The parable of the ten virgins illustrates the experience of the Adventist people.
Podobenstvo o desiatich pannách znázorňuje skúsenosť adventného ľudu.
“The parable of the ten virgins of Matthew 25 also illustrates the experience of the Adventist people.” The Great Controversy, 393.
„Podobenstvo o desiatich pannách v Matúšovi 25 takisto znázorňuje skúsenosť adventného ľudu.“ Veľký spor, 393.
Millerite Adventists fulfilled the parable to the very letter.
Milleritskí adventisti naplnili toto podobenstvo do posledného písmena.
“I am often referred to the parable of the ten virgins, five of whom were wise, and five foolish. This parable has been and will be fulfilled to the very letter, for it has a special application to this time, and, like the third angel’s message, has been fulfilled and will continue to be present truth till the close of time.” Review and Herald, August 19, 1890.
„Často sa odvolávam na podobenstvo o desiatich pannách, z ktorých päť bolo múdrych a päť nerozumných. Toto podobenstvo sa naplnilo a naplní do najmenšej litery, lebo má osobitné uplatnenie pre tento čas a podobne ako posolstvo tretieho anjela sa naplnilo a bude aj naďalej prítomnou pravdou až do konca času.“ Review and Herald, 19. august 1890.
The history of the movement of the first angel represents the movement of the third angel, and the ultimate focus of the parable is whether the virgins possess the oil, which is the message of the latter rain.
Dejiny hnutia prvého anjela predstavujú hnutie tretieho anjela a konečným ťažiskom podobenstva je otázka, či panny majú olej, ktorý je posolstvom neskorého dažďa.
“There is a world lying in wickedness, in deception, and delusion, in the very shadow of death,—asleep, asleep. Who are feeling travail of soul to awaken them? What voice can reach them? My mind is carried to the future when the signal will be given, ‘Behold the Bridegroom cometh; go ye out to meet Him.’ But some will have delayed to obtain the oil for replenishing their lamps, and too late they will find that character, which is represented by the oil, is not transferable. That oil is the righteousness of Christ. It represents character, and character is not transferable. No man can secure it for another. Each must obtain for himself a character purified from every stain of sin.” Bible Echo, May 4, 1896.
„Jestvuje svet, ktorý leží v neprávosti, v klame a v blude, v samom tieni smrti, — spiaci, spiaci. Kto pociťuje úzkosť duše, aby ich prebudil? Aký hlas ich môže dosiahnuť? Moja myseľ je prenesená do budúcnosti, keď bude dané znamenie: ‚Hľa, Ženích prichádza; vyjdite mu v ústrety.‘ Niektorí však budú otáľať so získaním oleja na doplnenie svojich lámp a príliš neskoro zistia, že charakter, ktorý je predstavený olejom, je neprenosný. Tým olejom je Kristova spravodlivosť. Predstavuje charakter a charakter nie je prenosný. Nijaký človek ho nemôže zabezpečiť pre iného. Každý si musí sám zadovážiť charakter očistený od každej škvrny hriechu.“ Bible Echo, 4. mája 1896.
The “oil” in the parable represents “character,” and also the “righteousness of Christ.” A sanctified character is only produced by those who eat God’s Word.
„Olej“ v podobenstve predstavuje „charakter“ a tiež „spravodlivosť Krista“. Posvätený charakter vzniká iba u tých, ktorí sa živia Božím slovom.
Sanctify them through thy truth: thy word is truth. John 17:17.
Posväť ich svojou pravdou: tvoje slovo je pravda. Ján 17,17.
The “oil” is also the messages of God’s Spirit.
„Olej“ je tiež posolstvami Božieho Ducha.
“God is dishonored when we do not receive the communications which he sends us. Thus we refuse the golden oil which he would pour into our souls to be communicated to those in darkness.” Review and Herald, July 20, 1897.
„Boh je zneuctený, keď neprijímame posolstvá, ktoré nám posiela. Takto odmietame zlatý olej, ktorý by vylial do našich duší, aby bol sprostredkovaný tým, ktorí sú v temnote.“ Review and Herald, 20. júla 1897.
The “oil” is the messages of God’s Word that conveys the sanctifying presence of Christ’s righteousness. In the parable of the ten virgins, which is also the prophecy of Habakkuk chapter two, the message of the Midnight Cry, which is the message of Christ’s righteousness, as represented by the message of Jones and Waggoner in the rebellion of 1888.
„Olej“ sú posolstvá Božieho Slova, ktoré sprostredkúvajú posväcujúcu prítomnosť Kristovej spravodlivosti. V podobenstve o desiatich pannách, ktoré je zároveň aj proroctvom druhej kapitoly Habakuka, je posolstvo Polnočného volania posolstvom Kristovej spravodlivosti, ako je predstavené v posolstve Jonesa a Waggonera počas vzbury roku 1888.
“The Lord in His great mercy sent a most precious message to His people through Elders Waggoner and Jones. This message was to bring more prominently before the world the uplifted Saviour, the sacrifice for the sins of the whole world. It presented justification through faith in the Surety; it invited the people to receive the righteousness of Christ, which is made manifest in obedience to all the commandments of God. Many had lost sight of Jesus. They needed to have their eyes directed to His divine person, His merits, and His changeless love for the human family. All power is given into His hands, that He may dispense rich gifts unto men, imparting the priceless gift of His own righteousness to the helpless human agent. This is the message that God commanded to be given to the world. It is the third angel’s message, which is to be proclaimed with a loud voice, and attended with the outpouring of His Spirit in a large measure.” Testimonies to Ministers, 91.
„Pán vo svojom veľkom milosrdenstve poslal svojmu ľudu prostredníctvom starších Waggonera a Jonesa nanajvýš vzácne posolstvo. Toto posolstvo malo svetu výraznejšie predstaviť vyzdvihnutého Spasiteľa, obeť za hriechy celého sveta. Predkladalo ospravedlnenie skrze vieru v Ručiteľa; vyzývalo ľud, aby prijal Kristovu spravodlivosť, ktorá sa zjavuje v poslušnosti voči všetkým Božím prikázaniam. Mnohí stratili Ježiša zo zreteľa. Potrebovali, aby ich oči boli upriamené na Jeho božskú osobu, na Jeho zásluhy a na Jeho nemennú lásku k ľudskej rodine. Do Jeho rúk je daná všetka moc, aby mohol ľuďom udeľovať bohaté dary a bezmocnému ľudskému nástroju udeľovať neoceniteľný dar svojej vlastnej spravodlivosti. Toto je posolstvo, ktoré Boh prikázal odovzdať svetu. Je to posolstvo tretieho anjela, ktoré má byť hlásané mocným hlasom a sprevádzané vyliatím Jeho Ducha vo veľkej miere.“ Testimonies to Ministers, 91.
The message is the message of the latter rain.
Posolstvo je posolstvom neskorého dažďa.
“The latter rain is to fall upon the people of God. A mighty angel is to come down from heaven, and the whole earth is to be lighted with his glory.” Review and Herald, April 21, 1891.
„Neskorý dážď má zostúpiť na Boží ľud. Mocný anjel má zostúpiť z neba a celá zem má byť osvietená jeho slávou.“ Review and Herald, 21. apríla 1891.
When the mighty angel descended on September 11, 2001, the latter rain began to sprinkle and the history of the Millerites as represented in the parable of the ten virgins and Habakkuk chapter two began to repeat. It was then that God’s last day people ate the book that was in the angel’s hand, and in so doing were led back to Jeremiah’s old paths, and thus became the watchmen that were to sound the warning trumpet. The trumpet warning was the Laodicean message represented by Isaiah as a loud cry.
Keď mocný anjel zostúpil 11. septembra 2001, neskorý dážď sa začal kropiť a dejiny milleritov, ako sú znázornené v podobenstve o desiatich pannách a v druhej kapitole Habakuka, sa začali opakovať. Vtedy Boží ľud posledných dní zjedol knihu, ktorá bola v anjelovej ruke, a tým bol privedený späť k starodávnym chodníkom Jeremiáša, a tak sa stal strážcami, ktorí mali zaznieť na varovnej trúbe. Varovanie trúby bolo laodicejským posolstvom, ktoré Izaiáš predstavuje ako mocné volanie.
Cry aloud, spare not, lift up thy voice like a trumpet, and show my people their transgression, and the house of Jacob their sins. Isaiah 58:1.
Volaj z plného hrdla, nešetri sa, pozdvihni svoj hlas ako trúbu a zvestuj môjmu ľudu ich priestupok a domu Jakobovmu ich hriechy. Izaiáš 58:1.
The reform movement of the first and the third angels begin at a “time of the end.” At that point there is an “increase of knowledge” which will test the generation then living, but only after the knowledge is published as a formalized message. Thereafter the formalized message is “empowered”, and the empowerment is marked by the descent of an angel. The descent of the angel identifies Habakkuk’s debate and two classes begin to identify a message that is either the true or the counterfeit message of the latter rain. The faithful then become God’s watchmen who begin to blow a warning trumpet message.
Reformačné hnutie prvého a tretieho anjela sa začína v „čase konca“. V tom bode nastáva „rozmnoženie poznania“, ktoré podrobí skúške vtedy žijúcu generáciu, avšak až po tom, ako je toto poznanie zverejnené ako sformalizované posolstvo. Následne je toto sformalizované posolstvo „zmocnené“ a toto zmocnenie je vyznačené zostúpením anjela. Zostúpenie anjela označuje Habakukov spor a dve triedy začínajú rozpoznávať posolstvo, ktoré je buď pravým, alebo falošným posolstvom neskorého dažďa. Verní sa potom stávajú Božími strážcami, ktorí začínajú trúbiť varovné posolstvo poľnice.
The true trumpet message is based upon the light represented upon Habakkuk’s two tables. It is the warning to Laodicea, and the warning that identifies the sins of God’s people. The debate escalates until the first disappointment, when the one class becomes the “assembly of mockers,” and the true watchmen are called to return to the zeal for the message they formerly manifested before the disappointment. As the watchmen returned, they recognized that they were in the “tarrying time”, and that the message that had failed, was actually going to be fulfilled, but in God’s order. That message was developed over a brief period of time (but a period of time nonetheless), and when the message arrives it is represented as the message of “the Midnight Cry”, which is simply an increase of the message that began to be empowered when the angel descended.
Pravé trúbové posolstvo je založené na svetle znázornenom na dvoch tabuľkách Habakukových. Je to varovanie Laodicei a varovanie, ktoré odhaľuje hriechy Božieho ľudu. Spor sa vystupňuje až po prvé sklamanie, keď sa jedna skupina stáva „zhromaždením posmievačov“ a praví strážcovia sú povolaní vrátiť sa k horlivosti pre posolstvo, ktorú predtým prejavovali pred sklamaním. Keď sa strážcovia vrátili, rozpoznali, že sa nachádzajú v „čase meškania“ a že posolstvo, ktoré sa zdalo zlyhať, sa v skutočnosti malo naplniť, ale v Božom poriadku. Toto posolstvo sa rozvíjalo počas krátkeho časového obdobia (no predsa len počas určitého obdobia), a keď prichádza, je predstavené ako posolstvo „Polnočného volania“, ktoré je jednoducho zosilnením posolstva, ktoré začalo byť zmocňované, keď anjel zostúpil.
At the arrival of the message, a separation between those who had accepted the position of watchmen at the descent of the angel, and those who refused was fully accomplished. That separation identifies the point where the seal is impressed upon the one hundred and forty-four thousand, in advance of the outpouring of the latter rain without the “measuring” that was placed upon the latter rain that began when the angel descended.
Pri príchode posolstva sa úplne uskutočnilo oddelenie medzi tými, ktorí pri zostúpení anjela prijali postavenie strážcov, a tými, ktorí to odmietli. Toto oddelenie označuje bod, v ktorom je na stoštyridsaťštyritisíc vtlačená pečať pred vyliatím neskorého dažďa bez „merania“, ktoré bolo položené na neskorý dážď, keď anjel zostúpil.
The history of the Millerites is an illustration of the latter rain during the sealing of the one hundred and forty-four thousand. In that history the debate of Habakkuk was based upon a true and a false latter rain message. Paul identifies one class as those that have a love of the truth, and the other class as those who receive strong delusion for they do not have a love of the truth, and because they have believed a “lie.”
Dejiny milleritov sú názorným zobrazením neskorého dažďa počas spečaťovania sto štyridsaťštyritisíc. V týchto dejinách bola debata Habakuka založená na pravom a falošnom posolstve neskorého dažďa. Pavol označuje jednu skupinu ako tých, ktorí majú lásku k pravde, a druhú skupinu ako tých, ktorí prijímajú mocné poblúdenie, pretože nemajú lásku k pravde a pretože uverili „lži“.
The Millerite movement represents a development of truth that increases in knowledge and power from “the time of the end,” all the way through until the outpouring of the Holy Spirit at the Midnight Cry. The Millerite movement identified certain specific waymarks that are paralleled, such as a “time of the end,” a “formalizing” of the message represented by the “increase of knowledge”, an “empowerment” of the message that is marked by an angel descending, a “first disappointment” that introduces the parable of the ten virgins, an outpouring of the Holy Spirit represented as “the Midnight Cry”, and then a final “second disappointment”, where a dispensational door is “closed” and another dispensational door is “opened”.
Milleritské hnutie predstavuje rozvinutie pravdy, ktoré rastie v poznaní a moci od „času konca“ až po vyliatie Ducha Svätého pri Polnočnom volaní. Milleritské hnutie určilo určité špecifické medzníky, ktoré majú svoje paralely: „čas konca“, „sformalizovanie“ posolstva, znázornené „rozmnožením poznania“, „zmocnenie“ posolstva, vyznačené zostupujúcim anjelom, „prvé sklamanie“, ktoré uvádza podobenstvo o desiatich pannách, vyliatie Ducha Svätého znázornené ako „Polnočné volanie“, a potom záverečné „druhé sklamanie“, pri ktorom sa jedny dispenzačné dvere „zatvárajú“ a iné dispenzačné dvere sa „otvárajú“.
“God has given the messages of Revelation 14 their place in the line of prophecy, and their work is not to cease till the close of this earth’s history. The first and second angel’s messages are still truth for this time, and are to run parallel with this which follows. The third angel proclaims his warning with a loud voice. ‘After these things,’ said John, ‘I saw another angel come down from heaven, having great power, and the earth was lightened with his glory.’ In this illumination, the light of all the three messages is combined.” The 1888 Materials, 804.
„Boh dal posolstvám zo zjavenia 14 ich miesto v línii proroctva a ich dielo sa nemá skončiť až do uzavretia dejín tejto zeme. Posolstvá prvého a druhého anjela sú stále pravdou pre tento čas a majú prebiehať súbežne s tým, ktoré nasleduje. Tretí anjel ohlasuje svoje varovanie mocným hlasom. ‚Potom,‘ povedal Ján, ‚som videl iného anjela zostupovať z neba, ktorý mal veľkú moc, a zem sa rozžiarila jeho slávou.‘ V tomto osvietení sa spája svetlo všetkých troch posolstiev.“ The 1888 Materials, 804.
The Millerite movement, which typifies the movements of the one hundred and forty-four thousand, was bound up in the prophecies of the twenty-three hundred years and the twenty-five hundred and twenty years of Daniel chapter eight, verses thirteen and fourteen. “The time of the end,” arrived at the conclusion of “seven times” of God’s indignation against the northern kingdom of Israel. The formalization of Miller’s message in 1831, arrived two hundred and twenty years after the production of the King James Bible.
Milleritské hnutie, ktoré je predobrazom hnutí sto štyridsaťštyritisíc, bolo zahrnuté v proroctvách o dvetisíctristo rokoch a dvetisícpäťsto dvadsiatich rokoch z 8. kapitoly Daniela, verše trinásť a štrnásť. „Čas konca“ nastal pri dovŕšení „siedmich časov“ Božieho rozhorčenia proti severnému kráľovstvu Izraela. Formalizovanie Millerovho posolstva v roku 1831 nastalo dvestodvadsať rokov po vydaní Biblie kráľa Jakuba.
“Mr. Miller, like those moved out by this message in other countries, first thought to fulfil his commission by writing and publishing in the public journals and in pamphlets. He first published his views in the Vermont Telegraph, a Baptist paper, printed in Brandon, Vt. This was in the year 1831.” John Loughborough, The Great Second Advent Movement, 120.
„Pán Miller, podobne ako tí, ktorých toto posolstvo podnietilo v iných krajinách, sa najprv domnieval, že svoje poverenie splní písaním a uverejňovaním vo verejných periodikách a v brožúrach. Svoje názory po prvý raz uverejnil vo Vermont Telegraph, baptistickom periodiku vydávanom v Brandone, Vermont. Bolo to v roku 1831.“ John Loughborough, The Great Second Advent Movement, 120.
The movement of the third angel’s “time of the end,” arrived in 1989, at the conclusion of one hundred and twenty-six years from the rebellion of 1863. “One hundred and twenty-six” is a symbol of the “seven times.” Both movements began with a fulfillment of the “seven times.”
Pohyb „času konca“ tretieho anjela nastal v roku 1989, na záver sto dvadsiatich šiestich rokov od vzbury v roku 1863. „Sto dvadsaťšesť“ je symbolom „siedmich časov“. Obe hnutia sa začali naplnením „siedmich časov“.
The message of the movement of the third angel was formalized in 1996, with the production of a series of articles titled, The Time of the End, that had been published in a magazine called, Our Firm Foundation. Those articles were published two hundred and twenty years after the Declaration of Independence in 1776. The message of both movements was formalized two hundred and twenty years after a history that was directly linked to the message that arrived at the end of the two hundred and twenty years.
Posolstvo hnutia tretieho anjela bolo sformulované v roku 1996 vydaním série článkov s názvom The Time of the End, ktoré boli uverejnené v časopise s názvom Our Firm Foundation. Tieto články boli uverejnené dvestodvadsať rokov po Deklarácii nezávislosti z roku 1776. Posolstvo oboch hnutí bolo sformulované dvestodvadsať rokov po dejinnej udalosti, ktorá bola priamo spojená s posolstvom, ktoré prišlo na konci týchto dvestodvadsiatich rokov.
The number “two hundred and twenty” represents the connection (a link) between the “seven times,” of God’s indignation against the southern kingdom of Judah that began in 677 BC, and the beginning of the twenty-three hundred years of Daniel chapter eight, verse fourteen, in 457 BC. The number two hundred and twenty links the two prophecies together, and the two prophecies were presented together in the foundational verses of Adventism, which is Daniel chapter eight, verses thirteen and fourteen. In those verses Christ introduced himself prophetically as “that certain saint,” which is the translation from the Hebrew word “Palmoni,” which means the “Wonderful Numberer”.
Číslo „dvestodvadsať“ predstavuje spojenie (prepojenie) medzi „sedemnásobkom“ Božieho rozhorčenia proti južnému kráľovstvu Júdu, ktoré sa začalo v roku 677 pred Kr., a začiatkom dvetisíctristo rokov z Daniela, ôsmej kapitoly, štrnásteho verša, v roku 457 pred Kr. Číslo dvestodvadsať spája obe proroctvá dohromady a obe proroctvá boli predstavené spolu v základných veršoch adventizmu, ktorými sú Daniel, ôsma kapitola, trinásty a štrnásty verš. V týchto veršoch sa Kristus prorocky predstavil ako „ten istý svätý“, čo je preklad z hebrejského slova „Palmoni“, ktoré znamená „Obdivuhodný Počtár“.
The Wonderful Numberer introduces the two visions that represent the two lines of prophecy, in the very two verses, that Sister White identifies as the central pillar of Adventism. The starting point is joined by the symbolic link of two hundred and twenty years to when they are fulfilled in 1844. Habakkuk chapter two concludes with verse twenty, thus marking the number “two hundred and twenty” with a different expression by the Wonderful Numberer, for the verse identifies a primary characteristic of the antitypical Day of Atonement that began at that date.
Podivuhodný Počtár uvádza dve videnia, ktoré predstavujú dve línie proroctva, práve v tých dvoch veršoch, ktoré sestra Whiteová označuje za ústredný pilier adventizmu. Počiatočný bod je spojený symbolickým prepojením dvestodvadsiatich rokov s časom, keď sa naplnili v roku 1844. Druhá kapitola Habakuka sa končí dvadsiatym veršom, čím Podivuhodný Počtár označuje číslo „dvestodvadsať“ odlišným vyjadrením, lebo tento verš určuje jednu zo základných charakteristík protitypického Dňa zmierenia, ktorý sa v tom čase začal.
But the Lord is in his holy temple: let all the earth keep silence before him. Habakkuk 2:20.
Ale Hospodin je vo svojom svätom chráme; nech pred ním mlčí celá zem. Habakuk 2,20.
The two prophetic periods that represent the central pillar of Adventism, which were introduced directly by the Wonderful Numberer are linked together by two hundred and twenty years, and Jesus (the Wonderful Numberer), who always identifies the end of a thing with the beginning of a thing, marked their ending in October 22, 1844, with the number two hundred and twenty.
Dve prorocké obdobia, ktoré predstavujú ústredný pilier adventizmu a ktoré boli predstavené priamo Podivuhodným Počtárom, sú navzájom spojené dvestodvadsiatimi rokmi, a Ježiš (Podivuhodný Počtár), ktorý vždy stotožňuje koniec veci so začiatkom veci, označil ich ukončenie 22. októbra 1844 číslom dvestodvadsať.
The movement of the first angel, as with the movement of the third angel, began at a “time of the end” (1798 and 1989 respectively), where the “seven times,” of Leviticus twenty-six is identified. The next waymark in both histories is marked with a conclusion of two hundred and twenty years, also a prophetic characteristic of the “seven times,” for the starting points of the two visions (chazon and mareh), represent a period of two hundred and twenty years that links them together.
Hnutie prvého anjela sa, rovnako ako hnutie tretieho anjela, začalo v „čase konca“ (1798, resp. 1989), v ktorom je identifikovaných „sedem časov“ z dvadsiatej šiestej kapitoly Levitika. Ďalší orientačný bod v oboch dejinách je vyznačený zavŕšením dvestodvadsiatich rokov, čo je taktiež prorockou charakteristikou „siedmich časov“, pretože východiskové body dvoch videní (chazon a mareh) predstavujú obdobie dvestodvadsiatich rokov, ktoré ich navzájom spája.
The production of the King James Bible in 1611, the formalization of Miller’s message as published in the Vermont Telegraph newspaper, the production of the Declaration of Independence, and the publishing of The Time of the End in the Our Firm Foundation magazine, were all publications. The beginning and ending of both two hundred and twenty-year periods represent a publication as the historical waymark. The number “two hundred and twenty” is a symbol of a prophetic link, and all four publications are linked by being publications, and also by the message represented as the “increase of knowledge” in their respective histories.
Vznik Biblie kráľa Jakuba v roku 1611, formalizácia Millerovho posolstva, ako bola uverejnená v novinách Vermont Telegraph, vznik Vyhlásenia nezávislosti a uverejnenie diela The Time of the End v časopise Our Firm Foundation — to všetko boli publikácie. Začiatok i koniec oboch dvestodvadsaťročných období predstavujú publikáciu ako historický medzník. Číslo „dvestodvadsať“ je symbolom prorockého prepojenia a všetky štyri publikácie sú spojené tým, že sú publikáciami, a tiež posolstvom predstavovaným ako „nárast poznania“ v príslušných dejinách.
The Bible in 1611, represents the communication of the gospel from the heavenly courts to mankind. Miller’s message was set within the context of time prophecies, and the two sacred charts of Habakkuk make it easily recognized that Miller’s message was illustrated graphically by lines of history. “Vermont” means “a green mountain”, and according to inspiration “green” is a symbol of faith.
Biblia v roku 1611 predstavuje zvestovanie evanjelia z nebeských dvorov ľudstvu. Millerovo posolstvo bolo zasadené do kontextu časových proroctiev a dve posvätné mapy z Habakuka umožňujú ľahko rozpoznať, že Millerovo posolstvo bolo graficky znázornené prostredníctvom línií dejín. „Vermont“ znamená „zelený vrch“ a podľa inšpirácie je „zelená“ symbolom viery.
“This dream gave me hope. The green cord represented faith to my mind, and the beauty and simplicity of trusting in God began to dawn upon my soul.” Christian Experience and Teachings, 28.
„Tento sen mi dal nádej. Zelená šnúra v mojej mysli predstavovala vieru a krása i jednoduchosť dôvery v Boha začali prenikať do mojej duše.“ Christian Experience and Teachings, 28.
Miller’s message was formalized and delivered from the faithful church, for a “mountain” in the last days is a “church”.
Millerovo posolstvo bolo sformulované a prednesené z vernej cirkvi, lebo „vrch“ v posledných dňoch je „cirkvou“.
And it shall come to pass in the last days, that the mountain of the Lord’s house shall be established in the top of the mountains, and shall be exalted above the hills; and all nations shall flow unto it. And many people shall go and say, Come ye, and let us go up to the mountain of the Lord, to the house of the God of Jacob; and he will teach us of his ways, and we will walk in his paths: for out of Zion shall go forth the law, and the word of the Lord from Jerusalem. Isaiah 2:2, 3.
A stane sa v posledných dňoch, že vrch domu Hospodinovho bude pevne stáť na vrchole vrchov a bude vyvýšený nad pahorky; a pohrnú sa k nemu všetky národy. A mnohé ľudy pôjdu a povedia: Poďte, vystúpme na vrch Hospodinov, do domu Boha Jakobovho; a bude nás učiť svojim cestám, a budeme chodiť po jeho chodníkoch. Lebo zo Siona vyjde zákon a slovo Hospodinovo z Jeruzalema. Izaiáš 2, 2. 3.
The formalized testing message of Miller came from the faithful church, and the publication called The Telegraph, represents a message from heaven as did the King James Bible, for the word “telegraph”, which is created from two Greek words, is a message from far off. The first word (tele) means “distant or far off,” and the second word (grapho), “to write or record.” Together they mean “to write or transmit at a distance.” In 1611, God, through the production of the King James Bible transmitted His message from heaven, and at the end of two hundred and twenty years, Miller’s message, as first formalized in 1831 in the Vermont Telegraph, also transmitted God’s message from heaven. That message was the “increase of knowledge” that was opened at “the time of the end” in 1798, which then produced a three-step testing process for that generation. That history typified the history of Future for America.
Formalizované skúšobné posolstvo Millera vyšlo z vernej cirkvi a publikácia nazvaná The Telegraph predstavuje posolstvo z neba, tak ako ním bola aj Biblia kráľa Jakuba, lebo slovo „telegraph“, vytvorené z dvoch gréckych slov, znamená posolstvo z diaľky. Prvé slovo (tele) znamená „vzdialený alebo ďaleký“ a druhé slovo (grapho) „písať alebo zaznamenávať“. Spolu znamenajú „písať alebo prenášať na diaľku“. V roku 1611 Boh prostredníctvom vydania Biblie kráľa Jakuba preniesol svoje posolstvo z neba a na konci dvestodvadsiatich rokov aj Millerovo posolstvo, ako bolo po prvý raz formalizované v roku 1831 vo Vermont Telegraph, takisto prenieslo Božie posolstvo z neba. Toto posolstvo bolo „rozmnožením poznania“, ktoré bolo otvorené „v čase konca“ v roku 1798, a ktoré potom vytvorilo trojstupňový skúšobný proces pre tú generáciu. Tieto dejiny predobrazovali dejiny Future for America.
The Declaration of Independence in 1776, represents the beginning of the earth beast of Revelation thirteen. It represents the beginning of the United States, and in so doing identifies the restriction of independence at the end of the United States. The message of Future for America (as the name suggests), identifies the ending that is typified in the beginning with the publication of the Declaration of Independence. Two hundred and twenty years later in 1996, the ministry that had produced The Time of the End magazine, received the legal entity that had previously been named, Future for America. That year, The Time of the End magazine, that was made up of articles that had been run in the publication called Our Firm Foundation, was published.
Vyhlásenie nezávislosti v roku 1776 predstavuje začiatok zemskej šelmy zo Zjavenia trinástej kapitoly. Predstavuje začiatok Spojených štátov, a tým zároveň označuje obmedzenie nezávislosti na konci Spojených štátov. Posolstvo Future for America (ako už názov napovedá) označuje koniec, ktorý je v začiatku predobrazený vydaním Vyhlásenia nezávislosti. O dvestodvadsať rokov neskôr, v roku 1996, služba, ktorá vydávala časopis The Time of the End, získala právny subjekt, ktorý už predtým niesol názov Future for America. V tom roku bol vydaný časopis The Time of the End, ktorý pozostával z článkov, ktoré predtým vychádzali v publikácii s názvom Our Firm Foundation.
The name of the ministry Future for America, addresses the history of the Declaration of Independence, for that publication marked the beginning of the United States, and Jesus always illustrates the end with the beginning. The title of the publication being The Time of the End, addresses both “the time of the end” in 1989, but also the end of probationary time when Michael stands up. The formalized message in the publication (Daniel eleven, verse forty through forty-five), was unsealed with the collapse of the Soviet Union in 1989 (the time of the end), and the verses that were unsealed present a sequence of history that moves forward from 1989 until verse one of chapter twelve, identifies Michael standing up, and human probation closing.
Názov služby Future for America sa vzťahuje na dejiny Deklarácie nezávislosti, lebo táto publikácia označila počiatok Spojených štátov, a Ježiš vždy znázorňuje koniec prostredníctvom počiatku. Názov publikácie, The Time of the End, sa vzťahuje jednak na „čas konca“ v roku 1989, ale aj na koniec času milosti, keď Michael povstane. Formalizované posolstvo v tejto publikácii (Daniel 11, verše 40 až 45) bolo odpečatené kolapsom Sovietskeho zväzu v roku 1989 („čas konca“) a verše, ktoré boli odpečatené, predstavujú sled dejín, ktorý postupuje od roku 1989 až po prvý verš 12. kapitoly, kde je označené Michaelovo povstanie a uzavretie času milosti ľudstva.
From the publication of Declaration of Independence, in 1776, unto the publication of The Time of the End magazine, equates to two hundred and twenty years, and the beginning and ending are addressing the same prophetic subjects. The publication of The Time of the End, was compiled with the chapters which had first being published as articles in the publication Our Firm Foundation, and represents the prophetic truth that without holding to the foundational truths of the Millerite movement (which is “our firm foundation”), it is impossible to understand the “increase of knowledge” at the “time of the end” in 1989.
Od vydania Deklarácie nezávislosti v roku 1776 až po vydanie časopisu The Time of the End uplynulo dvestodvadsať rokov a začiatok i koniec sa zaoberajú tými istými prorockými námetmi. Vydanie The Time of the End bolo zostavené z kapitol, ktoré boli najprv publikované ako články v periodiku Our Firm Foundation, a predstavuje prorockú pravdu, že bez pevného pridŕžania sa základných právd milleritského hnutia (ktoré je „our firm foundation“) je nemožné porozumieť „nárastu poznania“ v „čase konca“ v roku 1989.
The waymark represented as “the time of the end,” and the waymark representing the “formalizing” of the message in the parallel histories of the first and third angel’s movements both contain the prophetic elements of the “seven times” of Leviticus twenty-six. The next waymark in the parallel histories is the empowerment of the message as marked by the descent of either the angel of Revelation ten, on August 11, 1840, or the angel of Revelation eighteen, on September 11, 2001. The fulfillment of the second woe of Revelation chapter nine, brought the angel of Revelation ten down, and the fulfillment of the third woe of Revelation chapter ten, brought the angel of Revelation chapter eighteen down.
Medzník označený ako „čas konca“ a medzník predstavujúci „formalizovanie“ posolstva v paralelných dejinách hnutí prvého a tretieho anjela oba obsahujú prorocké prvky „siedmich časov“ z Levitika dvadsiatej šiestej kapitoly. Ďalším medzníkom v paralelných dejinách je zmocnenie posolstva, vyznačené zostúpením buď anjela zo Zjavenia desať, 11. augusta 1840, alebo anjela zo Zjavenia osemnásť, 11. septembra 2001. Naplnenie druhého beda zo Zjavenia deviatej kapitoly priviedlo anjela zo Zjavenia desať dolu a naplnenie tretieho beda zo Zjavenia desiatej kapitoly priviedlo anjela zo Zjavenia osemnástej kapitoly dolu.
In the parallel histories the latter rain begins to “sprinkle” at the point when the angel descends. At that point the message is “empowered” by the confirmation of the predicted event. For the Millerites it was the cessation of the Ottoman supremacy in fulfillment of the time prophecy of Islam of the second Woe in Revelation chapter nine, verse fifteen. For the movement of the one hundred and forty-four thousand it was the “angering of the nations,” a prophecy of Islam of the third Woe which is in the time of the seventh trumpet in Revelation ten, verse seven, that was fulfilled when the great buildings of New York City were brought down.
V paralelných dejinách začína neskorý dážď „kropiť“ v okamihu, keď anjel zostupuje. V tom bode je posolstvo „splnomocnené“ potvrdením predpovedanej udalosti. Pre milleritov to bolo zastavenie osmanskej nadvlády ako naplnenie časového proroctva o islame druhého beda v Zjavení, kapitola deväť, verš pätnásť. Pre hnutie sto štyridsiatich štyroch tisíc to bolo „rozhnevanie národov“, proroctvo o islame tretieho beda, ktoré je v čase siedmej trúby v Zjavení desať, verš sedem, a ktoré sa naplnilo, keď boli zvrhnuté veľké budovy mesta New York.
Each of the major waymarks of the parallel histories have direct links to the work of the Wonderful Numberer, who places His signature on the relationship of the two visions that represent twenty-three hundred years and twenty-five hundred and twenty years. The prophetic watchmen who are raised up at the descent of the angel blow a warning trumpet that includes the message to Laodicea, that in 1856, was directly linked to the unsealing of the greater light of the “seven times.” The waymark of Habakkuk’s two tables, represented by the 1843 and the 1850 pioneer charts, which both graphically represent the “seven times,” arrived between the descent of the angel and the “first disappointment” in each parallel history.
Každý z hlavných medzníkov paralelných dejín má priame spojenie s dielom Podivuhodného Počtára, ktorý kladie svoj podpis na vzťah dvoch videní predstavujúcich dvetisíctristo rokov a dvetisícpäťsto dvadsať rokov. Prorockí strážcovia, ktorí sú vzbudení pri zostúpení anjela, trúbia na výstražnú trúbu zahŕňajúcu posolstvo do Laodicey, ktoré bolo roku 1856 priamo spojené s odpečatením väčšieho svetla o „sedemnásobku“. Medzník dvoch tabúľ Abakuka, znázornený priekopníckymi mapami z rokov 1843 a 1850, ktoré obe graficky predstavujú „sedemnásobok“, prišiel v každej paralelnej histórii medzi zostúpením anjela a „prvým sklamaním“.
The waymark of the “tarrying time” is directly linked to the failed prediction of 1843, which was a prediction of the fulfillment of both the twenty-three hundred years, and also the twenty-five hundred and twenty years. The message of the Midnight Cry was the identification of the soon-coming fulfillment of those two periods of prophetic time. The closed dispensational “door” at the last waymark identifies the fulfillment of those two prophetic periods, and marks where the seventh or Jubilee trumpet begins to sound. Every waymark in each history is directly linked to the “seven times,” and the “seven times” represents the thread that ties both histories together, and both histories represent the message of the latter rain.
Medzník „času meškania“ je priamo spojený s neúspešnou predpoveďou roku 1843, ktorá bola predpoveďou naplnenia tak dvetisíctristo rokov, ako aj dvetisícpäťstodvadsiatich rokov. Posolstvo Polnočného volania bolo určením čoskoro nastávajúceho naplnenia týchto dvoch období prorockého času. Uzavreté dispenzačné „dvere“ pri poslednom medzníku označujú naplnenie týchto dvoch prorockých období a vyznačujú miesto, kde začína znieť siedma, čiže jubilejná, trúba. Každý medzník v každej dejinnej línii je priamo spojený so „siedmimi časmi“ a „sedem časov“ predstavuje niť, ktorá spája obe dejinné línie; obe dejinné línie zároveň predstavujú posolstvo neskorého dažďa.
We will continue this study in the next article.
V tejto štúdii budeme pokračovať v nasledujúcom článku.
“‘To them which stumble at the word, being disobedient,’ Christ is a rock of offense. But ‘the stone which the builders disallowed, the same is made the head of the corner.’ Like the rejected stone, Christ in His earthly mission had borne neglect and abuse. He was ‘despised and rejected of men; a man of sorrows, and acquainted with grief: . . . He was despised, and we esteemed Him not.’ Isaiah 53:3. But the time was near when He would be glorified. By the resurrection from the dead He would be declared ‘the Son of God with power.’ Romans 1:4. At His second coming He would be revealed as Lord of heaven and earth. Those who were now about to crucify Him would recognize His greatness. Before the universe the rejected stone would become the head of the corner.
„Pre tých, ktorí sa potkýnajú o slovo a sú neposlušní,“ je Kristus kameňom úrazu. Ale „kameň, ktorý stavitelia zavrhli, stal sa hlavou uhla“. Tak ako zavrhnutý kameň, aj Kristus vo svojom pozemskom poslaní znášal zanedbávanie a zneužívanie. Bol „opovrhnutý a zavrhnutý od ľudí, muž bolestí a oboznámený so zármutkom: ... bol opovrhnutý, a my sme si ho nevážili.“ Izaiáš 53:3. Blížil sa však čas, keď mal byť oslávený. Vzkriesením z mŕtvych mal byť vyhlásený za „Syna Božieho v moci“. Rimanom 1:4. Pri svojom druhom príchode sa mal zjaviť ako Pán neba i zeme. Tí, ktorí Ho teraz chystali ukrižovať, spoznajú Jeho veľkosť. Pred vesmírom sa zavrhnutý kameň stane hlavou uhla.
“And on ‘whomsoever it shall fall, it will grind him to powder.’ The people who rejected Christ were soon to see their city and their nation destroyed. Their glory would be broken, and scattered as the dust before the wind. And what was it that destroyed the Jews? It was the rock which, had they built upon it, would have been their security. It was the goodness of God despised, the righteousness spurned, the mercy slighted. Men set themselves in opposition to God, and all that would have been their salvation was turned to their destruction. All that God ordained unto life they found to be unto death. In the Jews’ crucifixion of Christ was involved the destruction of Jerusalem. The blood shed upon Calvary was the weight that sank them to ruin for this world and for the world to come. So it will be in the great final day, when judgment shall fall upon the rejecters of God’s grace. Christ, their rock of offense, will then appear to them as an avenging mountain. The glory of His countenance, which to the righteous is life, will be to the wicked a consuming fire. Because of love rejected, grace despised, the sinner will be destroyed.
„A na koho by padol, toho rozdrví na prach.“ Ľud, ktorý zavrhol Krista, mal čoskoro uzrieť zničenie svojho mesta i svojho národa. Ich sláva mala byť zlomená a rozptýlená ako prach pred vetrom. A čo to bolo, čo zničilo Židov? Bola to skala, ktorá by bola ich bezpečnosťou, keby na nej boli stavali. Bola to pošliapaná Božia dobrota, zavrhnutá spravodlivosť, znevážené milosrdenstvo. Ľudia sa postavili proti Bohu a všetko, čo by bolo ich spásou, sa obrátilo na ich skazu. Všetko, čo Boh ustanovil na život, oni našli ako niečo vedúce k smrti. V ukrižovaní Krista zo strany Židov bolo zahrnuté zničenie Jeruzalema. Krv vyliata na Kalvárii bola tou ťarchou, ktorá ich potopila do záhuby pre tento svet i pre svet budúci. Tak to bude aj vo veľký posledný deň, keď súd dopadne na tých, ktorí odmietli Božiu milosť. Kristus, ich kameň úrazu, sa im vtedy zjaví ako vrch pomsty. Sláva Jeho tváre, ktorá je pre spravodlivých životom, bude pre bezbožných stravujúcim ohňom. Hriešnik bude zničený pre odmietnutú lásku a pohrdnutú milosť.
“By many illustrations and repeated warnings, Jesus showed what would be the result to the Jews of rejecting the Son of God. In these words He was addressing all in every age who refuse to receive Him as their Redeemer. Every warning is for them. The desecrated temple, the disobedient son, the false husbandmen, the contemptuous builders, have their counterpart in the experience of every sinner. Unless he repent, the doom which they foreshadowed will be his.” The Desire of Ages, 599, 600.
„Mnohými podobenstvami a opakovanými výstrahami Ježiš ukázal, aký bude pre Židov následok odmietnutia Božieho Syna. Týmito slovami oslovoval všetkých v každom veku, ktorí Ho odmietajú prijať ako svojho Vykupiteľa. Každé varovanie je určené im. Znesvätený chrám, neposlušný syn, falošní vinohradníci, opovržliví stavitelia, majú svoj náprotivok v skúsenosti každého hriešnika. Ak nebude činiť pokánie, bude jeho údelom záhuba, ktorú oni predznamenávali.“ The Desire of Ages, 599, 600.