Lwak me rwot ma acel i porofesi pa Bibil obedo Babulon, ci i lamal me porofesi pa Babulon rwot ma acel ki rwot ma agiki gitiyo gi ki atir, ki miti, macalo cal me porofesi. I i lwak me rwot ma aryo pa Medo‑Peresia, rwot aryo me acaki gicweyo ki atir: en acel obedo rwot ma oyubo cik ma acel bot cik adek, ma omiyo Isirael me kare macon twero dwogo i Yerusalem; kacel ki rwot aryo ma orwate kun, ma gi oyubo cik ma aryo ki ma adek, bene gicweyo ki atir. Polo bene, rwot madwong ma giyero ki Aleksanda Madwong, kacel ki luteny ki rwodi ma orwate i lok pa kare pa lwak me rwot ma adek pa Giriki, gicweyo i lok me porofesi. Lwak me rwot ma angwen pa Ruma ma pe geno Lubanga owaco ki atir ikom rwodi ki empara pa lwak meno.
Rwodi weng pa Isirael, pa kom me Not ki pa kom me Saut, ki nyutu maber; kacel ki rwodi pa Asuri ki Farogi pa Misiri, gin weng gin cal i lok me poropheti pa Lubanga. Tam ni lok me poropheti pa Lubanga nono bi waco bot pulezidenti me United States, twero winyo calo pire tek bot jo ma tye ki wang ento pe gi neno, ki tye ki wiye ento pe gi ngeyo. Ento pe keken; ber bedo pire tek maloyo tam ni Lubanga pe bi waco bot pulezidenti pa le me piny me Apok me apar adek, ka en aye kome me yiko madit loyo gin weng pi poropheti me nino me agiki.
Pulezidenti me agiki pa United States of America myero, me porofetik, obed ki kit pa pulezidenti me acaki pa United States of America. Macalo pulezidenti me agiki pa Ripablikan, myero, me porofetik, obed ki kit pa pulezidenti me acaki pa Ripablikan. Macalo pulezidenti me agiki i histori pa muvimenti me rifoom me agiki, bene otyeko obed ki kit pa pulezidenti me acaki pa kare porofetik meno. Macalo pulezidenti ma myero obed ka loyo i kare pa lweny me lobo ma agiki, ma en aye lweny me lobo me adek, myero bene otyeko obed ki kit pa pulezidenti ma oloyo i kare pa lweny me lobo me acel ki me aryo.
Lweny me wilobo adek ma otime i con pa America nyutu tic me keto lok pa lanabi i yore adek. Lweny me wilobo adek, ma kombedi Joe Biden tye ka telo piny wa i iye, kitye ki tito pa en i Lweny me wilobo acel ki aryo. I kare acel keken, Biden tye ka telo United States i Lweny me iye kene aryo. I dwe manok ma bino, tintoo me lok pa lanabi ma ki rwate ki Lweny me iye kene aryo, kacel ki Lweny me wilobo adek, bi med keken, calo nyako matye i gonyo me nyol.
Lok ma ngat weng ginenyo maber i kare me dwoko pire tek pa bal me Lweny me Lobo ma Aryo, ma Martin Niemoller, latic me ngec pa Nyasaye ki lami pa Luteran ma German, owaco ni, ‘Mok me acaki, gi bino kwanyo jo sosialis, ento pe awaco—pi pe an obedo sosialis. Dok gi bino kwanyo jo yunit me tic, ento pe awaco—pi pe an obedo jo yunit me tic. Dok gi bino kwanyo jo Yahudi, ento pe awaco—pi pe an obedo Yahudi. Dok gi bino kwanyo an—onongo pe odong ngat mo me waco me an.’ Ka kare mede wot, wabi neno i cen i histori me kombedi man, ka wabi ngeyo ni tic ma tye kawot kombedi obedo adaki tuk me acaki pa lweny me agiki pa histori porofetik.
I kare me ajul ma ki nyutu ki 1776 dok i 1798, ma iye Declaration of Independence, the Constitution ki the Alien and Sedition Acts gi obedo alup me yore, gin mukato ki cawa 11 September 2001 dok i kare ma Amerika ma Kacel waco calo lanywalo bende ki nyutu. Cawa 11 September 2001 obedo kabedo me golo yore, kede Declaration of Independence otye ka rwatte ki cawa en. Declaration of Independence bende ciko Lweny me Revolusion, kede nyutu ni Patriot Act of 2001 cako dwogo me i lamo pa lweny en. Nying “revolution” nyutu ni me timo dul ma opong.
I tung’ 1776 ki 1798, Lweny me Revolusyoŋ ogweyo woko teko pa rwot pa Ingilande, kacel ki rwodi weng. Konstitusyoŋ oketo gengo, pe keken ikom teko pa rwot, ento bene matek ikom teko pa Papa. I 1798 dong, ring (revolusyoŋ) otyeko opong ki cik ma gicoyo ma omiyo Purezidenti teko pa rwot.
Patriot Act keto alam me yub madwong (laggi) ma orome bot lagwok pa piny ma cwaco calo nyoka madwong, i kama twero pa Papi bene tyeko dwogo. Laggi me acel, ma cako i 1776 dok obedo i 1798, nyutu yub me porofeti ma kelo dwogo twero pa rwot; kacel ki eni, yub ma en otimo calo alama nyutu yub mukene ma kelo dwogo twero pa Papi. Lweny me Yubu ma me aryo ocako ki 11 me dwe me September, 2001. Pingo ento gibimiyo nying Patriot Act?
Mapwod wa waco lweny ma time i lok me mukato pa pulezidenti me agiki, wamedo waco kit me lanabi pa cal pa Beast. Ber madwong ni wanyute kit ma tye i yubo pa cal pa Beast i kare pa pulezidenti me agiki. Pulezidenti en myero obedo me Republican, ma tye ka lwenyo ki twero ma macego ki twero pa Dragon. Myero en obedo ma agiki; eka obedo pulezidenti ma aboro i kare me pulezidenti aboro. I kare aryo me cako pa United States, ma gin Kongres pa Continent aryo, kare aryo weng gitye kwede pulezidenti aboro, ki kare aryo weng ginyuto ni acel i aboro obedo me abiro. Kamano, ki i lami aryo me cako, pulezidenti me agiki myero obedo ma aboro, ma obedo me abiro.
Donald Trump keken ni otyeko gin magi me porofetik. Me ngeyo maber woko kio me porofetik ma Donald Trump tye ka bino cano, obedo mite me ngeyo ni, i kit me porofet, Lweny pa Lobo me acel ki me aryo gityeko yero gi i Lweny pa Lobo me adek, ki kit me porofetik pa lweny magi bene tito ikom kio ma Trump tye ka bino cano. Ka waci kamano, wa pe pok okete kit me tigo adek pa Lweny pa Lobo adek.
Lweny ma tye ka mede iye ma kelo ki Islam, ki peko me cente ma ocake anyim, obedo yoo ma kwede Islam me keca mar adek tyeko tic pa janabi arwaka i yubo cal me le i Amerika me Kite ma Kigamo. “Punda”, ma obedo janabi arwaka pa Islam, ocwalo janabi arwaka pa Amerika me Kite ma Kigamo i “Jerusalem”, calo punda ocwalo Krisito i Jerusalem. I wot ma eno, ki yubo kit me janabi ma cwalo tyeko pa lok me janabi me kare mukato. I mwaka 1798, “Alien and Sedition Acts” ki “waco” gi i acaki atura pa lok pa gin matime pa le me piny, ma onego cako calo “lamb”, dok i agiki kwaco calo “dragon”. Iye “Alien and Sedition Acts” tye cik angwen.
Cik me Naturalization: Cik man omedo kare me kabedo ma mito pi bedo ngat pa Amerika.
Alien Friends Act: Cik man omiyo Pirezidenti twero me cwalo woko gi ma pe obedo dano pa United States ma kicono ni gi goro kuc ki gwoko bedo pa United States i cawa pa kuc. Omiyo Gavumenti twero me mako ki cwalo woko dano pa piny mukene labongo yore me cik ma rwate.
Cik me Lageni pa Lobo ma tye ki Lweny: Cik man omiyo twero bot Pirisideni me gwoko i cing kacel ki cwalo woko ki lobo lacoo mo keken pa lobo ma tye ki lweny i cawa me lweny.
Cik me Sedition: I iye jami angwen, en ma gikwanyo lok kwede mapol loyo, Cik me Sedition omiyo cwal coc mape atir, me nyono, onyo me cwiny marac i kom gamente me United States onyo latic ne, obedo bal me cik. En otiyo maber me miyo yubo gamente obedo bal me cik.
Kampen pa Donald Trump tye keken piny i kica mame me tyeko “yubo wal” ma ocako i kare me tic ma con ka obedo Pirisiden. Owaco ni golo woko jo mapol loyo i rekod me kwo pa dano bibedo time ka oyero ne i 2024. Trump tye ki kit pa ngat me pire kene ma pe rwate ki jalobo me politiki mo keken i wang politiki pa Amerika. Ogwoko kica ma owaco i kampen ne; ka pe bene, otemo me gwoko gi. Cik “Alien and Sedition Acts” obedo cik ma rwate maber tutwal ki kica ne me golo woko jo ki i lobo.
Acel ki lok me poko madit loyo pa Trump, ma rwate ki twero me politic i DC ma orweny piny maber, ma o yaro ni “swamp”, ma tye kwede politisyen ma gi ogwang, ma pe gi yub maber, ki ma gi meko cwiny gi; birokrat ma lami tic; “alphabet agencies”; ki joo ma lamo cente ma gotye ki cente mapol maloyo (billionaire financiers), en “fake news” ma kicweyo ki nyutu me kare manyen pa Reich Ministry of Public Enlightenment and Propaganda pa Hitler, ma kombedi ki yaro ni MSM, Mainstream Media. “Alien and Sedition Acts” nyutu cik ma rwate tek ki leng pa en bot “fake news”. Yesu kare weng nyutu agiki me gin ki cako me gin.
President ma acel me Republican myero ocako wang peko me Civil War ma Buchanan, Democrat ma obino i anyim pa Lincoln, okelo. I timo kamano, Lincoln ogengo twero me habeas corpus. Habeas corpus obedo yore pa cik ma gwoko twero pa ngat me penyo i kot pi gwoko iye pa dano onyo keto pa dano i jele. En twero me cik ma macek ki madwong ma miyo ni pe ki gwoko ngat i gwoko iye labongo adwogi me cik. Ka kiketo coc pa kot me habeas corpus i nying pa dano ma kigwoko iye, myero Gavumenti oyaro i anyim pa kot adwogi me gwoko iye pa dano.
I kare me lweny ma bot jo pa America pire kene, Lincoln ogengo woko pap me cik ma lwongo ni habeas corpus i kabedo mogo me United States macalo yore me kare me lweny. I acaki, en ogengo woko habeas corpus i Maryland i dwe April, 1861, ci lacen ocwalo gengo ne i dul kabedo me Midwest. Tic man kityeko timo ne me gwoko rwom ki me gengo woko goba i kabedo ma tye paro madwong bot yweyo woko onyo bot Confederate (Democrats), ki me gengo kuro kwede tic me lweny pa Union.
Juko pa Lincoln me habeas corpus onongo otye ki layeny ki oketo penyo madwong me Konsitituson, pien tye iye juko me kare manok pa twero me lwak ma tung matek ma Konsitituson me United States ogwoko. Konsitituson miyo twero pi juko pa writ me habeas corpus, “ka i kit pa Rebellion onyo Invasion ka gwok pa lwak mito juko pa en” (Atikol I, Sekson 9).
Lincoln otamo ni tic ma otimo obedo ma myero pi gwoko Union ki gwoko kuc pa piny i kare me lweny. Kongres ogolo Cik me Kwanyo Woko Habeas Corpus i 1863, ma omiyo twero pa con bot kwanyo woko me Habeas Corpus ma Lincoln otimo, kede miyo yore mapat pi gwoko i kom pa lwak. Habeas Corpus odwogo pyer pyer i mwaka ma lubo Lweny me Civil War, ka lweny otyeko, ki piny odwogo i kit me kuc.
I 1871, Pulezidenti Ulysses S. Grant (Republican) bene ogengo habeas corpus i kaunti 9 i South Carolina ikare me tero me lworo pa Ku Klux Klan (Democrats) i kare me Reconstruction Era. Gengo man ne tye me cwer ki teko marac ki me gwoko twero pa lwak pa Afrika Amerikani ma kiwoko kombedi woko.
I 1942, Pulezidenti Franklin D. Roosevelt (ma obedo me dul Democrat), i kare me Lweny me Lobo II, oketo cing i Yaro pa Pulezidenti 9066, ma omiyo twero me kwanyo ki teko me cwalogi Jo Japani ma Americani ma obedo i West Coast i kabedo mapat, kacel ki gwoko-gi i but me gwoko. Ka i yore me cik, man pe oketo woko pi kare nying habeas corpus; ento omiyo kigwoko Jo Japani ma Americani labongo kit me cik ma atir, ki twero me cik pa gi okwo matek.
Ci i mwaka 2001, Bush ma agiki (Republican ma globalist), inge cobo pa terrorist me 11 me September, oketo twero me gwoko i cing jo ma gineno ni obedo jalweny pa laco, i Guantanamo Bay ki i kabedo mapatpat mukene. Gwoko i cing pa jo magi, kacel ki kitgi i yore me cik, obedo gin ma ki kwaco i kwac me cik ma rwate ki habeas corpus.
Ci i higa 2021, adwogi me Pelosi (Demokrat), ma otimo ikom nino me January 6, mede kwede kit me juko woko Habeas Corpus, ki kwanyo woko due process, kede timo kano dano ma pe rwate ki Cik me Dul Piny. Adwogi me Pelosi me 2021 en aye kare me acaki ma kityeko yiko woko twero me cik pa lwak jo Amerika pi cing me politika kende. Lubbe weng mapat, obedo lweny matwal onyo lapok-cik ma kityeko nyutu maber jolweny acel acel. Jolweny i adwogi me Pelosi en gin keken jolweny pa jo me piny weng ma ocweyo gi ki goc madwong. Ber tutwal me ngeyo rwate me lanen i gin ma rwate ki kwanyo woko Cik me Dul Piny, pien gin-gi aye gin ma time ma nyutu cako bedo pa cal pa lewic, ma en aye tem madwong pi jo pa Lubanga.
Pe obedo gin madwong ka i tero Pelosi macalo jal maber mamegi, onyo Trump macalo jalweny mamegi; gin madwong en ni i ngen peko ma tye ka bino ki itimo kweyo ma rwate. Jogi ma bi loyo i peko ma obino gin jolobo pa Jerusalem ma i polo, ki teko weng ma ojuk woko ki cik pa Lubanga bi rib bedo gin acel, calo kit ma Sadducee (Democrats) ki Pharisee (Republicans) gubedo gicwec kacel me lweny bot lutino pa Lubanga ma gicwiny dith, ka cal pa Beast tye ka kete.
Tic me goba ma tim gi laco lok marac pa Islam i United States onyo Protestantism ma okwanyo woko ki yie i lobo weng, en aye ma kelo rwom me Kanisa ki Gamente. Sister White nyutu ni bino bedo lweny me jo piny mukene, ki ni obino kelo ne jo-bank me lobo weng ki jo ma tye ki cente pa bilion, ma gin jogero me Babilon manyen, ma, ka i yore me porofeti, obedo but acel i but aryo pa jo me yero twero pa lagwok madwong. But mukene en jo-politiki me yore, jo-mako cik, rwoti, ki jo-loyo lobo.
I India, China, Rusia, ki i buru me Amerika, jo dichwo ki dako alufu mapol tye gutho pi kech. Jo ma tye ki cente, pien gi tye ki twero, gi loyo makit. Gin yengo weng ma gin twero nongo i cene ma piny, ci lacen gi cato i cene ma malo maber. Man nyutu bedo me kech bot jo ma pe tye ki cente, ki bino yubo lweny me piny keken. Manuscript Releases, volumu 5, 305.
Lweny me Revolution ne obedo lweny ma pire tek, ento ne onyutu lweny me polotiki ma ki cako i nino apar acel me dwe September, mwaka 2001. Kombedi, United States obedo piny ma gibolo i dul aryo me polotiki, ento Lok pa Lubanga pe doyo, kacel Lok pa En nyutu ni Trump obi yero dok i yero me 2024. Lweny me Civil, ma i kit weng ki dong cako, obi cako maber lacen inge ki yero ne, calo eni ma otime ki Lincoln, Lapirsiident me Republican ma acel. Kit me paro ma i iwet pa Lweny me Civil ma obi cano, gibiro yubo ne jo bank me piny weng kacel ki jo cato ma tye ki cente mapol lapol, ma, ka mede ki gin mukene, gi timo tic pe gi cuto pi yabo bino pa jo mapol ma pe ki gengo i piny weng, me medo mito gi pi dwogo cente mapol, kacel ki gin ma rwatek loyo, me kwanyo woko dul ma i tung. Jo cato pa Babylon tye ka yeny me yubo kit me dul aryo pa bedo: jo marwak tutwal kacel ki jo ma pe tye ki cente tutwal.
Trump bi bedo Pirezdent ma bi lara cako-keto cal pa lim, kede nabi ma pe atir pa Islam obedo ma bi miyo cal eni kiketi, kede pi joma tye ki wang kede twero neno, kede joma tye ki lit kede twero ngeyo, goro ma Islam otimo i ceng 7 me October 2023 pa woe me adek ikom Israel ma ada, Piny me Guwec me con, obedo tyeko ma ngene pore pa tic me providensi pa nabi ma pe atir pa Islam.
Pati Democratic, ma yubo pire malo calo pati me 'Diversity, Equity and Inclusion', kombedi tye ka nongo adwogi me tam pa Setan ma gi cweyo anyim. Cok ki 7 me October 2023, lok me rwom ikin jo ma kwedo Israel ki jo ma cwiny mito Israel tye ka poko teg pa pocitiki me pati mamegi, ka gi tye kagam bot yero me 2024. Poko eni ocwinyi lweny i iye-gi i bot jomatugogi, nyo obedo ni masini me yero me 'electronic' ma gi oluco pe dong tye ki twero me loko 'votes' mapol me loyo 'votes' ma adok ma bi cwalo bot Trump. Lweny pa lapur mape adok pa Islam tye ka kelo kit ma bi yero Trump calo Purezidenti me aboro, ma obedo i bot abiro, cok ki kare me agiki i 1989, ka lewic me piny timo cal pa lewic me pi.
Kit tam pa Sitaani pa “Diversity, Equity and Inclusion” obedo acel i yore me miyo golo cik me Sodom ki Gomorrah otime doki, ki miyo rwom i agenda pa LGBTQ+.
Kadi bene calo ma obedo i cawa pa Lot; gicamo, ginyweno, gicayo, giyaro, gipuro, giyubo; ento i cawa acel acel ma Lot owuoke ki Sodom, ki polo opweyo mac ki tute, obalegi weng. Mano keken aye obedo i cawa ma Wod Dano onyutore. Luka 17:28-30.
Pango pa LGBTQ+, bende gicoyo calo “Gay Pride”; kacce atika, keto cal me poto agiki pa kit pa bedo maber pa le ma oa ki piny, ci bang eno piny weng.
Yo madit pa jo ma kakare en weko marac; ngat ma gwoko yo pa iye ogwoko cwinya pa iye. Cwiny ma malo bedo anyim peko madwong, ki cwiny ma malo bedo anyim pobo. Ber maloyo bedo ki cwiny ma piny i tung jo ma piny, loyo poko cam pa lweny ki jo ma cwiny malo. Proverbs 16:17-19.
Gonyo tye anyim poto; gonyo bene tye anyim balo. Weko Dini pa Wele me piny kelo balo me piny; ki kityo ma nyutu gonyo me lobo weng, obedo kityo ma nyutu kwalo cik pa Sodomu ki Gomora. Nyutu ni cik me Sande ma bino cokki rwate ki Lot ma pe mede oweyo i woko ki balo pa Sodomu, Gomora ki ganga me te; pien yech pa Lot (Amon ki Moab) obedo kityo me nyutu jogi ma oweyo i woko ki cing pa Paapasi i cawa me cik me Sande.
Obi donyo bene i piny ma lamal, ki piny mapol bi buto woko; ento magi bi wut ki cing pa iye: Edom, Moab, ki ladit pa nyith Ammon. Daniel 11:41.
Democratic Party dong tye ka poto iye pire kene. An pe atamo politiki; an keken aketo lok pa gin ma kombedi tye ka time ki lok me lunabi i rwom acel. Democratic Party otyeko tic kacel kacel, pe gi weko, me yabo lim me piny i lobo weng; ci omiyo rwom me dano madwong tutwal ma con pe otime, ki ma pe kicimo. Bur me pi madwong i lobo weng otyeko yabo ki globalists ma ‘dragon’ omiyo cwinygi.
Twol ogolo ki tungone pi calo opuk iring dako, me omiyo opuk oyweyo kene. Piny okonyo dako, piny oyabo tungone, ometo opuk ma twol madongo ogolo ki tungone. Twol madongo obedo ki kica madwong ikom dako, ci owoto me timo lweny kwede jo ma orem i nyithind pa dako, ma gin gwoko cik pa Lubanga, kede gin tye ki lami pa Yesu Kristo. Revelation 12:15-17.
‘Jo ma odong’ obedo jo 144,000, ci lok pa jo 144,000 obedo lok ma ocako i 11 September 2001. I kare eno con, twero pa dragon tye ka ‘keto pi ki i dho pa en, macalo pi ma opong weng’ i tung weng. Pi nyutu jo.
En owaci an ni, Pi ma in oneno, ma dako me prostituti obedo iye, obedo jo, ki lwak madwong, ki oganda, ki leb. Nyutu pa Yohana 17:15.
En latic pa twero pa 'dragon' me piny (globalists) ma giyabo lwak me donyo i lobo ma pe ki cik, i cawa me keto cil pa jo 144,000. Lwak pa 'dragon' i piny weng nyutu ni Rwot tye i cok me keto malo alama, i cok pa bino pa cik pa Sande. Lwor me piny okume lwak pa 'dragon' i Apokarip 12, i cako pa United States; ento kombedi lwak pa 'dragon' dong odwogo, kelo ciko pi pek me cik pa Sande ma obino, pien ka odiro odonyo calo lwak, ci Lubanga ketho malo alama pa En.
I yiko cike ka bolo i kom Rwot, ka woto woko ki Lubanga wa; waco lok me kweko ki lal, ka i cwinya wapar lok me kubo ki waco gi iye. Kom odwogo i bakom, ki rwom maber obedo i mabor; pien adiera oboto piny i yo, ki rwom maber pe romo donyo. En adiera bende orem; ki dano ma woto woko ki pire marac, omako kene obedo gungu me gogo. Rwot oneno man, oyaro cwiny ne ni kom pe tye. Oneno ni dano pe tye, ki pe tye lami-kwayo mo; eka lwetne okwanyo konyo bot iye, ki tic-maberne ogwoko ne. Pien oleyo tic-maber macalo ngeye me gwoko rwate, ki pur me konyo i wi iye; ki oleyo lakara me dwoko cwiny pi leyo, ki olokre kede mito ma tek macalo dogo. Kaka timgi, kamano bende obiro dwoko gi: kwec pi gin ma gubedo i mede, ki dwoko pi laywogi; bot piny ma i te pi bende obiro dwoko. Ento gibin luoro nying Rwot ki tung me giko ceng, ki ladwongne ki tung me yabo ceng. Ka laywogo obino calo pi ma opong, Jwii pa Rwot obiro yabo bolo me lweny i mede. Ki Lakony ma Dwogo obiro bot Ziyon, bot jo ma gidwogo woko ki yiko cik i Jakobo, owaco Rwot. I an, man aye muma na ki gin, owaco Rwot: Jwiina ma tye i wi in, ki lok na ma aketo i cok in, pe obiro wot woko ki cok in, onyo ki cok me lutino in, onyo ki cok me lutino pa lutino in, owaco Rwot, kobed ki kombedi nyo matwal. Isaiah 59:13-21.
Kit ma kigeto malo ka lami obino macalo lwak en aye bendera, ma bene obedo kit me cal i Lok pa Lubanga. I cawa ma anyim me ciko cik me Sande ma dong obino con, lwak me donyo i piny labongo cik obedo cal me ni kare me temo tye i tung cam me loro. Yoo me bedo ma Isaiah nyutu ka owaco ikom keto malo kit me cal cwalo cawa me pe tye ki cik, pien owaco ni, "kwero ki gwayo dwoko i wie, kwer maber obedo kama mukene; pien ada oduny piny i wang yo, rwate pe romo donyo. Eyo, ada ojuko; ki ngat ma weko marac omiyo en obed me kicako; Lubanga oneno kamano, ki pe oneno maber ni kwero pe tye. I bene oneno ni ngat pe tye, ocwer ni pe tye ngat me waco pi wa." Tim me pe tye ki cik ma ki cweyo kwede cente ki jo calo George Soros, ki ma jo politike pa Democratic pe gicimo ne, ki tito maber woko ki Sister White kacen ki lok Isaiah eni.
Koti me cik gubalo woko. Ludito me piny gitye ka cwalo gi kwayo lonyo me gam ki luwolo mero me ringre. Pe-keto twero me cwiny oculeko paro pa jo mapol, kono Satani dong romo loyo gi tutwal. Jaji ki lami cik gucono woko, gukwany pyem, ki gubejo. Metho ki kweco, cwiny ma loro, dic, ki lok ma pe ada i kit weng, gitye i tung jogi ma timo cik. ‘Adwong obedo bor; pien ada olwar i yore, ki rwom me piromo pe romo donyo.’ Yesaya 59:14. Lweny Madit, 586.
Donyo i lobo ma pe ki cik, gamo me pe yaro cik calo Antifa (anti-fascists), ki gamo me kwer calo Black Lives Matter, ma gibedo i kom lok me gin ma otime con ma kigocgoc macalo ‘Critical Race Theory’, rwodi me politiki pa nyoka madit, ma cwinygi kikumi ki hero cente, gikonye ki gicako iye; ki koti ma kigocgoc ki lajwako cik ma kigocgoc kicwalo lok ma adier i yot acel keken ma kijuko iye lacame aryo i Buk me Nyutu, lut apar acel. Yot eno tye i paco me pe yaro Lubanga (Misiri) ki me tim marac (Sodomu), ma obedo paco pa nyoka madit ki jalwakgi. Kit me lobo ma cweyo yabu pa ‘Democratic Party’ kiyaro i me lanen calo opok me pi; ci ka Satan, Lacido pa Lubanga, oyawo bur me pi pa iye, tye cal ma nyutu ni bendera pa Lubanga tye atera me kete malo.
Wa bino mede ki pwonye man i coc ma anyim.
Kit me jami i piny nyutu ni cawa me peko dong tye i tung wa. Gazeti me cawa ka cawa opong ki nyutu pa lweny marac tutwal ma bino i kare matidi. Kwalo ki loyo lworo tye ka tim doc-doc. Strayiki tye mapol. Kwalo ki gengo kwo tye ka tim i tung ducu. Dano ma cen ocako i gi tye ka kwanyo kwo pa lurem, dako, ki lutino matidi. Dano ogombo tutwal tim marac, ki kit me tim marac ducu tye ka loyo. Setani otyeko yubu kero maber woko, kede opong cwinya pa dano ki mito me lony pi pire kene. ‘Kero maber obedo i kure; pien ada orwoto i yo, ki rwom maber pe romo donyo.’ Isaiah 59:14. I kabedo ma dit tye jo mapol tye ka bedo i peko madit, macalo pe gi tye ki kec, ot, ki yik; ento i kabedo acel acel tye jo ma gi tye ki mapol maloyo ma cwiny twero mito, gi tuko cen gi i ot ma kiketo iyie maber-maber, i cwege pa gi kene, kai mogono madit tutwal i pimo mito me kom, i mwenge, tabako, ki jami mapatpat ma kicano twero me wii, coyo rwom me wii, ki kito cwinya piny. Dwone pa dano ma gi lacam tye ka malo i bot Lubanga; ento, i kit weng me loco ki golo cen, dano tye ka coko lony cen ma dit tutwal.
I kare me oturo kicoyo an me neno ot ma tye yaro lur ki lur i tung polo. Ot man kigeno ni pe gupoyo ki mac, ki yubo gi pi pako won-gi ki jo mayubo gi. Malo ki malo, ot man giyaro, ci iye kitiyo kwede jami me yubo ma mabor loyo woko. Jo ma ot man obedo pa-gi pe gipenjo piregi ni, ‘Wa twero pako Lubanga nining maber loyo?’ Lubanga pe tye i paro gi.
Ka gityeko cako keto ot ma lamal-lamal, won-otgi gudo kidi ki cwinypidi ma loyo, pien gi tye ki cente me tic me miny cwinya gi keken, ki me cako nyinyi i cwiny pa jo ma tye oko-gi. Cente mapol ma gicoyo kany giononge ki kit me kobo kwer marac, ki me opoto dano lwal. Gi wiyi pe ni i polo ki gwoko rekod pa tic me cente mo keken; tic mo keken ma pe atir, tito mo keken ma obedo bwola, kany ki coyo iye. Cawa tye kabino ma, i bwola gi ki cwinypidi gi, dano bipoko tung mo ma Rwot pe bi yee gi oyabo maloyo, ci gibinongo ni paciens pa Yehova tye ki rwom.
Gin ma anyim ma otemo i wang an obedo koko me mac. Dano oneno ot madwong ma rwate malo, ma giceto ni pe mac twero balo gi; gicalo ni, ‘Gin tye i kuc maber tutwal.’ Ento ot magi obale woko calo kit ma ki timo gi ki pici. Enjini me mac pe onongo twero timo gin mo me gengo balo. Lutic me mac onongo pe gitye ki twero me keto enjini i tic. Testimonies, Volumu 9, pot buk 12, 13.