Daniel chapter one, when overlaid with Daniel chapter four, represents the history of the first and second angels, from 1798 to 1844. In that history the book of Daniel was unsealed, and the portion that was unsealed was chapters seven, eight and nine. “Line upon line” chapters one, four and then seven through nine, illustrate the history of the Millerite movement of the first angel.

Prvá kapitola Daniela, keď sa prekryje so štvrtou kapitolou Daniela, predstavuje dejiny prvého a druhého anjela od roku 1798 do roku 1844. V týchto dejinách bola kniha Daniel odpečatená a časťou, ktorá bola odpečatená, boli siedma, ôsma a deviata kapitola. „Riadok za riadkom“ prvá, štvrtá a potom siedma až deviata kapitola znázorňujú dejiny milleritského hnutia prvého anjela.

In that history (1798 to 1844), the foundational truths of Adventism were established, and those truths were ultimately represented upon the 1843 pioneer chart. Nebuchadnezzar’s image of Daniel chapter two, is on the chart. The visions of Daniel seven and eight are on the chart. “The daily” of chapter eight is represented, as is the “seven times” of Leviticus twenty-six. The three Woes of Islam, as represented in Revelation chapter nine, are there. God forewarned repeatedly that those foundational truths would be attacked.

V týchto dejinách (1798 až 1844) boli ustanovené základné pravdy adventizmu a tieto pravdy boli napokon znázornené na pionierskej karte z roku 1843. Na karte je Nebukadnesárov obraz z druhej kapitoly Daniela. Na karte sú videnia Daniela 7 a 8. Je tam znázornená „každodenná“ z ôsmej kapitoly, rovnako ako aj „sedem časov“ z 3. Mojžišovej 26. Tri beda islamu, ako sú predstavené v deviatej kapitole Zjavenia, sú tam tiež. Boh opakovane vopred varoval, že tieto základné pravdy budú napadnuté.

“Let those who stand as God’s watchmen on the walls of Zion be men who can see the dangers before the people,—men who can distinguish between truth and error, righteousness and unrighteousness.

„Nech tí, ktorí stoja ako Boží strážcovia na múroch Siona, sú mužmi, ktorí dokážu vidieť nebezpečenstvá skôr než ľud — mužmi, ktorí dokážu rozlišovať medzi pravdou a bludom, spravodlivosťou a neprávosťou.

“The warning has come: Nothing is to be allowed to come in that will disturb the foundation of the faith upon which we have been building ever since the message came in 1842, 1843, and 1844. I was in this message, and ever since I have been standing before the world, true to the light that God has given us. We do not propose to take our feet off the platform on which they were placed as day by day we sought the Lord with earnest prayer, seeking for light. Do you think that I could give up the light that God has given me? It is to be as the Rock of Ages. It has been guiding me ever since it was given.” Review and Herald, April 14, 1903.

„Prišlo varovanie: Nesmie sa dovoliť, aby sa vkradlo čokoľvek, čo by narušilo základ viery, na ktorom staviame už od času, keď prišlo posolstvo v rokoch 1842, 1843 a 1844. Bola som v tomto posolstve a odvtedy stojím pred svetom verná svetlu, ktoré nám Boh dal. Nemienime zísť nohami z plošiny, na ktorú boli postavené, keď sme deň čo deň hľadali Pána v úprimnej modlitbe a hľadali svetlo. Myslíte si, že by som sa mohla vzdať svetla, ktoré mi Boh dal? Má byť ako Skala vekov. Vedie ma odvtedy, čo mi bolo dané.“ Review and Herald, 14. apríla 1903.

The work of the dirt brush man, that is to be accomplished with the participation of God’s last day people, is also represented by Isaiah, when he identifies the last day people and the work they are called to do, for the foundations were destined to be buried with error before the last days arrived.

Dielo muža s kefou na smeti, ktoré má byť vykonané za účasti Božieho ľudu posledných dní, je znázornené aj u Izaiáša, keď označuje ľud posledných dní a dielo, ku ktorému sú povolaní, lebo základy boli určené na to, aby pred príchodom posledných dní boli pochované pod bludom.

And they that shall be of thee shall build the old waste places: thou shalt raise up the foundations of many generations; and thou shalt be called, The repairer of the breach, The restorer of paths to dwell in. Isaiah 58:12.

A tí, ktorí budú z teba, vystavajú dávne spustošeniny; pozdvihneš základy mnohých pokolení; a budú ťa volať: Opravovateľ trhlín, Obnoviteľ ciest na bývanie. Izaiáš 58,12.

The “old waste places,” refers to the doctrinal truths associated with the two desolating powers of paganism and papalism. The two desolating powers of paganism being followed by papalism is what William Miller used for his framework of every prophecy he presented.

„Staré spustošené miesta“ sa vzťahujú na doktrinálne pravdy spojené s dvoma pustošiacimi mocnosťami pohanstva a pápežstva. Skutočnosť, že po dvoch pustošiacich mocnostiach pohanstva nasledovalo pápežstvo, tvorila rámec každej prorockej predpovede, ktorú William Miller predkladal.

And they shall build the old wastes, they shall raise up the former desolations, and they shall repair the waste cities, the desolations of many generations. Isaiah 61:4.

A vystavajú dávne spustošeniny, pozdvihnú bývalé spustnuté miesta a opravia spustošené mestá, spustošeniny mnohých pokolení. Izaiáš 61:4.

The structure of prophecy that is represented as the framework, is the history and relationship of those two powers. To restore “the paths to dwell in,” is the restoration of Miller’s framework, that was represented in his dream by the work of the dirt brush man. Isaiah used the illustration of the history of Ezra and those who returned from Babylon and repaired Jerusalem, to identify the restoration of the former desolations.

Štruktúra proroctva, ktorá je predstavená ako rámec, je dejinami a vzťahom týchto dvoch mocností. Obnoviť „chodníky, po ktorých sa má bývať“, znamená obnovu Millerovho rámca, ktorý bol v jeho sne znázornený dielom muža s kefou na odstraňovanie nečistoty. Izaiáš použil znázornenie dejín Ezdráša a tých, ktorí sa vrátili z Babylonu a opravili Jeruzalem, aby poukázal na obnovu dávnych spustnutí.

Since the days of our fathers have we been in a great trespass unto this day; and for our iniquities have we, our kings, and our priests, been delivered into the hand of the kings of the lands, to the sword, to captivity, and to a spoil, and to confusion of face, as it is this day. And now for a little space grace hath been showed from the Lord our God, to leave us a remnant to escape, and to give us a nail in his holy place, that our God may lighten our eyes, and give us a little reviving in our bondage. For we were bondmen; yet our God hath not forsaken us in our bondage, but hath extended mercy unto us in the sight of the kings of Persia, to give us a reviving, to set up the house of our God, and to repair the desolations thereof, and to give us a wall in Judah and in Jerusalem. Ezra 9:7–9.

Od dní našich otcov až po dnešný deň sme sa nachádzali vo veľkom previnení; a pre naše neprávosti sme boli my, naši králi i naši kňazi vydaní do rúk kráľov krajín, meču, zajatiu, plieneniu a zahanbeniu tváre, ako je tomu dnes. A teraz sa na krátky čas prejavila milosť od Hospodina, nášho Boha, že nám ponechal pozostatok zachránených a dal nám kolík na svojom svätom mieste, aby náš Boh rozjasnil naše oči a dal nám trochu oživenia v našom otroctve. Lebo boli sme otrokmi; ale náš Boh nás neopustil v našom otroctve, no preukázal nám milosť pred očami perzských kráľov, aby nám dal oživenie, aby pozdvihol dom nášho Boha a opravil jeho spustošeniny a aby nám dal múr v Judsku a v Jeruzaleme. Ezdráš 9:7–9.

Ezra and those who repaired Jerusalem, represent the “remnant” who are the restorers of the paths to dwell in, and they are those who are accomplishing the work in the context of the Leviticus twenty-six prayer, which Ezra references that “since the days of our fathers have we been in a great trespass unto this day; and for our iniquities have we, our kings, and our priests, been delivered into the hand of the kings of the lands, to the sword, to captivity, and to a spoil, and to confusion of face.” The “day” he is referring to is the “day” that the “remnant” of the last days restore the paths to dwell in.

Ezdráš a tí, ktorí opravovali Jeruzalem, predstavujú „ostatok“, ktorý je obnovovateľom ciest, po ktorých možno prebývať, a sú to tí, ktorí vykonávajú toto dielo v kontexte modlitby podľa dvadsiatej šiestej kapitoly Levitika, na ktorú Ezdráš odkazuje slovami: „od dní našich otcov až do tohto dňa sme vo veľkom previnení; a pre naše neprávosti sme boli my, naši králi i naši kňazi vydaní do rúk kráľov týchto krajín, pod meč, do zajatia, na lúpež a na potupu tváre.“ „Dňom“, o ktorom hovorí, je ten „deň“, v ktorom „ostatok“ posledných dní obnovuje cesty, po ktorých možno prebývať.

Ezra’s remnant are the two witnesses who are resurrected at the end of three and a half days, and fulfill the Leviticus twenty-six prayer as illustrated by Daniel in chapter nine. When Ezra and his coworkers returned from exile and rebuilt Jerusalem, they typified the work of restoring Miller’s jewels, which is the work of restoring the foundational truths of Miller. For this reason, understanding the framework of Miller’s work is essential.

Ezrov ostatok sú dvaja svedkovia, ktorí sú vzkriesení na konci troch a pol dňa a napĺňajú modlitbu z dvadsiatej šiestej kapitoly Levitika, ako ju v deviatej kapitole znázorňuje Daniel. Keď sa Ezdráš a jeho spolupracovníci vrátili z vyhnanstva a znovu vybudovali Jeruzalem, predobrazovali dielo obnovy Millerových klenotov, čo je dielom obnovy základných právd Millera. Z tohto dôvodu je nevyhnutné rozumieť rámcu Millerovho diela.

“The apostles built upon a sure foundation, even the Rock of Ages. To this foundation they brought the stones that they quarried from the world. Not without hindrance did the builders labor. Their work was made exceedingly difficult by the opposition of the enemies of Christ. They had to contend against the bigotry, prejudice, and hatred of those who were building upon a false foundation. Many who wrought as builders of the church could be likened to the builders of the wall in Nehemiah’s day, of whom it is written: ‘They which builded on the wall, and they that bare burdens, with those that laded, everyone with one of his hands wrought in the work, and with the other hand held a weapon.’ Nehemiah 4:17.” Acts of the Apostles, 596.

„Apoštoli stavali na pevnom základe, na Skale vekov. K tomuto základu prinášali kamene, ktoré vytesali zo sveta. Stavitelia nepracovali bez prekážok. Ich dielo bolo nadmieru sťažené odporom nepriateľov Krista. Museli zápasiť proti fanatizmu, predsudkom a nenávisti tých, ktorí stavali na falošnom základe. Mnohých, ktorí pracovali ako stavitelia cirkvi, možno prirovnať k staviteľom múru za dní Nehemiášových, o ktorých je napísané: ‚Tí, čo stavali na múre, aj tí, čo nosili bremená, i tí, čo nakladali, každý jednou rukou pracoval na diele a druhou rukou držal zbraň.‘ Nehemiáš 4:17.“ Skutky apoštolov, 596.

In both passages of Isaiah, the work is to raise up the foundations and desolations of many generations. Isaiah is identifying a spiritual work that was illustrated by the literal work. The foundations were to be guarded, but instead they were eventually totally covered up by a false foundation of counterfeit jewels. Those who Isaiah identifies are restoring the foundational truths of the Millerites, not literal bricks and stones. The symbol of those truths is Miller’s framework of the two desolating powers which trampled down the sanctuary and the host for “seven times.”

V oboch úsekoch Izaiáša ide o dielo pozdvihnúť základy a spustošenia mnohých pokolení. Izaiáš označuje duchovné dielo, ktoré bolo znázornené doslovným dielom. Základy mali byť strážené, no namiesto toho boli napokon úplne prikryté falošným základom z podvrhnutých drahokamov. Tí, ktorých Izaiáš označuje, obnovujú základné pravdy milleritov, nie doslovné tehly a kamene. Symbolom týchto právd je Millerov rámec dvoch pustošiacich mocností, ktoré pošliapavali svätyňu a zástup počas „sedem časov“.

That work of restoration is represented as raising up “the foundations” and “desolations of many generations,” and represents the prophetic work of restoring the foundational truths through the methodology that brings prophetic line upon prophetic line, from here a little and there a little. The work of reestablishing the foundations and desolations is the work of presenting and defending the original truths represented upon the 1843 and 1850 pioneer charts, which are the two tables of Habakkuk chapter two. And the work is accomplished with the latter rain methodology of “line upon line”. It is the work of returning to Jeremiah’s old paths in the controversy of those who wish to uphold a counterfeit foundation, as represented by the false jewels of Miller’s dream.

Toto dielo obnovy je znázornené ako pozdvihnutie „základov“ a „spustnutí mnohých pokolení“ a predstavuje prorocké dielo obnovovania základných právd prostredníctvom metodológie, ktorá prináša prorockú líniu za prorockou líniou, tu trochu a tam trochu. Dielo znovuzriadenia základov a spustnutí je dielom predkladania a obhajovania pôvodných právd znázornených na pionierskych mapách z rokov 1843 a 1850, ktoré sú dvoma tabuľami druhej kapitoly Habakuka. A toto dielo sa uskutočňuje metodológiou neskorého dažďa „riadok za riadkom“. Je to dielo návratu k starodávnym chodníkom Jeremiáša v zápase s tými, ktorí si želajú udržiavať falošný základ, znázornený falošnými klenotmi z Millerovho sna.

“The enemy is seeking to divert the minds of our brethren and sisters from the work of preparing a people to stand in these last days. His sophistries are designed to lead minds away from the perils and duties of the hour. They estimate as nothing the light that Christ came from heaven to give to John for His people. They teach that the scenes just before us are not of sufficient importance to receive special attention. They make of no effect the truth of heavenly origin and rob the people of God of their past experience, giving them instead a false science.

„Nepriateľ sa usiluje odvrátiť mysle našich bratov a sestier od diela prípravy ľudu, ktorý má obstáť v týchto posledných dňoch. Jeho sofizmy sú zamerané na to, aby odvádzali mysle od nebezpečenstiev a povinností tejto doby. Za nič pokladajú svetlo, ktoré Kristus prišiel z neba dať Jánovi pre svoj ľud. Učia, že udalosti, ktoré sú bezprostredne pred nami, nie sú natoľko dôležité, aby si vyžadovali osobitnú pozornosť. Zbavujú účinnosti pravdu nebeského pôvodu a ľud Boží okrádajú o jeho minulú skúsenosť, pričom mu namiesto nej dávajú falošnú vedu.

“‘Thus saith the Lord, Stand ye in the ways, and see, and ask for the old paths, where is the good way, and walk therein.’ Jeremiah 6:16.

„Takto hovorí Hospodin: Stojte na cestách a hľaďte, pýtajte sa na dávne chodníky, kde je dobrá cesta, a choďte po nej.“ Jeremiáš 6,16.

“Let none seek to tear away the foundations of our faith—the foundations that were laid at the beginning of our work by prayerful study of the word and by revelation. Upon these foundations we have been building for the last fifty years. Men may suppose that they have found a new way and that they can lay a stronger foundation than that which has been laid. But this is a great deception. Other foundation can no man lay than that which has been laid.

„Nech sa nikto nesnaží vytrhnúť základy našej viery — základy, ktoré boli položené na začiatku nášho diela modlitebným štúdiom Slova a zjavením. Na týchto základoch staviame už posledných päťdesiat rokov. Ľudia sa môžu domnievať, že našli novú cestu a že môžu položiť pevnejší základ než ten, ktorý už bol položený. To je však veľký klam. Lebo iný základ nemôže nikto položiť okrem toho, ktorý už bol položený.“

“In the past many have undertaken the building of a new faith, the establishment of new principles. But how long did their building stand? It soon fell, for it was not founded upon the Rock.

„V minulosti sa mnohí podujali budovať novú vieru a ustanovovať nové zásady. Ale ako dlho obstála ich stavba? Čoskoro padla, lebo nebola založená na Skale.

“Did not the first disciples have to meet the sayings of men? Did they not have to listen to false theories, and then, having done all, to stand firm, saying: ‘Other foundation can no man lay than that is laid’? 1 Corinthians 3:11.

„Či sa prví učeníci nemuseli stretnúť s výrokmi ľudí? Či nemuseli počúvať falošné teórie a potom, keď urobili všetko, obstáť pevne a hovoriť: ‚Nikto nemôže položiť iný základ okrem toho, ktorý je už položený.‘ 1. Korinťanom 3:11.

“So we are to hold the beginning of our confidence steadfast unto the end. Words of power have been sent by God and by Christ to this people, bringing them out from the world, point by point, into the clear light of present truth. With lips touched with holy fire, God’s servants have proclaimed the message. The divine utterance has set its seal to the genuineness of the truth proclaimed.” Testimonies, volume 8, 296, 297.

„Preto máme pevne zachovať počiatok svojej dôvery až do konca. Boh a Kristus poslali tomuto ľudu slová moci, ktoré ho bod po bode vyvádzali zo sveta do jasného svetla prítomnej pravdy. So perami dotknutými svätým ohňom Boží služobníci hlásali posolstvo. Božský výrok spečatil pravosť hlásanej pravdy.“ Testimonies, zväzok 8, 296, 297.

The “work of preparing a people to stand in the last days,” is the work associated with the two prophecies of Ezekiel in chapter thirty-seven. A message is delivered by Isaiah’s voice in the wilderness, and the first message of Ezekiel brings those that have been dead in the street of the city of Sodom and Egypt for three-and-a-half days together. They then recognize they have been in Matthew’s tarrying time of the parable of the ten virgins. They then hear the call given to Jeremiah to separate the precious from the vile if they wish to return. They also recognize that Daniel’s prayer in chapter nine as present truth. Therefore if and when they choose to return by accepting and accomplishing the conditions of the gospel, then they receive Ezekiel’s second message and stand upon their feet a mighty army.

„Dielo prípravy ľudu, aby obstál v posledných dňoch,“ je dielom spojeným s dvoma proroctvami Ezechiela v tridsiatej siedmej kapitole. Posolstvo je prednesené Izaiášovým hlasom na púšti a prvé Ezechielovo posolstvo zhromažďuje tých, ktorí boli tri a pol dňa mŕtvi na ulici mesta Sodomy a Egypta. Potom rozpoznajú, že sa nachádzali v Matúšovom čase meškania z podobenstva o desiatich pannách. Následne počujú výzvu danú Jeremiášovi, aby oddelil drahocenné od ničomného, ak sa chcú navrátiť. Uznávajú tiež Danielovu modlitbu v deviatej kapitole ako prítomnú pravdu. Preto ak a keď sa rozhodnú navrátiť prijatím a splnením podmienok evanjelia, potom prijímajú druhé Ezechielovo posolstvo a postavia sa na nohy ako veľké vojsko.

The “work of preparing a people to stand in the latter days” is accomplished through the latter rain methodology of “line upon line.” That work involves a work of restoring the Millerite truths that are represented on the 1843 and 1850 pioneer charts. Those two charts are Habakkuk’s two tables and they are to be laid upon one another (line upon line), and in so doing the two charts represent the foundational truths that are to be restored in the last days by the dirt brush man.

„Dielo prípravy ľudu, aby obstál v posledných dňoch,“ sa uskutočňuje prostredníctvom metodológie neskorého dažďa „riadok za riadkom“. Toto dielo zahŕňa obnovu milleritských právd, ktoré sú znázornené na priekopníckych tabuľkách z rokov 1843 a 1850. Tieto dve tabuľky sú dvoma Habakukovými tabuľami a majú byť položené jedna na druhú (riadok za riadkom), a tým tieto dve tabuľky predstavujú základné pravdy, ktoré majú byť v posledných dňoch obnovené mužom so štetcom na prach.

When brought together, line upon line, they identify the mistake in the 1843 chart, which was thereafter corrected upon the 1850 chart. When considered as one table (line upon line) they then represent both the experience of God’s people and the hidden history of the seven thunders, for together they illustrate the first disappointment, the tarrying time, the Midnight Cry, and October 22, 1844, and the great disappointment.

Keď sa spoja, riadok na riadok, odhaľujú chybu na mape z roku 1843, ktorá bola následne opravená na mape z roku 1850. Keď sa posudzujú ako jedna tabuľa (riadok na riadok), potom predstavujú tak skúsenosť Božieho ľudu, ako aj skryté dejiny siedmich hromov, lebo spoločne znázorňujú prvé sklamanie, čas meškania, polnočné volanie, 22. október 1844 a veľké sklamanie.

It is the first disappointment, Midnight Cry and great disappointment that is the hidden history of the seven thunders. It is the structure of truth, for truth is based upon the first and last letter of the Hebrew word “truth” being the same as is the first and last disappointment of that history. The middle and thirteenth letter is a symbol of rebellion as represented by those who reject the message of the Midnight Cry. The two charts when brought together provide two witnesses to the prophetic truths of the Millerites that are to be restored by the dirt brush man, but they also identify the experience that typifies the experience of the one hundred and forty-four thousand.

Sú to prvé sklamanie, Polnočný výkrik a veľké sklamanie, čo tvorí skryté dejiny siedmich hromov. Je to štruktúra pravdy, lebo pravda je založená na tom, že prvé a posledné písmeno hebrejského slova „pravda“ sú totožné, tak ako aj prvé a posledné sklamanie týchto dejín. Prostredné, trináste písmeno je symbolom vzbury, ako to predstavujú tí, ktorí odmietajú posolstvo Polnočného výkriku. Keď sa obe tabuľky spoja, poskytujú dvoch svedkov prorockým pravdám milleritov, ktoré majú byť obnovené mužom s kefou na prach, ale zároveň tiež označujú skúsenosť, ktorá je predobrazom skúsenosti sto štyridsaťštyritisíc.

Those called to be the ensign (the one hundred and forty-four thousand) were confronted with their first disappointment on July 18, 2020, and then in July of 2023, they were then presented with a message from a voice crying in the wilderness. The voice was calling them to return.

Tí, ktorí boli povolaní byť zástavou (stoštyridsaťštyri tisíc), boli 18. júla 2020 postavení pred svoje prvé sklamanie a potom v júli 2023 im bolo predložené posolstvo hlasu volajúceho na púšti. Tento hlas ich volal, aby sa vrátili.

It is at this point in the hidden history of the seven thunders that rebellion will be manifested, for the next waymark is when the dirt brush man gathers the jewels and casts them into the casket. They then shine ten times brighter. At that point Miller was awakened. When the virgins (Miller) awake, it is too late. The restoration of the desolations of many generations is a work that the two witnesses must participate in. That work is now being carried out.

Práve v tomto bode skrytých dejín siedmich hromov sa prejaví vzbura, lebo ďalším orientačným bodom je chvíľa, keď muž s kefou na prach pozbiera klenoty a vloží ich do skrinky. Potom zažiaria desaťnásobne jasnejšie. V tom bode bol Miller prebudený. Keď sa panny (Miller) prebudia, je už neskoro. Obnova spustošení mnohých pokolení je dielom, na ktorom sa musia podieľať dvaja svedkovia. Toto dielo sa teraz uskutočňuje.

William Miller’s framework of the prophecies represented by the vision of the Ulai River, of Daniel chapters seven, eight and nine was the two desolating powers of paganism and papalism and the framework for Future for America is paganism (the dragon), followed by papalism (the beast) and apostate Protestantism (the false prophet). The key that establishes both frameworks is the writings of the apostle Paul. The apostle Paul was the prophetic voice that connected ancient Israel with spiritual Israel. Before his conversion, Paul’s name was Saul, which means “selected” or “set forth”.

Rámec proroctiev Williama Millera, znázornený videním pri rieke Ulai, v Danielových kapitolách sedem, osem a deväť, pozostával z dvoch pustošiacich mocností: pohanstva a pápežstva; a rámec pre Future for America tvorí pohanstvo (drak), po ktorom nasleduje pápežstvo (šelma) a odpadlícky protestantizmus (falošný prorok). Kľúčom, ktorý ustanovuje oba rámce, sú spisy apoštola Pavla. Apoštol Pavol bol prorockým hlasom, ktorý spájal staroveký Izrael s duchovným Izraelom. Pred svojím obrátením sa Pavol volal Saul, čo znamená „vybraný“ alebo „ustanovený“.

Paul was chosen (selected) to be the apostle to the Gentiles, and he was chosen among other things for his understanding of the Old Testament. Writing the majority of the New Testament, there is no other of the New Testament authors who possessed the understanding of the Old Testament as did Paul. He was chosen to lead out in presenting the gospel to the Gentiles, but he was also chosen to establish the relationship of the prophetic histories of the Old Testament with the prophetic history that followed the time period of the cross. Without Paul’s testimony the prophetic understanding of the Millerites, and that of Future for America would be non-existent. In the very history where literal Israel was divorced as God’s chosen people, Paul was chosen to identify that ancient Israel, though then divorced from God, was the symbol of the prophetic history of spiritual Israel. The necessary prophetic rules for the movements of the first and third angels are based primarily upon the writings of the apostle Paul.

Pavol bol vyvolený (zvolený), aby bol apoštolom pohanov, a bol vyvolený okrem iného pre svoje porozumenie Starému zákonu. Keďže napísal väčšinu Nového zákona, niet medzi autormi Nového zákona nikoho iného, kto by mal také porozumenie Starému zákonu ako Pavol. Bol vyvolený, aby viedol pri predkladaní evanjelia pohanom, ale bol tiež vyvolený, aby ustanovil vzťah medzi prorockými dejinami Starého zákona a prorockými dejinami, ktoré nasledovali po časovom období kríža. Bez Pavlovho svedectva by prorocké porozumenie milleritov a hnutia Future for America vôbec neexistovalo. Práve v tých dejinách, v ktorých bol doslovný Izrael prepustený ako Boží vyvolený ľud, bol Pavol vyvolený, aby ukázal, že tento staroveký Izrael, hoci bol vtedy rozvedený s Bohom, bol symbolom prorockých dejín duchovného Izraela. Nevyhnutné prorocké pravidlá pre hnutia prvého a tretieho anjela sú založené predovšetkým na spisoch apoštola Pavla.

For this reason, we will consider some of the prophetic principles that are identified by Paul that impacted the message of the Millerites, that was set within the framework of two desolating powers, and in so doing we will also consider how those principles impact upon the framework of three desolating powers.

Z tohto dôvodu budeme uvažovať o niektorých prorockých zásadách, ktoré Pavol označuje a ktoré ovplyvnili posolstvo milleritov, zasadené do rámca dvoch pustošiacich mocností; a pritom budeme zároveň uvažovať aj o tom, ako tieto zásady pôsobia na rámec troch pustošiacich mocností.

Moreover, brethren, I would not that ye should be ignorant, how that all our fathers were under the cloud, and all passed through the sea; And were all baptized unto Moses in the cloud and in the sea; And did all eat the same spiritual meat; And did all drink the same spiritual drink: for they drank of that spiritual Rock that followed them: and that Rock was Christ. But with many of them God was not well pleased: for they were overthrown in the wilderness. Now these things were our examples, to the intent we should not lust after evil things, as they also lusted. Neither be ye idolaters, as were some of them; as it is written, The people sat down to eat and drink, and rose up to play. Neither let us commit fornication, as some of them committed, and fell in one day three and twenty thousand. Neither let us tempt Christ, as some of them also tempted, and were destroyed of serpents. Neither murmur ye, as some of them also murmured, and were destroyed of the destroyer. Now all these things happened unto them for ensamples: and they are written for our admonition, upon whom the ends of the world are come. 1 Corinthians 10:1–10.

Nechcem však, bratia, aby ste nevedeli, že naši všetci otcovia boli pod oblakom a všetci prešli cez more; a všetci boli pokrstení v Mojžiša v oblaku a v mori; a všetci jedli ten istý duchovný pokrm; a všetci pili ten istý duchovný nápoj, lebo pili z duchovnej Skaly, ktorá ich sprevádzala; a tou Skalou bol Kristus. Ale vo väčšine z nich nemal Boh zaľúbenie, lebo boli pobití na púšti. A toto sa stalo nám za príklady, aby sme nežiada­li po zlých veciach, ako aj oni žiadali. Ani sa nestávajte modloslužobníkmi ako niektorí z nich; ako je napísané: Ľud sa posadil, aby jedol a pil, a vstali, aby sa hrali. Ani nesmilnime, ako niektorí z nich smilnili, a padlo ich za jeden deň dvadsaťtri tisíc. Ani nepokúšajme Krista, ako ho niektorí z nich pokúšali, a boli zahubení hadmi. Ani nerepcite, ako aj niektorí z nich reptali, a boli zahubení od zhubcu. A toto všetko sa im dialo ako príklady, a bolo to napísané na naše napomenutie, ku ktorým prišli konce vekov. 1. Korinťanom 10:1–10.

In ten short verses, Paul identifies that the rite of baptism was typified at the Red Sea crossing, that the Rock which followed ancient Israel, was a “spiritual Rock,” and that it was Christ. He identifies that ancient Israel was the example for those living in the last days. This passage is a warning, and the passage is a point of controversy between those who uphold truth and those who oppose truth. Adventist theologians teach that Paul was simply identifying that the histories of ancient Israel were illustrating moral lessons that needed to be understood by those living in the last days, but they insist Paul was not identifying that the histories of literal Israel were actually to be repeated by spiritual Israel. Sister White often uses this passage to confirm exactly what Paul meant.

V desiatich krátkych veršoch Pavol uvádza, že obrad krstu bol predobrazený pri prechode cez Červené more, že Skala, ktorá sprevádzala staroveký Izrael, bola „duchovná Skala“ a že tou Skalou bol Kristus. Uvádza, že staroveký Izrael bol príkladom pre tých, ktorí žijú v posledných dňoch. Tento úsek je varovaním a zároveň je predmetom sporu medzi tými, ktorí zastávajú pravdu, a tými, ktorí sa stavajú proti pravde. Adventistickí teológovia učia, že Pavol jednoducho poukazoval na to, že dejiny starovekého Izraela znázorňovali mravné ponaučenia, ktoré mali pochopiť tí, čo žijú v posledných dňoch, no trvajú na tom, že Pavol nehovoril o tom, že dejiny doslovného Izraela sa majú v skutočnosti zopakovať v duchovnom Izraeli. Sestra Whiteová často používa tento úsek na potvrdenie presne toho, čo Pavol mal na mysli.

“Each of the ancient prophets spoke less for their own time than for ours, so that their prophesying is in force for us. ‘Now all these things happened unto them for ensamples: and they are written for our admonition, upon whom the ends of the world are come.’ 1 Corinthians 10:11. ‘Not unto themselves, but unto us they did minister the things, which are now reported unto you by them that have preached the gospel unto you with the Holy Ghost sent down from heaven; which things the angels desire to look into.’ 1 Peter 1:12. . . .

„Každý zo starodávnych prorokov hovoril menej pre svoju vlastnú dobu než pre našu, takže ich prorokovanie má platnosť pre nás. ‚A toto všetko sa im prihodilo ako príklady a bolo to napísané na napomenutie nám, ku ktorým prišli konce vekov.‘ 1 Korinťanom 10:11. ‚Nie sebe, ale nám slúžili tým, čo vám teraz zvestovali tí, ktorí vám v Duchu Svätom zoslanom z neba kázali evanjelium; po týchto veciach túžia anjeli nazerať.‘ 1 Petra 1:12....“

“The Bible has accumulated and bound up together its treasures for this last generation. All the great events and solemn transactions of Old Testament history have been, and are, repeating themselves in the church in these last days.” Selected Messages, book 3, 338, 339.

„Biblia zhromaždila a spojila svoje poklady pre túto poslednú generáciu. Všetky veľké udalosti a vážne deje starozmluvných dejín sa opakovali a opakujú v cirkvi v týchto posledných dňoch.“ Selected Messages, kniha 3, 338, 339.

The “great events and solemn transactions of Old Testament history have been, and are, repeating themselves in the church in these last days,” is how Sister White summarizes Paul’s meaning in the verses. In an attempt to undermine Paul’s identification of ancient Israel as symbolically illustrating literal Israel’s history, Satan has foisted two primary attacks against this prophetic principle. The first, that I already mentioned, is the claim that Paul was simply identifying that those histories represented moral lessons. That false teaching is a half-truth, and a half-truth is not truth at all. It is true that the moral lessons that might be derived from the history of ancient Israel, is for the benefit of those living in the last days, but when that is used to deny that those histories are also an illustration of events that will be repeated, it becomes a half-truth, which is designed to deny the truth.

„veľké udalosti a slávnostné deje starozmluvných dejín sa opakovali a opakujú v cirkvi v týchto posledných dňoch“ — takto sestra Whiteová zhŕňa Pavlov význam v týchto veršoch. V snahe podkopať Pavlovo určenie starovekého Izraela ako symbolického znázornenia dejín doslovného Izraela vniesol satan proti tomuto prorockému princípu dva hlavné útoky. Prvým, ktorý som už spomenul, je tvrdenie, že Pavol len poukazoval na to, že tieto dejiny predstavovali mravné ponaučenia. Toto falošné učenie je polopravdou, a polopravda vôbec nie je pravdou. Je pravda, že mravné ponaučenia, ktoré možno odvodiť z dejín starovekého Izraela, sú na úžitok tým, ktorí žijú v posledných dňoch; keď sa to však používa na popretie toho, že tieto dejiny sú zároveň aj znázornením udalostí, ktoré sa budú opakovať, stáva sa z toho polopravda, ktorá je zámerne navrhnutá tak, aby poprela pravdu.

“A blessing or a curse is now before the people of God—a blessing if they come out from the world and are separate, and walk in the path of humble obedience; and a curse if they unite with the idolatrous, who trample upon the high claims of heaven. The sins and iniquities of rebellious Israel are recorded and the picture presented before us as a warning that if we imitate their example of transgression and depart from God we shall fall as surely as did they. ‘Now all these things happened unto them for ensamples: and they are written for our admonition, upon whom the ends of the world are come.’” Testimonies, volume 1, 609.

„Pred Božím ľudom teraz stojí požehnanie alebo kliatba — požehnanie, ak vyjde zo sveta, oddelí sa a bude kráčať cestou pokornej poslušnosti; a kliatba, ak sa spojí s modlármi, ktorí pošliapavajú vznešené nároky neba. Hriechy a neprávosti vzpurného Izraela sú zaznamenané a tento obraz je nám predložený ako výstraha, že ak budeme napodobňovať ich príklad prestúpenia a odídeme od Boha, padneme rovnako isto, ako padli oni. ‚A toto všetko sa im dialo ako predobrazy a bolo to napísané na napomenutie nám, ku ktorým prišiel koniec vekov.‘ Testimonies, zväzok 1, 609.

One truth is not to be used to deny another truth, for when it is, it turns the truth of God into a lie.

Jedna pravda sa nesmie používať na popretie inej pravdy, lebo keď sa tak deje, mení pravdu Božiu na lož.

“One saying of the Saviour must not be made to destroy another.” The Great Controversy, 371.

„Jedno Spasiteľovo vyjadrenie sa nesmie vykladať tak, aby rušilo iné.“ The Great Controversy, 371.

The teaching that ancient Israel’s history represents moral lessons alone, is often used by Adventist theologians to destroy God’s prophetic Word, and it is one of the half-truths that is included in the dish of fables prepared to deceive God’s people into receiving a lie, and the lie they receive is identified in the writings of the apostle Paul.

Učenie, že dejiny starovekého Izraela predstavujú iba mravné ponaučenia, adventistickí teológovia často používajú na ničenie Božieho prorockého Slova a je to jedna z poloprávd, ktorá je zahrnutá do zmesi bájok pripravenej s cieľom oklamať Boží ľud, aby prijal lož; a lož, ktorú prijíma, je označená v spisoch apoštola Pavla.

The other primary attack against the principle that the history of ancient Israel illustrates the history of modern Israel was invented by Jesuits during the history of the counter reformation, and it consists of agreeing to the idea that the history of ancient Israel is repeated. The Jesuit lie is that the history is literally repeated, not spiritually repeated. The lie was invented as a way to prevent an understanding that the pope of Rome is the antichrist of Bible prophecy, for the teaching assents to the truth that there is an antichrist in the last days, but it argues that the antichrist is represented by a literal power, not a spiritual power. The whore in Revelation seventeen, who has mystery Babylon written on her forehead, would then be a whore that arises in the literal land of Babylon, which today is Iraq.

Druhý hlavný útok proti zásade, že dejiny starovekého Izraela znázorňujú dejiny novodobého Izraela, vymysleli jezuiti v období protireformácie a spočíva v tom, že súhlasia s myšlienkou, že dejiny starovekého Izraela sa opakujú. Jezuitská lož spočíva v tom, že dejiny sa opakujú doslovne, nie duchovne. Táto lož bola vymyslená ako prostriedok na zabránenie pochopeniu, že rímsky pápež je antikristom biblického proroctva, lebo toto učenie síce pripúšťa pravdu, že v posledných dňoch existuje antikrist, no tvrdí, že antikrist je znázornený doslovnou mocou, nie duchovnou mocou. Smilnica zo Zjavenia sedemnástej kapitoly, ktorá má na čele napísané tajomstvo Babylon, by potom bola smilnicou, ktorá povstáva v doslovnej krajine Babylon, ktorou je dnes Irak.

“Those who become confused in their understanding of the word, who fail to see the meaning of antichrist, will surely place themselves on the side of antichrist.” Kress Collection, 105.

„Tí, ktorí sa stanú zmätenými vo svojom chápaní slova a ktorí nedokážu rozpoznať význam antikrista, sa iste postavia na stranu antikrista.“ Kress Collection, 105.

The pope is a literal person, representing a literal power (the Catholic church), but he and his organization has been prophetically identified by literal Babylon, and can only be correctly identified when the subject of the antichrist is set forth as the spiritual fulfillment of a literal example. Paul identified that literal Israel illustrates spiritual Israel, but it was not a new prophetic truth that he presented, for his understanding was generally based upon the Old Testament, and it is there that his testimony is grounded.

Pápež je doslovná osoba, predstavujúca doslovnú mocnosť (Katolícku cirkev), avšak on i jeho organizácia boli prorocky označení doslovným Babylonom a môžu byť správne stotožnení iba vtedy, keď je téma antikrista predložená ako duchovné naplnenie doslovného predobrazu. Pavol označil doslovný Izrael za obraz duchovného Izraela, no nešlo o novú prorockú pravdu, ktorú by predložil, lebo jeho chápanie sa všeobecne zakladalo na Starom zákone, a práve tam je jeho svedectvo zakotvené.

Thus saith the Lord the King of Israel, and his redeemer the Lord of hosts; I am the first, and I am the last; and beside me there is no God. And who, as I, shall call, and shall declare it, and set it in order for me, since I appointed the ancient people? and the things that are coming, and shall come, let them show unto them. Fear ye not, neither be afraid: have not I told thee from that time, and have declared it? ye are even my witnesses. Is there a God beside me? yea, there is no God; I know not any. Isaiah 44:6–8.

Takto hovorí Hospodin, Kráľ Izraela a jeho Vykupiteľ, Hospodin zástupov: Ja som prvý a ja som posledný, a okrem mňa niet Boha. A kto ako ja zavolá, oznámi to a usporiada to predo mnou, odkedy som ustanovil pradávny ľud? A veci, ktoré prichádzajú a ktoré ešte len prídu, nech im oznámia. Nebojte sa a nestrachujte sa; či som ti to neoznámil už od onoho času a nevyhlásil? Vy ste mojimi svedkami. Či je nejaký Boh okrem mňa? Veru, niet iného Boha; nepoznám nijakého. Izaiáš 44:6–8.

We are to be Christ’s witnesses, as was Paul, that the Alpha and Omega appointed not only ancient Israel, but all the biblical ancient people as symbols to show “the things that are coming,” upon those who live in the last days. Paul was an expert on the Old Testament, and he was raised up to be the prophetic connecting link between the dispensation of literal and spiritual Israel. It was his writings that guided those who understood the increase of knowledge at the time of the end in 1798, and also in 1989.

Máme byť Kristovými svedkami, ako bol aj Pavol, že Alfa a Omega ustanovil nielen staroveký Izrael, ale všetok biblický staroveký ľud ako symboly, aby ukázal „veci, ktoré prichádzajú“ na tých, čo žijú v posledných dňoch. Pavol bol znalcom Starej zmluvy a bol vzbudený, aby sa stal prorockým spojovacím článkom medzi obdobím doslovného a duchovného Izraela. Boli to jeho spisy, ktoré viedli tých, čo porozumeli nárastu poznania v čase konca v roku 1798, a tiež v roku 1989.

Ancient literal Babylon, the ancient children of the east, ancient Egypt, ancient Greece, and the ancient Medo-Persian empire are symbols of spiritual powers at the end of the world. The ancient symbols are the literal that precedes, and represent, the spiritual that follows. Paul goes so far as to identify that literal Adam symbolized spiritual Adam (who is Christ).

Staroveký doslovný Babylon, starovekí synovia východu, staroveký Egypt, staroveké Grécko a staroveká Médsko-perzská ríša sú symbolmi duchovných mocností na konci sveta. Staroveké symboly sú doslovným, ktoré predchádza a predstavuje duchovné, ktoré nasleduje. Pavol ide až tak ďaleko, že stotožňuje doslovného Adama ako symbol duchovného Adama (ktorým je Kristus).

And so it is written, The first man Adam was made a living soul; the last Adam was made a quickening spirit. Howbeit that was not first which is spiritual, but that which is natural; and afterward that which is spiritual. The first man is of the earth, earthy: the second man is the Lord from heaven. As is the earthy, such are they also that are earthy: and as is the heavenly, such are they also that are heavenly. And as we have borne the image of the earthy, we shall also bear the image of the heavenly. 1 Corinthians 15:45–49.

A tak je napísané: Prvý človek Adam sa stal živou dušou; posledný Adam oživujúcim duchom. Ale nie je najprv to, čo je duchovné, ale to, čo je prirodzené; potom to, čo je duchovné. Prvý človek je zo zeme, zemský; druhý človek je Pán z neba. Aký je ten zemský, takí sú aj zemskí; a aký je ten nebeský, takí sú aj nebeskí. A ako sme niesli obraz zemského, tak budeme niesť aj obraz nebeského. 1. Korinťanom 15:45–49.

There are some very profound lessons Paul is teaching concerning the first and last Adam, but we are simply identifying the principle which he sets forth very clearly in the passage, when he states, “that was not first which is spiritual, but that which is natural; and afterward that which is spiritual.” The literal, which Paul here identifies as “natural,” is first, and the spiritual is last. Literal Israel was first, and natural, and spiritual Israel comes “afterward.”

Pavol tu učí niektoré veľmi hlboké lekcie týkajúce sa prvého a posledného Adama, my však iba označujeme princíp, ktorý v tomto úseku veľmi jasne predkladá, keď hovorí: „Nie je však najprv to duchovné, ale to prirodzené; a potom to duchovné.“ Doslovné, ktoré Pavol tu označuje ako „prirodzené“, je prvé, a duchovné je posledné. Doslovný Izrael bol prvý a prirodzený, a duchovný Izrael prichádza „potom“.

Literal Babylon precedes spiritual Babylon. The next important point that is emphasized in Paul’s writings is the point in history when the change from literal to spiritual is to be applied. It is the time period of the cross when the prophetic change from literal to spiritual is identified.

Doslovný Babylon predchádza duchovnému Babylonu. Ďalším dôležitým bodom, ktorý je zdôraznený v Pavlových spisoch, je okamih v dejinách, keď sa má uplatniť prechod od doslovného k duchovnému. Je to časové obdobie kríža, v ktorom je určená prorocká zmena od doslovného k duchovnému.

For ye are all the children of God by faith in Christ Jesus. For as many of you as have been baptized into Christ have put on Christ. There is neither Jew nor Greek, there is neither bond nor free, there is neither male nor female: for ye are all one in Christ Jesus. And if ye be Christ’s, then are ye Abraham’s seed, and heirs according to the promise. Galatians 3:26–29.

Lebo všetci ste synmi Božími skrze vieru v Krista Ježiša. Lebo všetci, ktorí ste boli pokrstení v Krista, Krista ste si obliekli. Niet už ani Žida, ani Gréka; niet otroka ani slobodného; niet muža ani ženy, lebo vy všetci ste jedno v Kristovi Ježišovi. A ak ste Kristovi, potom ste Abrahámovým potomstvom a dedičmi podľa zasľúbenia. Galaťanom 3:26–29.

It matters not what your birthright might be, if and when you accept Christ, you then become the seed of Abraham. You are not literal Israel; you are spiritual Israel. The transition from literal to spiritual was the cross. Paul divides mankind into two classes. Each class has their own covenant, each are descendants of Abraham. Each has a city that represents their family and covenant. Each is either a son of literal Adam or spiritual Adam.

Nezáleží na tom, aké by mohlo byť vaše prvorodenstvo; ak a keď prijmete Krista, vtedy sa stávate semenom Abraháma. Nie ste doslovný Izrael; ste duchovný Izrael. Prechod od doslovného k duchovnému bol kríž. Pavol rozdeľuje ľudstvo na dve triedy. Každá trieda má svoju vlastnú zmluvu, každá je potomkom Abraháma. Každá má mesto, ktoré predstavuje jej rodinu a zmluvu. Každý je buď synom doslovného Adama, alebo duchovného Adama.

For it is written, that Abraham had two sons, the one by a bondmaid, the other by a freewoman. But he who was of the bondwoman was born after the flesh; but he of the freewoman was by promise. Which things are an allegory: for these are the two covenants; the one from the mount Sinai, which gendereth to bondage, which is Agar. For this Agar is mount Sinai in Arabia, and answereth to Jerusalem which now is, and is in bondage with her children. But Jerusalem which is above is free, which is the mother of us all. For it is written, Rejoice, thou barren that bearest not; break forth and cry, thou that travailest not: for the desolate hath many more children than she which hath an husband. Now we, brethren, as Isaac was, are the children of promise. But as then he that was born after the flesh persecuted him that was born after the Spirit, even so it is now. Nevertheless what saith the scripture? Cast out the bondwoman and her son: for the son of the bondwoman shall not be heir with the son of the freewoman. So then, brethren, we are not children of the bondwoman, but of the free. Galatians 4:22–30.

Lebo je napísané, že Abrahám mal dvoch synov, jedného od služobnice, druhého od slobodnej. Ale ten, ktorý bol zo služobnice, narodil sa podľa tela; ten však, ktorý bol zo slobodnej, skrze zasľúbenie. To má alegorický význam, lebo toto sú dve zmluvy: jedna z vrchu Sinaj, ktorá rodí do otroctva, a to je Hagar. Lebo táto Hagar je vrch Sinaj v Arábii a zodpovedá terajšiemu Jeruzalemu, lebo je v otroctve so svojimi deťmi. Ale Jeruzalem, ktorý je hore, je slobodný, a ten je matkou nás všetkých. Lebo je napísané: Raduj sa, neplodná, ktorá nerodíš; prepukni v jasot a zvolaj, ty, ktorá nepoznáš pôrodné bolesti; lebo opustená má omnoho viac detí ako tá, ktorá má muža. A my, bratia, sme ako Izák deťmi zasľúbenia. Ale ako vtedy ten, ktorý sa narodil podľa tela, prenasledoval toho, ktorý sa narodil podľa Ducha, tak je to aj teraz. Avšak čo hovorí Písmo? Vyžeň služobnicu a jej syna, lebo syn služobnice nebude dedičom so synom slobodnej. A tak teda, bratia, nie sme deťmi služobnice, ale slobodnej. Galaťanom 4:22–30.

In the time period of the cross, the ancient literal became symbols of the modern spiritual. The apostle Paul clarified these essential prophetic truths that allowed William Miller to establish the framework of two desolating powers, which he based all of his prophetic conclusions upon. The same work accomplished by the apostle Paul is what identifies the three desolating powers that is the framework for all the prophetic conclusions of Future for America.

V časovom období kríža sa staroveké doslovné veci stali symbolmi novodobých duchovných skutočností. Apoštol Pavol objasnil tieto zásadné prorocké pravdy, ktoré umožnili Williamovi Millerovi ustanoviť rámec dvoch pustošiacich mocností, na ktorom založil všetky svoje prorocké závery. To isté dielo, ktoré vykonal apoštol Pavol, identifikuje tri pustošiace mocnosti, ktoré tvoria rámec všetkých prorockých záverov Future for America.

The framework of Miller’s understanding of the increase of knowledge represented by the Ulai River vision of chapter seven, eight and nine was based upon his discovery that “the daily” in the book of Daniel represented pagan Rome. He made that discovery in Paul’s second letter to the Thessalonians. That understanding is the primary truth identified in association with the prophetic “lie,” that causes strong delusion to come upon Seventh-day Adventists in the last days.

Rámec Millerovho chápania vzrastu poznania, predstavovaného videním rieky Ulai v siedmej, ôsmej a deviatej kapitole, bol založený na jeho objave, že „každodenná obeť“ v knihe Daniel predstavovala pohanský Rím. Tento objav učinil v Pavlovom druhom liste Tesaloničanom. Toto chápanie je základnou pravdou stotožnenou s prorockou „lžou“, ktorá spôsobuje, že na adventistov siedmeho dňa v posledných dňoch prichádza silný blud.

We will continue our study of the increase of knowledge represented by the vision of the Ulai River in the next article by considering what Miller recognized in Paul’s letter.

V ďalšom článku budeme pokračovať v našom skúmaní nárastu poznania, znázorneného videním rieky Ulai, tým, že sa budeme zaoberať tým, čo Miller rozpoznal v Pavlovom liste.

“One who sees beneath the surface, who reads the hearts of all men, says of those who have had great light: ‘They are not afflicted and astonished because of their moral and spiritual condition.’ Yea, they have chosen their own ways, and their soul delighteth in their abominations. I also will choose their delusions, and will bring their fears upon them; because when I called, none did answer; when I spake, they did not hear: but they did evil before Mine eyes, and chose that in which I delighted not.’ ‘God shall send them strong delusion, that they should believe a lie,’ because they received not the love of the truth, that they might be saved,’ ‘but had pleasure in unrighteousness.’ Isaiah 66:3, 4; 2 Thessalonians 2:11, 10, 12.

„Ten, ktorý vidí pod povrch, ktorý číta srdcia všetkých ľudí, hovorí o tých, ktorí mali veľké svetlo: ,Nie sú zarmútení ani užasnutí nad svojím mravným a duchovným stavom.‘ Áno, zvolili si vlastné cesty a ich duša má záľubu vo svojich ohavnostiach. ,Aj ja si vyvolím ich poblúdenia a uvediem na nich to, čoho sa boja; pretože keď som volal, nikto neodpovedal; keď som hovoril, nepočúvali, ale páchali zlo pred mojimi očami a vyvolili si to, v čom som nemal záľubu.‘ ,Boh im pošle mocné pôsobenie bludu, aby uverili lži,‘ pretože ,neprijali lásku pravdy, aby boli spasení,‘ ,ale mali záľubu v neprávosti.‘ Izaiáš 66:3, 4; 2 Tesaloničanom 2:11, 10, 12.

“The heavenly Teacher inquired: ‘What stronger delusion can beguile the mind than the pretense that you are building on the right foundation and that God accepts your works, when in reality you are working out many things according to worldly policy and are sinning against Jehovah? Oh, it is a great deception, a fascinating delusion, that takes possession of minds when men who have once known the truth, mistake the form of godliness for the spirit and power thereof; when they suppose that they are rich and increased with goods and in need of nothing, while in reality they are in need of everything.’” Testimonies, volume 8, 249, 250.

„Nebeský Učiteľ sa opýtal: ‚Aký silnejší blud môže oklamať myseľ než predstieranie, že staviate na správnom základe a že Boh prijíma vaše skutky, kým v skutočnosti mnohé veci uskutočňujete podľa svetskej politiky a hrešíte proti Jehovovi? Ach, je to veľký klam, podmanivý blud, ktorý sa zmocňuje myslí, keď ľudia, ktorí kedysi poznali pravdu, zamieňajú formu zbožnosti za jej ducha a moc; keď sa domnievajú, že sú bohatí, zbohatli a nič nepotrebujú, zatiaľ čo v skutočnosti potrebujú všetko.‘“ Testimonies, zväzok 8, 249, 250.