I Pot Buk me apar, Daniel kinyutu ni odwogo ki i nino me kucwiny, ki tero me yo adek pa Lok pa Apwoyo ma pe kato. Ci Gabriel omiyo Daniel rek me poro me Pot Buk me apar acel, kun bene nyutu rek pa can pa Dog Hiddekel madit.
Tye mito madwong tutwal me kwano ki yaro matek Lok pa Lubanga. Loyo gin weng, Daniel ki Apokor myero kiketo gi i wang cwiny madwong, macalo pe pwod otime con i tari pa tic wa. Wa twero bedo ka waco manok i yore mogo ikom twero pa Roma ki kit pa Papa; ento myero wakwaco ngec pi gin ma jonabi ki joapostol gicono i kom twero pa Roho Maleng pa Lubanga. Roho Maleng ocweyo gin weng i kit man, kacel i mino poropheti ki i gin ma otyeko nyutu, wek opwony wa ni ngat pa dano ma tye latic myero kigoyo woko ki wang, kican i Kristo; ento Rwot Lubanga pa polo ki cik pa En myero kigolo malo.
Kwan buk pa Daniel. Poyo keken keken kit ma con otime i lobo loyo ma ki nyuto kany. Nen lutic me lobo, bung me tam, lwak lweny ma tye ki dwong; kede nen kit ma Lubanga otimo me keto piny dwong pa dano, kede oketo dwong pa dano i mot. Lubanga keken ki nyutu calo madwong. I neno pa lacam, ki nene ka oketo piny rwot acel ma tye ki dwong, kede oketo malo mukene. Ki nyutu ni en Rwot ma loyo piny weng, tye ka keto lobo loyo pa en ma pe giko—Ladit me nino, Lubanga mangima, Tyen me ngec weng, Rwot me kombedi, En ma nyuto gin ma bino. Kwan kede ngene ni dano obedo lacan, obedo lalar, ngima pa dano matidi, tye ka luwo bal, kede tye ki bal, ka yweyo cwinye woko i gin ma pe tye.
Pwonye Maleng ki wic pa Isaya nyutu wa bot Lubanga, Lubanga ma tye ngima, macalo en ma meko wii wa loyo gin weng—bot Lubanga ma oyabu i Kiristo. “Pi wa, lati okoko; pi wa, laco kimiyo wa: ci twero pa lobo obedo i puke ne: ci gicako waco nyingne ni: Ma Ogoc, Lamac, Lubanga Makwongo, Won me Kare Weng, Ladit me Kuc” [Isaya 9:6].
Ler ma Daniel oyudo ki lwete pa Lubanga, kimiyo pire tek pi ceng me agiki man. Lamal ma oneno i tung pi pa Ulai ki Hiddekel, pi madit me Shinar, kombedi tye ka poko, ki gin weng ma kigiwaco cen, pe ka anyim dong gubino otime. Manuscript Releases, volume 16, 333, 334.
ဣသန့်ဝိညာဉ်တော်သည် ဒံယေလ၏ နောက်ဆုံးရူပါရုံ၌ရှိသော ပရောဖက်ပြုချက်ကို ပေးအပ်ရာတွင်လည်းကောင်း၊ “အဖြစ်အပျက်များ” ၌လည်းကောင်း “အမှုအရာတို့ကို ထိုသို့ ပုံသွင်းစီမံတော်မူသဖြင့်” ပထမအခန်း (ဆယ်) သည် နောက်ဆုံးအခန်း (တစ်ဆယ့်နှစ်) ကဲ့သို့ပင် နောက်ဆုံးသောနေ့ရက်များ၌ ဘုရားသခင်၏လူမျိုး၏ အတွေ့အကြုံကို ကိုယ်စားပြုလေသည်။ “ဤနောက်ဆုံးသောနေ့ရက်များအတွက် အထူးပေးထားသော” ဟိဒ္ဒေကေလမြစ်၏အလင်းကို ဖွဲ့စည်းထားသော ထိုအခန်းသုံးခန်း၏ ပုံသွင်းဖွဲ့စည်းခြင်းသည် “သမ္မာတရား” ၏ အဆင့်သုံးဆင့်ဆိုင်ရာ သတ်မှတ်ချက်ကို သယ်ဆောင်စေရန် ရည်ရွယ်ထားခြင်းဖြစ်သည်။ ပထမသည် နောက်ဆုံးနှင့် ကိုက်ညီပြီး၊ အလယ်သည် ပုန်ကန်ခြင်းကို ကိုယ်စားပြုသည်ဖြစ်ရာ၊ ထိုအထဲ၌ ကျွန်ုပ်တို့သည် ဟေဗြဲအက္ခရာစဉ်၏ ပထမ၊ တစ်ဆယ့်သုံးမြောက်နှင့် နောက်ဆုံးအက္ခရာတို့ဖြင့် ဖွဲ့စည်းထားသော ဟေဗြဲစကားလုံး “သမ္မာတရား” ၏ ဖွဲ့စည်းပုံကိုသာမက၊ အာလဖနှင့် အိုမေဂါ၏ လက်မှတ်ကိုလည်း မြင်တွေ့ရကြသည်။
Danyel 10 nyutu jo 144,000 ma gi ngeyo lagony “chazon” me higa 2,520, kacel ki lagony “mareh” me higa 2,300. Pe keken gi ngeyo lagony aryo magi, ento bende gi tye ki rwako pa kikweyo ki yie, ma kicono ki lagony “marah” me “the appearance”, ma obedo “feminine” ki “causative”.
Pi piny wic ki cwiny, kacel ki ring, cik pa Lubanga ni teko kinongo ki temo. Latiyo aye ma kelo medo. Kakare ki cik man, Lubanga omiyo i lokne yore me medo pa piny wic ki pa tipu.
Biblia tye ki cik weng ma dano mito ngeyo, wek gi yub maber pi bedo man onyo pi bedo ma bino. Kede, cik magi romo ngeyo gi dano weng. Pe tye ngat mo ma cwinyne yaro mapwonyone, ma romo kwano lok acel i Biblia ka pe oyudo i iye par ma konyo mo. Ento mapwonyo pa Biblia ma pire tek pe yudore ki kwano me kare kare onyo kwano ma pe ogamo. Kit ma dit me adwogi pa ne pe kiketo kam ma ngat ma turo tutwal onyo ma pe paro maber romo neno. Jami ne ma wel mapol obedo tutwal i piny mabor, kede romo keken yudo gi ki yenyo ma rigoro kede temo ma pe ocung. Adwogi ma cweyo rwom madit weng myero ki yenyo gi ki rwako gi, ‘ka kany matin, kede ka kany matin.’ Yesaya 28:10.
Ka gin opuro kany kede gitere kacel, gubinongo ni gikwero rwate maber ki mukene. Injili acel acel tye macedo bot mukene; lok me lanabi acel acel tye macalo poyo me mukene; gin atir acel acel tye macalo medo me cweyo gin atir mukene. Gin me cal i cik pa jo Yahudi ginyutu maler ki Injili. Cik acel acel i Lok pa Lubanga tye ki kabedo ne; gin acel acel ma atir tye ki tiyo ne. Ki rwom ma opong weng, i yore me cimo ne ki i timo ne, nyutu lamal bot Lacoyo ne. Rwom calo man, pa par mo keken pe romo paro onyo cweyo ne; par pa Ma Pe ki Agiki keken obedo ma romo.
I pango yik mapol keken ki kwano kit ma gitye kwede, twero ma madwong loyo me paro pa dano obedo i tic ma tek tutwal. Pe tye dano mo keken ma twero donyo i kwano macalo eni ka pe omedo twero me paro.
Ber pa wii ma pwony pa Baibul kelo pe tye keken i yenyone ada ki kelo gin kacel. Obedo kede i temo ma mite me mako ngec pa jami ma ki nyutu. Wii ma gityeko tic kwede keken i jami me kare kare, dong doko matin ki teko peke. Ka pe gityeko temo ne me ngeyo ada madit ma turo loyo, ci i cawa mo twero me medo woto woko. Pi gwoko woko ikom kato wii piny man, kede pi kwanyo me medo, pe tye gin mukene ma romo rwate ki pwony ikom Lok pa Lubanga. I yo me puko wii, Baibul ber loyo buk mukene weng, onyo buki weng ka ki keto kacel. Madit pa jami ma ki nyutu iye, yot pa lokone ma tye ki kica, kede ber pa calone, gicoyo tami wii ki giyubo i malo, macalo pe tye gin mukene ma romo timo kamano. Pe tye pwony mukene ma romo miyo teko pa wii calo temo me mako ada ma madit loyo me nyutu. Wii ma ki keto i kube kwede tami pa En ma pe tye agiki, nyaka mede ki doko tek.
Keken bene twero pa Bibul en madit loyo i yub pa kit me lamo. Dano, ma ocweyo pi ludito kwede Lubanga, romo keken i ludito man nongo ngima ma adaa ki yub pa bedo ne. Ocweyo ne pi nongo i Lubanga mor ma maloyo weng; pe romo nongo i gin mukene mo keken gin ma romo keto kuc i cwinya, ma romo pongo lapir ki leny me cwinya. En ma ki lamo ma adaa ki cwinya ma mito yubo, ka tye ka kwano Lok pa Lubanga, ka yeny me ngeyo ada pa ne, bikobo ne i rwom kwede Lacoyo pa Lok en; ci, labongo ka yero pa kene keken, pe tye rim me gin ma romo i yub pa bedo ne.
I kit me coc ne mapol-lapol kede lok pa gin mapol, Bibul tye ki gin mo ma weko paro pa dano weng te, kede ma yuko cwiny pa jo weng. I pot buk ne gineno gin ma otime con tutwal; lok pa kwo pa ngat ma atir maloyo; yore me tero lobo pa piny me weko piny obed i kwer, kede me weko ot obed i kwer—yore ma ngec me paro pa dano pe otyeko maromo kwede. Tye kwede tam ma piny mako madit, kede coc me wer ma mamit maloyo kede ma malo loyo, ma cwiny tedo maloyo kede ma coyo cwiny loyo. Kadi ka ki tam gi calo man keken, coc pa Bibul i wel tye maloyo tutwal ma pe ki twero pim bot tic me coc pa ngat acel keken; ento ka ki neno gi i rwomgi ki paro madit ma i wi, gitye ki piny ma gicwalo mapol tutwal, kede welgi bedo madit ma pe ki twero pim. Ka ki neno gi i lero pa paro man, lok weng tye ki mit manyen. I lok atir ma kiwaco gi ceke maber tutwal, tye iye yore ma malo calo polo, kede ma gubello kare ma pe giko.
Lok madit ma i Baibul, ma lok mukene weng i buk weng kicung iye, obedo kite me War, dwogo cal pa Lubanga i pwinye pa dano. Cako ki cing acel me lacim i lok ma kicoyo i Eden nyo i kica ma agiki ma lalingo me buk me Revelation, ‘Gibaneno wang pa En; ki Nying pa En biben bedo i wi me anyim pa gin’ (Revelation 22:4), dwon pa buk weng ki but weng me lok i Baibul obedo yabo pa lok ma alara man,—nyayo malo pa dano,—twero pa Lubanga, ‘ma omiyo wa lamaloyo kun Rwot wa Yesu Kristo.’ 1 Korint 15:57. Education, 123-125.
San yo we teksto a saita vao, hita fa ny Baiboly, raha dinihina amin’ny lafiny rehetra amin’ny haisoratra, dia ambony lavitra noho izay rehetra vokarin’olombelona. Hoy i Rahavavy White: “Ao amin’ny pejiny no ahitana tantara tranainy indrindra; tantaram-piainana izay tena mifanaraka indrindra amin’ny fiainana; foto-pitsipiky ny fitondrana ho an’ny fanapahana ny fanjakana, ho an’ny fandaminana ny ankohonana—foto-pitsipika izay tsy mbola nosahian’ny fahendren’olombelona. Ahitana filozofia lalina indrindra izy, tononkalo mamy indrindra sy ambony indrindra, feno hafanam-po indrindra ary mampangorakoraka indrindra,” ary koa fa “rafitra toy izany dia tsy misy saina hafa afa-tsy ny an’ilay Tsy Manam-petra no afaka mamorona na mandrafitra azy.”
मानवजातिका ती सब मान्य नियमहरू, जसले साहित्यको संरचना प्रदान गर्ने नियमहरूलाई पहिचान गर्छन्, बाइबलद्वारा अतिक्रमित भएका छन्। मानवजातिका विश्वविद्यालयहरूमा प्रस्तुत गरिने ती सिद्धान्तहरू, जसले सामान्य वा निम्न स्तरको साहित्यदेखि लिएर मानव साहित्यका उत्कृष्ट कृतिहरूसम्मको भिन्नतालाई चिन्हित गर्छन्, ती सबै बाइबलद्वारा अतिक्रमित भएका छन्। यसलाई मनमा राख्दै, यो स्वीकार गर्न योग्य छ कि सम्पूर्ण बाइबलको भविष्यसूचक साक्ष्यको चरमबिन्दु, महान् निष्कर्ष, दानिएलको अन्तिम दर्शनमा प्रतिनिधित्व गरिएको छ। यही नै भविष्यसूचक साक्ष्यको शिरोमणि हो, र मानव साहित्यमा दानिएल अध्याय एघारको साक्ष्य—पद १ देखि आरम्भ भएर अध्याय बाह्रको पद ४ सम्म निरन्तर जाने—को निकट आउने कुनै चरमबिन्दु छैन।
I buk me Revelation, buk weng me Bibul gidok i acel kede gityeko agika; kede i Revelation gicako cing acel me porofeci calo i buk pa Daniel; ento ka gibed ka rwate, buk pa Daniel obedo waco ma acel, kede Revelation obedo ma agiki. Gin weng tye i waco ma acel, kede gin weng tye i buk pa Daniel; kede wang ma malo loyo pa buk obedo gin-nene ma kicono i but River Hiddekel. Wang ma malo loyo pa gin matime ma kityeko miketo calo i gin-nene eno cako i veso 40, kede mede nyaka buk kigodo i veso 4 me chapta 12. Veso meno giketo calo agiki mapire tek pa adiera me porofeci weng ma kigiwaco onyo kicone i coc ki dano maleng me con, kiromo Sista White.
Gin ma kelo i tyeko ne i chapta apar acel obedo histori matye i iye chapta, ma nyutu ngeyo ma atir pi veso abicel mag agiki me chapta apar acel, kun gin adek — dragaun, leero ki lanabi ma pe adwogi — tye kombedi gitelone piny bot giko pa kare me tem pa dano. Sister White yero cik ma iye man ka diret.
Pe wa tye ki cawa me wiro. Cawa me bal matek tye i wang wa. Piny dong kigoyo jwii me lweny. I kare matidi, tuk me bal ma kiwaco ikomgi i lok pa Nabii bitime. Lok pa Nabii ma i Buk Daniel, kit apar acel, ocake macek opongo weng. Lamac mapol me gin matime con i opongo pa lok man bibi dok pako. I lok me apar abicel kiwaco ikom teko ma, ‘bikwo cwiny, dok odwogo, bityeko rac me cwiny ikom lagam maleng; ka man obitime; bi pe keken odwogo, bineny tam ki gin ma otwaco lagam maleng. Gin me lweny bibero i lwakne, kibalo keken me teko, kicako kwalo sadaka me kare ki kare, ki keto kwer ma kelo opoto. Gin ma timo marac ikom lagam, bikoto gi ki yaro me wiye; ento jo ma ngene Lubanga gi bibi bedo tek, ka bitimo tic madit. Gin ma ngeyo i iye jo bibikwano jo mapol; ento gibikube ki tong, ki mac, ki kato gi i twero, ki kwalo gin gi, pi nino mapol. Kombedi, ka gibikube, gibikonyo gi kony matidi; ento jo mapol bibi meko kwede gi ki yaro me wiye. Kacel, i gin ma ngeyo, mogo bibi kube, me roto gi, me yweyo gi, me miyo gi maleng, nyo oko i cawa me agiki; pien dong obedo pi cawa ma kiketo kwede. Rwot bitimo ci wiye; bityeko moko onwe i malo, ka bin miyo onwe madit maloyo lubanga weng, ka bino waco lok ma pire tek ikom Lubanga me lubanga, ka bino bedo maber nyo kare me rac me cwiny opongo; pien gin ma kiketo woko bitime.’ Daniel 11:30-36.
Gin ma rwate ki gin ma kiyaro iye i lok man bi time. Wan neno alama ni Satan tye ka gamo cing racen i paro pa dano ma pe tye ki bwoya pa Lubanga i anyimgi. Wek dano weng kwano ki ngeyo maber lok me poro pa buk man, pien kombedi wan tye ka donyo iye cawa me pinyruo ma kiwaco iye:
I kare meno Mikael bicung, laco madit ma ocungo pi nyithin pa jo mamegi; ki bi bedo cawa me peko, ma pe obedo kare mo keken kun obedo lwak nyaka i kare meno; ki i kare meno jo mamegi biyubu woko ki peko, jo weng ma bineno ocoyo i buk. Ki jo mapol ikin gi ma gicano i lupur me piny bicuke; mogo i ngima matwal, ento mogo i mwon ki nyodo matwal. Ki gi ma tye ki ngec bikeny macalo maler me polo; ki gi ma giroko jo mapol i bedo kakare bikeny macalo nyota me polo matwal ki matwal. Ento in, o Daniel, cego lokgi, ki keto cing i buk, nyaka i kare me agiki; jo mapol bi wot dok dwogo, ki ngec bi medo. Daniel 12:1-4. Manuscript Releases, namba 13, 394.
ꯃꯐꯝ ꯑꯁꯤꯗ ꯁꯤꯁꯇꯔ ꯋꯥꯏꯠꯅ ꯑꯍꯥꯟꯕꯗ ꯗꯥꯅꯤꯌꯦꯜ ꯂꯩꯃꯥ ꯑꯃꯁꯨꯡ ꯑꯇꯣꯞꯄ ꯄꯥꯎꯕꯥ ꯆꯥꯞꯇꯔ ꯑꯃꯈꯛ ꯈꯨꯗꯣꯡꯆꯥꯕ ꯑꯃ “ꯃꯁꯤꯗ ꯂꯩꯔꯤꯕ ꯄ꯭ꯔꯣꯐꯦꯁꯤ ꯑꯁꯤ ꯃꯐꯝ ꯍꯥꯏꯗꯨꯅ ꯍꯧꯖꯤꯛ ꯊꯣꯛꯂꯛꯄ ꯍꯤꯁꯇꯣꯔꯤ ꯑꯃꯁꯨꯡ ꯑꯗꯨꯒꯨꯝꯕ ꯃꯁꯥ ꯑꯃꯥ ꯑꯃꯨꯛ ꯍꯪꯒꯠꯂꯒꯅꯤ” ꯍꯥꯏꯕ ꯂꯝꯆꯠ ꯑꯁꯤ ꯁꯥꯛꯅꯈꯤ꯫ ꯃꯁꯤꯒꯤ ꯃꯇꯨꯡꯗ ꯃꯍꯥꯛꯅ ꯈꯪꯍꯟꯅ ꯚꯔꯁ ꯊꯔꯥ ꯇꯧꯕꯥꯗꯒꯤ ꯊꯔꯥ ꯇꯔꯨꯛꯄ ꯐꯥꯎꯕ ꯁꯤꯗ ꯂꯩꯔꯤꯕ ꯋꯥꯍꯩꯁꯤꯡ ꯈꯣꯝꯖꯤꯜꯂꯤ, ꯑꯗꯨꯒ ꯃꯈꯥꯗ “ꯋꯥꯍꯩ ꯑꯁꯤꯁꯤꯡꯗ ꯄꯟꯊꯣꯛꯄ ꯃꯍꯥꯛꯇ ꯆꯥꯡꯏꯕ ꯁꯤꯅꯁꯤꯡ ꯊꯣꯛꯂꯒꯅꯤ” ꯍꯥꯏꯕ ꯋꯥꯍꯩ ꯑꯁꯤ ꯍꯥꯏꯈꯤ꯫ ꯚꯔꯁ ꯊꯔꯥ ꯇꯧꯕꯥꯗꯒꯤ ꯊꯔꯥ ꯇꯔꯨꯛꯄ ꯐꯥꯎꯕ ꯑꯁꯤ ꯈꯪꯍꯟꯕ ꯃꯇꯨꯡꯗ, ꯑꯃꯁꯨꯡ ꯚꯔꯁ ꯑꯗꯨꯁꯤꯡꯒꯤ ꯃꯇꯥꯝ ꯆꯥꯡꯏꯕ ꯁꯤꯅꯁꯤꯡ ꯊꯣꯛꯂꯒꯅꯤ ꯍꯥꯏꯕ ꯃꯇꯨꯡꯗ, ꯃꯍꯥꯛꯅ ꯆꯥꯞꯇꯔ ꯑꯃꯇꯥꯒꯤ ꯚꯔꯁ ꯑꯃꯗ ꯃꯥꯏꯀꯦꯜ ꯂꯦꯡꯂꯛꯄ ꯃꯇꯝ, ꯑꯗꯨꯒꯤ ꯄ꯭ꯔꯣꯕꯦꯁꯟ ꯂꯣꯏꯁꯤꯟꯕ ꯃꯇꯝ ꯑꯁꯤ ꯈꯪꯍꯟꯈꯤ꯫ ꯃꯁꯤ ꯇꯧꯔꯤꯕꯗ, ꯃꯍꯥꯛꯅ ꯚꯔꯁ ꯇꯔꯨꯛꯇ ꯍꯩꯈꯛ ꯑꯁꯤ ꯊꯣꯛꯍꯟꯂꯤ, ꯑꯃꯁꯨꯡ ꯃꯥꯏꯀꯦꯜ ꯂꯦꯡꯂꯛꯄꯒꯤ ꯃꯃꯥꯡꯗ ꯈꯨꯗꯝ ꯑꯃꯨꯛ ꯍꯦꯟꯅ ꯂꯩꯔꯤꯕ ꯍꯤꯁꯇꯣꯔꯤ ꯑꯁꯤꯗ ꯃꯁꯤꯡ ꯍꯥꯞꯆꯤꯜꯂꯤ꯫
Pe acel keken wa otuko mukato pa lok 30 bot 36, kede kit ma gin rwate ki lok 40 bot 45 me Daniyeli 11; kombedi wanabicako tam ikom kare mapat pa mukato me porofetik i chapita 11 ma gidwoko odoko i lok agiki abicel magi. Ento, pud pe wa timo meno, wanabidok wanyuto kube macek pa rwate me lok 30 bot 36 ki lok 40 bot 45.
Vèsè trant make tranzisyon soti nan Wòm payen pou rive nan Wòm papal la. Istwa tranzisyon sa a trete nan divès pasaj pwofetik ki idantifye dat tankou ane 330, 508, 533 ak 538. Gen lòt makè pwofetik nan tranzisyon soti nan katriyèm wayòm lan pou rive nan senkyèm wayòm pwofesi Bib la, men nan vèsè trant-en, Wòm payen leve kanpe an favè papote a, jan Klovis reprezante sa nan ane 496. Pouvwa payen yo, ki okòmansman reprezante pa Klovis nan vèsè a, akonpli travay pou retire tout rezistans payen an (“sakrifis tout tan an”) kont monte papote a rive nan ane 508. Lagè epòk sa yo pote destriksyon kont Vil Wòm nan pandan istwa sa a, jan “tanp fòs la” reprezante l la, epi rive nan ane 538, pouvwa payen yo mete papote a sou twòn latè a, epi apre sa li pase yon lwa dimanch nan Konsèy Orléans la.
لە 32–36 ރަނގަޅު އަޔަތްތަކުގައި ޕޭޕަސީއިން އެއިރު އަނެއްކާ އަނިޔާވެރި ހަރުބައިތައް، އަނދިރި ޒަމާނުގެ 1260 އަހަރު ތެރޭ އެކުރި ގޮތުން، ﷲގެ އަމާންވެރިންގެ މައްޗަށް ގެނެސްގެން އައި މަރާމާރީ ހަރުބައި ދެނެގަނެއެވެ. އަޚިރުގައި 36 ވަނަ އަޔަތުގައި ޕޭޕަސީ އޭނާގެ ނިމުމަށް ބާރާއެވެ. 40 ވަނަ އަޔަތުގައި ރީގަން އެންޓީކްރައިސްޓާއެކު ސިއްރީ ގުޅުމެއް އުފެއްދިއެވެ؛ އެއީ 508 އަހަރުން ފަށާ ތަމްސީލުކޮށް ދެއްކޭ ގޮތުގައި ޕްރޮޓެސްޓަންޓިޒަމްގެ މުޤާވަމަތް ނަގާލެވިފައި ވެއްޖެ ވަގުތު މާކުކުރި ކަމެވެ. ރީގަންގެ މާލީ އިލްތިޒާމާއި އަދި ލަޝްކަރީ ބާރު ޚަރަދުކުރުން، 496 އަހަރުގައި ޕޭޕަސީއަށް ތެދުވި “arms” އިން ތަމްސީލުކޮށް ދެއްކިފައި ވެއެވެ. ރޫމް އަވަށުން ތަމްސީލުވާ ޕޭގަން ރޯމްގެ ޤުއްވަތުގެ މަޤްދިސް ހަލާކުކުރުން، އަވަހަށް އަންނަ އާދީއްތަ ޤާނޫނުގައި އެމެރިކާގެ ޤާނޫނު އަސާސީ ހަލާކުވުމަށް ތަމްސީލެވެ؛ އެހެނީ ޤާނޫނު އަސާސީ އަކީ ޔޫނައިޓެޑް ސްޓޭޓްސްގެ ޤުއްވަތުގެ މަޤްދިސް ކަމެވެ. އާދީއްތަ ޤާނޫނުގައި ޕޭޕަސީ އަލުން އެއްކަލަ ބިންގެ އަރިހުގެ ތަޚުތުގައި ބަހައްޓައި ލެވޭނެއެވެ؛ އެއީ 538 އަހަރުން ތަމްސީލުކޮށް ދެއްކޭ ކަމެވެ.
Ci bi cako kare me agiki pa luro me neko ma lwak pa Paapa oketo bot joma geno pa Lubanga, macalo ma otime i kare me otum ki 538 nyo 1798. Man bi kelo bot giko me kare me tem pa dano, ka Mikael ocung, macalo ma kiyaro ki 1798, ka lwak pa Paapa, ma otye ocero maber pi mwaka 1260, onongo nongo keco pa cwoc ma kelo tho.
Wa bino mede ki pwonye man i coc ma anyim.
I kare acel, ka an obedo i New York City, i cawa, onongo kikwayo an me neno ot ma onongo gitye koyo lawir ki lawir, onongo gitye dong malo bot polo. Ot magi onongo gikwanyo kwer ni pe mac twero bolo gi, ki onongo giyubo gi pi miyo ducu bot lawigi kacel ki jo mayubogi. Malo kede malo ot magi onongo gimedo malo, ci i iye onongo gitiye kwede jami me yubo ma otum loyo weng. Jo ma ot magi obedo gi pe onongo gibuto penyo i cwinygi ni, “Wa twero nining me miyo ducu bot Lubanga i kit maber loyo?” Rwot pe onongo obedo i paro-gi.
Aparo ni: ‘O, ka jogi ma i kit man gicako keto lonyo gi onongo romo neno wotgi calo ka Lubanga neno! Gibedo giyubo ot ma ber tutwal mapol, ento i wang Rwot pa lobo weng, tamogi ki yikogi obedo apuk tutwal. Pe gitye ka tute ki twero weng pa cwiny ki wi me nongo kit me miyo Lubanga dwong. Gityeko woko neno man, tic ma acel pa dano.’
Ka gityeko cako keto ot ma lamal-lamal, won-otgi gudo kidi ki cwinypidi ma loyo, pien gi tye ki cente me tic me miny cwinya gi keken, ki me cako nyinyi i cwiny pa jo ma tye oko-gi. Cente mapol ma gicoyo kany giononge ki kit me kobo kwer marac, ki me opoto dano lwal. Gi wiyi pe ni i polo ki gwoko rekod pa tic me cente mo keken; tic mo keken ma pe atir, tito mo keken ma obedo bwola, kany ki coyo iye. Cawa tye kabino ma, i bwola gi ki cwinypidi gi, dano bipoko tung mo ma Rwot pe bi yee gi oyabo maloyo, ci gibinongo ni paciens pa Yehova tye ki rwom.
Gin ma malubo odonyo anyim i wang an en alaaram me mac. Dano neno ot madongo ma gi tami ni mac pe romo donyo i gi, gi waco ni, ‘Gin ki kuc opong weng.’ Ento ot man gi giko pye ki mac calo kitye ki piic. Enjini me mac pe romo timo gin mo keken me gengo goro. Latic me mac pe gi twero me tiyo kwede enjini man.
Kimiyo an ngec ni, ka cawa pa Rwot obino, ka pe obedo yubo mo ocako i cwiny pa jo ma mito dwong ki mito bedo malo loyo, jo binongo ni cing ma con obedo tek me gwoko kwo obi bedo tek me obalo. Twero mo me piny pe twero gengo cing pa Lubanga. Pe tye jami mo me yiko gang ma romo gwoko gi ki obalo, ka cawa ma Lubanga otito obino me cwalo kom i jo pi pe yaro Cik pa En ki pi mito dwong pa keni keni.
Pe tye jo mapol, kadi i tung jo me kwano kacel ki ladit me lobo, ma ngene maber kaka ma omiyo kit pa lobo dano ma kombedi obedo kamano. Jogi ma tye i twero me loyo gamente pe romo yubu peko pa poko kica pa cwiny, duk, labwor ma pire tek, ki bal me kica ma tye dok oywoto. Gitye ka temo matek, pe ki ber, me keto tic pa cente i twol ma pire tek. Ka dano gibedo winyo mapol pwony pa lok pa Lubanga, gubinongo adwogi me peko ma cogo wii gi.
Coc pa Lubanga tito kit pa lobo ma pud pe obino dwogo pa aryo pa Kristo. I kom jo ma ki kwanyo ki cwako goro marac ka gitye ka cogo lony madwong, kiketo i coc ni: “Wun otyeko cogo lony pi ceng me agiki. Nen, coop pa jo lutic ma gicobo i puru mamegi, ma gityeko gengo ne ki yubu mamegi, tye ka kwayo; kendo dwone pa jo ma gicobo otyeko donyo i winye pa Rwot me lwak. Wun otyeko bedo i lamero i piny, kendo otyeko bedo nono; wun otyeko yik cwinye mamegi, calo i nino me cwic. Wun otyeko cwalo apo ikom ngat maleng, kendo otyeko golo ne; ento pe orib bot wun.” Yakobo 5:3-6.
Ento ngat mane okwano ngec me ciko ma ki miyo ki aloka pa cawa ma tye ka poko-gi oyot-oyot? Ngo ma kobo i poyo wii pa jo piny? Lokruok mane neno i kit bedo gi obedo ngo? Pe mapol maloyo ma ne ki neno i kit bedo pa jo me piny pa Noa. Ki cuke i tic me piny ki i mere me piny, jo ma obedo con i kare mapir ki pi madit “pe gi ngeyo nyaka pi madit obino, ocoyo gi weng.” Matayo 24:39. Gi tye ki ngec me ciko ma ki cwayo ki Polo, ento gi kwero winyo. Kede tin, piny, ma giyaro dwon me ciko pa Lubanga weng, tye ka turo oyot i bal pa matwal.
“Dunia digerakkan oleh roh peperangan. Nubuat dalam Daniel pasal sebelas hampir mencapai penggenapannya yang sepenuhnya. Tidak lama lagi, adegan-adegan kesusahan yang disebutkan dalam nubuat-nubuat itu akan terjadi.” Testimonies, jilid 9, 12–14.