A maara Ezikiel dị ka “onye amụma na-eru uju,” n’ihi na ọ bụ ihe nnọchianya nke ndị dị puku otu narị na iri anọ na anọ, ndị a kọwara n’isi nke itoolu nke akwụkwọ ya dị ka ndị na-eru uju (na-asụ ude ma na-ebe ákwá) n’ihi ihe arụ a na-eme n’ala ahụ nakwa n’ụka. N’akụkụ akwụkwọ Akaebe nke anyị hotara n’edemede gara aga, Nwanne Nwanyị White dere, “Onye amụma ahụ n’onwe ya bụ onye ọbịa n’ala ọbịa, ebe ọchịchọ ịbụ onye ukwu nke na-enweghị oke na obi ọjọọ jọgburu onwe ya na-achị ihe niile. Ihe ọ hụrụ na ihe ọ nụrụ banyere ọchịchị aka ike na ajọ omume ụmụ mmadụ wutere mkpụrụ obi ya, o wee na-eru uju n’oke mwute ehihie na abalị.”
Ndị puku iri na anọ na narị anọ na anọ bụ “ndị a chụpụrụ n’Izrel,” ndị a gbasasịrị, dị ka e si gosi ya n’ịkpọrọ Ezikiel n’agha n’ala ọzọ. Usoro nke ịkụ akara e gosiri n’Ezikiel isi nke itoolu bụ otu ihe ahụ dị na Mkpughe isi nke asaa, a na-egosikwa isiakwụkwọ abụọ ahụ dịka ihe na-eme n’ụbọchị ikpeazụ.
“Akara a nke ndị ohu Chineke a bụ otu ihe ahụ e gosiri Ezikiel n’ọhụụ.” Testimonies to Ministers, 445.
Site n’ocheeze ahụ, Chineke na-eduzi ndị cherubim, ndị na-achịkwakwa wiil ndị ahụ. Ihe Ezikiel ga-aghọta site n’ọhụụ ahụ bụ na ọ bụ Chineke na-achịkwa ihe niile, ọbụna n’oge ihe niile yiri ka ha nọ n’ọgba aghara. Nwanne Nwanyị White na-asị “n’otu aka ahụ” mgbe ọ kọwasịrị usoro ahụ nke Chineke nọ n’ocheeze na-eduzi ndị cherubim bụ́ ndị na-achịkwa ihe ndị na-eme n’ụwa, ka ọ na-akọwa Jọn n’ebe nsọ ahụ ebe Kraịst jere ije n’etiti ụka asaa ahụ. Ezikiel na Jọn bụ ihe nnọchianya nke ndị na-ebi ndụ n’oge a na-akara ndị puku otu narị na iri anọ na anọ akara. Dị ka e dekọrọ site n’ike mmụọ nsọ, “A rọbeghịdị nrọ banyere ihe omume ndị ga-eme n’ụwa anyị.”
N’ezie, mgbe Nwanne Nwanyị White dere okwu ndị ahụ, okwu ndị ahụ bụ eziokwu, ma n’oge ịka akara, ha na-enweta mmezu ha zuru oke. Ihe dị ka afọ iri abụọ gara aga, ị̀ gaara eche na ihe na-eme ugbu a n’ụwa, nke jikọrọ ya na ịgbakọta n’ìgwè nke igurube Islam, ga na-eme n’ezie? Ihe nnọchianya igurube e ji anọchi anya Islam n’isi nke itoolu nke Mkpughe gụnyere ịkwaga ebe ọzọ nke igurube ndị dị n’ebe ugwu Afrịka na-eme n’okike. Ụzọ igurube Afrịka ndị ahụ na-agbakọta n’ìgwè si akwaga ebe ọzọ kwekọrọ n’ógbè ala ndị Islam weghaara. Islam sitere n’agbụrụ Ishmael, nne Ishmael bụkwa Hagar. Hagar pụtara “mgbapụ” ma ọ bụ “ịgbapụ.” N’asụsụ Arabik, a na-edekarị aha ahụ dị ka Hajar (هاجر), ọ jikọkwara n’otu mgbọrọgwụ okwu ahụ e si nweta Hijra (ịkwaga ebe ọzọ/mgbapụ nke Muhammad). Ọ bụghị naanị na mgbọrọgwụ Islam metụtara ịgbakọta igurube n’ìgwè, kama mgbọrọgwụ ndị ahụ gụnyekwara ihe ịkwaga ebe ọzọ pụtara. Ò nweela onye ọ bụla rọrọ nrọ na mbata ndị si mba ọzọ n’ụzọ megidere iwu bụ ngosipụta nke igurube Islam?
Ọ̀ dị onye ọ bụla rọrọ nrọ na ndị Kọmunist zuru ụwa ọnụ ga-esoro nnukwu ìgwè ndị Alakụba guzobe njikọ aka nke a na-akpọ ugbu a njikọ aka uhie na akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ? Ma okpukpe Alakụba ma ike dragọn nke ndị na-akwado ijikọ ụwa ọnụ na-arịpụta site n’olulu na-enweghị ala, dị ka e gosiri na Mkpughe 9/11 n’usoro e depụtara ha, olulu na-enweghị ala ahụ na-anọchitekwa anya ngosipụta nke ike Setan. Ndị abụọ a jikọrọ aka ugbu a bụ ngwá ọrụ Setan, dị ka Akwụkwọ Nsọ nke eziokwu si kwuo. Hagar bụ nwanyị Ijipt, Ishmael bụkwa ihe nnọchianya nke okpukpe Alakụba; ya mere, Hagar na Ishmael bụ ihe nnọchianya nke njikọ aka uhie na akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ nke oge a.
“‘Mgbe ha ga-emezuo [na-emecha] àmà ha.’ Oge nke ndị àmà abụọ ahụ ga-ebu amụma yi uwe ákwà-nkpe gwụrụ na 1798. Ka ha na-abịaru nso n’ókè njedebe nke ọrụ ha n’ime ọchịchịrị, a ga-alụ agha imegide ha site n’ike ahụ a kọwara dịka ‘anụ ọhịa nke na-arịgo site n’olulu omimi.’ N’ọtụtụ mba dị na Europe, ike ndị na-achị n’Ụka na n’Ọchịchị, kemgbe ọtụtụ narị afọ, Setan ejirila ha chịkwaa site n’usoro papacy. Ma ebe a, a na-eme ka a hụ ngosipụta ọhụrụ nke ike Setan.” The Great Controversy, 268.
Nwanne Nwanyị White na-akọwapụta ebe a mbata nke usoro soshalizim n’oge Mgbanwe Ọchịchị France, na-ekwukwa na Setan na-achịkwakwa ike ọchịchị popu. Ike ọchịchị popu na-esikwa n’olulu na-enweghị ala apụta na Mkpughe iri na asaa, na n’isi nke itoolu nke Mkpughe, Islam bụ anwụrụ ọkụ nke si n’olulu na-enweghị ala pụta. Isi okwu ahụ ka dị: ihe e kwuru site n’ike mmụọ nsọ ọ̀ pụtara n’ezie, “A rọtabeghịdị nrọ banyere ihe omume ndị ga-eme n’ụwa anyị?” Ònye rọrọ nrọ na a ga-agbasa Islam n’ofe Yurop ugbu a, nakwa na ọ ga na-arịdakwasị Amerịka Ugwu na Amerịka Ndịda ugbu a? Ị̀ rọrọ nrọ na ndị na-akwado ijikọ ụwa ọnụ nọ n’Òtù Mba Ụwa, n’Òtù Njikọ Yurop na n’Òtù Ndọrọ Ndọrọ Ọchịchị Demọkrat nke United States ga-agbasa igurube ndị ahụ n’ụwa niile?
Ònye tụrụ anya na njikọ aka nke ndị Kọmunist na ndị Alakụba ga-emeri ụlọ ọrụ agụmakwụkwọ, bụ́ njikọ aka a na-eji dọla ụtụ isi ụmụ amaala akwado ugbu a, ebe ụmụ amaala ahụ ebughị n’obi mgbe ọ bụla na a ga-eji dọla ụtụ isi ha bibie mba na-enye dọla ụtụ isi ahụ?
Ònye tụrụ anya na Briten Ukwu ga-akwalite ma kwado ka okpukpe Alakụba na-edina ụmụ agbọghọ ndị ọcha n’ike n’ìgwè, na-atọrọ ha, na-atụ ha mkpọrọ ma na-egbu ha? Ọtụtụ ndị na-eme ka a mara eziokwu ahụ bụ na usoro kọmunizim ọ bụla a hụtụrụla n’akụkọ ihe mere eme ụmụ mmadụ adaala kpamkpam, ma mkpụrụ soshializim Briten mịrị na-ama soshializim ikpe n’otu ogo ahụ ọdịda nke nkà ihe ọmụma banyere akụ na ụba na ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke usoro ahụ si ama ya ikpe.
Ònye gaara eche n’echiche na a ga-ekwe ka ndị na-azụ ahịa nke ụwa webata nsi iji mee ogbugbu mmadụ n’ìgwè nke gafere nde mmadụ iri na asaa?
Ònye rọrọ nrọ na a ga-ekwe ka ndị mmadụ dị ka George Soros, Bill Gates na Anthony Fauci mezuo omume ọjọọ ha nke ndị mmụọ ọjọọ n’enweghị nsonaazụ ọbụla?
Mgbe Nwannaanyị White kwuru na a gaghị arọ nrọ banyere ihe omume ndị a na-eme, o kwuru nke a n’ọnọdụ oge nke ịkàrà akàrà nke otu narị puku na puku iri anọ na anọ ahụ. Ọ nọ na-eso nkọwa ya gbasara ịdọ aka ná ntị Kraịst dị na Matiu iri abụọ na anọ, ebe o dere, “Nkuzi ndị a bụ maka uru anyị. Anyị kwesịrị ime ka okwukwe anyị guzosie ike n’ebe Chineke nọ, n’ihi na e nwere n’ihu anyị otu oge nke ga-anwale mkpụrụ obi mmadụ. Kraịst, n’elu Ugwu Oliv, kọwara ọzọ ikpe ndị ahụ dị egwu nke ga-ebute ụzọ tupu ọbịbịa ya nke ugboro abụọ.”
Ihe mmụta ndị ọ ka rụtụrụ aka na ha bụ ihe atụ ndị na-egosi ma Ezikiel ma Jọn n’ebe nsọ ka ha na-amụta ịghọta na Chineke na-achị ihe niile. N’ọgba aghara na nnupụisi a na-eme ugbu a, bụ́ ọgba aghara na nnupụisi ndị ga na-akawanye njọ ka akụkọ ihe mere eme na-aga n’ihu, ndị bụ ndị ozi Chineke, bụ́ ndị ọ bụghị nanị Ezikiel na Jọn n’ụlọ nsọ kamakwa Aịzaya nọchiri anya ha, ga-enwe ike ịgabiga ihe ndị na-eme n’akụkọ ihe mere eme n’ụzọ na-enye Onyenwe anyị otuto nanị ma ọ bụrụ na ha aghọta na ọbụna ihe ndị na-abatụbeghị anyị n’echiche ka dị n’okpuru nchịkwa Chineke.
Wiil ndị ahụ na-agafekọta na wiil ndị ọzọ gụnyere ihe omume ndị a na-arọtụbeghị nrọ banyere ha, ha bụkwa ihe omume ndị na-eme n’oge ịka akara nke malitere na 9/11. Ọ bụ nanị ndị ji okwukwe na-abanye n’Ebe Kachasị Nsọ ma hụ Kraịst na ìhè Ya nke na-enwu site n’Igbe Ọgbụgba Ndụ na-amụta ihe mmụta ndị a ga-amụta. Mgbe a na-ahụ ebube ahụ dị ka Daniel si gosipụta ya n’isi nke iri, a na-ekewapụ ìgwè ndị na-erite uru n’ìhè ahụ n’ebe ndị gbapụrụ n’ihu ọhụụ ahụ nọ.
Mụ onwe m, Daniel, naanị m hụrụ ọhụụ ahụ; n’ihi na ndị ikom ndị nọnyere m ahụghị ọhụụ ahụ; ma oke ịma jijiji dakwasịrị ha, nke mere na ha gbapụrụ zoo onwe ha. Daniel 10:7.
E nwere ọtụtụ ihe ọzọ a ga-enweta n’akụkụ Akwụkwọ Nsọ ahụ e kwuru n’isiokwu gara aga, ma anyị ga-atụle otu wheel ka anyị na-emechi isiokwu a. Anyị achọpụtala n’isiokwu ikpeazụ ihe nnọchianya nke ọnụọgụgụ iri abụọ na ise, ma tupu nke ahụ, anyị were oge tụlee ọnụọgụgụ iri atọ. Ìhè nke si n’akwụkwọ Ezikiel apụta abụghị naanị ọnụọgụgụ nnọchianya, ma ọ bara uru ka mmadụ buru ụzọ mara ụfọdụ n’ime ihe nnọchianya ọnụọgụgụ ndị ahụ nke ọma tupu amalite iweta ụfọdụ nghọta doro anya site n’etiti ọgba aghara ahụ.
Iri na Asaa
Amụma atọ ahụ, nke ọ bụla n’ime ha gbasara afọ narị abụọ na iri ise, na-akọwapụta oge afọ iri na asaa nke na-amalite ná ngwụcha akụkọ ihe mere eme nke ụka dị na Smyrna. Site n’afọ 313 ruo n’afọ 330, afọ iri na asaa ahụ na-anọchi anya iguzobe oyiyi anụ ọhịa ahụ.
Afọ iri abụọ na narị abụọ na iri ise ahụ malitere n’afọ 457 BC kwụsịrị n’afọ 207 BC, afọ iri mgbe agha Raphia gasịrị, na afọ asaa tupu agha Panium. Site na Raphia ruo Panium bụ afọ iri na asaa, ọ na-anọchitekwa anya akụkọ ihe mere eme zoro ezo nke amaokwu iri anọ, dịka e si kọwaa ya n’amaokwu iri na otu ruo iri na ise nke Daniel iri na otu.
Ptolemy IV Philopator (onye a makwaara dị ka Ptolemy IV) bụ onye ọchịchị meriri agha Raphia n’afọ 217 tupu Kraịst. Ọ chịrị Ijipt nke ndị Ptolemy dị ka eze (nakwa Fero) site n’afọ 221 tupu Kraịst ruo n’afọ 204 tupu Kraịst; ya mere, ọ chịrị afọ iri na asaa. Ọ malitere ọchịchị ya tupu agha Raphia, ma ọ nwụrụ tupu agha Panium.
Agha Raphia, nke na-anọchi anya Agha Ukraine, malitere n’afọ 2014 mgbe United States mere ka e nwee mgbanwe ọchịchị e ji agba mara na Ukraine. Ptolemy IV, eze ndịda, bụ ihe nnọchianya nke Vladimir Putin, onye malitere ọchịchị ya n’afọ 2000, otu afọ tupu a malite ịka otu narị puku na puku iri anọ na anọ ahụ akara n’afọ 2001. Dị ka Ptolemy, Putin malitere ịchị tupu agha Ukraine, nke agha Raphia bụ ihe nnọchianya ya, amalite n’afọ 2014. Tupu Panium, a na-ewepụ Putin, onye Ptolemy bụ ihe nnọchianya ya. Putin malitere ịchị n’afọ 2000, si otú ahụ kwekọọ ná mmalite oge ịka akara nke malitere n’afọ sochirinụ, bụ́ 2001. Afọ iri na asaa ihe atụ, dị ka Ptolemy si anọchi anya ha, na-egosi oge Putin na-achị, ọ na-achịkwa n’oge ịka akara ahụ.
Trump, onye e ji ngwụcha afọ narị abụọ na iri ise nke malitere n'afọ 457 tupu Kraịst nọchite anya ya, nọ n'otu akụkọ ihe mere eme zoro ezo ahụ Putin nọ na ya, bụ́ akụkọ ihe mere eme nke malitere n'agha Raphia ma were afọ iri na asaa. Dragọn ahụ (Putin) na onye amụma ụgha ahụ (Trump) nọ n'ime akụkọ ihe mere eme ahụ zoro ezo. N'akụkọ ihe mere eme ahụ, anụ ọhịa ahụ, nke e ji “ndị na-apụnara ndị gị ihe” nọchite anya ya ma na-anọchi anya ike ọchịchị popu, nọ ná ngwụcha afọ iri na asaa ahụ site na Raphia ruo Panium.
Afọ 321 na-anọchite anya iwu ụbọchị Sọnde n’ime United States, ma 321 dị n’ime oge afọ iri na asaa sitere na Iwu Milan na 313 ruo n’ịkewa alaeze ukwu ahụ na 330.
Akụkọ ihe mere eme a na-anọchi anya ya site n’Ememme Ngabiga Ukwu Josaya, dịka a na-akpọ ya, na-amalite okirikiri Jubili nke iri na asaa nke ndị Juu. Site n’Ememme Ngabiga Josaya, nke bụ mgbake kasị ukwuu n’Agba Ochie, ruo October 22, na-anọchi anya akụkọ ihe mere eme nke ndị Millerite site n’August 11, 1840 ruo October 22, 1844; ma nke ka mkpa, ọ na-anọchi anya akụkọ ihe mere eme site na 9/11 ruo n’iwu Sọnde. Oge nke ịkachi akara nke otu narị puku iri anọ na anọ na-anọchi anya ya site n’okirikiri Jubili nke iri na asaa site n’oge Josaya ruo October 22. Iri na asaa bụ akara a na-ejikọta na ihe omume ndị bụ isi nke oge ịkachi akara ahụ, ma ọnụọgụ iri na asaa bụ ebe wiil Izikiel na-ezukọ.
N’akụkọ ihe mere eme zoro ezo nke amaokwu nke iri anọ nke Daniel, dị ka e gosipụtara ya n’amaokwu nke iri ruo nke iri na ise nke otu isiakwụkwọ ahụ, e jikọtara dragọn ahụ na ọnụ ọgụgụ “17” site n’ọchịchị Ptolemy. Akụkọ ihe mere eme ahụ, malite n’agha Raphia nke amaokwu nke iri na otu ruo n’agha Panium nke amaokwu nke iri na ise, were afọ “17”. Akụkọ ihe mere eme ahụ na-etinye Donald Trump n’etiti afọ iri na asaa ahụ agha abụọ ahụ na-anọchite anya. A na-eji afọ “17” site na 313 ruo 330 anọchite anya oyiyi anụ ọhịa ahụ nke Trump na-akpụ ma na-eguzobe na United States. N’amaokwu nke mbụ nke isiakwụkwọ nke mbụ, Ezekiel nọ n’afọ nke iri atọ nke okirikiri Jubili nke 17. Ò nwetụla mgbe ị rọrọ nrọ na ọnụ ọgụgụ iri na asaa nọchiri anya otu n’ime wiil ndị Ezekiel hụrụ n’Ebe Kachasị Nsọ?
Ezikiel bụ ihe nnọchianya nke ndị ahụ n’oge a na-eme akara, bụ́ ndị site n’okwukwe abanyeworola n’ebe Kachasị Nsọ. Ha bụ ndị nchụàjà Pita.
Unu onwe-unu kwa, dika nkume di ndu, ka a na-ewuli unu ka unu buru ulo ime mmuo, ndi nchụ-aja di nsọ, ka unu we n’achu aja ime mmuo, nke anabatara n’ihu Chineke site n’aka Jisus Kraist. 1 Pita 2:5.
E nyewo ha ọrụ ikwusara ndị bụbu ndị ọgbụgba ndụ Chineke ozi, bụ́ ndị a na-agabiga n’oge ahụ; ọ bụ ezie na e bu ụzọ dọọ ha aka ná ntị, ndị bụbu ndị ọgbụgba ndụ Chineke agaghị ahụ ihe ma ọ bụ nụ ihe.
Ọ si m, Nwa nke mmadụ, mee ka afọ gị rie, jupụtakwa eriri afọ gị n’akwụkwọ mpịakọta a nke m na-enye gị. Mgbe ahụ, m riri ya; ọ dịkwa m n’ọnụ dị ka mmanụ aṅụ n’ịtọ ụtọ ya. Ọ si m, Nwa nke mmadụ, gawa, jee n’ụlọ Izrel, were okwu m gwa ha. N’ihi na e zigaghị gị n’ebe ndị nwere okwu mba ọzọ na asụsụ siri ike nọ, kama n’ụlọ Izrel; ọ bụghịkwa n’ebe ọtụtụ ndị nwere okwu mba ọzọ na asụsụ siri ike nọ, ndị ị na-apụghị ịghọta okwu ha. N’ezie, a sị na m zigaara gị ha, ha gaara ege gị ntị. Ma ụlọ Izrel agaghị ege gị ntị; n’ihi na ha agaghị ege m ntị: n’ihi na ụlọ Izrel dum bụ ndị isi-ike na ndị obi-ike. Lee, emewo m ka ihu gị sie ike imegide ihu ha, meekwa ka ọkpọiso gị sie ike imegide ọkpọiso ha. Dị ka diamond nke siri ike karịa nkume ọku ka m meworo ọkpọiso gị: atụla ha egwu, ekwekwala ka ihu ha mee ka i daa mba, ọ bụ ezie na ha bụ ụlọ nnupụisi. Ezekiel 3:3–9.
E nyere Ezikiel ntụziaka ka o kwusaa ozi nye ndị bụbu ndị ọgbụgba ndụ, dị ka ndị Protestant n’akụkọ ihe mere eme nke ndị Millerite na ụka Adventist nke Ụbọchị nke Asaa nke Laodisia si anọchi anya ha n’oge ikpeazụ. Ọ bụrụ na ọ jụ ikwusa ozi ahụ, ọbara ndị a hapụrụ n’adọghị ha aka ná ntị ga-adị ya n’isi.
Nwa nke mmadụ, emewo m ka ị bụrụ onye nche nye ụlọ Izrel: ya mere nụrụ okwu si n’ọnụ m pụta, ma si n’aka m dọọ ha aka ná ntị. Mgbe m sịrị onye ajọ omume, Ị ga-anwụ n’ezie; ma ị dọghị ya aka ná ntị, ma ọ bụkwanụ kwuo iji dọọ onye ajọ omume aka ná ntị ka ọ si n’ụzọ ajọ ya laghachi, iji zọpụta ndụ ya; otu onye ajọ omume ahụ ga-anwụ n’ajọ omume ya; ma ọbara ya ka m ga-achọ n’aka gị. Ma ọ bụrụ na ị dọọ onye ajọ omume aka ná ntị, ma ọ laghachighị n’ajọ omume ya, ma ọ bụ n’ụzọ ajọ ya, ọ ga-anwụ n’ajọ omume ya; ma ị azọpụtala mkpụrụ obi gị. Ọzọkwa, mgbe onye ezi omume si n’ezi omume ya chigharia, ma mee ajọ omume, m tinyeekwa ihe ịsụ ngọngọ n’ihu ya, ọ ga-anwụ: n’ihi na ị dọghị ya aka ná ntị, ọ ga-anwụ na mmehie ya, a gaghịkwa echeta ezi omume ya ndị o mere; ma ọbara ya ka m ga-achọ n’aka gị. Otú ọ dị, ọ bụrụ na ị dọọ onye ezi omume aka ná ntị ka onye ezi omume ahụ ghara ime mmehie, ma ọ naghị eme mmehie, ọ ga-adị ndụ n’ezie, n’ihi na a dọrọ ya aka ná ntị; gị onwe gị kwa azọpụtala mkpụrụ obi gị. Ezikiel 3:17–21.
N’ime isi nke mbụ iri na otu nke Ezikiel, e gosiri ya mbibi Jerusalem, nke e ji ọhụụ ndị dị n’akụkụ osimiri Keba, n’ala dị larịị na na Jerusalem kọwaa. E nyere ya ọrụ ikwusa ịdọ aka ná ntị banyere ikpe na-abịanụ n’elu Jerusalem. Ozi ịdọ aka ná ntị banyere ikpe ahụ na-abịanụ n’elu Jerusalem bụ ịdọ aka ná ntị e nyere mbụ ụka Adventist Ụbọchị nke Asaa nke Laodisia. Ịdọ aka ná ntị ahụ na-akọwapụta ikpe na ịjụ ndị nke Chineke nọ na Jerusalem, ndị na-enweghị akara nke Chineke. Ịdọ aka ná ntị nke Ezikiel nọchiri anya ya n’ụdị amụma bụ ịdọ aka ná ntị banyere iwu Ụka ka e debe ụbọchị Sọnde nke na-abịa n’oge na-adịghị anya.
N’ime isi iri na otu mbụ ahụ ebe e kpughere eziokwu ndị a, e mere ka Ezikiel bụrụ onye ogbi, ọ naghịkwa ekwu okwu ma e wezụga mgbe Chineke meghere ọnụ ya kpọmkwem; nke a wee gara n’ihu ruo mgbe mbibi nke Jerusalem, mgbe ọ ga-ekwekwa ọzọ ikwu okwu.
Mgbe ahụ, Mmụọ ahụ batara n’ime m, guzobe m n’ụkwụ m abụọ, gwa m okwu, sị m, Gaa, kpọchie onwe gị n’ime ụlọ gị. Ma gị onwe gị, nwa nke mmadụ, lee, ha ga-atụkwasị gị agbụ, were ha kee gị, ị gaghịkwa apụ n’etiti ha: M ga-emekwa ka ire gị rapara n’elu ọnụ gị, ka ị bụrụ onye ogbi, ghara ịbụkwa onye na-abara ha mba: n’ihi na ha bụ ụlọ nnupụisi. Ma mgbe m gwara gị okwu, M ga-emepe ọnụ gị, ị ga-asịkwa ha, Otu a ka Onyenwe anyị Chineke kwuru; onye na-anụ, ya nụ; onye jụkwara, ya jụ: n’ihi na ha bụ ụlọ nnupụisi. Ezikiel 3:24–27.
Mgbe Jerusalem dara, Ezikiel nwere ike ikwu okwu ọzọ.
O wee ruo n’afọ nke iri na abụọ nke ndọta anyị n’agha, n’ọnwa nke iri, n’ụbọchị nke ise nke ọnwa ahụ, na otu onye gbapụrụ site na Jerusalem bịakwutere m, sị, E tigburu obodo ahụ. Ugbu a aka Onyenwe anyị dịkwasịrị m n’anyasị, tupu onye ahụ gbapụrụ bịaruo; O mepekwara ọnụ m ruo mgbe ọ bịakwutere m n’ụtụtụ; e mepere ọnụ m, ma abụghị mzi onye ogbi. Ezekiel 33:21, 22.
Ọdịda Jerusalem na-anọchi anya ọdịda Ụka Ndị Adventist Ụbọchị nke Asaa nke Laodisia n’oge ikpeazụ. Ọdịda ahụ na-eme mgbe a na-ebulizi ndị a kara akara na Jerusalem n’isi nke itoolu elu dị ka ụka meriri emeri. A na-ewepụ ndị Laodisia nọ n’ime Jerusalem, a na-ebulikwa ndị otu narị puku na puku iri anọ na anọ ahụ elu ka a na-eguzobe alaeze ebube. Nguzobe alaeze amara n’obe nọchiri anya alaeze ebube ahụ n’ụdị ihe atụ. Alaeze amara n’obe kwekọrọ na alaeze ebube n’oge iwu Sọnde, a na-etinyekwa alaeze abụọ ahụ n’usoro akụkọ ihe mere eme nke amụma dị n’akwụkwọ Ezikiel. Isi iri na otu mbụ, mgbe a tụlere Ezikiel n’ihe metụtara ebe nsọ, na-ekwu banyere ime ka ụka Chineke dị ọcha ka ndị Ya na-esi n’ịbụ ụka ka na-alụ ọgụ, nke a kọwara na ọka wit na ata mejupụtara ya, ghọọ ụka meriri emeri, nke ihe mejupụtara ya bụ onyinye ọka wit nke Pentikọst.
Ma gị onwe gị, onye isi Izrel rụrụ arụ, onye ajọ omume, onye ụbọchị ya bịaruteworị, mgbe ajọ omume ga-eru ọgwụgwụ, otu a ka Onye-nwe Chineke kwuru: Wepụ okpu eze, wepụkwa okpueze ahụ: ihe a agaghị adịkwa otu ọ dịbu: bulie onye dị ala, wedakwa onye dị elu. Aga m akwatu ya, akwatu ya, akwatu ya: ọ gaghị adịkwa ọzọ, ruo mgbe onye o kwesịrị ya ga-abịa; m ga-enye ya ya. Ezikiel 21:25–27.
Zedekaya bụ eze ikpeazụ nke Juda, ọ bụkwa ya bụ “onye-isi ajọ omume nke Izrel, onye ụbọchị ya abịala” a kpọrọ n’amaokwu ndị ahụ. Nebukadneza dị njikere ịnapụta Jerusalem, a ga-ewepụkwa okpueze Zedekaya site n’aka Babilọn, nke ndị Midia na ndị Peasia ga-akwatu; ndị Grik ga-akwatu ha n’aka nke ha; Rom ga-emesịa kwatuo ndị Grik. Nkpuatu nke atọ rutere na Rom, nke bụ akụkọ ihe mere eme mgbe Eze ahụ “onye ọ bụ ikike ya” ga-anata okpueze nke alaeze amara n’ịtọlite alaeze ahụ n’obe.
“Nye ‘onye-isi ajọ omume nke emerụrụ emerụ’ ụbọchị nke ikpeazụ ịza ajụjụ abịawo. ‘Wepụ okpu eze nchụ-àjà ahụ,’ ka Onyenwe anyị nyere n’iwu, ‘werekwa okpueze ahụ pụọ.’ Ọ bụghị ruo mgbe Kraịst N’onwe Ya ga-eme ka alaeze Ya guzobe ka a ga-ekwe Juda ọzọ inwe eze. ‘Aga m atụgharị ya, atụgharị ya, atụgharị ya,’ ka iwu nsọ ahụ kwuru banyere ocheeze nke ụlọ Devid; ‘ma ọ gaghị adịkwa ọzọ, ruo mgbe Onye o kwesịrị ya ga-abịa; m ga-enyekwa Ya ya.’ Ezekiel 21:25–27.” Prophets and Kings, 451.
N’oge mmiri ozuzo ikpeazụ, nke malitere mgbe ikpe a na-ekpe ndị dị ndụ malitere n’ụbọchị 9/11, Kraịst na-eguzobe alaeze ebube Ya.
“Mgbe ndị mmụọ ozi anọ ahụ hapụrụ, Kraịst ga-eguzobe alaeze Ya.” Spalding and Magan, 3.
Oge nkwadebe na-amalite na 9/11, a na-ebulikwa ugwu nsọ ahụ dị ebube elu karịa ugwu nta na ugwu ukwu niile n’oge iwu Sọnde.
Okwu ahụ Aịzaịa nwa Emọz hụrụ banyere Juda na Jerusalem. Ọ ga-erukwa n’ụbọchị ikpeazụ, na a ga-eme ka ugwu ụlọ Onyenwe anyị guzosie ike n’elu ugwu niile, a ga-ebulikwa ya elu karịa ugwu nta niile; mba niile ga-asọbakwa na ya. Ọtụtụ ndị mmadụ ga-aga sị, Bịanụ, ka anyị rigoo n’ugwu Onyenwe anyị, n’ụlọ Chineke nke Jekọb; ọ ga-akụzikwara anyị ụzọ ya nile, anyị ga-ejekwa ije n’ụzọ ya: n’ihi na n’ime Zayọn ka iwu ga-esi pụta, na okwu Onyenwe anyị site na Jerusalem. Aịzaịa 2:1–3.
N’ụbọchị 9/11, a tọhapụrụ ifufe ndị ahụ, e mesịa e jidekwa ha azụ; si otu a kpọọ mmalite nke iguzobe alaeze nke Daniel abụọ, nke e ji nkume e si n’ugwu bepụ anya nke na-ejupụta ụwa nile.
“E nyere ọhụụ a n’afọ 1847 mgbe naanị mmadụ ole na ole n’ime ụmụnna ndị Advent ka na-edebe Ụbọchị Izuike, ma n’ime ndị a kwa, ọ bụ nanị ole na ole ka chere na idebe ya dị oke mkpa nke ga-adọta ahịrị nkewa n’etiti ndị nke Chineke na ndị na-ekweghị ekwe. Ugbu a, amalitela ịhụ mmezu nke ọhụụ ahụ. ‘Mbido nke oge ahụ nke nsogbu,’ a kpọrọ aha ya ebe a, adịghị ezo aka n’oge ọrịa ndị ahụ ga-amalite ịwụsa, kama ọ na-ezo aka n’oge dị mkpirikpi tupu a wụsa ha, mgbe Kraịst ka nọ n’ebe nsọ ahụ. N’oge ahụ, ka ọrụ nzọpụta na-eru mmechi, nsogbu ga na-abịa n’elu ụwa, mba dị iche iche ga-ewekwa iwe, ma a ga-egbochi ha ka ha ghara igbochi ọrụ nke mmụọ ozi nke atọ. N’oge ahụ ka ‘mmiri ozuzo ikpeazụ ahụ,’ ma ọ bụ ume ọhụrụ sitere n’ihu Onyenwe anyị, ga-abịa, iji nye ike n’oké olu ahụ nke mmụọ ozi nke atọ, ma kwadebe ndị nsọ ka ha guzosie ike n’oge a ga-awụsa ọrịa asaa ikpeazụ ahụ.” Early Writings, 85.
Kraịst na-eguzobe alaeze Ya ebighị ebi n’oge mmiri ikpeazụ, alaeze Ya gụnyekwara alaeze amara nke e guzobere n’obe nakwa alaeze ebube Ya n’oge iwu Ụka. Zedekaịa ruo Babilọn (alaeze mbụ), ruo Midia na Peasia (alaeze nke abụọ), ruo Gris (alaeze nke atọ), wee ruo Rom ndị na-ekpere arụsị (alaeze nke anọ) na-akọwapụta akụkọ ihe mere eme na-eduga n’alaeze amara. Akụkọ ihe mere eme ahụ na-akọwapụtakwa usoro akụkọ ihe mere eme yiri ya site na Rom ndị Pọp (Babilọn ime mmụọ--alaeze nke ise), ruo United States (Midia na Peasia ime mmụọ--alaeze nke isii), ruo United Nations (Gris ime mmụọ--alaeze nke asaa), wee ruo njikọ atọ ahụ nke dragọn ahụ, anụ ọhịa ahụ, na onye amụma ụgha ahụ, ndị ọnụ na-agbakọta ọnụ mee Rom nke oge a (Rom ime mmụọ--alaeze nke asatọ nke sitere n’asaa).
Mmeri nke alaeze ahụ n’ime Daniel abụọ ka e ji nkume nọchite anya ya, ndị kwesịrị ntụkwasị obi nke Chineke bụkwa nkume n’ụlọ nsọ ahụ.
Unu onwe-unu kwa, dika nkume di ndu, a na-ewuli unu elu ibu ulo nke Muo, ubu-nchu-aja di nso, ka unu were chua aja nile nke Muo, nke Chineke nānara site n’aka Jisus Kraist. 1 Pita 2:5.
Alaeze ahụ ebighị ebi na-emeri alaeze nile nke ụwa ma juputa ụwa dum. N’Ezikiel isi nke iri anọ ruo na njedebe nke akwụkwọ ya, a na-anọchi anya otu alaeze ahụ dị ka ụlọ nsọ nke na-eji mmiri nke ndụ juputa ụwa.
Anyị ga-aga n’ihu n’ihe ndị a n’isiokwu na-esote.