In the last article we noted that inspiration identified that the Jews “sealed their rejection” of the gospel at the cross, and then confirmed their rejection again at the stoning of Stephen. How can this be? Of course, the rejection of the gospel by the quibbling Jews of that history was accomplished progressively. They had already been passed by at His birth. Christ’s birth to the stoning of Stephen illustrates a progressive rejection of the gospel.
V poslednom článku sme si všimli, že inšpirácia uviedla, že Židia „spečatili svoje odmietnutie“ evanjelia na kríži a potom svoje odmietnutie znova potvrdili pri ukameňovaní Štefana. Ako je to možné? Odmietnutie evanjelia zo strany hašterivých Židov oných dejín sa, prirodzene, uskutočňovalo postupne. Už pri Jeho narodení boli pominutí. Obdobie od Kristovho narodenia po ukameňovanie Štefana znázorňuje postupné odmietanie evanjelia.
“Men know it not, but the tidings fill heaven with rejoicing. With a deeper and more tender interest the holy beings from the world of light are drawn to the earth. The whole world is brighter for His presence. Above the hills of Bethlehem are gathered an innumerable throng of angels. They wait the signal to declare the glad news to the world. Had the leaders in Israel been true to their trust, they might have shared the joy of heralding the birth of Jesus. But now they are passed by.” The Desire of Ages, 47.
„Ľudia o tom nevedia, ale táto zvesť napĺňa nebo radosťou. Sväté bytosti zo sveta svetla sú s hlbším a nežnejším záujmom priťahované k zemi. Celý svet je jasnejší pre Jeho prítomnosť. Nad betlehemskými pahorkami sa zhromaždil nespočítateľný zástup anjelov. Očakávajú znamenie, aby svetu oznámili radostnú zvesť. Keby boli vodcovia v Izraeli verní svojmu povereniu, mohli by sa boli podieľať na radosti z ohlasovania Ježišovho narodenia. Teraz sú však obídení.“ The Desire of Ages, 47.
From the birth of Jesus to the death of Stephen the progressive rejection of the gospel by ancient Israel is illustrated. Acknowledging the Jews rejection of Christ as progressive allows an identification of “sealing their rejection,” at both the cross, where the veil of the temple was rent, and at Stephen’s death. The rending of the veil was a symbol that they were no longer God’s covenant people, and when Stephen was stoned, Stephen saw Jesus standing on the right hand of God, which in Daniel chapter twelve, verse one is a symbol of the close of probation. The destruction of Jerusalem is also a symbol of the close of probation.
Od narodenia Ježiša až po smrť Štefana je zobrazené postupné odmietanie evanjelia zo strany starovekého Izraela. Uznanie, že odmietnutie Krista zo strany Židov bolo postupné, umožňuje identifikovať „spečatenie ich odmietnutia“ tak pri kríži, kde sa roztrhla chrámová opona, ako aj pri Štefanovej smrti. Roztrhnutie opony bolo symbolom, že už viac neboli Božím zmluvným ľudom, a keď bol Štefan ukameňovaný, Štefan videl Ježiša stáť po pravici Božej, čo je v dvanástej kapitole Daniela, v prvom verši, symbolom ukončenia času milosti. Zničenie Jeruzalema je takisto symbolom ukončenia času milosti.
“The retribution to come upon Jerusalem could be delayed only a short time; and as Christ’s eye rested upon the doomed city, he saw not merely its destruction, but the destruction of a world. He saw that as Jerusalem was given up to destruction, so the world will be given up to its doom. He saw the retribution that will be visited on the adversaries of God. The scenes that were transacted at the destruction of Jerusalem will be repeated at the great and terrible day of the Lord, but in a more fearful manner.” Review and Herald, December 7, 1897.
„Odplata, ktorá mala prísť na Jeruzalem, mohla byť odložená už len na krátky čas; a keď Kristov zrak spočinul na odsúdenom meste, videl nielen jeho skazu, ale aj skazu sveta. Videl, že ako bol Jeruzalem vydaný na zničenie, tak bude svet vydaný svojmu záhubnému údelu. Videl odplatu, ktorá dopadne na Božích protivníkov. Výjavy, ktoré sa odohrali pri zničení Jeruzalema, sa zopakujú vo veľkom a strašnom dni Hospodinovom, avšak ešte desivejším spôsobom.“ Review and Herald, 7. december 1897.
It was only God’s mercy that prevented Jerusalem from being destroyed at the cross.
Len Božie milosrdenstvo zabránilo tomu, aby bol Jeruzalem na kríži zničený.
“In the Jews’ crucifixion of Christ was involved the destruction of Jerusalem. The blood shed upon Calvary was the weight that sank them to ruin for this world and for the world to come. So it will be in the great final day, when judgment shall fall upon the rejecters of God’s grace. Christ, their rock of offense, will then appear to them as an avenging mountain. The glory of His countenance, which to the righteous is life, will be to the wicked a consuming fire. Because of love rejected, grace despised, the sinner will be destroyed.” The Desire of Ages, 600.
„V ukrižovaní Krista zo strany Židov bol zahrnutý zánik Jeruzalema. Krv preliata na Kalvárii bola závažím, ktoré ich stiahlo do skazy pre tento svet i pre svet, ktorý príde. Tak to bude aj vo veľkom záverečnom dni, keď súd dopadne na tých, ktorí odmietli Božiu milosť. Kristus, kameň ich úrazu, sa im vtedy zjaví ako vrch pomsty. Sláva Jeho tváre, ktorá je pre spravodlivých životom, bude pre bezbožných stravujúcim ohňom. Pre odmietnutú lásku, pohrdnutú milosť bude hriešnik zničený.“ Túžba vekov, 600.
It was only God’s mercy that lingered in not bringing Jerusalem’s destruction at the time of the cross.
Len Božie milosrdenstvo otáľalo s tým, aby nepriviedlo na Jeruzalem skazu v čase kríža.
“For nearly forty years after the doom of Jerusalem had been pronounced by Christ Himself, the Lord delayed His judgments upon the city and the nation. Wonderful was the long-suffering of God toward the rejectors of His gospel and the murderers of His Son.” The Great Controversy, 27.
„Takmer štyridsať rokov po tom, čo sám Kristus vyriekol nad Jeruzalemom jeho záhubu, Pán odkladal svoje súdy nad mestom i národom. Obdivuhodná bola Božia zhovievavosť voči tým, ktorí zavrhli jeho evanjelium a zavraždili jeho Syna.“ Veľký spor, 27.
At the time of His last temple cleansing Jesus had set forth the warning to flee Jerusalem when the abomination of desolation, spoken of by Daniel the prophet, was seen by His followers. The first time He cleansed the temple He had stated that the Jews had made His father’s house a den of thieves, but the last time He said “your house” is left unto you desolate. Even before the cross, which was just about to take place, the temple where the veil was to be rent at the crucifixion had already been identified as the Jew’s house, not God’s house. Sister White addresses when Christ made that declaration, and as her testimony proceeds she also addresses the forty years of extended mercy.
Pri svojom poslednom očistení chrámu Ježiš predložil varovanie, aby utiekli z Jeruzalema, keď jeho nasledovníci uvidia ohavnosť spustošenia, o ktorej hovoril prorok Daniel. Keď chrám očistil prvý raz, vyhlásil, že Židia urobili z domu jeho Otca pelech lotrov, no pri poslednej príležitosti povedal: „váš dom“ sa vám ponecháva pustý. Ešte pred krížom, ktorý sa mal práve odohrať, bol chrám, v ktorom sa mala pri ukrižovaní roztrhnúť opona, už označený ako dom Židov, nie Boží dom. Sestra Whiteová hovorí o tom, kedy Kristus toto vyhlásenie urobil, a ako jej svedectvo pokračuje, venuje sa aj štyridsiatim rokom predĺženého milosrdenstva.
“Christ’s words to the priests and rulers, ‘Behold, your house is left unto you desolate’ (Matthew 23:38), had struck terror to their hearts. They affected indifference, but the question kept rising in their minds as to the import of these words. An unseen danger seemed to threaten them. Could it be that the magnificent temple, which was the nation’s glory, was soon to be a heap of ruins? . . .
Kristove slová adresované kňazom a popredným mužom: „Hľa, váš dom vám zostáva spustnutý“ (Matúš 23,38), naplnili ich srdcia hrôzou. Predstierali ľahostajnosť, no v ich mysli sa ustavične vynárala otázka, aký je význam týchto slov. Zdalo sa im, že ich ohrozuje neviditeľné nebezpečenstvo. Je možné, že veľkolepý chrám, sláva národa, sa čoskoro zmení na hromadu zrúcanín?...
“Christ gave His disciples a sign of the ruin to come on Jerusalem, and He told them how to escape: ‘When ye shall see Jerusalem compassed with armies, then know that the desolation thereof is nigh. Then let them which are in Judea flee to the mountains; and let them which are in the midst of it depart out; and let not them that are in the countries enter thereinto. For these be the days of vengeance, that all things which are written may be fulfilled.’ This warning was given to be heeded forty years after, at the destruction of Jerusalem. The Christians obeyed the warning, and not a Christian perished in the fall of the city.” The Desire of Ages, 628, 630.
„Kristus dal svojim učeníkom znamenie blížiacej sa skazy Jeruzalema a povedal im, ako uniknúť: ‚Keď uvidíte Jeruzalem obkľúčený vojskami, vedzte, že sa priblížilo jeho spustošenie. Vtedy tí, čo sú v Judsku, nech utekajú do vrchov; a tí, čo sú uprostred neho, nech vyjdú von; a tí, čo sú na vidieku, nech doň nevchádzajú. Lebo to sú dni pomsty, aby sa naplnilo všetko, čo je napísané.‘ Toto varovanie bolo dané, aby sa naň dbalo o štyridsať rokov neskôr, pri zničení Jeruzalema. Kresťania poslúchli toto varovanie a pri páde mesta nezahynul ani jeden kresťan.“ Túžba vekov, 628, 630.
Christ was crucified in the year 31, and nearly forty years later in the year 70, Jerusalem was destroyed after a three-and-a-half-year siege. How could Jerusalem have been destroyed at the cross in the year 31, if there was still three and a half years of probationary time identified as seventy weeks in Daniel chapter nine, verse twenty-four? How can these seeming inconsistencies be resolved? The easiest resolution is to simply identify the fact that when it comes to the close of the probationary time represented by the seventy weeks, that it must be understood as a progressive close of probation. This is true, but it removes any prophetic specificity when applying the waymarks of that history. I will try to explain.
Kristus bol ukrižovaný v roku 31 a takmer o štyridsať rokov neskôr, v roku 70, bol Jeruzalem po trojapolročnom obliehaní zničený. Ako mohol byť Jeruzalem zničený na kríži v roku 31, ak ešte stále zostávali tri a pol roka doby milosti označenej ako sedemdesiat týždňov v Danielovi, kapitole deviatej, verši dvadsiatom štvrtom? Ako možno tieto zdanlivé nezrovnalosti vyriešiť? Najjednoduchším riešením je jednoducho rozpoznať skutočnosť, že pokiaľ ide o ukončenie doby milosti predstavovanej sedemdesiatimi týždňami, musí sa chápať ako postupné ukončenie doby milosti. To je pravda, no pri uplatňovaní medzníkov tejto histórie to odstraňuje akúkoľvek prorockú konkrétnosť. Pokúsim sa to vysvetliť.
If Pentecost represents the soon-coming Sunday law where the other flock in Babylon is called out, why was it three and a half years after Pentecost that the gospel went to the Gentiles? Is the death of Christ or the death of Stephen a sign of the close of probation for ancient Israel? If Laodicean Adventism ceases to be a church at the soon-coming Sunday law, did the destruction of the temple in the year 70, represent the end of the temple of Laodicean Adventism at the Sunday law? What might appear as seeming inconsistencies is resolved by the application of “line upon line,” and when that application is employed the testimony of the waymarks we are identifying become very clear and concise.
Ak Letnice predstavujú čoskoro prichádzajúci nedeľný zákon, pri ktorom je povolané von druhé stádo v Babylone, prečo až tri a pol roka po Letniciach prešlo evanjelium k pohanom? Je smrť Krista alebo smrť Štefana znamením uzavretia doby milosti pre staroveký Izrael? Ak laodicejský adventizmus prestáva byť cirkvou pri čoskoro prichádzajúcom nedeľnom zákone, predstavovalo zničenie chrámu v roku 70 koniec chrámu laodicejského adventizmu pri nedeľnom zákone? To, čo sa môže javiť ako zdanlivé nezrovnalosti, sa rieši uplatnením zásady „riadok na riadok“, a keď sa toto uplatnenie použije, svedectvo medzníkov, ktoré identifikujeme, sa stáva veľmi jasným a stručným.
The week that Christ confirmed the covenant is broken up into two equal periods of three and a half years. The first three and a half years begins at Christ’s baptism and ends with His death. Baptism is the symbol of His death and resurrection, so the beginning of that period of three and a half years is identical to the ending. In that period Christ presented the gospel exclusively to the Jews. The end of that three and a half years marks the beginning of the following three and a half years. The beginning of the second period of three and a half years begins with the death of Christ, and it ends with the death of Stephen. In that period the disciples presented the gospel exclusively to the Jews.
Týždeň, počas ktorého Kristus potvrdil zmluvu, je rozdelený na dve rovnaké obdobia po tri a pol roka. Prvých tri a pol roka sa začína Kristovým krstom a končí sa Jeho smrťou. Krst je symbolom Jeho smrti a vzkriesenia, takže začiatok tohto obdobia troch a pol roka je totožný s jeho koncom. Počas tohto obdobia Kristus predkladal evanjelium výlučne Židom. Koniec týchto troch a pol roka označuje začiatok nasledujúcich troch a pol roka. Začiatok druhého obdobia troch a pol roka sa začína Kristovou smrťou a končí sa Štefanovou smrťou. Počas tohto obdobia učeníci predkladali evanjelium výlučne Židom.
Those two periods, which are separate prophetic lines, are to be brought together “line upon line.” Both beginnings and endings possess the signature of Alpha and Omega, for the beginning and ending histories are the same. Both periods of duration are identical, and the work that is carried out during each period is identical. Christ who is the First and the Last, is also the creator of all things, and in that regard He is the Creator of Truth. The Hebrew word “truth” was created by three Hebrew letters. The first letter, followed by the thirteenth letter, followed by the last letter of the Hebrew alphabet are combined to make the Hebrew word “truth.”
Tieto dve obdobia, ktoré sú oddelenými prorockými líniami, majú byť spojené „riadok po riadku“. Začiatky i konce nesú pečať Alfy a Omegy, lebo dejiny začiatku a konca sú totožné. Obe časové obdobia majú rovnaké trvanie a dielo, ktoré sa vykonáva počas každého obdobia, je totožné. Kristus, ktorý je Prvý i Posledný, je aj Stvoriteľom všetkých vecí, a v tomto ohľade je Stvoriteľom Pravdy. Hebrejské slovo „pravda“ bolo utvorené tromi hebrejskými písmenami. Prvé písmeno, po ňom trináste písmeno a napokon posledné písmeno hebrejskej abecedy sa spájajú, aby vytvorili hebrejské slovo „pravda“.
Both of the periods of three and a half years have Christ as the first and the last, for Christ is at the beginning of the first period at His baptism, as He is at the ending at His death in the first period. And Christ is at His death in the beginning of the second period and He is standing at the right hand of God at the ending of the second period. The number thirteen is the symbol of rebellion, and in both periods whether the gospel was presented in person by Christ, or in the second period by His disciples, the quibbling Jews rebelled against the message of the gospel.
Obe obdobia troch a pol roka majú Krista ako prvého i posledného, lebo Kristus je na začiatku prvého obdobia pri svojom krste, tak ako je na jeho konci pri svojej smrti v prvom období. A Kristus je pri svojej smrti na začiatku druhého obdobia a na konci druhého obdobia stojí po pravici Boha. Číslo trinásť je symbolom vzbury a v oboch obdobiach, či už bolo evanjelium predkladané osobne Kristom, alebo v druhom období jeho učeníkmi, hádaví Židia sa vzbúrili proti posolstvu evanjelia.
Both periods are the same duration, possess the signature of Alpha and Omega, and identify the same gospel message. Those two periods are to be brought together “line upon line.” The methodology of “line upon line,” is the testing methodology of the latter rain. It is the methodology of the last days, and the truths which are identified and established by that methodology in the last days are what purges or purifies the sons of Levi during the sealing of the one hundred and forty-four thousand.
Obe obdobia majú rovnaké trvanie, nesú pečať Alfy a Omegy a označujú to isté evanjeliové posolstvo. Tieto dve obdobia majú byť spojené „riadok na riadok“. Metodológia „riadok na riadok“ je skúšobnou metodológiou neskorého dažďa. Je to metodológia posledných dní a pravdy, ktoré sú touto metodológiou v posledných dňoch rozpoznané a ustanovené, sú tým, čo očisťuje alebo prečisťuje synov Léviho počas zapečaťovania sto štyridsiatich štyroch tisíc.
Whom shall he teach knowledge? and whom shall he make to understand doctrine? them that are weaned from the milk, and drawn from the breasts. For precept must be upon precept, precept upon precept; line upon line, line upon line; here a little, and there a little: For with stammering lips and another tongue will he speak to this people. To whom he said, This is the rest wherewith ye may cause the weary to rest; and this is the refreshing: yet they would not hear. But the word of the Lord was unto them precept upon precept, precept upon precept; line upon line, line upon line; here a little, and there a little; that they might go, and fall backward, and be broken, and snared, and taken. Isaiah 28:9–13.
Koho bude učiť poznaniu? A koho uvedie do porozumenia učeniu? Tých, čo sú odstavení od mlieka a odtrhnutí od prsníkov. Lebo príkaz musí byť na príkaz, príkaz na príkaz; riadok na riadok, riadok na riadok; tu trochu a tam trochu. Lebo koktavými perami a iným jazykom bude hovoriť k tomuto ľudu. Tým, ktorým povedal: Toto je odpočinok, ktorým môžete dať odpočinok ustatému; a toto je občerstvenie; ale nechceli počuť. Ale slovo Hospodinovo im bolo: príkaz na príkaz, príkaz na príkaz; riadok na riadok, riadok na riadok; tu trochu a tam trochu; aby išli a padli nazad, a boli zlomení, a chytení do osídla, a zajatí. Izaiáš 28:9–13.
The next verse in Isaiah addresses the scornful men that rule the people of Jerusalem. For those scornful men, the “rest and the refreshing” (the latter rain), which they refused to “hear,” is what causes them to “go, and fall backward, and be broken, and snared, and taken.” That test was presented to them from another tongue, for Elijah, John the Baptist and William Miller were not trained in the theological schools of their respective histories. The latter rain message that tests Laodicean Adventism, is the message that is produced by the application of “line upon line.”
Nasledujúci verš v Izaiášovi oslovuje posmešných mužov, ktorí vládnu ľudu Jeruzalema. Pre týchto posmešných mužov je „odpočinok a občerstvenie“ (neskorý dážď), ktoré odmietli „počuť“, tým, čo spôsobuje, že „idú, a padajú nazad, a sú zlomení, a polapení, a zajatí“. Táto skúška im bola predložená v inej reči, lebo Eliáš, Ján Krstiteľ a William Miller neboli vzdelaní v teologických školách príslušných období svojich dejín. Posolstvo neskorého dažďa, ktoré skúša laodicejský adventizmus, je posolstvom, ktoré vzniká uplatnením zásady „riadok za riadkom“.
When the first three and a half years of the week in which Christ confirmed the covenant is laid over the second three and a half years, we find prophetic light that clarifies any seeming inconsistencies that might arise in an inquiring mind. The week was when the Messenger of the Covenant was to confirm the covenant, and a biblical covenant must be confirmed with blood. The baptism and crucifixion of Christ and the stoning of Stephen all identify blood. Both lines represent the blood of the covenant, and those lines are confirming the covenant.
Keď sa prvé tri a pol roka týždňa, v ktorom Kristus potvrdil zmluvu, položia na druhé tri a pol roka, nachádzame prorocké svetlo, ktoré objasňuje každú zdanlivú nezrovnalosť, aká by mohla vzniknúť v skúmavej mysli. Tento týždeň bol časom, keď mal Posol zmluvy potvrdiť zmluvu, a biblická zmluva musí byť potvrdená krvou. Kristov krst a ukrižovanie, ako aj ukameňovanie Štefana, všetko poukazuje na krv. Obe línie predstavujú krv zmluvy a tieto línie potvrdzujú zmluvu.
When brought together “line upon line,” the baptism and crucifixion are the first waymark, and the crucifixion and stoning of Stephen are the last waymark. When brought together into one line we find the cross and Michael standing up at the death of Stephen as two witnesses of the Jews sealing their rejection of the gospel. The death of Christ, is also the death of His disciple Stephen, which is Passover when the two lines are combined. Three days later Christ is resurrected as the First Fruit offering.
Keď sa krst a ukrižovanie spoja „riadok na riadok“, predstavujú prvý medzník, a ukrižovanie a ukameňovanie Štefana predstavujú posledný medzník. Keď sa spoja do jednej línie, nachádzame kríž a Michaela povstávajúceho pri Štefanovej smrti ako dvoch svedkov toho, že Židia spečatili svoje odmietnutie evanjelia. Smrť Krista je tiež smrťou jeho učeníka Štefana, čo je Pascha, keď sa obe línie spoja. O tri dni neskôr Kristus vstáva z mŕtvych ako obeť prvotiny.
But now is Christ risen from the dead, and become the first fruits of them that slept. 1 Corinthians 15:20.
Ale teraz Kristus vstal z mŕtvych ako prvotina tých, čo zosnuli. 1 Korinťanom 15,20.
In between Passover and the feast of First Fruits on the third day is the beginning of the feast of Unleavened Bread. Unleavened bread does not “rise”, and Christ did not rise on the second day, He rose on the third day. Christ and Stephen die together in the “line upon line” application, but Stephen is resurrected after Christ for there is an order to the first fruit resurrection.
Medzi Paschou a sviatkom prvotín na tretí deň je začiatok sviatku Nekvasených chlebov. Nekvasený chlieb „nevykysne“ a Kristus nevstal na druhý deň; vstal na tretí deň. Kristus a Štefan zomierajú spolu v aplikácii „riadok na riadok“, ale Štefan je vzkriesený po Kristovi, lebo pri vzkriesení prvotín jestvuje poriadok.
But every man in his own order: Christ the first fruits; afterward they that are Christ’s at his coming. 1 Corinthians 15:22.
Ale každý vo svojom vlastnom poriadku: Kristus, prvotina; potom pri jeho príchode tí, ktorí sú Kristovi. 1. Korinťanom 15:22.
The Spring feasts cannot be separated from each other, for they are directly related to one another. In this sense, Pentecost represents the soon-coming Sunday law, when there will be a repetition of the pouring out of the Holy Spirit, and the second voice of Revelation chapter eighteen will then call those that do not currently know the gospel, to come out of Babylon. The word “Babylon,” is based upon the word, “Babel,” which means confusion, for it was in the fall of Babel that God confused the languages, and it was at Pentecost that God reverses the confusion of the languages in order to carry the gospel to the world. Thus Pentecost and the Sunday law align.
Jarné sviatky nemožno oddeľovať jeden od druhého, lebo spolu bezprostredne súvisia. V tomto zmysle Letnice predstavujú čoskoro prichádzajúci nedeľný zákon, keď dôjde k opätovnému vyliatiu Ducha Svätého a druhý hlas zo zjavenia, z osemnástej kapitoly, potom povolá tých, ktorí v súčasnosti nepoznajú evanjelium, aby vyšli z Babylona. Slovo „Babylon“ je odvodené od slova „Bábel“, ktoré znamená zmätok, lebo pri páde Bábelu Boh pomiatol jazyky a pri Letniciach Boh tento zmätok jazykov obracia, aby niesol evanjelium svetu. Takto sa Letnice a nedeľný zákon zhodujú.
At Pentecost the gift of languages was given to the disciples, but their message then was still restricted to the Jews. When both lines are brought together Pentecost occurs in the year 34, when Stephen was stoned and the gospel was then carried to those who do not currently know the gospel.
Na Letnice bol učeníkom daný dar jazykov, ale ich posolstvo bolo vtedy ešte stále obmedzené na Židov. Keď sa obe línie spoja, Letnice pripadnú na rok 34, keď bol Štefan ukameňovaný a evanjelium bolo potom nesené tým, ktorí evanjelium v súčasnosti nepoznajú.
Stephen represents those who are resurrected “at His coming,” but who have died with Him. The First Fruit offering marks the resurrection of Christ on the third day, and it also marks the beginning of the Feast of Weeks, which is also the feast of Pentecost, and which commemorates the giving of the Ten Commandments at Sinai.
Štefan predstavuje tých, ktorí sú vzkriesení „pri Jeho príchode“, ale ktorí s Ním zomreli. Obeť prvotiny označuje Kristovo vzkriesenie na tretí deň a zároveň označuje začiatok Sviatku týždňov, ktorý je aj sviatkom Letníc a ktorý pripomína danie Desatora na Sinaji.
October 22, 1844, aligns with the cross, for among other proofs Sister White aligns the disappointment of the disciples after the cross with the disappointment that followed October 22, 1844. Both the cross and October 22, 1844, prefigure the soon-coming Sunday law. Pentecost also typifies the soon coming Sunday law, but Pentecost came fifty-two days after the cross. The cross, which was typified by Passover, ushers in a series of feasts which commemorate the old paths of ancient Israel from the night the angel of death passed over Egypt, through to the giving of the law. Though the feasts possess their own distinctions, they are inseparably linked to each other. It is therefore accurate to apply the complete fifty-two days from Passover to Pentecost as one singular waymark.
22. október 1844 je v súlade s krížom, lebo medzi inými dôkazmi sestra Whiteová dáva do súvisu sklamanie učeníkov po kríži so sklamaním, ktoré nasledovalo po 22. októbri 1844. Kríž aj 22. október 1844 obidva predobrazujú čoskoro prichádzajúci nedeľný zákon. Turíce tiež predobrazujú čoskoro prichádzajúci nedeľný zákon, avšak Turíce prišli päťdesiatdva dní po kríži. Kríž, ktorý bol predobrazený Paschou, uvádza sled sviatkov, ktoré pripomínajú staré chodníky starovekého Izraela od noci, keď anjel smrti prešiel ponad Egypt, až po danie zákona. Hoci sviatky majú svoje vlastné osobitosti, sú navzájom neoddeliteľne spojené. Preto je správne uplatniť úplných päťdesiatdva dní od Paschy po Turíce ako jeden jediný medzník.
For this reason, the cross, the death of Stephen, and Pentecost all prefigure the soon coming Sunday law, when the progressive executive judgment upon Modern Babylon begins, as the second voice of Revelation chapter eighteen begins to call God’s other flock out of Babylon. It is at that waymark that the executive judgment upon Jerusalem arrived, though God in His mercy deferred the actual destruction of the temple and city nearly forty years after the cross to the year 70. The destruction of ancient Jerusalem represents the beginning of the progressive executive judgment that begins in the United States when “national apostasy is followed by national ruin.”
Z tohto dôvodu kríž, smrť Štefana i Letnice všetky predznamenávajú čoskoro prichádzajúci nedeľný zákon, keď sa začne postupný výkonný súd nad moderným Babylonom, zatiaľ čo druhý hlas zo zjavenia osemnástej kapitoly začína volať iné Božie stádo von z Babylonu. Práve pri tomto medzníku prišiel výkonný súd nad Jeruzalemom, hoci Boh vo svojom milosrdenstve odložil skutočné zničenie chrámu a mesta takmer o štyridsať rokov po kríži, až na rok 70. Zničenie starovekého Jeruzalema predstavuje začiatok postupného výkonného súdu, ktorý sa začína v Spojených štátoch, keď „národné odpadnutie je nasledované národnou skazou.“
Truth is established upon the testimony of two, and in the two lines of three and a half years that Christ confirmed the covenant we find two witnesses of a death and resurrection that is associated with the history that identifies the soon-coming Sunday law. That Sunday law in Revelation chapter eleven, is identified as the “hour of the great earthquake.” That “hour” is directly connected to two witnesses that gave a testimony of three and a half years. Their testimony ends with their death and resurrection.
Pravda je ustanovená na svedectve dvoch a v dvoch úsekoch po tri a pol roka, počas ktorých Kristus potvrdil zmluvu, nachádzame dvoch svedkov smrti a vzkriesenia, ktoré sú spojené s dejinami identifikujúcimi čoskoro prichádzajúci nedeľný zákon. Tento nedeľný zákon je v jedenástej kapitole Zjavenia označený ako „hodina veľkého zemetrasenia“. Táto „hodina“ je priamo spojená s dvoma svedkami, ktorí vydávali svedectvo po tri a pol roka. Ich svedectvo sa končí ich smrťou a vzkriesením.
Their testimony of three and a half years, followed by their death and resurrection has been represented by the death and resurrection of both Jesus and Stephen, for “line upon line,” Stephen is represented as being resurrected with Christ. In the feast of First Fruits, two primary offerings were presented.
Ich svedectvo trvajúce tri a pol roka, po ktorom nasledovala ich smrť a vzkriesenie, bolo znázornené smrťou a vzkriesením Ježiša i Štefana, lebo „riadok po riadku“ je Štefan predstavený ako vzkriesený s Kristom. Pri sviatku prvotín boli predložené dva hlavné obetné dary.
One was a lamb without blemish, and the other an offering of barley. The barley represented the crop to follow, and the lamb represented Christ. Christ was resurrected on the third day, and Stephen represented those that follow, and the barley represented the crop that was to follow. The two witnesses in Revelation eleven testified for three and a half years, after which they were then slain and then were resurrected three and a half days later. Those two witnesses had been typified by Christ, who was the First Fruits, for they represent the one hundred and forty-four thousand, who are also first fruits.
Jednou z nich bol baránok bez poškvrny a druhou obeť z jačmeňa. Jačmeň predstavoval úrodu, ktorá mala nasledovať, a baránok predstavoval Krista. Kristus bol vzkriesený na tretí deň a Štefan predstavoval tých, ktorí nasledujú; jačmeň predstavoval úrodu, ktorá mala nasledovať. Dvaja svedkovia v jedenástej kapitole Zjavenia prorokovali tri a pol roka, potom boli zabití a o tri a pol dňa neskôr boli vzkriesení. Títo dvaja svedkovia boli predobrazení Kristom, ktorý bol Prvotinou, lebo predstavujú stoštyridsaťštyritisíc, ktorí sú takisto prvotinami.
And I looked, and, lo, a Lamb stood on the mount Sion, and with him an hundred forty and four thousand, having his Father’s name written in their foreheads. And I heard a voice from heaven, as the voice of many waters, and as the voice of a great thunder: and I heard the voice of harpers harping with their harps: And they sung as it were a new song before the throne, and before the four beasts, and the elders: and no man could learn that song but the hundred and forty and four thousand, which were redeemed from the earth. These are they which were not defiled with women; for they are virgins. These are they which follow the Lamb whithersoever he goeth. These were redeemed from among men, being the first fruits unto God and to the Lamb. And in their mouth was found no guile: for they are without fault before the throne of God. Revelation 14:1–5.
A videl som, a hľa, Baránok stál na vrchu Sion a s ním sto štyridsaťštyri tisíc, ktorí mali na svojich čelách napísané meno jeho Otca. A počul som hlas z neba ako hlas mnohých vôd a ako hlas veľkého hromu; a počul som hlas harfistov, hrajúcich na svojich harfách. A spievali akoby novú pieseň pred trónom a pred štyrmi bytosťami a staršími; a nik sa nemohol naučiť tú pieseň okrem tých sto štyridsiatich štyroch tisíc, ktorí boli vykúpení zo zeme. To sú tí, ktorí sa nepoškvrnili so ženami, lebo sú pannami. To sú tí, ktorí nasledujú Baránka, kamkoľvek ide. Títo boli vykúpení spomedzi ľudí ako prvotiny Bohu a Baránkovi. A v ich ústach sa nenašla lož, lebo sú bez úhony pred trónom Božím. Zjavenie 14:1–5.
The barley offering on the feast of First Fruits represented the crop that was to follow, and Stephen in the year 34, followed Christ’s death in the year 31, though “line upon line,” they died at the same waymark. In relation to the first fruit offerings, Christ was the lamb that was slain and Stephen was the barley. According to Paul “Christ” is “the first fruits of them that slept,” and then “afterward they that are Christ’s at his coming.” The one hundred and forty-four thousand are first fruits, and they are those “which follow the Lamb whithersoever he goeth.”
Jačmenná obeť na sviatok Prvotín predstavovala úrodu, ktorá mala nasledovať, a Štefan v roku 34 nasledoval po Kristovej smrti v roku 31, hoci „riadok za riadkom“ zomreli na tom istom medzníku. Vo vzťahu k obetiam prvotín bol Kristus baránkom, ktorý bol zabitý, a Štefan bol jačmeňom. Podľa Pavla je „Kristus“ „prvotinou zosnulých“ a potom „potom tí, ktorí sú Kristovi pri jeho príchode“. Sto štyridsaťštyri tisíc sú prvotinami a sú to tí, „ktorí nasledujú Baránka, kamkoľvek ide.“
In the “hour” of the “great earthquake” of Revelation chapter eleven, the two witnesses that have prophesied for three and a half years, only to be slain and lie in the streets for three and a half days, are resurrected. They are those represented by Stephen who prophetically was resurrected with Jesus, but also after Jesus. They are therefore resurrected “three and a half days,” after they are murdered by the beast that ascended from the bottomless pit. The same “hour,” that they are resurrected they ascend to heaven as an ensign. The process of their resurrection and ascension is carefully outlined in God’s prophetic Word, and it includes that they were typified by the literal death of Stephen, thus representing a spiritual death that is accomplished upon the two witnesses as they are transformed from the Laodicean movement of the third angel unto the Philadelphian movement of the third angel.
V „hodine“ „veľkého zemetrasenia“ v jedenástej kapitole Zjavenia sú vzkriesení dvaja svedkovia, ktorí prorokovali tri a pol roka, len aby boli zabití a ležali na uliciach tri a pol dňa. Sú to tí, ktorých predstavoval Štefan, ktorý bol prorocky vzkriesený s Ježišom, ale aj po Ježišovi. Preto sú vzkriesení „po troch a pol dňoch“ od chvíle, keď sú zavraždení šelmou, ktorá vystúpila z bezodnej priepasti. V tú istú „hodinu“, v ktorej sú vzkriesení, vystupujú do neba ako zástava. Proces ich vzkriesenia a nanebovstúpenia je starostlivo načrtnutý v Božom prorockom Slove a zahŕňa aj to, že boli predobrazene označení doslovnou Štefanovou smrťou, čím predstavujú duchovnú smrť, ktorá je vykonaná na dvoch svedkoch, keď sú premenení z laodicejského hnutia tretieho anjela na filadelfské hnutie tretieho anjela.
We will continue this study in the next article.
V tejto štúdii budeme pokračovať v nasledujúcom článku.
“One thing is certain: those Seventh-day Adventists who take their stand under Satan’s banner will first give up their faith in the warnings and reproofs contained in the Testimonies of God’s spirit.
„Jedna vec je istá: tí adventisti siedmeho dňa, ktorí zaujmú svoje stanovisko pod zástavou satanovou, sa najprv vzdajú svojej viery vo výstrahy a napomenutia obsiahnuté vo Svedectvách Ducha Božieho.״
“The call to greater consecration and holier service is being made, and will continue to be made. Some who are now voicing Satan’s suggestions will come to their senses. There are those in important positions of trust who do not understand the truth for this time. To them the message must be given. If they receive it, Christ will accept them, and will make them workers together with him. But if they refuse to hear the message, they will take their stand under the black banner of the Prince of Darkness.
„Zaznieva výzva k väčšiemu posväteniu a svätejšej službe a bude zaznievať aj naďalej. Niektorí, ktorí teraz opakujú satanove našeptávania, prídu k rozumu. Sú takí, ktorí zastávajú dôležité zodpovedné postavenia, no nerozumejú pravde pre tento čas. Im musí byť dané posolstvo. Ak ho prijmú, Kristus ich prijme a urobí ich svojimi spolupracovníkmi. Ale ak odmietnu počuť toto posolstvo, postavia sa pod čiernu zástavu Kniežaťa temnosti.“
“I am instructed to say that the precious truth for this time is open more and more clearly to human minds. In a special sense men and women are to eat of Christ’s flesh and drink of his blood. There will be a development of the understanding, for the truth is capable of constant expansion. The divine originator of truth will come into closer and still closer communion with those who follow on to know him. As God’s people receive his word as the bread of heaven, they will know that his goings forth are prepared as the morning. They will receive spiritual strength, as the body receives physical strength when food is eaten.
„Bolo mi uložené povedať, že drahocenná pravda pre tento čas sa ľudským myslím otvára čoraz jasnejšie. V osobitnom zmysle majú muži a ženy jesť Kristovo telo a piť jeho krv. Dôjde k rozvinutiu porozumenia, lebo pravda je schopná neustáleho rozšírenia. Božský pôvodca pravdy vstúpi do užšieho a ešte užšieho spoločenstva s tými, ktorí pokračujú v poznávaní jeho. Keď Boží ľud prijíma jeho slovo ako chlieb z neba, pozná, že jeho východy sú pripravené ako ráno. Prijme duchovnú silu, ako telo prijíma fyzickú silu, keď sa požíva pokrm.
“We do not half understand the Lord’s plan in taking the children of Israel from Egyptian bondage, and leading them through the wilderness into Canaan.
„Ani z polovice nechápeme Pánov plán, keď vyviedol synov Izraela z egyptského otroctva a viedol ich cez púšť do Kanaánu.
“As we gather up the divine rays shining from the gospel, we shall have a clearer insight into the Jewish economy, and a deeper appreciation of its important truths. Our exploration of truth is yet incomplete. We have gathered up only a few rays of light. Those who are not daily students of the Word will not solve the problems of the Jewish economy. They will not understand the truths taught by the temple service. The work of God is hindered by a worldly understanding of his great plan. The future life will unfold the meaning of the laws that Christ, enshrouded in the pillar of cloud, gave to his people.” Spalding and Magan, 305, 306.
„Keď zhromažďujeme božské lúče žiariace z evanjelia, získame jasnejší vhľad do židovského poriadku a hlbšie ocenenie jeho dôležitých právd. Naše skúmanie pravdy je ešte neúplné. Zhromaždili sme len niekoľko lúčov svetla. Tí, ktorí nie sú dennými študentmi Slova, nevyriešia problémy židovského poriadku. Neporozumejú pravdám vyučovaným chrámovou službou. Božie dielo je brzdené svetským chápaním jeho veľkého plánu. Budúci život odhalí význam zákonov, ktoré Kristus, zahalený v oblaku, dal svojmu ľudu.“ Spalding and Magan, 305, 306.