Lè “limyè pou tan sa a” bay, swa yo “resevwa” li, swa yo “rejte” li. Separasyon ki fèt lè limyè a prezante se travay levanjil etènèl la, ki gen ladan l non sèlman sele pèp Bondye a, men tou separasyon ble a ak move zèb yo. Dènye pwosesis eprèv ak separasyon an te kòmanse nan 9/11, lè kesyon pwofetik la mande: “konbyen tan?” epi repons pwofetik la se: “jis rive lwa dimanch lan.” Dènye mansyon senbòl “konbyen tan” an jwenn nan senkyèm so a nan liv Revelasyon an.

Lè li louvri senkyèm sele a, mwen wè anba lotèl la nanm moun yo te touye poutèt pawòl Bondye a ak poutèt temwayaj yo t ap kenbe a. Yo rele ak yon gwo vwa, yo di: Jiska kilè, O Seyè, ou menm ki sen e ki veritab, ou p ap jije epi vanje san nou sou moun k ap viv sou tè a?

Yo te bay chak ladan yo yon rad blan; epi yo te di yo pou yo repoze yo ankò yon ti tan, jiskaske lòt sèvitè parèy yo ansanm ak frè yo, ki te gen pou yo touye menm jan ak yo, ta rive nan kantite ki te dwe a. Revelasyon 6:9–11.

Enspirasyon an mete repons kestyon “konbyen tan” nanm sila yo ki te touye yo te poze a nan lavni, lè yon dezyèm gwoup mati papal yo fin fòme. Sa kòmanse nan lwa dimanch lan, e se poutèt sa Sè White idantifye Revelasyon chapit dizwityèm lan kòm akonplisman dezyèm gwoup mati yo. Gen de “vwa” nan premye senk vèsè yo; premye vwa a make 9/11, epi dezyèm vwa a rele gason ak fanm pou yo soti Babilòn nan nan lwa dimanch lan. Sè White idantifye senbòl “konbyen tan” nan senkyèm sele a ak premye senk vèsè Revelasyon dizwityèm lan pou trase 9/11 rive nan lwa dimanch lan. Konsantrasyon an pa sou separasyon ak sele pèp Bondye a, men sou jijman papote a poutèt li te asasinen mati istwa pase yo ansanm ak mati yo pandan kriz lwa dimanch lan, ki fòme dezyèm gwoup mati papal yo.

“Lè senkyèm sele a te louvri, Jan Revelatè a, nan vizyon, te wè anba lotèl la gwoup moun ki te mouri pou Pawòl Bondye a ak temwayaj Jezikri a. Apre sa, te vini sèn yo dekri nan dizwityèm chapit Revelasyon an, lè yo rele sila yo ki fidèl e veritab yo soti Babilòn. [Revelasyon 18:1–5, site.]” Manuscript Releases, volume 20, 14.

Nan lòt pasaj la kote li idantifye mati senkyèm sele a ak gwoup mati ki pral vini an, dezyèm gwoup la, ki fòme nan kriz lwa dimanch lan, li di sèn sa yo “ta dwe nan yon peryòd tan nan lavni.” De vwa ki nan Revelasyon dizwit la reprezante “peryòd tan nan lavni” an. Premye vwa a nan kòmansman an, nan 9/11, epi dezyèm vwa a nan lwa dimanch lan.

«Lè li te louvri senkyèm sele a, mwen wè anba lotèl la nanm sila yo ki te mouri touye poutèt pawòl Bondye a, ak poutèt temwayaj yo te kenbe a; epi yo rele byen fò, yo di: Jiska kilè, O Seyè, ki sen e ki veritab, Ou p ap jije ni vanje san nou sou moun ki rete sou tè a? Epi yo te bay chak youn nan yo rad blan [Yo te deklare yo pwòp e sen]; epi yo te di yo pou yo repoze yo ankò pou yon ti tan, jiskaske parèy sèvitè yo tou ak frè yo, ki t ap gen pou yo touye menm jan ak yo, ta rive konplè» [Revelasyon 6:9–11]. Isit la, yo te prezante devan Jan sèn ki pa t yon reyalite prezan, men sa ki t ap rive nan yon peryòd tan nan lavni.

« Apokalips 8:1–4 site. » Manuscript Releases, volim 20, 197.

Sè White asosye akonplisman fòmasyon dezyèm gwoup mati yo ak lavni; epi nan lòt pasaj la li site Revelasyon 18:1–5, ki idantifye yon vwa nan twa premye vèsè yo epi yon lòt vwa nan vèsè kat ak senk yo. Premye vwa a make 9/11, lè gwo bilding New York yo te tonbe; epi dezyèm vwa a se lwa dimanch lan, lè lòt twoupo Bondye a rele pou sòti nan Babilòn. Nan dezyèm pasaj la li fè referans ak Revelasyon chapit uit la ak kat premye vèsè yo, ki idantifye ouvèti setyèm sele a, lè chabon ki soti sou lotèl la jete sou tè a, sa ki ann amoni ak Lapannkòt, lè dife te desann soti nan syèl la e li te klere disip yo, menm jan douz wòch Eli yo te klere, e jan sa te reprezante pa lang dife sou disip yo.

Konbyen Tan? Zakari & Jan

Konbyen tan se yon senbòl pwofetik pou peryòd tan ki soti depi 9/11 rive jouk lwa dimanch lan, ki te prefigire nan istwa Mòn Kamèl la, nan istwa Millerit yo soti 1840 rive 1844, nan istwa Moyiz la depi uityèm rive dizyèm kalamite a, nan temwayaj mati senkyèm sele a, e nan Zakari, yo poze kesyon an: “konbyen tan” sa t ap pran jiskaske Bondye ta fè mizèrikòd ak Jerizalèm ki te nan Babilòn pandan swasanndizan.

Lè sa a, zanj SENYÈ a pran lapawòl, li di: O SENYÈ dèzame yo, jouk kilè ou p ap gen pitye pou Jerizalèm ak pou vil Jida yo, kont vil sa yo ou te kenbe endiyasyon ou pandan swasanndis ane sa yo?

Seyè a reponn zanj ki t ap pale avè m nan avèk bon pawòl ak pawòl ki bay konsolasyon.

Se konsa, zanj ki t ap pale avè m nan di m: Rele, di konsa: Men sa Senyè ki gen tout lame yo di: Mwen gen yon gwo jalouzi pou Jerizalèm ak pou Siyon. E mwen fache anpil kont nasyon yo ki alèz; paske mwen pa t fache yo anpil, men yo menm yo te fè malè a vin pi grav. Se poutèt sa, men sa Senyè a di: Mwen retounen Jerizalèm avèk mizèrikòd; kay mwen an va bati ladan l, se sa Senyè ki gen tout lame yo di, epi yo va lonje kòd mezi a sou Jerizalèm. Rele ankò, di konsa: Men sa Senyè ki gen tout lame yo di: Vil mwen yo va gaye ankò poutèt pwosperite; Senyè a va konsole Siyon ankò, e li va chwazi Jerizalèm ankò. Zakari 1:12–17.

Sè White aliyen dirèkteman “swasant-dis ane” Zakari a (swasanndizan) pandan Izrayèl ansyen literal la te nan esklavaj anba Babilòn literal la ak mil desan swasant ane yo, depi 538 rive 1798, pandan Izrayèl espirityèl la (kretyen yo) te nan esklavaj anba Babilòn espirityèl la (Katolis Women an).

“Legliz Bondye a sou tè a te vrèman an kaptivite pandan long peryòd pèsekisyon san rete sa a, menm jan ak pitit Izrayèl yo ki te kenbe an kaptivite nan Babilòn pandan tan ekzil la.” Prophets and Kings, 714.

Nan lane 1798, nan fen mil desan swasant ane yo, premye nan twa mesaj ki reprezante kòm zanj nan Revelasyon katòz la te rive. Dezyèm lan te rive 19 avril 1844, epi twazyèm lan 22 oktòb 1844. Istwa kestyon an senbolize a, “konbyen tan,” sòti depi 9/11 rive jis nan lwa dimanch lan, e peryòd tan sa a te gen kòm tip li nan kòmansman Adventis la, nan mouvman Millerit la, depi 11 dawout 1840 rive 22 oktòb 1844. Peryòd sa a ilistre senbolikman pa Jan Revelatè a nan chapit dis la, lè Jan manje ti liv la ki te dous nan bouch li, men ki te vin anmè nan vant li.

Epi vwa mwen te tande soti nan syèl la pale avè m ankò, li di: Ale, pran ti liv ki louvri nan men zanj lan ki kanpe sou lanmè a ak sou tè a. E mwen ale bò kot zanj lan, epi mwen di li: Ban m ti liv la. E li di m: Pran li, epi manje l nèt; li va rann vant ou anmè, men nan bouch ou li va dous tankou siwo myèl. E mwen pran ti liv la nan men zanj lan, epi mwen manje l nèt; e li te nan bouch mwen dous tankou siwo myèl; epi kou m fin manje l, vant mwen te vin anmè.

Epi li di m: Ou dwe pwofetize ankò devan anpil pèp, ak nasyon, ak lang, ak wa. Revelasyon 10:8–11.

Istwa Jan ap ilistre a reprezante pa liv ki te manje a, paske aksyon manje a te reprezante Milerit yo ki te vin konprann mesaj la ansanm ak eksperyans yo nan pwoklame mesaj sa a. Se konsa, lè yo di Jan tousuit apre yo fin prezante istwa sa a ke li dwe pwofetize ankò, pwofetizasyon yo idantifye a se istwa 1840 rive 1844 la. Yo di Jan ke istwa Milerit la soti 1840 rive 1844 repete nan istwa fen Adantis la. Menm lè yo di Jan ke li dwe pwofetize ankò, yo di l pou l mezire tanp lan.

Yo te ban mwen yon wozo ki sanble ak yon baton; epi zanj lan te kanpe, li t ap di: Leve, epi mezire tanp Bondye a, lotèl la, ak moun k ap adore ladan l yo. Men lakou ki deyò tanp lan, kite l deyò, epi pa mezire l; paske yo bay li bay nasyon yo: epi y ap foule vil sen an anba pye pandan karannnde mwa. Revelasyon 11:1, 2.

Travay yo te konfye Advantis apre 22 oktòb 1844 la, Jan te reprezante li kòm mezi oswa bati tanp lan, ann amoni ak pwomès ki tabli nan Zakari a, ki di ankò “y ap lonje yon kòd sou Jerizalèm”; paske Senyè a “va ankò chwazi Jerizalèm.” Istwa ki te reprezante nan kòmansman Advantis la avèk mouvman Filadèlfyen Advantis Milerit la, repete nan fen Advantis la avèk mouvman Filadèlfyen san karannkat mil yo. Nan gwo desepsyon 22 oktòb 1844 la, yon peryòd tan, ki reprezante kòm “jou vwa setyèm zanj lan,” te kòmanse.

Men, nan jou vwa setyèm zanj lan, lè l pral kòmanse sonnen, mistè Bondye a va rive nan akonplisman li, jan li te fè konnen sa bay sèvitè li yo, pwofèt yo. Revelasyon 10:7.

Mesaj la te dous pou Millerit yo lè pwofesi tan Islamik sou dezyèm malè a te akonpli egzakteman jan Millerit yo te deja predi sa anvan 11 dawout 1840. Mesaj la te tounen anmè nan vant lan nan gwo desepsyon 22 oktòb 1844 la. Lepli vit Jan fini ilistre istwa 1840 rive 1844 la, yo fè l konnen li dwe fè menm bagay la ankò (pwofetize). Apre sa yo di l mezire Jerizalèm, epi lè li fè sa, li vin ann amoni ak pwofesi Zakari a konsènan Seyè a k ap chwazi Jerizalèm. Depi 22 oktòb 1844 pou pi devan, istwa pwofetik la reprezante kòm “jou yo nan vwa setyèm zanj lan.” “Jou yo” nan mesaj (vwa) setyèm zanj lan (twazyèm malè a) reprezante yon peryòd tan kote divinite Kris la t ap ini nèt ale ak limanite ki te gen pou vin san karant-kat mil yo. Travay sa a te retade poutèt rebelyon 1863 la, epi nan 9/11 son setyèm zanj lan (twazyèm malè a) te rekòmanse sonnen ankò.

Nan istwa sakre a, Senyè a te chwazi Jerizalèm pou mete non Li la; epi “non” Li se karaktè Li. Zakari fè referans ak Jerizalèm ak Siyon lè li deklare: “Mwen fè jalouzi pou Jerizalèm ak pou Siyon avèk yon gwo jalouzi,” epi apre sa: “Senyè a va ankò konsole Siyon, e li va ankò chwazi Jerizalèm.” Siyon jwenn konsolasyon lè li resevwa Sentespri a, ki se “Konsolatè a.” Konsolasyon Sentespri a te kòmanse nan 9/11, ann akò ak Kris la ki t ap soufle sou disip yo apre Li te desann soti nan rankont Li avèk Papa a apre rezirèksyon Li. Manifestasyon Sentespri a te ogmante anpil nan Pannkòt. Sezon sa a te kòmanse avèk premye fwi yo ki te ofri a ki te resisite, epi li te fini avèk ofrann premye fwi Pannkòt la, lè tout mond lan te tande mesaj la.

Konsole nou, konsole nou pèp mwen an, se sa Bondye nou an di. Pale ak Jerizalèm yon fason ki bay kouraj, epi rele byen fò ba li, pou fè l konnen sèvis di li a fini, inikite li a padonnen; paske li resevwa nan men Seyè a doub pou tout peche li yo. Ezayi 41:1, 2.

San karan-kat mil yo sele lè “inikite yo padonnen.” Sa rive tousuit anvan lwa dimanch lan, pandan y ap leve yo kòm ofrann premye fwi pentkotis la, pandan y ap resevwa vide Sentespri a san mezi, jan disip yo te prefigire sa nan Pannkòt. Ti lawouze lapli ki te kòmanse nan 11 septanm lan vin tounen yon vide total lè lwa dimanch lan rive. Nan istwa a, depi ofrann premye fwi 11 septanm lan rive jouk ofrann premye fwi a nan lwa dimanch lan, lè san karan-kat mil yo sele epi prepare kòm yon ofrann pou yo leve kòm yon banyè depi lwa dimanch lan jouk nan fen tan gras la. Istwa sa a reprezante pa premye twa vèsè Revelasyon dizwit la, ki anonse tonbe Babilòn nan, ki se senbòl biblik ki reprezante yon “doubleman.”

Apre bagay sa yo, mwen wè yon lòt zanj desann soti nan syèl la, li te gen gwo pouvwa; epi tè a te klere ak glwa li. Epi li te rele avèk fòs, ak yon gwo vwa, li t ap di: Gwo Babilòn lan tonbe, li tonbe; li vin tounen kay demon yo, repè tout move lespri, ak kaj tout zwazo ki pa pwòp e ki rayisab. Paske tout nasyon yo bwè diven kòlè fònikasyon li a, wa latè yo fè fònikasyon avèk li, epi machann latè yo vin rich grasa abondans delis li yo. Revelasyon 18:1–3.

Nan tout Ekriti yo, doubli nan ekspresyon oswa nan mo yo reprezante akonplisman pafè tonbe Babilòn nan nan dènye jou yo. Sa se siyati Alfa ak Omega a, li menm ki toujou montre fen yon bagay pa mwayen kòmansman yon bagay. De tonbe Babilòn yo reprezante kòm Nimwòd ak Bèlchaza. Nimwòd te kòmansman Babilòn, lè li te senpleman Bàbèl. Tonbe Nimwòd la te reprezante tonbe Bèlchaza a, epi mesaj dezyèm zanj lan ak zanj ki nan Revelasyon dizwityèm nan se ke tonbe Nimwòd la nan kòmansman Babilòn te reprezante tonbe Bèlchaza a nan fen an, paske Alfa ak Omega toujou montre fen yon bagay pa mwayen kòmansman yon bagay.

Tou Nimwòd la te kraze kòm yon senbòl tonbe pa li, e li te prefigire tonbe De Gwo Tou yo nan 11 Septanm. Tonbe Belchaza a se te ekriti sou miray la, ki te make fen rèy Babilòn pandan swasanndizan li yo kòm premye wayòm pwofesi biblik la; konsa tou, li te prefigire tonbe Etazini nan fen “swasanndizan” senbolik Ezayi 23 yo, “dapre jou yon sèl wa,” ki reprezante istwa Etazini depi 1798 rive jis nan lwa dimanch lan. Ekriti Belchaza sou miray la reprezante moman lè miray separasyon ant legliz ak leta a tonbe nan lwa dimanch lan, ki se pwen egzak kote sizyèm wayòm pwofesi biblik la fini, menm jan Belchaza te touye menm lannuit sa a. Ekriti men an sou miray la se lwa ki ekri a, ki ranvèse miray separasyon ant legliz ak leta nan Konstitisyon an.

“Istwa” ki reprezante depi 11 Septanm rive jouk lwa dimanch la, epi apre sa rive jouk fen tan gras limanite a ak sèt dènye kalamite yo, se peryòd istorik la ki senbolize anndan Pawòl Bondye a pa yon doubman fraz oswa mo. Nan peryòd sa a, Sentespri a vide sou pèp la, kòmanse ak yon ti awozaj depi 11 Septanm rive jouk lwa dimanch la, epi apre sa, plen vide a. Kris la te reprezante Sentespri a kòm “Konsolatè a”, ki, lè li ta vini, t ap montre pèp Bondye a tout bagay.

Men Konsolatè a, ki se Sentespri a, Papa a va voye nan non mwen; se li menm ki va anseye nou tout bagay, e ki va fè nou sonje tout bagay mwen te di nou. Jan 14:26.

Lespri Sen an transmèt bay san karannkat mil yo atravè “lwil an lò” a, ki se tou “lapli” a, e ki se tou “Konsolatè” a. Lè yo reprezante Li kòm “Konsolatè” a, Lespri Sen an ap idantifye yon manifestasyon espesyal Lespri Sen an.

Pèp Bondye a te toujou resevwa Sentespri a lè yo te satisfè egzijans levanjil la; men, nan tan vrè renesans sakre yo, “tankou nan lane pase yo,” lè gen yon manifestasyon espesyal Sentespri a pou yon kò kolektif, Sentespri a prezante kòm Konsolatè a. Sa ki pi enpòtan toujou, kò kolektif la ap gen memwa li yo egzèse pa Konsolatè a pandan li “fè yo sonje tout bagay.” Sa konfime ke moun sa yo ki patisipe nan manifestasyon an gen eksperyans otantik la, paske Sentespri a ap patisipe nan aktivite lespri yo, paske li ap enfliyanse pwosesis panse a pandan li fè yo “sonje tout bagay.”

Memwa imen, ansanm ak lòt eleman tankou jijman, entèlijans, rezon ak konsyans, fòme nati siperyè moun nan, sa apot Pòl rele “lespri a.” Nati siperyè sa a se swa lespri lachè a, swa lespri Kris la.

Paske lespri lachè a se lènmi kont Bondye; paske li pa soumèt anba lalwa Bondye a, e an verite li pa menm kapab fè sa. Women 8:7.

Paske kiyès ki konnen panse Senyè a, pou l ta ka enstwi li? Men nou menm, nou gen panse Kris la. 1 Korentyen 2:16.

Nati enferyè a, oswa lachè a, fòme ak sistèm nève, emosyonèl, ak òmòn yo ki asosye ak sans yo, ki se “avyen nanm nan.” Nati siperyè a fèt pou li gouvène sou nati enferyè a; konsa, li reprezante kòm fò a, e fò sa a toujou anba atak sans yo (nati enferyè a), epi atak yo fèt kont fò a atravè avni ki mennen antre nan fò a. Anndan fò nati siperyè a genyen yon sant kòmandman, oswa sa Sè White rele sitadèl la. Sitadèl la se Kote ki Trè Sen an nan tanp lan, ki divize an de pati fondamantal. Lakou a se lachè a, oswa nati enferyè a, epi pou antre nan lakou a, oswa tou pou transfere san an nan Kote Sen an, li te nesesè pou pase atravè yon rido oswa yon vwal. Lakou a gen vwal yo kòm limit li nan toude bout li yo.

Pa yon chemen nèf e vivan, li konsakre pou nou, atravè rido a, sa vle di, chè li. Ebre 10:20.

Tanp lan divize an de pati: lakou a ak sanktyè a. Sanktyè a, pou pa li, divize an de pati, menm jan ak nati siperyè a. Nati siperyè a dekonpoze an de domèn. Youn nan domèn sa yo reprezante kòm Kote Sen an, epi lòt la kòm Kote ki Trè Sen an. Kote Sen an reprezante aktivite mantal ki nesesè pou limanite fonksyone, men Kote ki Trè Sen an se domèn kote Bondye ak lòm rankontre. Kote ki Trè Sen an se sal twòn Bondye a, epi sila yo ki konvèti yo chita nan plas selès yo avèk Kris la.

E li leve nou ansanm, e li fè nou chita ansanm nan kote selès yo nan Kris Jezi. Efezyen 2:6.

Vèsè a sòti nan yon pasaj kote, plizyè vèsè anvan, men absoliman nan menm koule panse a, Jezi chita nan plas selès yo, menm jan pèp pa li a chita la tou.

Li te akonpli sa nan Kris la, lè li te leve l soti vivan pami mò yo, epi li te fè l chita adwat li nan kote ki nan syèl la. Efezyen 1:20.

Kris la ansanm ak pèp li a chita nan Kote ki Trè Sen an. Kris te resisite, epi apre sa li te chita nan kote selès yo; epi pèp li a leve ansanm avèk li pou yo chita nan sal twòn Kote ki Trè Sen an. Pòl fè konnen ke sila yo ki leve nan vèsè sis la se moun ki te resisite soti nan peche nan vèsè anvan an.

Menm lè nou te mouri nan peche nou yo, li te fè nou viv ansanm ak Kris la (se pa gras nou sove), epi li te leve nou ansanm avè l, li fè nou chita ansanm nan kote selès yo nan Jezikri. Efezyen 1:5, 6.

Akonplisman pafè pasaj ki nan Efezyen an se de temwen Revelasyon onz yo, onz ki leve soti vivan epi apre sa yo moute nan syèl la kòm yon drapo—men tou pou yo chita nan kote ki nan syèl yo. Nan Trè Sen an, de temwen yo ap reprezante limanite nan menm prezans Bondye a, epi jistifikasyon yo pou yo chita la se mak yo chak genyen an. Mak sa a se so Bondye a, epi so Bondye a reprezante ke imen an vin fè youn ak sa ki diven an, epi so sa a reprezante pa lefèt ke Konsolatè a, ki se Sentespri a, ap rete nan Trè Sen ki nan nati siperyè pa yo. Trè Sen an se sal twòn Bondye a kote sa ki diven ak sa ki imen ini ansanm, epi li reprezante tanp imen an, ki gen nan nati siperyè li yon Trè Sen kote ni divinite ni limanite chita ansanm.

Vide “Konsole a” a se sele san karant-kat mil yo, epi li make yon chanjman nan istwa delivrans lan, paske nan moman sa a, legliz la pase soti nan legliz k ap goumen an pou li vin legliz triyonfan an. Nan moman sa a, li pase soti nan mouvman Lawodise a nan san karant-kat mil yo pou li antre nan mouvman Filadèlfi a nan san karant-kat mil yo. Nan moman sa a, li pase soti nan eksperyans setyèm legliz la pou li antre nan eksperyans sizyèm legliz la, e sizyèm legliz la se te Millerit yo. Yon karakteristik pwofetik nan sizyèm legliz Filadèlfi a, jan li te akonpli pa mouvman Millerit la, se ke li pa t janm yon legliz. Li te sèlman yon mouvman jouk rive an 1856, lè toude White yo te idantifye mouvman an kòm Lawodise. Sèt ane apre, legliz legal la te fòme.

Chanjman salvatè a nan lwa dimanch lan te prefigire pa chanjman salvatè ki te fèt nan Pannkòt la, ki te make inogirasyon Kris la kòm Gran Prèt.

“Pentikòt la ki te vide a, se te kominikasyon Syèl la ki fè konnen inogirasyon Redanmtè a te akonpli. Dapre pwomès li, li te voye Sentespri a soti nan syèl la bay disip li yo kòm yon siy ke li menm, antanke prèt ak wa, te resevwa tout otorite ni nan syèl la ni sou tè a, e li te Moun Bondye chwazi a sou pèp li a.” Acts of the Apostles, 38.

Lè dènye lapli a pral vide san mezi sou san karannkat mil yo nan moman lwa dimanch lan, sa pral “Kominikasyon syèl la” ki montre legliz militan an fini epi legliz triyonfan an rive. Inogirasyon Kris la nan Pannkòt, nan sanktyè ki anwo a, prefigire onksyon san karannkat mil yo nan moman lwa dimanch lan.

Épancheman dit « pentecôtiste » identifiant que le Christ était l’Oint représentait son onction lors de la cérémonie inaugurale dans le ciel, mais il avait aussi été oint lors de son baptême. Son baptême (9/11) jusqu’à la Pentecôte (la loi du dimanche) est également représenté de nouveau, trois ans et demi après son baptême, par sa mort, son ensevelissement et sa résurrection réels (fête des prémices). Le 9/11 est donc représenté à son baptême et aussi à sa résurrection. Sa résurrection symbolique et sa résurrection littérale marquent le commencement de deux lignes prophétiques qui se terminent chacune à la Pentecôte. Les deux histoires commencent avec la résurrection de l’offrande des prémices.

Men koulye a, Kris la leve soti vivan pami mò yo, e li vin premyefwi nan moun ki te dòmi yo. Paske, depi se pa yon moun lanmò te vini, se pa yon moun tou rezirèksyon mò yo vini. Paske, menm jan nan Adan tout moun mouri, konsa tou nan Kris tout moun pral viv ankò. Men, chak moun nan pwòp lòd pa l: Kris la kòm premyefwi; apre sa, moun ki pou Kris yo lè li va vini. 1 Korentyen 15:20–23.

Kris se ofrann premye fwi a nan rezirèksyon Li a, sa ki make kòmansman “sezon Lapannkòt la,” ki fini avèk ofrann premye fwi Lapannkòt la. Rezirèksyon Kris la se lòj, epi ble a se sila yo ki “apre sa” “se pou Kris nan avènman li.” Sila yo ki “apre sa” apre rezirèksyon Kris la se “sila yo ki se pou Kris nan avènman li,” konsa yo reprezante dènye ranmasaj final nanm fidèl yo nan fen mond lan, jan sa te reprezante pa twa mil nanm sa yo ki te rasanble nan Lapannkòt la.

Vèsè a pale tou de rezirèksyon an an tèm de lanmò. Lanmò te kòmanse avèk Adan e li pase sou tout moun, men li fè sa “an” “lòd.” Nan liv Travay la, Pyè ekri ke lè liv Joèl la t ap akonpli lè sa a, moun yo te dwe voye peche yo davans devan jijman an pou yo te ka efase, lè tan rafrechisman yo ta vini soti nan prezans Konsolatè a. Kris la pa t ap gade nan liv jijman yo pou efase peche nan moman sa a, paske jijman an te plis pase dizwityèm san ane nan lavni.

Referans a “chak moun nan lòd pa l” kòmanse avèk Adan, e konsa li idantifye jijman mò yo depi Adan e annapre jouk lè tan rafrechisman yo rive. Lè lapli dènye a rive, jijman an pase soti sou mò yo pou l vin sou vivan yo. Nan peryòd tan vèsè a reprezante a (depi rezirèksyon Kris la jouk Pannkòt), soti nan premye fwi lòj yo rive nan premye fwi ble yo, lapli a ap tonbe pandan jijman vivan yo; epi pandan lapli a ap tonbe, mesaj lapli a reprezante a ap separe ble a ak move zèb yo. Nan lwa dimanch lan, ki se Pannkòt, ble a pa rete melanje ak move zèb ankò, epi yo leve ofrann premye fwi ble a, ki se de pen brase yo. Pwosesis pirifikasyon an depi 9/11 jouk lwa dimanch lan reprezante tou nan Malachi twa, lè Mesaje Alyans lan pirifye epi tou netwaye Levit yo, e li fè sa pa mwayen “dife.” “Dife” se yon senbòl yon mesaj, jan sa reprezante pa lang dife yo nan Pannkòt. Nan istwa n ap konsidere a, separasyon de klas yo, ki pwodui san karant-kat mil la, ki se de pen brase yo reprezantasyon premye fwi Pannkòt yo, te dwe byen kwit, paske se te sèl ofrann ki te gen ladan l yon anblèm peche.

De pen vag pen balanse sa yo te gen ledven ladan yo, epi ledven se yon senbòl peche. Ledven sa a te detwi nan dife fou a, jan sa reprezante pa dife rafinè Mesaje Alyans lan. Ezayi, nan chapit vennsèt la, idantifye yon deba ki kòmanse nan 9/11, li rele li “jou van lès la.” Pasaj la anseye se atravè deba sa a peche Izrayèl yo jwenn ekspyasyon. “Deba” a se ant vrè mesaj dènye lapli a ak tout lòt fo mesaj dènye lapli ki egziste yo. Yon mesaj se “dife,” epi “dife” se sa Mesaje Alyans lan sèvi avè l pou pirifye epi netwaye. Deba sou mesaj dènye lapli a retire ledven an nan ofrann ble premye fwi pentkotis la yo leve anlè nan lwa dimanch lan. San karannkat mil yo se ofrann ble premye fwi pentkotis la, ki genyen batay la grasa jistifikasyon pa san Li a ak sanktifikasyon temwayaj yo; paske menm si se Pawòl la ki sanktifye, li fè sa sèlman lè pawòl la transmèt kòm yon mesaj. Prezantasyon mesaj la pèmèt san karannkat mil yo viv, epi prezantasyon yon fo mesaj dènye lapli pwodui lanmò.

Epi yo te venk li pa mwayen san Ti Mouton an, ak pa pawòl temwayaj yo; epi yo pa t renmen lavi yo jouk nan lanmò. Revelasyon 12:11.

San karanndis-kat mil swiv Kris la nan viktwa menm jan li te genyen viktwa a, paske pwofetikman yo swiv Kris la.

Sa yo se moun ki pa t souye tèt yo ak fanm; paske yo se vyèj. Sa yo se moun ki suiv Ti Mouton an nenpòt kote li ale. Yo te rachte yo pami lèzòm, kòm premye fwi pou Bondye ak pou Ti Mouton an. Revelasyon 14:4.

La a nan vèsè katòz Revelasyon an, yo idantifye san karannkat mil yo kòm “premye fwi.” Yo idantifye yo tou kòm “vyèj,” e Enspirasyon an fè nou konnen parabòl dis vyèj yo nan Matye venkatr la ilistre eksperyans pèp Advantis la. Non sèlman yo se “vyèj,” men yo pa “sal ak fanm,” paske pwosesis eprèv ak separasyon ki te pwodui san karannkat mil yo te etabli yon distenksyon ant san karannkat mil yo ak “tout” fo relijyon yo. “Sa yo” swiv Ti Mouton an nenpòt kote li ale, epi kòm ofrann premye fwi yo, yo dwe swiv Kris la nan lanmò Li, antèman Li, ak rezirèksyon Li.

Nan Revelasyon chapit onz, vèsè onz, de temwen yo ki gen pou yo leve kòm yon drapo siy, yo touye yo anvan; epi apre twa jou edmi yo resisite kòm yon ofrann premye fwi, menm jan ak Kris la. Ofrann premye fwi a, ki te Kris la e ki se Kris la toujou, te gen ladan l san alyans lan ki te koule pou rachte sila yo ki te vin depourvu nèt akòz yon eksperyans Lawodise. Nan yon sèl vèsè, (vèsè kat) tout rezime kout sa a sou divès liy limyè pwofetik ki asosye avèk san karant-kat mil la prezante. Epi li prezante nan Revelasyon 144 pa men Palmoni, mèvèye konte a. Yon doubman nan Ekriti yo reprezante istwa lapli dènye a, epi lapli dènye a se kote ak lè Konsolatè a vide sou pèp Bondye a.

Ala bèl sou mòn yo se pye sila a ki pote bon nouvèl la, ki pibliye lapè; ki pote bon nouvèl sou sa ki bon, ki pibliye delivrans; ki di Siyon: Bondye ou a ap gouvènen! Gadyen ou yo va leve vwa yo; ansanm yo va chante byen fò: paske yo va wè fas a fas, lè Senyè a va fè Siyon tounen ankò. Pete chante ak kè kontan, chante ansanm, nou menm kote dezole Jerizalèm yo: paske Senyè a konsole pèp li a, li rachte Jerizalèm. Senyè a dekouvri bra sen li devan je tout nasyon yo; e tout bout tè a va wè delivrans Bondye nou an. Pati, pati, soti la; pa manyen okenn bagay ki pa pwòp; soti nan mitan li; rete pwòp, nou menm ki pote veso Senyè a yo. Ezayi 52:7–11.

Siyon H6726 se menm ak H6725, ki vle di “sans sa ki parèt byen klè; yon poto moniman oswa yon poto ki sèvi pou gide: – siy, tit, mak sou chemen.” Siyon se yon senbòl drapo a pou san karannkatmil yo, e nan pasaj la yo deja resevwa dènye lapli a, paske yo deja pibliye e prezante bon nouvèl lapè a. Menm jan sa presize reyalite sa a, yo wè “je nan je,” sa ki reprezante disip yo nan Pannkòt, paske dis jou ki te vini anvan Pannkòt la reprezante yon peryòd inifikasyon. Senyè a “te,” (ki reprezante tan pase) deja akonpli twa bagay pou sila yo ki pote bon nouvèl. Li te “konsole pèp li a,” “rachte Jerizalèm,” epi “mete bra sen li a a dekouvri devan je tout nasyon yo.”

Li te “konsole” pèp Li a nan 9/11, sa ki make kòmansman yon pwosesis eprèv Malachi chapit twa a, ki rive nan konklizyon li nan lwa dimanch lan lè Li leve drapo ofrann premye fwi yo, jan sa reprezante nan lefèt ke Li “debare bra sen li devan je tout nasyon yo.” Li konsole, delivre, epi leve san karantkat mil yo. Nan 9/11 Li konsole epi kòmanse pwosesis pirifikasyon an kote Li delivre pèp Li a epi answit Li leve yo tankou yon drapo, oswa jan Malachi di sa: “ofrann Jida ak Jerizalèm nan va agreyab” “tankou nan tan lontan.”

Epi li pral chita tankou yon moun k ap rafine ak pirifye ajan; li pral pirifye pitit Levi yo, li pral netwaye yo tankou lò ak ajan, pou yo ka ofri bay Seyè a yon ofrann nan jistis. Lè sa a, ofrann Jida ak Jerizalèm lan pral fè Seyè a plezi, tankou nan tan lontan, tankou nan ane pase yo. Malachi 3:3, 4.

Nan atik k ap vini an, nou pral mennen konsiderasyon nou sou “konbyen tan” yo rive nan konklizyon yo.

“‘Kiyès ki gen van li nan men l, e li pral netwaye glasi li nèt ale, epi li pral ranmase ble li nan depo a.’ Matye 3:12. Sa a te youn nan tan pirifikasyon yo. Pa mwayen pawòl verite yo, pay la t ap separe ak ble a. Paske yo te twò vanite, twò jis nan pwòp je pa yo pou yo resevwa repwòch, twò renmen lemonn pou yo aksepte yon lavi imilite, anpil te vire do bay Jezi. Anpil toujou ap fè menm bagay la. Jodi a, nanm yo ap pase anba eprèv menm jan ak disip sa yo nan sinagòg Kapernaòm lan. Lè verite a rive frape kè a, yo wè lavi yo pa ann amoni ak volonte Bondye. Yo wè nesesite yon chanjman total nan yo menm; men yo pa dispoze antreprann travay renonsman tèt sa a. Se poutèt sa yo fache lè peche yo vin dekouvri. Yo ale, yo pran ofans, menm jan disip yo te kite Jezi, ap plenyen, ‘Pawòl sa a di; kiyès ki ka tande l?’” The Desire of Ages, 392.