The increase of knowledge that is represented by the vision of the Ulai River is what ultimately was written upon Habakkuk’s two tables.

Rozmnoženie poznania, ktoré je znázornené videním o rieke Ulaj, je tým, čo napokon bolo zapísané na dve tabuľe Habakuka.

“Interwoven with prophecies which they had regarded as applying to the time of the second advent was instruction specially adapted to their state of uncertainty and suspense, and encouraging them to wait patiently in the faith that what was now dark to their understanding would in due time be made plain.

„S proroctvami, ktoré pokladali za vzťahujúce sa na čas druhého príchodu, bolo prepojené poučenie osobitne prispôsobené ich stavu neistoty a napätého očakávania a povzbudzujúce ich, aby trpezlivo čakali vo viere, že to, čo je teraz ich chápaniu nejasné, bude v náležitom čase objasnené.

“Among these prophecies was that of Habakkuk 2:1–4: ‘I will stand upon my watch, and set me upon the tower, and will watch to see what He will say unto me, and what I shall answer when I am reproved. And the Lord answered me, and said, Write the vision, and make it plain upon tables, that he may run that readeth it. For the vision is yet for an appointed time, but at the end it shall speak, and not lie: though it tarry, wait for it; because it will surely come, it will not tarry. Behold, his soul which is lifted up is not upright in him: but the just shall live by his faith.’

„Medzi týmito proroctvami bolo aj to z Habakuka 2,1–4: ‚Postavím sa na svoju stráž a postavím sa na vežu a budem čakať, aby som videl, čo mi povie a čo odpoviem, keď budem karhaný. A Hospodin mi odpovedal a riekol: Napíš videnie a zreteľne ho vyznač na tabule, aby ten, kto ho číta, mohol bežať. Lebo videnie je ešte na určený čas, ale pri konci prehovorí a nesklame; ak sa oddiali, čakaj naň, lebo isto príde, neomešká sa. Hľa, jeho duša, ktorá sa povyšuje, nie je v ňom priama; ale spravodlivý bude žiť zo svojej viery.‘“

“As early as 1842 the direction given in this prophecy to ‘write the vision, and make it plain upon tables, that he may run that readeth it,’ had suggested to Charles Fitch the preparation of a prophetic chart to illustrate the visions of Daniel and the Revelation. The publication of this chart was regarded as a fulfillment of the command given by Habakkuk. No one, however, then noticed that an apparent delay in the accomplishment of the vision—a tarrying time—is presented in the same prophecy. After the disappointment, this scripture appeared very significant: ‘The vision is yet for an appointed time, but at the end it shall speak, and not lie: though it tarry, wait for it; because it will surely come, it will not tarry…. The just shall live by his faith.” The Great Controversy, 391, 392.

„Už v roku 1842 pokyn daný v tomto proroctve, aby sa „napísalo videnie a zreteľne vyznačilo na tabule, aby ten, kto ho číta, mohol bežať“, podnietil Charlesa Fitcha k vypracovaniu prorockej tabuľky na znázornenie videní Daniela a Zjavenia. Vydanie tejto tabuľky sa pokladalo za splnenie príkazu daného Habakukovi. Nikto si však vtedy nevšimol, že v tom istom proroctve je predstavené zdanlivé omeškanie v naplnení videnia — čas meškania. Po sklamaní sa toto miesto Písma javilo ako veľmi významné: „Lebo videnie je ešte na určený čas, ale na konci prehovorí a nesklame; ak by aj meškalo, čakaj naň, lebo iste príde, nebude meškať…. Spravodlivý bude žiť svojou vierou.“ The Great Controversy, 391, 392.

The two tables of Habakkuk are prophetically two witnesses. Biblically, two witnesses are to be brought together to establish truth.

Dve tabule Habakuka sú v prorockom zmysle dvoma svedkami. Podľa Biblie majú byť dvaja svedkovia privedení spolu, aby bola potvrdená pravda.

But if he will not hear thee, then take with thee one or two more, that in the mouth of two or three witnesses every word may be established. Matthew 18:16.

Ale ak ťa nechce počuť, vezmi so sebou ešte jedného alebo dvoch, aby každé slovo bolo potvrdené ústami dvoch alebo troch svedkov. Matúš 18,16.

When Habakkuk’s two tables (the 1843 and 1850 pioneer charts) are overlaid with one another they confirm the truths that were the jewels of Miller’s dream. The mistake of 1843, represented upon the first table, when overlaid with the second table, establishes the tarrying time of the vision. Miller (the symbolic watchman of that history) asked what he was to say during the debate of his history.

Keď sa na seba prekryjú dve Habakukove tabule (priekopnícke mapy z rokov 1843 a 1850), potvrdzujú pravdy, ktoré boli klenotmi Millerovho sna. Omyl roku 1843, znázornený na prvej tabuli, keď sa prekryje s druhou tabuľou, ustanovuje čas meškania videnia. Miller (symbolický strážca tejto histórie) sa pýtal, čo má povedať počas zápasu jeho dejín.

I will stand upon my watch, and set me upon the tower, and will watch to see what he will say unto me, and what I shall answer when I am reproved. Habakkuk 2:1.

Na svojej stráži budem stáť a postavím sa na vežu; budem bdieť, aby som videl, čo mi povie a čo odpoviem, keď budem pokarhaný. Habakuk 2,1.

The Lord instructed Miller to write the vision, and in his dream he placed the casket which contained the vision on a table in the center of his room.

Pán poučil Millera, aby zapísal videnie, a vo svojom sne položil schránku, ktorá obsahovala toto videnie, na stôl uprostred svojej izby.

And the Lord answered me, and said, Write the vision, and make it plain upon tables, that he may run that readeth it. Habakkuk 2:2.

A Hospodin mi odpovedal a riekol: Napíš videnie a zreteľne ho vyznač na tabule, aby ten, kto ho číta, mohol bežať. Habakuk 2,2.

The tables then identify the tarrying time and the first disappointment.

Tabuľky potom určujú čas meškania a prvé sklamanie.

For the vision is yet for an appointed time, but at the end it shall speak, and not lie: though it tarry, wait for it; because it will surely come, it will not tarry. Habakkuk 2:3.

Lebo videnie je ešte na určený čas; ale na konci prehovorí a nesklame. Ak sa oddiali, čakaj naň, lebo isto príde, neomešká sa. Habakuk 2, 3.

The three-step testing process produced by the increase of knowledge (Miller’s jewels) are then represented.

Potom je znázornený trojstupňový proces skúšky vyvolaný nárastom poznania (Millerove klenoty).

Behold, his soul which is lifted up is not upright in him: but the just shall live by his faith. Habakkuk 2:4.

Hľa, ten, ktorého duša sa povyšuje, nie je v ňom priama; ale spravodlivý bude žiť zo svojej viery. Habakuk 2:4.

The two classes of worshippers would be manifested by the testing process of Daniel chapter twelve.

Dve triedy uctievačov sa prejavia prostredníctvom skúšobného procesu v dvanástej kapitole knihy Daniel.

And he said, Go thy way, Daniel: for the words are closed up and sealed till the time of the end. Many shall be purified, and made white, and tried; but the wicked shall do wickedly: and none of the wicked shall understand; but the wise shall understand. Daniel 12:9, 10.

A povedal: Choď svojou cestou, Daniel, lebo tieto slová sú uzavreté a zapečatené až do času konca. Mnohí budú očistení, obielení a preskúšaní; bezbožní však budú konať bezbožne, a nikto z bezbožných neporozumie; ale múdri porozumejú. Daniel 12:9, 10.

The wise of Daniel are the wise virgins of Matthew twenty-five who were justified by faith and the wicked were the foolish virgins who were lifted up in pride. At the end of Miller’s dream, the jewels represent the oil in the parable of the ten virgins, which was the message.

Múdri z Daniela sú múdre panny z Matúša dvadsaťpäť, ktoré boli ospravedlnené vierou, a bezbožní boli bláznivé panny, ktoré sa povýšili v pýche. Na konci Millerovho sna drahokamy predstavujú olej v podobenstve o desiatich pannách, ktorým bolo posolstvo.

“God is dishonored when we do not receive the communications which he sends us. Thus we refuse the golden oil which he would pour into our souls to be communicated to those in darkness. When the call shall come, ‘Behold, the bridegroom cometh; go ye out to meet him,’ those who have not received the holy oil, who have not cherished the grace of Christ in their hearts, will find, like the foolish virgins, that they are not ready to meet their Lord. They have not, in themselves, the power to obtain the oil, and their lives are wrecked.” Review and Herald, July 20, 1897.

„Boh je zneucťovaný, keď neprijímame posolstvá, ktoré nám posiela. Takto odmietame zlatý olej, ktorý by vylial do našich duší, aby bol sprostredkovaný tým, čo sú v temnote. Keď zaznie výzva: ‚Hľa, ženích prichádza; vyjdite mu v ústrety,‘ tí, ktorí neprijali svätý olej, ktorí neprechovávali vo svojich srdciach Kristovu milosť, zistia podobne ako bláznivé panny, že nie sú pripravení stretnúť svojho Pána. Nemajú sami v sebe moc získať olej a ich životy stroskotávajú.“ Review and Herald, 20. júla 1897.

The light of Miller’s jewels in the last days will shine ten times brighter, and both the number ten and light are symbols of a test. In the last days, represented in the end of Miller’s dream, the light of truth represented upon Habakkuk’s tables produces a testing message, which in the parable of the ten virgins is represented as the message of the Midnight Cry. That testing process is a repetition of the testing process of Millerite history, for the parable of the ten virgins is repeated to the very letter in the last days.

Svetlo Millerových klenotov v posledných dňoch bude žiariť desaťkrát jasnejšie a číslo desať i svetlo sú symbolmi skúšky. V posledných dňoch, znázornených záverom Millerovho sna, svetlo pravdy predstavené na Habakukových tabuľkách prináša skúšobné posolstvo, ktoré je v podobenstve o desiatich pannách predstavené ako posolstvo polnočného volania. Tento proces skúšky je opakovaním procesu skúšky z dejín mileritov, lebo podobenstvo o desiatich pannách sa v posledných dňoch opakuje do posledného písmena.

“I am often referred to the parable of the ten virgins, five of whom were wise, and five foolish. This parable has been and will be fulfilled to the very letter, for it has a special application to this time, and, like the third angel’s message, has been fulfilled and will continue to be present truth till the close of time.” Review and Herald, August 19, 1890.

„Často sa odvolávam na podobenstvo o desiatich pannách, z ktorých päť bolo múdrych a päť nerozumných. Toto podobenstvo sa naplnilo a naplní do poslednej litery, lebo má osobitné uplatnenie pre tento čas a podobne ako posolstvo tretieho anjela sa naplnilo a bude aj naďalej prítomnou pravdou až do konca času.“ Review and Herald, 19. august 1890.

Ten is the symbol of a test, and at the end of ten days Daniel and the three worthies were visually fairer and fatter, than those who were eating the diet of Babylon. The proud represented in Habakkuk who lived by presumption, not faith, developed the character of Babylon. In Millerite history they became the daughters of Babylon, and in Habakkuk it is the prophetic characteristics of the papacy which is employed to identify the character of those who chose not to live by faith.

Desiatka je symbolom skúšky a na konci desiatich dní boli Daniel a traja mládenci na pohľad krajší a plnší než tí, ktorí jedli pokrm Babylona. Pýšni, predstavení v Habakukovi, ktorí žili z opovážlivosti, a nie z viery, rozvinuli charakter Babylona. V dejinách milleritov sa stali dcérami Babylona a v Habakukovi sú to prorocké charakteristiky pápežstva, ktoré sú použité na označenie charakteru tých, ktorí sa rozhodli neživiť sa vierou.

Behold, his soul which is lifted up is not upright in him: but the just shall live by his faith. Yea also, because he transgresseth by wine, he is a proud man, neither keepeth at home, who enlargeth his desire as hell, and is as death, and cannot be satisfied, but gathereth unto him all nations, and heapeth unto him all people: Shall not all these take up a parable against him, and a taunting proverb against him, and say, Woe to him that increaseth that which is not his! how long? and to him that ladeth himself with thick clay! Shall they not rise up suddenly that shall bite thee, and awake that shall vex thee, and thou shalt be for booties unto them? Because thou hast spoiled many nations, all the remnant of the people shall spoil thee; because of men’s blood, and for the violence of the land, of the city, and of all that dwell therein. Habakkuk 2:4–8.

Hľa, jeho duša, ktorá sa povyšuje, nie je v ňom priama; ale spravodlivý bude žiť zo svojej viery. Áno, i preto, že prestupuje skrze víno, je pyšným mužom, nezostáva doma; rozširuje svoju žiadosť ako peklo, je ako smrť a nemôže sa nasýtiť, ale zhromažďuje k sebe všetky národy a hromadí k sebe všetky ľudy. Či títo všetci nepovstanú proti nemu s podobenstvom a s posmešným príslovím a nepovedia: Beda tomu, kto rozmnožuje to, čo nie je jeho! Dokedy? A tomu, kto sa zaťažuje hustým blatom! Či nepovstanú náhle tí, čo ťa budú hrýzť, a neprebudia sa tí, čo ťa budú sužovať, a ty sa nestaneš ich korisťou? Pretože si olúpil mnohé národy, všetok ostatok ľudí olúpi teba; pre krv ľudí a pre násilie páchané na krajine, na meste i na všetkých, ktorí v ňom bývajú. Habakuk 2:4–8.

The testing process brought upon the virgins of Matthew twenty-five produces a class of worshippers, who have developed the character of the king of the north (the papacy), who is also the power that “spoiled many nations.” It is the papal power that gets suddenly bitten, just as Jezebel was eaten by dogs.

Proces skúšky, ktorý prichádza na panny z Matúša dvadsaťpäť, vytvára triedu uctievačov, ktorí si vypestovali povahu severného kráľa (pápežstva), ktorý je zároveň tou mocou, čo „plienila mnohé národy“. Je to pápežská moc, ktorá je náhle uhryznutá, tak ako Jezábel zožrali psy.

Thus saith the Lord, Behold, a people cometh from the north country, and a great nation shall be raised from the sides of the earth. They shall lay hold on bow and spear; they are cruel, and have no mercy; their voice roareth like the sea; and they ride upon horses, set in array as men for war against thee, O daughter of Zion. We have heard the fame thereof: our hands wax feeble: anguish hath taken hold of us, and pain, as of a woman in travail. Go not forth into the field, nor walk by the way; for the sword of the enemy and fear is on every side. O daughter of my people, gird thee with sackcloth, and wallow thyself in ashes: make thee mourning, as for an only son, most bitter lamentation: for the spoiler shall suddenly come upon us. Jeremiah 6:22–26.

Takto hovorí Hospodin: Hľa, zo severnej krajiny prichádza ľud a z končín zeme povstane veľký národ. Chytia sa luku a kopije; sú krutí a bez milosrdenstva; ich hlas hučí ako more a jazdia na koňoch, zoradení ako bojovníci do boja proti tebe, dcéra Siona. Počuli sme zvesť o ňom: naše ruky ochabli; zmocnila sa nás úzkosť a bolesť ako rodičky. Nevychádzaj na pole ani nechoď po ceste, lebo meč nepriateľa a strach sú navôkol. Dcéra môjho ľudu, prepáš sa vrecovinou a váľaj sa v popole; trúchli ako za jediným synom, nariekaj prehorko, lebo zhubca na nás náhle príde. Jeremiáš 6:22–26.

Habakkuk’s two classes are those who are justified by faith, and those who ate and drank the doctrines of Babylon. Those in the last days of Miller’s dream that are represented as virgins, either develop the character of Christ, and thus receive the seal of God, or they develop the character of the papacy and receive the mark of the beast.

Dve triedy v Habakukovi sú tí, ktorí sú ospravedlnení vierou, a tí, ktorí jedli a pili učenia Babylonu. Tí, ktorí sú v posledných dňoch Millerovho sna zobrazení ako panny, buď rozvíjajú Kristov charakter, a tak prijímajú pečať Božiu, alebo rozvíjajú charakter pápežstva a prijímajú znamenie šelmy.

“The time has come for the true light to shine amid moral darkness. The third angel’s message has been sent forth to the world, warning men against receiving the mark of the beast or of his image in their foreheads or in their hands. To receive this mark means to come to the same decision as the beast has done, and to advocate the same ideas, in direct opposition to the word of God. Of all who receive this mark, God says, ‘The same shall drink of the wine of the wrath of God, which is poured out without mixture into the cup of his indignation; and he shall be tormented with fire and brimstone in the presence of the holy angels, and in the presence of the Lamb.’” Review and Herald, July 13, 1897.

„Nastal čas, aby pravé svetlo zažiarilo uprostred mravnej temnoty. Posolstvo tretieho anjela bolo vyslané do sveta, aby varovalo ľudí pred prijatím znamenia šelmy alebo jej obrazu na ich čelách alebo na ich rukách. Prijať toto znamenie znamená dospieť k tomu istému rozhodnutiu, aké urobila šelma, a zastávať tie isté myšlienky, v priamom protiklade k Božiemu slovu. O všetkých, ktorí prijmú toto znamenie, Boh hovorí: ‚Ten istý bude piť z vína Božieho hnevu, ktoré je nalievané nezmiešané do kalicha jeho rozhorčenia; a bude mučený ohňom a sírou pred svätými anjelmi a pred Baránkom.‘“ Review and Herald, 13. júla 1897.

The virgins that drink the wine of Babylon will ultimately drink the wine of God’s wrath. In Isaiah, the drunkards of Ephraim manifest their blind drunkenness by turning things upside down, and that action is to be esteemed as “potter’s clay.”

Panny, ktoré pijú víno Babylonu, budú napokon piť víno Božieho hnevu. U Izaiáša opilci Efraima prejavujú svoju slepú opitosť tým, že prevracajú veci naruby, a takýto čin má byť považovaný za „hrnčiarsku hlinu“.

The identification of “the daily” as a symbol of Christ, turns the truth of “the daily” upside down, for “the daily,” is a satanic symbol. Miller’s identification of “the daily” as paganism is directly represented upon Habakkuk’s tables. Miller’s discovery of the passage in Thessalonians, which allowed him to understand that it was paganism that was “taken away,” in order for the “man of sin” who sits in the temple of God to be revealed, is the primary truth located in Second Thessalonians, chapter two.

Stotožnenie „každodennej“ ako symbolu Krista obracia pravdu o „každodennej“ naruby, pretože „každodenná“ je satanským symbolom. Millerovo stotožnenie „každodennej“ s pohanstvom je priamo znázornené na Habakukových tabuľkách. Millerovo objavenie pasáže v Liste Tesaloničanom, ktoré mu umožnilo pochopiť, že to bolo pohanstvo, čo bolo „odstránené“, aby sa zjavil „človek hriechu“, ktorý sedí v chráme Božom, je hlavnou pravdou obsiahnutou v Druhom liste Tesaloničanom, v druhej kapitole.

“I read on, and could find no other case in which it [the daily] was found, but in Daniel. I then [by the aid of a concordance] took those words which stood in connection with it, ‘take away;’ he shall take away the daily; ‘from the time the daily shall be taken away,’ etc. I read on, and thought I should find no light on the text; finally I came to 2 Thessalonians 2:7, 8. ‘For the mystery of iniquity doth already work; only he who now letteth will let, until he be taken out of the way, and then shall that wicked be revealed,’ etc. And when I had come to that text, O, how clear and glorious the truth appeared! There it is! That is the daily! Well, now, what does Paul mean by ‘he who now letteth,’ or hindereth? By ‘the man of sin,’ and the ‘wicked,’ Popery is meant. Well, what is it which hinders Popery from being revealed? Why, it is Paganism; well, then, ‘the daily’ must mean Paganism.’—William Miller, Second Advent Manual, page 66.” Advent Review and Sabbath Herald, January 6, 1853.

„Čítal som ďalej a nemohol som nájsť nijaký iný prípad, v ktorom by sa to [každodenná] nachádzalo, iba v Danielovi. Potom som [s pomocou konkordancie] vzal tie slová, ktoré s tým stáli v spojení: ‚odňať‘; odníme každodennú; ‚od času, keď bude každodenná odňatá‘ atď. Čítal som ďalej a myslel som si, že v tom texte nenájdem nijaké svetlo; napokon som prišiel k 2. Tesaloničanom 2,7. 8. ‚Lebo tajomstvo neprávosti už pôsobí; len čo ten, ktorý teraz zdržuje, bude odstránený z cesty, vtedy bude zjavený ten bezbožník‘ atď. A keď som prišiel k tomu textu, ó, aká jasná a slávna sa ukázala pravda! Tu to je! To je každodenná! Nuž, čo teraz Pavol myslí tým: ‚ten, ktorý teraz zdržuje‘ alebo prekáža? Pod „človekom hriechu“ a „bezbožníkom“ sa myslí pápežstvo. Nuž, čo je to, čo bráni tomu, aby bolo pápežstvo zjavené? Predsa pohanstvo; teda „každodenná“ musí znamenať pohanstvo.‘ — William Miller, Second Advent Manual, strana 66.“ Advent Review and Sabbath Herald, 6. januára 1853.

The meaning of “the daily” in Thessalonians, which Miller discovered is the primary truth of the passage. When Paul identifies those who do not love the truth, and who will therefore receive strong delusion, he is most certainly identifying the hatred of truth in the general sense, but the truth which is directly referenced in the passage is the truth that “the daily,” represents pagan Rome.

Význam výrazu „to každodenné“ v Tesaloničanom, ktorý Miller objavil, je prvoradou pravdou tohto oddielu. Keď Pavol označuje tých, ktorí nemilujú pravdu, a preto prijmú mocné zvádzanie, celkom iste tým označuje nenávisť k pravde vo všeobecnom zmysle, no pravda, na ktorú sa v tomto oddiele priamo poukazuje, je pravda, že „to každodenné“ predstavuje pohanský Rím.

The light of the body is the eye: if therefore thine eye be single, thy whole body shall be full of light. But if thine eye be evil, thy whole body shall be full of darkness. If therefore the light that is in thee be darkness, how great is that darkness! No man can serve two masters: for either he will hate the one, and love the other; or else he will hold to the one, and despise the other. Ye cannot serve God and mammon. Matthew 6:22–24.

Svetlom tela je oko. Ak teda tvoje oko bude prosté, celé tvoje telo bude plné svetla. Ale ak bude tvoje oko zlé, celé tvoje telo bude plné tmy. Ak je teda svetlo, ktoré je v tebe, tmou, aká veľká je to tma! Nik nemôže slúžiť dvom pánom; lebo buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo sa jedného bude pridŕžať a druhým pohŕdať. Nemôžete slúžiť Bohu aj mamone. Matúš 6:22–24.

There is only a love for truth, or a hatred of the truth. There is no middle ground. The strong delusion that comes upon the foolish virgins of Matthew twenty-five is based upon their rejection of the light of Miller’s jewels that represent the final test. Ancient Israel’s final test, was their tenth test, and Miller’s jewels shine ten times brighter in the last days. The symbol of the rejection of Miller’s jewels is “the daily,” which the drunkards of Ephraim turned upside down in the third generation of Adventism. “The daily” is a satanic symbol of paganism. The drunkards introduced a counterfeit jewel, which they brought from apostate Protestantism that identifies “the daily” as a symbol of Christ.

Existuje iba láska k pravde alebo nenávisť k pravde. Nijaká stredná cesta neexistuje. Mocné poblúdenie, ktoré prichádza na pochabé panny z Matúša dvadsaťpäť, je založené na ich odmietnutí svetla Millerových klenotov, ktoré predstavujú záverečnú skúšku. Záverečnou skúškou starovekého Izraela bola jeho desiata skúška a Millerove klenoty žiaria v posledných dňoch desaťkrát jasnejšie. Symbolom odmietnutia Millerových klenotov je „ustavičná obeť“, ktorú opilci Efraimovi postavili hore nohami v tretej generácii adventizmu. „Ustavičná obeť“ je satanským symbolom pohanstva. Opilci zaviedli podvrhnutý klenot, ktorý priniesli z odpadlíckeho protestantizmu a ktorý stotožňuje „ustavičnú obeť“ so symbolom Krista.

Miller’s understanding of his jewels was limited by the history in which he was raised up. Convinced the Second Coming was the next prophetic event, the deadly wound of the papacy in 1798, could only represent the fourth and final earthly kingdom of Daniel two. Miller was also limited in his understanding of “the daily,” for his testimony is that through revelation he was led to a specific method of study, in which he stated that he used his Bible, Cruden’s Concordance and read some newspapers. His decision to study in that manner had simply come into his mind.

Millerovo porozumenie svojim klenotom bolo obmedzené dejinami, v ktorých bol vzbudený. Presvedčený, že Druhý príchod je nasledujúcou prorockou udalosťou, mohol smrteľný úder pápežstvu v roku 1798 predstavovať iba štvrté a posledné pozemské kráľovstvo z druhej kapitoly Danielovej knihy. Miller bol obmedzený aj vo svojom chápaní „ustavičnej“, lebo jeho svedectvo hovorí, že prostredníctvom zjavenia bol vedený k určitej metóde štúdia, pri ktorej uviedol, že používal svoju Bibliu, Crudenovu konkordanciu a čítal niektoré noviny. Jeho rozhodnutie študovať týmto spôsobom mu jednoducho prišlo na myseľ.

“During, the twelve years I was a deist, I read all histories I could find; but now I loved the Bible It taught of Jesus! But still there was a good deal of the Bible that was dark to me. In 1818 or 19, while conversing with a friend! To whom I made a visit, and who had known and heard me talk while I was a deist, he inquired, in rather a significant manner, ‘What do you think of this text, and that?’ referring to the old texts I objected to while a deist. I understood what he was about, and replied—If you will give me time, I will tell you what they mean. ‘How long time do you want?’ I don’t know, but I will tell you, I replied, for I could not believe that God had given a revelation that could not be understood I then resolved to study my Bible, believing I could find out what the Holy Spirit meant. But as soon as I had formed this resolution the thought came to me—‘Suppose you find a passage that you cannot understand, what will you do?’ This mode of studying the Bible then came to my mind:—I will take the words of such passages, and trace them through the Bible, and find out their meaning in this way. I had Cruden’s Concordance, which I think is the best in the world; so I took that and my Bible, and set down to my desk, and read nothing else, except the newspapers a little, for I was determined to know what my Bible meant. Apollos Hale, The Second Advent Manual, 65.

„Počas dvanástich rokov, keď som bol deistom, čítal som všetky dejiny, ktoré som mohol nájsť; teraz som si však zamiloval Bibliu. Učila o Ježišovi! No predsa vo mne zostávala nemalá časť Biblie zahalená tmou. Roku 1818 alebo 1819, keď som sa zhováral s priateľom, ktorého som navštívil a ktorý ma poznal a počul hovoriť ešte v čase, keď som bol deistom, opýtal sa ma dosť významným spôsobom: ‚Čo si myslíš o tomto texte a o tamtom?‘ narážajúc na staré texty, proti ktorým som ako deista namietal. Pochopil som, kam tým mieri, a odpovedal som: Ak mi dáš čas, poviem ti, čo znamenajú. ‚Koľko času chceš?‘ Neviem, ale poviem ti, odpovedal som, lebo som nemohol veriť, že Boh dal zjavenie, ktoré by nebolo možné porozumieť. Vtedy som sa rozhodol študovať svoju Bibliu v presvedčení, že môžem zistiť, čo Duch Svätý zamýšľal. No len čo som toto rozhodnutie urobil, prišla mi na um myšlienka: ‚Predpokladaj, že nájdeš pasáž, ktorej nebudeš rozumieť; čo urobíš?‘ Vtedy mi prišiel na myseľ tento spôsob štúdia Biblie: Vezmem slová z takých pasáží, vystopujem ich v celej Biblii a takýmto spôsobom zistím ich význam. Mal som Crudenovu konkordanciu, ktorá je podľa mňa najlepšia na svete; vzal som si teda ju i svoju Bibliu, sadol som si za písací stôl a nečítal som nič iné, okrem trochu novín, lebo som bol rozhodnutý poznať, čo moja Biblia znamená. Apollos Hale, The Second Advent Manual, 65.

Miller’s jewels were not simply recognized by his method of study, but also by direct revelation from God.

Millerove drahokamy neboli rozpoznané iba prostredníctvom jeho metódy štúdia, ale aj priamym zjavením od Boha.

“God sent His angel to move upon the heart of a farmer who had not believed the Bible, to lead him to search the prophecies. Angels of God repeatedly visited that chosen one, to guide his mind and open to his understanding prophecies which had ever been dark to God’s people. The commencement of the chain of truth was given to him, and he was led on to search for link after link, until he looked with wonder and admiration upon the Word of God. He saw there a perfect chain of truth. That Word which he had regarded as uninspired now opened before his vision in its beauty and glory. He saw that one portion of Scripture explains another, and when one passage was closed to his understanding, he found in another part of the Word that which explained it. He regarded the sacred Word of God with joy and with the deepest respect and awe.” Early Writings, 230.

„Boh poslal svojho anjela, aby zapôsobil na srdce roľníka, ktorý neveril Biblii, a viedol ho k skúmaniu proroctiev. Boží anjeli opakovane navštevovali tohto vyvoleného, aby usmerňovali jeho myseľ a otvárali jeho chápaniu proroctvá, ktoré boli Božiemu ľudu vždy temné. Jemu bol daný začiatok reťaze pravdy a bol vedený ďalej, aby hľadal článok za článkom, až napokon s úžasom a obdivom hľadel na Božie slovo. Uvidel v ňom dokonalú reťaz pravdy. To Slovo, ktoré pokladal za neinšpirované, sa teraz otvorilo pred jeho zrakom vo svojej kráse a sláve. Uvidel, že jedna časť Písma vysvetľuje inú, a keď bol niektorý oddiel jeho chápaniu uzavretý, našiel v inej časti Slova to, čo ho objasnilo. Na posvätné Božie slovo hľadel s radosťou a s najhlbšou úctou a bázňou.“ Early Writings, 230.

When Sister White states that “God sent His angel” to Miller, it is identifying that Gabriel was the angel sent to Miller, for “His angel,” is a term assigned to Gabriel.

Keď sestra Whiteová uvádza, že „Boh poslal svojho anjela“ k Millerovi, označuje tým, že anjelom poslaným k Millerovi bol Gabriel, lebo „jeho anjel“ je označenie prisúdené Gabrielovi.

“The words of the angel, ‘I am Gabriel, that stand in the presence of God,’ show that he holds a position of high honor in the heavenly courts. When he came with a message to Daniel, he said, ‘There is none that holdeth with me in these things, but Michael [Christ] your Prince.’ Daniel 10:21. Of Gabriel the Saviour speaks in the Revelation, saying that ‘He sent and signified it by His angel unto His servant John.’ Revelation 1:1.” The Desire of Ages, 99.

„Slová anjela: ,Ja som Gabriel, ktorý stojím pred Bohom,‘ ukazujú, že zastáva postavenie vysokej cti na nebeských dvoroch. Keď prišiel s posolstvom k Danielovi, povedal: ,A nikto mi v týchto veciach nepomáha okrem Michaela [Krista], vášho kniežaťa.‘ Daniel 10:21. O Gabrielovi hovorí Spasiteľ v Zjavení, keď vraví, že ,ho poslal a oznámil po svojom anjelovi svojmu služobníkovi Jánovi.‘ Zjavenie 1:1.“ Túžba vekov, 99.

Gabriel and the other angels were sent to guide Miller’s mind and “open to his understanding prophecies which had ever been dark to God’s people.” His message was not simply developed through his method of study, but also by divine revelation. The very method he employed to study the Bible had come into his mind. When God brings truth to our mind, it is divine revelation as opposed to arriving at truth through the process of rightly dividing the Bible. Miller did both, but divine revelation had to be part of how Miller came to understand the subject of “the daily.”

Gabriel a ostatní anjeli boli poslaní, aby usmerňovali Millerovu myseľ a „otvorili jeho porozumeniu proroctvá, ktoré boli Božiemu ľudu vždy zahalené tmou“. Jeho posolstvo nebolo rozvinuté iba prostredníctvom jeho metódy štúdia, ale aj božským zjavením. Do jeho mysle vstúpila aj samotná metóda, ktorú používal pri štúdiu Biblie. Keď Boh vnáša pravdu do našej mysle, je to božské zjavenie, na rozdiel od dospievania k pravde prostredníctvom procesu správneho rozdeľovania Biblie. Miller robil oboje, ale božské zjavenie muselo byť súčasťou toho, ako Miller dospel k porozumeniu predmetu „the daily“.

Miller would not have recognized the gender oscillation of Daniel chapter eight, verses nine through twelve, for all he had was the Bible and a concordance that is void of any information concerning the biblical languages. He would not have seen the distinction between “sur” and “rum” which are both translated as “take away.” He would not have seen the distinction between “miqdash” and “qodesh” which are both translated as “sanctuary.”

Miller by nerozpoznal kolísanie rodu v Danielovi, v ôsmej kapitole, vo veršoch deväť až dvanásť, pretože všetko, čo mal, bola Biblia a konkordancia, ktorá je bez akýchkoľvek informácií týkajúcich sa biblických jazykov. Nebol by videl rozdiel medzi „sur“ a „rum“, ktoré sa obe prekladajú ako „odňať“. Nebol by videl rozdiel medzi „miqdash“ a „qodesh“, ktoré sa obe prekladajú ako „svätyňa“.

He would not have seen the truth of the word “tamid” that is found one hundred and four times in the Bible. The truth he could not have seen (which is also the truth that he did see), was that of the one hundred and four times that the Hebrew word “tamid” is used in the Bible, only in the book of Daniel is the Hebrew word “tamid” used as a noun. “Tamid” is the Hebrew word that means “continual”, and is translated as “the daily” in the book of Daniel.

Nebolo by videl pravdu slova „tamid“, ktoré sa v Biblii nachádza stoštyrikrát. Pravda, ktorú nemohol vidieť (a ktorá je zároveň aj pravdou, ktorú predsa len videl), spočívala v tom, že zo stoštyroch výskytov hebrejského slova „tamid“ v Biblii je iba v knihe Daniel hebrejské slovo „tamid“ použité ako podstatné meno. „Tamid“ je hebrejské slovo, ktoré znamená „ustavičný“, a v knihe Daniel sa prekladá ako „každodenná“.

Only in the book of Daniel is the word used as a noun, and the other ninety-nine times it is used as an adverb. For this reason, when the translators of the King James Bible were confronted with Daniel using the word five times as a noun, when all the other writers of the Bible used the word ninety-nine times as an adverb, they were forced by the weight of evidence to correct Daniel’s use of the word as a noun. In order to correct Daniel, they added the word “sacrifice” to the Word, and thus turned a noun into an adverb. And then in order to correct the translators, Ellen White was inspired to record that she, “saw in relation to the ‘Daily,’ that the word ‘sacrifice’ was supplied by man’s wisdom, and does not belong to the text; and that the Lord gave the correct view of it to those who gave the judgment hour cry.”

Iba v knihe Daniel je toto slovo použité ako podstatné meno a všetkých ostatných deväťdesiatdeväť ráz je použité ako príslovka. Z tohto dôvodu, keď sa prekladatelia Biblie kráľa Jakuba stretli s tým, že Daniel použil toto slovo päťkrát ako podstatné meno, zatiaľ čo všetci ostatní pisatelia Biblie ho použili deväťdesiatdeväťkrát ako príslovku, boli pod váhou dôkazov prinútení opraviť Danielovo použitie tohto slova ako podstatného mena. Aby Daniela opravili, pridali do Slova slovo „obeť“, a tak zmenili podstatné meno na príslovku. A potom, aby boli opravení prekladatelia, Ellen Whiteová bola inšpirovaná zaznamenať, že videla „vo vzťahu k ‚Dennému‘, že slovo ‚obeť‘ bolo doplnené ľudskou múdrosťou a nepatrí do textu; a že Pán dal správne chápanie toho tým, ktorí hlásali volanie o hodine súdu.“

Miller, by his own testimony, was seeking to understand “the daily,” which he ultimately did in 2 Thessalonians. But also, by his own testimony, when seeking to understand a word, he would consider every place the word was used, and the word is used ninety-nine other times in the Bible. Yet his testimony of “the daily,” is that he found it nowhere but in the book of Daniel, when he stated, “I read on, and could find no other case in which it [the daily] was found, but in Daniel.” Miller was led to the jewels not alone by his method of study, but also by divine revelation that was given to him through the ministry of angels.

Miller sa podľa vlastného svedectva usiloval porozumieť „ustavičnej obeti“, čo napokon dosiahol v 2. Tesaloničanom. No tiež podľa vlastného svedectva, keď sa usiloval porozumieť nejakému slovu, skúmal každé miesto, kde sa toto slovo vyskytuje, a toto slovo sa v Biblii používa ešte ďalších deväťdesiatdeväťkrát. Jeho svedectvo o „ustavičnej obeti“ však je, že ju nenašiel nikde inde než v knihe Daniel, keď uviedol: „Čítal som ďalej a nemohol som nájsť nijaký iný prípad, v ktorom by sa to [ustavičná obeť] nachádzalo, iba u Daniela.“ Miller bol vedený ku klenotom nielen svojou metódou štúdia, ale aj božským zjavením, ktoré mu bolo dané prostredníctvom služby anjelov.

This is why his understanding of “the daily,” was correct, but limited. He could not recognize that of the five times “the daily” is referenced in the book of Daniel, that one of the three times “the daily” is “taken away,” represented a different meaning than the other two times. One time “the daily” is used with the Hebrew word “rum” and the other two times it is used with the Hebrew word “sur”. Both words are translated as take away, but “rum” in Daniel chapter eight, verse eleven means “to lift up and exalt”, and in chapter eleven, verse thirty-one, and chapter twelve, verse eleven, the word “sur” means “to remove”.

Preto bolo jeho chápanie „ustavičnej“ správne, ale obmedzené. Nedokázal rozpoznať, že z piatich prípadov, v ktorých sa v knihe Daniel spomína „ustavičná“, jeden z troch prípadov, keď je „ustavičná“ „odňatá“, predstavoval iný význam než ostatné dva prípady. V jednom prípade je „ustavičná“ použitá s hebrejským slovom „rum“ a v ďalších dvoch prípadoch s hebrejským slovom „sur“. Obe slová sa prekladajú ako odňať, avšak „rum“ v ôsmej kapitole Daniela, jedenástom verši, znamená „pozdvihnúť a vyvýšiť“, a v jedenástej kapitole, tridsiatom prvom verši, a v dvanástej kapitole, jedenástom verši, slovo „sur“ znamená „odstrániť“.

The theologians that eat and drink the Babylonian diet, argue that whether you remove a thing or whenever you lift up a thing, they both represent a type of removal, so both words are to be understood as possessing the same meaning. They argue that the three times “the daily,” is “taken away” always means to remove, and in doing so, they identify that Daniel was careless in his choice of words. They do not openly say that, but by inference they teach that Daniel should have used the word “sur” in all three occurrences, for according to the theologians he supposedly meant the same thing each time “the daily” was “taken away.”

Teológovia, ktorí sa živia babylonskou stravou a pijú z nej, tvrdia, že či už nejakú vec odstránite, alebo ju pozdvihnete, oboje predstavuje istý druh odňatia, a preto sa obe slová majú chápať tak, že nesú ten istý význam. Tvrdia, že pri všetkých troch výskytoch výrazu „ustavičná obeť“, keď je „odňatá“, to vždy znamená odstrániť, a tým vlastne naznačujú, že Daniel bol pri voľbe slov nedbalý. Otvorene to nehovoria, ale svojím záverom učia, že Daniel mal pri všetkých troch výskytoch použiť slovo „sur“, lebo podľa týchto teológov mal vraj pri každom z nich na mysli to isté, keď bola „ustavičná obeť“ „odňatá“.

They do the same thing with the words “miqdash” and “qodesh” which are both translated as “sanctuary,” in verses eleven through fourteen of chapter eight. In each reference of “sanctuary” in those four verses, they insist they all represent God’s sanctuary. By inference again, Daniel should have simply used “qodesh” in all three references, and not used “miqdash” in verse eleven. Miller would not have recognized the distinction between those words, but the modern theologians do, and when they do, they insist that no distinction should be acknowledged. Yet Miller, who did not recognize the distinctions between the words, came to the opposite understanding of the modern theologians.

To isté robia so slovami „miqdash“ a „qodesh“, ktoré sú obe v jedenástom až štrnástom verši ôsmej kapitoly prekladané ako „svätyňa“. Pri každom výskyte slova „svätyňa“ v týchto štyroch veršoch trvajú na tom, že všetky predstavujú Božiu svätyňu. Z toho opäť vyplýva, že Daniel mal jednoducho vo všetkých troch odkazoch použiť „qodesh“ a v jedenástom verši nepoužiť „miqdash“. Miller by nebol rozpoznal rozdiel medzi týmito slovami, ale novodobí teológovia ho rozpoznávajú, a keď ho rozpoznávajú, trvajú na tom, že nijaký rozdiel by sa nemal pripúšťať. A predsa Miller, ktorý rozdiely medzi týmito slovami nerozpoznával, dospel k opačnému chápaniu než novodobí teológovia.

The reality is that Daniel was an extremely careful writer, who knew the Hebrew language and was judged as ten times smarter than all the other wise men of Babylon who were very smart men in their society in their own right. If anyone knew the proper usage of the Hebrew language, and how it was to be correctly represented in that particular history, it was Daniel. If Daniel employed different words, it was because they were meant to convey different meanings, which he purposely sought to represent. When Daniel’s distinct use of the words that are translated as “sanctuary” or as “take away” are acknowledged, they uphold Miller’s understanding of “the daily,” which was recognized by Miller in the very passage where Paul identifies that those who hate truth are destined to receive strong delusion.

Skutočnosť je taká, že Daniel bol nesmierne starostlivý pisateľ, ktorý ovládal hebrejský jazyk a bol uznaný za desaťkrát múdrejšieho než všetci ostatní babylonskí mudrci, ktorí boli vo svojej spoločnosti sami osebe veľmi múdrymi mužmi. Ak niekto poznal správne používanie hebrejského jazyka a spôsob, akým mal byť v týchto konkrétnych dejinách náležite vyjadrený, bol to Daniel. Ak Daniel použil odlišné slová, bolo to preto, že mali sprostredkovať odlišné významy, ktoré sa úmyselne usiloval vyjadriť. Keď sa uzná Danielovo osobité používanie slov, ktoré sa prekladajú ako „svätyňa“ alebo ako „odňať“, potvrdzujú Millerovo chápanie „ustavičného“, ktoré Miller rozpoznal práve v tom istom úseku, kde Pavol stotožňuje tých, čo nenávidia pravdu, s tými, ktorým je určené prijať mocné blúznenie.

Those who hate the truth and believe the lie which produces strong delusion, are also represented as the drunkards of Ephraim, who are represented in two classes. One class is the learned leadership and the other class is the unlearned laity who will only hear what the learned teach them. They are those who hide beneath lies, and who make a covenant with death. They are those whose soul is lifted up in Habakkuk two, and they are the foolish virgins of Matthew twenty-five. They are those who reject the foundational truths of Miller’s dream, which shine ten times brighter at the end (representing the tenth and final test for modern Israel), as typified by the tenth and final test for ancient Israel.

Tí, ktorí nenávidia pravdu a veria lži, ktorá pôsobí mocné poblúdenie, sú tiež predstavení ako Efraimovi opilci, ktorí sú zobrazení v dvoch triedach. Jedna trieda predstavuje učené vedenie a druhá trieda neučený ľud, ktorý bude počúvať len to, čo ho naučia učení. To sú tí, ktorí sa skrývajú pod lžou a uzatvárajú zmluvu so smrťou. To sú tí, ktorých duša sa povyšuje v Abakukovi dva, a sú to bláznivé panny z Matúša dvadsaťpäť. To sú tí, ktorí odmietajú základné pravdy Millerovho sna, ktoré na konci žiaria desaťkrát jasnejšie (predstavujúc desiatu a záverečnú skúšku pre moderný Izrael), ako to bolo predobrazené desiatou a záverečnou skúškou pre staroveký Izrael.

We will continue this study in the next article.

V tejto štúdii budeme pokračovať v nasledujúcom článku.

And the Lord said unto Moses, How long will this people provoke me? and how long will it be ere they believe me, for all the signs which I have shewed among them? I will smite them with the pestilence, and disinherit them, and will make of thee a greater nation and mightier than they. And Moses said unto the Lord, Then the Egyptians shall hear it, (for thou broughtest up this people in thy might from among them) And they will tell it to the inhabitants of this land: for they have heard that thou Lord art among this people, that thou Lord art seen face to face, and that thy cloud standeth over them, and that thou goest before them, by day time in a pillar of a cloud, and in a pillar of fire by night. Now if thou shalt kill all this people as one man, then the nations which have heard the fame of thee will speak, saying, Because the Lord was not able to bring this people into the land which he sware unto them, therefore he hath slain them in the wilderness. And now, I beseech thee, let the power of my Lord be great, according as thou hast spoken, saying, The Lord is longsuffering, and of great mercy, forgiving iniquity and transgression, and by no means clearing the guilty, visiting the iniquity of the fathers upon the children unto the third and fourth generation. Pardon, I beseech thee, the iniquity of this people according unto the greatness of thy mercy, and as thou hast forgiven this people, from Egypt even until now. And the Lord said, I have pardoned according to thy word: But as truly as I live, all the earth shall be filled with the glory of the Lord. Because all those men which have seen my glory, and my miracles, which I did in Egypt and in the wilderness, and have tempted me now these ten times, and have not hearkened to my voice; Surely they shall not see the land which I sware unto their fathers, neither shall any of them that provoked me see it: But my servant Caleb, because he had another spirit with him, and hath followed me fully, him will I bring into the land whereinto he went; and his seed shall possess it. Numbers 14:11–24.

A Hospodin riekol Mojžišovi: Dokedy ma bude tento ľud popudzovať? A dokedy mi nebudú veriť, napriek všetkým znameniam, ktoré som medzi nimi učinil? Udriem ich morom, vydedím ich a z teba učiním národ väčší a mocnejší, než sú oni. Mojžiš však povedal Hospodinovi: Potom o tom budú počuť Egypťania, lebo ty si tento ľud svojou mocou vyviedol spomedzi nich, a povedia to obyvateľom tejto krajiny; veď počuli, že ty, Hospodine, si uprostred tohto ľudu, že ty, Hospodine, sa dávaš vidieť z tváre do tváre, že tvoj oblak stojí nad nimi a že ideš pred nimi vo dne v oblačnom stĺpe a v noci v ohnivom stĺpe. Ak teraz zahubíš všetok tento ľud ako jedného človeka, potom národy, ktoré počuli chýr o tebe, povedia: Pretože Hospodin nebol schopný uviesť tento ľud do krajiny, ktorú im pod prísahou zasľúbil, preto ich pozabíjal na púšti. A teraz, prosím, nech sa zvelebí moc môjho Pána, ako si hovoril, keď si povedal: Hospodin je zhovievavý a veľký v milosrdenstve, odpúšťa neprávosť a priestupok, ale vinného nijako nenechá bez trestu, navštevuje neprávosť otcov na deťoch do tretieho a štvrtého pokolenia. Odpusť, prosím, neprávosť tohto ľudu podľa veľkosti svojho milosrdenstva, tak ako si odpúšťal tomuto ľudu od Egypta až doteraz. A Hospodin povedal: Odpustil som podľa tvojho slova. Ale akože žijem, celá zem bude naplnená slávou Hospodinovou. Pretože všetci tí mužovia, ktorí videli moju slávu a moje znamenia, ktoré som učinil v Egypte a na púšti, a už desať ráz ma pokúšali a nepočúvali môj hlas, istotne neuvidia krajinu, ktorú som pod prísahou zasľúbil ich otcom; neuvidí ju ani jeden z tých, ktorí ma popudzovali. Ale môj služobník Káleb, pretože bol v ňom iný duch a nasledoval ma úplne, toho uvediem do krajiny, do ktorej vošiel, a jeho potomstvo ju bude vlastniť. Numeri 14:11–24.