The testing process that begins when the angel descends is represented by the test of whether to take the book out of the angel’s hand and eat it. Those that did choose to eat the message were then destined for a disappointment where the group who refused to eat were left behind. The little book that was to be eaten represented an “increase of knowledge” of the message that had first been unsealed at “the time of the end” at either 1798 or 1989, and then later formalized into a message that would hold the generation then alive accountable to the light of the increased knowledge. In either history, once the prophecy of Islam was fulfilled, then the message to be eaten in the angel’s hand was either received or rejected. If the message represented by the book is rejected, those who do so, and still seek to uphold the profession of still being the chosen of God, are forced to produce a counterfeit latter rain message.
Proces skúšky, ktorý sa začína, keď anjel zostupuje, je znázornený skúškou, či vziať knihu z ruky anjela a zjesť ju. Tí, ktorí sa rozhodli zvesť zjesť, boli potom určení pre sklamanie, pričom skupina, ktorá ju odmietla zjesť, zostala pozadu. Knižka, ktorú bolo treba zjesť, predstavovala „rozmnoženie poznania“ posolstva, ktoré bolo najprv odpečatené „v čase konca“ buď v roku 1798, alebo 1989, a potom neskôr sformované do posolstva, ktoré by pokolenie vtedy žijúce činilo zodpovedným za svetlo rozmnoženého poznania. V oboch dejinách, keď sa naplnilo proroctvo o islame, bolo posolstvo, ktoré sa malo zjesť v anjelovej ruke, buď prijaté, alebo odmietnuté. Ak je posolstvo predstavené knihou odmietnuté, tí, ktorí tak činia a napriek tomu sa usilujú zachovať si vyznanie, že sú stále Božími vyvolenými, sú prinútení vytvoriť falošné posolstvo neskorého dažďa.
On September 11, 2001 the past rebellions of the generations of Adventism were again made testing issues. Habakkuk chapter two identifies a debate that occurs in the prophetic history represented therein, which is a parallel prophetic line to the parable of the ten virgins. When the watchman asked what he shall answer in the history of the parable of the ten virgins, he was commanded to “write the vision, and make it plain upon tables.” The watchmen of Millerite history produced the 1843 chart in 1842, and its production became a waymark. It was the “vision” of Habakkuk two, that had been made plain upon tables that was to speak at the end.
Dňa 11. septembra 2001 sa minulé vzbury generácií adventizmu opäť stali skúšobnými otázkami. Druhá kapitola Habakuka označuje spor, ktorý sa odohráva v prorockých dejinách, ktoré sú tam predstavené a ktoré tvoria paralelnú prorockú líniu k podobenstvu o desiatich pannách. Keď sa strážca opýtal, čo má odpovedať v dejinách podobenstva o desiatich pannách, bolo mu prikázané, aby „napísal videnie a zreteľne ho vyryl na dosky“. Strážcovia milleritských dejín vytvorili v roku 1842 mapu roku 1843 a jej vytvorenie sa stalo medzníkom. Bolo to „videnie“ z druhej kapitoly Habakuka, ktoré bolo zreteľne vyryté na dosky a ktoré malo hovoriť na konci.
Shortly after September 11, 2001 those who recognized the activity of Islam of the third woe, were led to return to Jeremiah’s “old paths,” and to walk therein. Those “old paths” identified that the three woes of Revelation chapter eight, verse thirteen represented the prophetic role of Islam. Immediately thereafter, Future for America began to reproduce the two charts of Habakkuk chapter two at the very same point in the parallel history of the Millerites, the two charts were set forth as a waymark, which had been represented by the production of the 1843 chart, in 1842.
Krátko po 11. septembri 2001 boli tí, ktorí rozpoznali pôsobenie islamu tretieho beda, vedení k tomu, aby sa vrátili k Jeremiášovým „starým chodníkom“ a chodili po nich. Tieto „staré chodníky“ ukazovali, že tri beda zo Zjavenia, ôsmej kapitoly, trinásteho verša predstavovali prorockú úlohu islamu. Bezprostredne nato začala Future for America znovu vydávať dve tabuľky z druhej kapitoly Habakuka, a to práve v tom istom bode paralelných dejín milleritov, keď boli tieto dve tabuľky predložené ako medzník, ktorý bol predstavený vydaním tabuľky z roku 1843 v roku 1842.
“In May, 1842, a General Conference was convened in Boston, [Massachusetts]. At the opening of this meeting, Brethren Charles Fitch and Apollos Hale, of Haverhill, presented the pictorial prophecies of Daniel and John, which they had painted on cloth, with the prophetic numbers, showing their fulfillment. Brother Fitch in explaining from his chart before the Conference, said, while examining these prophecies, he had thought if he could get out something of the kind as here presented it would simplify the subject and make it easier for him to present to an audience. Here was more light in our pathway. These brethren had been doing what the Lord had shown Habakkuk in his vision 2,468 years before, saying, ‘Write the vision and make it plain upon tables, that he may run that readeth it. For the vision is yet for an appointed time.’ Habakkuk 2:2.
„V máji roku 1842 bola v Bostone [Massachusetts] zvolaná Generálna konferencia. Pri otvorení tohto zhromaždenia bratia Charles Fitch a Apollos Hale z Haverhillu predložili obrazové proroctvá Daniela a Jána, ktoré namaľovali na plátno, spolu s prorockými časovými obdobiami, ukazujúc ich naplnenie. Brat Fitch pri vysvetľovaní podľa svojej mapy pred Konferenciou povedal, že pri skúmaní týchto proroctiev si pomyslel, že keby mohol vyhotoviť niečo podobného druhu, ako je tu predložené, zjednodušilo by to túto tému a uľahčilo by mu to jej predkladanie poslucháčom. Tu bolo viac svetla na našej ceste. Títo bratia robili to, čo Pán ukázal Habakukovi v jeho videní 2 468 rokov predtým, keď povedal: ‚Zapíš videnie a vylož ho zreteľne na tabule, aby ten, kto ho číta, mohol bežať. Lebo videnie je ešte na určený čas.‘ Habakuk 2,2.“
“After some discussion on the subject, it was voted unanimously to have three hundred similar to this one lithographed, which was soon accomplished. They were called ‘the ‘43 charts.’ This was a very important Conference.” The Autobiography of Joseph Bates, 263.
„Po istej rozprave o tejto otázke bolo jednomyseľne odhlasované dať litograficky vyhotoviť tristo výtlačkov podobných tomuto, čo bolo čoskoro uskutočnené. Nazývali sa ‚mapy z roku 1843‘. Bola to veľmi dôležitá konferencia.“ The Autobiography of Joseph Bates, 263.
“It was the united testimony of Second Advent lecturers and papers, when standing on ‘the original faith,’ that the publication of the chart was a fulfillment of Habakkuk 2:2, 3. If the chart was a subject of prophecy (and those who deny it leave the original faith), then it follows that BC 457 was the year from which to date the 2300 days. It was necessary that 1843 should be the first published time in order that ‘the vision’ should ‘tarry,’ or that there should be a tarrying time, in which the virgin band was to slumber and sleep on the great subject of time, just before they were to be aroused by the Midnight Cry.” James White, Second Advent Review and Sabbath Herald, Volume I, Number 2.
„Bolo to jednotné svedectvo prednášateľov a periodík o Druhom advente, keď stáli na ‚pôvodnej viere‘, že vydanie tabuľky bolo naplnením Habakuka 2,2.3. Ak bola tabuľka predmetom proroctva (a tí, ktorí to popierajú, opúšťajú pôvodnú vieru), potom z toho vyplýva, že rok 457 pred Kr. bol rokom, od ktorého sa má počítať 2300 dní. Bolo nevyhnutné, aby rok 1843 bol prvým zverejneným časovým údajom, aby sa ‚videnie‘ ‚oneskorilo‘, alebo aby nastalo obdobie meškania, v ktorom panenský zástup mal driemať a spať vzhľadom na veľký predmet času, tesne predtým, než mal byť prebudený Polnočným volaním.“ James White, Second Advent Review and Sabbath Herald, zväzok I, číslo 2.
“Now our history shows that there were hundreds teaching from the same chronological charts that William Miller was, all of one stamp. Then it was the oneness of the message all on one theme, the coming of the Lord Jesus at a certain time, 1844.” Joseph Bates, Early SDA Pamphlets, 17.
„Naše dejiny teraz ukazujú, že boli stovky ľudí, ktorí vyučovali z tých istých chronologických tabúľ ako William Miller, všetci rovnakého razenia. Vtedy to bola jednota posolstva, všetko na jednu tému: príchod Pána Ježiša v určitom čase, v roku 1844.“ Joseph Bates, Early SDA Pamphlets, 17.
The reprinting of the 1843 and 1850 charts, in the immediate post-September 11, 2001 history was as much a fulfillment of Habakkuk two, as was the publication of the 1843 chart in 1842. The production of the tables is part of the narrative of Habakkuk chapter two, and it had to happen. On September 11, 2001 the rebellion of 1863 was again repeated by those Laodicean Adventists who refused to return to Jeremiah’s “old paths.”
Dotlač máp z rokov 1843 a 1850 v bezprostredných dejinách po 11. septembri 2001 bol naplnením druhej kapitoly Habakuka rovnako, ako bolo vydanie mapy z roku 1843 v roku 1842. Vytvorenie tabúľ je súčasťou rozprávania druhej kapitoly knihy Habakuk a muselo sa uskutočniť. Dňa 11. septembra 2001 sa vzbura z roku 1863 opäť zopakovala zo strany tých laodicejských adventistov, ktorí odmietli vrátiť sa k Jeremiášovým „starým chodníkom“.
“The enemy is seeking to divert the minds of our brethren and sisters from the work of preparing a people to stand in these last days. His sophistries are designed to lead minds away from the perils and duties of the hour. They estimate as of little value the light that Christ came from heaven to give to John for His people. They teach that the scenes just before us are not of sufficient importance to receive special attention. They make of no effect the truth of heavenly origin, and rob the people of God of their past experience, giving them instead a false science. ‘Thus saith the Lord: Stand ye in the ways, and see, and ask for the old paths, where is the good way, and walk therein.’ [Jeremiah 6:16.]
„Nepriateľ sa usiluje odvrátiť mysle našich bratov a sestier od diela prípravy ľudu, aby obstál v týchto posledných dňoch. Jeho sofizmy sú navrhnuté tak, aby odvádzali mysle od nebezpečenstiev a povinností tejto hodiny. Svetlo, ktoré Kristus prišiel z neba dať Jánovi pre svoj ľud, pokladajú za vec malej hodnoty. Učia, že udalosti, ktoré sú bezprostredne pred nami, nie sú natoľko dôležité, aby im bola venovaná osobitná pozornosť. Zbavujú účinnosti pravdu nebeského pôvodu a olupujú Boží ľud o jeho minulú skúsenosť, pričom mu namiesto nej dávajú falošnú vedu. ‚Takto hovorí Hospodin: Stojte na cestách a hľaďte, pýtajte sa na dávne chodníky, kde je tá dobrá cesta, a choďte po nej.‘ [Jeremiah 6:16.]“
“Let none seek to tear away the foundations of our faith,—the foundations that were laid at the beginning of our work, by prayerful study of the Word and by revelation. Upon these foundations we have been building for more than fifty years. Men may suppose that they have found a new way, that they can lay a stronger foundation than that which has been laid; but this is a great deception. ‘Other foundation can no man lay than that is laid.’ [1 Corinthians 3:11.] In the past, many have undertaken to build a new faith, to establish new principles; but how long did their building stand? It soon fell; for it was not founded upon the Rock.” Testimonies, volume 8, 296, 297.
„Nech sa nikto neusiluje strhnúť základy našej viery,—základy, ktoré boli položené na začiatku nášho diela modlitebným skúmaním Slova a zjavením. Na týchto základoch staviame už viac ako päťdesiat rokov. Ľudia sa môžu domnievať, že našli novú cestu, že môžu položiť pevnejší základ než ten, ktorý už bol položený; no je to veľký klam. ‚Lebo iný základ nemôže nikto položiť okrem toho, ktorý je položený.‘ [1 Korinťanom 3:11.] V minulosti sa mnohí podujali budovať novú vieru, ustanovovať nové zásady; ale ako dlho ich stavba obstála? Čoskoro padla, lebo nebola založená na Skale.“ Testimonies, zväzok 8, 296, 297.
Jeremiah identifies that to walk in the “old paths,” is to find “the rest”, and the rest is “the latter rain”, which began when the nations were angered on September 11, 2001, when the great buildings of New York City came down. Those that then ate the message became Habakkuk’s watchmen who were to “write the vision, and make it plain”. Jeremiah identifies the very same watchmen during the time of “the rest”, which is “the latter rain”.
Jeremiáš poukazuje na to, že kráčať po „starých chodníkoch“ znamená nájsť „odpočinok“, a odpočinok je „neskorý dážď“, ktorý sa začal, keď sa národy rozhnevali 11. septembra 2001, keď padli veľké budovy mesta New York. Tí, ktorí potom prijali toto posolstvo, sa stali Habakukovými strážcami, ktorí mali „zapísať videnie a zreteľne ho vyložiť“. Jeremiáš označuje tých istých strážcov práve v čase „odpočinku“, ktorý je „neskorým dažďom“.
Thus saith the Lord, Stand ye in the ways, and see, and ask for the old paths, where is the good way, and walk therein, and ye shall find rest for your souls. But they said, We will not walk therein. Also I set watchmen over you, saying, Hearken to the sound of the trumpet. But they said, We will not hearken. Jeremiah 6:16, 17.
Takto hovorí Hospodin: Stojte na cestách a hľaďte, pýtajte sa na dávne chodníky, kde je dobrá cesta, a choďte po nej, a nájdete odpočinutie svojim dušiam. Ale oni povedali: Nepôjdeme po nej. Ustanovil som nad vami aj strážcov, hovoriac: Počúvajte zvuk trúby. Ale oni povedali: Nebudeme počúvať. Jeremiáš 6:16, 17.
The trumpet that they were to sound is the sixth trumpet of the second woe in Millerite history, and in the last days it is the seventh trumpet of the third woe. Habakkuk’s watchmen, who are Jeremiah’s watchmen, sound a warning message that in the rebellion of 1888, was rejected. The sixth trumpet that was rejected in 1888, was the message to Laodicea.
Poľnica, ktorou mali trúbiť, je v milleritských dejinách šiestou poľnicou druhého beda, a v posledných dňoch je siedmou poľnicou tretieho beda. Habakukovi strážcovia, ktorí sú Jeremiášovými strážcami, trúbia výstražné posolstvo, ktoré bolo pri vzbure roku 1888 odmietnuté. Šiesta poľnica, ktorá bola v roku 1888 odmietnutá, bola posolstvom Laodicei.
“The message given us by A. T. Jones, and E. J. Waggoner is the message of God to the Laodicean church, and woe be unto anyone who professes to believe the truth and yet does not reflect to others the God-given rays.” The 1888 Materials, 1053.
„Posolstvo, ktoré nám bolo dané prostredníctvom A. T. Jonesa a E. J. Waggonera, je Božím posolstvom laodicejskému zboru, a beda každému, kto vyznáva, že verí pravde, a predsa neodráža druhým Bohom dané lúče.“ The 1888 Materials, 1053.
The seventh trumpet message of 1888, was first sounded to Laodicea in 1856, and then the Laodicean message was placed within the context of the increasing light of the “seven times.” On September 11, 2001 the call to return to Jeremiah’s old paths, and to walk therein for the purpose of obtaining the message of the latter rain, included the seventh Trumpet warning message that is represented as the message to Laodicea, and the “seven times,” which is the symbol of the foundations.
Posolstvo siedmej trúby z roku 1888 zaznelo najprv Laodicei v roku 1856 a potom bolo laodicejské posolstvo zasadené do kontextu narastajúceho svetla o „siedmich časoch“. Dňa 11. septembra 2001 zahŕňala výzva vrátiť sa na staré cesty Jeremiáša a kráčať po nich s cieľom prijať posolstvo neskorého dažďa aj výstražné posolstvo siedmej trúby, ktoré je predstavené ako posolstvo Laodicei, a „sedem časov“, ktoré sú symbolom základov.
The “lie” identified by prophecy that produces the strong delusion of Paul’s writings was placed into the third generation of Laodicean Adventism in 1931, sixteen years after the death of the prophetess. The “lie” which arrived in the third generation is prophetically located in the period represented as the “women weeping for Tammuz,” and is therefore associated with the false latter rain message.
„Lož“ označená proroctvom, ktorá vyvoláva mocné poblúdenie spomenuté v Pavlových spisoch, bola vložená do tretej generácie laodicejského adventizmu v roku 1931, šestnásť rokov po smrti prorokyne. „Lož“, ktorá prišla v tretej generácii, je prorocky umiestnená do obdobia znázorneného ako „ženy plačúce za Tammúzom“, a preto je spojená s falošným posolstvom neskorého dažďa.
The details of how the “lie” was propagated should be understood, as should the prophetic role of the “lie” in end-time prophecy. The scornful men that rule Jerusalem in the time of the latter rain, which is the time of the sealing of the one hundred and forty-four thousand, created a false latter rain message in the third generation of Adventism, as represented by the “women weeping for Tammuz,” in Ezekiel chapter eight. Their false latter rain message is also represented as a false foundation, a false wall of protection, and a false peace and safety message by Ezekiel.
Podrobnosti o tom, ako bola „lož“ šírená, by mali byť pochopené, rovnako ako prorocká úloha „lži“ v proroctve o čase konca. Posmešní muži, ktorí vládnu Jeruzalemu v čase pozdného dažďa, čo je čas zapečaťovania sto štyridsiatich štyroch tisíc, vytvorili v tretej generácii adventizmu falošné posolstvo pozdného dažďa, znázornené „ženami plačúcimi za Tammúzom“ v ôsmej kapitole Ezechiela. Ich falošné posolstvo pozdného dažďa je u Ezechiela takisto znázornené ako falošný základ, falošný ochranný múr a falošné posolstvo pokoja a bezpečnosti.
Have ye not seen a vain vision, and have ye not spoken a lying divination, whereas ye say, The Lord saith it; albeit I have not spoken? Therefore thus saith the Lord God; Because ye have spoken vanity, and seen lies, therefore, behold, I am against you, saith the Lord God. And mine hand shall be upon the prophets that see vanity, and that divine lies: they shall not be in the assembly of my people, neither shall they be written in the writing of the house of Israel, neither shall they enter into the land of Israel; and ye shall know that I am the Lord God. Because, even because they have seduced my people, saying, Peace; and there was no peace; and one built up a wall, and, lo, others daubed it with untempered mortar: Say unto them which daub it with untempered mortar, that it shall fall: there shall be an overflowing shower; and ye, O great hailstones, shall fall; and a stormy wind shall rend it. Lo, when the wall is fallen, shall it not be said unto you, Where is the daubing wherewith ye have daubed it? Therefore thus saith the Lord God; I will even rend it with a stormy wind in my fury; and there shall be an overflowing shower in mine anger, and great hailstones in my fury to consume it. So will I break down the wall that ye have daubed with untempered mortar, and bring it down to the ground, so that the foundation thereof shall be discovered, and it shall fall, and ye shall be consumed in the midst thereof: and ye shall know that I am the Lord. Thus will I accomplish my wrath upon the wall, and upon them that have daubed it with untempered mortar, and will say unto you, The wall is no more, neither they that daubed it; To wit, the prophets of Israel which prophesy concerning Jerusalem, and which see visions of peace for her, and there is no peace, saith the Lord God. Ezekiel 13:7–16.
Či ste nevideli márne videnie a nehovorili lživé veštenie, keď vravíte: Hospodin hovorí, hoci som ja nehovoril? Preto takto vraví Pán Hospodin: Pretože ste hovorili márnosť a videli lož, preto, hľa, som proti vám, hovorí Pán Hospodin. A moja ruka bude proti prorokom, ktorí vidia márnosť a veštia lži: nebudú v zhromaždení môjho ľudu ani nebudú zapísaní do zoznamu domu Izraela, ani nevojdú do krajiny Izraela; a poznáte, že ja som Pán Hospodin. Pretože, áno, pretože zviedli môj ľud hovoriac: Pokoj! hoci pokoja nebolo; a jeden staval múr, a hľa, iní ho obmazávali nepálenou maltou: Povedz tým, ktorí ho obmazávajú nepálenou maltou, že padne: príde prudký lejak; aj vy, veľké krúpy, budete padať, a búrlivý vietor ho roztrhne. Hľa, keď múr padne, či sa vám nepovie: Kde je ten náter, ktorým ste ho obmazali? Preto takto vraví Pán Hospodin: Roztrhnem ho búrlivým vetrom vo svojej prchkosti; vo svojom hneve príde prudký lejak a veľké krúpy v mojej prchkosti, aby ho zničili. Tak zbúram múr, ktorý ste obmazali nepálenou maltou, a zrazím ho na zem, takže sa odkryjú jeho základy, a padne, a vy budete strávení uprostred neho; a poznáte, že ja som Hospodin. Tak dovŕšim svoju prchkosť na múre i na tých, ktorí ho obmazali nepálenou maltou, a poviem vám: Múru už niet ani tých, ktorí ho obmazávali; totiž prorokov Izraela, ktorí prorokujú o Jeruzaleme a vidia preň videnia pokoja, hoci pokoja niet, hovorí Pán Hospodin. Ezechiel 13:7–16.
The falsehood and lies which the scornful men in Jerusalem hide beneath in Isaiah chapters twenty-eight and twenty-nine are ultimately judged and destroyed by the “overflowing scourge.”
Nepravda a lži, pod ktorými sa posmievační muži v Jeruzaleme ukrývajú v Izaiášových kapitolách dvadsaťosem a dvadsaťdeväť, budú napokon súdené a zničené „záplavujúcim bičom“.
Judgment also will I lay to the line, and righteousness to the plummet: and the hail shall sweep away the refuge of lies, and the waters shall overflow the hiding place. And your covenant with death shall be disannulled, and your agreement with hell shall not stand; when the overflowing scourge shall pass through, then ye shall be trodden down by it. Isaiah 28:17, 18.
Súd položím za meraciu šnúru a spravodlivosť za olovnicu; krúpy zmetú útočište lži a vody zaplavia skrýšu. Vaša zmluva so smrťou bude zrušená a vaša dohoda s peklom neobstojí; keď sa preženie zaplavujúci bič, budete ním pošliapaní. Izaiáš 28:17, 18.
Isaiah’s “overflowing scourge” is Ezekiel’s “overflowing shower,” that is brought upon those who have “divined lies,” by presenting a “vain vision” and by claiming “the Lord saith it,” “albeit” the Lord had “not spoken.” The “lie” that the ancient men hide under is represented as something they claim that the Lord had spoken, so it is a “lie” about God’s Word. Either they have identified a doctrine from God’s Word as error, or they have erroneously claimed that God directed their understanding (God had spoken), upon a doctrine of the Bible.
Izaiášovo „záplavové bičovanie“ je Ezechielovým „prívalovým dažďom“, ktorý prichádza na tých, čo „veštili lož“, tým, že predkladali „márne videnie“ a tvrdili: „Pán hovorí“, „hoci“ Pán „nehovoril“. „Lož“, pod ktorou sa starodávni muži skrývajú, je predstavená ako niečo, o čom tvrdia, že to Pán vyslovil, a preto je to „lož“ o Božom Slove. Buď označili učenie z Božieho Slova za blud, alebo mylne tvrdili, že Boh usmernil ich porozumenie (Boh hovoril) pri nejakom učení Biblie.
The “lie” that arrived in 1931, was a claim that Sister White had endorsed the false view of “the daily,” in the book of Daniel. The false view that “the daily,” represents Christ’s sanctuary ministry was premised upon a “lie” which claimed that in 1910, Ellen White had informed A. G. Daniells that he and Prescott’s view of “the daily,” representing Christ’s sanctuary ministry was actually correct, in spite of her direct written words to the contrary.
„Lož“, ktorá prišla v roku 1931, spočívala v tvrdení, že sestra Whiteová schválila falošný výklad „každodennej obete“ v knihe Daniel. Falošný názor, že „každodenná obeť“ predstavuje Kristovu službu vo svätyni, bol založený na „lži“, podľa ktorej Ellen Whiteová v roku 1910 oznámila A. G. Daniellsovi, že jeho a Prescottov názor, podľa ktorého „každodenná obeť“ predstavuje Kristovu službu vo svätyni, je v skutočnosti správny, napriek jej priamym písomným slovám, ktoré hovorili opak.
The false view of “the daily,” that was then (1931) established within Laodicean Adventism, became the theological foundation which was employed to build a message that is described by Ezekiel as “peace and safety.” The various arguments that are employed to uphold the false foundation are the various counterfeit coins and jewels that Miller saw in his dream. By the end of his dream his original jewels are fully covered with counterfeits and rubbish, and the rubbish and counterfeit jewels and coins represent the message that was based upon their foundational error that “the daily” represents Christ’s sanctuary ministry.
Falošný názor na „každodennú obeť“, ktorý bol vtedy (1931) ustanovený v rámci laodicejského adventizmu, sa stal teologickým základom, použitým na vybudovanie posolstva, ktoré Ezechiel opisuje ako „pokoj a bezpečnosť“. Rozličné argumenty, ktoré sa používajú na podopretie tohto falošného základu, sú rozličné falošné mince a klenoty, ktoré Miller videl vo svojom sne. Na konci svojho sna sú jeho pôvodné klenoty úplne prikryté falzifikátmi a smetím a smetie, ako aj falošné klenoty a mince, predstavujú posolstvo, ktoré bolo založené na ich základnom omyle, že „každodenná obeť“ predstavuje Kristovu službu vo svätyni.
In Ezekiel’s passage the rubbish and counterfeit jewels is represented as a “wall” that has been built with a cement that is so weak it cannot hold up under the stress of the “stormy wind” or the “overflowing shower.”
V Ezechielovej stati sú haraburdy a falošné klenoty znázornené ako „múr“, ktorý bol postavený cementom tak slabým, že nevydrží nápor „búrlivého vetra“ ani „prívalového dažďa“.
The disobedient prophet from Judah that rebuked Jeroboam, ultimately died between an “ass” and a “lion”. The lion represents Babylon and the ass represents Islam. The two doctrines which Laodicean Adventism cannot see, that are represented by the death of the disobedient prophet are the message of the papacy (the lion), and the message of Islam of the third Woe (the ass).
Neposlušný prorok z Judska, ktorý karhal Jeroboáma, napokon zomrel medzi „oslom“ a „levom“. Lev predstavuje Babylon a osol predstavuje islam. Dve náuky, ktoré laodicejský adventizmus nemôže vidieť a ktoré sú znázornené smrťou neposlušného proroka, sú posolstvo pápežstva (lev) a posolstvo islamu tretieho Beda (osol).
Ezekiel’s “stormy wind,” is a symbol of Isaiah’s “rough wind that is stayed” in “the day of the east wind” in chapter twenty seven. Ezekiel’s “stormy wind” is also the “four winds” of Revelation chapter seven, that are held until God’s servants are sealed. Ezekiel’s “stormy wind” is his message from the “four winds” in chapter thirty-seven, that brings the dead dry bones to life as a mighty army. Ezekiel’s “stormy wind” that brings down the “wall built with untempered mortar,” is the latter rain message of the third Woe.
Ezechielov „búrlivý vietor“ je symbolom Izaiášovho „prudkého vetra, ktorý je zadržaný“ „v deň východného vetra“ v dvadsiatej siedmej kapitole. Ezechielov „búrlivý vietor“ je aj „štyri vetry“ zo siedmej kapitoly Zjavenia, ktoré sú zadržiavané, kým nie sú zapečatení Boží služobníci. Ezechielov „búrlivý vietor“ je aj jeho posolstvom zo „štyroch vetrov“ v tridsiatej siedmej kapitole, ktoré privádza mŕtve suché kosti k životu ako mocné vojsko. Ezechielov „búrlivý vietor“, ktorý zráža „múr postavený nepopustenou maltou“, je posolstvom neskorého dažďa tretieho Beda.
Ezekiel’s “overflowing shower” is a symbol of the papacy, and more specifically it is the symbol of the period of the Sunday law crisis which begins at the soon-coming Sunday law in the United States. The disobedient prophet from Judah that died between the ass and the lion, represented the death of Laodicean Adventism that takes place between September 11, 2001, at the arrival of the ass (the third woe), and the soon-coming Sunday law (the lion). Laodicean Adventism’s death occurs during the sealing of the one hundred and forty-four thousand that began when the nations were angered, yet held in check on September 11, 2001, and concludes at the soon-coming Sunday law. Their death, as illustrated by the disobedient prophet, is brought about because they returned to the methodology of apostate Protestantism, though they had been directly informed to never return to the “assembly of mockers.”
Ezechielov „prudký lejak“ je symbolom pápežstva, a konkrétnejšie je symbolom obdobia krízy nedeľného zákona, ktoré sa začína čoskoro prichádzajúcim nedeľným zákonom v Spojených štátoch. Neposlúchajúci prorok z Judska, ktorý zomrel medzi oslom a levom, predstavoval smrť laodicejského adventizmu, ku ktorej dochádza medzi 11. septembrom 2001, pri príchode osla (tretie beda), a čoskoro prichádzajúcim nedeľným zákonom (levom). Smrť laodicejského adventizmu nastáva počas zapečaťovania sto štyridsaťštyritisíc, ktoré sa začalo, keď sa národy rozhnevali, no boli zadržané 11. septembra 2001, a končí sa pri čoskoro prichádzajúcom nedeľnom zákone. Ich smrť, ako ju znázorňuje neposlúchajúci prorok, je spôsobená tým, že sa vrátili k metodológii odpadlíckeho protestantizmu, hoci boli priamo poučení, aby sa nikdy nevracali do „zhromaždenia posmievačov“.
Their death occurs in the history of the sealing of the one hundred and forty-four thousand. As soon as God’s people are sealed, the destroying angels begin their work. From September 11, 2001 unto the soon-coming Sunday law the judgment of the living is accomplished in God’s church, for judgment begins in Jerusalem, and it begins with the ancient men that were to be the guardians of the people, but who had abandoned their responsibilities over four generations. Those who receive the seal in that period are the ensign that is lifted up to the nations. They are sealed before the soon-coming Sunday law for the only way God’s other flock can be warned is by seeing men and women in the Sunday law crisis who have the seal of God.
Ich smrť nastáva v dejinách spečaťovania stoštyridsaťštyritisíc. Len čo je Boží ľud spečatený, anjeli skazy začínajú svoje dielo. Od 11. septembra 2001 až po čoskoro prichádzajúci nedeľný zákon sa v Božej cirkvi vykonáva súd nad živými, lebo súd sa začína v Jeruzaleme a začína sa pri starcoch, ktorí mali byť strážcami ľudu, no v priebehu štyroch generácií opustili svoje zodpovednosti. Tí, ktorí v tom období prijmú pečať, sú zástavou, ktorá je vztýčená národom. Sú spečatení pred čoskoro prichádzajúcim nedeľným zákonom, lebo jediný spôsob, akým môže byť varované Božie iné stádo, je ten, že v kríze nedeľného zákona uvidí mužov a ženy, ktorí majú Božiu pečať.
“The work of the Holy Spirit is to convince the world of sin, of righteousness and of judgment. The world can only be warned by seeing those who believe the truth sanctified through the truth, acting upon high and holy principles, showing in a high, elevated sense, the line of demarcation between those who keep the commandments of God, and those who trample them under their feet. The sanctification of the Spirit signalizes the difference between those who have the seal of God, and those who keep a spurious rest-day. When the test comes, it will be clearly shown what the mark of the beast is. It is the keeping of Sunday. Those who after having heard the truth, continue to regard this day as holy, bear the signature of the man of sin, who thought to change times and laws.” Bible Training School, December 1, 1903.
„Dielo Ducha Svätého spočíva v tom, že usvedčuje svet z hriechu, zo spravodlivosti a zo súdu. Svet môže byť varovaný jedine vtedy, keď uvidí tých, ktorí veria pravde, posvätených pravdou, ako konajú podľa vznešených a svätých zásad a vo vysokom, povýšenom zmysle ukazujú deliacu čiaru medzi tými, ktorí zachovávajú Božie prikázania, a tými, ktorí ich šliapu nohami. Posvätenie Duchom vyznačuje rozdiel medzi tými, ktorí majú Božiu pečať, a tými, ktorí zachovávajú falošný deň odpočinku. Keď príde skúška, bude jasne ukázané, čo je znamením šelmy. Je ním zachovávanie nedele. Tí, ktorí po tom, čo počuli pravdu, naďalej pokladajú tento deň za svätý, nesú podpis človeka hriechu, ktorý sa domnieval, že zmení časy a zákony.“ Bible Training School, 1. december 1903.
The death of Laodicean Adventism is accomplished during the history of the latter rain, that began to sprinkle on September 11, 2001, and is poured out without measure at the soon-coming Sunday law, when God has established and then lifts up as an ensign a people who have been sealed for eternity.
Smrť laodicejského adventizmu sa završuje počas dejín neskorého dažďa, ktorý začal kropiť 11. septembra 2001 a je vylievaný bez miery pri čoskoro prichádzajúcom nedeľnom zákone, keď Boh ustanovil a potom pozdvihuje ako zástavu ľud, ktorý bol spečatený pre večnosť.
In that period of time, those in Laodicean Adventism that are preparing for, and will receive the mark of the beast, are represented by the twenty-five men bowing to the sun in Ezekiel chapter eight. They are those who have accepted Ezekiel’s false “peace and safety” message, that represents a counterfeit of the true latter rain message, that is being proclaimed by the true watchmen in that history. The foundation of that false latter rain message is the identification that “the daily” in the book of Daniel is a symbol of Christ, when it is actually a symbol of Satan. That false foundational belief is the doctrine that the “scornful men that rule the people of Jerusalem” employ to erect their untempered wall.
V tom časovom období sú tí v laodicejskom adventizme, ktorí sa pripravujú na prijatie znamenia šelmy a ktorí ho prijmú, predstavení dvadsiatimi piatimi mužmi, klaňajúcimi sa slnku v ôsmej kapitole Ezechiela. Sú to tí, ktorí prijali Ezechielovo falošné posolstvo „pokoj a bezpečnosť“, ktoré predstavuje napodobeninu pravého posolstva neskorého dažďa, ohlasovaného pravými strážcami v tých dejinách. Základom tohto falošného posolstva neskorého dažďa je stotožnenie, že „každodenná obeť“ v knihe Daniel je symbolom Krista, hoci v skutočnosti je symbolom satana. Toto falošné základné presvedčenie je učením, ktoré „posmešní muži, ktorí vládnu ľudu v Jeruzaleme“, používajú na vystavanie svojho neomietnutého múru.
The identification of “the daily,” as a symbol of Christ was historically put in place by a “lie,” in 1931. From then onward the untempered wall of counterfeit coins and jewels was erected. That “wall” is destined to come down when the dirt brush man arrives to thoroughly purge His floor. That purging is accomplished in the prophetic period of history between the “stormy wind” (the ass of September 11, 2001), and the “overflowing showers” (the lion of the soon-coming Sunday law). In that history the disobedient prophet is slain and buried in the tomb of the false prophet of Bethel. Sister White identifies the “wall” of prophecy as the law of God.
Stotožnenie „každodennej [služby]“ ako symbolu Krista bolo historicky zavedené „lžou“ v roku 1931. Odvtedy bol vystavaný neomietnutý múr z falošných mincí a klenotov. Tento „múr“ je určený na pád, keď príde muž s kefou na nečistotu, aby dôkladne vyčistil svoju humno. Toto očisťovanie sa uskutočňuje v prorockom období dejín medzi „búrlivým vetrom“ (osol z 11. septembra 2001) a „prudkými lejakmi“ (lev z čoskoro prichádzajúceho nedeľného zákona). V týchto dejinách je neposlušný prorok zabitý a pochovaný v hrobe falošného proroka z Bétela. Sestra Whiteová stotožňuje „múr“ proroctva so zákonom Božím.
“The prophet here describes a people who, in a time of general departure from truth and righteousness, are seeking to restore the principles that are the foundation of the kingdom of God. They are repairers of a breach that has been made in God’s law—the wall that He has placed around His chosen ones for their protection, and obedience to whose precepts of justice, truth, and purity is to be their perpetual safeguard.
„Prorok tu opisuje ľud, ktorý sa v čase všeobecného odpadnutia od pravdy a spravodlivosti usiluje obnoviť zásady, ktoré sú základom Božieho kráľovstva. Sú opravovateľmi trhliny, ktorá bola spôsobená v Božom zákone — múre, ktorý postavil okolo svojich vyvolených na ich ochranu a ktorého prikázaniam spravodlivosti, pravdy a čistoty má byť ich ustavičná poslušnosť trvalou ochranou.
“In words of unmistakable meaning the prophet points out the specific work of this remnant people who build the wall. ‘If thou turn away thy foot from the Sabbath, from doing thy pleasure on My holy day; and call the Sabbath a delight, the holy of the Lord, honorable; and shalt honor Him, not doing thine own ways, nor finding thine own pleasure, nor speaking thine own words: then shalt thou delight thyself in the Lord; and I will cause thee to ride upon the high places of the earth, and feed thee with the heritage of Jacob thy father: for the mouth of the Lord hath spoken it.’ Isaiah 58:13, 14.” Prophets and Kings, 678.
„Prorok slovami s nezameniteľným významom poukazuje na osobitné dielo tohto ostatku ľudu, ktorý stavia múr. ‚Ak odvrátiš svoju nohu od soboty, aby si nekonal svoje záľuby v môj svätý deň, a nazveš sobotu rozkošou, svätým dňom Hospodina, hodným úcty, a budeš Ho ctiť tak, že nepôjdeš svojimi vlastnými cestami, nebudeš hľadať svoje vlastné záľuby ani hovoriť svoje vlastné slová, vtedy budeš mať rozkoš v Hospodinovi; a spôsobím, že budeš jazdiť po výšinách zeme, a nasýtim ťa dedičstvom tvojho otca Jákoba, lebo ústa Hospodinove to prehovorili.‘ Izaiáš 58:13, 14.“ Proroci a králi, 678.
The beginning of the fourth generation of Adventism is marked by the publication of a book, as was the beginning of the third generation. The third generation began with the publication of W. W. Prescott’s, The Doctrine of Christ, and that generation ended with the publication of Questions on Doctrine. The Doctrine of Christ presented a gospel that was purposely void of the Millerite prophetic message. Questions on Doctrine presented a gospel that denied the work of sanctification that is accomplished by Christ. The Doctrine of Christ removed the light of the (chazon) vision of prophetic history, and Questions on Doctrine removed the light of the (Mareh) vision of Christ’s “appearance”.
Začiatok štvrtej generácie adventizmu je označený vydaním knihy, tak ako ním bol označený aj začiatok tretej generácie. Tretia generácia sa začala vydaním knihy W. W. Prescotta The Doctrine of Christ a táto generácia sa skončila vydaním knihy Questions on Doctrine. The Doctrine of Christ predložila evanjelium, ktoré bolo zámerne zbavené milleritského prorockého posolstva. Questions on Doctrine predložila evanjelium, ktoré popieralo dielo posvätenia, ktoré uskutočňuje Kristus. The Doctrine of Christ odstránila svetlo videnia (chazon) prorockých dejín a Questions on Doctrine odstránila svetlo videnia (Mareh) Kristovho „objavenia sa“.
In between those two books the false latter rain message represented by the “women weeping for Tammuz” was developed. It was in that history that the “lie of 1931,” was promoted. That third generation (abomination) is also represented by the compromise of the third church of Pergamos. The symbol of compromise in the third church, identifies the work of seeking accreditation from the worldly institutions that dictated rules for theology and rules for medicine. It was in the third generation that the compromise of truth was accomplished, which included the introduction and emphasis on the use of Bibles that had been translated from corrupted manuscripts.
Medzi týmito dvoma knihami sa rozvinulo falošné posolstvo neskorého dažďa, predstavované „ženami plačúcimi za Tammúzom“. Práve v tých dejinách bola presadzovaná „lož z roku 1931“. Táto tretia generácia (ohavnosť) je takisto znázornená kompromisom tretieho zboru v Pergame. Symbol kompromisu v treťom zbore označuje dielo usilovania sa o akreditáciu od svetských inštitúcií, ktoré určovali pravidlá pre teológiu a pravidlá pre medicínu. Práve v tretej generácii bol uskutočnený kompromis pravdy, ktorý zahŕňal aj zavedenie a zdôrazňovanie používania Biblií, ktoré boli preložené zo skazených rukopisov.
In 1957, the book Questions on Doctrine, represented a capitulation of the primary truth of the gospel. That truth being Jesus died to save us “from” sin, but he did not die to save us “in” sin. The Catholic and apostate Protestant teaching that a man cannot be obedient to God’s Word is Satan’s eternal argument. Man can, and must be obedient to God’s Word, even if Satan claims that “thou shall not surely die.” The fallen apostate Protestant view that men cannot overcome sin, and therefore men cannot be obedient to God’s law until Jesus magically transforms them into obedient robots at His second coming, was incorporated into the teachings of the book Questions on Doctrine.
V roku 1957 kniha Questions on Doctrine predstavovala kapituláciu v otázke základnej pravdy evanjelia. Touto pravdou je, že Ježiš zomrel, aby nás zachránil „od“ hriechu, no nezomrel preto, aby nás zachránil „v“ hriechu. Katolícke a odpadlícke protestantské učenie, podľa ktorého človek nemôže byť poslušný Božiemu slovu, je Satanovým večným argumentom. Človek môže a musí byť poslušný Božiemu slovu, aj keby Satan tvrdil, že „istotne nezomrieš“. Padlý odpadlícky protestantský názor, že ľudia nemôžu premôcť hriech, a preto nemôžu byť poslušní Božiemu zákonu, kým ich Ježiš pri svojom druhom príchode zázračne nepremení na poslušných robotov, bol začlenený do učenia knihy Questions on Doctrine.
In 1957, the fourth generation of Laodicean Adventism began, and its untempered wall (law), had been established, thus providing the logic that will allow the twenty-five ancient men to bow to the sun at the conclusion of the time of the sealing of the one hundred and forty-four thousand. That untempered wall, which is the belief that keeping the law of God is impossible, is swept away when the “wall” of separation of Church and State is removed, at the soon-coming Sunday law. The Sunday law is the overflowing showers, or as Isaiah expresses it, it is the overflowing scourge, and that flood begins at the soon-coming Sunday law in the United States.
V roku 1957 sa začala štvrtá generácia laodicejského adventizmu a jej neomietnutý múr (zákon) bol ustanovený, čím sa vytvorila logika, ktorá umožní dvadsiatim piatim starcom klaňať sa slnku pri závere času pečatenia sto štyridsiatich štyroch tisíc. Tento neomietnutý múr, ktorým je presvedčenie, že zachovávanie Božieho zákona je nemožné, je zmietnutý, keď je odstránený „múr“ oddelenia Cirkvi od štátu pri čoskoro prichádzajúcom nedeľnom zákone. Nedeľný zákon je prudký lejak, alebo ako to vyjadruje Izaiáš, je to záplavná metla, a táto povodeň sa začína pri čoskoro prichádzajúcom nedeľnom zákone v Spojených štátoch.
At the Sunday law in the United States the enemy (the pope) comes in “as a flood” (the overflowing scourge), and it is then that “the ensign” is lifted up against him. It is then that the “untempered wall” that Laodicean Adventism erected upon the false application of “the daily” is swept away.
Pri zákone o nedeli v Spojených štátoch prichádza nepriateľ (pápež) „ako povodeň“ („záplava metly“), a práve vtedy sa proti nemu pozdvihuje „zástava“. Práve vtedy je „neomietnutý múr“, ktorý laodicejský adventizmus vystaval na falošnej aplikácii „ustavičnej [obetnej služby]“, zmietaný preč.
According to their deeds, accordingly he will repay, fury to his adversaries, recompense to his enemies; to the islands he will repay recompense. So shall they fear the name of the Lord from the west, and his glory from the rising of the sun. When the enemy shall come in like a flood, the Spirit of the Lord shall lift up a standard against him. And the Redeemer shall come to Zion, and unto them that turn from transgression in Jacob, saith the Lord. As for me, this is my covenant with them, saith the Lord; My spirit that is upon thee, and my words which I have put in thy mouth, shall not depart out of thy mouth, nor out of the mouth of thy seed, nor out of the mouth of thy seed’s seed, saith the Lord, from henceforth and forever. Arise, shine; for thy light is come, and the glory of the Lord is risen upon thee. For, behold, the darkness shall cover the earth, and gross darkness the people: but the Lord shall arise upon thee, and his glory shall be seen upon thee. And the Gentiles shall come to thy light, and kings to the brightness of thy rising. Isaiah 59:18–60:3.
Podľa ich skutkov, tak im odplatí: zúrivosť svojim protivníkom, odplatu svojim nepriateľom; ostrovom odplatí odplatu. A budú sa báť mena Hospodinovho od západu a jeho slávy od východu slnka. Keď nepriateľ príde ako povodeň, Duch Hospodinov proti nemu pozdvihne zástavu. A Vykupiteľ príde na Sion a k tým v Jákobovi, ktorí sa odvrátia od priestupku, hovorí Hospodin. A toto je moja zmluva s nimi, hovorí Hospodin: Môj Duch, ktorý je na tebe, a moje slová, ktoré som vložil do tvojich úst, neodstúpia od tvojich úst ani od úst tvojho semena, ani od úst semena tvojho semena, hovorí Hospodin, odteraz až na veky. Povstaň, skvej sa, lebo prišlo tvoje svetlo a sláva Hospodinova vzišla nad tebou. Lebo, hľa, tma prikryje zem a hustá temnota národy; ale nad tebou vzíde Hospodin a jeho sláva sa ukáže nad tebou. A pohania prídu k tvojmu svetlu a králi k jasu tvojho východu. Izaiáš 59:18–60:3.
The Gentiles come to the light when God’s glory is upon His people, and this occurs when the enemy comes in as a flood. When that enemy comes in God lifts up a standard (ensign) against him. The glory of the Lord that is upon those people who the Gentiles respond to, is His character, and His character does not sin. It is a false peace and safety message that teaches that men and women cannot overcome sin. That message is a false latter rain message that is proclaimed during the time of the true latter rain message, which arrived on September 11, 2001. That false message is a false message concerning God’s law, which is the “wall.” That false doctrine is represented in the book Questions on Doctrine, that marked the arrival of Laodicean Adventism’s fourth and final generation.
Pohania prichádzajú k svetlu, keď je Božia sláva na Jeho ľude, a to sa deje vtedy, keď nepriateľ prichádza ako povodeň. Keď ten nepriateľ prichádza, Boh proti nemu pozdvihuje zástavu. Sláva Pánova, ktorá spočíva na tom ľude, na ktorý pohania odpovedajú, je Jeho charakter, a Jeho charakter nehreší. Posolstvo falošného pokoja a bezpečnosti učí, že muži a ženy nemôžu premôcť hriech. Toto posolstvo je falošným posolstvom neskorého dažďa, ktoré je ohlasované v čase pravého posolstva neskorého dažďa, ktoré prišlo 11. septembra 2001. Toto falošné posolstvo je falošným posolstvom týkajúcim sa Božieho zákona, ktorý je „múrom“. Táto falošná náuka je predstavená v knihe Questions on Doctrine, ktorá označila príchod štvrtej a poslednej generácie laodicejského adventizmu.
On September 11, 2001, the four rebellions of Laodicean Adventism arrived to test that final generation with the sins of their fathers. On that date God directed His people to return to Jeremiah’s old paths, that they might understand and accept the foundational message represented as Miller’s jewels. If they did so, they would find the latter rain, which Jeremiah called the “rest.” The call to return to the old paths was a repetition of the test that produced the rebellion of 1863.
Dňa 11. septembra 2001 prišli štyri vzbury laodicejského adventizmu, aby skúšali tú záverečnú generáciu hriechmi jej otcov. V ten deň Boh usmernil svoj ľud, aby sa vrátil na Jeremiášove staré chodníky, aby porozumel a prijal základné posolstvo predstavené ako Millerove klenoty. Keby tak urobili, našli by neskorý dážď, ktorý Jeremiáš nazval „odpočinutím“. Výzva vrátiť sa na staré chodníky bola opakovaním skúšky, ktorá vyvolala vzburu roku 1863.
On September 11, 2001, which is Isaiah’s “day of the east and rough wind” the “song of the vineyard” was to be sung, by those who in Revelation chapter fourteen, verse three and also in chapter fifteen, verse three sing the song of Moses and the Lamb. That song is the Laodicean message that identifies that the former chosen people were then being passed by, for God was then in the process of giving His vineyard to men and women that would bring forth the intended fruits of the vineyard. That vineyard message is the message to Laodicea, which was the message presented by Jones and Waggoner at the rebellion of 1888.
Dňa 11. septembra 2001, ktorý je Izaiášovým „dňom východu a prudkého vetra“, mala byť spievaná „pieseň vinice“ tými, ktorí v Zjavení, v štrnástej kapitole, treťom verši, a tiež v pätnástej kapitole, treťom verši, spievajú pieseň Mojžiša a Baránka. Táto pieseň je laodicejským posolstvom, ktoré označuje, že niekdajší vyvolený ľud bol vtedy obchádzaný, lebo Boh bol v tom čase v procese odovzdávania svojej vinice mužom a ženám, ktorí mali prinášať zamýšľané ovocie vinice. Toto posolstvo o vinici je posolstvom Laodicei, ktoré bolo posolstvom predloženým Jonesom a Waggonerom pri vzbure roku 1888.
On September 11, 2001, the latter rain began, and in the debate of Habakkuk chapter two it identifies a class who presented the message of the two tables, for they had returned to Jeremiah’s old paths and were receiving the “rest and refreshing,” that Isaiah identifies is brought upon those whose methodology is “line upon line.” The debate they were involved in was in opposition to a false latter rain message, represented by the “women weeping for Tammuz,” which encouraged the sleeping Laodicean people with a peace and safety message.
Dňa 11. septembra 2001 sa začal neskorý dážď a v spore druhej kapitoly Habakuka sa označuje skupina, ktorá predkladala posolstvo dvoch tabúľ, lebo sa vrátila na Jeremiášove staré chodníky a prijímala „odpočinutie a občerstvenie“, o ktorých Izaiáš hovorí, že prichádzajú na tých, ktorých metodika je „riadok za riadkom“. Spor, do ktorého boli zapojení, stál v protiklade k falošnému posolstvu neskorého dažďa, znázornenému „ženami oplakávajúcimi Tammúza“, ktoré povzbudzovalo spiaci laodicejský ľud posolstvom pokoja a bezpečnosti.
The peace and safety message claims that it is impossible for men and women not to sin, and therefore God can and will only justify them “in” their sins. The scornful men claim their peace and safety message is the true message of justification by faith, that Jones and Waggoner presented, but it leaves off the truth that he who God justifies, He also sanctifies, for God did not die to save people in their sins, but from their sins.
Posolstvo pokoja a bezpečia tvrdí, že je nemožné, aby muži a ženy nehrešili, a preto ich Boh môže a bude ospravedlniť len „v“ ich hriechoch. Títo posmievační muži tvrdia, že ich posolstvo pokoja a bezpečia je pravým posolstvom ospravedlnenia vierou, ktoré predkladali Jones a Waggoner, no vynecháva pravdu, že koho Boh ospravedlňuje, toho aj posväcuje, lebo Boh nezomrel preto, aby zachraňoval ľudí v ich hriechoch, ale od ich hriechov.
September 11, 2001, marked the beginning of the period of the sealing of the one hundred and forty-four thousand that concludes with one class receiving the seal of God, as represented by those who sigh and cry for the abominations in the church and in the land, and another class that have turned their backs upon the temple, where the final work of the third angel is being accomplished, and they are bowing to the sun. The history of the Millerites illustrates the history of the movement of the third angel, and in so doing the climax is about the message of the latter rain, and the experience it produces in those who choose to eat.
11. september 2001 označil začiatok obdobia pečatenia sto štyridsaťštyritisíc, ktoré sa uzatvára tým, že jedna trieda prijíma pečať Boha, ako ju predstavujú tí, čo vzdychajú a nariekajú nad ohavnosťami v cirkvi a v krajine, a iná trieda, ktorá sa obrátila chrbtom k chrámu, kde sa vykonáva záverečné dielo tretieho anjela, a klaňajú sa slnku. Dejiny milleritov znázorňujú dejiny hnutia tretieho anjela, a pritom vyvrcholenie sa týka posolstva neskorého dažďa a skúsenosti, ktorú vytvára v tých, ktorí sa rozhodnú jesť.
We will continue this study in the next article.
V ďalšom článku budeme v tomto štúdiu pokračovať.
“An unwillingness to yield up preconceived opinions, and to accept this truth, lay at the foundation of a large share of the opposition manifested at Minneapolis against the Lord’s message through Brethren Waggoner and Jones. By exciting that opposition Satan succeeded in shutting away from our people, in a great measure, the special power of the Holy Spirit that God longed to impart to them. The enemy prevented them from obtaining that efficiency which might have been theirs in carrying the truth to the world, as the apostles proclaimed it after the day of Pentecost. The light that is to lighten the whole earth with its glory was resisted, and by the action of our own brethren has been in a great degree kept away from the world.” Selected Messages, book 1, 235.
„Neochota vzdať sa vopred utvorených názorov a prijať túto pravdu bola základom veľkej časti odporu, ktorý sa v Minneapolise prejavil proti Pánovmu posolstvu prostredníctvom bratov Waggonera a Jonesa. Tým, že satan vyvolal tento odpor, podarilo sa mu do veľkej miery odňať nášmu ľudu osobitnú moc Ducha Svätého, ktorú im Boh túžil udeliť. Nepriateľ im zabránil získať tú účinnosť, ktorá mohla byť ich podielom pri nesení pravdy svetu, tak ako ju apoštoli zvestovali po dni Letníc. Svetlu, ktoré má osvietiť celú zem svojou slávou, sa kládol odpor a konaním našich vlastných bratov bolo vo veľkej miere zadržané pred svetom.“ Selected Messages, kniha 1, 235.