We are now identifying that one of the events represented by the seven thunders is the work of Christ gathering His people a second time, which He began to do in July, 2023. Millerite history identifies that this work is accomplished with the warfare of Islam as the backdrop of the message.

Teraz rozpoznávame, že jednou z udalostí znázornených siedmimi hromami je dielo Krista, ktorý po druhý raz zhromažďuje svoj ľud; toto dielo začal konať v júli 2023. Milleritské dejiny ukazujú, že toto dielo sa uskutočňuje na pozadí vojnového pôsobenia islamu ako rámca posolstva.

The message is the Revelation of Jesus Christ, which is unsealed just before probation closes, but that message is carried by (placed within the context of) the message of the third woe. At the very time the Lord was stretching His hand a second time in 1849, Sister White was commenting upon the shaking of the angry nations, which is a symbol of Islam.

Posolstvo je Zjavenie Ježiša Krista, ktoré je odpečatené tesne pred uzavretím času milosti, no toto posolstvo je nesené (zasadené do kontextu) posolstvom tretieho beda. Práve v čase, keď Pán v roku 1849 po druhý raz vystieral svoju ruku, sestra Whiteová sa vyjadrovala k otriasaniu rozhnevaných národov, ktoré je symbolom islamu.

“December 16, 1848, the Lord gave me a view of the shaking of the powers of the heavens. I saw that when the Lord said ‘heaven,’ in giving the signs recorded by Matthew, Mark, and Luke, He meant heaven, and when He said ‘earth’ He meant earth. The powers of heaven are the sun, moon, and stars. They rule in the heavens. The powers of earth are those that rule on the earth. The powers of heaven will be shaken at the voice of God. Then the sun, moon, and stars will be moved out of their places. They will not pass away, but be shaken by the voice of God.

„Dňa 16. decembra 1848 mi Pán dal videnie o otrasení mocností nebies. Videla som, že keď Pán pri uvádzaní znamení zaznamenaných u Matúša, Marka a Lukáša povedal ‚nebo‘, myslel nebo, a keď povedal ‚zem‘, myslel zem. Mocnosti nebies sú slnko, mesiac a hviezdy. Vládnu na nebesiach. Mocnosti zeme sú tie, ktoré vládnu na zemi. Mocnosti nebies budú otrasené hlasom Božím. Potom budú slnko, mesiac a hviezdy pohnuté zo svojich miest. Nepominú, ale budú otrasené hlasom Božím.

“Dark, heavy clouds came up and clashed against each other. The atmosphere parted and rolled back; then we could look up through the open space in Orion, whence came the voice of God. The Holy City will come down through that open space. I saw that the powers of earth are now being shaken and that events come in order. War, and rumors of war, sword, famine, and pestilence are first to shake the powers of earth, then the voice of God will shake the sun, moon, and stars, and this earth also. I saw that the shaking of the powers in Europe is not, as some teach, the shaking of the powers of heaven, but it is the shaking of the angry nations.” Early Writings, 41.

„Tmavé, ťažké oblaky sa zdvihli a narážali jeden na druhý. Ovzdušie sa rozostúpilo a odvalilo späť; potom sme mohli hľadieť nahor cez otvorený priestor v Orióne, odkiaľ zaznel Boží hlas. Sväté mesto zostúpi cez tento otvorený priestor. Videla som, že mocnosti zeme sú teraz otriasané a že udalosti prichádzajú v určenom poradí. Vojna a chýry o vojne, meč, hlad a mor sú najprv tým, čo otriasa mocnosťami zeme; potom Boží hlas otrasie slnkom, mesiacom a hviezdami, a aj touto zemou. Videla som, že otras mocností v Európe nie je, ako niektorí učia, otrasom nebeských mocností, ale je otrasom rozhnevaných národov.“ Early Writings, 41.

The historians confirm that what was shaking the nations of Europe in 1848, was the activities of the armies of Islam, for prophetically they are symbolized as the power that angers the nations. In the first witness to the Lord stretching out His hand a second time in the history of 1840 to 1844, the message of the Midnight Cry arrived at the Exeter camp meeting. From there unto October 22, 1844 the message swept across the eastern seaboard of the United States like a tidal wave. That movement had been typified by Christ’s triumphal entry into Jerusalem, and it was an ass that carried Christ into Jerusalem.

Historici potvrdzujú, že to, čo otriasalo národmi Európy v roku 1848, boli aktivity vojsk islamu, lebo prorocky sú symbolizované ako moc, ktorá hnevá národy. V prvom svedectve o tom, že Pán druhýkrát vystiera svoju ruku, v dejinách rokov 1840 až 1844, prišlo posolstvo Polnočného volania na táborové zhromaždenie v Exeteri. Odtiaľ až do 22. októbra 1844 sa toto posolstvo prehnalo cez východné pobrežie Spojených štátov ako prívalová vlna. Toto hnutie bolo predobrazené Kristovým triumfálnym vstupom do Jeruzalema a bol to osol, ktorý niesol Krista do Jeruzalema.

The message of the Midnight Cry represents the entire prophetic message of the Revelation of Jesus Christ, but that Revelation is placed within the context of Islam of the third woe angering the nations, for it is Islam that carries the message that is the Revelation of Jesus Christ. Jesus is the Lion of the tribe of Judah, and He is bound to the message of the “ass.”

Posolstvo Polnočného volania predstavuje celé prorocké posolstvo Zjavenia Ježiša Krista, avšak toto Zjavenie je zasadené do kontextu islamu tretieho beda, ktorý rozhneval národy, lebo je to islam, ktorý nesie posolstvo, ktoré je Zjavením Ježiša Krista. Ježiš je Lev z kmeňa Júdovho a je spojený s posolstvom „osla“.

Judah, thou art he whom thy brethren shall praise: thy hand shall be in the neck of thine enemies; thy father’s children shall bow down before thee. Judah is a lion’s whelp: from the prey, my son, thou art gone up: he stooped down, he couched as a lion, and as an old lion; who shall rouse him up? The sceptre shall not depart from Judah, nor a lawgiver from between his feet, until Shiloh come; and unto him shall the gathering of the people be. Binding his foal unto the vine, and his ass’s colt unto the choice vine; he washed his garments in wine, and his clothes in the blood of grapes: His eyes shall be red with wine, and his teeth white with milk. Genesis 49:8–12.

Júda, teba budú chváliť tvoji bratia; tvoja ruka bude na šiji tvojich nepriateľov; synovia tvojho otca sa ti budú klaňať. Júda je levíča: od koristi si vystúpil, môj synu; prikrčil sa, ľahol si ako lev a ako starý lev; kto ho vzbudí? Žezlo sa nevzdiali od Júdu ani zákonodarca spomedzi jeho nôh, dokiaľ nepríde Šílo; a jemu bude patriť zhromaždenie národov. Pripútava svoje osliatko k viniču a mláďa svojej oslice k ušľachtilej réve; svoje rúcho pral vo víne a svoj odev v krvi hrozna. Jeho oči budú červené od vína a jeho zuby biele od mlieka. Genezis 49:8–12.

It is through Judah that “the gathering of the people” is accomplished. Christ, as Judah, is also the “Vine,” and the “choice vine,” is bound to the “ass’s colt.” His “garments” are washed in “wine,” which was “the blood of grapes.” Christ began shedding His blood in Gethsemane, when He sweat blood, and Gethsemane means the “olive press.” From Gethsemane to the cross He shed His precious blood to gather all men unto Himself.

Skrze Júdu sa uskutočňuje „zhromaždenie ľudu“. Kristus ako Júda je zároveň aj „Vinič“ a „ušľachtilý vinič“ je priviazaný k „osliemu žriebäťu“. Jeho „rúcha“ sú oprané vo „víne“, ktoré bolo „krvou hrozna“. Kristus začal prelievať svoju krv v Getsemane, keď sa potil krvou, a Getsemane znamená „olivový lis“. Od Getsemane až po kríž prelial svoju drahocennú krv, aby všetkých ľudí pritiahol k sebe.

Now is the judgment of this world: now shall the prince of this world be cast out. And I, if I be lifted up from the earth, will draw all men unto me. This he said, signifying what death he should die. John 12:31–33.

Teraz je súd nad týmto svetom; teraz bude knieža tohto sveta vyvrhnuté. A ja, keď budem vyzdvihnutý zo zeme, pritiahnem všetkých k sebe. To povedal na znamenie toho, akou smrťou mal umrieť. Ján 12,31–33.

Christ’s work of drawing all men unto Himself is a twostep process, for He first gathers the “outcasts of Israel,” and then uses them as an ensign to draw His other flock.

Kristovo dielo priťahovania všetkých ľudí k sebe je dvojstupňový proces, lebo najprv zhromažďuje „vyhnancov Izraela“ a potom ich používa ako zástavu, aby pritiahol svoje iné stádo.

I am the good shepherd, and know my sheep, and am known of mine. As the Father knoweth me, even so know I the Father: and I lay down my life for the sheep. And other sheep I have, which are not of this fold: them also I must bring, and they shall hear my voice; and there shall be one fold, and one shepherd. John 10:14–16.

Ja som dobrý pastier a poznám svoje ovce, i mňa poznajú moje. Ako mňa pozná Otec, tak aj ja poznám Otca; a svoj život kladiem za ovce. Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčinca; aj tie musím priviesť, a budú počuť môj hlas; a bude jedno stádo a jeden pastier. Ján 10,14–16.

The one hundred and forty-four thousand are the “sheep” who know Him. The “other sheep” are His flock that come out of Babylon when they see and hear the ensign. Before He lifts up His ensign, which are His sheep, He first gathers them a second time. That line of sacred history aligns with verses thirteen through fifteen of Daniel chapter eleven, and is therefore aligned with the hidden history of verse forty. It represents the line of the true Protestant horn which runs within the history of the apostate Protestant horn, the apostate Republican horn and the arrival of the whore of Tyre, just before the Sunday law of verse forty-one. The line of the true Protestant horn represents both the history and also the message where the one hundred and forty-four thousand are sealed.

Sto štyridsaťštyri tisíc sú „ovce“, ktoré Ho poznajú. „Iné ovce“ sú Jeho stádo, ktoré vychádza z Babylona, keď uvidia a počujú zástavu. Skôr než pozdvihne svoju zástavu, ktorou sú Jeho ovce, najprv ich zhromažďuje po druhý raz. Táto línia posvätných dejín sa zhoduje s veršami trinásť až pätnásť jedenástej kapitoly Daniela, a preto je v súlade so skrytými dejinami štyridsiateho verša. Predstavuje líniu pravého protestantského rohu, ktorá prebieha v rámci dejín odpadlíckeho protestantského rohu, odpadlíckeho republikánskeho rohu a príchodu smilnice z Týru, tesne pred nedeľným zákonom štyridsiateho prvého verša. Línia pravého protestantského rohu predstavuje tak dejiny, ako aj posolstvo, v ktorých je sto štyridsaťštyri tisíc zapečatených.

The “outcasts of Israel” represent a line in contrast with the “assembly of mockers”, as Jeremiah identifies them, or as the “synagogue of Satan” as John identifies them in Revelation chapters two and three where the church of Smyrna and Philadelphia are addressed. The Philadelphians represent the “one hundred and forty-four thousand” of Revelation chapter seven, and Smyrna is “the great multitude” of the same chapter, who cannot be numbered. The two classes of redeemed in the last days are in controversy with those who lie, and who are in the synagogue of Satan, and claim they are God’s people, for they say they are Jews.

„Vyhnanci Izraela“ predstavujú líniu stojacu v protiklade k „zhromaždeniu posmievačov“, ako ich označuje Jeremiáš, alebo k „synagóge satanovej“, ako ju označuje Ján v druhej a tretej kapitole Zjavenia, kde sú oslovované cirkvi v Smyrne a vo Filadelfii. Filadelfskí predstavujú „sto štyridsaťštyri tisíc“ zo siedmej kapitoly Zjavenia a Smyrna je „veľký zástup“ tej istej kapitoly, ktorý nemožno spočítať. Tieto dve triedy vykúpených v posledných dňoch sú v spore s tými, ktorí klamú a ktorí sú v synagóge satanovej a tvrdia, že sú Božím ľudom, lebo hovoria, že sú Židia.

The line of the true Protestant horn consists of the controversy that exists between themselves and the former covenant people who are then being passed by. In the same history the faithful are also in controversy with the line of apostate Protestantism and Catholicism. Those three religious entities represent the dragon, the beast and the false prophet at the micro level within the line of the true Protestant horn.

Línia pravého protestantského rohu pozostáva zo sporu, ktorý jestvuje medzi nimi a bývalým zmluvným ľudom, ktorý je v tom čase obchádzaný. V tých istých dejinách sú verní zároveň aj v spore s líniou odpadlíckeho protestantizmu a katolicizmu. Tieto tri náboženské subjekty predstavujú draka, šelmu a falošného proroka na mikroúrovni v rámci línie pravého protestantského rohu.

“I saw the nominal church and nominal Adventists, like Judas, would betray us to the Catholics to obtain their influence to come against the truth. The saints then will be an obscure people, little known to the Catholics; but the churches and nominal Adventists who know of our faith and customs (for they hated us on account of the Sabbath, for they could not refute it) will betray the saints and report them to the Catholics as those who disregard the institutions of the people; that is, that they keep the Sabbath and disregard Sunday.” Spalding and Magan, 1, 2.

„Videla som, že menovitá cirkev a menovití adventisti nás, podobne ako Judáš, zradia katolíkom, aby získali ich vplyv a postavili sa proti pravde. Svätí budú vtedy nevýznamným ľudom, katolíkom málo známym; ale cirkvi a menovití adventisti, ktorí poznajú našu vieru a naše zvyklosti (pretože nás nenávideli pre sobotu, lebo ju nemohli vyvrátiť), zradia svätých a udajú ich katolíkom ako tých, ktorí nerešpektujú ustanovenia ľudu; to jest, že zachovávajú sobotu a nedbajú na nedeľu.“ Spalding and Magan, 1, 2.

We have dealt with this passage before, and in so doing identified that the expression “nominal church” and the expression “nominal Adventist” would have had a different meaning and application when Sister White penned the words. Yet the prophets spoke more for the last days than they did for their own history, so in this passage the nominal church in the last days would be apostate Protestantism. The word “nominal” means “in name only”.

Týmto úsekom sme sa už zaoberali a pritom sme zistili, že výraz „nominálna cirkev“ a výraz „nominálny adventista“ mali v čase, keď sestra Whiteová písala tieto slová, odlišný význam a použitie. Proroci však hovorili viac pre posledné dni než pre svoju vlastnú dobu, a preto by v tomto úseku nominálna cirkev v posledných dňoch znamenala odpadlícky protestantizmus. Slovo „nominálny“ znamená „iba podľa mena“.

The so-called Protestant church ceased to protest Rome in 1844, when they rebelled against entering into the Most Holy Place by faith, where they could have recognized the seventh-day Sabbath is the correct day of worship. Instead, they retained the worship of the sun, which is the mark of Catholicism. It is impossible to “protest” Rome, which is the only definition of the word “Protestant,” if you have accepted her symbol of authority, which the Roman church has repeatedly identified as her authority to change the day of worship in the Bible from the seventh-day Sabbath unto Sunday.

Takzvaná protestantská cirkev prestala protestovať proti Rímu v roku 1844, keď sa vzbúrila proti tomu, aby vierou vstúpila do Najsvätejšieho miesta, kde mohla rozpoznať, že sobota siedmeho dňa je správnym dňom bohoslužby. Namiesto toho si ponechala uctievanie slnka, ktoré je znakom katolicizmu. Je nemožné „protestovať“ proti Rímu, čo je jediná definícia slova „protestant“, ak ste prijali jeho symbol autority, ktorý rímska cirkev opakovane označila za svoju autoritu zmeniť v Biblii deň bohoslužby zo soboty siedmeho dňa na nedeľu.

“Nominal Adventists” are those who profess to be Seventh-day Adventists, but they are also identified as Judas, who is the symbol of a disciple that has betrayed his profession. The nominal Seventh-day Adventist church will hate the “saints” and those saints “will” then “be an obscure people.” They hate the obscure saints, “on account of the Sabbath,” truth they cannot “refute.” The Sabbath truth in Sister White’s history was the seventh-day Sabbath, but it typifies the Sabbath truth of the last days, which cannot be refuted, and that is the doctrine that was first rejected by Laodicean Seventh-day Adventism in their rebellion in 1863. That doctrine was the first foundational truth discovered by William Miller, and it represents the foundational truths of Adventism that the nominal Adventists refuse to walk in, as represented by Jeremiah’s old paths. That Sabbath truth is the “seven times,” of Leviticus twenty-six.

„Formálni adventisti“ sú tí, ktorí sa hlásia k Cirkvi adventistov siedmeho dňa, no zároveň sú stotožnení s Judášom, ktorý je symbolom učeníka, jenž zradil svoje vyznanie. Formálna cirkev adventistov siedmeho dňa bude nenávidieť „svätých“ a títo svätí potom „budú“ „neznámym ľudom“. Nenávidia neznámych svätých „pre sobotu“, pre pravdu, ktorú nemôžu „vyvrátiť“. Pravdou o sobote v dejinách sestry Whiteovej bola sobota siedmeho dňa, no tá predobrazuje sobotnú pravdu posledných dní, ktorú nemožno vyvrátiť, a tou je učenie, ktoré laodicejský adventizmus siedmeho dňa najprv zavrhol vo svojej vzbure v roku 1863. Toto učenie bolo prvou základnou pravdou, ktorú objavil William Miller, a predstavuje základné pravdy adventizmu, po ktorých formálni adventisti odmietajú kráčať, ako to predstavujú Jeremiášove staré chodníky. Táto sobotná pravda je „sedem časov“ z tretej Mojžišovej dvadsiatej šiestej kapitoly.

The line of true Protestantism that is made up of Philadelphia and Smyrna are betrayed by those represented as Judas. Judas covenanted to betray Jesus three times, thus identifying a progressive betrayal that preceded and concluded at the cross. Verse sixteen of Daniel eleven represents the Sunday law, which was typified by the cross. Therefore, in the verses leading to the Sunday law of verse sixteen, which is also the Sunday law of verse forty-one, a three-step betrayal is brought upon the saints of the last days. The betrayal occurs during the period when the Lord is gathering His last-day ensign a second time.

Líniu pravého protestantizmu, ktorú tvoria Filadelfia a Smyrna, zrádzajú tí, ktorí sú predstavení ako Judáš. Judáš sa zaviazal zradiť Ježiša trikrát, čím označil postupnú zradu, ktorá predchádzala krížu a vyvrcholila na kríži. Šestnásty verš jedenástej kapitoly Daniela predstavuje nedeľný zákon, ktorý bol predobrazený krížom. Preto vo veršoch, ktoré vedú k nedeľnému zákonu v šestnástom verši, ktorý je zároveň nedeľným zákonom v štyridsiatom prvom verši, je na svätých posledných dní uvedená trojstupňová zrada. K tejto zrade dochádza počas obdobia, keď Pán druhý raz zhromažďuje svoju zástavu posledných dní.

And in that day there shall be a root of Jesse, which shall stand for an ensign of the people; to it shall the Gentiles seek: and his rest shall be glorious. And it shall come to pass in that day, that the Lord shall set his hand again the second time to recover the remnant of his people, which shall be left, from Assyria, and from Egypt, and from Pathros, and from Cush, and from Elam, and from Shinar, and from Hamath, and from the islands of the sea. And he shall set up an ensign for the nations, and shall assemble the outcasts of Israel, and gather together the dispersed of Judah from the four corners of the earth. The envy also of Ephraim shall depart, and the adversaries of Judah shall be cut off: Ephraim shall not envy Judah, and Judah shall not vex Ephraim. But they shall fly upon the shoulders of the Philistines toward the west; they shall spoil them of the east together: they shall lay their hand upon Edom and Moab; and the children of Ammon shall obey them. Isaiah 11:10–14.

A v ten deň bude koreň Izaiov stáť ako zástava národom; k nemu sa budú obracať pohania a miesto jeho odpočinku bude slávne. A stane sa v ten deň, že Pán po druhý raz vztiahne svoju ruku, aby získal ostatok svojho ľudu, ktorý zostane, z Asýrie, z Egypta, z Patrosu, z Kúša, z Élámu, zo Sineáru, z Chamátu a z morských ostrovov. A vztýči zástavu národom, zhromaždí vyhnancov Izraela a rozptýlených z Júdu zoberie zo štyroch končín zeme. Aj žiarlivosť Efraima pominie a protivníci Júdu budú vyhladení; Efraim nebude žiarliť na Júdu a Júda nebude sužovať Efraima. Ale vrhnú sa na plecia Filištíncov na západ, spoločne olúpia tých na východe; položia svoju ruku na Edóma a Moába a synovia Amónovi ich budú poslúchať. Izaiáš 11:10–14.

Isaiah identifies the historical setting for this passage in verse ten, with the expression “in that day.” That “day” has therefore been identified in the verses that preceded verse ten. When we trace this particular prophetic narrative back to a reference that allows us to identify when “that day” is, we come to verse one, of chapter ten.

Izaiáš určuje historické pozadie tohto úseku v desiatom verši výrazom „v ten deň“. Tento „deň“ je teda určený vo veršoch, ktoré predchádzajú desiatemu veršu. Keď sledujeme toto osobitné prorocké rozprávanie späť k odkazu, ktorý nám umožňuje určiť, kedy je „ten deň“, dostávame sa k prvému veršu desiatej kapitoly.

Woe unto them that decree unrighteous decrees, and that write grievousness which they have prescribed. Isaiah 10:1.

Beda tým, čo ustanovujú nespravodlivé nariadenia a píšu útlak, ktorý predpísali. Izaiáš 10,1.

Sister White identifies the “unrighteous decree” of this verse as the soon coming Sunday law:

Sestra Whiteová stotožňuje „nespravodlivé nariadenie“ tohto verša s čoskoro prichádzajúcim nedeľným zákonom:

“An idol sabbath has been set up, as the golden image was set up in the plains of Dura. And as Nebuchadnezzar, the king of Babylon, issued a decree that all who would not bow down and worship this image should be killed, so a proclamation will be made that all who will not reverence the Sunday institution will be punished with imprisonment and death. Thus the Sabbath of the Lord is trampled underfoot. But the Lord has declared, ‘Woe unto them that decree unrighteous decrees, and write grievousness which they have prescribed’ [Isaiah 10:1]. [Zephaniah 1:14–18]” Manuscript Releases, volume 14, 92.

„Bola vztyčená modla soboty, ako bol vztýčený zlatý obraz na rovine Dúra. A ako Nabuchodonozor, babylonský kráľ, vydal nariadenie, že všetci, ktorí sa nesklonia a nebudú sa klaňať tomuto obrazu, majú byť usmrtení, tak bude vydané vyhlásenie, že všetci, ktorí neprejavia úctu ustanovizni nedele, budú potrestaní väzením a smrťou. Tak je sobota Pánova pošliapavaná nohami. Ale Pán vyhlásil: ‚Beda tým, ktorí vydávajú nespravodlivé nariadenia a zapisujú útlak, ktorý predpísali‘ [Izaiáš 10:1]. [Sofoniáš 1:14–18]“ Manuscript Releases, zväzok 14, 92.

The context of the Lord gathering His people a second time is placed in the history of the approaching Sunday law crisis, for in verse twelve of chapter ten, Isaiah speaks of the Lord finishing a work among His people before He brings His executive judgment at the unrighteous decree, which is the Sunday law.

Kontext toho, že Pán po druhý raz zhromažďuje svoj ľud, je zasadený do dejín prichádzajúcej krízy nedeľného zákona, lebo vo verši dvanásť desiatej kapitoly Izaiáš hovorí o tom, že Pán dokončí dielo medzi svojím ľudom skôr, než privedie svoj vykonávací súd pri nespravodlivom nariadení, ktorým je nedeľný zákon.

Wherefore it shall come to pass, that when the Lord hath performed his whole work upon mount Zion and on Jerusalem, I will punish the fruit of the stout heart of the king of Assyria, and the glory of his high looks. Isaiah 10:12.

Preto sa stane, že keď Pán dokoná celé svoje dielo na vrchu Sion a v Jeruzaleme, potresce ovocie pyšného srdca asýrskeho kráľa a slávu jeho povýšených pohľadov. Izaiáš 10:12.

The “work upon Zion and on Jerusalem”, which the Lord “performs” before the punishment of the papacy begins at the Sunday law, is the sealing of the one hundred and forty-four thousand. In Ezekiel chapter nine, the man with the writer’s inkhorn goes through Jerusalem placing a mark upon those “that sigh and cry for the abominations done in the land” and in the church. That work includes the process of the Lord gathering together the outcasts of Israel a second time. He gathers them from the four corners of the earth, and the “four corners of earth” is represented by eight geographical areas. Eight is the symbol of the testing process of the image of the beast, thus identifying that the final gathering of those who would be the ensign takes place during the period when the image of the beast test is being accomplished in the earth.

„dielo na Sione a v Jeruzaleme“, ktoré Pán „vykoná“ predtým, než sa pri nedeľnom zákone začne trest nad pápežstvom, je spečatenie sto štyridsaťštyritisíc. V deviatej kapitole Ezechiela muž s pisárskym kalamárom prechádza Jeruzalemom a kladie znak na tých, „ktorí vzdychajú a nariekajú nad všetkými ohavnosťami páchanými v krajine“ a v cirkvi. Toto dielo zahŕňa proces, v ktorom Pán po druhý raz zhromažďuje vyhnancov Izraela. Zhromažďuje ich zo štyroch končín zeme a „štyri končiny zeme“ sú znázornené ôsmimi zemepisnými oblasťami. Osem je symbolom procesu skúšky obrazu šelmy, čím sa určuje, že konečné zhromaždenie tých, ktorí mali byť zástavou, sa uskutočňuje počas obdobia, keď sa na zemi vykonáva skúška obrazu šelmy.

The unity represented by “Ephraim” “not envying Judah, and Judah” “not vexing Ephraim,” occurs when the adversaries of Judah are cut off. Prophetically, the former covenant people, represented by Judas, or the synagogue of Satan, or the assembly of mockers, or the Protestants of Millerite history, or the Jews of Christ’s history are “cut off” at the first disappointment. When Jeremiah represents that very history, he was instructed that he could never return to the assembly of mockers, though they could return to him if they chose to repent.

Jednota znázornená tým, že „Efraim“ „nezávidí Judovi a Júda“ „netrápi Efraima“, nastáva vtedy, keď sú protivníci Júdu vyťatí. Prorocky je niekdajší zmluvný ľud, predstavovaný Judášom, alebo synagógou satanovou, alebo zhromaždením posmievačov, alebo protestantmi milleritskej histórie, alebo Židmi z dejín Krista, „vyťatý“ pri prvom sklamaní. Keď Jeremiáš znázorňuje práve túto históriu, bolo mu prikázané, že sa nikdy nemôže vrátiť k zhromaždeniu posmievačov, hoci oni sa mohli vrátiť k nemu, ak by sa rozhodli činiť pokánie.

From July 18, 2020 unto the Sunday law the Lord gathers His last-day people a second time. He gathers them from around the world, during a period when He is finishing His whole work on Judah and Jerusalem. In that sealing time, God’s last-day people will be obscure, but will never-the-less be confronted by a threefold union which opposes their work.

Od 18. júla 2020 až po nedeľný zákon Pán zhromažďuje svoj ľud posledných dní druhý raz. Zhromažďuje ich z celého sveta počas obdobia, keď dokončuje celé svoje dielo nad Júdom a Jeruzalemom. V tom čase zapečaťovania bude Boží ľud posledných dní neznámy, no napriek tomu bude čeliť trojnásobnému zväzku, ktorý sa stavia proti jeho dielu.

Catholicism is the beast of the threefold union, and one of her daughters is the class Sister White identifies as the nominal church. They represent the false prophet. The nominal Laodicean Adventists, represented by Judas, are the dragon in this representation. The rebellion of 1863 was typified by the rebellion of ancient Israel at the first Kadesh, when they chose to reject the message of Joshua and Caleb and return to Egypt. Egypt is a symbol of the dragon.

Katolicizmus je šelmou trojnásobného zväzku a jednou z jej dcér je trieda, ktorú sestra Whiteová označuje ako menovitú cirkev. Títo predstavujú falošného proroka. Menovití laodicejskí adventisti, predstavovaní Judášom, sú v tomto znázornení drakom. Vzbura roku 1863 bola predobrazene znázornená vzburou starovekého Izraela pri prvom Kádeši, keď sa rozhodli odmietnuť posolstvo Jozuu a Káleba a vrátiť sa do Egypta. Egypt je symbolom draka.

Son of man, set thy face against Pharaoh king of Egypt, and prophesy against him, and against all Egypt: Speak, and say, Thus saith the Lord God; Behold, I am against thee, Pharaoh king of Egypt, the great dragon that lieth in the midst of his rivers, which hath said, My river is mine own, and I have made it for myself. Ezekiel 29:2, 3.

Synu človeka, obráť svoju tvár proti faraónovi, egyptskému kráľovi, a prorokuj proti nemu i proti celému Egyptu. Hovor a povedz: Takto vraví Pán, Hospodin: Hľa, som proti tebe, faraón, egyptský kráľ, veľký drak, ktorý leží uprostred svojich riek, ktorý povedal: Moja rieka je moja a ja som ju urobil pre seba. Ezechiel 29:2, 3.

The rebellion at Kadesh represented the tenth test in a testing process that brought about the rejection and death of the chosen people who had been brought out of Egypt, and typified the final test of a testing process that was brought upon Philadelphian Millerite Adventism on October 22, 1844 and concluded with the rebellion of 1863. At the very end of ancient Israel’s history, the Jews “cried out, ‘Away with him, away with him, crucify him’. Pilate saith unto them, ‘Shall I crucify your King?’ The chief priests answered, ‘We have no king but Caesar.’” In the first rebellion and the last rebellion the former covenant people chose to identify a symbol of the dragon (Egypt and pagan Rome) as their king.

Vzbura v Kádeši predstavovala desiatu skúšku v procese skúšania, ktorý privodil zavrhnutie a smrť vyvoleného ľudu, ktorý bol vyvedený z Egypta, a bola predobrazom záverečnej skúšky procesu skúšania, ktorý bol privedený na filadelfský milleritický adventizmus 22. októbra 1844 a zavŕšil sa vzburou roku 1863. Na samom konci dejín starovekého Izraela Židia „volali: ‚Preč s ním, preč s ním, ukrižuj ho.‘ Pilát im povedal: ‚Vášho Kráľa mám ukrižovať?‘ Veľkňazi odpovedali: ‚Nemáme kráľa, iba cisára.‘“ V prvej vzbure i v poslednej vzbure si bývalý zmluvný ľud zvolil za svojho kráľa symbol draka (Egypt a pohanský Rím).

On July 18, 2020, the “adversaries of Judah” were “cut off,” and the temple of the one hundred and forty-four thousand was set up. All that was left was for the temple to be cleansed, in advance of the Messenger of the Covenant suddenly coming to His temple. The temple of Millerite history was erected in forty-six years from 1798 unto 1844. At the first disappointment of April 19, 1844 the Protestants were cut off and became part of the synagogue of Satan, the assembly of mockers, a daughter of Rome. From that point until October 22, 1844 a purification process occurred in advance of the faithful following Christ into the Most Holy Place, that He might accomplish the work of joining His Divinity to their humanity.

Dňa 18. júla 2020 boli „nepriatelia Júdu“ „odťatí“ a chrám sto štyridsiatich štyroch tisíc bol postavený. Zostávalo už len, aby bol chrám očistený predtým, ako Posol zmluvy náhle príde do svojho chrámu. Chrám milleritských dejín bol budovaný štyridsaťšesť rokov, od roku 1798 až do roku 1844. Pri prvom sklamaní 19. apríla 1844 boli protestanti odťatí a stali sa súčasťou synagógy satana, zhromaždenia posmievačov, dcéry Ríma. Od toho bodu až do 22. októbra 1844 prebiehal proces očisťovania predtým, ako verní nasledovali Krista do Najsvätejšieho miesta, aby mohol vykonať dielo spojenia svojej božskosti s ich ľudskosťou.

The history of the true Protestant horn, that is gathered a second time just before the unrighteous decree, that they might be the ensign that God employs to call His other flock out of Babylon, occurs in the same period where the apostate Republican and Protestant horns are joining together, committing spiritual fornication, thus becoming one flesh, or one temple, which is the image of the beast. God’s temple is simultaneously forming the image of Christ.

Dejiny pravého protestantského rohu, ktorý je zhromažďovaný po druhý raz tesne pred nespravodlivým nariadením, aby bol zástavou, ktorú Boh používa na povolanie svojho druhého stáda z Babylonu, sa odohrávajú v tom istom období, keď sa odpadlícky republikánsky a protestantský roh spájajú, páchajúc duchovné smilstvo, a tak sa stávajú jedným telom alebo jedným chrámom, čo je obraz šelmy. Boží chrám sa súčasne formuje na obraz Krista.

We will continue this study in the next article.

V tejto štúdii budeme pokračovať v nasledujúcom článku.

The word that came to Jeremiah from the Lord, saying, Stand in the gate of the Lord’s house, and proclaim there this word, and say, Hear the word of the Lord, all ye of Judah, that enter in at these gates to worship the Lord. Thus saith the Lord of hosts, the God of Israel, Amend your ways and your doings, and I will cause you to dwell in this place. Trust ye not in lying words, saying, The temple of the Lord, The temple of the Lord, The temple of the Lord, are these. For if ye throughly amend your ways and your doings; if ye throughly execute judgment between a man and his neighbour; If ye oppress not the stranger, the fatherless, and the widow, and shed not innocent blood in this place, neither walk after other gods to your hurt: Then will I cause you to dwell in this place, in the land that I gave to your fathers, for ever and ever. Behold, ye trust in lying words, that cannot profit. Will ye steal, murder, and commit adultery, and swear falsely, and burn incense unto Baal, and walk after other gods whom ye know not; And come and stand before me in this house, which is called by my name, and say, We are delivered to do all these abominations? Is this house, which is called by my name, become a den of robbers in your eyes? Behold, even I have seen it, saith the Lord.

Slovo, ktoré zaznelo Jeremiášovi od Hospodina: Postav sa do brány Hospodinovho domu a ohlasuj tam toto slovo a povedz: Počujte slovo Hospodinovo, všetci z Judska, ktorí vchádzate týmito bránami, aby ste sa klaňali Hospodinovi. Takto hovorí Hospodin zástupov, Boh Izraela: Napravte svoje cesty a svoje skutky a dám vám bývať na tomto mieste. Nespoliehajte sa na lživé slová, keď hovoria: Chrám Hospodinov, chrám Hospodinov, chrám Hospodinov je toto. Lebo ak naozaj napravíte svoje cesty a svoje skutky; ak naozaj budete vykonávať súd medzi človekom a jeho blížnym; ak nebudete utláčať cudzinca, sirotu a vdovu a neprelejete na tomto mieste nevinnú krv, ani nepôjdete za inými bohmi na svoju vlastnú škodu: vtedy vám dám bývať na tomto mieste, v krajine, ktorú som dal vašim otcom od vekov až naveky. Hľa, spoliehate sa na lživé slová, ktoré nemôžu prospieť. Budete kradnúť, vraždiť, cudzoložiť, krivo prisahať, páliť kadidlo Bálovi a chodiť za inými bohmi, ktorých nepoznáte, a potom prídete a postavíte sa predo mňa v tomto dome, ktorý sa nazýva mojím menom, a poviete: Sme vyslobodení, aby sme páchali všetky tieto ohavnosti? Či sa tento dom, ktorý sa nazýva mojím menom, stal vo vašich očiach pelechom lotrov? Hľa, aj ja som to videl, hovorí Hospodin.

But go ye now unto my place which was in Shiloh, where I set my name at the first, and see what I did to it for the wickedness of my people Israel. And now, because ye have done all these works, saith the Lord, and I spake unto you, rising up early and speaking, but ye heard not; and I called you, but ye answered not; Therefore will I do unto this house, which is called by my name, wherein ye trust, and unto the place which I gave to you and to your fathers, as I have done to Shiloh. And I will cast you out of my sight, as I have cast out all your brethren, even the whole seed of Ephraim. Therefore pray not thou for this people, neither lift up cry nor prayer for them, neither make intercession to me: for I will not hear thee. Seest thou not what they do in the cities of Judah and in the streets of Jerusalem? Jeremiah 7:1–17.

Ale choďte teraz na moje miesto, ktoré bolo v Šíle, kde som na počiatku ustanovil svoje meno, a pozrite, čo som s ním urobil pre bezbožnosť svojho ľudu Izraela. A teraz, pretože ste páchali všetky tieto skutky, hovorí Hospodin, a ja som vám hovoril včasne a neúnavne, ale nepočuli ste; volal som vás, ale neodpovedali ste; preto urobím s týmto domom, ktorý sa nazýva mojím menom, v ktorý dúfate, i s miestom, ktoré som dal vám a vašim otcom, tak, ako som urobil so Šílom. A vyvrhnem vás spred svojej tváre, ako som vyvrhol všetkých vašich bratov, celé potomstvo Efraimovo. Preto sa nemodli za tento ľud, nepozdvihuj za nich krik ani modlitbu a neprihováraj sa mi za nich, lebo ťa nevyslyším. Či nevidíš, čo robia v mestách Judska a na uliciach Jeruzalema? Jeremiáš 7:1–17.