Sijè sanktyè a te “kle” ki te louvri konpreyansyon sou desepsyon 22 oktòb 1844 la nan kòmansman mesaj twazyèm zanj lan, e se sijè desepsyon an ki se “kle” pou louvri mesaj sanktyè tès tanp lan nan fen twazyèm zanj lan.
E m ap ba ou kle wayòm syèl la; e tou sa ou va mare sou latè a va mare nan syèl la; e tou sa ou va demare sou latè a va demare nan syèl la. Matye 16:19.
Lefètke yo konprann 11 septanm 2001 kòm “9/11”, ann amoni ak lefètke “911” se senbòl yon apèl ijans Ozetazini, se Sila a ki te ranje tout bagay ki te planifye sa. Konprann desepsyon 18 jiyè 2020 la se sa ki pèmèt yo rekonèt mouvman san karannkat mil yo kòm sa li ye a; men se sèlman pa moun ki vle wè ke Jezi reprezante espirityèl la pa natirèl la jodi a pa okenn lòt jan pase jan Li te fè sa de mil ane de sa. Vizyon “20/20” se pi bon vizyon ou ka genyen, epi desepsyon 2020 la se repè a ki pèmèt yo rekonèt tanp lan nan istwa pwofetik dis vyèj yo.
« Parabòl dis vyèj yo nan Matye 25 la montre tou eksperyans pèp Advantis la. » The Great Controversy, 393.
Vizyon ven/20 la pi bon toujou lè li mete ansanm ak gade dèyè verite fondamantal yo reprezante. Pòl anseye ke “lespri pwofèt yo soumèt devan lespri pwofèt yo,” kidonk vyèj Matye yo se menm vyèj Jan idantifye kòm san karant-kat mil yo, epi Jan idantifye yo kòm vyèj nan—Revelation 144.
Se yo menm ki pa t sal ak fanm; paske yo se vyèj. Se yo menm ki swiv Ti Mouton an nenpòt kote li ale. Se yo menm ki te rachte pami lèzòm, kòm premye fwi pou Bondye ak pou Ti Mouton an. Revelasyon 14:4.
Premye fwi sezon otòn nan se vyèj yo ki suiv Ti Mouton an antre nan tanp lan, epi “kle” pou konprann tanp lan se desepsyon ane 2020 la.
M’ap mete kle kay kay David la sou zepòl li; konsa l’a louvri, e pesonn p’ap fèmen; epi l’a fèmen, e pesonn p’ap louvri. Ezayi 22:22.
Si yon Advantis dwe pami 144,000 yo, selon nesesite pwofetik, li pral te sibi yon desepsyon ki te koze pa prezantasyon yon prediksyon piblik ki pa t akonpli.
“Yo souvan voye m al gade parabòl dis vyèj yo, senk ladan yo te saj, e senk te sòt. Parabòl sa a te akonpli e li pral akonpli jis nan pi piti detay li, paske li gen yon aplikasyon espesyal pou tan sa a, e, menm jan ak mesaj twazyèm zanj lan, li te akonpli epi l ap kontinye rete verite prezan jouk nan fen tan an.” Review and Herald, 19 out 1890.
Batay Panium nan vèsè kenz nan Danyèl onz lan se batay ki mennen nan vèsè sèz, ki idantifye lwa dimanch lan Ozetazini.
Se konsa wa nò a pral vini, li pral leve yon ranpa, epi li pral pran vil ki pi byen fòtifye yo; e fòs wa sid la pa pral kapab kenbe tèt, ni pèp li te chwazi a non, ni p ap gen okenn fòs pou kenbe tèt. Danyèl 11:15.
Nan vèsè sa a Etazini bat Larisi, ansanm ak pèp Larisi te chwazi a. Men nan vèsè ki vin apre a, pèsonn pa ka kanpe devan monte Wòm nan, ki make Jida ak Jerizalèm kòm premye pa nan konkèt li sou mond lan; menm jan Wòm te leve kòm katriyèm wayòm pwofesi Bib la. Lè li te kanpe nan peyi bèl pouvwa literal la nan vèsè sèz, senbòl otorite Wòm literal la te anndan peyi bèl pouvwa literal la; konsa, sa t ap prefigire vèsè karantyèn, lè mak otorite Wòm espirityèl la ap enpoze sou peyi bèl pouvwa espirityèl Etazini an.
De kòn de bèt ki sòti sou tè a nan Revelasyon trèz la reprezante Repiblikanis ak Pwotestantis. Nan vèsè kenz nan Danyèl onz la, Antyòkis Magnus, yo rele tou Antyòkis III ak Antyòkis Gran an, bat wayòm sid la, ki reprezante pa dinasti Ptolemeyen an. Antyòkis reprezante Donald Trump, epi wa sid la reprezante Larisi. Batay Panyòm nan se batay ant Etazini ak Larisi ansanm ak pèp Larisi te chwazi a, yon batay Antyòkis te ranpòte, men apre sa li te wè wayòm li a konkeri pa Wòm literal la—pisans vèsè katòz la, ki tabli vizyon ekstèn kòn repibliken bèt ki sòti sou tè a. Vizyon entèn nan reprezante pa kòn pwotestan bèt ki sòti sou tè a. Toude kòn yo prezan nan batay Panyòm nan, paske Pyè la kòm yon Pwotestan avèk mesaj li soti nan liv Jowèl la.
250 Ane
Lè nou konsidere de liy bèt ki soti sou tè a, nou jwenn ke an 1776 bèt ki soti sou tè a te kòmanse leve, epi an 1798, (vennde zan apre) bèt ki soti nan lanmè a nan Revelasyon trèz la te resevwa blesi mòtèl li a, epi bèt ki soti sou tè a te kòmanse gouvène kòm sizyèm wayòm pwofesi biblik la. De san senkant ane apre, an 2026, nou reveye devan eprèv tanp entèn lan ki te kòmanse 8 me 2025.
250 ane sa yo gen rapò tou ak Antiochus Magnus. Kòmanse avèk dekrè a an 457 av. J.-K., epi lè nou pwolonje soti nan dekrè sa a de san senkant ane, nou rive nan 207, sèt ane anvan batay Panium lan, epi dis ane apre Ptolome te bat Antiochus nan batay Raphia a, ki reprezante nan vèsè onz nan Daniel onz. Daniel 11:11 se, natirèlman, liy ekstèn kòn Repibliken an ki aliyen ak Revelation 11:11, ki se liy entèn kòn Pwotestan an. Daniel ak Revelation se menm liv la, epi Revelation sèvi ak sele yo kòm senbòl pwofesi ekstèn nan ak legliz yo kòm senbòl pwofesi entèn paralèl la.
Siris reprezante tout twa dekrè yo, paske ou pa ka gen yon twazyèm san yon premye ak yon dezyèm.
“Nan setyèm chapit Ezra a, dekrè a jwenn. Vèsè 12–26. Nan fòm ki pi konplè li, se Atakzès, wa Pès la, ki te pibliye li an 457 anvan Jezikri. Men, nan Ezra 6:14, yo di kay Senyè a nan Jerizalèm te bati ‘dapre kòmandman [“dekrè,” nan maj la] Siris, Dariyis, ak Atakzès, wa Pès la.’ Twa wa sa yo, nan inisye, konfime ankò, epi konplete dekrè a, te mennen li nan pèfeksyon pwofesi a te egzije pou make kòmansman 2300 ane yo. Lè yo pran 457 anvan Jezikri, tan kote dekrè a te konplete a, kòm dat kòmandman an, yo te wè chak presizyon pwofesi a konsènan swasanndis semèn yo te akonpli.” The Great Controversy, 326.
Soti nan twa dekrè Siriyis yo reprezante an 457 anvan Jezikri, “250” ane fini nan listwa ki ant batay Rafya an 217 anvan Jezikri, lè Ptolemey IV te bat Antiòk Gran an, ak 200 anvan Jezikri, lè Antiòk te bat Ptolemey nan batay Panyòm nan vèsè kenz. Liy lan aliyen Antiòk Magnus ak Donald Trump. Nan kòmansman sizyèm wayòm pwofesi Bib la, soti 1776 rive 1798, gen yon peryòd “22” ane ki reprezante monte sizyèm wayòm nan. “22” ane sa yo tou ilistre listwa nimewo “22” a reprezante nan fen listwa sizyèm wayòm nan, soti 2001 rive 2023. “22” se senbòl konbinezon Divinite ak limanite, ki reyalize nan listwa sizyèm wayòm pwofesi Bib la, ki se bèt tè a avèk yon kòn ekstèn Repiblikenis ak yon kòn entèn Pwotestantis.
Travay Kris la akonpli pa mwayen inyon “22” a reprezante se dènye travay Kris la nan Sentespri ki Pi Sen an, sa ki reprezante pa efasman peche a; dapre Joèl, ansanm ak kòmantè enspire Pyè a, sa fèt pandan vide lapli dèyè a.
Se poutèt sa, repanti nou, epi tounen vin jwenn Bondye, pou peche nou yo ka efase, lè tan rafrechisman yo va soti nan prezans Senyè a. Travay 3:19.
Efase peche a se dènye travay Gran Prèt selès la.
“Menm jan nan tan lontan peche pèp la te, pa lafwa, mete sou ofrann pou peche a epi, atravè san li, transfere an senbòl nan tanp sou tè a, konsa tou nan nouvo alyans lan peche moun ki repanti yo, pa lafwa, mete sou Kris epi transfere an reyalite nan tanp ki nan syèl la. E menm jan netwayaj senbolik tanp sou tè a te akonpli pa retire peche ki te sal li yo, konsa tou netwayaj reyèl tanp ki nan syèl la dwe akonpli pa retire, oubyen efase, peche ki anrejistre la yo. Men, anvan sa kapab akonpli, fòk gen yon egzamen liv rejis yo pou detèmine kiyès ki, grasa repantans pou peche ak lafwa nan Kris, gen dwa pou benefis ekspyasyon Li a. Se poutèt sa, netwayaj tanp lan enplike yon travay ankèt—yon travay jijman. Travay sa a dwe fèt anvan Kris vini pou delivre pèp Li a; paske lè Li vini, rekonpans Li avèk Li pou Li bay chak moun selon zèv li yo. Revelasyon 22:12.” The Great Controversy, 421.
Travay ki te kòmanse 22 oktòb 1844 la, te kòmanse nan pwen culminan Kri Minwi a; epi travay la fini nan pwen culminan Kri Minwi a, peryòd Pyè idantifye kòm tan efasman peche a, ki make peryòd jijman moun vivan yo, lè “tan rafrechisman yo” rive.
“Travay jijman ankèt la ak efasman peche yo dwe akonpli anvan dezyèm avènman Seyè a. Piske yo gen pou jije mò yo dapre bagay ki ekri nan liv yo, li enposib pou peche lèzòm yo efase anvan jijman an fini, jijman kote ka pa yo dwe egzamine. Men apot Pyè deklare klèman ke peche kwayan yo pral efase ‘lè tan rafrechisman yo va soti nan prezans Seyè a; epi Li va voye Jezikri.’ Travay 3:19, 20. Lè jijman ankèt la fini, Kris la ap vini, epi rekonpans li ap avèk li pou l bay chak moun dapre zèv li.” The Great Controversy, 485.
“Tan rafrechisman yo” se tou “tan retablisman tout bagay yo.”
Se poutèt sa, repanti nou, epi konvèti nou, pou peche nou yo ka efase, lè tan rafrechisman yo va soti nan prezans Senyè a; epi li va voye Jezikri, sila a ki te deja anonse nou an: li menm syèl la dwe resevwa jouk nan tan retablisman tout bagay yo, bagay Bondye te pale pa bouch tout pwofèt sen li yo depi kòmansman mond lan. Travay 3:19–21.
“Tan rafrechisman” an vini “soti nan prezans Senyè a” lè yo voye “Jezikri.” Lè zanj Revelasyon dis la te desann nan dat 11 dawout 1840, Sè White te idantifye zanj lan kòm “pa t yon moun pèsonaj ki mwens pase Jezikri menm.” Travay Kris la te kòmanse 22 oktòb 1844 la te antre sou sèn nan atravè istwa 1840 rive 1844 la; yon istwa Sè White di ki te “yon manifestasyon gloriyeu pouvwa Bondye a,” pandan li mete menm istwa sa a ann amoni ak sezon Pannkot la nan tan Pyè, epi answit li sèvi ak de liy istwa pwofetik sa yo pou lonje dwèt pi devan sou desandan zanj Revelasyon dizwit la ki klere tè a avèk glwa Li.
“Zanj ki ini akonpaye pwoklamasyon mesaj twazyèm zanj lan dwe klere tout tè a ak glwa li. La a, yo anonse davans yon travay ki gen yon dimansyon mondyal ak yon pisans ki pa t janm abitye. Mouvman advantis 1840–44 la te yon manifestasyon gloriyeu pisans Bondye; mesaj premye zanj lan te pote rive nan chak pòs misyonè nan mond lan, e nan kèk peyi te gen pi gwo enterè relijye yo te janm temwen nan okenn peyi depi Refòm sèzyèm syèk la; men tout sa yo dwe depase pa mouvman pisan an anba dènye avètisman twazyèm zanj lan.
“Travay la pral sanble ak sa ki te fèt nan Jou Pannkòt la. Menm jan yo te bay ‘premye lapli a’, nan efizyon Sentespri a nan kòmansman levanjil la, pou fè semans presye a pouse, konsa y ap bay ‘dènye lapli a’ nan fen li pou fè rekòt la mi. ‘Lè sa a, n ap konnen, si nou pèsevere pou nou konnen Seyè a: sòti Li prepare tankou maten an; epi Li va vin jwenn nou tankou lapli, tankou dènye ak premye lapli sou tè a.’ Oze 6:3. ‘Se poutèt sa, fè kè nou kontan, nou menm pitit Siyon yo, epi rejwi nou nan Seyè a, Bondye nou an: paske Li ban nou premye lapli a avèk mezi, epi Li pral fè lapli a desann pou nou, premye lapli a ak dènye lapli a.’ Jowèl 2:23. ‘Nan dènye jou yo, Bondye di, M ap vide nan Lespri Mwen sou tout chè.’ ‘Epi sa va rive, nenpòt moun ki va rele non Seyè a va sove.’ Travay 2:17, 21.”
“Gran travay levanjil la pa dwe fini ak mwens manifestasyon pouvwa Bondye pase sa ki te make kòmansman li. Pwofesi ki te akonpli nan vide ansyen lapli a nan kòmansman levanjil la dwe ankò akonpli nan dènye lapli a lè l ap fini. Men ‘tan refrijerasyon’ apot Pyè t ap tann yo, lè li te di: ‘Se poutèt sa, repanti nou, epi konvèti nou, pou peche nou yo ka efase, lè tan refrijerasyon yo va soti nan prezans Senyè a; epi Li va voye Jezi.’ Travay 3:19, 20.” The Great Controversy, 611.
Mouvman Advantis la soti 1840 rive 1844 te yon manifestasyon gloriye pouvwa Bondye ki te fè antre ouvèti travay Kris la nan netwaye Tanp li a. Istwa sa a te kòmanse lè Jezi, ki te reprezante kòm premye zanj Revelasyon katòz la, te desann 11 dawout 1840, jan sa reprezante nan chapit dis nan Revelasyon an. Manifestasyon pouvwa Bondye ki te kòmanse lè sa a te vin ogmante jouk nan ouvèti jijman ankèt la, e poutèt sa li te sèvi kòm tip yon manifestasyon pouvwa Bondye ki t ap ogmante jouk nan fèmti jijman ankèt la. Peryòd ki nan fen an te kòmanse nan 11/9, lè Jezi te desann ankò kòm zanj Revelasyon dizwit la, lè gwo bilding Nouyòk yo te fè tonbe pa manyen Bondye, epi travay jijman ankèt la te chanje soti nan mò yo pou rive sou vivan yo. Lapli yo rive lè yo voye Jezi.
Jezi te anseye nou pou nou mande afin nou resevwa, e Zakari di nou pou nou mande lapli dèyè sezon, nan tan lapli dèyè sezon an. Se poutèt sa, li klè ou dwe konnen ke ou nan tan lapli dèyè sezon an, pou ou ka akonpli enstriksyon Zakari a.
Mande Senyè a lapli nan tan lapli ta a; konsa Senyè a va fè nyaj klere, e li va bay yo gwo lapli, pou chak moun zèb nan jaden an. Zakari 10:1.
Nan 9/11, Jezi te desann kòm zanj Revelasyon dizwit la, epi lapli tayè a te kòmanse vide an ti gout; men li tonbe sèlman sou moun ki satisfè kòmandman Zakari a pou yo “mande lapli tayè a,” lè ou gen konpreyansyon otantik ke “tan rafrechisman yo” ak retablisman tout bagay yo rive. Nanm nan dwe “rekonèt” ke peryòd pwofetik lapli tayè a rive.
“Nou pa dwe tann dènye lapli a. L ap vini sou tout moun ki va rekonèt epi resevwa lawouze ak gwo lapli gras yo k ap tonbe sou nou. Lè nou ranmase moso limyè yo, lè nou apresye mizèrikòd sèten Bondye yo, li menm ki renmen wè nou mete konfyans nou nan Li, lè sa a chak pwomès pral akonpli. [Ezayi 61:11 site.] Tout tè a dwe ranpli ak laglwa Bondye.” The Seventh-day Adventist Bible Commentary, volim 7, 984.
Nan dat 11 Septanm lan, tan rafrechisman yo te kòmanse, epi efasman peche moun vivan yo te kòmanse. Jijman sa a aliyen avèk premye prensip menm nan alyans Abraram nan ki fèt an twa etap. Premye prensip sa a se te ke, lè Senyè a te fè Izrayèl soti anba esklavaj peyi Lejip, Li t ap jije ni pèp alyans Li a, ni nasyon kote yo te rete kòm pèlren ak etranje. Premye pèp alyans lan te yon tip ki te reprezante dènye pèp alyans lan, ki se san karantkat mil la. Pèp pwofetik sa yo pral jije kòm kòn pwotestan bèt ki soti sou tè a, pandan kòn repibliken bèt ki soti sou tè a ap jije anmenmtan.
Jijman kòn Repibliken an vini nan fen istwa li, ki se lwa dimanch lan. Lwa dimanch lan reprezante nan akonplisman vèsè sèz la, kote Wòm te pran kontwòl Jida an 63 anvan Kris—nan Jou Ekspyasyon an, dapre kèk istoryen.
Antiòkis Magnus reprezante Etazini nan vèsè dis rive kenz yo. Ronald Reagan te genyen batay vèsè dis la, ki te prefigire efondreman Inyon Sovyetik la nan vèsè karant lan. Ezayi 8:8 idantifye menm batay ki reprezante nan vèsè dis ak karant nan Danyèl onz la, e twa vèsè paralèl sa yo pèmèt Larisi idantifye kòm gayan nan batay Rafya ki nan vèsè onz la.
Batay Rafya a nan vèsè onz la te prefigire lagè ann Ikrèn ant wa sid la (Larisi) ak pouvwa pwokirasyon papote a (Ikrèn). Administrasyon Obama a te inisye lagè sa a nan epòk premye pap ki soti nan emisfè sid la, ki te tou premye pap ki soti nan Amerik yo, byenke se te Amerik di Sid. “Sid” se yon senbòl mondyalis, espirityalis ak kominis, e premye pap sid la ki soti nan Amerik yo te aliyen ak prezidan mondyalis Obama, lè lagè vèsè onz la te rive. Reagan, kòm Etazini nan vèsè dis la, te antre nan yon alyans sekrè ak yon pap konsèvatè; ansuit, Nazi Ikrèn yo te itilize pa yon prezidan mondyalis pandan yon peryòd yon pap mondyalis. Etazini anba Trump kounye a nan yon relasyon ouvè ak premye pap nò-ameriken an, ansanm ak sa yo rele pap konsèvatè a.
Reagan te gen yon alyans sekrè ak antikris pwofesi biblik la nan lagè vèsè dis la, epi Obama te inisye lagè vèsè onz la, nan yon peryòd kote pap la te tou yon globalis, menm jan ak Obama. Kounye a, Trump nan yon relasyon ouvè ak yon pap paralèl ak Reagan, ak eksepsyon ke alyans sekrè inisyal la vin tounen kounye a yon alyans ouvè. Twa pap yo ak twa prezidan yo aliyen ak twa lagè vèsè dis, onz ak kenz yo.
“Legliz Wòm nan se mèvèy nan abilite li ak nan riz li. Li kapab li sa k pral rive. Li ap tann tan pa li, paske li wè legliz pwotestan yo ap rann li omaj nan lefèt yo aksepte fo saba a e yo ap prepare pou fè l respekte pa mwayen menm mwayen sa yo li menm te sèvi avèk yo nan tan lontan. Moun ki rejte limyè verite a va toujou chèche èd pouvwa sa a ki bay tèt li non enfayib la pou leve anwo yon enstitisyon ki soti nan li menm. Jan li va prese vini pou ede pwotestan yo nan travay sa a, sa pa difisil pou devine. Kilès ki konprann pi byen pase chèf papal yo kijan pou yo aji ak moun ki dezobeyi legliz la?”
Legliz Katolik Women an, avèk tout branch li yo toupatou sou latè, fòme yon sèl gwo òganizasyon anba kontwòl syèj papal la, e ki fèt pou sèvi enterè li yo. Plizyè milyon fidèl li yo, nan chak peyi sou latè, resevwa ansèyman pou yo konsidere tèt yo kòm moun ki mare pa fidelite anvè pap la. Kèlkeswa nasyonalite yo oswa gouvènman yo, yo dwe konsidere otorite legliz la kòm pi wo pase tout lòt otorite. Menm si yo ka prete sèman pou yo angaje fidelite yo anvè leta a, dèyè sa toujou rete ve obeyisans anvè Wòm nan, ki lage yo anba tout angajman ki ta kontrè ak enterè li yo.
“Istwa rann kont sou efò li yo, ki fèt avèk anpil ladrès e avèk pèsistans, pou li fofile tèt li nan zafè nasyon yo; epi, yon fwa li fin pran pye, pou li pousuiv pwòp objektif pa li, menm si sa ta mennen nan destriksyon chèf yo ak pèp yo. Nan ane 1204, Pap Inosan III te rale nan men Pyè II, wa Aragòn, sèman ekstraòdinè sa a: ‘Mwen menm, Pyè, wa Aragonè yo, mwen deklare epi mwen pwomèt pou m toujou fidèl ak obeyisan anvè mèt mwen, Pap Inosan, anvè siksesè katolik li yo, ak Legliz Wòm nan, epi pou m fidèlman kenbe wayòm mwen an nan obeyisans anvè li, pandan m ap defann lafwa katolik la, e pandan m ap pèsekite mechanste eretik la.’—John Dowling, The History of Romanism, b. 5, ch. 6, sec. 55. Sa a annamoni ak pretansyon konsènan pouvwa pontif womèn nan, ‘ke li legal pou li depoze anperè yo’ epi ‘ke li kapab delye sijè yo anba fidelite yo anvè chèf enjis yo.’—Mosheim, b. 3, cent. 11, pt. 2, ch. 2, sec. 9, note 17.”
“Epi se pou yo sonje sa: se yon gwo vante lavil Wòm ke li pa janm chanje. Prensip Grégoire VII ak Innocent III yo toujou rete prensip Legliz Katolik Women an. E si li te sèlman gen pouvwa a, li ta mete yo an pratik kounye a ak menm fòs ak nan syèk pase yo. Pwotestan yo pa vrèman konnen sa y ap fè lè yo pwopoze aksepte èd Wòm nan travay egzaltasyon dimanch lan. Pandan yo fikse sou akonplisman objektif pa yo a, Wòm ap chèche retabli pouvwa pa li, pou reprann sipremasi li te pèdi a. Se pou prensip la yon fwa tabli Ozetazini ke legliz la ka sèvi ak oswa kontwole pouvwa leta a; ke obsèvans relijye yo ka fòse pa lwa sivil; an kout, ke otorite legliz ak leta dwe domine konsyans lan, epi triyonf Wòm nan peyi sa a asire.”
“Pawòl Bondye a te bay avètisman konsènan danje k ap pwoche a; si yo pa pran sa oserye, mond pwotestan an ap aprann ki objektif Wòm yo vrèman ye, sèlman lè li twò ta pou chape anba pyèj la. Li ap grandi an silans pou l vin gen pouvwa. Doktrin li yo ap fè enfliyans pa yo nan sal lejislatif yo, nan legliz yo, ak nan kè lèzòm. Li ap monte estrikti li yo ki wo e masiv yo, nan fon sekrè kote ansyen pèsekisyon li yo pral repete. An kachèt e san moun pa sispèk, li ap ranfòse fòs li yo pou pouse pwòp objektif pa li pi devan lè lè a va rive pou li frape. Tout sa li anvi se yon pozisyon avantaj, e sa deja ap bay li. Byento nou pral wè epi nou pral santi ki objektif eleman women an ye. Nenpòt moun ki va kwè epi obeyi pawòl Bondye a, poutèt sa menm, ap tonbe anba repwòch ak pèsekisyon.” The Great Controversy, 580, 581.
An 2016, yo te eli Trump; answit, mondyalis yo, Biden t ap reprezante yo, vòlè eleksyon 2020 an, men sa se sèlman moun ki gen vizyon 20/20 ki rekonèt li. Nan vèsè trèz, Donald Trump “retounen” an 2024, avèk plis pouvwa pase tout tan, epi li kòmanse preparasyon li pou laj dò a ansanm ak batay Panium nan vèsè kenz la. Lè sa a, Leo, pap la, rive pou tabli vizyon an an 2025, twazyèm pap ki asosye ak twa batay vèsè dis rive kenz yo, epi tou ak twa prezidan batay sa yo. Premye ak twazyèm pap yo ansanm ak prezidan yo konsidere kòm konsèvatè, epi pap ak prezidan ki nan mitan yo te mondyalis. Premye alyans lan te sekrè; dènye a ouvèt, paske li reprezante nan vèsè katòz kòm senbòl ki tabli vizyon ekstèn pwofesi dènye jou yo.
Nan dat 31 desanm 2023, travay premye zanj lan, jan sa te reprezante tipolojikman pa travay premye dekrè a, te kòmanse poze fondasyon an. Tès fondamantal la te konsène si William Miller te gen rezon oswa li te nan erè nan idantifikasyon li ke se Wòm ki tabli vizyon an nan vèsè katòz la. Idantifikasyon Miller fè de Wòm kòm senbòl ki tabli vizyon pwofetik dènye jou yo se, nan kèk aspè, verite ki pi enpòtan pami tout verite fondamantal Miller yo. Fason Miller te rive nan sèten konpreyansyon yo ka sòti sèlman lè yo aplike yon lojik sanktifye a tan ak sikonstans li yo, men, pou kèk nan dekouvèt pwofetik li yo, gen temwayaj trè presi sou rezon ki fè li te rive nan konpreyansyon sa yo. Pi fondamantal nan konpreyansyon li yo se te idantifikasyon li ke se Wòm ki tabli vizyon an.
Miller rann temwaye dirèkteman kijan li te chèche konprann kisa li te ye yo te “retire” nan liv Danyèl la. Li pa sèlman idantifye ki kote li te jwenn repons li a, men li pale tou de eksitasyon li lè li te dekouvri bijou li t ap chèche a. Apollos Hale anrejistre yon kòmantè sou pwòp ekri Miller yo, epi nan pasaj ki vin apre a, Hale ap montre kijan Miller te vin yon etidyan pwofesi. Miller, kòm mesaje limyè ki te desele an 1798 la, se yon egzanp sakre pou moun Danyèl te rele “saj” yo, ki “konprann” lè liv la “desele.” Temwayaj Miller sou fason yo te mennen l nan etidye Bib la se yon egzanp entansyonèl pa Sila a ki kontwole tout bagay. Bay anpil atansyon ak devlopman Miller, paske li se egzanp saj yo ki konprann ogmantasyon konesans lan, menm si yo, menm jan ak Miller, soti nan fènwa erè a.
«Nan mwa me 1816, mwen te vin anba konviksyon peche, epi, o, ala laterè ki te ranpli nanm mwen! Mwen te bliye manje. Syèl la te parèt tankou kwiv, epi tè a tankou fè. Se konsa mwen te kontinye jouk nan mwa oktòb, lè Bondye te louvri je m yo; epi, o, nanm mwen, ala yon Sovè mwen te dekouvri Jezi ye! Peche m yo te tonbe tankou yon chay soti sou nanm mwen; epi lè sa a, ala Bib la te sanble klè pou mwen! Tout bagay ladan l te pale konsènan Jezi; li te nan chak paj ak nan chak liy. O, se te yon jou beni! Mwen te vle ale touswit lakay mwen nan syèl la; Jezi te tout bagay pou mwen, epi mwen te panse mwen te kapab fè tout lòt moun wè li jan mwen te wè li a, men mwen te twonpe m.
«Pandan douz ane mwen te yon deis, mwen te li tout istwa mwen te ka jwenn; men kounye a mwen te renmen Bib la. Li te anseye konsènan Jezi! Men toujou te gen yon bon pati nan Bib la ki te fè nwa pou mwen. An 1818 oswa 1819, pandan mwen t ap pale ak yon zanmi mwen te rann vizit, e ki te konnen mwen epi te tande m pale lè mwen te yon deis, li te mande m, nan yon fason ki te byen siyifikatif, “Ki sa ou panse de tèks sa a, ak tèks sa a?” li t ap fè referans ak ansyen tèks mwen te konn opoze lè mwen te yon deis. Mwen te konprann sa li t ap vize a, epi mwen te reponn—Si ou ban mwen tan, m ap di ou sa yo vle di. “Konbyen tan ou bezwen?” Mwen pa konnen, men m ap di ou, mwen te reponn, paske mwen pa t ka kwè Bondye te bay yon revelasyon ki pa t ka konprann. Lè sa a, mwen te pran desizyon pou etidye Bib mwen an, avèk konviksyon ke mwen te kapab dekouvri sa Sentespri a te vle di. Men, kou mwen te fin pran desizyon sa a, panse sa a te vin nan lespri mwen—“Sipoze ou jwenn yon pasaj ou pa ka konprann, kisa w ap fè?”»
«Lè sa a, metòd sa a pou etidye Bib la vin nan lespri mwen:—M ap pran mo ki nan pasaj sa yo, m ap suiv yo atravè Bib la, epi m ap dekouvri siyifikasyon yo konsa. Mwen te gen Konkòdans Cruden lan, [achte an 1798], ki, dapre mwen, se pi bon nan lemonn; konsa mwen pran li ansanm ak Bib mwen, epi mwen chita bò biwo mwen, san m pa t li anyen ankò, eksepte jounal yo yon ti kras, paske mwen te detèmine pou m konnen kisa Bib mwen an te vle di. Mwen te kòmanse nan Jenèz, epi mwen te kontinye li dousman; epi lè m te rive sou yon tèks mwen pa t ka konprann, mwen te fouye atravè Bib la pou m dekouvri sa li te vle di. Apre m te fin pase atravè Bib la nan fason sa a, o, ala klere ak gloriye verite a te parèt! Mwen te dekouvri sa m te ap preche nou an. Mwen te vin konvenki ke sèt tan yo te fini an 1843. Apre sa mwen rive sou 2300 jou yo; yo te mennen m nan menm konklizyon an; men mwen pa t gen okenn lide pou m dekouvri kilè Sovè a t ap vini, e mwen pa t ka kwè sa; men limyè a te frape m avèk yon fòs tèlman pwisan, mwen pa t konnen kisa pou m fè. Kounye a, mwen te panse, fòk mwen mete espyon ak brid; mwen p ap ale pi vit pase Bib la, e mwen p ap rete dèyè li. Kèlkeswa sa Bib la anseye, m ap kenbe l fèm. Men, malgre sa, te toujou gen kèk tèks mwen pa t ka konprann.»
“Konsa pou m fini ak fason jeneral li te konn etidye Bib la. Nan yon lòt okazyon, li te esplike fason li te fikse sans tèks ki devan nou an—sans ‘sa ki chak jou a.’ ‘Mwen te kontinye li,’ li di, ‘epi mwen pa t ka jwenn okenn lòt kote yo te jwenn li, eksepte nan Danyèl. Lè sa a, mwen te pran mo ki te kanpe ann akò avè l yo, “wete.” “L ap wete sa ki chak jou a,” “depi lè yo va wete sa ki chak jou a,” elatriye. Mwen te kontinye li, e mwen te panse mwen pa t ap jwenn okenn limyè sou tèks la; finalman mwen rive nan 2 Tesalonisyen 2:7, 8. “Paske mistè inikite a deja ap travay; se sèlman sila a ki kounye a anpeche a, ap kontinye anpeche jiskaske yo wete l nan chemen an, epi lè sa a, mechan sa a va parèt,” elatriye. E lè mwen te rive nan tèks sa a, o, jan verite a te parèt klè e gloriye! Men li! se sa ki ‘chak jou a’! Bon, kounye a, ki sa Pòl vle di pa “sila a ki kounye a anpeche a,” oswa ki mete baryè a? Pa “nonm peche a,” ak “mechan an,” yo vle di Papis la. Bon, ki sa ki anpeche Papis la pou l pa revele? Se Pèganis la; ebyen, “sa ki chak jou a” dwe vle di Pèganis la.’” Apollos Hale, The Second Advent Manual, 66.
Gidans pwovidansyèl etid Miller la, pa mwayen imen kou pa mwayen diven, ekri nan dosye a. Ansyen zanmi li a te pouse l, e panse ki te vin jwenn li yo se te vwa zanj Gabriyèl la, ke Sè White idantifye “line upon line” kòm zanj ki te vizite Miller plizyè fwa. Li idantifye sèt tan yo kòm premye dekouvèt li, epi apre sa li idantifye 2,300 yo kòm dezyèm temwen pou sèt tan yo, paske toude te fini an 1843, (jan li te kwè okòmansman). De pwofesi sa yo se dekouvèt alfa ak omega li yo, e anndan relasyon pwofetik ak Miller yo, yo idantifye erè ki t ap korije pa Samuel Snow avèk mesaj Rèl Minwi a ki te inisye “mouvman setyèm mwa a.” Mouvman Rèl Minwi a se te “mouvman setyèm mwa a” lè li te kite reyinyon kan Exeter la, paske li t ap idantifye vini Senyè a nan dizyèm jou setyèm mwa a, ki, an 1844, te tonbe sou 22 Oktòb.
Erè ki pwodui ranfòsman dezyèm zanj lan reprezante pa premye konpreyansyon Miller te genyen an, selon ki sèt tan yo ak 2,300 ane yo te fini ansanm an 1843. Nan pasaj la, pwochen doktrin yo diskite a se fason Miller te rive idantifye Wòm kòm senbòl ki tabli vizyon an. Pwofesè istwa Advantis yo idantifye ke tout konpreyansyon pwofetik William Miller yo te baze sou lefèt ke li te idantifye de pouvwa k ap dezole. Li te konprann de pouvwa k ap dezole sa yo kòm Wòm payen ak Wòm papal, e li te wè de pouvwa sa yo nan 2 Thessalonians lè li te rive konprann ke “kontinyèl la” nan liv Danyèl la se Wòm payen. Chak modèl pwofetik Miller te prezante, li menm Sè White fè nou konnen zanj yo te vizite repete, te baze sou konpreyansyon li ke Wòm tabli vizyon an. Chak youn!
Depi 31 desanm 2023, Lyon tribi Jida a t ap louvri sele sou Revelasyon Jezikri a. Depi lè sa a, tès fondamantal la te kòmanse, e li te rive nan konklizyon li lè premye pap ki soti Ozetazini an te kòmanse rèy li nan dat 8 me 2025. Nan moman sa a, tès tanp lan te kòmanse.
Nou pral kontinye bagay sa yo nan pwochen atik la epi sèvi ak “250” ane yo kòm yon temwen pou soutni idantifikasyon nou an ke tès fondamantal la te fini avèk pap aktyèl la.