In Daniel chapter one, Daniel was carried into the captivity of seventy years prophesied by Jeremiah, and continued until the first year of Cyrus.
V prvej kapitole Daniela bol Daniel odvlečený do zajatia sedemdesiatich rokov, ktoré prorokoval Jeremiáš, a zostal tam až do prvého roku Kýra.
And Daniel continued even unto the first year of king Cyrus. Daniel 1:21.
A Daniel zostal až do prvého roku kráľa Kýra. Daniel 1,21.
Thus, Daniel lived through the entire history of the seventy years of captivity, until the decree that allowed the return of ancient Israel to rebuild and restore Jerusalem.
Tak Daniel prežil celé dejiny sedemdesiatich rokov zajatia až po výnos, ktorý umožnil návrat dávneho Izraela, aby znovu vybudoval a obnovil Jeruzalem.
Now in the first year of Cyrus king of Persia, that the word of the Lord by the mouth of Jeremiah might be fulfilled, the Lord stirred up the spirit of Cyrus king of Persia, that he made a proclamation throughout all his kingdom, and put it also in writing, saying. Ezra 1:1.
V prvom roku Cýra, kráľa Perzie, aby sa naplnilo slovo Hospodinovo vyslovené ústami Jeremiáša, vzbudil Hospodin ducha Cýra, kráľa Perzie, takže dal vyhlásiť po celom svojom kráľovstve a aj písomne oznámiť toto: Ezdráš 1,1.
Daniel therefore is the symbol of the testing process of the one hundred and forty-four thousand that began on September 11, 2001, and continues until the “decree,” which marks the call out of Babylon.
Daniel je teda symbolom procesu skúšky sto štyridsiatich štyroch tisíc, ktorý sa začal 11. septembra 2001 a pokračuje až do „dekrétu“, ktorý označuje výzvu vyjsť z Babylonu.
And I heard another voice from heaven, saying, Come out of her, my people, that ye be not partakers of her sins, and that ye receive not of her plagues. For her sins have reached unto heaven, and God hath remembered her iniquities. Revelation 18:4, 5.
A počul som iný hlas z neba, ktorý hovoril: Vyjdite z nej, ľud môj, aby ste sa nestali účastníkmi jej hriechov a aby ste nedostali z jej rán. Lebo jej hriechy dosiahli až po nebo a Boh sa rozpamätal na jej neprávosti. Zjavenie 18:4, 5.
The seventy years of captivity is the testing and purification period of the one hundred and forty-four thousand. On September 11, 2001 the third Woe of Islam arrived. This is only recognized by those who accept the foundational truths of Adventism. The first Woe and the second Woe were both correctly identified as Islam by the pioneers. On both the 1843 and the 1850 pioneer charts, which Ellen White endorsed, and which are identified as a fulfillment of Habakkuk chapter two, Islam is identified as the fifth and sixth Trumpets. The last three Trumpets are Woe Trumpets.
Sedemdesiat rokov zajatia je obdobím skúšky a očisťovania sto štyridsiatich štyroch tisíc. Dňa 11. septembra 2001 prišlo tretie beda islamu. Toto rozpoznávajú iba tí, ktorí prijímajú základné pravdy adventizmu. Prvé beda aj druhé beda boli priekopníkmi správne označené ako islam. Na priekopníckych schémach z rokov 1843 i 1850, ktoré Ellen Whiteová schválila a ktoré sú označené za naplnenie druhej kapitoly Habakuka, je islam označený ako piata a šiesta trúba. Posledné tri trúby sú trúby beda.
And I beheld, and heard an angel flying through the midst of heaven, saying with a loud voice, Woe, woe, woe, to the inhabiters of the earth by reason of the other voices of the trumpet of the three angels, which are yet to sound! Revelation 8:13.
A videl som a počul anjela letieť stredom neba, ktorý hovoril mocným hlasom: Beda, beda, beda tým, čo bývajú na zemi, pre ostatné zvuky trúby troch anjelov, ktorí ešte majú trúbiť! Zjavenie 8,13.
If there are three Woe Trumpets, and the first and second Woe Trumpets are Islam, it is pretty simple to recognize that the third Woe Trumpet is also Islam. An element of the symbol of Islam as Woe Trumpets, is their restraint, and then when they’re released. Sister White identifies the four winds of Revelation seven, as an “angry horse,” seeking to “break loose” and “bring death and destruction” in its wake.
Ak sú tri trúby Beda a prvá i druhá trúba Beda sú islam, je celkom jednoduché rozpoznať, že aj tretia trúba Beda je islam. Prvkom symbolu islamu ako trúb Beda je ich zadržiavanie a potom okamih, keď sú uvoľnené. Sestra Whiteová stotožňuje štyri vetry zo siedmej kapitoly Zjavenia s „rozhnevaným koňom“, ktorý sa usiluje „vytrhnúť sa“ a vo svojom priebehu „priniesť smrť a skazu“.
“Angels are holding the four winds, represented as an angry horse seeking to break loose and rush over the face of the whole earth, bearing destruction and death in its path.
„Anjeli zadržiavajú štyri vetry, znázornené ako rozzúrený kôň usilujúci sa vytrhnúť a prehnať sa ponad povrch celej zeme, nesúc na svojej ceste skazu a smrť.
“Shall we sleep on the very verge of the eternal world? Shall we be dull and cold and dead? Oh, that we might have in our churches the Spirit and breath of God breathed into His people, that they might stand upon their feet and live. We need to see that the way is narrow, and the gate strait. But as we pass through the strait gate, its wideness is without limit.” Manuscript Releases, volume 20, 217.
„Budeme spať na samom prahu večného sveta? Budeme otupení, chladní a mŕtvi? Ó, keby sme v našich cirkvách mali Ducha a dych Boží vdýchnutý do Jeho ľudu, aby sa postavil na svoje nohy a žil. Potrebujeme vidieť, že cesta je úzka a brána tesná. Ale keď prechádzame tesnou bránou, jej šírka je bez hraníc.“ Manuscript Releases, zväzok 20, 217.
The four angels who are restraining the four winds are restraining the “angry horse” of Bible prophecy that produces death and destruction. In Revelation chapter nine, where the first and second Woe Trumpet are identified, there is a king that is identified. He is identified in Revelation “nine-eleven”.
Štyria anjeli, ktorí zadržiavajú štyri vetry, zadržiavajú „hnevlivého koňa“ biblického proroctva, ktorý prináša smrť a skazu. V deviatej kapitole Zjavenia, kde sú označené trúby prvého a druhého beda, je označený aj jeden kráľ. Je označený v Zjavení „deväť-jedenásť“.
And they had a king over them, which is the angel of the bottomless pit, whose name in the Hebrew tongue is Abaddon, but in the Greek tongue hath his name Apollyon. as being over them. Revelation 9:11.
A mali nad sebou kráľa, ktorým je anjel priepasti; jeho meno je po hebrejsky Abaddon, ale po grécky má meno Apollyon, ako ten, ktorý je nad nimi. Zjavenie 9:11.
The name, and therefore the character of the king of Islam is Abaddon in the Hebrew and Apollyon in the Greek. In both the Old and New Testaments, represented by the Hebrew and the Greek, the character of Islam is found in the definition of the two names. In both words the definition is “death and destruction.” Sister White says the “angry horse” that the four angels are restraining while the one hundred and forty-four thousand are being sealed is seeking to break loose and bring “death and destruction” in its path.
Meno, a teda i charakter kráľa islamu, je v hebrejčine Abaddon a v gréčtine Apollyon. V Starom i Novom zákone, zastúpených hebrejčinou a gréčtinou, sa charakter islamu nachádza vo význame týchto dvoch mien. V oboch slovách je význam „smrť a skaza“. Sestra Whiteová hovorí, že „rozhnevaný kôň“, ktorého štyria anjeli zadržiavajú, kým je spečaťovaných stoštyridsaťštyritisíc, sa usiluje vytrhnúť a priniesť na svojej ceste „smrť a skazu“.
The first reference in the Scriptures to Islam is Ishmael, the father of those who uphold the religion of Islam. In that first reference he is identified as a wild man, and the word translated as “wild” means “the wild Arabian ass”. The first prophetic reference to Islam, is a symbol of the horse family, and a horse is how the pioneers illustrated Islam of the first and second Woes on the two sacred charts. The four winds of Revelation chapter seven, are held in check, or “restrained”, until God seals His people. The sealing process of the one hundred and forty-four thousand is also the testing process and purification process.
Prvou zmienkou o islame v Písmach je Izmael, otec tých, ktorí vyznávajú náboženstvo islamu. V tejto prvej zmienke je označený za divého človeka a slovo preložené ako „divý“ znamená „divý arabský osol“. Prvá prorocká zmienka o islame je symbolom čeľade koňovitých a kôň je tým, čím pionieri na dvoch posvätných mapách znázorňovali islam prvého a druhého beda. Štyri vetry zo siedmej kapitoly Zjavenia sú zadržiavané, čiže „zdržiavané“, až kým Boh neopečatí svoj ľud. Proces pečatenia stodvadsaťštyritisíc je zároveň aj procesom skúšky a procesom očisťovania.
All these prophetic illustrations are represented by Daniel’s captivity for seventy years, beginning with Jehoiakim, the symbol of the empowerment of the first message, until the “decree” that calls men and women out of Babylon. The restraining and then the releasing of Islam is a prophetic characteristic of Islam as a symbol of biblical prophecy.
Všetky tieto prorocké znázornenia sú predstavené Danielovým sedemdesiatročným zajatím, počnúc Jehojakimom, symbolom zmocnenia prvého posolstva, až po „výnos“, ktorý volá mužov a ženy von z Babylona. Zdržanie a potom uvoľnenie islamu je prorockou charakteristikou islamu ako symbolu biblického proroctva.
When they are referred to as the “four winds”, they are held in check while God’s servants are sealed. At the beginning of the second Woe, in the time prophecy of three hundred and ninety-one years and fifteen days that was fulfilled on August 11, 1840, four angels, representing Islam of the second Woe, were “loosed.” At the end of the prophecy, they were “restrained”.
Keď sa o nich hovorí ako o „štyroch vetroch“, sú zadržiavaní, kým nie sú zapečatení Boží služobníci. Na začiatku druhého beda, v časovom proroctve o tristo deväťdesiatich jednom roku a pätnástich dňoch, ktoré sa naplnilo 11. augusta 1840, boli „uvoľnení“ štyria anjeli, predstavujúci islam druhého beda. Na konci proroctva boli „zadržaní“.
Saying to the sixth angel which had the trumpet, Loose the four angels which are bound in the great river Euphrates. And the four angels were loosed, which were prepared for an hour, and a day, and a month, and a year, for to slay the third part of men. Revelation 9:14, 15.
Hovoriac šiestemu anjelovi, ktorý mal trúbu: Rozviaž štyroch anjelov, ktorí sú zviazaní pri veľkej rieke Eufrat. A tí štyria anjeli boli rozviazaní, pripravení na hodinu, deň, mesiac a rok, aby pobili tretinu ľudí. Zjavenie 9:14, 15.
On September 11, 2001, the first message in the history of the one hundred and forty-four thousand was empowered, when Islam of the third Woe was “loosed.” But it was immediately “restrained”. Sister White explains why this happened, but first we should remember that the purpose of Islam in its first biblical reference was to anger the nations, for Ishmael’s hand would be against every man, and every man’s hand would be against Islam.
Dňa 11. septembra 2001 bolo posilnené prvé posolstvo v dejinách sto štyridsiatich štyroch tisíc, keď bol islam tretieho Beda „uvoľnený“. No vzápätí bol „zadržaný“. Sestra Whiteová vysvetľuje, prečo sa to stalo, no najprv by sme si mali pripomenúť, že účelom islamu pri jeho prvom biblickom zmienení bolo rozhněvať národy, lebo Izmaelova ruka bude proti každému človeku a ruka každého človeka bude proti islamu.
And the angel of the Lord said unto her, Behold, thou art with child, and shalt bear a son, and shalt call his name Ishmael; because the Lord hath heard thy affliction. And he will be a wild man; his hand will be against every man, and every man’s hand against him; and he shall dwell in the presence of all his brethren. Genesis 16:11, 12.
A anjel Pánov jej povedal: Hľa, si tehotná a porodíš syna; dáš mu meno Izmael, pretože Pán počul tvoje súženie. A on bude divokým človekom; jeho ruka bude proti každému a ruka každého proti nemu; a bude bývať v prítomnosti všetkých svojich bratov. 1. Mojžišova 16:11, 12.
The purpose of Islam in Bible prophecy is to unite all nations against Islam, in advance of the United Nations turning their wrath upon Sabbath keepers. On September 11, 2001 everyone who understands 9/11 as marking the beginning of the repeat of the sequence of the Millerite events has become as “Daniel” when he was taken to Babylon for seventy years. Jehoiakim identifies the starting of that testing process, and Islam of the third Woe was then released, but immediately held in check, so God could seal His people.
Úlohou islamu v biblickom proroctve je zjednotiť všetky národy proti islamu skôr, ako Organizácia Spojených národov obráti svoj hnev proti zachovávateľom soboty. Dňa 11. septembra 2001 sa každý, kto rozumie 11. septembru ako označeniu začiatku opakovania sledu milleritských udalostí, stal ako „Daniel“, keď bol na sedemdesiat rokov odvedený do Babylonu. Jójakím označuje začiatok toho procesu skúšky a islam tretieho Beda bol vtedy uvoľnený, no okamžite zadržaný, aby Boh mohol spečatiť svoj ľud.
“This view was given in 1847 when there were but very few of the Advent brethren observing the Sabbath, and of these but few supposed that its observance was of sufficient importance to draw a line between the people of God and unbelievers. Now the fulfillment of that view is beginning to be seen. ‘The commencement of that time of trouble,’ here mentioned does not refer to the time when the plagues shall begin to be poured out, but to a short period just before they are poured out, while Christ is in the sanctuary. At that time, while the work of salvation is closing, trouble will be coming on the earth, and the nations will be angry, yet held in check so as not to prevent the work of the third angel. At that time the ‘latter rain,’ or refreshing from the presence of the Lord, will come, to give power to the loud voice of the third angel, and prepare the saints to stand in the period when the seven last plagues shall be poured out.” Early Writings, 85.
„Toto videnie bolo dané roku 1847, keď len veľmi málo adventných bratov zachovávalo sobotu, a z týchto iba máloktorí predpokladali, že jej zachovávanie je natoľko dôležité, aby viedlo deliacu čiaru medzi Božím ľudom a neveriacimi. Teraz sa začína ukazovať naplnenie tohto videnia. ‚Začiatok toho času súženia,‘ o ktorom je tu zmienka, sa nevzťahuje na čas, keď rany začnú byť vyliate, ale na krátke obdobie tesne predtým, než budú vyliate, kým je Kristus vo svätyni. V tom čase, keď sa dielo spasenia uzatvára, bude na zem prichádzať súženie a národy sa budú hnevať, predsa však budú zadržiavané, aby neprekazili dielo tretieho anjela. V tom čase príde ‚neskorý dážď,‘ čiže občerstvenie od prítomnosti Pánovej, aby dal moc mocnému hlasu tretieho anjela a pripravil svätých obstáť v období, keď bude vyliatych sedem posledných rán.“ Early Writings, 85.
Daniel’s seventy years began on September 11, 2001 when Islam was released and angered the nations by suddenly and unexpectedly striking the earth beast of Revelation thirteen. Islam was then restrained, so the work of the third angel can be finished. The work of the third angel is the sealing of God’s people, and when that work began on September 11, 2001 the Latter Rain began to “sprinkle”. Daniel chapter one is illustrating the testing process of the one hundred and forty-four thousand, beginning on September 11, 2001, and continuing until the second “voice” of Revelation eighteen calls God’s other flock out of Babylon. Daniel therefore represents a people who are now in spiritual captivity, until the very conclusion of the testing process. The conclusion of the testing period in Daniel chapter one is identified as the “end of the days.”
Danielových sedemdesiat rokov sa začalo 11. septembra 2001, keď bol islam uvoľnený a rozhnieval národy tým, že náhle a neočakávane zaútočil na šelmu zo zeme zo zjavenia trinástej kapitoly. Islam bol potom zadržaný, aby mohlo byť dokončené dielo tretieho anjela. Dielom tretieho anjela je zapečaťovanie Božieho ľudu, a keď sa toto dielo začalo 11. septembra 2001, neskorý dážď začal „kropiť“. Prvá kapitola knihy Daniel znázorňuje proces skúšania stoštyridsaťštyritisíc, ktorý sa začal 11. septembra 2001 a bude pokračovať až dovtedy, kým druhý „hlas“ zo zjavenia osemnástej kapitoly nepovolá Božie druhé stádo von z Babylona. Daniel teda predstavuje ľud, ktorý je teraz v duchovnom zajatí, a to až do samého záveru procesu skúšania. Záver obdobia skúšky v prvej kapitole knihy Daniel je označený ako „koniec dní“.
Now at the end of the days that the king had said he should bring them in, then the prince of the eunuchs brought them in before Nebuchadnezzar. And the king communed with them; and among them all was found none like Daniel, Hananiah, Mishael, and Azariah: therefore stood they before the king. And in all matters of wisdom and understanding, that the king enquired of them, he found them ten times better than all the magicians and astrologers that were in all his realm. Daniel 1:18–20.
Keď potom uplynuli dni, po ktorých rozkázal kráľ, aby ich priviedli, knieža komorníkov ich priviedlo pred Nebukadnesara. A kráľ sa s nimi rozprával; a medzi nimi všetkými sa nenašiel nikto taký ako Daniel, Chananiáš, Míšael a Azariáš; preto zostali slúžiť pred kráľom. A vo všetkých veciach múdrosti a rozumnosti, na ktoré sa ich kráľ dopytoval, ich našiel desať ráz lepších než všetkých veštcov a hvezdárov, ktorí boli v celom jeho kráľovstve. Daniel 1:18–20.
The third test, which represents a prophetic litmus test for Daniel and the three worthies, was when they were judged by Nebuchadnezzar, and found to be “ten times better than all the magicians and astrologers that were in all his realm.” The third test is represented by judgment, and the judgment occurred at “the end of the days.” In the book of Daniel, the “end of the days,” is where Daniel stands in his lot.
Tretia skúška, ktorá predstavuje prorockú lakmusovú skúšku pre Daniela a troch znamenitých mužov, nastala vtedy, keď ich posudzoval Nebukadnesar a zistilo sa, že sú „desaťkrát lepší než všetci mudrci a hvezdári, ktorí boli v celom jeho kráľovstve“. Tretia skúška je znázornená súdom a súd nastal „na konci dní“. V knihe Daniel je „koniec dní“ miestom, kde Daniel stojí vo svojom údele.
“‘Many shall be purified, and made white, and tried; but the wicked shall do wickedly: and none of the wicked shall understand; but the wise shall understand…. Blessed is he that waiteth, and cometh to the thousand three hundred and five and thirty days. But go thou (Daniel) thy way till the end be: for thou shalt rest, and stand in thy lot at the end of the days.’
„Mnohí budú očistení, vybielení a preskúšaní; bezbožní však budú páchať bezbožnosť, a nikto z bezbožných neporozumie; múdri však porozumejú... Blahoslavený je ten, kto vytrvá a dôjde do tisíc tristo tridsiatich piatich dní. Ale ty (Daniel) choď svojou cestou až do konca; lebo odpočinieš si a povstaneš k svojmu údelu na konci dní.“
“The time has come for Daniel to stand in his lot. The time has come for the light given him to go to the world as never before. If those for whom the Lord has done so much will walk in the light, their knowledge of Christ and the prophecies relating to Him will be greatly increased as they near the close of this earth’s history.” The Seventh-day Adventist Bible Commentary, volume 4, 1174.
„Nadišiel čas, aby sa Daniel postavil na svoj údel. Nadišiel čas, aby svetlo, ktoré mu bolo dané, vyšlo do sveta ako nikdy predtým. Ak tí, pre ktorých Pán vykonal tak mnoho, budú kráčať vo svetle, ich poznanie Krista a proroctiev vzťahujúcich sa na Neho sa veľmi rozšíri, keď sa budú približovať k záveru dejín tejto zeme.“ The Seventh-day Adventist Bible Commentary, zväzok 4, 1174.
Sister White identifies the “end of the days” in association with the purification process of verse ten of Daniel chapter twelve. She often employs verse ten, with verse thirteen’s, “end of the days.”
Sestra Whiteová stotožňuje „koniec dní“ s procesom očisťovania v desiatom verši dvanástej kapitoly knihy Daniel. Často používa desiaty verš spolu s výrazom z trinásteho verša: „koniec dní“.
“‘Many shall be purified, and made white, and tried; but the wicked shall do wickedly: and none of the wicked shall understand; but the wise shall understand…. Blessed is he that waiteth, and cometh to the thousand three hundred and five and thirty days. But go thou (Daniel) thy way till the end be: for thou shalt rest, and stand in thy lot at the end of the days.’
„Mnohí budú očistení, vybielení a vyskúšaní; bezbožní však budú páchať bezbožnosť; a nikto z bezbožných neporozumie, ale múdri porozumejú…. Blahoslavený je ten, kto vytrvá a dôjde k tisícu tristo tridsiatim piatim dňom. Ale ty (Daniel) choď svojou cestou až do konca; lebo odpočinieš a postavíš sa vo svojom údele na konci dní.“
“Daniel is today standing in his lot, and we are to give him place to speak to the people. Our message is to go forth as a lamp that burneth. ‘At that time shall Michael stand up, the great prince which standeth for the children of thy people: and there shall be a time of trouble, such as never was since there was a nation even to that same time: and at that time thy people shall be delivered, every one that shall be found written in the book. And many of them that sleep in the dust of the earth shall awake, some to everlasting life, and some to shame and everlasting contempt. And they that be wise shall shine as the brightness of the firmament; and they that turn many to righteousness as the stars forever and ever.’
„Daniel dnes stojí na svojom mieste a my mu máme dať priestor, aby hovoril k ľudu. Naše posolstvo má vyjsť ako horiaca lampa. ‚V tom čase povstane Michal, veľké knieža, ktoré stojí za synmi tvojho ľudu; a nastane čas súženia, akého nebolo odvtedy, čo povstal národ, až do toho času. A v tom čase bude tvoj ľud vyslobodený, každý, kto bude nájdený zapísaný v knihe. A mnohí z tých, čo spia v prachu zeme, sa prebudia, jedni k večnému životu a druhí na hanbu a večné opovrhnutie. A múdri sa budú skvieť ako jas oblohy; a tí, čo mnohých privádzajú k spravodlivosti, ako hviezdy na veky vekov.‘“
“These words present the work that we are to do in these last days. We are not one-half awake. We have not the power that is essential to the doing of the work that must be done. We must come into life, come into union. Now, just now, we must stand in that position where repentance and pardon shall be the striking features of our work. There must be no quarrelling. It is too late to engage with Satan in his work of blinding eyes. It is too late to give heed to seducing spirits and doctrines of devils.
„Tieto slová predstavujú dielo, ktoré máme konať v týchto posledných dňoch. Nie sme ani z polovice prebudení. Nemáme moc, ktorá je nevyhnutná na vykonanie diela, ktoré musí byť vykonané. Musíme vojsť do života, vojsť do jednoty. Teraz, práve teraz, musíme stáť na takom stanovisku, kde pokánie a odpustenie budú výraznými znakmi našej práce. Nesmie byť nijaké hašterenie. Je už neskoro zapodievať sa so Satanom v jeho diele zaslepovania očí. Je už neskoro venovať pozornosť zvodným duchom a učeniam démonov.“
“I am instructed to say that when the Holy Spirit gives tongue and utterance, we shall see a work done similar to that done on the day of Pentecost. The representatives of Christ will work intelligently. There will not be found one man here and another there seeking to tear down and destroy.
Je mi uložené povedať, že keď Duch Svätý dá jazyk a výrečnosť, uvidíme vykonané dielo podobné tomu, ktoré bolo vykonané v deň Letníc. Zástupcovia Krista budú pracovať rozumne. Nenájde sa jeden človek tu a iný tam, ktorí by sa usilovali strhávať a ničiť.
“‘Before the decree bring forth, before the day pass as the chaff, before the fierce anger of the Lord come upon you, before the day of the Lord’s anger come upon you, seek ye the Lord, all ye meek of the earth, which have wrought His judgment; seek righteousness, seek meekness: it may be ye shall be hid in the day of the Lord’s anger.’” Australian Union Conference Record, March 11, 1907.
„Skôr než výrok porodí, skôr než deň pominie ako plevy, skôr než príde na vás prudký hnev Hospodinov, skôr než príde na vás deň Hospodinovho hnevu, hľadajte Hospodina, všetci pokorní zeme, ktorí ste vykonávali Jeho súd; hľadajte spravodlivosť, hľadajte pokoru: azda budete skrytí v deň Hospodinovho hnevu.“ Australian Union Conference Record, 11. marca 1907.
The sealing of the one hundred and forty-four thousand that is represented by the seventy years of Daniel’s captivity in Babylon, is represented in Daniel chapter twelve, and verse ten. The verse possesses the signature of “truth” for it identifies the three-steps that are the characteristics of the Hebrew word “truth.” Many shall be purified, made white and then tried. Daniel and the three worthies were purified by the fear of God in chapter one, for they determined not to eat the Babylonian diet. They then demonstrated a countenance that was made fairer and fatter than those who ate the Babylonian food. Their countenance was the righteousness of Christ which is the white garments. They then were tried when they went into the judgment of Nebuchadnezzar, at the end of the days.
Zapečatenie sto štyridsiatich štyroch tisíc, ktoré je znázornené sedemdesiatimi rokmi Danielovho zajatia v Babylone, je predstavené v dvanástej kapitole Daniela, vo verši desať. Tento verš nesie pečať „pravdy“, lebo označuje tri kroky, ktoré sú charakteristikami hebrejského slova „pravda“. Mnohí budú očistení, vybielení a potom skúšaní. Daniel a traja hodnostári boli očistení bázňou Božou v prvej kapitole, lebo sa rozhodli nejesť babylonskú stravu. Potom preukázali výzor, ktorý bol krajší a plnší než výzor tých, čo jedli babylonský pokrm. Ich výzorom bola spravodlivosť Kristova, ktorá je bielym rúchom. Potom boli skúšaní, keď vošli do Nebukadnesarovho súdu na konci dní.
At “the end of the days,” when Daniel stands “in his lot”, “knowledge of Christ and the prophecies relating to Him will be greatly increased” for God’s people. Nebuchadnezzar noted that in “all matters of wisdom and understanding,” Daniel and the three worthies were “found” to be “ten times better than all the magicians and astrologers that were in all his realm.”
„Na konci dní“, keď Daniel povstane „vo svojom údele“, „poznanie Krista a proroctiev, ktoré sa na Neho vzťahujú, sa medzi Božím ľudom veľmi rozmnoží“. Nabuchodonozor si povšimol, že „vo všetkých záležitostiach múdrosti a rozumnosti“ boli Daniel a traja jeho druhovia „uznaní“ za „desať ráz lepších než všetci mudrci a hvezdári, ktorí boli v celom jeho kráľovstve“.
Daniel chapter one is illustrating the experience of the one hundred and forty-four thousand, who go through a three-step testing process. Commenting on that process, Sister White says, “These words present the work that we are to do in these last days. We are not one-half awake. We have not the power that is essential to the doing of the work that must be done. We must come into life, come into union. Now, just now, we must stand in that position where repentance and pardon shall be the striking features of our work. There must be no quarrelling.”
Prvá kapitola Daniela znázorňuje skúsenosť sto štyridsiatich štyroch tisícov, ktorí prechádzajú trojstupňovým procesom skúšky. Sestra Whiteová, komentujúc tento proces, hovorí: „Tieto slová predstavujú dielo, ktoré máme konať v týchto posledných dňoch. Nie sme ani z polovice prebudení. Nemáme moc, ktorá je nevyhnutná na vykonanie diela, ktoré musí byť vykonané. Musíme vstúpiť do života, vstúpiť do jednoty. Teraz, práve teraz, musíme stáť na tom stanovisku, kde pokánie a odpustenie budú výraznými črtami našej práce. Nesmie byť nijaké hašterenie.“
The testing process that leads to the “end of the days,” leads to the resurrection of the two witnesses in Revelation chapter eleven. The work we are to do now is to accept the message of September 11, 2001 and wake up, as represented by the dead dry bones. “We must come to life, come into union.” When we do this, the striking features of our work will be our “repentance and pardon.” The striking feature of our work is represented by Daniel in chapter nine, when he prays the Leviticus twenty-six prayer, asking for forgiveness of his sins, and the sins of his fathers, while also acknowledging that he had been walking contrary to God ever since the disappointment that marked the beginning of the tarrying time on July 18, 2020. He must also acknowledge that God had been walking contrary to him during that same period. Daniel represents those that have gone through a captivity of “seventy years”, ever since July 18, 2020.
Proces skúšky, ktorý vedie ku „koncu dní“, vedie k vzkrieseniu dvoch svedkov v jedenástej kapitole Zjavenia. Dielo, ktoré máme teraz konať, spočíva v tom, aby sme prijali posolstvo z 11. septembra 2001 a prebudili sa, ako to znázorňujú mŕtve suché kosti. „Musíme ožiť, vstúpiť do zjednotenia.“ Keď to urobíme, výraznými črtami nášho diela budú naše „pokánie a odpustenie“. Výrazná črta nášho diela je znázornená Danielom v deviatej kapitole, keď sa modlí modlitbu z tretej knihy Mojžišovej, dvadsiatej šiestej kapitoly, a prosí o odpustenie svojich hriechov i hriechov svojich otcov, pričom zároveň uznáva, že kráčal v protivenstve voči Bohu od samého sklamania, ktoré 18. júla 2020 označilo začiatok času meškania. Musí tiež uznať, že Boh počas toho istého obdobia kráčal v protivenstve voči nemu. Daniel predstavuje tých, ktorí prechádzajú zajatím „sedemdesiatich rokov“ už od 18. júla 2020.
The seventy years is a symbol of the “seven times” of Leviticus twenty-six. The book of Chronicles informs us that the seventy years was the period that the land would “enjoy” the sabbaths which she was not allowed to enjoy due to ancient Israel’s rebellion against the covenant of Leviticus twenty-five.
Sedemdesiat rokov je symbolom „siedmich časov“ z 3. Mojžišovej dvadsiatej šiestej kapitoly. Kniha Kroník nás informuje, že sedemdesiat rokov bolo obdobím, počas ktorého si krajina mala „užívať“ sabaty, ktoré jej nebolo dovolené užívať pre vzburu dávneho Izraela proti zmluve z 3. Mojžišovej dvadsiatej piatej kapitoly.
To fulfil the word of the Lord by the mouth of Jeremiah, until the land had enjoyed her sabbaths: for as long as she lay desolate she kept sabbath, to fulfil threescore and ten years. 2 Chronicles 36:21.
Aby sa naplnilo slovo Hospodinovo z úst Jeremiáša, dokiaľ krajina neodčinila svoje soboty; po všetky dni, čo ležala spustošená, zachovávala sobotu, aby sa naplnilo sedemdesiat rokov. 2 Kronická 36:21.
As a symbol of a prophetic “wilderness,” the “three and a half days” that the two witnesses of Revelation eleven were dead in the street after July 18, 2020 is a symbol of the “seventy years”, and also a symbol of the “seven times”. At the “end of the days,” is a symbol of the end of the prophetic days that were sealed up in the book of Daniel.
Ako symbol prorockej „púšte“ sú „tri a pol dňa“, počas ktorých boli dvaja svedkovia zo Zjavenia jedenástej po 18. júli 2020 mŕtvi na ulici, symbolom „sedemdesiatich rokov“ a tiež symbolom „sedemnásobku“. Výraz „na konci dní“ je symbolom konca prorockých dní, ktoré boli zapečatené v knihe Daniel.
In 1798, the book of Daniel was unsealed and Daniel stood in his lot, ready to fulfill his purpose.
V roku 1798 bola kniha Daniel odpečatená a Daniel povstal vo svojom údele, pripravený splniť svoj zámer.
“When God gives a man a special work to do, he is to stand in his lot and place as did Daniel, ready to answer the call of God, ready to fulfill His purpose.” Manuscript Releases, volume 6, 108.
„Keď Boh zverí človeku osobitné dielo, má stáť na svojom mieste a vo svojom určenom postavení, ako stál Daniel, pripravený odpovedať na Božie povolanie, pripravený naplniť Jeho zámer.“ Manuscript Releases, zväzok 6, 108.
On October 22, 1844, in fulfillment of Daniel chapter eight, and verse fourteen, the book of Daniel once again stood in its lot. 1798, and 1844, are the conclusion of the first and second indignations, and therefore mark the end of “seven times.” The “end of the days” in the book of Daniel is a symbol of the conclusion of a captivity that is represented by the “seven times.” In Daniel chapter four, Nebuchadnezzar lived as a beast while “seven times” passed over him. At “the end of the days,” his kingdom and reason was restored to him.
Dňa 22. októbra 1844 sa, v naplnení ôsmej kapitoly knihy Daniel a štrnásteho verša, kniha Daniel opäť postavila na svoj údiel. Roky 1798 a 1844 sú záverom prvého a druhého rozhorčenia, a preto označujú koniec „siedmich časov“. „Koniec dní“ v knihe Daniel je symbolom ukončenia zajatia, ktoré predstavuje „sedem časov“. Vo štvrtej kapitole knihy Daniel žil Nabuchodonozor ako zviera, kým nad ním prechádzalo „sedem časov“. Na „konci dní“ mu bolo navrátené jeho kráľovstvo i rozum.
And at the end of the days I Nebuchadnezzar lifted up mine eyes unto heaven, and mine understanding returned unto me, and I blessed the most High, and I praised and honoured him that liveth forever, whose dominion is an everlasting dominion, and his kingdom is from generation to generation: And all the inhabitants of the earth are reputed as nothing: and he doeth according to his will in the army of heaven, and among the inhabitants of the earth: and none can stay his hand, or say unto him, What doest thou? At the same time my reason returned unto me; and for the glory of my kingdom, mine honour and brightness returned unto me; and my counsellors and my lords sought unto me; and I was established in my kingdom, and excellent majesty was added unto me. Daniel 4:34–36.
A na konci dní som ja, Nabuchodonozor, pozdvihol svoje oči k nebu a môj rozum sa mi vrátil; a dobrorečil som Najvyššiemu a chválil a ctil toho, ktorý žije naveky, ktorého panstvo je večným panstvom a jeho kráľovstvo trvá z pokolenia na pokolenie. A všetci obyvatelia zeme sú pokladaní za nič; a on koná podľa svojej vôle vo vojsku nebies i medzi obyvateľmi zeme; a nikto nemôže zadržať jeho ruku ani mu povedať: Čo činíš? V tom istom čase sa mi vrátil rozum; a na slávu môjho kráľovstva sa mi vrátila moja česť i jas; a moji radcovia a moji veľmoži ma vyhľadali; a bol som upevnený vo svojom kráľovstve a bola mi pridaná znamenitá velebnosť. Daniel 4:34–36.
The end of the sealing time of the one hundred and forty-four thousand is represented as the “end of the days,” and therefore represents the symbolic conclusion of the “seventy years” and also of the “seven times.” At that time, “repentance and pardon” will be the features that represent the work of those who were previously dead in the street that runs through the valley of dead dry bones.
Koniec času pečatenia stoštyridsaťštyritisíc je znázornený ako „koniec dní“, a preto predstavuje symbolické zavŕšenie „sedemdesiatich rokov“ a tiež „siedmich časov“. V tom čase budú „pokánie a odpustenie“ znakmi, ktoré budú predstavovať dielo tých, ktorí boli predtým mŕtvi na ulici, ktorá prechádza údolím mŕtvych suchých kostí.
The visible feature of the work of repentance of the one hundred and forty-four thousand is represented in Ezekiel chapter nine, as “sighing and crying.” When God’s people confess and put away their personal sins, when they acknowledge that they have repeated the same sins of their fathers, when they set aside their pride of opinion and admit that they have been walking contrary to God, and also that He has been walking contrary to them since the tarrying time arrived on July 18, 2020, they will then be found to have “ten times” more prophetic power than all the other professed wise men in the kingdom.
Viditeľný znak diela pokánia sto štyridsiatich štyroch tisícov je v deviatej kapitole Ezechiela predstavený ako „vzdychanie a volanie“. Keď Boží ľud vyzná a odloží svoje osobné hriechy, keď uzná, že opakoval tie isté hriechy svojich otcov, keď odloží pýchu svojho názoru a prizná, že kráčal proti Bohu, a tiež že On kráčal proti nemu od času meškania, ktorý nastal 18. júla 2020, vtedy sa ukáže, že má „desaťkrát“ väčšiu prorockú moc než všetci ostatní vyznávajúci sa za múdrych mužov v kráľovstve.
The sealing process began with the loosing and then the restraining of Islam. That process ends as it began, when Islam is once again released. It is released at the end of the days of the sealing time, which for Daniel was the decree of Cyrus that called men out of Babylon. It is there, at the end of the days of purification, at the judgment of the Sunday law “decree” in the United States, that the faithful will be found to possess “ten times more” prophetic power.
Proces zapečaťovania sa začal uvoľnením a potom zadržaním islamu. Tento proces sa končí tak, ako sa začal, keď je islam opäť raz uvoľnený. Je uvoľnený na konci dní času zapečaťovania, ktorým bol pre Daniela výnos Kýra, ktorý vyzýval ľudí, aby vyšli z Babylona. Práve tam, na konci dní očisťovania, pri súde nad „výnosom“ nedeľného zákona v Spojených štátoch, sa zistí, že verní vlastnia „desaťkrát väčšiu“ prorockú moc.
“You are getting the coming of the Lord too far off. I saw the latter rain was coming as [suddenly as] the midnight cry, and with ten times the power.” Spalding and Magan, 5.
„Príliš odďaľujete príchod Pána. Videla som, že neskorý dážď prichádzal [tak náhle ako] polnočné volanie a s desaťnásobnou mocou.“ Spalding and Magan, 5.
We will begin the consideration of Daniel chapter two in the next article.
Rozoberanie druhej kapitoly Daniela začneme v nasledujúcom článku.
“This was the midnight cry, which was to give power to the second angel’s message. Angels were sent from heaven to arouse the discouraged saints and prepare them for the great work before them. The most talented men were not the first to receive this message. Angels were sent to the humble, devoted ones, and constrained them to raise the cry, ‘Behold, the Bridegroom cometh; go ye out to meet Him!’ Those entrusted with the cry made haste, and in the power of the Holy Spirit sounded the message, and aroused their discouraged brethren. This work did not stand in the wisdom and learning of men, but in the power of God, and His saints who heard the cry could not resist it. The most spiritual received this message first, and those who had formerly led in the work were the last to receive and help swell the cry, ‘Behold, the Bridegroom cometh; go ye out to meet Him!’” Early Writings, 238.
„Toto bolo polnočné volanie, ktoré malo dodať moc posolstvu druhého anjela. Z neba boli vyslaní anjeli, aby prebudili zmalomyseľnených svätých a pripravili ich na veľké dielo, ktoré bolo pred nimi. Najnadanejší muži neboli prví, ktorí prijali toto posolstvo. Anjeli boli poslaní k pokorným, oddaným ľuďom a nútili ich pozdvihnúť volanie: ‚Hľa, Ženích prichádza; vyjdite Mu v ústrety!‘ Tí, ktorým bolo zverené toto volanie, sa poponáhľali a v moci Ducha Svätého zaznievali posolstvo a prebúdzali svojich zmalomyseľnených bratov. Toto dielo nespočívalo v múdrosti a učenosti ľudí, ale v Božej moci, a Jeho svätí, ktorí počuli volanie, mu nemohli odolať. Najduchovnejší prijali toto posolstvo ako prví a tí, ktorí predtým stáli na čele diela, boli poslední, čo ho prijali a pomohli zosilniť volanie: ‚Hľa, Ženích prichádza; vyjdite Mu v ústrety!‘“ Early Writings, 238.