moral, epi te fè li tounen entèprèt verite diven an”, pyebwa Ezayi yo gen “kalite moral” sa a anndan yo, jan sa reprezante pa “sibstans” lan. Sibstans lan rete avèk pyebwa yo, menm lè yo rejte moun ki te sèlman fèy yon pwofesyon. “Semans sen” an se “sibstans” lan, e Kris se “semans sen” pwofesi a. Pyebwa sa yo, ki reprezante rès la epi Ezayi li menm nan chapit sis la, reprezante lèzòm e konsa limanite; epi semans sen an reprezante divinite. Se konsa, Ezayi sis idantifye pirifikasyon Advantis la depi 9/11 rive jis nan lwa dimanch lan, epi tout detay Ezayi ajoute nan istwa pwofetik sa a yo tout reprezante nan kestyon li a: “jis kilè”. Pou Ezayi, repons kestyon “jis kilè” a te soti depi 9/11 rive jis nan lwa dimanch lan.

Konbyen Tan? 1840–1844

11 out 1840 te sèvi kòm yon tip pou 11 septanm, epi, nan istwa pwofetik la soti 11 out 1840 rive 22 oktòb 1844, batay Mòn Kamèl la ant Eli ak pwofèt Jezabèl yo te dewoule. Anfen, yo te demontre pwofèt Baal yo kòm fo pwofèt, epi Eli te egzekite yo; men, depi nan kòmansman menm konfwontasyon an, Eli te poze kesyon an: “jis kilè” n ap sispann ant de opinyon.

Epi Eliya vini bò kote tout pèp la, li di: Jiska kilè n ap bwete ant de opinyon? Si Seyè a se Bondye, swiv li; men si se Baal, swiv li. E pèp la pa t reponn li yon sèl mo. Lè sa a Eliya di pèp la: Mwen menm, wi, se mwen menm sèl ki rete kòm pwofèt Seyè a; men pwofèt Baal yo se katsan senkant gason. 1 Wa 18:21, 22.

Élie se trouve au 11 août 1840, demandant à cette génération si le message millérite est vrai ou s’il est faux. C’est un autre message adressé à Laodicée, comme l’était Ésaïe 6.

“Plizyè milye moun te vin aksepte verite William Miller t ap preche a, epi Bondye te leve sèvitè nan lespri ak pouvwa Eli pou pwoklame mesaj la. Menm jan ak Jan, prekursè Jezi a, moun ki t ap preche mesaj solanèl sa a te santi yo oblije mete rach la nan rasin pyebwa a, epi rele lèzòm pou yo pote fwi ki merite repantans. Temwayaj yo te fèt pou leve konsyans moun yo, pou afekte legliz yo avèk fòs, epi pou montre vrè karaktè yo. Epi lè avètisman solanèl la pou kouri chape anba kòlè k ap vini an te fè tande, anpil nan moun ki te ini ak legliz yo te resevwa mesaj gerizon an; yo te wè retou yo nan peche, epi avèk dlo nan je anmè repantans ak gwo agoni nan nanm yo, yo te imilye tèt yo devan Bondye. Epi pandan Lespri Bondye te repoze sou yo, yo te ede fè apèl la sonnen byen fò, ‘Krentif pou Bondye, epi ba li glwa; paske lè jijman li a rive.’” Early Writings, 233.

Nan istwa eprèv 1840 rive 1844 la, Pwotestan yo ki te rejte mesaj Eli a te vin pitit fi Wòm yo epi yo te remèt manto Pwotestantis la bay Advantis Milerit la. Ansanm ak Ezayi ak Eli, nou gen de temwen ki rann temwayaj sou lefèt ke kesyon an, “konbyen tan”, se yon senbòl istwa ki kòmanse nan 9/11 epi ki fini ak lwa dimanch lan. Nan istwa Milerit la, 11 out 1840 aliyen ak 9/11, epi 22 oktòb 1844 aliyen ak lwa dimanch lan. Lè dife te desann soti nan syèl la epi li te boule nèt ofrann Eli a, douz wòch yo te tout eklere ansanm ak ofrann lan, konsa sa te make san karannkat mil yo kòm yon drapo, ki reprezante kòm wòch eklere. Apre sa, fo pwofèt yo te touye pa Eli, menm jan Etazini, fo pwofèt la, touye kòm sizyèm wayòm nan nan lwa dimanch lan.

Ezayi sis mete anfaz sou yon pwosesis eprèv, pirjman ak pirifikasyon pami pèp Bondye a depi 9/11 rive jouk lwa dimanch lan. Eli ap adrese atitid Laodise pèp Bondye a, men li ap bay tou prèv ki fè diferans ant yon vrè ak yon fo pwofèt, epi konsa ant yon vrè oswa yon fo mesaj. Konsa, kòmanse depi 11 dawou 1840 epi fini 22 oktòb 1844, yon eprèv pwofetik te vini sou Pwotestan yo nan peryòd Sàd la; e menm jan dife sou Mòn Kamèl la te pwodui yon divizyon an de klas, de klas te parèt an 1844. Youn nan klas yo nan pwosesis eprèv la se te pèp alyans lan ki t apral vin “ansyen” an, epi lòt klas la se te Advantis Millerit la, avèk ki Bondye t ap antre nan alyans 22 oktòb 1844. Peryòd eprèv ak divizyon an se istwa jaden rezen an, paske Advantis Millerit la te demontre kòm vrè pwofèt la nan menm moman an kote Pwotestantis Sàdyen an te kòmanse akonpli wòl li kòm Pwotestantis aposta. Menm jan pwofèt Baal yo te devwale kòm fo, konsa tou ansyen pèp alyans lan te devwale epi apre sa Millerit yo te idantifye li kòm yon pitit fi Wòm. Istwa Mòn Kamèl la, ansanm ak akonplisman istwa sa a nan tan Millerit yo, bay yon dezyèm temwen pou Ezayi sis ke kesyon an, “konbyen tan,” se yon senbòl pou peryòd tan ki soti depi 9/11 rive jouk lwa dimanch lan.

“‘Seyè Bondye Abraram, Izarak, ak Izrayèl,’ pwofèt la sipliye, ‘fè yo konnen jodi a ke se Ou menm ki Bondye an Izrayèl, e ke mwen se sèvitè Ou, e ke se dapre pawòl Ou mwen fè tout bagay sa yo. Reponn mwen, O Seyè, reponn mwen, pou pèp sa a ka konnen ke se Ou menm ki Seyè a, Bondye a, e ke se Ou menm ki fè kè yo tounen vin jwenn Ou ankò.’”

“Yon silans, ki peze ak tout solanite li, poze sou tout moun. Prèt Baal yo tranble anba laperèz. Konsyan de koupab yo, yo tann yon pinisyon rapid.”

“Tousuit lapriyè Eli a fini, flanm dife, tankou gwo ekla zèklè ki klere anpil, desann soti nan syèl la sou lotèl ki te leve a, yo boule sakrifis la, yo niche dlo ki te nan tranche a, epi yo boule menm wòch lotèl la. Klète flanm nan klere mòn lan epi li fè foul moun yo rete tou etonnen anba fòs limyè a. Nan vale ki anba yo, kote anpil moun ap gade ak yon tansyon enkyè, ap swiv mouvman moun ki anwo yo, desandan dife a parèt byen klè, epi tout moun sezi devan sa yo wè a. Sa sanble ak poto dife ki te, bò Lanmè Wouj la, separe pitit Izrayèl yo ak lame Ejipsyen an.”

“Pèp la ki sou mòn nan pwostène tèt yo avèk lakrent devan Bondye yo pa wè a. Yo pa oze kontinye gade dife ki soti nan syèl la. Yo pè pou yo menm tou pa boule nèt; epi, anba kondanasyon devwa yo genyen pou yo rekonèt Bondye Eli a kòm Bondye zansèt yo, Bondye yo dwe fidelite ba li, yo rele ansanm tankou ak yon sèl vwa: ‘Seyè a, se li menm ki Bondye a; Seyè a, se li menm ki Bondye a.’ Avèk yon klate ki fè moun sezi, rèl la sonnen sou tout mòn nan epi li repete nan plenn ki anba a. Finalman Izrayèl leve nan letaji li, li pa twonpe ankò, li repanti. Finalman pèp la wè jis nan ki pwen yo te dezonore Bondye. Karaktè adorasyon Baal la, an kontrast ak sèvis rezonab vrè Bondye a mande a, parèt nèt aklè. Pèp la rekonèt jistis ak mizèrikòd Bondye lè li te kenbe lawouze a ak lapli a jiskaske yo te mennen yo pou yo konfese non li. Koulye a yo pare pou yo admèt ke Bondye Eli a pi wo pase tout zidòl.” Prophets and Kings, 153.

Konbyen Tan? Moyiz

Premye fwa kesyon senbolik la, “konbyen tan,” parèt nan Pawòl pwofetik la, se nan wityèm kalamite ki te frape Ejipsyen yo nan tan Moyiz. Wityèm kalamite a se “krikèt” (yon senbòl Islam) yo, ke yon “van lès” (yon senbòl Islam) te pote.

Moyiz ak Arawon antre lakay Farawon, epi yo di li: Men sa SENYÈ a, Bondye Ebre yo, di: Jiska kilè ou va refize imilye tèt ou devan mwen? Kite pèp mwen an ale, pou yo ka sèvi mwen. Men, si ou refize kite pèp mwen an ale, gade, demen m ap fè krikèt yo antre sou tout teritwa ou a. Y ap kouvri sifas tè a, yon jan pou moun pa ka wè tè a; y ap manje rès sa ki te chape, sa ki rete pou nou apre lagrèl la, epi y ap manje tout pyebwa k ap pouse pou nou nan jaden yo. Y ap plen kay ou yo, kay tout sèvitè ou yo, ak kay tout Ejipsyen yo; yon bagay ni papa ou yo ni papa papa ou yo pa janm wè, depi jou yo te sou latè jouk jòdi a. Epi li vire do, li soti devan Farawon.

Epi sèvitè Farawon yo di li: “Konbyen tan nonm sa a ap sèvi nou kòm yon pyèj? Kite mesye yo ale, pou yo ka sèvi Seyè a, Bondye pa yo a. Èske ou poko konnen peyi Lejip fin detwi?”

Moyiz ak Arawon te mennen devan Farawon ankò; epi li di yo: Ale, sèvi SENYÈ a, Bondye nou an; men kiyès ki moun sa yo k ap ale?

Moyiz te di: N ap ale ak jèn nou yo ansanm ak granmoun nou yo, ak pitit gason nou yo ansanm ak pitit fi nou yo, ak mouton nou yo ansanm ak bèf nou yo n ap ale; paske nou dwe selebre yon fèt pou Seyè a.

Li di yo: Se pou SENYÈ a avèk nou konsa, si m ta janm kite nou ale ansanm ak pitit nou yo! Pran prekosyon nou; paske se mal ki devan nou. Sa pa konsa: ale koulye a, nou menm ki gason, sèvi SENYÈ a; paske se sa nou te mande. E yo te chase yo soti devan farawon an.

Epi Senyè a di Moyiz konsa: Lonje men ou sou peyi Lejip pou krikèt yo, pou yo monte sou peyi Lejip la, epi pou yo manje tout zèb nan peyi a, wi, tout sa lagrèl la te kite. Epi Moyiz lonje baton li sou peyi Lejip la, epi Senyè a fè yon van lès soufle sou peyi a pandan tout lajounen sa a ak tout nuit sa a; e lè maten rive, van lès la pote krikèt yo. Epi krikèt yo monte sou tout peyi Lejip la, epi yo poze sou tout fwontyè peyi Lejip yo; yo te terib anpil. Anvan yo, pa t janm gen krikèt tankou yo, ni apre yo p ap janm gen menm jan an. Paske yo kouvri fas tout tè a, konsa peyi a te vin fè nwa; epi yo manje tout zèb nan peyi a ansanm ak tout fwi pyebwa lagrèl la te kite; e pa t rete okenn bagay vèt ni nan pyebwa yo ni nan zèb nan chan yo, nan tout peyi Lejip la.

Lè sa a, Farawon rele Moyiz ak Arawon prese prese; epi li di: Mwen peche kont Seyè a, Bondye nou an, epi kont nou menm. Koulye a, poutèt sa, padonnen mwen, m ap mande nou, peche mwen sa a, pou yon sèl fwa sa a sèlman, epi sipliye Seyè a, Bondye nou an, pou l ka wete lanmò sa a sou mwen. Epi Moyiz soti kite Farawon, li sipliye Seyè a. Epi Seyè a fè leve yon gwo van lwès ki te fò anpil; li pote krikèt yo ale, li jete yo nan Lanmè Wouj la; pa t rete yon sèl krikèt nan tout fwontyè peyi Lejip la. Egzòd 10:3–19.

An premye, “Seyè a, Bondye Ebre yo,” mande: “Jiskilè ou va refize imilye tèt ou devan mwen?”; epi apre sa, sèvitè Farawon yo mande Farawon ankò: “Jiskilè nonm sa a va yon pyèj pou nou?” Kesyon an poze pandan uityèm flewo a, ki aliyen ak 9/11 pou plizyè rezon. Dizyèm flewo a se masak premye pitit gason yo, ki aliyen ak kwa a, epi li swiv pa desepsyon bò Lanmè Wouj la, sa enspirasyon aliyen ak desepsyon disip yo devan kwa a, ki aliyen ak gran desepsyon Millerit yo an 1844. Twa temwen sa yo tout aliyen ak lwa dimanch lan. Dizyèm flewo a se lwa dimanch lan, epi de flewo pi bonè, uityèm flewo a te mennen “krikèt yo” sou yon “van lès.” “Krikèt yo” te kouvri tout tè a nèt, menm jan Islam ap souke lemonn antye jodi a pandan li gaye fènwa li atravè imigrasyon fòse. Non laten “krikèt dezè a” se “locusta migratoria,” ki reprezante pwopagasyon Islam nan atravè imigrasyon, jan sa tipifye nan mond natirèl la kòm migrasyon.

Nevyèm kalamite a se te yon tenèb yo te ka santi.

Seyè a di Moyiz: Lonje men ou nan direksyon syèl la, pou fènwa kouvri peyi Lejip la, menm yon fènwa yo ka santi. E Moyiz lonje men l nan direksyon syèl la; epi te gen yon fènwa epè sou tout peyi Lejip pandan twa jou: Yo pa t wè youn lòt, ni pèsonn pa t leve kite plas li pandan twa jou; men tout pitit Izrayèl yo te gen limyè nan kay yo. Egzòd 10:21–23.

Nan senbolis “konbyen tan” Mòn Kamèl ak Eli reprezante a, gen yon distenksyon ki parèt lè dife a desann soti nan syèl la. Bondye Eli a te fè sa Baal pa t kapab fè. Nan istwa Millerit la, distenksyon an te fèt ant Pwotestantis Sardis ki tonbe a ak Advantis Millerit la. Avèk Moyiz, distenksyon an te swa fènwa swa limyè. Te gen limyè nan kay Ebre yo. Ezayi fè nou konnen ankò ke sila yo ki pa gen limyè nan liy Moyiz la, ki se menm sila yo Eli detwi yo, epi sila yo ki pèdi manto Pwotestantis la nan peryòd tan Millerit la, se yon “pèp” ki “tande” “vre, men yo pa konprann; epi yo wè” “vre, men yo pa pèsevwa.” Lè sa a, yo fè yon pwononsyasyon sou pèp sa a ki di: “Fè kè pèp sa a gra, fè zòrèy yo lou, epi fèmen je yo; pou yo pa wè ak je yo, ni tande ak zòrèy yo, ni konprann ak kè yo, ni konvèti, ni geri.”

Dispoze fè travay la, men akable anba manda pou l preche bay moun ki pa vle koute yo, Ezayi “di lè sa a,” “Seyè, jouk ki lè?”

Twa dènye nan dis kalamite Ejip yo bay yon temwayaj sou twa etap ki mennen soti 9/11 rive jouk lwa dimanch lan. Nan 11 dawout 1840, mesaj premye zanj lan te resevwa puisans; epi nan 19 avril 1844, dezyèm zanj lan te rive e li te resevwa puisans nan Reyinyon Kan Exeter la, 12–17 dawout; epi twazyèm zanj lan te rive nan 22 oktòb 1844. Twazyèm zanj lan aliyen avèk lwa dimanch lan, e poutèt sa li idantifye yon pwosesis twa etap, paske ou pa ka gen yon twazyèm, san yon premye ak yon dezyèm.

“Premye ak dezyèm mesaj yo te bay nan ane 1843 ak 1844, e kounye a nou anba pwoklamasyon twazyèm nan; men tout twa mesaj yo dwe toujou kontinye pwoklame. Sa enpòtan menm jan kounye a menm jan sa te toujou ye anvan, pou yo repete yo bay moun k ap chèche verite a. Avèk plim ak vwa nou dwe fè pwoklamasyon an sonnen, pandan n ap montre lòd yo, ansanm ak aplikasyon pwofesi yo ki mennen nou rive nan mesaj twazyèm zanj lan. Pa ka gen yon twazyèm san premye ak dezyèm nan. Se mesaj sa yo nou dwe bay mond lan nan piblikasyon ak nan diskou, pandan n ap montre, nan liy istwa pwofetik la, bagay ki te rive deja ak bagay ki gen pou rive.” Selected Messages, liv 2, 104, 105.

Dizyèm flewo peyi Lejip la te aliyen pa enspirasyon ak kwa a ak desepsyon ki te swiv li. Se poutèt sa, dizyèm flewo a se twazyèm mesaj la, ki pa nesesite pwofetik dwe vini apre yon premye ak yon dezyèm mesaj. Nan 9/11, Seyè a te mande Farawon, “jis kilè ankò,” epi tousuit apre sa sèvitè Farawon yo tou te mande, “jis kilè ankò.” Apre Moyiz te delivre bay Farawon kestyon Bondye a, “jis kilè ankò,” epi jis anvan sèvitè yo repete bay Farawon kestyon Moyiz la, Moyiz make yon pwen vire lè, “li vire kò l, li soti kite Farawon.” Egzòd 10:6.

9/11 se te yon pwen vire pwofetik, sa ki te prefigire lè Moyiz te lage kalamite krikèt yo ki te vini ak van lès la.

“Gen peryòd ki se pwen tòde nan istwa nasyon yo ak nan istwa legliz la. Nan pwovidans Bondye, lè kriz sa yo rive, limyè ki pou tan sa a bay.” Bible Echo, 26 out 1895.

Pwochen flewo a te pwodui fènwa oswa limyè, selon ki klas ou te ladan l. 9/11 te yon “pwen vire nan istwa nasyon yo ak legliz la.” Nan moman sa a, pèp Bondye a te rele pou yo retounen epi mache nan ansyen chemen yo, men yo te refize mache ladan yo e yo pa t koute son twonpèt la. Yon separasyon ant fènwa ak limyè te akonpli apre Eli, e Moyiz te mande, “konbyen tan?” Li deklare ankò nan pasaj la:

“Gen peryòd ki make pwen vire nan istwa nasyon yo ak nan istwa legliz la. Nan pwovidans Bondye, lè diferan kriz sa yo rive, limyè pou tan sa a bay. Si yo resevwa li, gen pwogrè espirityèl; si yo rejte li, dekadans espirityèl ak nofraj vin apre.” Bible Echo, 26 out 1895.

N ap kontinye sijè “konbyen tan” an nan atik ki vin apre a.

“Nan mwa me 1842, yo te konvoke yon Konferans Jeneral nan Boston, Massachusetts. Lè reyinyon sa a te louvri, Frè Charles Fitch ak Apollos Hale, ki soti Haverhill, te prezante pwofesi Daniel ak Jan yo an imaj, yo te pentire sou twal, ansanm ak chif pwofetik yo, pou montre akonplisman yo. Frè Fitch, pandan li t ap eksplike apati tablo li a devan Konferans lan, te di ke, pandan li t ap egzaminen pwofesi sa yo, li te panse si li te kapab fè parèt yon bagay nan menm jan ak sa ki prezante isit la, sa t ap rann sijè a pi senp epi sa t ap fè li pi fasil pou li prezante l devan yon odyans. Men te gen plis limyè sou chemen nou. Frè sa yo te ap fè sa Senyè a te montre Habakouk nan vizyon li 2,468 ane anvan, lè li te di: ‘Ekri vizyon an, epi fè l klè sou tab yo, pou moun k ap li l la ka kouri. Paske vizyon an se toujou pou yon tan fikse.’ Habakouk 2:2.”

“Apre kèk diskisyon sou sijè a, yo te vote a inanimite pou yo fè litografi twa san ki sanble ak sa a, sa ki te byento akonpli. Yo te rele yo ‘tablo 43 yo.’ Sa a te yon Konferans ki te trè enpòtan.” The Autobiography of Joseph Bates, 263.

“Mwen wè ke tablo 1843 a te dirije pa men Senyè a, e ke li pa t dwe chanje; ke chif yo te jan Li te vle yo a; ke men Li te sou li epi li te kache yon erè nan kèk nan chif yo, pou pèsonn pa t ka wè li, jiskaske men Li te retire.” Early Writings, 74.

“Se te temwayaj ini konferansye yo ak jounal Dezyèm Avènman yo, lè yo t ap kanpe sou ‘lafwa orijinal la,’ ke piblikasyon tablo a te yon akonplisman Abakik 2:2, 3. Si tablo a te yon sijè pwofesi (epi moun ki demanti sa a ap kite lafwa orijinal la), alò sa suiv ke 457 av. J.-K. te ane depi ki pou yo date 2300 jou yo. Li te nesesè pou 1843 te premye tan ki te pibliye a, pou ‘vizyon an’ te kapab ‘retade,’ oswa pou te gen yon tan reta, pandan ki gwoup vyèj yo te dwe annik dòmi sou gran sijè tan an, jis anvan yo te dwe reveye pa Kri Minwi a.” Second Advent Review and Sabbath Herald, Volim I, Nimewo 2, James White.