N ap abòde sis liy konfli pwofetik ki te parèt nan istwa Advantis la depi 1798 jouk jounen jodi a.
“Nan listwa ak nan pwofesi, Pawòl Bondye a montre konfli ki dire lontan ant verite ak erè. Konfli sa a poko fini; li toujou ap kontinye. Bagay ki te deja fèt yo ap repete ankò. Ansyen deba yo ap leve ankò, epi nouvo teyori ap parèt san rete. Men pèp Bondye a, ki, nan kwayans yo ak nan akonplisman pwofesi a, te jwe yon wòl nan pwoklamasyon mesaj premye, dezyèm, ak twazyèm zanj yo, konnen ki kote yo kanpe. Yo gen yon eksperyans ki pi presye pase lò rafine. Yo dwe kanpe fèm tankou yon wòch, kenbe kòmansman konfyans yo san febli jouk nan fen an.” Selected Messages, book 2, 109.
Atik anvan an te trete premye ak dènye konfli konsènan pouvwa women an, e kounye a nou pral pran konfli ki te fèt ant Uriah Smith ak James White. Uriah Smith te mete pwòp “entèpretasyon prive” pa li nan vèsè trant-sis la.
“VÈSÈ 36. Epi wa a va fè dapre pwòp volonte pa l; l ap leve tèt li byen wo, l ap fè tèt li parèt pi gran pase tout dye, e l ap pale bagay estrawòdinè kont Bondye dye yo; epi l ap reyisi jouk lè kòlè a fin akonpli; paske sa ki fikse a gen pou fèt.
“Wa ki prezante isit la pa ka vle di menm pouvwa yo te fèk mansyone a; sètadi, pouvwa papal la; paske deskripsyon yo pa ta kòrèk si yo ta aplike yo ak pouvwa sa a.” Uriah Smith, Daniel and the Revelation, 292.
Smith te rekonèt ke pouvwa ki nan vèsè anvan an se te “Wòm papal,” men li pretann ke karakteristik vèsè trant-sis la pa karakteristik pwofetik ki idantifye Wòm papal. Pretansyon sa a fo. Li dwe sonje ke, nan rebelyon 1863 la, sèt tan yo nan Levitik chapit vennsizyèm te mete sou kote, e konsa reprezantasyon sèt tan yo sou toude tablo Abakik yo te rejte. Ni tablo 1843 a ni tablo 1850 la montre sèt tan yo nan sant menm tablo yo, epi nan toude ilistrasyon yo kwa a plase nan sant liy sèt tan yo. Lè nouvo limyè sou sèt tan yo te rive an 1856 epi apre sa yo te rejte li, sa te make yon rejè de de tablo Abakik yo, ansanm ak otorite Lespri Pwofesi a, ki idantifye avèk anpil klète ke toude tablo yo te dirije pa Bondye.
Dapre Sè White, dènye twonpri Satan an se pou l rann temwayaj Lespri Bondye a san efè; epi isit la, premye twonpri a te pou l rann temwayaj Lespri Bondye a san efè, e li te reprezante tou yon rejè an menm tan verite fondamantal ki sou de tablo yo, epi pi espesyalman sèt tan yo.
Nan rebelyon 1863 la, se pa t lòt moun pase Uriah Smith ki te pwodui fo tablo 1863 a, ki te retire liy sèt tan yo. Rive an 1863, Uriah Smith te fèmen je l devan limyè sèt tan yo, e li pa t kapab wè ke gen de “endiyasyon” Danyèl idantifye. De endiyasyon sa yo reprezante sèt tan yo kont wayòm nò Izrayèl la, ak wayòm sid Jida a. Premye a, kont dis tribi nò yo, te kòmanse an 723 av. J.-K. e li te fini an 1798, epi dezyèm nan te kòmanse an 677 av. J.-K. e li te fini an 1844.
Gabryèl te vin jwenn Danyèl nan chapit uit pou eksplike vizyon marah la, epi anrapò ak travay li, li te bay yon dezyèm temwen pou 1844. De mil twasan ane Danyèl chapit uit la te fini an 1844, men se konsa tou dènye a nan de endiyasyon yo kont wayòm nò a ak wayòm sid la te fini.
Li di: Gade, m ap fè w konnen sa k pral rive nan dènye fen endiyasyon an; paske nan tan ki fikse a, fen an ap vini. Danyèl 8:19.
Dènye fen an sipoze yon premye fen. Dènye nan de endiyasyon yo, ki se senpleman yon lòt ekspresyon pou sèt tan yo, te fini an 1844, e premye endiyasyon an te fini an 1798. Vèsè Smith te deklare pa t genyen okenn espesifikasyon sou pouvwa papal la te idantifye ane kote papote a t ap resevwa blesi mòtèl li a.
E wa aji a va fè sa li vle; l ap leve tèt li, l ap fè tèt li gran pi wo pase tout bondye, e l ap di bagay etonan kont Bondye bondye yo; epi l ap pwospere jiskaske kòlè a fin akonpli; paske sa ki deside a va fèt. Daniel 11:36.
“Wa a” nan vèsè trant-sis la t ap “reyisi jouk lè endiyasyon an fin akonpli.” Remake sa Smith ekri konsènan Danyèl chapit uit, vèsè venn-twa ak venn-kat, nan menm liv kote li fè konnen pouvwa papal la pa gen atribi ki kòrèk pou akonpli vèsè trant-sis la.
“VÈSÈ 23. Epi nan dènye tan wayòm yo a, lè moun k ap fè transgresyon yo rive nan plen mezi yo, yon wa ki gen figi sevè, e ki konprann pawòl kache, va leve kanpe. 24. Epi pouvwa li va vin gran, men se pa pa pwòp pouvwa pa li: li va fè destriksyon ekstraòdinè, li va reyisi, li va aji, epi li va detwi moun pisan yo ansanm ak pèp sen an. 25. Epi pa mwayen politik li tou, li va fè twonpri pwospere nan men li: li va leve tèt li nan kè li, epi pa lapè li va detwi anpil moun: li va leve kanpe tou kont Prens prens yo; men li va kraze san men.”
“Puisans sa a pran plas kat divizyon wayòm kabrit la nan dènye tan wayòm pa yo, sa vle di, bò kote fen karyè pa yo. Li se, natirèlman, menm bagay ak ti kòn nan vèsè 9 ak sa ki vin apre yo. Aplike sa a ak Wòm, jan sa prezante nan remak sou vèsè 9, epi tout bagay vin ann amoni e klè.
“‘Yon wa ki gen yon figi sevè.’ Moyiz, lè l t ap predi pinisyon ki t ap vini sou Jwif yo pa menm pouvwa sa a, rele l ‘yon nasyon ki gen yon figi sevè.’ Det. 28:49, 50. Pa t gen okenn pèp ki te parèt pi redoutab nan aparèy lagè pase Women yo. ‘Ki konprann pawòl fènwa yo.’ Moyiz, nan pasaj Lekriti ki fèk site a, di: ‘Lang li, ou p ap konprann.’ Sa pa t kapab di sou Babilonyen yo, Pès yo, oswa Grèk yo, anrapò ak Jwif yo; paske lang Kaldeyen an ak lang Grèk la te itilize, nan yon degre pi gwo oswa pi piti, nan Palestin. Men sa pa t konsa pou lang Latin nan.”
“Lè transgresè yo rive nan plenitid yo.” Pandan tout tan an, yo kenbe devan je yo lyen ki genyen ant pèp Bondye a ak opresè yo. Se poutèt transgresyon pèp li a yo te vann yo nan kaptivite. E pèsistans yo nan peche te pote yon pinisyon ki pi sevè toujou. Nan okenn epòk Jwif yo, kòm yon nasyon, pa t pi kòwonpi sou plan moral pase nan moman yo te vin anba jiridiksyon Women yo.
“‘Pwisan, men se pa pa pwòp fòs li.’ Siksè Women yo te depann an gran pati de èd alye yo, ansanm ak divizyon ki te genyen pami lènmi yo, sa yo te toujou pare pou yo pwofite. Wòm papal la tou te pwisan pa mwayen pouvwa sekilè yo li te egzèse kontwòl espirityèl sou yo.”
“‘L ap detwi yon fason ekstraòdinè.’ Senyè a te di Jwif yo pa mwayen pwofèt Ezekyèl la ke li t ap lage yo nan men moun ki te ‘abil pou detwi;’ e masak onzsanmil Jwif yo nan destriksyon Jerizalèm nan pa lame women an, te yon konfimasyon terib pawòl pwofèt la. E Wòm, nan dezyèm faz li a, oswa faz papal li a, te responsab lanmò senkant milyon mati.”
“‘Epi grasa ak politik li tou, l ap fè twonpri pwospere nan men li.’ Wòm te distenge pi plis pase tout lòt pouvwa yo pa yon politik twonpri, pa mwayen sa li te mete nasyon yo anba kontwòl li. Sa a se laverite ni konsènan Wòm payen an ni Wòm papal la. Se konsa, pa mwayen lapè, li te detwi anpil moun.
“Epi finalman, Wòm, nan pèsonn youn nan gouvènè li yo, leve kont Prens prens yo, lè li pwononse santans lanmò kont Jezikri. ‘Men, l ap kraze san men,’ yon ekspresyon ki idantifye destriksyon pouvwa sa a ak frapaj estati a nan chapit 2.” Uriah Smith, Daniel and the Revelation, 202–204.
Smith, de fwa nan pasaj la, idantifye ke karakteristik pwofetik Wòm payen an ak Wòm papal la ka ranplase youn ak lòt, paske yo se senpleman manifestasyon Wòm nan de faz li yo, menm jan ak melanj fè ak ajil la nan chapit de nan liv Danyèl la, ke Sè White idantifye kòm senbòl gouvènans legliz ak gouvènans leta. Lè Danyèl idantifye nan vèsè Smith ap trete yo—ke Wòm “ap reyisi, epi pratike,” e ke Wòm “ap fè riz reyisi nan men li,”—Smith deklare ke nan vèsè trant-sis la “wa” a ki “va reyisi jouk lè endiyasyon an va akonpli,” idantifye yon karakteristik pwofetik ki konsène ni Wòm payen an ni Wòm papal la. Apre sa, li pretann ke okenn nan karakteristik Wòm yo nan vèsè trant-sis la pa refere ak pouvwa papal la.
Nou te fè referans ak Smith pou soutni idantifikasyon Wòm kòm vòlè yo ki tabli vizyon an, e youn nan kat karakteristik pwofetik ki nan vèsè katòz la se ke Wòm leve tèt yo.
Nan tan sa yo, anpil moun pral leve kanpe kont wa sid la; moun mechan pami pèp ou a pral leve tèt yo pou yo etabli vizyon an; men yo pral tonbe. Danyèl 11:14.
Smith di ke espesifikasyon wa ki nan vèsè trant-sis la pa ann amoni ak pouvwa papal la, byenke pi bonè li te defann ke se Wòm nan vèsè katòz la ki leve tèt li. Men wa ki nan vèsè trant-sis la “va leve tèt li.” Menm wa sa a nan vèsè trant-sis la t ap “pale bagay mèvèy kont Bondye bondye yo.” Nan Danyèl, pouvwa papal la “va pale gwo pawòl kont Trèwo a,” epi nan liv Revelasyon an pouvwa papal la ap blasfeme kont Trèwo a.
Epi yo te ba li yon bouch k ap pale gwo bagay ak blasfèm; epi yo te ba li pouvwa pou l kontinye pandan karantde mwa. Epi li louvri bouch li nan blasfèm kont Bondye, pou l blasfeme non li, ak tabènak li, ak moun ki rete nan syèl la. Revelasyon 13:5, 6.
Chak karakteristik pwofetik konsènan pouvwa papal la idantifye nan vèsè trant-sis la.
Wa mfalme atafanya kadiri ya mapenzi yake; naye atajiinua, na kujikweza juu ya kila mungu, naye atasema mambo ya ajabu juu ya Mungu wa miungu, naye atafanikiwa hata hasira itakapokamilika; kwa maana lile lililoamriwa litafanyika. Danieli 11:36.
Komentatè imen yo anpil fwa pa fyab, men anpil kòmantatè Advantis rann temwayaj sou verite evidan an, se vèsè trant-sis la apot Pòl t ap parafraze nan 2 Thessalonians, lè li t ap pale osijè nonm peche a.
Pèsonn pa dwe twonpe nou sou okenn pretèks; paske jou sa a pap vini, si pa gen apostazi a ki vini anvan, epi si nonm peche a pa revele, pitit pèdisyon an; li menm k ap opoze epi k ap leve tèt li pi wo pase tout sa yo rele Bondye, oswa tout sa yo adore; konsa li chita nan tanp Bondye a tankou Bondye, pandan l ap montre tèt li kòm si se li menm ki Bondye. 2 Thessalonians 2:2, 3.
Vèsè trannsis la deklare ke “li va leve tèt li, e li va fè tèt li vin pi gran pase tout dye,” epi Pòl di: “nonm peche sa a va revele, pitit pèdisyon an; li menm ki opoze tèt li e ki leve tèt li pi wo pase tout sa yo rele Bondye, oswa tout sa yo adore.” Klèman, Smith pa t gen okenn otorite pwofetik pou l te pretann wa ki nan vèsè trannsis la te diferan de wa ki anba diskisyon an nan vèsè ki mennen rive nan vèsè trannsis la. Sou plan gramè, li pa t gen okenn jistifikasyon pou l te fè aplikasyon defektye sa a, e deklarasyon li fè ke li te aji konsa paske vèsè trannsis la pa genyen okenn karakteristik pouvwa papal la, se te yon tòsyon Ekriti yo nan yon tantativ pou etabli yon entèpretasyon prive.
Nou genyen tou yon pawòl pwofetik ki pi sèten toujou; nou fè byen lè nou pran li oserye, tankou yon limyè k ap klere nan yon kote ki fè nwa, jouk lè jou a va leve, e zetwal maten an va leve nan kè nou: Konnen sa an premye, okenn pwofesi ki nan Ekriti a pa soti nan okenn entèpretasyon pèsonèl. Paske pwofesi a pa t vini nan tan lontan pa volonte lèzòm; men se moun sen Bondye yo ki te pale, jan Sentespri a t ap pouse yo. 2 Pyè 1:19–21.
Pandan ane Advantis Laodise a, te gen anpil teyolojyen, pastè ak otè Advantis ki te trete kesyon pou konnen si yo panse aplikasyon Smith la kòrèk oswa enkòrèk. Yon pastè Ostralyen, Louis Were, ki depi lontan mouri, te pase pifò nan ministè li ap opoze fo modèl pwofetik Smith la. Rezon opozisyon li a pa t senpleman paske Smith, finalman, te idantifye wa ki rive nan fen li nan vèsè karannsenk la kòm Latiki, men platfòm Smith la te pwodui tou yon aplikasyon ki pa kòrèk sou Amagedon. Nan ane 1980 yo, oswa anviwon lè sa a, yon otè Advantis te ekri yon liv ki te rele, Adventists and Armageddon, Have we Misunderstood Prophecy? Non otè a se Donald Mansell, epi liv la disponib toujou.
Mansell retrase listwa k ap mennen rive nan Premye Gè Mondyal la ak Dezyèm Gè Mondyal la, li montre ke lè yo te wè toude lagè sa yo t ap pwoche, evanjelis Advantis yo te kòmanse sèvi ak fo aplikasyon Smith te fè sou Latiki k ap mache ale nan Jerizalèm literal la kòm yon siy Amagedon ak fen mond lan. Li demontre, pa mwayen rejis manm legliz la, ke pandan chak lagè sa yo t ap pwoche, anpil nanm te vin antre nan manm legliz Advantis la, baze sou anfaz pwofetik evanjelis yo te tire nan vizyon defektye Smith sou Amagedon an.
Lè youn oswa lòt lagè a te fini, e prediksyon ki te gen defo yo pa t akonpli, legliz la te pèdi plis manm pase sa li te genyen gras ak modèl pwofetik Smith te konstwi a.
Atravè rejè Smith te fè fas ak mesaj fondamantal Millerit yo, ansanm ak dispozisyon li te genyen pou l pwomouvwa entèpretasyon pèsonèl li sou vèsè trant-sis rive karant-senk nan Danyèl, lojik Smith la te pwodui yon modèl pwofetik ki te baze sou evènman aktyèl yo.
Nan deba ant Smith ak James White konsènan wa ki rive nan fen li nan dènye vèsè Danyèl onz la, James White te prezante yon lojik ki te rezime avèk presizyon fondasyon pwofetik sablonè Smith la. White te anseye ke “pwofesi pwodui listwa, men listwa pa pwodui pwofesi.”
Évangélist adventis yo ki te travay anvan toude lagè yo te sèvi ak istwa k ap devlope a pou prezante modèl pwofetik Armagedon Smith la, ki te gen defo; e travay yo a, ki te sanble tèlman beni pandan peryòd ki t ap mennen rive nan lagè yo, te pwodui yon pèt nèt lè yo te demontre modèl pwofetik la te chita sou yon entèpretasyon prive.
Pran prekosyon kont fo pwofèt, ki vin jwenn nou ak rad mouton sou yo, men anndan yo se lou k ap devore. N a rekonèt yo dapre fwi yo. Èske moun ranmase rezen sou pikan, oswa fig sou raje? Konsa tou, tout bon pyebwa bay bon fwi; men move pyebwa bay move fwi. Yon bon pyebwa pa ka bay move fwi, ni yon move pyebwa pa ka bay bon fwi. Tout pyebwa ki pa bay bon fwi, yo koupe l, yo voye l nan dife. Se poutèt sa, n a rekonèt yo dapre fwi yo. Matye 7:15–20.
Volonte Smith pou ankouraje yon modèl pwofetik prive konsènan wa a nan vèsè trant-sis la te donnen tou kreyasyon yon aplikasyon ki pa kòrèk sou sizyèm flewo a ak Amagedon.
Epi sizyèm zanj lan vide bòl li a sou gwo larivyè Lefrat la, Efrat; epi dlo li a te cheche, pou chemen wa ki soti nan lès yo te ka pare. Epi mwen wè twa lespri sal tankou krapo soti nan bouch dragon an, epi nan bouch bèt la, epi nan bouch fo pwofèt la. Paske yo se lespri demon, k ap fè mirak, ki ale jwenn wa latè a ak tout lemonn, pou rasanble yo pou batay gran jou Bondye Toupisan an. Men, m ap vini tankou yon vòlè. Benediksyon pou moun ki veye, epi ki kenbe rad li yo, pou li pa mache toutouni, epi pou yo pa wè wont li. Epi li rasanble yo ansanm nan yon kote yo rele, nan lang ebre a, Amagedon. Revelasyon 16:12–16.
Jan nou te fè remake sa deja, sizyèm kalamite a vini apre fen tan gras limanite a; konsa, avètisman ki mande pou ou kenbe rad ou yo dwe refere a yon kestyon eprèv ki fèt anvan Mikayèl leve kanpe, tan gras limanite a fini, epi premye kalamite a kòmanse. Sizyèm kalamite a idantifye aktivite dragon an, bèt la, ak fo pwofèt la, ki se inyon twa fwa a ki reyini ansanm nan lwa dimanch ki prèt pou vini an. Inyon twa fwa sa a se Wòm Modèn, e senbòl ki idantifye epi ki etabli inyon twa fwa Wòm Modèn nan se “vòlè nan pèp ou a,” ki “leve tèt yo pou etabli vizyon an” epi ki “tonbe.”
Avètisman sizyèm kalamite a, lè yo konprann li, pèmèt yon nanm kenbe rad li; men si yo rejte li, sa kite yon nanm toutouni, ki se youn nan senk atribi yon Laodiseyen. Senbòl ki tabli avètisman sa a se vòlè pami pèp ou a, ki leve tèt yo epi finalman tonbe. Salomon te di si pèp Bondye a pa gen vizyon sa a, yo peri.
Kote ki pa gen vizyon, pèp la peri; men, moun ki kenbe lalwa a, li beni. Pwovèb 29:18.
Mo ebre “perish” la vle di “fè vin toutouni”, epi Jan te ekri: “Benediksyon pou moun ki veye, epi ki kenbe rad li yo, pou l pa mache toutouni, epi pou yo pa wè wont li.” Smith te nan erè konsènan Wa Nò a, e fo fondasyon pwofetik sa a te pèmèt li devlope yon aplikasyon pwofetik ki, si yo aksepte l, pwodui toutouni, ki se yon senbòl Laodiseyen yo, moun Senyè a vomi soti nan bouch li.
Smith pa t gen okenn pwoblèm pou l te defann nouvo fo idantifikasyon li sou Wa Nò a kont James White, mari pwofètès la. Istoryen Advantis yo, ansanm ak Sè White, pale sou dezakò byen koni sa a ant yo. Ellen White te reprann ni mari li ni Smith paske yo te kite diferans opinyon yo sou kiyès wa nò a nan Danyèl onz la t ap reprezante, vin mete nan domèn piblik la. Nan premye piblikasyon Advantis la menm apre Gran Desepsyon an nan ane 1844 la, James White te ekri:
“Konsènan Jezi ki leve kanpe, ki fèmen pòt la, epi ki vin kote Ansyen Jou yo, pou resevwa wayòm li an, nan 7yèm mwa a, 1844, mwen kwè sa nèt ale. Gade Lik 13:25; Matye 25:10; Danyèl 7:13,14. Men leve kanpe Mikayèl la, Danyèl 12:1, sanble se yon lòt evènman, pou yon lòt objektif. Leve li te leve an 1844 la, se te pou fèmen pòt la, epi vin kote Papa li, pou resevwa wayòm li an, ak pouvwa pou renye; men leve kanpe Mikayèl la, se pou manifeste pouvwa wayal li, ke li deja genyen, nan destriksyon mechan yo, ak nan delivrans pèp li a. Mikayèl gen pou l leve kanpe nan tan lè dènye pouvwa ki nan chapit 11 la rive nan fen li, e p ap gen pèsonn pou ede li. Pouvwa sa a se dènye a ki pilonnen vrè legliz Bondye a: epi kòm vrè legliz la toujou ap sibi pilonnman, e tout lakretyente ap chase l deyò, sa montre dènye pouvwa opresè a poko ‘rive nan fen li;’ epi Mikayèl poko leve kanpe. Dènye pouvwa sa a ki pilonnen sen yo parèt nan Revelasyon 13:11-18. Nimewo li se 666.” James White, A Word to the Little Flock, 8.
Lè Smith te prezante sa li te rele “nouvo limyè” li a sou sijè “dènye pisans ki nan Danyèl chapit onz la,” James White te wè aplikasyon Smith la, pa kòm yon nouvo limyè, men kòm yon atak sou fondman yo. Kontwovès ki te fèt ant Uriah Smith ak James White konsènan Wòm kòm wa nò a nan Danyèl onz la genyen atribi espesifik, ke nou menm, kòm etidyan pwofesi, dwe mete ansanm ak lòt kontwovès nan istwa Advantis la konsènan senbòl Wòm nan.
Youn nan atribi sa yo se entwodiksyon yon entèpretasyon prive. Yon lòt atribi se ke aplikasyon entèpretasyon prive a egzije yon tòsyon gramè senp la, paske Smith pa t sèlman neglije lefèt ke chak atribi pwofetik ki nan vèsè trant-sis la adrese Wòm, men li te neglije tou lefèt ke estrikti gramè a egzije pou wa ki nan vèsè trant-sis la dwe menm wa a jan li reprezante nan pasaj anvan an.
Yon lòt se ke entèpretasyon prive a te yon rejè verite fondamantal yo. Yon lòt se ke li reprezante yon rejè otorite Lespri Pwofesi a. Yon lòt karakteristik se ke premye lide ki gen defo konsènan Wòm ap mennen nan yon modèl pwofetik ki pa pèmèt yon moun kenbe rad li pandan y ap pwoche bò fen tan pwobasyon limanite. Yon lòt te volonte pou l te fè pwomosyon entèpretasyon prive li an piblik. Yon lòt se ke entèpretasyon prive a, san mank, toujou idantifye kòm nouvo limyè. Tout atribi sa yo reprezante nan diskisyon aktyèl la konsènan “vòlè pèp ou a.”
Lè dènye konfli Wòm nan, ki te prefigire pa premye konfli Wòm nan lè li te idantifye “vòlè pèp ou a,” reyini ansanm ak liy pwofetik konfli Uriah Smith ak James White la, n ap wè ke yon gwoup ap bati modèl pwofetik yo sou yon entèpretasyon prive, ki rejte verite fondamantal la.
Rejte verite fondamantal yo otomatikman reprezante yon rejè otorite Lespri Pwofesi a, ki defann verite fondamantal sa yo avèk anpil fòs. Klas sa a ap dispoze tou prezante opinyon yo an piblik, san yo pa pran an konsiderasyon okenn enkyetid ki ta ka leve konsènan enpak ansèyman sa a ta ka genyen sou pèp Bondye a atravè lemond.
Tousuit apre 1844, nan premye jenerasyon Advantis la, yon lòt konfli konsènan Wòm te parèt. Konfli sa a te kontinye ap soulve, jiskaske fo pwennvi a te aksepte nan twazyèm jenerasyon Advantis la. Nou pral konsidere konfli sou “chak jou a” kòm katriyèm nan sis liy nou ap konsidere kounye a nan modèl liy sou liy la.
Men, anvan nou abòde katriyèm liy konfli Wòm yo, li nesesè pou nou sonje ke nan atik anvan an, lè nou t ap trete vèsè dis nan chapit onz Danyèl la, nou te deklare: “Vèsè dis la tou konekte dirèkteman ‘sèt tan’ Levitik vennsis la ak istwa kache a, men liy verite sa a deyò sijè n ap prezante isit la.”
Uriah Smith te dirijan nan rejè sèt tan yo an 1863. Li te rejte ogmantasyon konesans sou sijè sa a ki te prezante nan atik sou sijè a, Hiram Edson te ekri yo epi yo te pibliye nan Review la an 1856. Enplikasyon lefèt ke Smith te asosye ak yon mouvman ki te prezante sèt tan yo, men ki apre sa te rejte yon ogmantasyon konesans sou menm sijè sa a, se tou yon pwen ki depase sijè karakteristik entwodiksyon Smith te fè sou sa li te deklare kòm nouvo limyè konsènan sijè wa nò a; men lè nou fini apèsi nou sou liy konfli adventis yo konsènan Wòm, n ap retounen ni sou siyifikasyon vèsè dis nan chapit onz Danyèl la, ni sou sa rejè Smith te fè sou mesaj Laodise a, ki te rive an 1856 ansanm ak ogmantasyon konesans sou sèt tan yo, reprezante.
“Lafwa nou konsènan mesaj premye, dezyèm, ak twazyèm zanj yo te kòrèk. Gwo pwen repè nou te deja pase yo pa ka brannen. Menmsi lame lanfè yo ta eseye rache yo soti sou fondasyon yo, epi yo ta pran glwa nan panse yo ke yo reyisi, poutan yo pa reyisi. Pilye verite sa yo rete fèm tankou ti mòn etènèl yo, san yo pa souke malgre tout efò lèzòm mete ansanm ak efò Satan ak lame li a. Nou kapab aprann anpil, e nou dwe toujou ap fouye Ekriti yo pou wè si bagay sa yo se konsa.” Evangelism, 223.
“Gwo pwen repè verite yo, ki montre nou pozisyon nou nan listwa pwofetik la, dwe pwoteje avèk anpil swen, pou yo pa kraze yo, epi pou yo pa ranplase yo ak teyori ki t ap pote konfizyon olye de vrè limyè.” Selected Messages, liv 2, 101, 102.
“Nan moman sa a, yo pral fè anpil efò pou boulvèse lafwa nou konsènan kestyon sanktyè a; men nou pa dwe brannen. Pa gen menm yon pikèt ki dwe deplase nan fondman lafwa nou. Verite a toujou rete verite. Moun ki vin pa sèten yo pral glise antre nan teyori ki erè, epi finalman y ap vin jwenn tèt yo nan enfidelite konsènan prèv nou te genyen nan tan pase a sou sa ki verite. Ansyen mak chemen yo dwe konsève, pou nou pa pèdi oryantasyon nou.” Manuscript Releases, volim 1, 55