Peter tye i Panium (Caesarea Philippi), ma eni tye ka nino abic onyo aboro pe oloko i kare me tung cel i kin kare adek ma Peter, John ki James otyeko dok i gang acel keken ki Yesu. Me acel obedo nyuto me teko ne i Chung me ceng me kwene acel ma nino apar wiye me Jarius; me aryo obedo nyuto me ducu ne i lobo góró me lokke me kit ne; ka me adek obedo Gethsemane, nyuto me atura ne. I Panium i caber me apar ki acel Peter kicweyo i kabedo ma tye cok ki yat me atem me caber me apar ki abicel. Got obedo tung cel i kin wot adek ma pe gin jami pa lwak ducu, me jo adiyo ma obedo lutic acel. I goto wuno Wonwa me polo bene olwongo lok me aryo i kin kare adek; Won olwongo lok i batija, i goto, dok i kare ma tye cok ki yat me atem. Peter tye tyenyo aryo i tung cel me jami adek ma kiketo kene. En bene obedo tung cel me caber apar ki acel nio wa i apar aryo ki aryo me Matthew.

Asuria

Got ono obedo ka ton i wang kwede keto ma ocako ki yubo osel me cwal cing me yamo lacam dok Jerusalem, calo osel pa Abraham neno yamo yot me lacam i Moriah, kabedo me kare macon pa ot me abila i Jerusalem. Dyel me tong gwok i yore pa Kwan pa Lebitikus 23 nyuto yubo osel, omiyo yub me ton me loko kit me wang gin ma bino ka keto ma me lok me lyeto dok i Jerusalem, ci keto Peter i loko me nino adek abicel pa Lebitikus 23 ma rwate ki kare pa Pentekoste. I nino adek abicel meno, ot me abila (tem me dyer me tung) ki kelo i kom jo ma kiyero bedo i kin lulam me twero me abila piero abicel. I caden pa kwena pa kabaka Uzziah i kabedo maleng, lulam me abila piero abicel nyutore calo jo me twero, omiyo tito ni bene ne tye lulam me abila mukene ma pe gubedo kacel kwede.

Kadica Azaria, ladit pa rwot, odonyo i nyuma wi en, kacel ki ladit pa Ywe owalo abicel aryo me gwoko acel aryo, man obedo jo ma tek; ka jo magi otyeko cung i anyim Uzziah rwot, ci giwaco bot en ni, “Pe en tic mamegi in Uzziah me wang yat dung bot Yehova, ento en pa jo ladit pa rwot, lutino Aaron, jo ma gikwanyo me wang yat dung: aa woko ki i kabedo maleng; pien i timo balo; kadi pe obino bedo me wor mamegi ki bot Yehova Lubanga.” 2 Chronicles 26:17, 18.

Jowi ma lweny tek gin jo ma lube Baro-kecang kwede kore ikare ducu ma en odhi iye.

Gin ma pe oywaki kede mon; pien gin dong joma pe gutye kede cing marac. Gin ma gilubo Ntwiga kwede ducu ka en dok olwongo kwene. Gin ma gicwalo ki i kin jo, bedo nyig acel me acam me culu bot Lubanga ki bot Ntwiga. Revelation 14:4.

Atila me dogola pa Judah telo joone ido omiyo gin nen i Kabedo Maleng Atye Loyo, kede omiyo gin neng arca me cingber, kede parwot pa Lalwak Madit matye kanyo ka tye ka tiyo i ticce me agiki me kwanyo bal. Peter ochung dok i ngima i December 31, 2023, dok i kare meno oyube ki temo me gum me acakki ma kwako rwot pa Roma i cako neno me bute me profesi ma i wi. Eka temo me aryo pa ot me kacok obino bot Peter, dok kanyo aye ka neno me laini ma i iye kinyuto i neno me kaca me Daniel cabitara apar.

Peter onongo twero pa rwot ne i nino 18 July 2020, kede otimo man tyen adek.

“Tyen adek Peter okwanyo lawot ni pe eneno Wod Lakwe, kede tyen adek Yesu otyeko cako ki iye temo me mi kwede cing me mar ne gi wot me twol ne, ka okwelo kwene lapeny man ma tong gwok, calo nywal ma tye ki wi me twero, bedo ka donyo i chunye ma atwong. I wang lutino kwan ma oyubore, Yesu onyuto bwo me golo kwo marac me Peter, kede onyuto ni lutino kwan ma con obedo ka pire tek ki min awobe, kombedi otyeko bedo ma oloro adada.” The Desire of Ages, 812.

Peter otye alako dul me jo lwong adwong aryo.

“Pi dul acel acel me kwo ma kikonyo gi Faro ki gumaculu, tye pwony i gin matye i lok pa lakwena Petero. I cako me bedo lutino kwonki, Petero no paro ni en tye tek. Macalo Faro, i ngene ne kikome, en no tye ‘pe macalo dano mukene.’ Ka Kristo i dyewor me cwalne i cing me lworo ocako kanyutu lutino kwan ne ka lok ni, ‘Wun weng bino towo piena i dyewor man,’ Petero i geno matek oloko ni, ‘Kadi bedi ni weng gitye ka towo, an pe abino towo.’ Mark 14:27, 29. Petero pe onongo ngeyo hinyne kikome. Geno i kic ne oloko en. En no paro ni twero cung i wang atem; ento i saa manok atem obino, dok ki gyer ki kwoyo prẕe, en okwero Wonye.” Christ’s Object Lessons, 152.

Lakica ma ceng acel dong obino i ot ne ka ngene kwo i wang Lubanga.

“Olum Paraci kod omyero otic me cuk cente gireme ka can lawoti madwong aryo ma lwak gin jo ducu ma bino me woro Lubanga kigawogi iye. Lukwonggi aryo me acel nono onongo tye i nyiggi aryo me acel ma onywalo i wi lobo.” Christ’s Object Lessons, 152.

Abel ki cogo ot axakia me kicwiny pi yom cwiny.

Ka omuloko cente, ka tye ka cung kene lacen, pe onongo mito kelo wang-gi malo i polo; ento opoto cing i cing-li, ka waco ni, “Yaye Mungu, tim ber kwoi i kom-na an atic.” Awaco botu ni, dano man odok i gangi ka kuc i wang Mungu moloyo dano dok man: pien dano duto ma pwoyo kene bicwiny; ka en ma okwanyo kene piny biywaki malo. Luka 18:13, 14

Otic me mwaka 1888 onywako ki iyot malaika me Niyabo 18.

“Rwot i cwakke maleng mabor ocwalo kwena ma rwom guro adwong bot lwak pire ki i tye me Ludito Waggoner ki Jones. Kwena man onongo myero omed nyutu i wang lobo coni Jatony ma okelogi, i tyer me bal pa lobo ducu. En onyuto pwony me kwanyo ngol pa dano ki i yele me wiye dano, ki i Jamin ma tek; en olwongo lwak ni giyab ngol pa Kristo, ma kinyutu i yotcwiny me winyo cik ducu pa Katonda. Dano pol pe dong nen Yesu maber. Gin onongo mito ni wanggi okel bot Ngat me pire ma Lubanga, bot ber me ticce, ki bot marre ma pe lokke bot doggola dano. Tek ducu kicwalo i cinge, me nongo ogwero mic me guro bot jo, ka omiyo jami ma pe twero culu me ngol me en kene bot dano ma pe rom. Man aye kwena ma Katonda ociko ni omyero omi bot lobo. En aye kwena pa malaika me adek, ma myero kikonyi gi dwol malac, ka kitye kwede ki yubo me Cwinyre i ryek ma dit.” Testimonies to Ministers, 91.

Kwena me Laodikea

“Lok me omiyowun ki A. T. Jones, ki E. J. Waggoner en lok pa Lubanga bot kanisa me Laodikia, ci olwor me atika i dano mo keken ma twero ni oye ada, ento pud pe nyutu bot lwak mukene reru ma Lubanga ominye.” The 1888 Materials, 1053.

Kwena me Koto me Agiki

“Okot me agiki obino cwer i lwak pa Lubanga. Malaika ma tek obino kwalo ki i polo, ci lobo ducu obino yelel ki ducu ker pa deyo ne.” Review and Herald, April 21, 1891.

Kampala Omukago New York ki 9/11

“Dong lok ma obino ni atito ni New York myero oywakke woko ki baibai me pi malac? Man pe atye ka awaco. Awaco ni, ka aneno ot madit-madit ma gidongo kunnu, lwal i kom lwal, ‘Gin ango jami me gro ma bibedo ka Lubanga oa me yengo lobo matek tutwal! Cawa man lok me Revelation 18:1–3 biromo kwede.’ Acakki weng me apar wiye me Revelation en wec me poko ikom gin ma tye ka bino iwiye lobo. Ento pe atye ki ler me arokena i kom gin ma bino i kom New York, kono ni angeyo ni i nino acel ot madit-madit ma tye kunnu gibituro piny ki diko ki loko-loko me teko me Lubanga. Ki i ler ma omiya, angeyo ni abal tye i lobo. Lok acel ki bot Lubanga, kwanyo acel me teko ne malit, kacel gin ot magi madit-madit bibwong piny. Jami bibedo ma gro ne pe watwero piny memo.” Review and Herald, July 5, 1906.

Peter omia culu, kelo cala cwiny acel ma kibedo kelo kwo me tim maber pi yero, dok kelo kwo me tim maber pi yero en kwena pa malaika me adek, en kwena me Laodikia ma obino i 9/11, ka ot madit me New York opoto woko, ci Niyabo 18:1–3 otutunu. Eka kot me mwaka me agiki ocako pwonyo tek-tek, dok cako me cing me alama me lukwongo mia acel ki abicel me angwen. I agiki me kare me cing me alama pa lukwongo mia acel ki abicel me angwen, malaika me Niyabo wang acel ki aboro olor piny calo Mikael malaika madit, dok ocero Peter i lyeto pi tem adek. Tem me acel ocako i December 31, 2023, dok orubo adwogi me ada ma Rome en teko i ayat me apar ki angwen i Daniel apar ki acel ma keto cing i wang tic me anyim. Wang tic man en wang chazon, ma kelo layin me woko me profesi, ma Solomon owaco ni en kwo onyo to.

Ka i piny ma pe tye iye neno pa [chazon], lwak lalar; ento ngat ma gwoko cik, en ma gum. Ngec 29:18.

Tem marac aryo me Peter obedo tem me ot lamo ma mito donyo i Kabedo Maleng Atyet ki yele ni i tic me ayera, macalo Nyako White onyuto i wang ticci me acel. Kany ka oneno cik me Sabato me nino abiro lanyut cing mot maleng ka ryangi tye iwiye cik mukene abicel. Pwony meno i cak me ngol lok me bura kitye ka nyutu pwony me Woto i dako me dano ma ryangi tye iwiye pwony mukene me ayera i nino me agiki, ikare me tyeko ngol lok me bura. Woto me Kristo ma Lubanga, ka oyiko i kommi ringo me grwok ma ogwec ki atima, ento en pe ongene bal, kinyutu en ki kito manyen mapol. Man ma dit loyo obedo pwony me kare abiro. Pwony me kare abiro obedo alpha me nyut me ayera ma Miller ogamo, dok en obedo pwony i mwaka 1856 ma onyuto pwony me omega me historia me Millerite, kama Adventism me Millerite Philadelphian olweny i mwaka abiro dok odoko kanisa me Seventh-day Adventist me Laodicea i 1863.

Odongyo aryo me Ezekiel adek abicel ki abiriyo nyuto ngolo aryo me miaka 2,520 ma ocako i kom ker me north ki ker me south. Ker me north nyuto dwan dano, dok ker me south nyuto tam ma otyeko cweyo me bedo acel kacel ki tam me Christo; ci, Lubanga mewoto i ryek bedo acel kacel ki dano. Man e pwony me kwanyo dwan dano ki Lubanga i kit ma oyot me nyutu. “Abiro abiriyo” ne obedo alpha ki omega me historia me Millerite, dok pien tye ka nyuto kwanyo dwan dano ki Lubanga, en bene omega me historia me Seventh-day Adventist i wat ki pwony me alpha pa Sabbath i mwaka 1844. Acel en alam me Sabbath me nino me abiro, dok acel mukene en alam me Sabbath me mwaka me abiro.

Nying Peter kelo ni keca i Panium, ma obedo hatua me aryo i twero pa Abraham me cako konyo lagam me mukwongo ki lwak ma kiyero; dok i hatua ne me aryo Peter obedo lanyut pa lagam me agiki ki lwak ma kiyero. En hatua me aryo i nyoro pa cabtâ ikato acel ki apar wiye acel gudu wa ikato aryo ki apar wiye aryo; dok en me aryo i kine adek ma Peter, Yakobo, ki Yohana oceto ki Yesu ka peke lutino wakwe mukene, ki me aryo i kine adek ma Wonwa me polo owaco. Nyoro pa Nero tumu i dyere ma tye i kin lweny pa Raphia ki Panium, pien opore ki kare mukene aryo ma tye mwaka 250 ka mwaka 250 ma ocako i 457 BC ki 1776. 457 BC otuuko i 207 BC, ki 1776 otuuko i 2026. Peter tye i 207 BC, 2026, 313, ki temo pa kacok luktic me Yahwe ma dong oyubo gwok me adek ka bene temo me adieri me weko poto pa dong ass, ma kinyutu calo jamo me turumbeta.

Tem pa Peter obedo me lubo Kristo dokole but I ot i Kabedo Maleng Adwong, dok tic ne obedo me yubo motek dok cako tedero kwena ma kiyubiro me kuluc me mac pa Nashville. Kwena pa Peter me kuluc me mac pa Nashville en kwena pa Pentekosto ma kicako keto con i ot malo, ka dong i kor dyangi. En otedo kwena ne kun eneny balo kuluc me mac pa Nashville, dok otimo cikke pa timme pa lweny pa Raphia, i kanyakwede ki lweny pa Panium, ma olwongo dok bedo lweny pa Actium i cikke pa Cik pa Sabato pa i ndiko apar ki abicel. Cik pa Sabato pa i ndiko apar ki abicel bene en Cik pa Sabato pa i ndiko piero abicel ki acel dok pa i ndiko aryo ki aryo. Ndiko adek magi bene rwate ki ndiko adek ki acel, kama papi obedo mukene me twero i mwaka 538 dok ocwalo Cik pa Sabato i Kacok pa Orleans me adek. Ndiko ma telo i ndiko adek ki acel nyutu ka jami me ka anyuta ma otelo i Cik pa Sabato pa 538 dok otiyo cal me historia ma otelo nyime i Cik pa Sabato ma cok bino.

Pien ok ok statuk me Chittim bino cwinya i kome: pire meno en aabed i cwercwiny, dok adok, ci obedo ki anywal ku i wil cing kwer; kumeno dong en atimo; en bene adok, ci obedo ki ngec kacel ki jo ma juko cing kwer. Dok jo lweny atwero ka i tung en, ci gibibedo ka nywalo piny abila me kabedo maleng me teko, dok gibikwanyo kwero me ceng ducu, ci gibiketo gin ma marac ma kelo kwedo. Daniel 11:30, 31.

“Yibbe me Chittim” otye ka twero nyutujo Vandals, ma bene onyutore calo trumpe me aryo i Coo me Revelation cakke me abicwen. Cak me togo ma kany-kany me Roma ocako i mwaka 330, ka Constantine ogwengeo ker ne i kabedo me oceke ki me oceng. I ngeyo man, ogwengeo ne bot wode adek. Imperio me Roma, ma onongo pe twero kwole ki ngat mo aa i lweny me Actium, to i kare meno ogwengeore i tung acel me aryo, dok i tung adek; ka trumpe angwen me acel i Revelation abicwen onyutu olo me lumone ma ogwoko Roma me oceng me pinywa i agiki i mwaka 476. Roma me oceke ma i Constantinople omede wa i agiki me trumpe me abicwen ka cakke me trumpe me abicel, ma bene gin olo me acel ki me aryo. Profesy me kare me mwaka mia acel ki pyer abic me olo me acel otyeko i nino meno kene ma profesy me kare me olo me aryo ocake iye. Nino meno en upoto me Constantinople bot Turk me Ottoman i mwaka 1453.

Babulo onek i dyewor acel, twero bedo i lweny ni Cyrus kong onego oyuwe atek cano poto me pii, kede man omedo kare mo, ento dyewor me Babulo obedo i dyewor acel; ento dyewor me Roma otyeko myaka 1123. Myaka magi oyikowu anyut me profesi ma pire tek ma lanyut dwoko‑dwoko me to ki cwer me Roma me Ceng pa Rwot, kede Roma me Ceng pa Rwot ma peke pa Kristo tye cal me Amerika i ticce me keto paipo i kom tron calo ker me abic i profesi me Baibul i mwaka 538. Paipo kiketo i kom tron i cik me Ca pa Nino me Yweyo i akor apar ki abicel me Daniel apar ki acel. Anyut me profesi ma tye cal me tic me Amerika onyutore i anyut me profesi me to ki cwer ma odok‑odok me Roma ma peke pa Kristo.

Boti me Chittim nongo otye ka nyutu peko madit me lim pi Roma, pien balu me boti me Vandals obedo ka kelo twer cwiny i yoo me boti pa pii me Mediterranean. I nino me agiki, Islam kinyutu calo peko madit me lim pi rwodi me lobo. Vandals ki boti gi nongo obedo teko me twongo me aryo, dok akur me peko adek gi nongo obedo twongo me Islam. Moko acel obedo Arabia, me aryo obedo Turkey, dok me adek obedo pi lobo weng.

Bwato obedo calo kit me teko me limi, ci i Lok me Cwiny Maleng bwato me Chittim obedo cikony me anyim atika pi teko me limi. Bwato mago otum i yamo me abor ma iswata icung me nam, ci i Lok me Cwiny Maleng Islam obedo lutino me abor. Ka iketo niang me Islam i rwom me gin ma timme i porofeto, cako kelo peko me limi. Islam kikonyo ki Balaam calo osio, ma en lok me Hebrew ma gonyo ni “dano me tim me timon” i nyuto mukwongo me Ishmael i Lok me Cwiny Maleng. Ishmael en won Islam i rwom me porofeto, pe ka kwero Abraham calo won Ishmael, ento doggola apar wiye aryo me Ishmael dong ngene calo lutino me abor i Lok me Cwiny Maleng.

I nino agiki Balaam, cal me Amerka me Angeta ma lobo ka lanebi maraco, twongo dong kare adek, ma nyuto twongo adek me Islam. 9/11 obedo twongo mukwongo ikin twongo mago, kede ocako bino me malaika me pwoyo anyim, ma tye ka dune ki i ceng ocok kun yamo marac me i ceng ocok me lworo kacel gi mijo. Twongo me aryo me Islam tye ki bute aryo, pien hatua me aryo nyuto me rwate aryo. I nino 7 October, 2023 Islam otwongo Israel adier ma pe ibedo ki paro anyim; kede ka Nashville, Tennessee otyek ki twongo me Islam ma pe ibedo ki paro anyim, Israel me cwiny obedo dong ki twongo. I lok me Balaam, waymark me aryo obedo ikin yat angur aryo, kede yat angur aryo me Rwot me Jo Mony obedo Israel me kare macon adier kede Amerka, Israel me cwiny me kare-ni. Waymark me adek me Balaam obedo ka dong oloko; kede cal me loko ma nyuto agiki me kare me pwoyo anyim me jo mia acel ki angwen alubu me apar angwen ma ocake i 9/11 obedo cik me Ca pa Ceng, ka Amerka oloko calo adwogi. Lobo oyuggu ma dit me Revelation 11 obedo cik me Ca pa Ceng meno, ka can me adek bino oyotoyot, ka Amerka, dong, kede Zechariah giloko.

Won pa Jan ja batisimo ne obedo me alup me tyen acel ki abicel ki angwen me alup jo Lubanga ma Daudi ocako pi timo tic i ot me lega. Zakariya, lubanga kapi, ne okwanyo dwone pien pe oyie, wa i kare ma wode Jan onywalre; man bene en cing me namba abicel ki aryo, (cing me lubangate). I kare me cik pa Ceng Nino Jumal, odong acel me agiki pa jo lubanga, ma Jan ja batisimo nyutu, bino lok calo onywutu i wonne Zakariya. Kristo ne okwongo Jan ni Eliya, kadi bene kwena pa Eliya me nino me agiki onyutu i wat me won ki latin, calo ne obedo i Zakariya ki Jan. Jan bene ne onyutu kwede i Yeremia ma ne kiwaco bot ni ka odok, en obedo dwong pa Lubanga.

Jeremaia bene otam cal acel me cing awene me kare 18 Julai 2020, dok ka en dok odok, en obedo dwon me acam pa Lubanga i kare me cik pa Ceng Aparac, ka en onyuto kwena me nabi Habakuk, ma onongo otwal kare, ento myero “owaco” i agiki. Jeremaia, kadi dong Yohana, dok kadi dong Petero, myero owaco kwena pa Habakuk i ka dyel pa Islam owaco, dok i kare ma Amerika owaco calo anyuka.

Peter i Caesarea Philippi, ma en aye Panium, tye i kare mo ma otelo nyime ka pe obedo waymark me “got” ma ne myero omi woko ki donyo me loc ma otelo i kris, onyo cik me Sunday. Kare man kikelo ki lweny me Panium, ma tum i loc pa pope ki cing pa i proxy power pa, ma en United States. Panium en me adek i lweny adek me proxy, ma me acel otum i ot me Berlin i mwaka 1989, dok me agiki onyo me adek me lweny me proxy tum ka kigweyo piny “ot” me poko kanisa ki gavumenti. Mwaka 1989 nyuto wiye me lweny me proxy ma lwongo ni “cold war” ma ocako ka lweny marac me dunia me aryo otum, dok Panium kelo lapeny me cold war ma tum i lweny marac me dunia me adek ma lweny me Actium kinyuto. I dyere me waymarks me acel ki me adek i lweny adek me proxy tye lweny adier i Ukraine, ma lweny me Raphia kinyuto i verse apar wiye acel ki apar wiye aryo.

Panium en lweny mo mar mwol ma telo i lweny marac me adek pa wi lobo, calo lweny mar mwol ma otum tyeko i kare me agiki i 1989, dok ma ocako i agiki me lweny marac me aryo pa wi lobo. I yoo me alama ma kwanyo ki it buk me akwana apar ki mwaka 1989, akwana apar ki acel ki aryo ki lweny me Ukraine ma ocako i 2014, ki akwana apar ki adek oo wa i apar ki abic ki lweny mar mwol ma tye kombedi i kin MAGA-ism ki globalism, bene ne tye preditent adek ma oyiko dyere me kubbe i kin papi ki United States.

Ronald Reagan obedo ki atura marac i mung pe ki Papa John Paul II, papa ma oyik i kom lokke me Fatima ma satan, dok en atye ka rwate ki historia me porofeto me wero apar. Ker pa Obama rwate ki historia me lweny pa Raphia i wero apar ki acel dok apar ki aryo. I kare me kerne bene tye ki ba papa aryo ma gin cal, pien waymark me aryo nyuto me doko aryo. I waymark me adek me wero apar ki adek nyaka apar ki abic, papa obedo papa mukwongo ma aa ki United States. Wa cako wa tam ni Papa Leo obedo papa ma oyik calo ma John Paul II oywore kwede, ento ka kitiyo kwede i bwo tic me porofeto me doko adek, waymark me adek tye ki kit pa gwokke me tim mar acel ki mar aryo mukato, omiyo Leo en John Paul II ma oyik, dok en bene Benedict XVI, dano ma con obedo ladit pa Office of the Inquisition, ma okwanyo woko i kare pa Obama pi Papa Francis ma woke.

Lweny me mukwongo me lweny ma kitiyo ki jo mukene ki mwolo i nino acel, me aryo ki mwolo i nino aryo, ka me adek ki mwolo i nino adek. Lweny ma lyeto, ma ogik i 1989, ochako i agiki me Lweny Madit me Lobo me aryo, dok Lweny Madit me Lobo me adek, ma kijolo kwede lweny me Actium, ochako i agiki me lweny ma lyeto, ma kijolo kwede lweny me Panium. Lweny adek mag lobo lung, calo lweny adek ma kitiyo ki jo mukene, luwot ki cik ma rwate ki tic pa lagoro ma tye ki nyono adek. Agiki me lweny madit me lobo me aryo ochako lweny ma lyeto ma ogik ki preden me aboro ki i Roosevelt i 1945, ma en Reagan. Reagan i kare me agiki i 1989 ochako rwom pa preden aboro ma omedo nio i Trump (ma en “ki i lukwongo abiro”). Lweny ma lyeto pa Trump ochako i 2015, ka onyuto ni otwero nywalo i kom preden, dok omiyo jo globalist oning, i kit ma opwonyo Daniel ikumi acel rwom aryo. Lweny ma lyeto meno ogik i cike me Ceng Pa Lapwailo, ma en lweny me Actium, gin me adek ma kelo twero i nyim Roma ka pud pe oloyo i rwom me loc madit.

Roosevelt ocako cako rwom pa prezedenti aboro nio odong oo wa i Reagan, ma dok ocako rwom pa prezedenti aboro nio odong oo wa i Trump. Roosevelt nyutu Lweny me Piny me Arwot me Aryo, ka otho i nino dwe Apar wiye apar ki aryo, mwaka 1945, ci Truman bene en prezedenti ka lweny pa Yurop tum otum agiki i nino dwe Abic wiye abic, ci lweny pa Pacific tum otum agiki i nino dwe Ociko wiye aryo. Lweny pa Yurop atata obedo lweny me ngom, ci lweny pa Pacific obedo lweny me nam, calo Panium oyubbe pi lweny me ngom, ci Actium oyubbe pi lweny me nam. Mukwongo lanyutu me agiki, ci rwom pa prezedenti aboro dong kiketo i kom cing me Daniel apar ki acel, dog ayero ki adek, kede bene i kom mung me ni me aboro bedo me abiro. I Congo pa Continental mukwongo ki me aryo i cako me gin acoya pa lee me ngom me Apocalypse apar ki adek, ne tye kare abiro pa prezedenti. I lok acel man George Washington kiketo en calo Latela Madit ci Lakwong Madit me lweny. Calo prezedenti mukwongo ma kiketo i tic, keto Washington i Congo pa Continental me Aryo tyeko pwonyo Washington i cako tutwal calo me aboro ma aa ki i kin prezedenti abiro.

Prejident mukwongo obedo me aboro ma aa ki ijo piny prejident abiro mukwongo, dok prejident me agiki obedo me aboro ma aa ki ijo piny abiro. Lawi Zakaria oloko i kare me nywal pa Yoana, ka osio oloko, dok ka le me i lobo oloko. Kany en aye kama nyim pa Habakuk bene oloko iye. Nywal pa Yoana, ma kelo gin acalo cal pa alama pa alufu acel ki mia angwen ki angwen i kare me cik me Ceng Pa Ceng, en aye odong jonywal me agiki pa Zakaria lawi. Zakaria tye i dul lawi me aboro i kine me lawi piero aryo ki angwen. I kare me cik me Ceng Pa Ceng Zakaria (lawi) oloko, ka Islam (osio) oloko, dok Amerika oloko calo nywola. I waymark meno cwercwiny me to mar papacy ma nek loke odoco kelo kwo, dok en doko me aboro ma aa ki ijo piny abiro. Trump bene obedo me aboro ma aa ki ijo piny abiro, dok en aye ma cweyo kit pa le, ma gityeko cing iye i kare me cik me Ceng Pa Ceng. Eka lawi me alufu acel ki mia angwen ki angwen doko dwon pa Mungu, dok giloko kwena i peko malac pa malaika me adek. Lawi meno en aye kanisa me aboro ma aa ki ijo piny abiro.

Roosevelt cako acel me prezident adek abic me giyubo wa i kare me agiki i mwaka 1989, kede en aye omoko loko ma aa ki Iye me Lweny me Acel me Piny me Aryo dok i lweny me ngico ma ogik i 1989. Prezident Truman olubo Roosevelt kede orito i kare ma lweny me lobo kede me nam ma nenyo Lweny me Acel me Piny me Aryo ogik. Calo prezident, Truman orito i kare ma United Nations ocako i October 24, 1945. Wat i kin Roosevelt kede Truman kiketo kwede mwaka 1945. Gubedo prezidenti aryo i mwaka meno, kede i mwaka meno lweny me twero aryo ma obedo Lweny me Acel me Piny me Aryo ogik, kede United Nations kiyubo, kede lweny me ngico ocako.

I mwaka 1989 bene tye ka prejiḍen aryo, calo i mwaka 1945; Ronald Reagan kacel ki George Bush me acel. Reagan tyeko lweny ma oling, dok George Bush me acel ocako nyuto ni en, i lok ma pire tek mada, obedo globalist ka omedo lok i Kacokke me Cung me Dul Moko me United Nations ma “me abic angwen ki abic” i nino 1 October 1990, ka en oloko lok kuom gedo “cik me anyim pa piny manyen.” I tyen lok meno en owaco ni, “Tye i cing wa me waiho nyuma gin-masina maga mudok opong ki ceng macol, i Ceng me Mudong ma giiye kakare kede, dok medu anyim me tyeko movimento me cik ma pe twero wilobo ma wi yore me anyim ineno i anyim menuju cik me piny manyen kacel ki kare malac me kwe.”

I lebone man, Bush otingo pwony man ki tic mar rwom acel ma odonyo i nge lweny mar Cold War, Kricis mar Gulf (Iraq inywalo marak i Kuwait), cwalyo mar United Nations, ki wat acel manyen pa wiya me rok ma oyubo i ngat pa cik. Bush dong ocako keto lok “new world order” i nyim lwak maber lacen i ceng manok mapwod pe, i lebone pa 11 September 1990, ma owaco i anyim kacokke mar Congress.

Nen ngo adwogi ni Bush oyubo lok megi ma otyeko iwot me UN i kin ka en oyiko agiki me “cold war” ma nyuto ka “Ceng Muc” (“Dark Ages”). Ceng Muc otyeko i cawa me agiki i mwaka 1798, dok Bush tye i cawa me agiki me 1989. Nen ni i kare ma en ocako me yubo lok “new world order” me acel, Islam tye ka miyo lworo i cing lwak-aye, dok lok no ocako dano i nino 9/11. Acel ki Roosevelt wa i Carter gin purezident adek-walo, dok ki Reagan wa i Trump gin purezident adek-walo. Trump en purezident me agiki, dok en onywako ka kit ma purezident me acel onyutu kwede, en ma obedo me adek-walo i kin purezident abir me acel.

Kare me agiki i mwaka 1798 nyutuo adwogi marac pa upapa, kede upapa en aye teko ma oloconeo i wi rwodi pa Yuropa i kare mar Ceng Macol. I Apokalipsi apar wiye abicel kacel aryo, wat mareno onenyo calo ladonyo mo ma tye ka cweyo, kede ka loconea, i wi lee. I mwaka 1798 kony pa rwodi pa Yuropa pe ki kwanyo, ci lee odok oto. I mwaka 1799 papa oto i piny gwoko. Mwaka 1798 kacel ki 1799 gicako kare me agiki i tyen lok gi weng, calo kare me agiki i kare pa Kristo kiketo adwogi ki nywal pa Yohana Lubatija, ci dwe abicel ki acel lacen, nywal pa Kristo. Lok pa Bush i mwaka 1990 nyutu Bush calo lakwena me aryo i kin prezydenti aryo ma ginyutu kare me agiki, kede ginyutu yor me cito i globalism, ma en teko pa naga. Cal pa Bush onyutu yat me cito i ciko pa Dyeng Nino Aparabicel ka Amerika tumo calone calo ker me abicel ki acel me porofeto pa Baibolo kun olwongo calo naga. I kare pa ciko pa Dyeng Nino Aparabicel Amerika doko dwon pa United Nations. I wat man bene Islam tye ka miyo lwak ma weng iyie, kede 9/11 kiketo adwogi. September 11, 1990, ka Bush me acel owaco i nyim Kongres ikom ajenda ne me globalism, obedo ka nyutu tumo kare ma Islam dok obino miyo lwak ma weng iyie i 9/11 i mwaka 2001, ento i kare meno prezydenti bino bedo Bush me agiki.

Roosevelt, me acel me acel i kin dyere aboro, ociko agiki me Lobo Aryo me aryo i mwaka 1945, dok otum kakare ki prezydenti mukene ma omiyo Dul me Lobo Weng ocako. Reagan, me acel i kin dyere aboro, ociko agiki me Cold War i mwaka 1989, dok otum kakare ki prezydenti mukene ma ocwako Dul me Lobo Weng. Prezydenti me agiki i kin dyere aboro biciko cold war ma ocako ka en oloko yubbe me tye ka tamo ryemo i mwaka 2015, dok bicako Agiki me Lobo Aryo me adek. En bitiyo me loko ker me abicel me profesi me Baibul bedo wi ker me abir me profesi me Baibul (UN), dok eka biye me miyo ker meno bot lee i cike me Sande.

Macalo me lweny mar aryo pa wi lobo con opongere ki lweny me lobo ki lweny me nam, prezdent me agiki bini obedo ki lweny me gwoko lyeto, ma kinyuto kwede i lweny me lobo pa Panium ma telo i lweny me nam pa Actium. I kare me cik pa Ca Ngu nino Dyeng, lweny me gwoko lyeto ma ocako ka Trump oyelo oyeco globalists i mwaka 2015, olwoko dok obedo lweny mar adek pa wi lobo, macalo kinyuto kwede i lweny me lobo ki me nam pa Lweny mar Aryo pa Wi Lobo. I agiki pa Lweny mar Aryo pa Wi Lobo, hatua ma onongo ilubo en globalism pa United Nations, macalo kit ma bene obedo kwede i agiki pa lweny me gwoko lyeto ki Reagan ki Bush. Mukwongo United States tum i kare me cik pa Ca Ngu nino Dyeng, dok bangene “new world order” pa Bush nyuto kerajaan me abiro, ma cware acel acel oyubu me miyo twero gi bot kerajaan me aboro.

Bush me acel ki Bush me agiki gikwanyo kacel i ngec ma acel owaco bot Congress i 9/11 pi “new world order” ki Patriot Act me 2001 pa me agiki. Waymarks aryo-ni weng kiketo i kin cing me Islam ma omiyo lwak me nations oywar.

Wa wabedo ni wa mede ki gin manok i ndok ma lacel.