Akụkọ ihe mere eme zoro ezo nke Daniel isi nke iri na otu amaokwu nke iri anọ na-adakọ n’otu ahịrị na akụkọ ihe mere eme e gosiri n’amaokwu nke iri ruo nke iri na isii nke otu isi ahụ. N’amaokwu nke iri ruo nke iri na isii, a na-anọchi anya ahịrị nke anụ ọhịa nke ụwa nke Mkpughe isi nke iri na atọ, nke mpi Republican dapụrụ n’ezi okwukwe nke United States, site n’aka Donald Trump; a na-anọchi anya ahịrị nke mpi Protestant dapụrụ n’ezi okwukwe nke United States site n’aka ndị Maccabee; a na-anọchi anya ahịrị nke anụ ọhịa nke oké osimiri nke ọchịchị ndị popu dị ka “ndị na-apụnara ndị gị ihe”; a na-anọchi anya ahịrị nke dragọn ahụ site n’aka ndị eze dị iche iche nke ndịda na Phillip nke Masedonia. A na-anọchi anya ahịrị nke puku mmadụ narị otu na iri anọ na anọ site n’aka Pita.
Etiti ụzọ ahụ
N’ime akụkọ nzuzo ahụ, a na-emesi etiti ike ugboro ugboro. Afọ 250 ahụ nke malitere na 457 BC kwụsịrị na 207 BC n’etiti agha Raphia na Panium, agha nnọchi anya abụọ ikpeazụ nke amaokwu iri na otu ruo iri na ise. Afọ 250 nke anụ ọhịa nke ụwa ahụ nke malitere na 1776 na-agwụ na 2026, afọ nke “ntuli aka etiti oge” n’ogige ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke anụ ọhịa nke ụwa ahụ. Pita nọ na Caesarea Philippi (Panium), etiti nke ugboro atọ ahụ Kraịst jiri naanị ụmụazụ atọ kpọrọ onwe ya.
N’akụkọ ihe mere eme nke ahịrị myiri ndị ahụ, Pita na-anọchi anya ndị na-agbazi ma na-ekwughachi ịdọ aka ná ntị banyere bọọlụ ọkụ ndị na-adakwasị Nashville. A gbanwere aha Pita n’etiti kpọmkwem nke isi iri na otu ruo isi iri abụọ na abụọ n’akwụkwọ Matiu, dị nnọọ ka isi nke dị n’etiti isi iri na otu ruo isi iri abụọ na abụọ n’akụkọ Abram si gosi ibi úgwù dị ka ihe ịrịba ama nke ọgbụgba ndụ, tinyere etiti isi iri na otu ruo isi iri abụọ na abụọ n’akwụkwọ Mkpughe, nke na-egosi ihe ịrịba ama nke ọgbụgba ndụ nke ọnwụ na Mkpughe iri na asaa. Ọ bụ n’etiti ahụ ka a na-agbanwe otu narị puku na puku iri anọ na anọ ahụ site n’ịbụ ndị Laodisia ghọọ ndị Filadelfia, onye nọkwa n’etiti ndị mmụọ ozi atọ ahụ bụ mmụọ ozi nke abụọ.
Nzọụkwụ nke abụọ, ma ọ bụ ebe etiti, bụ oge ule nke abụọ nke ụlọ nsọ, nke na-esochi ule mbụ ahụ bụ́ ule ntọala. Ule mbụ nke afọ 2024 bụ ọhụụ mpụga nke a nọ na-eji ihe nnọchianya Rom eguzobe, ma ule nke abụọ bụ ọhụụ ime marah (enyo) nke Kraịst n’Ebe Nsọ Kachasị Nsọ. N’akụkọ ihe mere eme nke mmụọ ozi nke abụọ, ozi mkpu etiti abalị na-abịa inye ozi mmụọ ozi nke abụọ ike.
N’akụkọ ihe mere eme nke ndị Millerite n’afọ 1840, Josiah (nke pụtara ntọala Chineke) Litch mere mgbazi n’otú o si mata amụma banyere Islam nke ahụhụ nke mbụ na nke abụọ, ma n’afọ 1844, Samuel Snow mere mgbazi n’amụma e buru banyere afọ 1843, n’imezu ilu ụmụ agbọghọ iri ahụ na-amaghị nwoke. N’afọ 2026, Peter ga-emezi amụma ahụ e buru banyere bọọlụ ọkụ nke Nashville, bụ́ nke na-emezughị, dị ka ndakpọ olileanya nke ndị Millerite n’afọ 1843 sere onyinyo ya, ma mezigharịa ozi banyere Islam dị ka ọrụ Josiah Litch rụrụ n’afọ 1840 sere onyinyo ya. Ihe omume abụọ ahụ nke ndị Millerite n’afọ 1840 na 1844 na-anọchi anya inye ozi mmụọ ozi nke mbụ ike n’ụbọchị 11 nke Ọgọst, 1840, na inye ozi mmụọ ozi nke abụọ ike n’ụbọchị 17 nke Ọgọst, 1844. Ha abụọ jikọtara ọnụ na-eme ka a mata inye mkpu etiti abalị ike mgbe bọọlụ ọkụ nke Nashville ga-agbadata.
“Mmụọ-ozi ahụ nke na-ejikọta onwe ya n’ịkpọsa ozi nke mmụọ-ozi nke atọ ga-eme ka ụwa nile were ebube ya mụchaa ìhè. A na-ebu amụma n’ebe a banyere ọrụ nke ga-eru ụwa dum ma bụrụ nke ike ya pụrụ iche a na-adịghị ahụkebe. Mmegharị ọbịbịa nke afọ 1840–44 bụ ngosipụta dị ebube nke ike Chineke; e bugara ozi mmụọ-ozi mbụ ahụ n’ebe oziọma nile dị n’ụwa, ma n’ụfọdụ mba e nwere mmasị okpukpe kasị ukwuu e hụworo n’ala ọ bụla kemgbe Ndozigharị nke narị afọ nke iri na isii; ma ndị a ga-akawanye elu site na mmegharị ahụ dị ike nke dị n’okpuru ịdọ aka ná ntị ikpeazụ nke mmụọ-ozi nke atọ.” The Great Controversy, 611.
Ajụjụ bụ: Gịnị mere nlekọta Chineke ga-eji họrọ Nashville n’ime obodo niile dị na United States? Mgbe ahụhụ nke atọ bịarutere na 9/11, Ụlọ Elu Ejima ndị dị na New York na Pentagon dị na Washington, DC, bụ ebe e lekwasịrị anya ịwakpo. Ụgbọelu nke anọ dara kụọ ala. Ihe nnọchianya nke anụ ọhịa ahụ si n’ala pụta bụ ala; ihe nnọchianya nke ike akụ na ụba ya bụ New York; ihe nnọchianya nke ike agha ya bụkwa Pentagon. Mgbe United States na-amanye ụwa ịnakwere akara nke ikike popu na usoro ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke chọọchị na ọchịchị obodo, nke bụ oyiyi anụ ọhịa ahụ, ọ na-eji ike agha na ike akụ na ụba ya eme nke a, n’ihi na Mkpughe isi iri na atọ na-egosi otú anụ ọhịa ahụ si n’ala pụta si eji ike ya amachibido ndị kwesịrị ntụkwasị obi ịzụ ma ọ bụ ire ihe, ọ na-egbukwa ndị na-eguzosi ike n’ịkwado Ụbọchị Izu Ike nke Chineke, nke bụ ụbọchị nke asaa. E gosipụtara ihe nnọchianya amụma ahụ dị ka "ụgbọ ịnyịnya, ndị na-agba ịnyịnya (ike agha) na ụgbọ mmiri" (ike akụ na ụba) na Daniel isi iri na otu amaokwu iri anọ.
N’oge a na-akanye puku mmadụ otu narị na iri anọ na anọ ahụ akara, Islam na-awakpo ala ahụ dị ebube ugboro anọ n’atụghị anya ya. Nke mbụ bụ 9/11; nke abụọ na nke atọ bụ ala ahụ dị ebube nke oge ochie n’echiche nkịtị ya, na Nashville sochiri ya. Nke anọ bụ ala ọma jijiji nke Mkpughe isi iri na otu, ya bụ, iwu Sọnde. N’ihe metụtara Balaam na ndị mmụọ ozi atọ ahụ, mwakpo abụọ ahụ, nke Ọktoba 7, 2023, na nke Nashville, na-anọchi anya ubi vaịn abụọ ahụ Akwụkwọ Nsọ kwuru banyere ha, bụ́ nke ndị ha na Chineke gbara ndụ.
Mgbe a gwọrọ ọnya ahụ na-egbu egbu nke ọchịchị popu n’iwu ụbọchị Sọnde, ngosipụta nke abụọ nke Oge Ọchịchịrị amalite. Ahụhụ mbụ na nke atọ bụ otu ihe ahụ, n’ihi na Kraịst na-eji mmalite akọwa ọgwụgwụ mgbe niile; ya mere, kpakpando dara ada nke Mohammed n’ime ahụhụ mbụ, onye tụgharịrị igodo nke meghere olulu enweghị ngwụcha, ma obere oge ka 9/11 gasịrị, ekweghị na Chineke nke sitere n’olulu enweghị ngwụcha gburu ndị àmà abụọ nke Mkpughe iri na otu. N’iwu ụbọchị Sọnde, a gwọrọ ọnya ahụ na-egbu egbu nke popu, ma anụ ọhịa nke Katọlik na-emezu ilu amụma ahụ gbasara nke asatọ (na-anọchi anya mbilite n’ọnwụ) ka o wee mezuo. Mgbe ahụ ka oge nke abụọ nke Oge Ọchịchịrị na-amalite, dịka akara ụzọ nke atọ nke Belam, mgbe ịnyịnya ibu ahụ na-ekwu okwu ma tụgharịa igodo ahụ iji meghee olulu enweghị ngwụcha ọzọ. Mgbe 9/11 gasịrị, ekweghị na Chineke, dragọn ahụ, si n’olulu ahụ pụta ịlụ ọgụ megide onye isi ala kasị baa ụba nke kpaliri alaeze Gris dum. N’iwu ụbọchị Sọnde, anụ ọhịa nke Mkpughe iri na asaa na-arịgo si n’olulu enweghị ngwụcha pụta, ọchịchịrị wee kpuchie anyanwụ ọzọ.
Gịnị mere Nashville? Ajụjụ ahụ ka na-adịghị edozi? Nashville na-akara mmalite nke obere oge nke nkwusa ozi mkpu etiti abalị, ọ na-amalitekwa site n’ọgụ mbibi a na-atụghị anya ya nke Islam, ọ na-ejedebekwa n’otu ụzọ ahụ. Iwu Sọnde na njedebe nke oge ahụ na-anọchi anya mmanye nke akara nke anụ ọhịa n’ime United States, na mmalite nke mbibi nke obodo dị iche iche. “Mbibi” bụ njirimara amụma nke Islam.
Mbibi
“Abalị tupu nke ikpeazụ, e gosiri m otu ihe nkiri dị nnọọ ịrịba ama. Ahụrụ m nnukwu bọọlụ ọkụ ka ọ daba n’etiti ụfọdụ ụlọ ukwu mara mma, na-ebute mbibi ha ozugbo. Anụrụ m ụfọdụ ka ha na-ekwu, ‘Anyị maara na ikpe Chineke na-abịakwute ụwa, ma anyị amaghị na ha ga-abịa ngwa ngwa otu a.’ Ndị ọzọ kwuru, ‘Unu maara! Gịnị mere, ya mere, unu agwaghị anyị? Anyị amaghị.’ N’akụkụ niile anụrụ m okwu dị otu a ka a na-ekwu.” Letter 217, 1904.
Itoolu na Iri na Otu
Mkpughe “Itoolu na Otu” na-ekpughe agwa nke alaeze nke Islam dị ka ọnwụ na mbibi, n’ihi na aha n’amụma na-anọchi anya agwa.
Ha nwerekwa eze n’elu ha, nke bụ mmụọ-ozi nke olulu enweghị nsọtụ, onye aha ya n’asụsụ Hibru bụ Abaddon, ma n’asụsụ Grik aha ya bụ Apollyon. Mkpughe 9/11.
Abaddon pụtara “mbibi ma ọ bụ ebe mbibi dị,” Apollyon pụtakwara “onye na-ebibi.”
“Ndị mmụọ ozi jidere ifufe anọ ahụ, nke e ji ịnyịnya iwe na-achọ ịgbapụ ma gbaa ọsọ gafee n’elu ụwa dum na-anọchi anya ya, na-eburu mbibi na ọnwụ n’ụzọ ọ na-agafe.”
“Ànyị gā-arahụ ụra n’ókè nnọọ nso nke ụwa ebighị ebi? Ànyị gā-adị umeala n’obi, oyi, ma nwụọ anwụ n’ime mmụọ? Ọ dị m ụtọ na anyị nwere ike inwe n’ime ụka anyị Mmụọ na iku ume nke Chineke e kubatara n’ime ndị Ya, ka ha wee guzo n’ụkwụ ha ma dị ndụ. Anyị kwesịrị ịhụ na ụzọ ahụ dị warara, na ọnụ ụzọ ya dịkwa mkpagide. Ma mgbe anyị na-agafe n’ọnụ ụzọ mkpagide ahụ, obosara ya enweghị nsọtụ.” Manuscript Releases, volume 20, 217.
Ụzọ nke Alakụba nke ahụhụ nke atọ bụ ụzọ Belam na inyinya ibu ahụ. Ụzọ nke ịnyịnya iwe nke Alakụba, ya bụ ifufe ọgụ anọ nke Jọn, ifufe ike nke Aịzaya na “ifufe” ma ọ bụ “ume” nke Ịzikiel nke si n’ifufe anọ ahụ abịa, na-esi n’ụzọ sitere na 9/11 nke na-eduga n’ọnụ ụzọ “warara” na “kwụ ọtọ.” Ụzọ warara ahụ bụ akara ụzọ nke atọ nke Belam na inyinya ibu ahụ.
Mmụọ-ozi nke Onyenwe anyị gara n’ihu karịa, guzo kwa n’ebe dị warara, ebe ọ dịghị ụzọ isi tụgharịa ma ọ bụ n’aka nri ma ọ bụ n’aka ekpe. Ma mgbe inyinya-ibu ahụ hụrụ mmụọ-ozi nke Onyenwe anyị, ọ dara n’ala n’okpuru Belam: iwe Belam wee banye n’ọkụ, o jiri kwa mkpara tie inyinya-ibu ahụ. Onyenwe anyị wee meghee ọnụ inyinya-ibu ahụ, o wee sị Belam, Gịnị ka m mere gị, na ị tiela m ugboro atọ ndị a? Ọnụ Ọgụgụ 22:26–28.
Ụzọ nke ahuhu nke atọ nke mbibi Alakụba bidoro na 9/11 mgbe Mkpughe 18:1–3 mezuru.
“Ugbu a, ọ̀ bụ okwu ahụ ka na-abịa nke m kwuputara na a ga-ekpochapụ New York site n’oke ebili mmiri? Nke a abụghị ihe m kwuru mgbe ọ bụla. Ihe m kwuru bụ, ka m na-ele nnukwu ụlọ ndị ahụ a na-ewu n’ebe ahụ, elu n’elu, ‘Lee ihe omume ndị dị egwu ga-eme mgbe Onyenwe anyị ga-ebili ịma jijiji ụwa nke ukwuu! Mgbe ahụ, a ga-emezu okwu ndị dị na Mkpughe 18:1–3.’ Isi nke iri na asatọ dum nke Mkpughe bụ ịdọ aka ná ntị banyere ihe na-abịa n’elu ụwa. Ma enweghị m ìhè pụrụ iche banyere ihe na-abịa n’elu New York, ewezuga na amaara m na otu ụbọchị a ga-akwatu nnukwu ụlọ ndị ahụ dị n’ebe ahụ site n’ịtụgharị na ịtụgharịgharị nke ike Chineke. Site n’ìhè e nyere m, amaara m na mbibi dị n’ime ụwa. Otu okwu sitere n’ọnụ Onyenwe anyị, otu mmetụ nke ike ya dị ike, ụlọ ndị a buru ibu ga-ada. Ihe omume ga-eme nke ịdị egwu ha anyị enweghị ike ichetụ n’uche.” Review and Herald, July 5, 1906.
Ajụjụ ahụ ka dị: Gịnị mere o ji bụrụ Nashville? Bọọlụ ọkụ nke Nashville na-anọchi anya ọnọdụ amụma ebe otu ìgwè n’ime ndị Adventist nọ n’ihere, bụrụkwa ndị “e bipụrụ,” dị ka Joel si kwuo. A na-egosi ìgwè nke ọzọ dị ka ndị ihere na-adịghị eme ma ọlị, ndị ọṅụ jupụtakwara n’obi. Ọṅụ amụma ahụ abụghị n’ihi ikpe e wetara n’isi Nashville na United States, kama ọ bụ n’ihi ngosipụta nke izi ezi a na-anọchi anya ya n’etiti ndị nwere mmanụ n’ilu ahụ na ndị na-enweghị mmanụ. Mmanụ ahụ na-anọchi anya ọtụtụ ihe, ma otu n’ime ihe ndị bụ isi ọ na-anọchi anya ha bụ ozi mkpu etiti abalị. Ná ngwụcha afọ 2023, a malitere imeghe akara e ji mechie ozi ahụ nke nta nke nta, ọ nọchitekwara anya mmụba nke ihe ọmụma nke a na-ajụ ma ọ bụ na-anabata. Hosia kwuru hoo haa na ndị na-ajụ ihe ọmụma ahụ bụ ndị a na-ajụ n’ọkwa ha dị ka ndị nchụàjà Chineke. Pita nọ n’etiti usoro nke Levitikọs isi iri abụọ na atọ mgbe ọ ghọtara bọọlụ ọkụ nke Nashville, ọnụọgụ iri atọ bụkwa ihe nnọchianya nke ndị nchụàjà.
A na-ebibi ndị m n’ihi enweghị ihe ọmụma: n’ihi na ị jụwo ihe ọmụma, mụ onwe m ga-ajụkwa gị, ka ị ghara ịbụ onye nchụàjà nye m: ebe i chefuwo iwu nke Chineke gị, mụ onwe m ga-echezọkwa ụmụ gị. Hosea 4:6.
Okwu banyere “ihe ọmụma,” ma ọ bụ enweghị ya, bụ otu n’ime eziokwu ndị metụtara ọbịbịa bọọlụ ọkụ nke Nashville. “Ihe ọmụma” metụtara amụma, ma ọ bụ enweghị ya, na-akara mmalite nke mkpọsa mkpu etiti abalị, oge ahụ na-ejedebekwa n’okwu banyere nrubeisi nye Okwu Chineke, dị ka okwu gbasara Ụbọchị Izu Ike na Sọnde si nọchite anya ya. Kraịst na-eji mmalite egosipụta ọgwụgwụ mgbe niile, ná mmalitekwa, nrubeisi nye Okwu Chineke bụ ozi ịdọ aka ná ntị e nyere Adam na Iv n’ogige ahụ.
Nsogbu nke nrube isi n’ọgwụgwụ apụghị igbochi ya n’otu ogige naanị ma ọ bụrụ na “mba niile ga-etinye aka na ya,” dịka Sista White si kwuo. Okwu gbasara Ụbọchị Izuike na Sọnde bụ mmegharị nke ule mbụ e nyere Adam na Iv n’ogige ahụ, nke a ga-emegharịkwa n’ụwa nile dum n’ọgwụgwụ. Ule ahụ na-amalite na iwu Sọnde dị na United States, nke bụkwa njedebe nke oge nkwusa nke mkpu etiti abalị.
Ọ bụ nanị ndị nabatara mmụba n’ihe ọmụma sitere n’ịtọghe akara e ji mechie ozi nke mkpughe Jizọs Kraịst, nke malitere ná ngwụcha afọ 2023, na-ekwusa ozi ịdọ aka ná ntị na Kraịst na-abịa. A na-emecha ule nke ihe ọmụma, ma ọ bụ enweghị ya, n’oge mwakpo ahụ na Nashville. Ule e ji ekpebi ezi ọnọdụ nke ule atọ ahụ malitere mgbe a tọghere akara ahụ n’afọ 2023 dabeere na mmanụ ahụ, nke bụ “ihe ọmụma” dị n’ozi amụma ahụ a tọghere akara ya mgbe ahụ.
“Ihe ọmụma” ahụ e meghere akara ya na-anwale mmadụ, n’ikpeazụkwa, ọ na-apụta ìhè dị ka mmanụ ahụ nke bụ ule nke atọ, bụ́kwa ule e ji ekpebi ihe. Ule ahụ na-amalite oge nkwusa ozi mkpu etiti abalị, bụ́ oge na-agwụ mgbe a ruru ule nrubeisi. A na-emezu ule nrubeisi ahụ n’ahụ Eve, onye na-anọchi anya ụka, nakwa n’ahụ Adam, onye na-anọchi anya ọchịchị. Njikọ nke òtù abụọ ahụ na-ezu oke mgbe a manyere ndị mmadụ ịnara akara anụ ọhịa ahụ. Ule e nwere n’ogige ahụ bụ ule a ga-enwe n’ọgwụgwụ. Ọ bụ ule maka ndị ikom na ndị inyom nke gụnyere njikọ ụka na ọchịchị, ndị bụ nwoke na nwanyị. Ozi ịdọ aka ná ntị ahụ a na-emeghe akara ya, nke na-eduga n’ule ikpeazụ nke nrubeisi, ka osisi “ihe ọmụma” banyere ihe ọma na ihe ọjọọ na-anọchi anya.
Nashville bụ ihe nnọchianya nke agụmakwụkwọ ndị Gris n’ala anụ ọhịa nke si n’ala pụta. Agụmakwụkwọ ndị Gris bụ agụmakwụkwọ ụgha; ọ bụ ihe ọmụma ọjọọ, ma ihe ọmụma dị mma bụ ezi agụmakwụkwọ. Naanị bọọdụ nchịkwa ụlọ ọrụ Ellen White kwetụrụla isonye na ya bụ nke Madison College, nke dị na Nashville, obodo a na-akpọ “Atens nke Ndịda.” Nashville bụ ihe nnọchianya nke agụmakwụkwọ ndị Gris, ya bụ, agụmakwụkwọ ụgha. Agụmakwụkwọ ụgha bụ ihe ọmụma ụgha. Ihe Nashville pụtara kwekọrọ n’ihe New York City na Pentagon nọchiri anya ya.
Anyị ga-aga n’ihu n’ihe ndị a n’isiokwu na-esonụ.
Akwụkwọ Edemede 188, 1905
“Mgbe m nọ na Nashville, anọ m na-agwa ndị mmadụ okwu, ma n’oge abalị, e nwere nnukwu bọl ọkụ nke si n’eluigwe bịa ozugbo wee nọrọ na Nashville. Ire ọkụ si na bọl ahụ na-apụta dịka akụ; ụlọ ndị mmadụ na-erepịa; ụlọ na-amagharị ma na-ada. Ụfọdụ n’ime ndị anyị guzoro ebe ahụ. ‘Ọ bụ kpọmkwem dịka anyị tụrụ anya ya,’ ka ha kwuru, ‘anyị tụrụ anya nke a.’ Ndị ọzọ nọ na-akwọ aka ha n’ihe mgbu ma na-eti mkpu kpọkuo Chineke ka O meere ha ebere. ‘Ị maara ya,’ ka ha kwuru, ‘ị maara na nke a na-abịa, ma ị sịghịkwa otu okwu iji dọọ anyị aka ná ntị!’ O yiri ka ha ga-afọ nke nta ka ha dọwaa ha iberibe, n’echiche na ha agwabeghị ha ma ọ bụ nye ha ịdọ aka ná ntị ọbụla.” Manuscript 188, 1905.