Verse ten, of chapter eleven of Daniel, pulls together the internal and external message with the word “fortress.” The connection that it makes with Isaiah’s sixty-five year prophecy, identifies the “fortress” of the external prophecy as Russia, and the internal “fortress” of the temple which Christ raises during the same history. The external fortress, which is in verse thirty-one is identified as the “sanctuary of strength,” represents an earthly king or kingdom. The internal fortress, or the internal sanctuary of strength, is the temple which the Messenger of the Covenant raises in forty-six years.
Desiaty verš jedenástej kapitoly Daniela spája vnútorné i vonkajšie posolstvo slovom „pevnosť“. Súvislosť, ktorú vytvára so šesťdesiatpäťročným proroctvom Izaiáša, stotožňuje „pevnosť“ vonkajšieho proroctva s Ruskom a vnútornú „pevnosť“ chrámu, ktorý Kristus počas tej istej dejinnej línie vzbudzuje. Vonkajšia pevnosť, ktorá sa nachádza v tridsiatom prvom verši a je označená ako „svätyňa sily“, predstavuje pozemského kráľa alebo kráľovstvo. Vnútorná pevnosť, alebo vnútorná svätyňa sily, je chrám, ktorý Posol zmluvy vzbudzuje za štyridsaťšesť rokov.
In the Most Holy Place of that temple (the citadel), God is seated in heavenly places.
V Najsvätejšom mieste toho chrámu (citadely) sedí Boh v nebeských oblastiach.
In the book of Daniel two Hebrew words are both translated as “sanctuary.” One is “miqdash,” and the other is “qodesh.” “Miqdash” can represent a pagan sanctuary, or God’s sanctuary, or even a stronghold. “Qodesh,” is only used to represent God’s sanctuary in the Bible. The “sanctuary” (miqdash) of strength (fortress), in verse thirty-one of Daniel chapter eleven, is translated as the “sanctuary of strength”, and the Hebrew word translated as sanctuary there is “miqdash” which represents the City of Rome, which is the symbol of Roman strength in the history of both pagan and papal Rome. Daniel employed the two Hebrew words in a very careful manner. In the verses which are the central pillar of Adventism, we find the word “sanctuary”.
V knihe Daniel sú dve hebrejské slová preložené ako „svätyňa“. Jedno je „miqdash“ a druhé „qodesh“. „Miqdash“ môže označovať pohanskú svätyňu, alebo Božiu svätyňu, ba dokonca aj pevnosť. „Qodesh“ sa v Biblii používa iba na označenie Božej svätyne. „Svätyňa“ (miqdash) sily (pevnosti) vo verši tridsaťjeden jedenástej kapitoly Daniela je preložená ako „svätyňa sily“ a hebrejské slovo tam preložené ako svätyňa je „miqdash“, ktoré predstavuje mesto Rím, symbol rímskej sily v dejinách pohanského i pápežského Ríma. Daniel použil tieto dve hebrejské slová veľmi starostlivo. Vo veršoch, ktoré sú ústredným pilierom adventizmu, nachádzame slovo „svätyňa“.
Then I heard one saint speaking, and another saint said unto that certain saint which spake, How long shall be the vision concerning the daily sacrifice, and the transgression of desolation, to give both the sanctuary and the host to be trodden under foot? And he said unto me, Unto two thousand and three hundred days; then shall the sanctuary be cleansed. Daniel 8:13, 14.
Potom som počul hovoriť jedného svätého; a iný svätý povedal tomu svätému, ktorý hovoril: Dokedy potrvá videnie o každodennej obeti a o pustošiacom prestúpení, aby i svätyňa, i zástup boli vydané na pošliapanie? A povedal mi: Až do dvetisíc tristo dní; potom bude svätyňa očistená. Daniel 8:13, 14.
The Hebrew word translated as “the sanctuary,” in both verses is “qodesh,” and is only used to represent God’s sanctuary. In verse eleven, identifying pagan Rome, and specifically the Pantheon temple in the City of Rome, we find the word “sanctuary”, but in that verse it is the Hebrew word “miqdash.”
Hebrejské slovo preložené v oboch veršoch ako „svätyňa“ je „qodesh“ a používa sa výlučne na označenie Božej svätyne. V jedenástom verši, ktorý označuje pohanský Rím, a konkrétne chrám Pantheon v meste Rím, nachádzame slovo „svätyňa“, avšak v tomto verši ide o hebrejské slovo „miqdash“.
Yea, he magnified himself even to the prince of the host, and by him the daily sacrifice was taken away, and the place of his sanctuary was cast down. Daniel 8:11.
Áno, povýšil sa až po Knieža vojska; a ním bola odňatá ustavičná obeť a miesto jeho svätyne bolo zvrhnuté. Daniel 8:11.
The “sanctuary of strength” in verse thirty-one of Daniel eleven is the Hebrew word “miqdash,” and it appears in connection with the Hebrew word that is translated as “fortress” in verses seven and ten in chapter eleven. In verse seven the king of the south went right into the city of Rome and took the king of the north captive, for he entered into his fortress, but in verse ten, the king of the north only goes up “to” the “fortress,” for he stopped at the borderline of his kingdom and Egypt. It is at the borderline of Raphia that the next verse was to address. The “sanctuary of strength” in verse thirty-one is the “miqdash,” of the “fortress”.
„svätyňa pevnosti“ v tridsiatom prvom verši jedenástej kapitoly Daniela je hebrejské slovo „miqdash“ a vyskytuje sa v súvislosti s hebrejským slovom, ktoré je v siedmom a desiatom verši jedenástej kapitoly preložené ako „pevnosť“. V siedmom verši vošiel kráľ juhu priamo do mesta Rím a zajal kráľa severu, lebo vošiel do jeho pevnosti; ale v desiatom verši kráľ severu postupuje len „k“ „pevnosti“, lebo sa zastavil na hranici svojho kráľovstva a Egypta. Práve hranicou pri Rafii sa mal zaoberať nasledujúci verš. „svätyňa pevnosti“ v tridsiatom prvom verši je „miqdash“ tej „pevnosti“.
The battle of the borderline in Raphia typifies the battle of the borderline in the Ukraine. That prophetic history is recognized by understanding that the “head” is the kingdom or the king, it is the fortress of his strength, but the prophecy is addressing an internal and an external truth. The “sanctuary of strength” for the external line is represented by the “miqdash” sanctuary, and the sanctuary of strength for the internal line is represented by the “qodesh” sanctuary.
Bitka na hranici pri Ráfii predobrazuje bitku na hranici na Ukrajine. Tieto prorocké dejiny sa rozpoznávajú porozumením, že „hlava“ je kráľovstvo alebo kráľ; je pevnosťou jeho sily, no proroctvo sa zaoberá vnútornou i vonkajšou pravdou. „Svätyňa sily“ pre vonkajšiu líniu je predstavená svätyňou „miqdash“ a svätyňa sily pre vnútornú líniu je predstavená svätyňou „qodesh“.
1844 to 1863 represents a line of prophetic history which illustrates the sealing of the one hundred and forty-four thousand. The twenty-five hundred and twenty years of scattering against the northern kingdom ended in 1798, and the same twenty-five hundred and twenty year line against the southern kingdom ended in 1844. Those two lines represent the lower nature of mankind and the higher nature of mankind. The lower nature, which is represented by the northern kingdom, is the body, and the higher nature is the head. The head is the capital of the kingdom, and it is the king. For this illustration Christ chose Judah, the southern kingdom, to place His name, and the capital city is Jerusalem. Jerusalem is where the true sanctuary of strength is located, and in that sanctuary there is a throne room for the king, who is the head.
Roky 1844 až 1863 predstavujú líniu prorockých dejín, ktorá znázorňuje zapečaťovanie sto štyridsiatich štyroch tisíc. Dvetisícpäťstodvadsať rokov rozptýlenia proti severnému kráľovstvu sa skončilo v roku 1798 a tá istá línia dvetisícpäťstodvadsiatich rokov proti južnému kráľovstvu sa skončila v roku 1844. Tieto dve línie predstavujú nižšiu prirodzenosť ľudstva a vyššiu prirodzenosť ľudstva. Nižšia prirodzenosť, ktorú predstavuje severné kráľovstvo, je telo, a vyššia prirodzenosť je hlava. Hlava je hlavným mestom kráľovstva a je kráľom. Pre toto znázornenie si Kristus vyvolil Júdu, južné kráľovstvo, aby tam položil svoje meno, a hlavným mestom je Jeruzalem. Jeruzalem je miestom, kde sa nachádza pravá svätyňa sily, a v tej svätyni je trónna sieň pre kráľa, ktorý je hlavou.
The “seven times” of Leviticus twenty-six was the final sealing truth in 1856, that was intended to empower an ensign to finish the work. From 1844 to 1863, Christ intended to combine His Divinity with humanity for eternity, but humanity rebelled.
„Sedem časov“ z dvadsiatej šiestej kapitoly Levitika bolo v roku 1856 záverečnou spečaťujúcou pravdou, ktorá mala zmocniť zástavu, aby dokončila dielo. Od roku 1844 do roku 1863 Kristus zamýšľal navždy spojiť svoje božstvo s ľudstvom, ale ľudstvo sa vzbúrilo.
He was unable to transform man’s lower nature at that time, for that takes place at His second coming. He will then transform man’s higher nature into His image, by combining mankind’s head, with Divinity’s head. The head was the capital of the kingdom. The head was the king, and when Christ performs the transformation of Divinity uniting with humanity, He combines the head of both humanity and Divinity in the sanctuary at Jerusalem in the Most Holy Place, where Christ is seated with His Father.
V tom čase nebol schopný premeniť nižšiu prirodzenosť človeka, lebo to sa uskutoční pri Jeho druhom príchode. Vtedy premení vyššiu prirodzenosť človeka na svoj obraz tým, že spojí hlavu ľudstva s hlavou Božstva. Hlava bola hlavným mestom kráľovstva. Hlava bola kráľom, a keď Kristus vykoná premenu spočívajúcu v zjednotení Božstva s ľudstvom, spojí hlavu ľudstva i Božstva vo svätyni v Jeruzaleme, na Najsvätejšom mieste, kde Kristus sedí so svojím Otcom.
To him that overcometh will I grant to sit with me in my throne, even as I also overcame, and am set down with my Father in his throne. He that hath an ear, let him hear what the Spirit saith unto the churches. Revelation 3:21, 22.
Tomu, kto zvíťazí, dám sadnúť si so mnou na mojom tróne, ako som aj ja zvíťazil a posadil sa so svojím Otcom na jeho tróne. Kto má ucho, nech počuje, čo Duch hovorí cirkvám. Zjavenie 3:21, 22.
Christ promises that those (Laodiceans), who overcome as He overcame (and become Philadelphians), will be seated with Him, in the heavenly places.
Kristus sľubuje, že tí (Laodicejčania), ktorí zvíťazia tak, ako zvíťazil On (a stanú sa Filadelfskými), budú sedieť s Ním na nebeských miestach.
Which he wrought in Christ, when he raised him from the dead, and set him at his own right hand in the heavenly places, … And hath raised us up together, and made us sit together in heavenly places in Christ Jesus. Ephesians 1:20, 2:6.
Ktorú uskutočnil v Kristovi, keď ho vzkriesil z mŕtvych a posadil po svojej pravici v nebesiach, … A spolu nás vzkriesil a spolu posadil v nebeských oblastiach v Kristovi Ježišovi. Efezanom 1:20; 2:6.
The joining of Ezekiel’s two sticks (humanity with Divinity) is accomplished in God’s sanctuary of strength (qodesh), at the very time that the fortress of strength (miqdash) is identified as the prophetic key that connects both the internal and external lines of the prophecy which Gabriel came to make Daniel understand concerning what was to befall God’s people during the sealing time of the one hundred and forty-four thousand. Christ desired to accomplish this work in the Millerite history, but the work was thwarted by the rebellion of 1863, but the history of 1844 to 1863 still remains as a line which illustrates that attempted work.
Spojenie dvoch Ezechielových palíc (ľudskosti s Božstvom) sa uskutočňuje v Božej svätyni sily (qodesh) práve v tom čase, keď je pevnosť sily (miqdash) označená ako prorocký kľúč, ktorý spája vnútorné i vonkajšie línie proroctva, ktoré prišiel Gabriel Danielovi objasniť ohľadom toho, čo malo postihnúť Boží ľud počas času pečatenia sto štyridsiatich štyroch tisíc. Kristus túžil vykonať toto dielo v dejinách milleritov, avšak toto dielo bolo zmarené vzburou roku 1863; no obdobie rokov 1844 až 1863 napriek tomu zostáva líniou, ktorá znázorňuje toto zamýšľané dielo.
Verse ten of Daniel chapter eleven, contains the key to understanding the internal and external message of verses eleven through fifteen, which arrived into our prophetic history in 2014. Verse ten identifies 1989, which is the time of the end in the reform movement of the one hundred and forty-four thousand, but it also contains the key that allows 2014 to be recognized as a waymark in the history of the sealing.
Desiaty verš jedenástej kapitoly Daniela obsahuje kľúč k pochopeniu vnútorného i vonkajšieho posolstva veršov jedenásť až pätnásť, ktoré vstúpili do našich prorockých dejín v roku 2014. Desiaty verš označuje rok 1989, ktorý je časom konca v reformnom hnutí sto štyridsaťštyri tisíc, no zároveň obsahuje aj kľúč, ktorý umožňuje rozpoznať rok 2014 ako medzník v dejinách zapečaťovania.
On October 22, 1844, the Messenger of the Covenant suddenly came to the temple He had erected. That waymark typifies September 11, 2001 when the third angel arrived again, and the seventh trumpet again began to sound. Then the history of 1840 to 1844 was also to be repeated, because the angel that descended on August 11, 1840 was no less a personage than Jesus Christ, and His work was to lighten the earth with His glory.
Dňa 22. októbra 1844 náhle prišiel do chrámu, ktorý vybudoval, Posol zmluvy. Tento medzník je predobrazom 11. septembra 2001, keď tretí anjel opäť prišiel a siedma trúba znovu začala znieť. Potom sa mali zopakovať aj dejiny rokov 1840 až 1844, pretože anjel, ktorý zostúpil 11. augusta 1840, nebol nikto menší než Ježiš Kristus a Jeho dielom bolo osvietiť zem Jeho slávou.
1840 to 1844 also represents from September 11, 2001 to the soon coming Sunday law, as does 1844 to 1863, represents September 11, 2001 to the soon coming Sunday law. Sister White aligns the history of 1844 with the history of the cross, and the cross represents a division of two histories of three and a half years, which both align with one another. The cross establishes that the preceding history beginning in 1840 and ending in 1844, and the following history unto 1863 are two parallel histories, which both represent the sealing period.
Roky 1840 až 1844 takisto predstavujú obdobie od 11. septembra 2001 až po čoskoro prichádzajúci nedeľný zákon, tak ako roky 1844 až 1863 predstavujú obdobie od 11. septembra 2001 až po čoskoro prichádzajúci nedeľný zákon. Sestra Whiteová uvádza dejiny roku 1844 do súladu s dejinami kríža a kríž predstavuje rozdelenie dvoch dejín po tri a pol roka, ktoré sa navzájom zhodujú. Kríž ustanovuje, že predchádzajúce dejiny začínajúce sa v roku 1840 a končiace sa v roku 1844, ako aj nasledujúce dejiny až do roku 1863, sú dvoje paralelné dejiny, ktoré obe predstavujú obdobie zapečaťovania.
The first line from 1840 to 1844 represents the victory of Philadelphian Adventists, the other line from 1844 to 1863 represents the failure of Laodicean Adventists. Both classes are represented in Daniel chapter ten, for Daniel, representing the victorious wise virgins during the sealing time of the one hundred and forty-four thousand, saw the vision, but those who were with him fled from the vision.
Prvá čiara od roku 1840 do roku 1844 predstavuje víťazstvo filadelfských adventistov; druhá čiara od roku 1844 do roku 1863 predstavuje zlyhanie laodicejských adventistov. Obe triedy sú predstavené v desiatej kapitole Daniela, lebo Daniel, predstavujúci víťazné múdre panny počas času zapečaťovania sto štyridsaťštyri tisíc, videl videnie, ale tí, ktorí boli s ním, pred videním utiekli.
And in the four and twentieth day of the first month, as I was by the side of the great river, which is Hiddekel; Then I lifted up mine eyes, and looked, and behold a certain man clothed in linen, whose loins were girded with fine gold of Uphaz: His body also was like the beryl, and his face as the appearance of lightning, and his eyes as lamps of fire, and his arms and his feet like in colour to polished brass, and the voice of his words like the voice of a multitude. And I Daniel alone saw the vision: for the men that were with me saw not the vision; but a great quaking fell upon them, so that they fled to hide themselves. Daniel 10:4–7.
A dvadsiateho štvrtého dňa prvého mesiaca, keď som bol pri brehu veľkej rieky, ktorá sa volá Chiddekel, pozdvihol som svoje oči a hľadel som, a hľa, istý muž, oblečený do ľanového rúcha, ktorého bedrá boli opásané rýdzim zlatom z Úfazu. Jeho telo bolo ako chryzolit, jeho tvár mala vzhľad blesku, jeho oči boli ako ohnivé fakle, jeho ramená a jeho nohy sa farbou podobali leštenému bronzu a hlas jeho slov bol ako hlas zástupu. A ja, Daniel, som jediný videl toto videnie, lebo mužovia, ktorí boli so mnou, to videnie nevideli; padla však na nich veľká triaška, takže utekali a skrývali sa. Daniel 10:4–7.
In Daniel chapter seven, after Daniel had seen the vision of the beasts of prey, Gabriel came to explain the vision.
V siedmej kapitole knihy Daniel, po tom, čo Daniel uvidel videnie o dravých šelmách, prišiel Gabriel, aby mu toto videnie vysvetlil.
I Daniel was grieved in my spirit in the midst of my body, and the visions of my head troubled me. I came near unto one of them that stood by, and asked him the truth of all this. So he told me, and made me know the interpretation of the things. Daniel 7:15, 16.
Ja, Daniel, som bol zarmútený vo svojom duchu uprostred svojho tela a videnia mojej hlavy ma trápili. Pristúpil som k jednému z tých, ktorí tam stáli, a pýtal som sa ho na pravdu o tom všetkom. A on mi povedal a oznámil mi výklad tých vecí. Daniel 7:15, 16.
In Daniel chapter eight, after Daniel had seen the vision of the sanctuary beasts, Gabriel came to explain the vision.
V ôsmej kapitole knihy Daniel, potom čo Daniel uvidel videnie o šelmách svätyne, prišiel Gabriel, aby mu toto videnie vysvetlil.
And it came to pass, when I, even I Daniel, had seen the vision, and sought for the meaning, then, behold, there stood before me as the appearance of a man. And I heard a man’s voice between the banks of Ulai, which called, and said, Gabriel, make this man to understand the vision. Daniel 8:15, 16.
A stalo sa, keď som ja, áno ja, Daniel, videl to videnie a hľadal jeho význam, hľa, stál predo mnou ktosi, kto vyzeral ako muž. A počul som hlas muža medzi brehmi Ulaja, ktorý zvolal a povedal: Gabriel, daj tomuto mužovi porozumieť videniu. Daniel 8:15, 16.
In Daniel chapter nine, after Daniel had understanding of the number of years identified by Jeremiah and represented in the writings of Moses as both a curse and God’s oath, Gabriel came to explain the vision.
V deviatej kapitole Daniela, potom čo Daniel porozumel počtu rokov určených Jeremiášom a predstavených v Mojžišových spisoch ako kliatba i Božia prísaha, prišiel Gabriel, aby vysvetlil videnie.
And whiles I was speaking, and praying, and confessing my sin and the sin of my people Israel, and presenting my supplication before the Lord my God for the holy mountain of my God; Yea, whiles I was speaking in prayer, even the man Gabriel, whom I had seen in the vision at the beginning, being caused to fly swiftly, touched me about the time of the evening oblation. And he informed me, and talked with me, and said, O Daniel, I am now come forth to give thee skill and understanding. Daniel 9:20–22.
A kým som ešte hovoril a modlil sa a vyznával svoj hriech i hriech svojho ľudu Izraela a predkladal svoju prosbu pred Hospodina, svojho Boha, za svätý vrch svojho Boha, áno, kým som ešte hovoril v modlitbe, tu muž Gabriel, ktorého som videl vo videní na začiatku, priletel rýchlym letom a dotkol sa ma okolo času večernej obety. A poučil ma, hovoril so mnou a povedal: Daniel, teraz som vyšiel, aby som ti dal zručnosť a porozumenie. Daniel 9:20–22.
Therefore, upon three witnesses, all from the book of Daniel, when Gabriel says to Daniel in chapter ten, that he is come to make Daniel understand what shall befall God’s people in the last days, Gabriel is interpreting the feminine “marah,” causative vision that Daniel saw and the other class fled from.
Preto na základe troch svedkov, všetkých z knihy Daniel, keď Gabriel hovorí Danielovi v desiatej kapitole, že prišiel, aby Danielovi dal porozumieť tomu, čo postihne Boží ľud v posledných dňoch, Gabriel vykladá ženské „marah“, kauzatívne videnie, ktoré Daniel videl a pred ktorým druhá skupina utiekla.
Now I am come to make thee understand what shall befall thy people in the latter days: for yet the vision is for many days. Daniel 10:14.
Teraz som prišiel, aby som ti dal porozumieť tomu, čo postihne tvoj ľud v posledných dňoch; lebo videnie sa ešte vzťahuje na mnohé dni. Daniel 10:14.
The vision Daniel had seen that produced a separation of believers, was the vision of Christ’s appearance, the vision of the twenty-three hundred years, but it was the feminine expression of that vision. It was the understanding of the vision of Christ’s sudden appearance as the Messenger of the Covenant that changed Daniel (and those represented by Daniel), into the image of Christ. That which “befalls God’s people in the latter days” is represented by the history of the Millerites from 1840 to 1844, and also by the Millerites from 1844 to 1863. One class flees from the vision in rebellion, and the other class follows Christ by faith into the Most Holy Place, to be seated with Him in heavenly places.
Videnie, ktoré Daniel videl a ktoré spôsobilo oddelenie veriacich, bolo videním Kristovho zjavenia, videním o dvetisíctristo rokoch, no bolo ženským vyjadrením tohto videnia. Bolo to porozumenie videniu náhleho zjavenia Krista ako Posla zmluvy, ktoré premenilo Daniela (a tých, ktorých Daniel predstavuje) na obraz Krista. To, čo „postihne Boží ľud v posledných dňoch“, je znázornené dejinami milleritov od roku 1840 do roku 1844, a tiež milleritmi od roku 1844 do roku 1863. Jedna skupina uteká pred videním vo vzbure a druhá skupina nasleduje Krista vierou do Najsvätejšieho miesta, aby s Ním bola posadená v nebeských oblastiach.
Yet when Gabriel interprets the vision where God’s last-day people are changed into the image of Christ, he sets forth the external history of the world. Daniel’s vision of Christ was interpreted by Gabriel as the external history of the sealing time of the one hundred and forty-four thousand. When the history of September 11, 2001, in Gabriel’s interpretation, is reached, the history that is emphasized as preceding the Sunday law of verse sixteen, is only recognized with the key of understanding represented as the “fortress” in verse ten. On September 11, 2001 the effect of every vision began to unfold as wheels within wheels.
Avšak keď Gabriel vykladá videnie, v ktorom je Boží ľud posledných dní premenený na obraz Krista, predkladá vonkajšie dejiny sveta. Danielovo videnie Krista vyložil Gabriel ako vonkajšie dejiny času zapečaťovania sto štyridsaťštyritisíc. Keď sa v Gabrielovom výklade dospeje k dejinám 11. septembra 2001, dejiny, ktoré sú zdôraznené ako predchádzajúce nedeľnému zákonu vo verši šestnásť, možno rozpoznať iba pomocou kľúča porozumenia, znázorneného ako „pevnosť“ vo verši desať. Dňa 11. septembra 2001 sa účinok každého videnia začal odvíjať ako kolesá v kolesách.
And the word of the Lord came unto me, saying, Son of man, what is that proverb that ye have in the land of Israel, saying, The days are prolonged, and every vision faileth? Tell them therefore, Thus saith the Lord God; I will make this proverb to cease, and they shall no more use it as a proverb in Israel; but say unto them, The days are at hand, and the effect of every vision. For there shall be no more any vain vision nor flattering divination within the house of Israel. For I am the Lord: I will speak, and the word that I shall speak shall come to pass; it shall be no more prolonged: for in your days, O rebellious house, will I say the word, and will perform it, saith the Lord God. Again the word of the Lord came to me, saying, Son of man, behold, they of the house of Israel say, The vision that he seeth is for many days to come, and he prophesieth of the times that are far off. Therefore say unto them, Thus saith the Lord God; There shall none of my words be prolonged any more, but the word which I have spoken shall be done, saith the Lord God. Ezekiel 12:21–28.
A slovo Hospodinovo prišlo ku mne a rieklo: Syn človeka, čo je to za príslovie, ktoré máte v krajine Izrael a hovoríte: Dni sa vlečú a každé videnie vychádza navnivoč? Preto im povedz: Takto hovorí Pán Hospodin: Urobím koniec tomuto prísloviu a už ho nebudú viac používať ako príslovie v Izraeli; ale povedz im: Dni sú blízko i splnenie každého videnia. Lebo v dome Izraelovom už nebude nijaké márne videnie ani pochlebnícke veštenie. Lebo ja som Hospodin: budem hovoriť, a slovo, ktoré vyslovím, sa stane; už sa nebude odkladať, lebo za vašich dní, ó, odbojný dom, vyslovím slovo a vykonám ho, hovorí Pán Hospodin. A slovo Hospodinovo prišlo ku mne opäť a rieklo: Syn človeka, hľa, dom Izraelov hovorí: Videnie, ktoré vidí, je na mnohé dni dopredu, a prorokuje o časoch, ktoré sú ďaleko. Preto im povedz: Takto hovorí Pán Hospodin: Nijaké z mojich slov sa už viac nebude odkladať, ale slovo, ktoré som hovoril, sa vykoná, hovorí Pán Hospodin. Ezechiel 12:21–28.
Of all the prophetic wheels that are spinning within other prophetic wheels in that history, there is one wheel that inspiration has informed the students of prophecy of the last days is the wheel by which their eternal destiny will be decided. Line upon line, that wheel must also be the vision which Daniel saw that changed him into the image of Christ, for that is the vision identifying what befalls God’s people in the last days.
Zo všetkých prorockých kolies, ktoré sa v tých dejinách otáčajú vnútri iných prorockých kolies, je jedno koleso, o ktorom inšpirácia oznámila študentom proroctva posledných dní, že je to koleso, podľa ktorého bude rozhodnutý ich večný osud. Riadok za riadkom musí byť toto koleso aj videním, ktoré videl Daniel a ktoré ho premenilo na obraz Krista, lebo je to videnie, ktoré označuje, čo postihne Boží ľud v posledných dňoch.
“The Lord has shown me clearly that the image of the beast will be formed before probation closes; for it is to be the great test for the people of God, by which their eternal destiny will be decided. Your position is such a jumble of inconsistencies that but few will be deceived.
„Pán mi jasne ukázal, že obraz šelmy bude vytvorený pred ukončením času milosti; lebo má byť veľkou skúškou pre Boží ľud, podľa ktorej bude rozhodnuté o ich večnom údele. Vaše stanovisko je takou spleťou rozporov, že oklamaných bude len málo.“
“In Revelation 13 this subject is plainly presented; [Revelation 13:11–17, quoted].
„V Zjavení 13 je táto téma jasne predstavená; [Zjavenie 13,11–17, citované].“
“This is the test that the people of God must have before they are sealed. All who proved their loyalty to God by observing His law, and refusing to accept a spurious sabbath, will rank under the banner of the Lord God Jehovah, and will receive the seal of the living God. Those who yield the truth of heavenly origin and accept the Sunday sabbath, will receive the mark of the beast.” Manuscript Releases, volume 15, 15.
„Toto je skúška, ktorou musí prejsť Boží ľud predtým, než bude spečatený. Všetci, ktorí preukázali svoju vernosť Bohu zachovávaním Jeho zákona a odmietnutím prijať falošnú sobotu, sa zaradia pod zástavu Pána Boha Jehovu a prijmú pečať živého Boha. Tí, ktorí sa vzdajú pravdy nebeského pôvodu a prijmú nedeľnú sobotu, prijmú znamenie šelmy.“ Manuscript Releases, zväzok 15, 15.
The test that is identified as the image of the beast test is twofold. It is the test that demands that the student of prophecy recognize the development of the image of the beast, which is the combination of church and state in the United States in advance of the Sunday law. It is also the test that produces either the image of the beast or the image of Christ within those represented by Daniel or those who fled. The separation is based upon whether those virgins “see this great vision,” as did Daniel, or whether they flee from the vision. The key to seeing the great vision is represented by the word “fortress.”
Skúška, ktorá sa označuje ako skúška obrazu šelmy, je dvojaká. Je to skúška, ktorá vyžaduje, aby študent proroctva rozpoznal vývoj obrazu šelmy, ktorým je spojenie cirkvi a štátu v Spojených štátoch pred prijatím nedeľného zákona. Je to tiež skúška, ktorá v tých, ktorých predstavuje Daniel alebo tí, čo utiekli, vytvára buď obraz šelmy, alebo obraz Krista. Oddelenie závisí od toho, či tie panny „vidia toto veľké videnie“, ako ho videl Daniel, alebo či pred videním utekajú. Kľúč k videniu veľkého videnia je predstavený slovom „pevnosť“.
We will continue this study in the next article.
V tejto štúdii budeme pokračovať v nasledujúcom článku.
“The mighty angel who instructed John was no less a personage than Jesus Christ. Setting His right foot on the sea, and His left upon the dry land, shows the part which He is acting in the closing scenes of the great controversy with Satan. This position denotes His supreme power and authority over the whole earth. The controversy had waxed stronger and more determined from age to age, and will continue to do so, to the concluding scenes when the masterly working of the powers of darkness shall reach their height. Satan, united with evil men, will deceive the whole world and the churches who receive not the love of the truth. But the mighty angel demands attention. He cries with a loud voice. He is to show the power and authority of His voice to those who have united with Satan to oppose the truth.
„Mocný anjel, ktorý poučoval Jána, nebol nikto menší než Ježiš Kristus. To, že položil svoju pravú nohu na more a ľavú na súš, ukazuje úlohu, ktorú vykonáva v záverečných výjavoch veľkého sporu so satanom. Toto postavenie označuje Jeho najvyššiu moc a autoritu nad celou zemou. Spor sa z veku na vek stával silnejším a rozhodnejším a bude v tom pokračovať až po záverečné výjavy, keď majstrovské pôsobenie mocností temnosti dosiahne svoj vrchol. Satan, zjednotený so zlými ľuďmi, oklame celý svet i cirkvi, ktoré neprijímajú lásku k pravde. No mocný anjel si žiada pozornosť. Volá mocným hlasom. Má tým, ktorí sa spojili so satanom, aby odporovali pravde, ukázať moc a autoritu svojho hlasu.“
“After these seven thunders uttered their voices, the injunction comes to John as to Daniel in regard to the little book: ‘Seal up those things which the seven thunders uttered.’ These relate to future events which will be disclosed in their order. Daniel shall stand in his lot at the end of the days. John sees the little book unsealed. Then Daniel’s prophecies have their proper place in the first, second, and third angels’ messages to be given to the world. The unsealing of the little book was the message in relation to time.
„Keď týchto sedem hromov vydalo svoje hlasy, prichádza k Jánovi príkaz, podobne ako k Danielovi, ohľadom malej knižky: ‚Zapečať to, čo hovorilo sedem hromov.‘ To sa vzťahuje na budúce udalosti, ktoré budú zjavené vo svojom poriadku. Daniel povstane vo svojom údele na konci dní. Ján vidí malú knižku odpečatenú. Vtedy Danielove proroctvá zaujímajú svoje náležité miesto v posolstvách prvého, druhého a tretieho anjela, ktoré majú byť dané svetu. Odpečatenie malej knižky bolo posolstvom vo vzťahu k času.“
“The books of Daniel and the Revelation are one. One is a prophecy, the other a revelation; one a book sealed, the other a book opened. John heard the mysteries which the thunders uttered, but he was commanded not to write them.
„Knihy Daniel a Zjavenie sú jedno. Jedna je proroctvom, druhá zjavením; jedna je zapečatenou knihou, druhá je otvorenou knihou. Ján počul tajomstvá, ktoré vyriekli hromy, ale bolo mu prikázané, aby ich nezapísal.״
“The special light given to John which was expressed in the seven thunders was a delineation of events which would transpire under the first and second angels’ messages.” The Seventh-day Adventist Bible Commentary, volume 7, 971.
„Osobitné svetlo dané Jánovi, ktoré bolo vyjadrené v siedmich hromoch, bolo načrtnutím udalostí, ktoré sa mali odohrať pod posolstvami prvého a druhého anjela.“ The Seventh-day Adventist Bible Commentary, zväzok 7, 971.