The seven years of warning from 63 unto the year 70 that was proclaimed by the man who went “up and down the streets of Jerusalem, declaring the woes that were to come upon the city,” had been typified by the warning given to Jerusalem for three and a half years, first in the ministry of Christ, and then three and a half years in the ministry of the disciples. Previous articles have already identified that the destruction of Jerusalem could have been brought about at the cross, or later at the stoning of Stephen, but God’s long-suffering deferred His judgment upon the city and people.
Sedem rokov varovania od roku 63 až do roku 70, ktoré zvestoval muž, čo chodil „hore-dolu po uliciach Jeruzalema a ohlasoval beda, ktoré malo prísť na mesto“, bolo predobrazene vyjadrené varovaním daným Jeruzalemu počas troch a pol roka, najprv v službe Krista a potom počas troch a pol roka v službe učeníkov. Predchádzajúce články už poukázali na to, že skaza Jeruzalema mohla byť privedená už pri kríži alebo neskôr pri ukameňovaní Štefana, no Božia zhovievavosť odložila Jeho súd nad mestom a ľudom.
“And on ‘whomsoever it shall fall, it will grind him to powder.’ The people who rejected Christ were soon to see their city and their nation destroyed. Their glory would be broken, and scattered as the dust before the wind. And what was it that destroyed the Jews? It was the rock which, had they built upon it, would have been their security. It was the goodness of God despised, the righteousness spurned, the mercy slighted. Men set themselves in opposition to God, and all that would have been their salvation was turned to their destruction. All that God ordained unto life they found to be unto death. In the Jews’ crucifixion of Christ was involved the destruction of Jerusalem. The blood shed upon Calvary was the weight that sank them to ruin for this world and for the world to come. So it will be in the great final day, when judgment shall fall upon the rejecters of God’s grace. Christ, their rock of offense, will then appear to them as an avenging mountain. The glory of His countenance, which to the righteous is life, will be to the wicked a consuming fire. Because of love rejected, grace despised, the sinner will be destroyed.
„A na koho by padol, toho rozdrví na prach.“ Ľud, ktorý zavrhol Krista, mal čoskoro vidieť zničenie svojho mesta i svojho národa. Ich sláva mala byť zlomená a rozptýlená ako prach pred vetrom. A čo to bolo, čo zničilo Židov? Bola to skala, ktorá by bola ich bezpečnosťou, keby na nej boli stavali. Bola to opovrhnutá Božia dobrota, zavrhnutá spravodlivosť, znevážené milosrdenstvo. Ľudia sa postavili proti Bohu a všetko, čo malo byť ich spásou, sa obrátilo na ich skazu. Všetko, čo Boh určil na život, oni poznali ako smrť. Do ukrižovania Krista Židmi bolo zahrnuté zničenie Jeruzalema. Krv vyliata na Kalvárii bola tou ťarchou, ktorá ich strhla do záhuby pre tento svet i pre svet budúci. Tak to bude vo veľkom poslednom dni, keď súd dopadne na tých, ktorí zavrhli Božiu milosť. Kristus, skala ich pohoršenia, sa im potom zjaví ako vrch pomsty. Sláva Jeho tváre, ktorá je pre spravodlivých životom, bude pre bezbožných stravujúcim ohňom. Pre odmietnutú lásku, opovrhnutú milosť bude hriešnik zahubený.
“By many illustrations and repeated warnings, Jesus showed what would be the result to the Jews of rejecting the Son of God. In these words He was addressing all in every age who refuse to receive Him as their Redeemer. Every warning is for them. The desecrated temple, the disobedient son, the false husbandmen, the contemptuous builders, have their counterpart in the experience of every sinner. Unless he repent, the doom which they foreshadowed will be his.” The Desire of Ages, 600.
„Mnohými ilustráciami a opakovanými varovaniami Ježiš ukázal, aký bude pre Židov následok zavrhnutia Božieho Syna. Týmito slovami oslovoval všetkých v každom veku, ktorí Ho odmietajú prijať ako svojho Vykupiteľa. Každé varovanie je určené im. Znesvätený chrám, neposlušný syn, falošní vinohradníci, opovržliví stavitelia majú svoj náprotivok v skúsenosti každého hriešnika. Ak nečiní pokánie, bude jeho údelom odsúdenie, ktoré oni predznamenávali.“ Túžba vekov, 600.
The seven-year period in which the man witnessed to Jerusalem, was divided at the first siege into two equal periods of twelve hundred and sixty days. Those seven years represented the destruction of Jerusalem, and the seven years of Christ and the disciples’ ministries represented the beginning of the destruction of Jerusalem, and Jesus always illustrates the end with the beginning. Those seven years were also typified by the “seven times” against the northern kingdom that was divided into two equal periods of twelve hundred and sixty years.
Sedemročné obdobie, počas ktorého ten muž vydával svedectvo Jeruzalemu, bolo pri prvom obliehaní rozdelené na dve rovnaké obdobia po tisícdvestošesťdesiat dní. Tých sedem rokov predstavovalo zničenie Jeruzalema a sedem rokov služby Krista a učeníkov predstavovalo začiatok zničenia Jeruzalema; a Ježiš vždy znázorňuje koniec začiatkom. Tých sedem rokov bolo tiež predobrazených „siedmimi časmi“ proti severnému kráľovstvu, ktoré boli rozdelené na dve rovnaké obdobia po tisícdvestošesťdesiat rokov.
When Modern Rome repeats the history of pagan and papal Rome trampling down literal and spiritual Jerusalem, and when Modern Rome repeats the two histories of the two periods of warning given by the man from the year 63, unto the year 70, and when modern Rome repeats the history represented by the two periods when Christ, and the disciples walked in and out of Jerusalem for three and a half years, two distinct periods will be manifested though in the last days, “time is no longer.”
Keď moderný Rím opakuje dejiny pohanského a pápežského Ríma, ktorý pošliapaval doslovný i duchovný Jeruzalem, a keď moderný Rím opakuje dve dejiny dvoch období varovania daných mužom od roku 63 až do roku 70, a keď moderný Rím opakuje dejiny znázornené dvoma obdobiami, počas ktorých Kristus a učeníci po tri a pol roka vchádzali do Jeruzalema a vychádzali z neho, prejavia sa dve odlišné obdobia, hoci v posledných dňoch „času už viac nebude“.
The last of those two periods is the symbolic forty-two months that Modern Rome accomplishes her final persecution of the faithful, once its’ deadly wound is healed at the soon-coming Sunday law. That symbolic forty-two months is the second of two periods, and is the period of the executive judgment of modern Rome. That period is preceded by the investigative judgment of the living in Laodicean Adventism.
Posledným z týchto dvoch období je symbolických štyridsaťdva mesiacov, počas ktorých moderný Rím uskutočňuje svoje záverečné prenasledovanie verných, keď je jeho smrteľná rana uzdravená pri čoskoro prichádzajúcom nedeľnom zákone. Tých symbolických štyridsaťdva mesiacov je druhým z dvoch období a je obdobím výkonného súdu nad moderným Rímom. Tomuto obdobiu predchádza vyšetrujúci súd nad živými v laodicejskom adventizme.
The man who presented the warning to literal Jerusalem died in the siege of Titus. He did not die at the destruction, but during the siege that preceded the destruction, for not one Christian died in the destruction of Jerusalem.
Muž, ktorý predložil varovanie doslovnému Jeruzalemu, zomrel pri obliehaní za Títa. Nezomrel pri samotnom zničení, ale počas obliehania, ktoré zničeniu predchádzalo, lebo pri zničení Jeruzalema nezomrel ani jeden kresťan.
“For seven years a man continued to go up and down the streets of Jerusalem, declaring the woes that were to come upon the city. By day and by night he chanted the wild dirge: ‘A voice from the east! a voice from the west! a voice from the four winds! a voice against Jerusalem and against the temple! a voice against the bridegrooms and the brides! a voice against the whole people!’—Ibid. This strange being was imprisoned and scourged, but no complaint escaped his lips. To insult and abuse he answered only: ‘Woe, woe to Jerusalem!’ ‘woe, woe to the inhabitants thereof!’ His warning cry ceased not until he was slain in the siege he had foretold.” The Great Controversy, 29, 30.
„Po sedem rokov jeden muž neprestajne chodil hore-dolu ulicami Jeruzalema a ohlasoval pohromy, ktoré mali prísť na mesto. Vo dne i v noci prednášal túto divokú žalospevnú pieseň: ‚Hlas od východu! hlas od západu! hlas od štyroch vetrov! hlas proti Jeruzalemu a proti chrámu! hlas proti ženíchom a nevestám! hlas proti všetkému ľudu!‘ — Ibid. Táto zvláštna bytosť bola uväznená a zbičovaná, no z jej pier neunikla nijaká sťažnosť. Na urážky a zneužívanie odpovedal len: ‚Beda, beda Jeruzalemu!‘ ‚beda, beda jeho obyvateľom!‘ Jeho výstražný výkrik neustal, až kým nebol zabitý pri obliehaní, ktoré predpovedal.“ The Great Controversy, 29, 30.
The man died in the siege, but not at the final destruction, and the final destruction represents the close of probation and the seven last plagues. The man therefore is a symbol of the message to leave Jerusalem at the first siege. The Christians then fled, and in the first three and a half years, the man was a symbol of a group that does not die in Jerusalem, and in the second three and a half years he is a symbol of the last Christians to die before the close of probation. The first period he is identifying the one hundred and forty-four thousand, and in the second three and a half year period he represents the great multitude that die during the second period.
Muž zomrel pri obliehaní, ale nie pri konečnom zničení, a konečné zničenie predstavuje uzavretie doby milosti a sedem posledných rán. Muž je teda symbolom posolstva opustiť Jeruzalem pri prvom obliehaní. Kresťania vtedy utiekli a počas prvých troch a pol roka bol muž symbolom skupiny, ktorá neumiera v Jeruzaleme, a počas druhých troch a pol roka je symbolom posledných kresťanov, ktorí zomierajú pred uzavretím doby milosti. V prvom období označuje sto štyridsaťštyritisíc a v druhom období troch a pol roka predstavuje veľký zástup, ktorý zomiera počas druhého obdobia.
The man’s message was recorded by the historian, and it was represented by six voices. When he was ultimately imprisoned his seventh and final message was “woe, woe” to Jerusalem and its inhabitants. The first “voice” recorded was a “voice from the east,” and his last message was “woe.” The first element of his message and the last element of his message was the biblical symbol that represents Islam, for Islam is the children of the “east” in the Bible, and they are represented by the “east wind.” The doubling of the word “woe,” in his final message reflects the end of Modern Babylon, when the kings of the earth cry out three times “Alas, alas that great city.” The Greek word translated as “alas” in the three verses in Revelation chapter eighteen, is translated as “woe” in chapter eight, verse thirteen.
Mužovo posolstvo zaznamenal historik a bolo vyjadrené šiestimi hlasmi. Keď bol napokon uväznený, jeho siedmym a posledným posolstvom bolo „beda, beda“ Jeruzalemu a jeho obyvateľom. Prvým zaznamenaným „hlasom“ bol „hlas z východu“ a jeho posledným posolstvom bolo „beda“. Prvý prvok jeho posolstva a posledný prvok jeho posolstva boli biblickým symbolom, ktorý predstavuje islam, lebo islam sú v Biblii deti „východu“ a sú predstavované „východným vetrom“. Zdvojenie slova „beda“ v jeho záverečnom posolstve odráža koniec Moderného Babylonu, keď králi zeme trikrát volajú: „Beda, beda, to veľké mesto.“ Grécke slovo preložené ako „beda“ v troch veršoch osemnástej kapitoly Zjavenia je v ôsmej kapitole, trinástom verši preložené ako „beda“.
And I beheld, and heard an angel flying through the midst of heaven, saying with a loud voice, Woe, woe, woe, to the inhabiters of the earth by reason of the other voices of the trumpet of the three angels, which are yet to sound! Revelation 8:13.
A videl som a počul anjela letieť prostred prostred neba, ktorý volal mocným hlasom: Beda, beda, beda obyvateľom zeme pre ostatné hlasy trúby troch anjelov, ktorí ešte majú trúbiť! Zjavenie 8:13.
The man’s proclamation of “woe, woe,” represents the triple application of the three woes, for the elements of the first Woe, combined with the elements of the second Woe “line upon line” identify the elements of the third Woe, just as the three expressions of “alas, alas” by the kings of the earth in chapter eighteen represent the third Woe, as established by the first and second Woes. The beginning and ending of the man’s message its typified the message of Islam of the third Woe.
Vyhlásenie muža „beda, beda“ predstavuje trojnásobné uplatnenie troch beda, lebo prvky prvého beda, spojené s prvkami druhého beda „riadok za riadkom“, označujú prvky tretieho beda, práve tak ako tri zvolania „ach, ach“ kráľov zeme v osemnástej kapitole predstavujú tretie beda, ako bolo ustanovené prvým a druhým beda. Začiatok i koniec mužovho posolstva typologicky predznamenávali posolstvo islamu tretieho beda.
The first expression of his message was a voice from the “east,” and “east” is a symbol of Islam, but it is also an identification of the sealing angel that arises in the east.
Prvým vyjadrením jeho posolstva bol hlas z „východu“ a „východ“ je symbolom islamu, no zároveň je aj označením pečatiaceho anjela, ktorý vystupuje na východe.
And after these things I saw four angels standing on the four corners of the earth, holding the four winds of the earth, that the wind should not blow on the earth, nor on the sea, nor on any tree. And I saw another angel ascending from the east, having the seal of the living God: and he cried with a loud voice to the four angels, to whom it was given to hurt the earth and the sea, Saying, Hurt not the earth, neither the sea, nor the trees, till we have sealed the servants of our God in their foreheads. And I heard the number of them which were sealed: and there were sealed an hundred and forty and four thousand of all the tribes of the children of Israel. Revelation 7:1–4.
A po týchto veciach som videl štyroch anjelov stáť na štyroch uhloch zeme a zadržiavať štyri vetry zeme, aby vietor nevial na zem ani na more, ani na nijaký strom. A videl som iného anjela vystupovať od východu slnka, ktorý mal pečať živého Boha; a zvolal mocným hlasom na štyroch anjelov, ktorým bolo dané škodiť zemi a moru, hovoriac: Neškoďte zemi ani moru, ani stromom, kým neoznačíme pečaťou na ich čelách služobníkov nášho Boha. A počul som počet zapečatených: a bolo ich zapečatených stoštyridsaťštyritisíc zo všetkých pokolení synov Izraelových. Zjavenie 7:1–4.
In the story of Elijah on Mount Carmel, when he looked to the sea and saw a cloud, he was looking westward, for Mount Carmel is located near the Mediterranean Sea.
V príbehu o Eliášovi na vrchu Karmel, keď sa zahľadel k moru a uvidel oblak, pozeral sa na západ, lebo vrch Karmel sa nachádza neďaleko Stredozemného mora.
And it came to pass at the seventh time, that he said, Behold, there ariseth a little cloud out of the sea, like a man’s hand. And he said, Go up, say unto Ahab, Prepare thy chariot, and get thee down, that the rain stop thee not. 1 Kings 18:44.
A stalo sa na siedmy raz, že povedal: Hľa, z mora vystupuje malý oblak, podobný mužskej dlani. A povedal: Vyjdi hore, povedz Achabovi: Zapriahni svoj voz a zíď, aby ťa nezastavil dážď. 1 Kráľov 18:44.
Elijah would have been facing west, in the direction of the Mediterranean Sea. In Luke chapter twelve, Christ speaks about His message being a message of division.
Eliáš by bol obrátený na západ, smerom k Stredozemnému moru. V dvanástej kapitole Evanjelia podľa Lukáša Kristus hovorí o tom, že Jeho posolstvo je posolstvom rozdelenia.
Suppose ye that I am come to give peace on earth? I tell you, Nay; but rather division: For from henceforth there shall be five in one house divided, three against two, and two against three. The father shall be divided against the son, and the son against the father; the mother against the daughter, and the daughter against the mother; the mother-in-law against her daughter-in-law, and the daughter-in-law against her mother-in-law. And he said also to the people, When ye see a cloud rise out of the west, straightway ye say, There cometh a shower; and so it is. And when ye see the south wind blow, ye say, There will be heat; and it cometh to pass. Ye hypocrites, ye can discern the face of the sky and of the earth; but how is it that ye do not discern this time? Luke 12:51–56.
Domnievate sa, že som prišiel dať na zem pokoj? Hovorím vám: Nie, ale rozdelenie. Lebo odteraz bude v jednom dome päť rozdelených, traja proti dvom a dvaja proti trom. Otec bude rozdelený proti synovi a syn proti otcovi; matka proti dcére a dcéra proti matke; svokra proti svojej neveste a nevesta proti svojej svokre. A hovoril aj zástupom: Keď vidíte, že od západu vystupuje oblak, hneď hovoríte: Prichádza dážď; a tak býva. A keď vidíte, že veje južný vietor, hovoríte: Bude horúčava; a býva. Pokrytci, viete posúdiť vzhľad neba i zeme; ako to teda, že tento čas neviete posúdiť? Lukáš 12,51–56.
The message of the messenger to Jerusalem bears the signature of Alpha and Omega, for the beginning and ending identifies Islam of the third Woe, and with the voice of the “east” it simultaneously identifies the message of Islam as the sealing message. The “second voice” from the “west” identifies the latter rain, which is the last rain, and all the prophets are addressing the last days. The message of the “west,” is a symbol of the latter rain message, which produces two classes of worshippers. The one class cannot recognize the latter rain message for they “do not discern this time.”
Posolstvo posla do Jeruzalema nesie podpis Alfy a Omegy, lebo počiatok i koniec označuje islam tretieho Beda a hlasom „východu“ zároveň označuje posolstvo islamu ako zapečaťujúce posolstvo. „Druhý hlas“ zo „západu“ označuje neskorý dážď, ktorý je posledným dažďom, a všetci proroci hovoria o posledných dňoch. Posolstvo „západu“ je symbolom posolstva neskorého dažďa, ktoré vytvára dve triedy uctievačov. Jedna trieda nedokáže rozpoznať posolstvo neskorého dažďa, lebo „nerozpoznávajú tento čas“.
The next element of the messenger’s message is the voice of the “four winds”, which is both the sealing message and the message of the angry horse of Islam, as represented by the third Woe. The next element is against Jerusalem and the temple, thus identifying the message of all the prophets which identifies a class of people who are being passed by, for they have based their claim of salvation, not in Christ, but in the temple and their heritage as God’s chosen people. They are those throughout sacred history who are represented as proclaiming “the temple of the Lord, the temple of the Lord are we.” The message against Jerusalem and the temple is the Laodicean message.
Ďalším prvkom posolstva posla je hlas „štyroch vetrov“, ktorý je zároveň posolstvom spečatenia i posolstvom rozhnevaného koňa islamu, ako ho predstavuje tretie Beda. Ďalší prvok je namierený proti Jeruzalemu a chrámu, a tak označuje posolstvo všetkých prorokov, ktoré poukazuje na triedu ľudí, ktorí sú obídení, lebo svoj nárok na spasenie založili nie v Kristovi, ale v chráme a vo svojom dedičstve ako Božieho vyvoleného ľudu. Sú to tí, ktorí sú v celých svätých dejinách predstavovaní ako hlásajúci: „Chrám Hospodinov, chrám Hospodinov sme my.“ Posolstvo proti Jeruzalemu a chrámu je laodicejským posolstvom.
“There is no need to marvel that the church is not vivified by the Holy Spirit’s power. Men and women are setting aside the instruction Christ has given. Anger and covetousness are obtaining the victory. The soul-temple is full of wickedness. There is no room for Christ. Men follow their own perverse ways. They will not heed the words of the Saviour. They take themselves into their own hands, rejecting reproofs and warnings, until the candlestick is moved out of its place, and spiritual discernment is confused by human ideas. Though deficient in service, they justify themselves, saying, ‘The temple of the Lord, The temple of the Lord are we.’ They set the law of God aside to follow the light of their own imagination.” Review and Herald, April 8, 1902.
„Netreba sa čudovať, že cirkev nie je oživovaná mocou Ducha Svätého. Muži a ženy odkladajú nabok poučenie, ktoré dal Kristus. Hnev a lakomstvo víťazia. Chrám duše je plný neprávosti. Pre Krista niet miesta. Ľudia idú po svojich vlastných zvrátených cestách. Nechcú dbať na slová Spasiteľa. Berú sa do vlastných rúk, odmietajúc napomenutia a výstrahy, až kým svietnik nie je pohnutý zo svojho miesta a duchovná rozlišovacia schopnosť nie je pomätená ľudskými predstavami. Hoci sú nedostatoční v službe, ospravedlňujú sa slovami: ‚Chrám Hospodinov, Chrám Hospodinov sme my.‘ Zákon Boží odkladajú nabok, aby nasledovali svetlo svojej vlastnej obrazotvornosti.“ Review and Herald, 8. apríla 1902.
The messenger then raised the voice of his warning message against the bridegrooms and the brides, as a symbol of the methodology of “line upon line,” for the prophetic line of the last days will be just as the prophetic line in the days of Noah was, when they were giving in marriage at the very time when the flood of destruction was about to overflow their worldly ambitions and plans.
Posol potom pozdvihol hlas svojho varovného posolstva proti ženíchom a nevestám ako symbol metodológie „riadok na riadok“, lebo prorocká línia posledných dní bude práve taká, aká bola prorocká línia za dní Noacha, keď sa ženili a vydávali práve v tom čase, keď sa záplava skazy mala každú chvíľu preliať ponad ich svetské ctižiadosti a plány.
“The Bible declares that in the last days men will be absorbed in worldly pursuits, in pleasure and money-getting. They will be blind to eternal realities. Christ says, ‘As the days of Noah were, so shall also the coming of the Son of man be. For as in the days that were before the flood they were eating and drinking, marrying and giving in marriage, until the day that Noah entered into the ark, and knew not until the flood came, and took them all away; so shall also the coming of the Son of man be.’ Matthew 24:37–39.
„Biblia vyhlasuje, že v posledných dňoch budú ľudia pohltení svetskými záujmami, pôžitkami a zarábaním peňazí. Budú slepí voči večným skutočnostiam. Kristus hovorí: ‚Ako bolo za dní Noacha, tak bude aj pri príchode Syna človeka. Lebo ako v dňoch pred potopou jedli a pili, ženili sa a vydávali, až do dňa, keď Noach vošiel do korábu, a nič nezbadali, kým neprišla potopa a všetkých ich nezmietla; tak bude aj pri príchode Syna človeka.‘ Matúš 24:37–39.“
“So it is today. Men are rushing on in the chase for gain and selfish indulgence as if there were no God, no heaven, and no hereafter. In Noah’s day the warning of the flood was sent to startle men in their wickedness and call them to repentance. So the message of Christ’s soon coming is designed to arouse men from their absorption in worldly things. It is intended to awaken them to a sense of eternal realities, that they may give heed to the invitation to the Lord’s table.
„Tak je to aj dnes. Ľudia sa ženú za ziskom a sebeckým pôžitkárstvom, akoby nebolo Boha, neba ani budúceho života. V Noachových dňoch bolo poslané varovanie pred potopou, aby otriaslo ľuďmi v ich bezbožnosti a privolalo ich k pokániu. Tak aj posolstvo o Kristovom skorom príchode je určené na to, aby prebudilo ľudí z ich pohltenosti svetskými vecami. Má ich prebudiť k vedomiu večných skutočností, aby dbali na pozvanie k Pánovmu stolu.
“The gospel invitation is to be given to all the world—‘to every nation, and kindred, and tongue, and people.’ Revelation 14:6. The last message of warning and mercy is to lighten the whole earth with its glory. It is to reach all classes of men, rich and poor, high and low. ‘Go out into the highways and hedges,’ Christ says, ‘and compel them to come in, that My house may be filled.’” Christ’s Object Lessons, 228.
„Pozvanie evanjelia má byť dané celému svetu — ‚každému národu, i pokoleniu, i jazyku, i ľudu.‘ Zjavenie 14,6. Posledné posolstvo výstrahy a milosti má osvietiť celú zem svojou slávou. Má dosiahnuť všetky vrstvy ľudí, bohatých i chudobných, vysokých i nízkych. ‚Vyjdi na cesty a k ohradám,‘ hovorí Kristus, ‚a prinúť ich vojsť, aby sa môj dom naplnil.‘“ Kristove podobenstvá, 228.
The last element of the warning is emphasized in the previous passage. The message represented as the voice against “all the people”, is the everlasting gospel, which identifies the necessity to meet the requirements of the gospel in order to be saved. The first requirement of the everlasting gospel is to fear God, and that fear is premised upon the reality that it was our sins that placed Christ, the Son of the living God, upon the cross.
Posledný prvok varovania je zdôraznený v predchádzajúcom úryvku. Posolstvo predstavené ako hlas proti „všetkému ľudu“ je večné evanjelium, ktoré poukazuje na nevyhnutnosť splniť požiadavky evanjelia, aby človek mohol byť spasený. Prvou požiadavkou večného evanjelia je báť sa Boha a tento strach je založený na skutočnosti, že to boli naše hriechy, ktoré priviedli Krista, Syna živého Boha, na kríž.
Every element of the messenger to Jerusalem during his seven years of ministry represented the everlasting gospel, which was the identical gospel that was presented in the seven years Christ confirmed the covenant with many from the year 27 to the year 34. It is also the everlasting gospel that is proclaimed in the final two periods of the last days, and it is specific to the message of the latter rain, being the message of Islam of the third Woe. It identifies the sealing of the one hundred and forty-four thousand, the separation of the wheat and tares, the Laodicean condition of the tares, and the triple application of prophecy as a symbol of the methodology of the latter rain, which is “line upon line.”
Každý prvok posla do Jeruzalema počas jeho siedmich rokov služby predstavoval večné evanjelium, ktoré bolo totožným evanjeliom predloženým počas siedmich rokov, keď Kristus potvrdil zmluvu s mnohými od roku 27 do roku 34. Je to tiež večné evanjelium, ktoré sa ohlasuje v posledných dvoch obdobiach posledných dní, a je osobitne viazané na posolstvo neskorého dažďa, keďže je posolstvom islamu tretieho Beda. Označuje zapečatenie stoštyridsaťštyritisíc, oddelenie pšenice a kúkoľa, laodicejský stav kúkoľa a trojitú aplikáciu proroctva ako symbol metodológie neskorého dažďa, ktorou je „riadok za riadkom“.
The message of seven years in that history is prophetically set within the “days of vengeance” that was part of the very first mention of Christ’s message and work, and His message and work are to be repeated in the last days by the one hundred and forty-four thousand. They will then identify their message within the prophetic setting of the “days of God’s vengeance”. There are two biblical types of God’s “vengeance” represented within His Word, His vengeance upon His people and also His vengeance upon His enemies.
Posolstvo siedmich rokov v týchto dejinách je prorocky zasadené do „dní pomsty“, ktoré boli súčasťou úplne prvej zmienky o Kristovom posolstve a diele; a Jeho posolstvo i dielo majú byť v posledných dňoch zopakované stoštyridsiatimi štyrmi tisícmi. Tí potom určia svoje posolstvo v rámci prorockého zasadenia „dní Božej pomsty“. V Božom Slove sú predstavené dva biblické predobrazy Božej „pomsty“: Jeho pomsta nad Jeho ľudom a tiež Jeho pomsta nad Jeho nepriateľmi.
The “seven times,” of Leviticus twenty-six illustrates God’s vengeance upon His rebellious people, and that vengeance includes the literal and spiritual trampling down of the sanctuary and the host. Within the symbolism of the trampling down of the sanctuary and host the symbolism of God’s vengeance upon His enemies is also represented. In the last days God’s vengeance against His people is represented as the spewing out of Laodicean Adventism at the soon-coming Sunday law. At that waymark His vengeance upon Modern Babylon also begins.
„Sedem časov“ z Levitika dvadsiatej šiestej kapitoly znázorňuje Božiu pomstu nad Jeho vzbúreným ľudom a táto pomsta zahŕňa doslovné i duchovné pošliapanie svätyne a zástupu. V symbolike pošliapania svätyne a zástupu je takisto predstavená symbolika Božej pomsty nad Jeho nepriateľmi. V posledných dňoch je Božia pomsta proti Jeho ľudu predstavená ako vyvrhnutie laodicejského adventizmu pri čoskoro prichádzajúcom nedeľnom zákone. Na tomto medzníku sa začína aj Jeho pomsta nad novodobým Babylonom.
The investigative judgment of the living upon Laodicean Adventism, which is followed by the executive judgment upon the whore of Tyre and the beast that she rides upon and reigns over, is the prophetic history of the last days, where the effect of every vision is accomplished. Every vision is to be applied to those two prophetic periods, for the methodology of the latter rain is the application of prophetic line upon prophetic line. At the beginning of those two histories Jesus identified a “sign” that proves that those living at that point are in the last generation of earth’s history.
Vyšetrujúci súd nad živými v laodicejskom adventizme, po ktorom nasleduje výkonný súd nad týrskou neviestkou a šelmou, na ktorej jazdí a nad ktorou vládne, je prorockými dejinami posledných dní, v ktorých sa napĺňa účinok každého videnia. Každé videnie sa má vzťahovať na tieto dve prorocké obdobia, lebo metodológiou neskorého dažďa je uplatnenie prorockej línie na prorockú líniu. Na začiatku týchto dvoch dejín Ježiš označil „znamenie“, ktoré dokazuje, že tí živí v tom čase patria k poslednej generácii dejín zeme.
The first period began when the sealing of the one hundred and forty-four thousand began on September 11, 2001. It was within that waymark that the “sign” Christ identified in Luke twenty-one was placed.
Prvé obdobie sa začalo, keď sa 11. septembra 2001 začalo zapečaťovanie sto štyridsaťštyritisíc. V rámci tohto waymarku bolo umiestnené „znamenie“, ktoré Kristus označil v Lukášovi dvadsiatej prvej kapitole.
We will continue this study in the next article.
V tejto štúdii budeme pokračovať v nasledujúcom článku.
“Now, brethren, God wants us to take our position with the man that carries the lantern; we want to take our position where the light is, and where God has given the trumpet a certain sound. We want to give the trumpet a certain sound. We have been in perplexity, and we have been in doubt, and the churches are ready to die. But now here we read: ‘And after these things I saw another angel come down from heaven, having great power; and the earth was lightened with his glory. And he cried mightily with a strong voice, saying, Babylon the great is fallen, is fallen, and is become the habitation of devils, and the hold of every foul spirit, and a cage of every unclean and hateful bird’ [Revelation 18:1, 2].
„Teraz, bratia, Boh chce, aby sme zaujali svoje miesto pri mužovi, ktorý nesie lampáš; chceme zaujať svoje miesto tam, kde je svetlo a kde Boh dal trúbe určitý zvuk. Chceme vydať trúbe určitý zvuk. Boli sme v rozpakoch a boli sme v pochybnostiach a cirkvi sú pripravené zomrieť. No teraz tu čítame: ‚A potom som videl iného anjela zostupovať z neba, ktorý mal veľkú moc; a zem sa rozžiarila od jeho slávy. A zvolal mocne silným hlasom a povedal: Padol, padol Babylon, to veľké mesto, a stal sa príbytkom démonov a skrýšou každého nečistého ducha a klietkou každého nečistého a nenávideného vtáka‘ [Zjavenie 18:1, 2].“
“Well now, how are we going to know anything about that message if we are not in a position to recognize anything of the light of heaven when it comes to us? And we will just as soon pick up the darkest deception when it comes to us from somebody that agrees with us, when we have not a particle of evidence that the Spirit of God has sent them. Christ said, ‘I come in the name of my Father, but ye will not receive me’ [see John 5:43]. Now, that is just the work that has been going on here ever since the meeting at Minneapolis. Because God sends a message in his name that does not agree with your ideas, therefore [you conclude] it cannot be a message from God.” Sermons and Talks, volume 1, 142.
„No teda, ako budeme môcť čokoľvek vedieť o tom posolstve, ak nie sme v postavení rozpoznať ani trochu svetla neba, keď k nám prichádza? A rovnako ľahko prijmeme aj najtemnejší klam, keď k nám príde od niekoho, kto s nami súhlasí, hoci nemáme ani čiastočku dôkazu, že ich poslal Duch Boží. Kristus povedal: ‚Ja prichádzam v mene svojho Otca, a neprijímate ma‘ [pozri Ján 5:43]. No práve to je dielo, ktoré sa tu deje už od zhromaždenia v Minneapolise. Pretože Boh posiela posolstvo vo svojom mene, ktoré sa nezhoduje s vašimi predstavami, [vy usudzujete, že] to nemôže byť posolstvo od Boha.“ Sermons and Talks, zväzok 1, 142.