Sister White often identifies that the prophetic lessons that are needed to be understood are portrayed with the rise and fall of kingdoms.
Sestra Whiteová často poukazuje na to, že prorocké poučenia, ktorým je potrebné porozumieť, sú znázornené prostredníctvom vzostupu a pádu kráľovstiev.
“From the rise and fall of nations as made plain in the books of Daniel and the Revelation, we need to learn how worthless is mere outward and worldly glory. Babylon, with all its power and magnificence, the like of which our world has never since beheld,—power and magnificence which to the people of that day seemed so stable and enduring,—how completely has it passed away! As ‘the flower of the grass,’ it has perished. James 1:10. So perished the Medo-Persian kingdom, and the kingdoms of Grecia and Rome. And so perishes all that has not God for its foundation. Only that which is bound up with His purpose, and expresses His character, can endure. His principles are the only steadfast things our world knows.” Prophets and Kings, 548.
„Zo vzostupu a pádu národov, ako sú jasne zobrazené v knihách Daniel a Zjavenie, sa máme naučiť, aká bezcenná je iba vonkajšia a svetská sláva. Babylon so všetkou svojou mocou a nádherou, akú náš svet odvtedy už nikdy nevidel — mocou a nádherou, ktoré sa ľuďom tej doby zdali také pevné a trvalé — ako úplne pominul! Ako ‚kvet trávy‘ zahynul. Jakub 1:10. Tak zaniklo aj Médsko-perzské kráľovstvo a kráľovstvá Grécka a Ríma. A tak zaniká všetko, čo nemá Boha za svoj základ. Iba to, čo je spojené s Jeho zámerom a vyjadruje Jeho charakter, môže pretrvať. Jeho zásady sú jediné pevné veci, ktoré náš svet pozná.“ Proroci a králi, 548.
The “rise and fall” of the kingdoms that are represented in the books of Daniel and Revelation are the focal point of a correct approach to the study of prophecy. The fall of Babylon is typified by the fall of Nimrod’s Babel in Genesis eleven. Then in Daniel chapter five, Babylon falls again. The papacy’s history of its rise to power in the year 538, and its subsequent fall in 1798, also typifies the final fall of Babylon, for the papal power is prophetically spiritual Babylon. The papacy fell in 1798, and Revelation chapter eighteen outlines its final fall. In Daniel chapter eleven, and verse forty-five, the papacy, represented there as the king of the north, comes to its end with none to help. This takes place when probation closes, for verses forty-five of chapter eleven, and verse one of chapter twelve, represent the same history.
„Vzostup a pád“ kráľovstiev, ktoré sú predstavené v knihách Daniel a Zjavenie, sú ústredným bodom správneho prístupu k štúdiu proroctva. Pád Babylona je predobrazne zobrazený pádom Nimródovho Bábelu v prvej knihe Mojžišovej, v jedenástej kapitole. Potom v piatej kapitole knihy Daniel Babylon opäť padá. Dejiny pápežstva, jeho vzostupu k moci v roku 538 a jeho následného pádu v roku 1798, takisto predobrazujú konečný pád Babylona, lebo pápežská moc je v prorockom zmysle duchovným Babylonom. Pápežstvo padlo v roku 1798 a osemnásta kapitola Zjavenia načrtáva jeho konečný pád. V Danielovi 11,45 pápežstvo, ktoré je tam predstavené ako severný kráľ, prichádza ku svojmu koncu a niet nikoho, kto by mu pomohol. To sa odohráva pri uzavretí doby milosti, lebo verš štyridsaťpäť jedenástej kapitoly a verš jeden dvanástej kapitoly predstavujú tie isté dejiny.
And he shall plant the tabernacles of his palace between the seas in the glorious holy mountain; yet he shall come to his end, and none shall help him. And at that time shall Michael stand up, the great prince which standeth for the children of thy people: and there shall be a time of trouble, such as never was since there was a nation even to that same time: and at that time thy people shall be delivered, every one that shall be found written in the book. Daniel 11:45, 12:1.
A postaví stany svojho paláca medzi moriami na vrchu slávnej svätosti; ale príde k svojmu koncu a nikto mu nepomôže. A v tom čase povstane Michael, veľké knieža, ktoré stojí za synov tvojho ľudu; a nastane čas súženia, akého nebolo odvtedy, čo povstal národ, až do toho istého času; a v tom čase bude vyslobodený tvoj ľud, každý, kto sa nájde zapísaný v knihe. Daniel 11:45, 12:1.
The message of the second angel is structured upon the fact that Babylon has fallen twice. Literal Babylon, represented by Nimrod and Belshazzar fell twice, and spiritual Babylon fell in 1798, and does so again, when human probation closes.
Posolstvo druhého anjela je vystavané na skutočnosti, že Babylon padol dvakrát. Doslovný Babylon, predstavovaný Nimrodom a Balsazárom, padol dvakrát, a duchovný Babylon padol v roku 1798 a padne znovu, keď sa uzavrie čas milosti pre ľudstvo.
And there followed another angel, saying, Babylon is fallen, is fallen, that great city, because she made all nations drink of the wine of the wrath of her fornication. Revelation 14:8.
A nasledoval iný anjel, ktorý hovoril: Padol, padol Babylon, to veľké mesto, lebo napájal všetky národy vínom hnevu svojho smilstva. Zjavenie 14:8.
The repetition of the fall of Babylon in the second angel provides the prophetic justification for identifying the doubling of words and phrases within the Scriptures as a symbol of the combined messages of the second angel and the Midnight Cry. It also upholds the principle identified by Sister White, concerning the study of prophecy being based upon the rise and fall of the kingdoms represented in the books of Daniel and Revelation. It illustrates the concept that to understand the fall of Babylon, the student of prophecy must bring together all of Babylon’s falls, “line upon line,” to establish the correct prophetic message of the final fall of Babylon.
Opakovanie pádu Babylonu v posolstve druhého anjela poskytuje prorocké odôvodnenie na stotožnenie zdvojenia slov a fráz v Písmach ako symbolu spojených posolstiev druhého anjela a Polnočného volania. Zároveň potvrdzuje zásadu, na ktorú poukázala sestra Whiteová, že štúdium proroctiev je založené na vzostupe a páde kráľovstiev predstavených v knihách Daniel a Zjavenie. Ilustruje to myšlienku, že aby študent proroctiev porozumel pádu Babylonu, musí zhromaždiť všetky pády Babylonu, „riadok na riadok“, aby ustanovil správne prorocké posolstvo konečného pádu Babylonu.
Babylon falling twice in the message of the second angel, is based upon the prophetic rule which identifies that truth is established upon the testimony of two witnesses. The doubling of Babylon’s fall within the message, represents the prophetic methodology that is identified in the Bible as the latter rain. That sacred methodology, which is the latter rain, is the application of bringing various lines of prophecy together “line upon line.” When employed by the student of prophecy, the methodology establishes the “message” of the latter rain. The latter rain message that is established through the application of the sacred methodology, is thereafter proclaimed in the combined prophetic histories of the second angel and the Midnight Cry. This was true in the history of the movement of the first angel, and it is true today, in the history of the movement of the third angel.
Dvojnásobný pád Babylonu v posolstve druhého anjela je založený na prorockom pravidle, ktoré určuje, že pravda je potvrdená svedectvom dvoch svedkov. Zdvojenie pádu Babylonu v rámci posolstva predstavuje prorockú metodológiu, ktorá je v Biblii označená ako neskorý dážď. Táto posvätná metodológia, ktorou je neskorý dážď, spočíva v uplatnení zjednocovania rozličných línií proroctva „riadok na riadok“. Keď ju študent proroctva použije, táto metodológia ustanovuje „posolstvo“ neskorého dažďa. Posolstvo neskorého dažďa, ktoré je ustanovené prostredníctvom uplatnenia tejto posvätnej metodológie, je potom ohlasované v spojených prorockých dejinách druhého anjela a Polnočného volania. Tak to bolo v dejinách hnutia prvého anjela a tak je to pravdivé aj dnes, v dejinách hnutia tretieho anjela.
Chapters four and five of the book of Daniel, represent the line of history which covers the rise and beginning of Babylon, represented by Nebuchadnezzar in chapter four, and then the fall and ending of Babylon, represented by Belshazzar in chapter five. Together they produce one prophetic line. The prophetic line produced by those two chapters is to be laid over the top of Daniel chapters one through three, in order to establish the latter rain message.
Štvrtá a piata kapitola knihy Daniel predstavujú líniu dejín, ktorá zahŕňa vzostup a počiatok Babylonu, predstavovaný Nabuchodonozorom v štvrtej kapitole, a potom pád a zánik Babylonu, predstavovaný Balsazárom v piatej kapitole. Spoločne vytvárajú jednu prorockú líniu. Prorocká línia vytvorená týmito dvoma kapitolami sa má položiť na kapitoly Daniel 1 až 3, aby sa ustanovilo posolstvo neskorého dažďa.
The two chapters present the fall and rising again of Nebuchadnezzar and the fall and destruction of Belshazzar, and therefore present the fall of Babylon in the beginning and ending of the line. The line of prophecy created by the two chapters is structured upon Babylon falling, rising, and then falling again. That fact alone identifies that those two chapters represent the message of the second angel. The two chapters represent the history of the earth beast of Revelation thirteen, and in that history the message of the second angel and Midnight Cry is twice proclaimed.
Tieto dve kapitoly predstavujú pád a opätovné povstanie Nabuchodonozora a pád i záhubu Belšaccara, a preto predstavujú pád Babylonu na začiatku i na konci línie. Línia proroctva vytvorená týmito dvoma kapitolami je vystavaná na tom, že Babylon padá, povstáva a potom znovu padá. Už samotná táto skutočnosť ukazuje, že tieto dve kapitoly predstavujú posolstvo druhého anjela. Tieto dve kapitoly predstavujú dejiny zemskej šelmy zo Zjavenia trinástej kapitoly a v týchto dejinách je posolstvo druhého anjela a Polnočný výkrik ohlasované dvakrát.
Therefore, before we begin our consideration of chapters four and five of Daniel, we will identify the sacred methodology which is the latter rain, and then by employing that methodology we will identify the message of the latter rain.
Preto skôr, než začneme uvažovať o štvrtej a piatej kapitole Daniela, určíme posvätnú metodológiu, ktorou je neskorý dážď, a potom použitím tejto metodológie určíme posolstvo neskorého dažďa.
A significant waymark of the history of the first and second angel was the methodology represented by William Miller’s rules of prophetic interpretation. Those rules were used by men to identify the message of the Midnight Cry, and that message was the latter rain message for that history. A significant waymark of the history of the third angel is the methodology represented as “Prophetic Keys”. Those rules are to be used in conjunction with the rules of William Miller to identify the message of the Midnight Cry in our current history, and the message that is now being established by those rules is the latter rain message of the last days. Miller’s rules represent the early rain in the prophetic history of the earth beast, and those rules combined with the “Prophetic Keys” represent the latter rain in the prophetic history of the earth beast.
Významným medzníkom dejín prvého a druhého anjela bola metodológia reprezentovaná pravidlami prorockého výkladu Williama Millera. Tieto pravidlá použili muži na určenie posolstva Polnočného volania a toto posolstvo bolo posolstvom neskorého dažďa pre tieto dejiny. Významným medzníkom dejín tretieho anjela je metodológia reprezentovaná ako „Prorocké kľúče“. Tieto pravidlá sa majú používať v spojení s pravidlami Williama Millera na určenie posolstva Polnočného volania v našich súčasných dejinách a posolstvo, ktoré sa teraz prostredníctvom týchto pravidiel ustanovuje, je posolstvom neskorého dažďa posledných dní. Millerove pravidlá predstavujú skorý dážď v prorockých dejinách šelmy zo zeme a tieto pravidlá spojené s „Prorockými kľúčmi“ predstavujú neskorý dážď v prorockých dejinách šelmy zo zeme.
The latter rain is the methodology employed to produce the message. There are those who are deceived because they seek for the latter rain experience, without first seeking the message that produces the experience. The Pentecostal churches of Christianity are a clear example of that deception. That same type of misguided direction is available to those who do seek for the latter rain message, but refuse to seek for the methodology that identifies and establishes the latter rain message. Without the correct methodology, the correct message cannot be identified. Without the correct message, the correct experience is an impossibility.
Pozdný dážď je metodológia použitá na vytvorenie posolstva. Sú takí, ktorí sú zvedení, pretože hľadajú skúsenosť pozdného dažďa bez toho, aby najprv hľadali posolstvo, ktoré túto skúsenosť prináša. Letničné cirkvi kresťanstva sú jasným príkladom tohto zvodu. Ten istý druh mylného smerovania je dostupný aj tým, ktorí síce hľadajú posolstvo pozdného dažďa, no odmietajú hľadať metodológiu, ktorá posolstvo pozdného dažďa určuje a upevňuje. Bez správnej metodológie nemožno rozpoznať správne posolstvo. Bez správneho posolstva je správna skúsenosť nemožná.
The significance of this biblical fact goes unrecognized by most, for they have never considered the possibility that there is one right way to study the Bible, and that there are many wrong ways to study the Bible. The wrong way to study the Bible, that is by far the most often chosen, is to trust other men’s opinions of what the Bible teaches. It is such a common issue with men, that every church organizes a system to address this falsely perceived need of their flocks. That false need, produces the false work of establishing a system of leaders who are identified as the spiritual experts of biblical understanding that will correctly direct the understanding of the untrained flock. The Bible does identify a very organized system for the structure of a church, which includes elders, prophets and teachers, but the Bible never endorses the corruption of church organization that produces a system of leaders who have been ordained to identify what is or what isn’t truth, and thereafter, who is and who isn’t a heretic.
Význam tejto biblickej skutočnosti si väčšina ľudí neuvedomuje, lebo nikdy neuvažovali o možnosti, že existuje jeden správny spôsob štúdia Biblie a mnoho nesprávnych spôsobov štúdia Biblie. Nesprávny spôsob štúdia Biblie, ktorý je zďaleka najčastejšie volený, spočíva v dôverovaní názorom iných ľudí na to, čo Biblia učí. Je to medzi ľuďmi natoľko bežná záležitosť, že každá cirkev vytvára systém, aby uspokojila túto falošne vnímanú potrebu svojho stáda. Táto falošná potreba plodí falošné dielo vytvárania systému vodcov, ktorí sú označovaní za duchovných odborníkov na biblické porozumenie a ktorí majú správne usmerňovať chápanie nevycvičeného stáda. Biblia skutočne uvádza veľmi usporiadaný systém štruktúry cirkvi, ktorý zahŕňa starších, prorokov a učiteľov, no Biblia nikdy neschvaľuje skazenie cirkevnej organizácie, ktoré vytvára systém vodcov ustanovených na to, aby určovali, čo je a čo nie je pravda, a následne kto je a kto nie je heretik.
Study to show thyself approved unto God, a workman that needeth not to be ashamed, rightly dividing the word of truth. 2 Timothy 2:15.
Usiluj sa osvedčiť pred Bohom ako robotník, ktorý sa nemusí hanbiť a správne rozdeľuje slovo pravdy. 2 Timotejovi 2:15.
A church leader is to exhort, rebuke, teach and guard against false doctrines and those who promote the false doctrines, but we are each to “study to show” ourselves “approved unto God,” by “rightly dividing the word of truth.” In doing so, we must know the methodology that the Bible identifies as the correct way to rightly divide the word of truth. The book of Isaiah sets forth these issues in the context of the latter rain, so it is there that we will begin.
Cirkevný vodca má napomínať, karhať, učiť a chrániť pred falošnými učením i pred tými, ktorí tieto falošné učenia šíria, no každý z nás má „usilovne sa predstavovať“ „Bohu osvedčený“ tým, že „správne rozdeľuje slovo pravdy“. Aby sme to činili, musíme poznať metodológiu, ktorú Biblia označuje za správny spôsob správneho rozdeľovania slova pravdy. Kniha Izaiáš predkladá tieto otázky v kontexte neskorého dažďa, a preto tam začneme.
In that day the Lord with his sore and great and strong sword shall punish leviathan the piercing serpent, even leviathan that crooked serpent; and he shall slay the dragon that is in the sea. In that day sing ye unto her, A vineyard of red wine. I the Lord do keep it; I will water it every moment: lest any hurt it, I will keep it night and day. Fury is not in me: who would set the briers and thorns against me in battle? I would go through them, I would burn them together. Or let him take hold of my strength, that he may make peace with me; and he shall make peace with me. He shall cause them that come of Jacob to take root: Israel shall blossom and bud, and fill the face of the world with fruit. Hath he smitten him, as he smote those that smote him? or is he slain according to the slaughter of them that are slain by him? In measure, when it shooteth forth, thou wilt debate with it: he stayeth his rough wind in the day of the east wind. By this therefore shall the iniquity of Jacob be purged; and this is all the fruit to take away his sin; when he maketh all the stones of the altar as chalkstones that are beaten in sunder, the groves and images shall not stand up. Yet the defenced city shall be desolate, and the habitation forsaken, and left like a wilderness: there shall the calf feed, and there shall he lie down, and consume the branches thereof. When the boughs thereof are withered, they shall be broken off: the women come, and set them on fire: for it is a people of no understanding: therefore he that made them will not have mercy on them, and he that formed them will shew them no favour. And it shall come to pass in that day, that the Lord shall beat off from the channel of the river unto the stream of Egypt, and ye shall be gathered one by one, O ye children of Israel. And it shall come to pass in that day, that the great trumpet shall be blown, and they shall come which were ready to perish in the land of Assyria, and the outcasts in the land of Egypt, and shall worship the Lord in the holy mount at Jerusalem. Isaiah 27:1–13.
V ten deň Hospodin svojím tvrdým a veľkým a mocným mečom potresce leviatana, toho rýchleho hada, áno, leviatana, toho skrúteného hada; a zabije draka, ktorý je v mori. V ten deň spievajte o nej: Vinica červeného vína. Ja, Hospodin, ju strážim; budem ju každú chvíľu zavlažovať; aby jej nik neublížil, budem ju strážiť vo dne i v noci. Nemám v sebe hnev; kto by mi v boji postavil tŕnie a bodľač? Prešiel by som cez ne, všetko by som ich spálil. Alebo nech sa chopí mojej sily, aby uzavrel so mnou pokoj; áno, nech uzavrie so mnou pokoj. Tí, ktorí vyjdú z Jákoba, zapustia korene; Izrael zakvitne a vypučí a naplní tvár sveta ovocím. Či ho bil tak, ako bil tých, čo bili jeho? Alebo bol zabitý podľa pobitia tých, ktorí boli od neho pobití? S mierou, keď vyráža, budeš sa s ním prieť; on zadržiava svoj prudký vietor v deň východného vetra. Preto bude týmto očistená neprávosť Jákobova; a toto je všetko ovocie odstránenia jeho hriechu: keď všetky kamene oltára urobí ako kriedové kamene rozbité na kusy, a háje i modly už neobstoja. Lebo opevnené mesto bude spustošené, obydlie opustené a ponechané ako púšť; tam sa bude pásť teľa, tam si ľahne a zožerie jeho vetvy. Keď jeho konáre uschnú, budú odlomené; prídu ženy a zapália ich; lebo je to ľud bez rozumnosti; preto ten, ktorý ich učinil, sa nad nimi nezmiluje, a ten, ktorý ich utvoril, im nepreukáže priazeň. A stane sa v ten deň, že Hospodin bude mlátiť od toku Rieky až po egyptský potok, a vy budete pozbieraní jeden po druhom, ó synovia Izraelovi. A stane sa v ten deň, že zaznie veľká trúba, a prídu tí, ktorí boli blízki zahynutiu v asýrskej krajine, i vyhnanci v egyptskej krajine, a budú sa klaňať Hospodinovi na svätom vrchu v Jeruzaleme. Izaiáš 27:1–13.
In the previous articles, we have repeatedly addressed the “ensign” that is lifted up to call God’s other children out of Babylon. The last verse of Isaiah chapter twenty-seven, addresses the work of the ensign when it says “the great trumpet shall be blown, and they shall come which were ready to perish in the land of Assyria.” Assyria is a symbol of Babylon in the last days, and those that hear the warning message to come out of Babylon in the verse, come and worship with those represented as the one hundred and forty-four thousand who are prophetically located at “the holy mount at Jerusalem.”
V predchádzajúcich článkoch sme sa opakovane zaoberali „zástavou“, ktorá je vztýčená, aby povolala ostatné Božie deti z Babylonu. Posledný verš dvadsiatej siedmej kapitoly Izaiáša hovorí o diele zástavy, keď vraví, že „zatrúbi sa na veľkú trúbu a prídu tí, ktorí boli blízki záhube v asýrskej krajine“. Asýria je symbolom Babylonu v posledných dňoch a tí, ktorí vo verši počujú varovné posolstvo, aby vyšli z Babylonu, prichádzajú a uctievajú Boha s tými, ktorí sú predstavení ako sto štyridsaťštyri tisíc a ktorí sú prorocky umiestnení „na svätom vrchu v Jeruzaleme“.
The verse says, “and it shall come to pass in that day.” “That day,” which is the day when the second voice of Revelation chapter eighteen, calls God’s other children out of Babylon, is the setting for the entire chapter. The second voice of Revelation chapter eighteen, cries at the Sunday law, when the whore of Tyre is remembered.
Verš hovorí: „a stane sa v ten deň.“ „Ten deň“, ktorý je dňom, keď druhý hlas zo zjavenia v osemnástej kapitole volá ostatné Božie deti von z Babylona, je rámcom celej kapitoly. Druhý hlas zo zjavenia v osemnástej kapitole volá pri nedeľnom zákone, keď je rozpamätaná smilnica Týru.
And I heard another voice from heaven, saying, Come out of her, my people, that ye be not partakers of her sins, and that ye receive not of her plagues. For her sins have reached unto heaven, and God hath remembered her iniquities. Revelation 18:4, 5.
A počul som iný hlas z neba, ktorý hovoril: Vyjdite z nej, ľud môj, aby ste nemali účasť na jej hriechoch a aby ste neprijali z jej rán. Lebo jej hriechy sa navŕšili až po nebo a Boh sa rozpamätal na jej neprávosti. Zjavenie 18:4, 5.
Isaiah chapter twenty-seven, begins by identifying the same day that the chapter ends with, when it says, “In that day the Lord with his sore and great and strong sword shall punish leviathan the piercing serpent, even leviathan that crooked serpent; and he shall slay the dragon that is in the sea.”
Dvadsiata siedma kapitola Izaiáša sa začína označením toho istého dňa, ktorým sa kapitola aj končí, keď hovorí: „V ten deň Hospodin svojím tvrdým, veľkým a mocným mečom potrestá leviatana, toho prchkého hada, áno leviatana, toho krútivého hada; a zabije draka, ktorý je v mori.“
At the Sunday law God’s executive, retributive judgment begins upon the kingdoms of the dragon (the United Nations), the beast (the papacy) and the false prophet (the United States). At the Sunday law the false prophet is overthrown as the sixth kingdom of Bible prophecy, and national apostasy produces national ruin. The Sunday law is where God’s executive judgments begin to fall upon the dragon, who is Satan (and whose earthly kingdom is represented as the dragon), the beast and the false prophet. It is a progressive punishment, that begins at the Sunday law. The beginning and the ending of chapter twenty-seven of Isaiah is the Sunday law, and the chapter represents specific issues that are directly connected with the history that leads up to and follows after the Sunday law.
Pri nedeľnom zákone sa začína Boží výkonný, odplatný súd nad kráľovstvami draka (Organizácia Spojených národov), šelmy (pápežstva) a falošného proroka (Spojených štátov). Pri nedeľnom zákone je falošný prorok zvrhnutý ako šieste kráľovstvo biblického proroctva a národné odpadnutie prináša národnú skazu. Nedeľný zákon je miestom, kde na draka, ktorým je satan (a ktorého pozemské kráľovstvo je predstavené ako drak), na šelmu a na falošného proroka začínajú dopadať Božie výkonné súdy. Je to postupujúci trest, ktorý sa začína pri nedeľnom zákone. Začiatok i koniec dvadsiatej siedmej kapitoly Izaiáša je nedeľný zákon a táto kapitola predstavuje konkrétne otázky, ktoré sú priamo spojené s dejinami vedúcimi k nedeľnému zákonu a nasledujúcimi po ňom.
We are considering chapter twenty-seven, for it establishes the prophetic setting for chapters twenty-eight and twenty-nine. In those chapters we will find the definition of the latter rain as a methodology, which will allow us to understand the significance of laying chapters four and five of Daniel over the top of chapters one through three of Daniel. After Isaiah chapter twenty-seven, identifies the beginning of the progressive punishment of the dragon’s kingdom, he records that in that period of time, God’s people are commanded to “sing unto her.” Sing unto who?
Uvažujeme o dvadsiatej siedmej kapitole, pretože ustanovuje prorocké pozadie pre dvadsiatu ôsmu a dvadsiatu deviatu kapitolu. V týchto kapitolách nájdeme definíciu neskorého dažďa ako metodológie, čo nám umožní pochopiť význam toho, že sa štvrtá a piata kapitola Daniela kladú navrch na prvú až tretiu kapitolu Daniela. Keď Izaiáš v dvadsiatej siedmej kapitole označí začiatok postupného trestu nad kráľovstvom draka, zaznamenáva, že v tom časovom období je Božiemu ľudu prikázané, aby „spieval jej“. Komu majú spievať?
The answer of who is to be sung to is in the title of the song, for they are to sing “a vineyard of red wine, that the Lord keeps.” The story of the vineyard is the story of God’s people, and it is first mentioned by Isaiah in chapter five.
Odpoveď na otázku, komu sa má spievať, je v názve piesne, lebo majú spievať „o vinici červeného vína, ktorú Hospodin stráži“. Príbeh vinice je príbehom Božieho ľudu a Izaiáš ho prvý raz spomína v piatej kapitole.
Now will I sing to my wellbeloved a song of my beloved touching his vineyard. My wellbeloved hath a vineyard in a very fruitful hill: And he fenced it, and gathered out the stones thereof, and planted it with the choicest vine, and built a tower in the midst of it, and also made a winepress therein: and he looked that it should bring forth grapes, and it brought forth wild grapes. And now, O inhabitants of Jerusalem, and men of Judah, judge, I pray you, betwixt me and my vineyard. What could have been done more to my vineyard, that I have not done in it? wherefore, when I looked that it should bring forth grapes, brought it forth wild grapes? And now go to; I will tell you what I will do to my vineyard: I will take away the hedge thereof, and it shall be eaten up; and break down the wall thereof, and it shall be trodden down: And I will lay it waste: it shall not be pruned, nor digged; but there shall come up briers and thorns: I will also command the clouds that they rain no rain upon it. For the vineyard of the Lord of hosts is the house of Israel, and the men of Judah his pleasant plant: and he looked for judgment, but behold oppression; for righteousness, but behold a cry. Isaiah 5:1–5.
Teraz zaspievam svojmu milovanému pieseň môjho milého o jeho vinici. Môj milovaný má vinicu na veľmi úrodnom vrchu. Oplotil ju, povyberal z nej kamene, vysadil ju ušľachtilou révou, postavil uprostred nej vežu a vytesal v nej aj lis. Očakával, že prinesie hrozno, ale ona priniesla plané hrozno. A teraz, obyvatelia Jeruzalema a mužovia Júdu, rozsúďte, prosím, medzi mnou a mojou vinicou. Čo sa ešte malo urobiť mojej vinici, čo som v nej neurobil? Prečo, keď som očakával, že prinesie hrozno, priniesla plané hrozno? A teraz poďte; oznámim vám, čo urobím svojej vinici: odstránim jej ohradu a bude spasená; zborím jej múr a bude pošliapaná. Obrátim ju na pustatinu; nebude orezávaná ani okopávaná, ale zarastie tŕním a bodľačím. Prikážem aj oblakom, aby na ňu nedávali dážď. Lebo vinicou Hospodina zástupov je dom Izraela a mužovia Júdu sú jeho rozkošnou sadbou; očakával právo, ale hľa, útlak; spravodlivosť, ale hľa, krik. Izaiáš 5:1–5.
In the history of the Sunday law crisis, God’s people are to sing the song of the vineyard to God’s people, for the song says, “And now, O inhabitants of Jerusalem, and men of Judah, judge, I pray you, betwixt me and my vineyard.” The song of the vineyard is the song identifying the passing by of a former covenant people, while God enters into covenant with those whom Peter says were “in time past were not a people, but are now the people of God.” It identifies that no rain has fallen upon the vineyard, thus identifying the work of Elijah who comes in that period of time, and who alone can produce rain during that period. We know the song is about the passing by of a covenant people, for the song of the vineyard was sung by Christ to ancient Israel, in the period that ancient Israel was being passed by, while God was simultaneously entering into covenant with spiritual Israel.
V dejinách krízy nedeľného zákona má Boží ľud spievať pieseň o vinici Božiemu ľudu, lebo pieseň hovorí: „A teraz, ó obyvatelia Jeruzalema a mužovia Judska, rozsúďte, prosím, medzi mnou a mojou vinicou.“ Pieseň o vinici je piesňou, ktorá označuje pominutie niekdajšieho zmluvného ľudu, zatiaľ čo Boh vstupuje do zmluvy s tými, o ktorých Peter hovorí, že „kedysi neboli ľudom, ale teraz sú ľudom Božím.“ Označuje, že na vinicu nepadol nijaký dážď, a tak poukazuje na dielo Eliáša, ktorý prichádza v tom časovom období a ktorý jediný môže počas toho obdobia priviesť dážď. Vieme, že táto pieseň je o pominutí zmluvného ľudu, lebo pieseň o vinici spieval Kristus dávnemu Izraelu v období, keď bol dávny Izrael pominutý, zatiaľ čo Boh súčasne vstupoval do zmluvy s duchovným Izraelom.
Hear another parable: There was a certain householder, which planted a vineyard, and hedged it round about, and digged a winepress in it, and built a tower, and let it out to husbandmen, and went into a far country: And when the time of the fruit drew near, he sent his servants to the husbandmen, that they might receive the fruits of it. And the husbandmen took his servants, and beat one, and killed another, and stoned another. Again, he sent other servants more than the first: and they did unto them likewise. But last of all he sent unto them his son, saying, They will reverence my son. But when the husbandmen saw the son, they said among themselves, This is the heir; come, let us kill him, and let us seize on his inheritance. And they caught him, and cast him out of the vineyard, and slew him. When the lord therefore of the vineyard cometh, what will he do unto those husbandmen? They say unto him, He will miserably destroy those wicked men, and will let out his vineyard unto other husbandmen, which shall render him the fruits in their seasons. Jesus saith unto them, Did ye never read in the scriptures, The stone which the builders rejected, the same is become the head of the corner: this is the Lord’s doing, and it is marvellous in our eyes? Therefore say I unto you, The kingdom of God shall be taken from you, and given to a nation bringing forth the fruits thereof. And whosoever shall fall on this stone shall be broken: but on whomsoever it shall fall, it will grind him to powder. And when the chief priests and Pharisees had heard his parables, they perceived that he spake of them. Matthew 21:33–45.
Vypočujte ďalšie podobenstvo: Istý hospodár vysadil vinicu, ohradil ju plotom, vykopal v nej lis a postavil vežu; potom ju prenajal vinohradníkom a odcestoval do ďalekej krajiny. Keď sa priblížil čas úrody, poslal k vinohradníkom svojich sluhov, aby prevzali jej plody. Ale vinohradníci jeho sluhov pochytili, jedného zbili, druhého zabili a ďalšieho ukameňovali. Opäť poslal iných sluhov, viac než prvých, a urobili im podobne. Napokon k nim poslal svojho syna a povedal si: Môjho syna budú mať v úcte. Keď však vinohradníci uvideli syna, povedali si medzi sebou: Toto je dedič; poďte, zabime ho a zmocnime sa jeho dedičstva. Chytili ho, vyvliekli von z vinice a zabili. Keď teda príde pán vinice, čo urobí tým vinohradníkom? Povedali mu: Tých zločinných ľudí biedne zahubí a vinicu prenajme iným vinohradníkom, ktorí mu budú odovzdávať plody v ich časoch. Ježiš im povedal: Nikdy ste nečítali v Písmach: Kameň, ktorý stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným; to sa stalo od Pána a je to obdivuhodné v našich očiach? Preto vám hovorím, že Božie kráľovstvo vám bude odňaté a bude dané národu, ktorý bude prinášať jeho ovocie. A každý, kto padne na tento kameň, rozbije sa; ale na koho on padne, toho rozdrví na prach. Keď veľkňazi a farizeji počuli jeho podobenstvá, poznali, že hovorí o nich. Matúš 21:33–45.
When Jesus sang the song of God’s vineyard to ancient Israel, they were so drawn into the logic and strength of the message, that when Jesus asked the quibbling Jews, what the Lord of the vineyard would do to those who slew the Son, they could not help but provide the correct answer, when they said, “He will miserably destroy those wicked men, and will let out his vineyard unto other husbandmen, which shall render him the fruits in their seasons.”
Keď Ježiš spieval pieseň o Božej vinici starovekému Izraelu, boli natoľko vtiahnutí do logiky a sily tohto posolstva, že keď sa Ježiš opýtal hašterivých Židov, čo urobí Pán vinice tým, ktorí zabili Syna, nemohli si pomôcť, ale museli dať správnu odpoveď, keď povedali: „Tých zločinných ľudí biedne zahubí a svoju vinicu prenajme iným vinohradníkom, ktorí mu budú odovzdávať úrodu v jej časoch.“
Jesus then immediately added another verse to the song, when he sang about the rejected stone, and pulled their answer together with the closing stanza when he stated, “Therefore say I unto you, The kingdom of God shall be taken from you, and given to a nation bringing forth the fruits thereof. And whosoever shall fall on this stone shall be broken: but on whomsoever it shall fall, it will grind him to powder.” The “grinding him to powder,” echoes Isaiah twenty-seven making “all the stones of the altar as chalkstones that are beaten in sunder, the groves and images shall not stand up.” Both are references to the work of revival carried out by Josiah, who symbolized those in the last days that rediscover the “seven times”, which is the stumbling stone that crushes those who refuse to find it precious.
Ježiš potom bezprostredne pridal k piesni ďalší verš, keď spieval o zavrhnutom kameni, a ich odpoveď spojil so záverečnou slohou, keď vyhlásil: „Preto vám hovorím, že kráľovstvo Božie vám bude odňaté a bude dané národu, ktorý bude prinášať jeho ovocie. A ktokoľvek padne na tento kameň, rozbije sa; ale na kohokoľvek on padne, toho rozdrví na prach.“ Toto „rozdrví na prach“ je ozvenou Izaiáša dvadsiatej siedmej kapitoly, kde sa hovorí, že „všetky kamene oltára budú ako kriedové kamene rozbité na kusy; háje ani modly neobstoja.“ Oboje sú odkazy na dielo prebudenia vykonané Joziášom, ktorý symbolizoval tých v posledných dňoch, čo znovu objavia „sedem časov“, ten kameň úrazu, ktorý drví tých, čo ho odmietajú pokladať za vzácny.
In the day of the Sunday law, as represented in Isaiah chapter twenty-seven, those who “in time past were not a people,” are to sing the song of the Lord’s vineyard of red wine. These articles have often identified that there is no third message, without a first and a second message. The Sunday law is the third message, and the day of the Sunday law includes the history of the first and second messages. In chapter twenty-seven of Isaiah, the Sunday law is identifying the period represented in Daniel chapter one, and then again in Daniel chapters one through three. Prophetically, the day of the Sunday law in chapter twenty-seven is identifying the history of September 11, 2001, when the first message was empowered through to the soon-coming Sunday law.
V deň nedeľného zákona, ako je znázornený v dvadsiatej siedmej kapitole Izaiáša, majú tí, ktorí „kedysi neboli ľudom“, spievať pieseň o Hospodinovej vinici červeného vína. Tieto články často poukazovali na to, že niet tretieho posolstva bez prvého a druhého posolstva. Nedeľný zákon je tretím posolstvom a deň nedeľného zákona zahŕňa dejiny prvého i druhého posolstva. V dvadsiatej siedmej kapitole Izaiáša nedeľný zákon označuje obdobie predstavené v prvej kapitole Daniela, a potom znovu v kapitolách jedna až tri knihy Daniel. Prorocky deň nedeľného zákona v dvadsiatej siedmej kapitole označuje dejiny 11. septembra 2001, keď bolo prvé posolstvo zmocnené až po čoskoro prichádzajúci nedeľný zákon.
We will continue on in our consideration of the song that the redeemed are to proclaim in the time leading up to the point where the whore of Rome will begin to sing her song, in the next article.
V ďalšom článku budeme pokračovať v našom uvažovaní o piesni, ktorú majú vykúpení zvestovať v čase vedúcom až k bodu, keď smilnica Ríma začne spievať svoju pieseň.
And I looked, and, lo, a Lamb stood on the mount Sion, and with him an hundred forty and four thousand, having his Father’s name written in their foreheads. And I heard a voice from heaven, as the voice of many waters, and as the voice of a great thunder: and I heard the voice of harpers harping with their harps: And they sung as it were a new song before the throne, and before the four beasts, and the elders: and no man could learn that song but the hundred and forty and four thousand, which were redeemed from the earth. These are they which were not defiled with women; for they are virgins. These are they which follow the Lamb whithersoever he goeth. These were redeemed from among men, being the firstfruits unto God and to the Lamb. And in their mouth was found no guile: for they are without fault before the throne of God. Revelation 14:1–5.
A videl som, a hľa, Baránok stál na vrchu Sion a s ním sto štyridsaťštyri tisíc, ktorí mali na svojich čelách napísané meno jeho Otca. A počul som hlas z neba ako hlas mnohých vôd a ako hlas veľkého hromu; a počul som hlas harfistov, ktorí hrali na svojich harfách. A spievali akoby novú pieseň pred trónom a pred štyrmi bytosťami a starcami; a nik sa nemohol naučiť tú pieseň okrem tých sto štyridsiatich štyroch tisíc, ktorí boli vykúpení zo zeme. To sú tí, ktorí sa nepoškvrnili so ženami, lebo sú panici. To sú tí, ktorí nasledujú Baránka, kamkoľvek ide. Títo boli vykúpení spomedzi ľudí ako prvotiny Bohu a Baránkovi. A v ich ústach sa nenašla lesť, lebo sú bez úhony pred trónom Božím. Zjavenie 14:1–5.