As Isaiah presents the message represented by the sixty-five years (chapter seven, verse eight), to the wicked leader of Jerusalem, he does so by the “fuller’s field” and the “end of the conduit of the upper pool,” in the year 742 BC. 742 BC represents 1863, for Jesus always illustrates the end with the beginning. The rebellion of 1863 in turn represents the Sunday law in the United States, for Jesus always illustrates the end of a thing with the beginning of a thing. 1863 was the beginning of the legally registered Laodicean Adventist church, and that church is left desolate at the “great earthquake” of the Sunday law. How could a corporation that is legally governed by the State (not the reverse of the Church controlling the State), continue to uphold the seventh-day Sabbath, at the time when that very same government is legally forbidding worship on the seventh day?
Keď Izaiáš predkladá posolstvo, ktoré predstavuje šesťdesiatpäť rokov (kapitola siedma, verš ôsmy), bezbožnému vodcovi Jeruzalema, robí tak pri „Fullerovom poli“ a pri „konci vodovodu horného rybníka“, v roku 742 pred Kr. Rok 742 pred Kr. predstavuje rok 1863, lebo Ježiš vždy znázorňuje koniec začiatkom. Vzbura roku 1863 zasa predstavuje nedeľný zákon v Spojených štátoch, lebo Ježiš vždy znázorňuje koniec nejakej veci začiatkom tej veci. Rok 1863 bol začiatkom zákonne registrovanej laodicejskej adventistickej cirkvi a táto cirkev zostáva spustošená pri „veľkom zemetrasení“ nedeľného zákona. Ako by mohla korporácia, ktorá je právne spravovaná štátom (nie naopak, aby Cirkev ovládala štát), naďalej zachovávať sobotu siedmeho dňa v čase, keď tá istá vláda právne zakazuje bohoslužbu v siedmy deň?
At the beginning and ending of Christ’s ministry, He cleansed the temple. At the first temple cleansing Christ identified that the leaders had made “his father’s house” a den of thieves, but in the last cleansing of the temple He had identified that “their house” was left to them desolate. Ancient Israel illustrates modern Israel. He erected and cleansed the Millerite temple in the beginning of Adventism, but at the final cleansing, the cleansing of the one hundred and forty-four thousand, Laodicean Adventism is spewed out of His mouth, and “their house” is then left desolate.
Na začiatku i na konci Kristovej služby očistil chrám. Pri prvom očistení chrámu Kristus označil, že vodcovia urobili z „domu jeho Otca“ peleš lotrov, no pri poslednom očistení chrámu vyhlásil, že „ich dom“ im zostáva pustý. Staroveký Izrael znázorňuje novodobý Izrael. Na počiatku adventizmu vybudoval a očistil mileritský chrám, no pri záverečnom očistení, očistení stoštyridsiatich štyroch tisícov, je laodicejský adventizmus vypľutý z jeho úst a „ich dom“ potom zostáva pustý.
Isaiah is by the fuller’s field when he confronts king Ahaz. The fuller’s field represents the cleansing accomplished by the Messenger of the Covenant who suddenly comes to His temple, and cleanses the sons of Levi as with “fuller’s soap.” This cleansing was accomplished at the beginning of Adventism, and it is accomplished again at the end.
Izaiáš sa nachádza pri poli valchára, keď sa stavia zoči-voči kráľovi Achazovi. Pole valchára predstavuje očistenie vykonané Poslom zmluvy, ktorý náhle prichádza do svojho chrámu a očisťuje synov Léviho ako „mydlo valchárov“. Toto očistenie bolo vykonané na počiatku adventizmu a je vykonávané znovu na konci.
Behold, I will send my messenger, and he shall prepare the way before me: and the Lord, whom ye seek, shall suddenly come to his temple, even the messenger of the covenant, whom ye delight in: behold, he shall come, saith the Lord of hosts. But who may abide the day of his coming? and who shall stand when he appeareth? for he is like a refiner’s fire, and like fullers’ soap: And he shall sit as a refiner and purifier of silver: and he shall purify the sons of Levi, and purge them as gold and silver, that they may offer unto the Lord an offering in righteousness. Then shall the offering of Judah and Jerusalem be pleasant unto the Lord, as in the days of old, and as in former years. Malachi 3:1–4.
Hľa, posielam svojho posla, a pripraví cestu predo mnou; a Pán, ktorého hľadáte, náhle príde do svojho chrámu, totiž posol zmluvy, v ktorom máte zaľúbenie; hľa, príde, hovorí Hospodin zástupov. Ale kto znesie deň jeho príchodu? a kto obstojí, keď sa zjaví? Lebo je ako oheň taviča a ako mydlo bieličov. A bude sedieť ako tavič a čistič striebra; a očistí synov Léviho a prečistí ich ako zlato a striebro, aby obetovali Hospodinovi obetu v spravodlivosti. Potom bude obeť Júdu a Jeruzalema príjemná Hospodinovi ako za dávnych dní a ako v predošlých rokoch. Malachiáš 3:1–4.
Isaiah meets Ahaz, with the sign of his son, whose name symbolizes that in the last days “a remnant will return.” The remnant is those that “return.” Isaiah meets with wicked king Ahaz during the history of the cleansing of the temple, which began in Millerite history in 1844, and was brought to a conclusion by disobedience in 1863. In the last days the cleansing is the history of the sealing of the one hundred and forty-four thousand. Had the Millerites followed the opening providence of God that followed 1844, they would have finished the work.
Izaiáš sa stretáva s Achazom so znamením svojho syna, ktorého meno symbolizuje, že v posledných dňoch „ostatok sa navráti“. Ostatok sú tí, ktorí sa „navracajú“. Izaiáš sa stretáva s bezbožným kráľom Achazom v dejinách očisťovania chrámu, ktoré sa začalo v dejinách milleritov v roku 1844 a bolo ukončené neposlušnosťou v roku 1863. V posledných dňoch je očisťovanie dejinami zapečaťovania sto štyridsaťštyri tisíc. Keby boli milleriti nasledovali otvárajúcu sa Božiu prozreteľnosť, ktorá nasledovala po roku 1844, boli by dielo dokončili.
“Had Adventists, after the great disappointment in 1844, held fast their faith and followed on unitedly in the opening providence of God, receiving the message of the third angel and in the power of the Holy Spirit proclaiming it to the world, they would have seen the salvation of God, the Lord would have wrought mightily with their efforts, the work would have been completed, and Christ would have come ere this to receive His people to their reward. But in the period of doubt and uncertainty that followed the disappointment, many of the advent believers yielded their faith. . . . Thus the work was hindered, and the world was left in darkness. Had the whole Adventist body united upon the commandments of God and the faith of Jesus, how widely different would have been our history!” Evangelism, 695.
„Keby boli adventisti po veľkom sklamaní v roku 1844 pevne zotrvali vo svojej viere a jednotne nasledovali ďalej v otvárajúcej sa Božej prozreteľnosti, prijali posolstvo tretieho anjela a v moci Ducha Svätého ho ohlasovali svetu, boli by uzreli Božiu spásu, Pán by bol mocne pôsobil spolu s ich úsilím, dielo by bolo dokončené a Kristus by už bol prišiel, aby prijal svoj ľud k jeho odmene. No v období pochybností a neistoty, ktoré nasledovalo po sklamaní, mnohí z adventných veriacich sa vzdali svojej viery.... Tak bolo dielo zdržiavané a svet bol ponechaný v temnote. Keby sa bolo celé adventistické telo zjednotilo na Božích prikázaniach a viere Ježišovej, aké nesmierne odlišné by boli naše dejiny!“ Evanjelizácia, 695.
The failure to “follow on unitedly in the opening providence of God,” led them into a Laodicean condition by 1856, and the ensuing rebellion of 1863, marked the beginning of the wandering in the wilderness that had been illustrated by ancient Israel when they failed their tenth and final test, and were then condemned to die in the wilderness over the following forty years.
To, že „jednotne nepokračovali v nasledovaní otvárajúcej sa Božej prozreteľnosti“, ich do roku 1856 priviedlo do laodicejského stavu a následná vzbura roku 1863 označila začiatok putovania po púšti, ktoré bolo predobrazené starovekým Izraelom, keď neobstál vo svojej desiatej a poslednej skúške a bol potom odsúdený zomrieť na púšti počas nasledujúcich štyridsiatich rokov.
Isaiah’s son provides the promise that at the final temple cleansing of the last days “a remnant shall return.” Their “return” is illustrated by Jeremiah, who was promised that if he would “return,” he would become God’s watchman. The one hundred and forty-four thousand are those who have returned from a disappointment.
Izaiášov syn poskytuje zasľúbenie, že pri záverečnom očistení chrámu v posledných dňoch „ostatok sa navráti“. Ich „návrat“ znázorňuje Jeremiáš, ktorému bolo zasľúbené, že ak sa „navráti“, stane sa Božím strážcom. Tých stoštyridsaťštyritisíc sú tí, ktorí sa navrátili zo sklamania.
Those that are the one hundred and forty-four thousand have experienced a disappointment and waited for their Lord. They have been typified by the wise virgins in Millerite history, and in both the beginning and ending histories two sticks are joined into one nation, during the outpouring of the Holy Spirit during the time of the Midnight Cry.
Tí, ktorí tvoria stoštyridsaťštyri tisíc, zakúsili sklamanie a očakávali svojho Pána. V dejinách Millerovho hnutia boli predobrazení múdrymi pannami a v oboch, v počiatočných i záverečných dejinách, sa počas vyliatia Ducha Svätého v čase polnočného volania spájajú dve palice v jeden národ.
Wicked king Ahaz represents the leadership of Judah that will have heard the message, but who reject the message presented by Isaiah, and in so doing they “stumble, and fall, and be broken, and be snared, and be taken.” They are those who “seek unto them that have familiar spirits, and unto wizards that peep, and that mutter,” representing the experience of spiritualism they succumb to as they receive the strong delusion of 2 Thessalonians. Ahaz’s rejection of the message of Isaiah in 742 BC, aligns with 1863, when the message of Miller was rejected. Isaiah typifies Miller, and the message of both Isaiah and Miller was based upon the “seven times,” which find their anchor point in verse eight, of Isaiah chapter seven. Miller’s son (Isaiah’s son) represents the Elijah movement that comes in the last days.
Bezbožný kráľ Achaz predstavuje vodcovstvo Júdu, ktoré síce počulo posolstvo, no odmieta posolstvo predložené Izaiášom, a tým „sa potknú a padnú a budú rozbití a polapení do osídla a zajatí“. Sú to tí, ktorí „sa dopytujú duchov zomrelých a veštcov, ktorí šepocú a mrmlú“, čo predstavuje skúsenosť špiritizmu, ktorej podliehajú, keď prijímajú mocný klam z 2. Tesaloničanom. Achazovo odmietnutie Izaiášovho posolstva v roku 742 pred Kr. sa zhoduje s rokom 1863, keď bolo odmietnuté Millerovo posolstvo. Izaiáš je predobrazom Millera a posolstvo Izaiáša i Millera bolo založené na „sedemnásobku“, ktorý má svoj oporný bod v ôsmom verši siedmej kapitoly Izaiáša. Millerov syn (Izaiášov syn) predstavuje hnutie Eliáša, ktoré prichádza v posledných dňoch.
The pronouncement against Ahaz for his rejection included the prediction of being conquered by the king of the north, who in the last days is the threefold union of Modern Rome, that is ruled over by the papacy.
Výrok proti Achazovi pre jeho odmietnutie zahŕňal predpoveď, že bude podrobený kráľom severu, ktorý je v posledných dňoch trojnásobným zväzkom Novodobého Ríma, ovládaným pápežstvom.
The Lord spake also unto me again, saying, Forasmuch as this people refuseth the waters of Shiloah that go softly, and rejoice in Rezin and Remaliah’s son; Now therefore, behold, the Lord bringeth up upon them the waters of the river, strong and many, even the king of Assyria, and all his glory: and he shall come up over all his channels, and go over all his banks: And he shall pass through Judah; he shall overflow and go over, he shall reach even to the neck; and the stretching out of his wings shall fill the breadth of thy land, O Immanuel. Isaiah 8:5–8.
A Hospodin mi znovu hovoril a riekol: Pretože tento ľud zavrhuje vody Šiloachu, ktoré tečú ticho, a teší sa z Recína a syna Remaljáša, preto hľa, Pán privedie na nich vody rieky, mocné a veľké, totiž asýrskeho kráľa a všetku jeho slávu; a vystúpi ponad všetky svoje korytá a preleje sa cez všetky svoje brehy. A vtrhne do Judska; zaplaví a prejde, dosiahne až po hrdlo; a rozpätie jeho krídel naplní šírku tvojej krajiny, ó Immanuel. Izaiáš 8:5–8.
Isaiah met with wicked king Ahaz at the end of the conduit of the upper pool, and although there is uncertainty among the biblical historians and archeologists as to whether the upper pool, was the same pool as the pool of Siloam in the time of Christ, the context of Isaiah’s prophecy removes all doubt, for Isaiah identifies that the king of the north was to come upon Ahaz, because he had rejected the waters of Shiloah, that goes softly. “Shiloah” is the Old Testament’s name for “Siloam” in the New Testament.
Izaiáš sa stretol s bezbožným kráľom Achazom na konci vodovodu horného rybníka, a hoci medzi biblickými historikmi a archeológmi panuje neistota, či horný rybník bol tým istým rybníkom ako rybník Siloam v čase Krista, kontext Izaiášovho proroctva odstraňuje všetku pochybnosť, lebo Izaiáš uvádza, že severný kráľ mal prísť proti Achazovi, pretože zavrhol vody Šiloacha, ktoré tečú potichu. „Šiloach“ je starozákonný názov pre „Siloam“ v Novom zákone.
It was at the pool of Siloam that Jesus healed the blind man, and wicked king Ahaz represents the blind Laodicean leadership, both in 1863, and at the soon-coming Sunday law who refuse to be healed. “Shiloah” and “Siloam” both mean “sent,” and a message was sent from the Father, to the Son, who then gave it to Gabriel and the holy angels to convey to Isaiah, who brought the message that was “sent” from heaven to a blind Laodicean leader.
Pri rybníku Siloam Ježiš uzdravil slepého muža a bezbožný kráľ Achaz predstavuje slepé laodicejské vodcovstvo, tak v roku 1863, ako aj pri čoskoro prichádzajúcom nedeľnom zákone, ktoré odmieta byť uzdravené. „Shiloah“ aj „Siloam“ oboje znamenajú „poslaný“ a posolstvo bolo poslané od Otca k Synovi, ktorý ho potom odovzdal Gabrielovi a svätým anjelom, aby ho sprostredkovali Izaiášovi, ktorý priniesol posolstvo „poslané“ z neba slepému laodicejskému vodcovi.
The conduit from the upper pool where Isaiah presented the message represents the place where the rain of the Holy Spirit is conveyed to God’s people, as also represented by the golden pipes of Zechariah’s vision, or the ladder of Jacob’s dream.
Prívod od horného rybníka, kde Izaiáš predniesol posolstvo, predstavuje miesto, kadiaľ je dážď Ducha Svätého privádzaný k Božiemu ľudu, ako to znázorňujú aj zlaté rúry vo videní Zachariáša alebo rebrík z Jákobovho sna.
“That which God has prepared for us is represented in Zechariah, chapters 3 and 4, and 4:12–14: ‘And I answered again, and said unto him, What be these two olive branches which through the two golden pipes empty the golden oil out of themselves? And he answered me and said, Knowest thou not what these be? And I said, No, my Lord. Then said he, These are the two anointed ones, that stand by the Lord of the whole earth.’
„To, čo Boh pre nás pripravil, je znázornené v Zachariášovi, v kapitolách 3 a 4 a v 4,12–14: ‚A odpovedal som opäť a riekol som mu: Čo sú tie dve olivové ratolesti, ktoré cez dve zlaté rúry vylievajú zo seba zlatý olej? A on mi odpovedal a riekol: Či nevieš, čo sú to? A ja som povedal: Nie, môj pane. Vtedy riekol: To sú tí dvaja pomazaní, ktorí stoja pri Pánovi celej zeme.‘“
“The Lord is full of resources. He has no lack of facilities. It is because of our lack of faith, our earthliness, our cheap talk, our unbelief, manifested in our conversation, that dark shadows gather about us. Christ is not revealed in word or character as the One altogether lovely, and the chiefest among ten thousand. When the soul is content to lift itself up unto vanity, the Spirit of the Lord can do little for it. Our shortsighted vision beholds the shadow, but cannot see the glory beyond. Angels are holding the four winds, represented as an angry horse seeking to break loose and rush over the face of the whole earth, bearing destruction and death in its path.
„Pán je plný zdrojov. Nemá nijaký nedostatok prostriedkov. Temné tiene sa zhromažďujú okolo nás pre náš nedostatok viery, našu pozemskosť, naše lacné reči, našu neveru, prejavujúcu sa v našom rozhovore. Kristus nie je zjavený v slove ani v charaktere ako Ten nanajvýš ľúbezný a najvznešenejší medzi desaťtisícmi. Keď sa duša uspokojuje s tým, že sa pozdvihuje k márnosti, Duch Pánov môže pre ňu urobiť len málo. Náš krátkozraký zrak vidí tieň, ale nedokáže uvidieť slávu za ním. Anjeli zadržiavajú štyri vetry, znázornené ako rozhnevaný kôň usilujúci sa vytrhnúť a hnať sa ponad tvár celej zeme, nesúc na svojej ceste skazu a smrť.״
“Shall we sleep on the very verge of the eternal world? Shall we be dull and cold and dead? Oh, that we might have in our churches the Spirit and breath of God breathed into His people, that they might stand upon their feet and live. We need to see that the way is narrow, and the gate strait. But as we pass through the strait gate, its wideness is without limit.” Manuscript Releases, volume 20, 216, 217.
„Či budeme spať na samom prahu večného sveta? Či budeme otupení, chladní a mŕtvi? Ó, keby sme v našich zboroch mali Ducha a dych Boží vdýchnutý do Jeho ľudu, aby sa postavili na svoje nohy a žili. Potrebujeme vidieť, že cesta je úzka a brána tesná. Ale keď prechádzame tesnou bránou, jej šírka je bez hraníc.“ Manuscript Releases, zväzok 20, 216, 217.
The “golden oil,” is the messages of God’s Spirit that comes down from the upper pool through the conduit that is the two golden pipes that are the two witnesses of the Bible and Spirit of Prophecy, or the Old and New Testament, or the law and the prophets, or Moses and Elijah.
„Zlatý olej“ sú posolstvá Božieho Ducha, ktoré zostupujú z horného rezervoára cez potrubie, ktorým sú dve zlaté rúry, ktoré sú dvoma svedkami Biblie a Ducha proroctva, alebo Starého a Nového zákona, alebo zákona a prorokov, alebo Mojžiša a Eliáša.
“The anointed ones standing by the Lord of the whole earth, have the position once given to Satan as covering cherub. By the holy beings surrounding his throne, the Lord keeps up a constant communication with the inhabitants of the earth. The golden oil represents the grace with which God keeps the lamps of believers supplied, that they shall not flicker and go out. Were it not that this holy oil is poured from heaven in the messages of God’s Spirit, the agencies of evil would have entire control over men.
„Pomazaní, ktorí stoja pri Pánovi celej zeme, majú postavenie, ktoré bolo kedysi dané satanovi ako zatieniajúcemu cherubovi. Prostredníctvom svätých bytostí obklopujúcich jeho trón udržiava Pán neustále spojenie s obyvateľmi zeme. Zlatý olej predstavuje milosť, ktorou Boh neustále zásobuje lampy veriacich, aby nepoblikávali a nezhasli. Keby sa tento svätý olej nevylieval z neba v posolstvách Božieho Ducha, nástroje zla by mali nad ľuďmi úplnú moc.“
“God is dishonored when we do not receive the communications which he sends us. Thus we refuse the golden oil which he would pour into our souls to be communicated to those in darkness. When the call shall come, ‘Behold, the bridegroom cometh; go ye out to meet him,’ those who have not received the holy oil, who have not cherished the grace of Christ in their hearts, will find, like the foolish virgins, that they are not ready to meet their Lord. They have not, in themselves, the power to obtain the oil, and their lives are wrecked. But if God’s Holy Spirit is asked for, if we plead, as did Moses, ‘Show me thy glory,’ the love of God will be shed abroad in our hearts. Through the golden pipes, the golden oil will be communicated to us. ‘Not by might, nor by power, but by my Spirit, saith the Lord of Hosts.’ By receiving the bright beams of the Sun of Righteousness, God’s children shine as lights in the world.” Review and Herald, July 20, 1897.
„Boh je zneuctený, keď neprijímame posolstvá, ktoré nám posiela. Takto odmietame zlatý olej, ktorý by vylieval do našich duší, aby bol odovzdávaný tým, čo sú v temnote. Keď zaznie volanie: ‚Hľa, ženích prichádza; vyjdite mu v ústrety,‘ tí, ktorí neprijali svätý olej, ktorí neprechovávali milosť Kristovu vo svojich srdciach, zistia podobne ako bláznivé panny, že nie sú pripravení stretnúť svojho Pána. Nemajú sami v sebe moc získať olej a ich životy stroskotajú. Ale ak prosíme o Božieho Svätého Ducha, ak sa prihovárame, ako sa prihováral Mojžiš: ‚Ukáž mi svoju slávu,‘ láska Božia bude rozliata v našich srdciach. Skrze zlaté rúrky bude nám sprostredkovaný zlatý olej. ‚Nie mocou ani silou, ale mojím Duchom, vraví Hospodin zástupov.‘ Prijímaním jasných lúčov Slnka spravodlivosti žiaria Božie deti ako svetlá vo svete.“ Review and Herald, July 20, 1897.
The message that Ahaz was rejecting was the message of the Midnight Cry, that would have climaxed into the second coming of Christ, if the leadership of Laodicea had received the message to Laodicea that was “sent” to them in 1856. That message would have then swelled to a loud cry, and God’s people would have finished the work and been at peace. Instead, they returned to the vomit they had been delivered from.
Posolstvo, ktoré Achaz odmietal, bolo posolstvom Polnočného volania, ktoré by vyvrcholilo druhým príchodom Krista, keby vedenie Laodicey prijalo posolstvo pre Laodiceu, ktoré im bolo „poslané“ v roku 1856. Toto posolstvo by potom zosilnelo do mocného volania a Boží ľud by dokončil dielo a bol by v pokoji. Namiesto toho sa vrátili k vývratku, z ktorého boli vyslobodení.
Isaiah and Ahaz are represented as being in the purification process of the fuller’s field, which is accomplished by the Messenger of the Covenant in Malachi chapter three. They are symbolically located where the “oil” (a message) is being poured out in Zechariah’s vision, and in the last days, Isaiah’s message to Ahaz is the message of Islam of the third Woe; it is the message of the hidden history of the seven thunders; it is the message that the eighth is of the seven; it is the message of the vineyard; it is the message of “Truth,” that are all elements of the Revelation of Jesus Christ, which in the last days produces the purification represented by the fuller’s field.
Izaiáš a Achaz sú predstavení ako tí, ktorí sa nachádzajú v procese očisťovania na valchárskom poli, ktoré uskutočňuje Posol zmluvy v tretej kapitole Malachiáša. Sú symbolicky umiestnení tam, kde sa vo videní Zachariáša vylieva „olej“ (posolstvo), a v posledných dňoch je Izaiášovo posolstvo Achazovi posolstvom islamu tretieho Beda; je to posolstvo skrytých dejín siedmich hromov; je to posolstvo, že ôsmy je zo siedmich; je to posolstvo vinice; je to posolstvo „Pravdy“, čo všetko sú prvky Zjavenia Ježiša Krista, ktoré v posledných dňoch prináša očistenie znázornené valchárskym poľom.
It was and is also the message of the “seven times,” that changes from Miller’s foundation stone, to the head of the corner, for it was the first truth, and it must therefore be the last truth. 1863 marked the conclusion of a purification process that began with the arrival of the third angel on October 22, 1844, and ultimately reached the light of the “seven times” in 1856. In 1844 the light of the twenty-three hundred years marked a beginning that led to the ending that was marked by the twenty-five hundred and twenty years. Yet, Laodicean blindness in the beginning and the ending, refuses to see the relationship of the two visions. 1863 represents the conclusion of a purification process that always occurs when a message is unsealed, and the message of the third angel was unsealed on October 22, 1844.
Bolo a je to aj posolstvo „sedem časov“, ktoré sa mení zo základného kameňa Millera na uholný kameň, lebo bolo prvou pravdou, a preto musí byť aj poslednou pravdou. Rok 1863 označil zavŕšenie procesu očisťovania, ktorý sa začal príchodom tretieho anjela 22. októbra 1844 a napokon dospel k svetlu „sedem časov“ v roku 1856. V roku 1844 svetlo dvetisíctristo rokov označilo začiatok, ktorý viedol ku koncu označenému dvetisícpäťsto dvadsiatimi rokmi. Laodicejská slepota však na začiatku i na konci odmieta vidieť vzťah týchto dvoch videní. Rok 1863 predstavuje zavŕšenie procesu očisťovania, ku ktorému vždy dochádza, keď je nejaké posolstvo odpečatené, a posolstvo tretieho anjela bolo odpečatené 22. októbra 1844.
The light of the third angel which was unsealed in 1844, was not a singular light, it was what Sister White refers to as “the advancing light of the third angel.” The advancing light of the third angel began in 1844, and continues to advance until probation closes, but when it first arrived, and when it ultimately ends, there is a specific testing period of the third angel. Those testing periods, at the beginning and ending, also represent a testing process represented by Daniel as an “increase of knowledge,” that is also the advancing light of the third angel.
Svetlo tretieho anjela, ktoré bolo odpečatené v roku 1844, nebolo jedinečným svetlom; bolo tým, čo sestra Whiteová označuje ako „postupujúce svetlo tretieho anjela“. Postupujúce svetlo tretieho anjela sa začalo v roku 1844 a pokračuje v postupe až do uzavretia doby milosti; avšak keď prvýkrát prišlo a keď napokon skončí, existuje osobitné skúšobné obdobie tretieho anjela. Tieto skúšobné obdobia, na začiatku i na konci, zároveň predstavujú skúšobný proces, ktorý Daniel označuje ako „rozmnoženie poznania“, a to je tiež postupujúce svetlo tretieho anjela.
The testing process at the beginning began in 1844, and the advancing light increased in knowledge until it reached its conclusion in 1856. The beginning light and the ending light of the testing period are the two visions of Daniel chapter eight, verses thirteen and fourteen, which represent the foundation and the central pillar of Adventism.
Proces skúšky na svojom začiatku sa začal v roku 1844 a postupujúce svetlo rástlo v poznaní, až kým nedospelo k svojmu záveru v roku 1856. Počiatočné svetlo a záverečné svetlo obdobia skúšky sú dve videnia z ôsmej kapitoly Daniela, verše trinásť a štrnásť, ktoré predstavujú základ a ústredný pilier adventizmu.
The testing period of the first angel began on August 11, 1840 and ended at the first disappointment on April 19, 1844. The testing period of the second angel then began, and continued until October 22, 1844. At that point the third angel arrived and the testing period of the third angel continued until Laodicean Adventism rejected the light of the third angel in 1863.
Skúšobné obdobie prvého anjela sa začalo 11. augusta 1840 a skončilo pri prvom sklamaní 19. apríla 1844. Potom sa začalo skúšobné obdobie druhého anjela a trvalo až do 22. októbra 1844. V tom bode prišiel tretí anjel a skúšobné obdobie tretieho anjela pokračovalo dovtedy, kým laodicejský adventizmus v roku 1863 neodmietol svetlo tretieho anjela.
The testing period of the third angel for Millerite Adventism had a beginning and an ending, and the beginning and ending must represent the same thing, for Jesus always illustrates the end of a thing with the beginning of a thing. The opening of the advancing light of the third angel was the light of the appearance (the “mareh” vision), of verse fourteen of chapter eight of Daniel. The ending of the advancing light of the third angel was the light of the trampling down of the sanctuary and host (the “chazon” vision), of verse thirteen. The two visions are prophetically intertwined.
Skúšobné obdobie tretieho anjela pre milleritský adventizmus malo svoj začiatok a svoj koniec a začiatok i koniec musia predstavovať tú istú vec, lebo Ježiš vždy znázorňuje koniec nejakej veci jej začiatkom. Otvorením postupujúceho svetla tretieho anjela bolo svetlo zjavenia (videnie „mareh“) zo štrnásteho verša ôsmej kapitoly Daniela. Zakončením postupujúceho svetla tretieho anjela bolo svetlo pošliapania svätyne a vojska (videnie „chazon“) z trinásteho verša. Obe videnia sú prorocky navzájom prepojené.
Then shalt thou cause the trumpet of the jubilee to sound on the tenth day of the seventh month, in the day of atonement shall ye make the trumpet sound throughout all your land. Leviticus 25:9.
Potom dáš zatrúbiť na jubilejnú trúbu desiateho dňa siedmeho mesiaca; v deň zmierenia dáte zatrúbiť na trúbu po celej svojej krajine. Levitikus 25,9.
The trumpet that was to be sounded on the Day of Atonement, which was October 22, 1844, was the Jubilee trumpet, which represents the sacred cycle of seven years, which adds up to twenty-five hundred and twenty days. The Lord intended to lead ancient Israel directly into the Promised Land, but their rebellion prevented that from happening. The Lord intended to lead modern Israel directly into the Promised Land, but rebellion prevented that from happening. If modern Israel would have been obedient to the advancing light of the third angel, they would have warned the world and the Lord would have returned over one hundred years ago.
Poľnica, ktorá mala zaznieť v Deň zmierenia, teda 22. októbra 1844, bola jubilejnou poľnicou, ktorá predstavuje posvätný cyklus siedmich rokov, čo sa rovná dvetisícpäťstodvadsiatim dňom. Pán zamýšľal viesť staroveký Izrael priamo do Zasľúbenej krajiny, no ich vzbura tomu zabránila. Pán zamýšľal viesť novodobý Izrael priamo do Zasľúbenej krajiny, no vzbura tomu zabránila. Keby bol novodobý Izrael poslúchol postupujúce svetlo tretieho anjela, boli by varovali svet a Pán by sa bol vrátil pred viac ako sto rokmi.
In order for that to happen the Lord would have needed to work a transformation among the Millerites, and that transformation is identified as the mystery of God in the Scriptures. If Adventism had followed the advancing light of the third angel, then the trumpet of the Jubilee would have sounded all the way through to the end, for it is in the days that the seventh trumpet sounds, that the mystery of God is finished. In Revelation ten, that trumpet, which is the Jubilee trumpet, and also the trumpet of the third woe, began to sound on October 22, 1844.
Aby sa to mohlo stať, Pán by bol musel vykonať premenu medzi mileritmi, a táto premena je v Písmach označená ako tajomstvo Božie. Keby adventizmus nasledoval postupujúce svetlo tretieho anjela, potom by trúba jubilea znela nepretržite až do konca, lebo práve v dňoch, keď znie siedma trúba, sa dovršuje tajomstvo Božie. V desiatej kapitole Zjavenia začala táto trúba, ktorá je trúbou jubilea a zároveň trúbou tretieho beda, znieť 22. októbra 1844.
And the angel which I saw stand upon the sea and upon the earth lifted up his hand to heaven, And sware by him that liveth for ever and ever, who created heaven, and the things that therein are, and the earth, and the things that therein are, and the sea, and the things which are therein, that there should be time no longer: But in the days of the voice of the seventh angel, when he shall begin to sound, the mystery of God should be finished, as he hath declared to his servants the prophets. Revelation 10:5–7.
A anjel, ktorého som videl stáť na mori a na zemi, pozdvihol svoju ruku k nebu a prisahal na Toho, ktorý žije na veky vekov, ktorý stvoril nebo a to, čo je v ňom, i zem a to, čo je na nej, i more a to, čo je v ňom, že času už viac nebude; ale vo dňoch hlasu siedmeho anjela, keď začne trúbiť, dokoná sa tajomstvo Božie, ako to zvestoval svojim sluhom, prorokom. Zjavenie 10:5–7.
The testing purification process that began on October 22, 1844, which was the advancing light of the third angel, began with the light of Daniel chapter eight, verse fourteen, and it ended with the light of Daniel chapter eight, verse thirteen. It began with the answer of verse fourteen, and ended with the question of verse thirteen.
Skúšobný očisťujúci proces, ktorý sa začal 22. októbra 1844 a ktorý bol postupujúcim svetlom tretieho anjela, sa začal svetlom Daniela 8,14 a skončil sa svetlom Daniela 8,13. Začal sa odpoveďou verša 14 a skončil sa otázkou verša 13.
Those nineteen years were typified by the arrival of Isaiah’s warning message to Ahaz the king of literal Judah during a civil war between the north and south. Those nineteen years ended with the king of the north, taking Israel into slavery. Those nineteen years typified the arrival of the third angel in 1844, through to the rebellion of 1863. The advancing light of the third angel was represented by Isaiah’s message.
Tých devätnásť rokov bolo predobrazených príchodom Izaiášovho varovného posolstva k Acházovi, kráľovi doslovného Júdu, počas občianskej vojny medzi severom a juhom. Tých devätnásť rokov sa skončilo tým, že kráľ severu odviedol Izrael do otroctva. Tých devätnásť rokov predobrazovalo príchod tretieho anjela v roku 1844 až po vzburu roku 1863. Postupujúce svetlo tretieho anjela bolo znázornené Izaiášovým posolstvom.
The rejection of that advancing light brought an end to the Millerite movement, and in that testing period the Philadelphian Millerite Movement transitioned into the Laodicean Church. The nineteen years that began in 742 BC, and the nineteen years that began in 1844, both represent a testing and purification process in the last days, that is the final testing period of the advancing light of the third angel.
Odmietnutie tohto napredujúceho svetla priviedlo Milleritské hnutie ku koncu a v tomto období skúšky sa filadelfské Milleritské hnutie premenilo na laodicejskú cirkev. Devätnásť rokov, ktoré sa začali v roku 742 pred Kr., a devätnásť rokov, ktoré sa začali v roku 1844, obe predstavujú proces skúšania a očisťovania v posledných dňoch, teda záverečné obdobie skúšky napredujúceho svetla tretieho anjela.
In that final testing process the mystery of God will be finished. The one hundred and forty four thousand are those who wait, return and are sealed.
V tomto záverečnom procese skúšky bude tajomstvo Božie dokonané. Stoštyridsaťštyritisíc sú tí, ktorí čakajú, vracajú sa a sú zapečatení.
Bind up the testimony, seal the law among my disciples. And I will wait upon the Lord, that hideth his face from the house of Jacob, and I will look for him. Behold, I and the children whom the Lord hath given me are for signs and for wonders in Israel from the Lord of hosts, which dwelleth in mount Zion. Isaiah 8:16–18.
Zaviň svedectvo, zapečať zákon medzi mojimi učeníkmi. A ja budem očakávať na Hospodina, ktorý skrýva svoju tvár pred domom Jakobovým, a budem dúfať v neho. Hľa, ja i deti, ktoré mi dal Hospodin, sme na znamenia a na divy v Izraeli od Hospodina zástupov, ktorý prebýva na vrchu Sion. Izaiáš 8:16–18
The ending testing period of the advancing light of the third angel in the last days, began where the beginning testing period began. It began when Jesus raised His hand up to heaven and proclaimed “that there should be time no longer.” That pronouncement occurred on October 22, 1844, when the seventh trumpet, announced the Jubilee at the conclusion of the sacred cycle of seven. The cycle of seven years, repeated seven times was literally forty-nine years, or twenty-five hundred and twenty days.
Záverečné skúšobné obdobie napredujúceho svetla tretieho anjela v posledných dňoch sa začalo tam, kde sa začalo začiatočné skúšobné obdobie. Začalo sa vtedy, keď Ježiš pozdvihol svoju ruku k nebu a vyhlásil, „že času už viac nebude.“ Toto vyhlásenie zaznelo 22. októbra 1844, keď siedma trúba oznámila jubileum na konci posvätného cyklu siedmich. Cyklus siedmich rokov, zopakovaný sedemkrát, bol doslova štyridsaťdeväť rokov alebo dvetisícpäťstodvadsať dní.
1989 marks the “time of the end” in the movement of the one hundred and forty-four thousand, and 1989 marks the conclusion of the one hundred and twenty-six years that began at the rebellion of 1863. The movement of the one hundred and forty-four thousand began at the “time of the end,” with a symbol of the “seven times,” for one hundred and twenty-six is a tithe of twelve hundred and sixty, which in turn is half of twenty-five hundred and twenty.
Rok 1989 označuje „čas konca“ v hnutí sto štyridsaťštyritisíc a rok 1989 označuje aj dovŕšenie sto dvadsiatich šiestich rokov, ktoré sa začali pri vzbure roku 1863. Hnutie sto štyridsaťštyritisíc sa začalo v „čase konca“ so symbolom „siedmich časov“, lebo sto dvadsaťšesť je desatinou z tisíc dvestošesťdesiatich, čo je zasa polovica z dvetisíc päťsto dvadsiatich.
Jesus always represents the end of a thing with the beginning of a thing, and the beginning of the movement of the one hundred and forty-four thousand was marked by a symbol of the “seven times,” just as it is at the end of the movement. The days of the sounding of the seventh angel, when the mystery of God is finished, began at the conclusion of the “three-and-a-half” days of Revelation chapter eleven. The Seventh Trumpet, which is also the third Woe, sounded its second note on October 7, 2023, and the mystery of God is now finishing, as “he hath declared to his servants the prophets.” The ending of the movement is marked by a symbol of “seven times,” as was the beginning of the very same movement.
Ježiš vždy predstavuje koniec jednej veci začiatkom inej veci a začiatok hnutia stoštyridsiatich štyroch tisíc bol označený symbolom „sedemnásobných časov“, práve tak, ako je to aj na konci tohto hnutia. Dni hlasu siedmeho anjela, keď sa tajomstvo Božie dokonáva, sa začali na konci „troch a pol“ dňa zo zjavenia v jedenástej kapitole. Siedma trúba, ktorá je zároveň tretím Beda, zaznela svojím druhým tónom 7. októbra 2023 a tajomstvo Božie sa teraz dokonáva, tak ako „to oznámil svojim služobníkom prorokom“. Koniec hnutia je označený symbolom „sedemnásobných časov“, tak ako ním bol označený aj začiatok toho istého hnutia.
At the time of the end in 1798, the “seven times,” of God’s indignation against the northern kingdom ended, and at the end of the movement of the Millerites, the rejection of the truths associated with the “seven times,” marked the rebellion of 1863. Jesus always illustrates the end of a thing with the beginning of a thing, and the movement of the first angel (the Millerites), illustrates the movement of the third angel (the one hundred and forty-four thousand). Both movements begin with and end with the “seven times.” You cant make these things up.
V čase konca, v roku 1798, sa skončilo „sedem časov“ Božieho rozhorčenia proti severnému kráľovstvu a na konci hnutia milleritov odmietnutie právd spojených so „siedmimi časmi“ označilo vzburu roku 1863. Ježiš vždy znázorňuje koniec jednej veci začiatkom inej veci a hnutie prvého anjela (milleriti) znázorňuje hnutie tretieho anjela (sto štyridsaťštyri tisíc). Obe hnutia sa začínajú „siedmimi časmi“ a „siedmimi časmi“ sa aj končia. To si nemožno vymyslieť.
We will continue this study in the next article.
V tejto štúdii budeme pokračovať v nasledujúcom článku.
“Those who are in responsible positions are not to become converted to the self-indulgent, extravagant principles of the world, for they cannot afford it; and if they could, Christlike principles would not allow it. Manifold teaching needs to be given. ‘Whom shall He teach knowledge? and whom shall He make to understand doctrine? them that are weaned from the milk, and drawn from the breasts. For precept must be upon precept, precept upon precept; line upon line, line upon line; here a little, and there a little.’ Thus the word of the Lord is patiently to be brought before the children and kept before them, by parents who believe the word of God. ‘For with stammering lips and another tongue will He speak to this people. To whom He said, This is the rest wherewith ye may cause the weary to rest; and this is the refreshing: yet they would not hear. But the word of the Lord was unto them precept upon precept, precept upon precept; line upon line, line upon line; here a little, and there a little; that they might go, and fall backward, and be broken, and snared, and taken.’ Why?—because they did not heed the word of the Lord that came unto them.
„Tí, ktorí zastávajú zodpovedné postavenia, sa nesmú obrátiť k sebeckým, rozmařilým zásadám sveta, lebo si to nemôžu dovoliť; a keby si to aj mohli dovoliť, zásady podobné Kristovým by im to nedovolili. Je potrebné poskytovať mnohoraké vyučovanie. ‚Koho bude učiť poznaniu? a komu dá porozumieť učeniu? Tých, čo sú odstavení od mlieka a odňatí od prsníkov. Lebo prikázanie musí byť na prikázanie, prikázanie na prikázanie; riadok na riadok, riadok na riadok; tu trochu a tam trochu.‘ Tak má byť slovo Pánovo trpezlivo predkladané deťom a udržiavané pred nimi rodičmi, ktorí veria Božiemu slovu. ‚Lebo bude hovoriť tomuto ľudu zajakavými perami a cudzím jazykom. Tým, ktorým povedal: Toto je odpočinok, dajte ustatému odpočinúť, a toto je občerstvenie; ale nechceli počuť. A tak im bolo slovo Pánovo: prikázanie na prikázanie, prikázanie na prikázanie; riadok na riadok, riadok na riadok; tu trochu a tam trochu; aby šli a padli nazad a boli dolámaní a ulovení do osídla i pochytení.‘ Prečo? — pretože nedbali na slovo Pánovo, ktoré k nim prichádzalo.“
“This means those who have not received instruction, but have cherished their own wisdom, and have chosen to work themselves according to their own ideas. The Lord gives these the test, that they shall either take their position to follow His counsel, or refuse and do according to their own ideas, and then the Lord will leave them to the sure result. In all our ways, in all our service to God, He speaks to us, ‘Give Me thine heart.’ It is the submissive, teachable spirit that God wants. That which gives to prayer its excellence is the fact that it is breathed from a loving, obedient heart.
„To znamená tých, ktorí neprijali poučenie, ale lipli na svojej vlastnej múdrosti a rozhodli sa konať sami podľa svojich vlastných predstáv. Pán im dáva skúšku, aby buď zaujali svoje miesto a nasledovali Jeho radu, alebo odmietli a konali podľa svojich vlastných predstáv; a potom ich Pán ponechá istému následku. Vo všetkých našich cestách, vo všetkej našej službe Bohu, k nám hovorí: ‚Daj mi svoje srdce.‘ Boh túži po poddajnom, vnímavom duchu. To, čo dáva modlitbe jej vznešenosť, je skutočnosť, že vychádza z milujúceho, poslušného srdca.
“God requires certain things of His people; if they say, I will not give up my heart to do this thing, the Lord lets them go on in their supposed wise judgment without heavenly wisdom, until this scripture [Isaiah 28:13] is fulfilled. You are not to say, I will follow the Lord’s guidance up to a certain point that is in harmony with my judgment, and then hold fast to your own ideas, refusing to be molded after the Lord’s similitude. Let the question be asked, Is this the will of the Lord? not, Is this the opinion or judgment of—–?” Testimonies to Ministers, 419.
„Boh vyžaduje od svojho ľudu určité veci; ak hovoria: Neodovzdám svoje srdce, aby som konal túto vec, Pán ich nechá pokračovať v ich domnelom múdrom úsudku bez nebeskej múdrosti, až kým sa nenaplní toto Písmo [Izaiáš 28:13]. Nemáte hovoriť: Budem nasledovať Pánovo vedenie až po určitý bod, ktorý je v súlade s mojím úsudkom, a potom sa pevne pridŕžať vlastných predstáv, odmietajúc dať sa pretvoriť podľa Pánovej podoby. Nech je položená otázka: Je toto vôľa Pánova? nie: Je toto názor alebo úsudok —–?“ Testimonies to Ministers, 419.