When the Lord led His last-day people back to Jeremiah’s “old paths” on September 11, 2001, He had already identified the rule of the triple application of prophecy.
Keď Pán 11. septembra 2001 priviedol svoj ľud posledných dní späť k Jeremiášovým „starým chodníkom“, už predtým určil zásadu trojnásobného uplatnenia proroctva.
Thus saith the Lord, Stand ye in the ways, and see, and ask for the old paths, where is the good way, and walk therein, and ye shall find rest for your souls. But they said, We will not walk therein. Also I set watchmen over you, saying, Hearken to the sound of the trumpet. But they said, We will not hearken. Jeremiah 6:16, 17.
Takto hovorí Hospodin: Postavte sa na cesty a hľaďte, pýtajte sa na dávne chodníky, kde je dobrá cesta, a choďte po nej; a nájdete odpočinok svojim dušiam. Ale oni povedali: Nepôjdeme po nej. Ustanovil som nad vami aj strážcov, ktorí hovorili: Počúvajte zvuk trúby. Ale oni povedali: Nebudeme počúvať. Jeremiáš 6,16.17.
When the Lord returned His people to the old paths, they would find rest (the latter rain), and the watchmen were then given a trumpet message. All the prophets most perfectly identify the end of the last days, so the trumpet message of the last days would be the final trumpet, which is the seventh trumpet, which is the third woe.
Keď Pán navrátil svoj ľud na staré chodníky, našli by odpočinutie (neskorý dážď), a strážcom bolo potom zverené trúbne posolstvo. Všetci proroci najdokonalejšie označujú koniec posledných dní, takže trúbne posolstvo posledných dní by bolo poslednou trúbou, totiž siedmou trúbou, ktorá je tretím beda.
When His last-day people began to walk within the old paths, it was recognized that the characteristics of the first woe, identified a specific symbolic historical leader (Mohammed), and that the second woe, did the same thing (Osman). It was found that each of the first four trumpets also had specific symbolic leaders to identify the trumpet, and it was then recognized that Osama bin Laden was the symbolic leader of the third woe.
Keď Jeho ľud posledných dní začal kráčať po starých chodníkoch, bolo rozpoznané, že charakteristiky prvého bedaťa označovali konkrétneho symbolického historického vodcu (Mohameda) a že druhé beda urobilo to isté (Osman). Zistilo sa, že aj každá z prvých štyroch trúb mala konkrétnych symbolických vodcov na stotožnenie danej trúby, a potom bolo rozpoznané, že Usáma bin Ládin bol symbolickým vodcom tretieho beda.
Mohammed was associated with Arabia, and Osman was the symbol of the Ottoman Empire in Turkey, and Osama bin Laden represented world-wide Islamic terror, though he, as with Mohammed, was an Arabian.
Mohammed bol spojený s Arábiou, a Osman bol symbolom Osmanskej ríše v Turecku, a Usáma bin Ládin predstavoval celosvetový islamský teror, hoci aj on, podobne ako Mohammed, bol Arab.
It was also recognized that the first woe, hurt the armies of Rome and that the second woe, killed the armies of Rome. September 11, 2001 was then recognized as the point when Islam of the third woe, hurt the army of Rome (the United States), but that at the Sunday law, it will kill the army of Rome, as the United States comes to its conclusion as the sixth kingdom of Bible prophecy, and surrenders its national sovereignty to the threefold union of the dragon, the beast and the false prophet.
Rozpoznalo sa tiež, že prvé beda zranilo vojská Ríma a že druhé beda usmrtilo vojská Ríma. Následne sa rozpoznalo, že 11. septembra 2001 islam tretieho beda zranil vojsko Ríma (Spojené štáty), avšak pri nedeľnom zákone usmrtí vojsko Ríma, keďže Spojené štáty dospejú k svojmu záveru ako šieste kráľovstvo biblického proroctva a odovzdajú svoju národnú zvrchovanosť trojitému zväzku draka, šelmy a falošného proroka.
It was recognized that the United States was the earth beast with two horns of power. A primary prophetic characteristic of the earth beast is that it changes from a lamb to a dragon. Prophetically horns represent strength, and the strength of the earth beast was Republicanism and Protestantism, represented as the two horns of the earth beast. But now in the last days, the two strengths of the earth beast have changed to military and economic power. On September 11, 2001 Islam of the third woe struck the earth, a symbol of the earth beast, the Pentagon, a symbol of its military might, and the Twin Towers in New York City, a symbol of its economic strength.
Bolo rozpoznané, že Spojené štáty boli pozemskou šelmou s dvoma rohmi moci. Základnou prorockou charakteristikou pozemskej šelmy je, že sa mení z baránka na draka. V prorockej symbolike rohy predstavujú silu a silou pozemskej šelmy boli republikánstvo a protestantizmus, znázornené ako dva rohy pozemskej šelmy. No teraz, v posledných dňoch, sa dve sily pozemskej šelmy zmenili na vojenskú a hospodársku moc. Dňa 11. septembra 2001 zasiahol zem islam tretieho beda, a to Pentagón, symbol pozemskej šelmy, symbol jej vojenskej moci, a Dvojičky v New Yorku, symbol jej hospodárskej sily.
When it was also recognized that the beginning history of the first woe, and the ending history of the second woe, both presented an illustration of the sealing of the one hundred and forty-four thousand, it was recognized that at the arrival of the third woe, when the great buildings of New York were brought down, it was identified that the sealing process of the one hundred and forty-four thousand had began.
Keď sa takisto rozpoznalo, že úvodné dejiny prvého beda a záverečné dejiny druhého beda obe predstavovali znázornenie zapečaťovania sto štyridsiatich štyroch tisíc, bolo pri príchode tretieho beda, keď boli zrútené veľké budovy New Yorku, určené, že proces zapečaťovania sto štyridsiatich štyroch tisíc sa začal.
“Now comes the word that I have declared that New York is to be swept away by a tidal wave? This I have never said. I have said, as I looked at the great buildings going up there, story after story, ‘What terrible scenes will take place when the Lord shall arise to shake terribly the earth! Then the words of Revelation 18:1–3 will be fulfilled.’ The whole of the eighteenth chapter of Revelation is a warning of what is coming on the earth. But I have no light in particular in regard to what is coming on New York, only that I know that one day the great buildings there will be thrown down by the turning and overturning of God’s power. From the light given me, I know that destruction is in the world. One word from the Lord, one touch of his mighty power, and these massive structures will fall. Scenes will take place the fearfulness of which we cannot imagine.” Review and Herald, July 5, 1906.
„A teraz prichádza správa, že som vyhlásila, že New York má byť zmietnutý prílivovou vlnou? To som nikdy nepovedala. Povedala som, keď som sa dívala na veľké budovy, ktoré tam vyrastali, poschodie za poschodím: ‚Aké strašné scény sa odohrajú, keď Pán povstane, aby hrozne zatriasol zemou! Potom sa naplnia slová zjavenia 18,1–3.‘ Celá osemnásta kapitola Zjavenia je varovaním pred tým, čo prichádza na zem. Nemám však nijaké osobitné svetlo vzhľadom na to, čo príde na New York; viem len toľko, že jedného dňa budú tamojšie veľké budovy zvrhnuté otáčaním a prevracaním Božej moci. Zo svetla, ktoré mi bolo dané, viem, že vo svete je skaza. Jedno slovo od Pána, jeden dotyk jeho mocnej sily, a tieto mohutné stavby padnú. Odohrajú sa scény, ktorých hrozivosť si nedokážeme predstaviť.“ Review and Herald, 5. júla 1906.
The “destruction that is in the world,” is the character of Islam, for its character is represented as Apollyon and Abaddon in chapter nine, verse eleven of Revelation.
„Skaza, ktorá je vo svete,“ je povaha islamu, lebo jeho povaha je v deviatej kapitole, jedenástom verši Zjavenia predstavená ako Apollyon a Abaddon.
And they had a king over them, which is the angel of the bottomless pit, whose name in the Hebrew tongue is Abaddon, but in the Greek tongue hath his name Apollyon. Revelation 9:11 (NINE ELEVEN).
A mali nad sebou kráľa, anjela priepasti, ktorého meno je po hebrejsky Abaddon, ale po grécky sa jeho meno volá Apollyon. Zjavenie 9:11 (DEVÄŤ JEDENÁSŤ).
The meaning of the name, or character, of the king that rules Islam, both in Hebrew and Greek, as represented by the two names is “death” and “destruction,” which arrived on September 11, 2001, when the great buildings of New York were thrown down. At that point, Revelation chapter eighteen, verses one through three began to be fulfilled.
Význam mena, či charakteru, kráľa, ktorý vládne islamu, v hebrejčine aj gréčtine, ako je vyjadrený týmito dvoma menami, je „smrť“ a „skaza“, ktoré prišli 11. septembra 2001, keď boli zrútené veľké budovy New Yorku. V tom okamihu sa začalo napĺňať Zjavenie, osemnásta kapitola, verše jeden až tri.
It was recognized that the first mention of the wild man of Islam in the book of Genesis used the Hebrew word for the “wild Arabian ass,” which was translated in the verse as a “wild man.” The symbol of Islam is the horse family, and in Revelation chapter nine, it was also represented as a warhorse. Upon the sacred charts of Habakkuk, that God’s people had been informed “should not be altered,” Islam was also represented by the war horses.
Bolo rozpoznané, že prvá zmienka o divom mužovi islamu v knihe Genezis používa hebrejské slovo pre „divého arabského osla“, ktoré bolo v danom verši preložené ako „divý muž“. Symbolom islamu je čeľaď koní a v deviatej kapitole Zjavenia bol islam tiež predstavený ako vojnový kôň. Na posvätných mapách Habakuka, o ktorých bol Boží ľud upovedomený, že „nemajú byť menené“, bol islam taktiež znázornený vojnovými koňmi.
And the angel of the Lord said unto her, Behold, thou art with child, and shalt bear a son, and shalt call his name Ishmael; because the Lord hath heard thy affliction. And he will be a wild man; his hand will be against every man, and every man’s hand against him; and he shall dwell in the presence of all his brethren. Genesis 16:11, 12.
A anjel Hospodinov jej povedal: Hľa, počala si a porodíš syna a nazveš ho menom Izmael, pretože Hospodin vypočul tvoje utrpenie. A on bude ako divoký osol medzi ľuďmi; jeho ruka bude proti každému a ruka každého proti nemu; a bude prebývať naproti všetkým svojim bratom. Genesis 16:11, 12.
The first mention of the birth of Ishmael was associated with a “restraint,” which became a primary symbol associated with Islam.
Prvá zmienka o narodení Izmaela bola spojená so „zdržaním“, ktoré sa stalo hlavným symbolom spájaným s islamom.
Now Sarai Abram’s wife bare him no children: and she had an handmaid, an Egyptian, whose name was Hagar. And Sarai said unto Abram, Behold now, the Lord hath restrained me from bearing: I pray thee, go in unto my maid; it may be that I may obtain children by her. And Abram hearkened to the voice of Sarai. Genesis 16:1, 2.
Sáraj, Abramova manželka, mu nerodila deti; mala však slúžku, Egypťanku, menom Hagar. A Sáraj povedala Abramovi: Hľa, Hospodin mi odňal možnosť rodiť; prosím, vojdi k mojej slúžke; azda prostredníctvom nej získam deti. A Abram počúvol hlas Sáraj. 1. Mojžišova 16, 1. 2.
In the very same first mention of Islam, as represented by the birth of Ishmael, submission is emphasized. The concept of submission is fundamental to the religion of Islam. The word “Islam,” is derived from two Arabic words, “salaam,” which means “peace”, and “aslama,” which means “to submit” or “surrender”. Islam teaches that believers should submit their will to the will of Allah (God) in all aspects of life. Once Sarah realized she had made a bad decision by encouraging Abraham to take Hagar and produce Ishmael she got permission from Abraham to treat Hagar harshly, causing Hagar to flee from the home of Abraham. There she received a message from the angel.
Už pri vôbec prvej zmienke o islame, znázornenej narodením Izmaela, sa zdôrazňuje podriadenosť. Pojem podriadenosti je pre náboženstvo islamu zásadný. Slovo „islam“ je odvodené od dvoch arabských slov, „salaam“, ktoré znamená „pokoj“, a „aslama“, ktoré znamená „podriadiť sa“ alebo „odovzdať sa“. Islam učí, že veriaci majú vo všetkých oblastiach života podriadiť svoju vôľu vôli Alaha (Boha). Keď si Sára uvedomila, že urobila zlé rozhodnutie, keď povzbudila Abraháma, aby si vzal Hagar a splodil Izmaela, dostala od Abraháma dovolenie zaobchádzať s Hagar tvrdo, čo spôsobilo, že Hagar utiekla z Abrahámovho domu. Tam dostala posolstvo od anjela.
But Abram said unto Sarai, Behold, thy maid is in thy hand; do to her as it pleaseth thee. And when Sarai dealt hardly with her, she fled from her face. And the angel of the Lord found her by a fountain of water in the wilderness, by the fountain in the way to Shur. And he said, Hagar, Sarai’s maid, whence camest thou? and whither wilt thou go? And she said, I flee from the face of my mistress Sarai. And the angel of the Lord said unto her, Return to thy mistress, and submit thyself under her hands. And the angel of the Lord said unto her, I will multiply thy seed exceedingly, that it shall not be numbered for multitude. And the angel of the Lord said unto her, Behold, thou art with child, and shalt bear a son, and shalt call his name Ishmael; because the Lord hath heard thy affliction. And he will be a wild man; his hand will be against every man, and every man’s hand against him; and he shall dwell in the presence of all his brethren. Genesis 16:6–12.
Ale Abram povedal Sáraj: Hľa, tvoja služobnica je v tvojej ruke; urob s ňou, čo sa ti páči. A keď ju Sáraj trápila, utiekla od jej tváre. A anjel Hospodinov ju našiel pri prameni vody na púšti, pri prameni na ceste do Šúru. A povedal: Hagar, služobnica Sárajina, odkiaľ prichádzaš a kam ideš? A ona povedala: Utekám od tváre svojej panej Sáraj. A anjel Hospodinov jej povedal: Vráť sa k svojej panej a podriaď sa pod jej ruky. A anjel Hospodinov jej povedal: Veľmi rozmnožím tvoje semeno, takže ho nebude možno spočítať pre množstvo. A anjel Hospodinov jej povedal: Hľa, si tehotná a porodíš syna a nazveš jeho meno Izmael, pretože Hospodin počul tvoje trápenie. A bude to divoký človek; jeho ruka bude proti každému človeku a ruka každého človeka proti nemu; a bude bývať pred tvárou všetkých svojich bratov. 1. Mojžišova 16:6–12.
The restraint of Islam, the “submission” that represents the character of the religion of Islam, and the role of Islam are all in the first mention of Ishmael, and represent the prophetic DNA of the Islam represented by the three woes of Revelation. Once the Lord brought His people to Jeremiah’s old paths they also recognized that the “four winds” that are held in check by the four angels of Revelation chapter seven, are specifically the four winds of Islam.
Zdržanlivosť islamu, „podriadenosť“, ktorá predstavuje charakter náboženstva islamu, i úloha islamu sú všetky obsiahnuté už v prvej zmienke o Izmaelovi a predstavujú prorockú DNA islamu, ktorý je znázornený tromi bedaťami v Zjavení. Keď Pán priviedol svoj ľud na starodávne chodníky Jeremiáša, rozpoznali tiež, že „štyri vetry“, ktoré sú zadržiavané štyrmi anjelmi v siedmej kapitole Zjavenia, sú konkrétne štyrmi vetrami islamu.
“Angels are holding the four winds, represented as an angry horse seeking to break loose and rush over the face of the whole earth, bearing destruction and death in its path.” Manuscript Releases, volume 20, 217.
„Anjeli zadržiavajú štyri vetry, znázornené ako rozúrený kôň usilujúci sa vytrhnúť a hnať sa ponad tvár celej zeme, nesúc na svojej ceste skazu a smrť.“ Manuscript Releases, zväzok 20, 217.
The “angry horse” of Islam that is also the “four winds” that are “restrained” while the sealing of the one hundred and forty-four thousand is accomplished, bear “death and destruction” (Abaddon and Apollyon) in their “path.” Just as the restraint placed upon Hagar, placed that prophetic attribute into the symbol of Islam, the four winds and the angry horse are both restrained, and with that fact in place it was recognized that the beginning of the first woe, identifies a restraint upon Islam as represented by Abubakar’s historical command.
„rozhnevaný kôň“ islamu, ktorý je zároveň „štyrmi vetrami“, ktoré sú „zadržané“, kým sa uskutočňuje zapečaťovanie sto štyridsiatich štyroch tisíc, nesie na svojej „ceste“ „smrť a skazu“ (Abaddon a Apollyon). Tak ako obmedzenie uvalené na Hagar vložilo tento prorocký atribút do symbolu islamu, aj štyri vetry i rozhnevaný kôň sú zadržané; a keď sa tento fakt vzal do úvahy, bolo rozpoznané, že začiatok prvého beda označuje obmedzenie islamu, predstavené v historickom rozkaze Abubakara.
And it was commanded them that they should not hurt the grass of the earth, neither any green thing, neither any tree; but only those men which have not the seal of God in their foreheads. Revelation 9:4.
A bolo im prikázané, aby neškodili tráve zeme ani nijakej zelenej veci, ani nijakému stromu, ale len tým ľuďom, ktorí nemajú na svojich čelách pečať Božiu. Zjavenie 9:4.
Line upon line, the beginning of the second woe, which in the triple application of the three woes is placed over the beginning of the first woe, identifies a release of the four angels, who in the verse represents the release of Islam’s second great jihad.
Riadok za riadkom začiatok druhého beda, ktorý je v trojitej aplikácii troch beda položený nad začiatok prvého beda, označuje uvoľnenie štyroch anjelov, čo v danom verši predstavuje uvoľnenie druhého veľkého džihádu islamu.
Saying to the sixth angel which had the trumpet, Loose the four angels which are bound in the great river Euphrates. Revelation 9:14.
hovoriac šiestemu anjelovi, ktorý mal trúbu: Rozviaž štyroch anjelov, ktorí sú zviazaní pri veľkej rieke Eufrat. Zjavenie 9:14.
It was therefore understood that at the beginning of the third woe, Islam would be both released and restrained, which is the very testimony of Sister White.
Preto sa rozumelo, že na začiatku tretieho beda bude islam zároveň uvoľnený i zadržaný, čo je práve svedectvom sestry Whiteovej.
“At that time, while the work of salvation is closing, trouble will be coming on the earth, and the nations will be angry, yet held in check so as not to prevent the work of the third angel. At that time the ‘latter rain,’ or refreshing from the presence of the Lord, will come, to give power to the loud voice of the third angel, and prepare the saints to stand in the period when the seven last plagues shall be poured out.” Early Writings, 85.
„V tom čase, keď sa dielo spasenia bude uzatvárať, príde na zem súženie a národy sa budú hnevať, no budú zadržiavané, aby neprekazili dielo tretieho anjela. V tom čase príde ‚neskorý dážď‘, čiže občerstvenie od Pánovej prítomnosti, aby dal moc mocnému hlasu tretieho anjela a pripravil svätých obstáť v období, keď bude vyliatych sedem posledných rán.“ Early Writings, 85.
When the historical record of Islam was investigated it was found that the warfare and accomplishments of Arabic Islam of the first woe, is understood by Islam as “the first great jihad”, and that the warfare of the Ottoman Empire that began when the four angels were loosed is understood by Islam as “the second great jihad”. In agreement with the triple application Islam believes the third and last great jihad, began on September 11, 2001. As William Miller once wrote, “History and prophecy, doth agree.”
Keď sa skúmali historické záznamy islamu, zistilo sa, že vojna a úspechy arabského islamu prvého beda sú v islame chápané ako „prvý veľký džihád“ a že vojenské ťaženie Osmanskej ríše, ktoré sa začalo, keď boli uvoľnení štyria anjeli, je v islame chápané ako „druhý veľký džihád“. V súlade s trojakou aplikáciou islam verí, že tretí a posledný veľký džihád sa začal 11. septembra 2001. Ako kedysi napísal William Miller: „Dejiny a proroctvo sa zhodujú.“
The “line upon line” application of a release and simultaneous restraint as represented by laying the beginning prophetic line of the first and second woes, over one another, was perfectly confirmed by the Spirit of Prophecy, and immediately after Islam struck on September 11, 2001 President George W. Bush placed a world-wide restraint upon Islam by initiating his war on terror. The simultaneous releasing and restraining of the “angry horse” of Islam was confirmed by the Bible, the Spirit of Prophecy, and also history.
Uplatnenie zásady „riadok za riadkom“ týkajúce sa uvoľnenia a súčasného zadržania, ako je znázornené prekrytím počiatočnej prorockej línie prvého a druhého beda navzájom, bolo Duchom proroctva dokonale potvrdené a bezprostredne po tom, čo islam zaútočil 11. septembra 2001, prezident George W. Bush uvalil na islam celosvetové zadržanie tým, že začal svoju vojnu proti teroru. Súčasné uvoľnenie a zadržanie „hnevlivého koňa“ islamu bolo potvrdené Bibliou, Duchom proroctva a tiež dejinami.
Those who “follow the Lamb” back to the Millerite old paths find the “rest,” which is the latter rain, that Sister White identifies begins when the nations are angered, yet held in check, as they were on September 11, 2001.
Tí, ktorí „nasledujú Baránka“ späť na staré milleritské chodníky, nachádzajú „odpočinok“, ktorým je neskorý dážď, o ktorom sestra Whiteová uvádza, že sa začína, keď sa národy rozhnevajú, no sú zadržiavané, ako to bolo 11. septembra 2001.
“At that time, while the work of salvation is closing, trouble will be coming on the earth, and the nations will be angry, yet held in check so as not to prevent the work of the third angel. At that time the ‘latter rain,’ or refreshing from the presence of the Lord, will come, to give power to the loud voice of the third angel, and prepare the saints to stand in the period when the seven last plagues shall be poured out.” Early Writings, 85.
„V tom čase, keď sa dielo spasenia bude chýliť ku koncu, príde na zem súženie a národy sa budú hnevať, predsa však budú zadržiavané, aby nezabránili dielu tretieho anjela. V tom čase príde ‚neskorý dážď‘, čiže občerstvenie od prítomnosti Pánovej, aby dal moc mocnému hlasu tretieho anjela a pripravil svätých obstáť v období, keď bude vyliatych sedem posledných rán.“ Early Writings, 85.
Those who “follow the Lamb” back to the Millerite old paths find the “rest,” which is the latter rain, that Sister White identifies begins when the mighty angel of Revelation eighteen descended on September 11, 2001.
Tí, ktorí „nasledujú Baránka“ späť k starým cestám milleritského hnutia, nachádzajú „odpočinok“, ktorým je neskorý dážď a ktorý, ako sestra Whiteová uvádza, sa začal, keď 11. septembra 2001 zostúpil mocný anjel zo Zjavenia osemnástej kapitoly.
“The latter rain is to fall upon the people of God. A mighty angel is to come down from heaven, and the whole earth is to be lighted with his glory.” Review and Herald, April 21, 1891.
„Pozdný dážď má zostúpiť na Boží ľud. Mocný anjel má zostúpiť z neba a celá zem má byť osvietená jeho slávou.“ Review and Herald, 21. apríla 1891.
That mighty angel descended when the buildings of New York were thrown down, the sealing of the one hundred and forty-four thousand began, and the latter rain began to sprinkle. Those who were led back to Jeremiah’s old paths, and found the “rest,” which is the latter rain, then recognized that Isaiah’s “rest and refreshing,” was also the latter rain, but it was also an identification of the test which on September 11, 2001 confronted God’s people, and especially the “scornful men” who “ruled Jerusalem”. They came to understand that the test was twofold, for it represented the message of Islam of the third woe, and just as importantly, it represented the biblical methodology that established the message of the latter rain.
Ten mocný anjel zostúpil, keď boli zrútené budovy New Yorku; začalo sa zapečaťovanie sto štyridsiatich štyroch tisíc a začal pokropovať neskorý dážď. Tí, ktorí boli vedení späť k starým chodníkom Jeremiášovým a našli „odpočinok“, ktorým je neskorý dážď, vtedy rozpoznali, že Izaiášovo „odpočinutie a občerstvenie“ bolo takisto neskorým dažďom; zároveň však bolo aj určením skúšky, ktorá sa 11. septembra 2001 postavila pred Boží ľud, a zvlášť pred „posmievačných mužov“, ktorí „vládli Jeruzalemu“. Pochopili, že skúška bola dvojaká, lebo predstavovala posolstvo islamu tretieho beda, a rovnako dôležito predstavovala biblickú metodológiu, ktorá ustanovila posolstvo neskorého dažďa.
To whom he said, This is the rest wherewith ye may cause the weary to rest; and this is the refreshing: yet they would not hear. But the word of the Lord was unto them precept upon precept, precept upon precept; line upon line, line upon line; here a little, and there a little; that they might go, and fall backward, and be broken, and snared, and taken. Wherefore hear the word of the Lord, ye scornful men, that rule this people which is in Jerusalem. Isaiah 28:12–14.
Komu povedal: Toto je odpočinutie, ktorým môžete dať odpočinok unavenému; a toto je občerstvenie; ale nechceli počúvať. Preto im bolo slovo Hospodinovo: príkaz na príkaz, príkaz na príkaz; riadok na riadok, riadok na riadok; trochu tu a trochu tam; aby išli a padli nazad, a boli dolámaní, a chytení do osídla, a zajatí. Preto počujte slovo Hospodinovo, vy posmešní muži, ktorí panujete nad týmto ľudom, ktorý je v Jeruzaleme. Izaiáš 28:12–14.
Walking in the old paths allowed God’s last day people to then see that the parable of the ten virgins, which “illustrates the experience of the Adventist people,” was to be repeated “to the very letter,” during the sealing time of the one hundred and forty-four thousand. The testimony of the history where the parable was first fulfilled identified that Habakkuk chapter two was directly connected with and part of the parable. Therefore the “debate” of Habakkuk two represented the test of the rest and refreshing that the scornful men refused to hear. As faithful Bible students continued to investigate the old paths, they realized that not only was the parable of the ten virgins, and Habakkuk two, the same prophecy, but so too was Ezekiel chapter twelve.
Chodenie po starých chodníkoch umožnilo Božiemu ľudu posledných dní potom vidieť, že podobenstvo o desiatich pannách, ktoré „znázorňuje skúsenosť adventného ľudu“, sa malo počas času zapečaťovania sto štyridsaťštyri tisíc zopakovať „do poslednej litery“. Svedectvo dejín, v ktorých sa podobenstvo prvýkrát naplnilo, ukázalo, že druhá kapitola Habakuka bola s podobenstvom priamo spojená a tvorila jeho súčasť. Preto „spor“ v druhej kapitole Habakuka predstavoval skúšku odpočinutia a občerstvenia, ktorú sa posmievační muži odmietli vypočuť. Keď verní študenti Biblie pokračovali v skúmaní starých chodníkov, uvedomili si, že nielen podobenstvo o desiatich pannách a druhá kapitola Habakuka sú tým istým proroctvom, ale že takou je aj dvanásta kapitola Ezechiela.
“A portion of Ezekiel’s prophecy also was a source of strength and comfort to believers: ‘The word of the Lord came unto me, saying, Son of man, what is that proverb that ye have in the land of Israel, saying, The days are prolonged, and every vision faileth? Tell them therefore, Thus saith the Lord God. . . . The days are at hand, and the effect of every vision. . . . I will speak, and the word that I shall speak shall come to pass; it shall be no more prolonged.’ ‘They of the house of Israel say, The vision that he seeth is for many days to come, and he prophesieth of the times that are far off. Therefore say unto them, Thus saith the Lord God; There shall none of My words be prolonged any more, but the word which I have spoken shall be done.’ Ezekiel 12:21–25, 27, 28.” The Great Controversy, 393.
„Časť Ezechielovho proroctva bola pre veriacich tiež zdrojom sily a útechy: ‚I stalo sa slovo Hospodinovo ku mne a rieklo: Synu človeka, čo je to za príslovie, ktoré máte v krajine Izrael, hovoriac: Dni sa predlžujú a každé videnie vychádza navnivoč? Preto im povedz: Takto hovorí Pán Hospodin.... Dni sú blízko i splnenie každého videnia.... Lebo ja prehovorím a slovo, ktoré prehovorím, sa splní; nebude sa už viac odkladať.‘ ‚Dom Izraelov však hovorí: Videnie, ktoré vidí, je na mnohé dni, ktoré prídu, a prorokuje o časoch, ktoré sú ďaleko. Preto im povedz: Takto hovorí Pán Hospodin: Nijaké z mojich slov sa už viac nebude odkladať, ale slovo, ktoré som prehovoril, sa vykoná.‘ Ezechiel 12:21–25, 27, 28.“ Veľký spor, 393.
The period of the sealing of the one hundred and forty-four thousand, as represented by the Advent movement of 1840 to 1844, represents the period of time in the last days, when “the effect of every vision” “shall come to pass.” The prophetic history of the first woe, laid upon the prophetic history of the second woe, identifies the prophetic history of the third woe, which is the prophetic history of the sealing of the one hundred and forty-four thousand. It is also the history of 1840 to 1844. It is also the history where the work of the messenger who prepares the way for the Messenger of the Covenant is accomplished. It is the history where the two horns of the earth beast go through a transition from the sixth unto the “eighth” that “is of the seven”. It is the history where the two prophets are slain in the street, in chapter eleven of Revelation.
Obdobie zapečaťovania stoštyridsiatich štyritisíc, ako je znázornené adventným hnutím rokov 1840 až 1844, predstavuje časové obdobie v posledných dňoch, keď sa „uskutoční účinok každého videnia“. Prorocká história prvého beda, položená na prorockú históriu druhého beda, určuje prorockú históriu tretieho beda, čo je prorocká história zapečaťovania stoštyridsiatich štyritisíc. Je to aj história rokov 1840 až 1844. Je to aj história, v ktorej sa završuje dielo posla, ktorý pripravuje cestu pre Posla zmluvy. Je to história, v ktorej dva rohy šelmy zo zeme prechádzajú premenou od šiesteho k „ôsmemu“, ktorý „je zo siedmich“. Je to história, v ktorej sú dvaja proroci zabití na ulici v jedenástej kapitole Zjavenia.
Just as significant though, is the fact that because God’s word never fails, in conjunction with the principle that all the prophets are speaking more of the last days than any other period, on September 11, 2001 the “prophetic days are at hand” where the “words that” God has spoken “will come to pass,” and “it shall be no more prolonged.”
Nemenej významná je však aj skutočnosť, že pretože Božie slovo nikdy nezlyhá, v spojení so zásadou, že všetci proroci hovoria viac o posledných dňoch než o ktoromkoľvek inom období, 11. septembra 2001 „prorocké dni sú blízko“, keď „slová, ktoré“ Boh vyslovil, „sa naplnia“ a „už sa to nebude ďalej odkladať“.
The rebellion of 1863 assigned Laodicean Adventism to wander in the wilderness until they were all dead. The Lord returned to that history on September 11, 2001 as He had done with ancient Israel at Kadesh.
Vzburou roku 1863 bolo laodicejskému adventizmu určené blúdiť po púšti, kým všetci nepomrú. Pán sa k tejto dejinnej udalosti vrátil 11. septembra 2001, tak ako to urobil so starovekým Izraelom pri Kádeši.
The first visit to Kadesh produced the rebellion of the ten spies, and brought the time of wandering in the wilderness. At the end of the forty years, they returned to Kadesh, and it was there that Moses struck the Rock a second time and was prevented from entering into the Promised Land, but they went in with Joshua. September 11, 2001, identifies the last generation, and God will no longer prolong His Word.
Prvá návšteva Kádeša vyvolala vzburu desiatich vyzvedačov a priviedla čas blúdenia po púšti. Na konci štyridsiatich rokov sa vrátili do Kádeša a práve tam Mojžiš druhý raz udrel do Skaly a bolo mu zabránené vstúpiť do Zasľúbenej zeme, no oni vošli s Jozuom. 11. september 2001 označuje poslednú generáciu a Boh už viac nebude odďaľovať svoje Slovo.
We will address this fact in the next article.
Tomuto faktu sa budeme venovať v nasledujúcom článku.
“The history of the wilderness life of Israel was chronicled for the benefit of the Israel of God to the close of time. God’s dealings with the wanderers of the desert in all their marchings to and fro, in their exposure to hunger, thirst, and weariness, and in the striking manifestations of his power for their relief, are a divine parable, fraught with warning and instruction for his people in all ages. The varied experience of the Hebrews was a school of preparation for their promised home in Canaan. God would have his people in these last days review with humble hearts, and teachable spirits, the fiery trials through which ancient Israel passed, that they may be instructed in their preparation for the heavenly Canaan.
„Dejiny púštneho života Izraela boli zaznamenané na úžitok Božieho Izraela až do konca času. Božie zaobchádzanie s pútnikmi na púšti pri všetkých ich pochodoch sem a tam, v ich vystavení hladu, smädu a únave i v mocných prejavoch jeho moci na ich vyslobodenie, je božským podobenstvom, naplneným výstrahou a poučením pre jeho ľud všetkých vekov. Rozmanitá skúsenosť Hebrejov bola školou prípravy pre ich zasľúbený domov v Kanaáne. Boh chce, aby jeho ľud v týchto posledných dňoch s pokorným srdcom a vnímavým duchom uvažoval o ohnivých skúškach, ktorými prešiel dávny Izrael, aby tak prijal poučenie pri svojej príprave na nebeský Kanaán.
“The rock which, smitten by the command of God, sent forth its living waters, was a symbol of Christ, smitten and bruised that by his blood a fountain might be prepared for the salvation of perishing man. As the rock had been once smitten, so Christ was to be ‘once offered, to bear the sins of many.’ But when Moses rashly smote the rock at Kadesh, the beautiful symbol of Christ was marred. Our Saviour was not to be sacrificed a second time. As the great offering was made but once, it is only necessary for those who seek the blessings of his grace to ask in Jesus’ name,—to pour forth the heart’s desires in penitential prayer. Such prayer will bring before the Lord of hosts the wounds of Jesus, and then will flow forth afresh the life-giving blood, symbolized by the flowing of the living water for thirsting Israel.
„Skala, ktorá po údere na Boží rozkaz vydala svoje živé vody, bola symbolom Krista, zraneného a zdrveného, aby jeho krvou mohol byť pripravený prameň na spasenie hynúceho človeka. Ako skala bola udretá iba raz, tak aj Kristus mal byť „raz obetovaný, aby niesol hriechy mnohých“. Keď však Mojžiš v Kádeši unáhlene udrel do skaly, bol tento krásny symbol Krista narušený. Náš Spasiteľ nemal byť obetovaný po druhý raz. Keďže táto veľká obeť bola prinesená iba raz, tým, ktorí hľadajú požehnania jeho milosti, stačí prosiť v Ježišovom mene — vyliať túžby srdca v kajúcnej modlitbe. Taká modlitba prinesie pred Hospodina zástupov Ježišove rany, a potom nanovo vytryskne životodarná krv, symbolizovaná prúdením živej vody pre smädný Izrael.“
“Only by living faith in God, and humble obedience to his commands, can man hope to meet the divine approval. On the occasion of that mighty miracle at Kadesh, Moses, wearied with the continual murmuring and rebellion of the people, lost sight of his Almighty Helper; he heeded not the command, ‘Speak ye unto the rock, and it shall give forth its waters;’ and without the divine strength he was left to mar his record with an exhibition of passion and human weakness. The man who should, and might have stood pure, firm, and unselfish to the close of his work, was overcome at last. God was dishonored before the congregation of Israel, when he might have been honored, and his name glorified.
„Len živou vierou v Boha a pokornou poslušnosťou jeho prikázaniam môže človek dúfať, že získa Božie schválenie. Pri tej príležitosti toho mocného zázraku v Kádeši Mojžiš, unavený neustálym reptaním a vzburou ľudu, stratil zo zreteľa svojho všemohúceho Pomocníka; nevenoval pozornosť príkazu: ‚Hovorte skale, a vydá svoje vody;‘ a bez Božej sily bol ponechaný, aby poškvrnil svoj záznam prejavom vášne a ľudskej slabosti. Muž, ktorý mal a mohol zostať čistý, pevný a nesebecký až do konca svojho diela, bol napokon premožený. Boh bol zneuctený pred zhromaždením Izraela, keď mohol byť poctený a jeho meno oslávené.“
“The judgment immediately pronounced against Moses was most cutting and humiliating,—that he with rebellious Israel must die before crossing the Jordan. But shall man assert that the Lord dealt severely with his servant for that one offense? God had honored Moses as he had honored no other man then living. He had vindicated his cause again and again. He had heard his prayers, and had spoken with him face to face, as a man speaketh with a friend. Just in proportion to the light and knowledge which Moses had enjoyed, was his criminality increased.” Signs of the Times, October 7, 1880.
„Súd, ktorý bol bezprostredne vyrieknutý nad Mojžišom, bol nanajvýš bolestný a ponižujúci — že on spolu so vzbúreným Izraelom musí zomrieť skôr, ako prekročí Jordán. Má však človek tvrdiť, že Pán za ten jediný priestupok zaobchádzal so svojím služobníkom prísne? Boh poctil Mojžiša tak, ako nepoctil nijakého iného vtedy žijúceho človeka. Znova a znova obhajoval jeho vec. Vypočul jeho modlitby a hovoril s ním tvárou v tvár, ako človek hovorí so svojím priateľom. Úmerne svetlu a poznaniu, ktoré Mojžiš požíval, vzrástla aj jeho vina.“ Signs of the Times, October 7, 1880.